Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711201281
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1711201281.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcov: 1/ Z.. N. Y., narodený
XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, U., štátny občan SR, 2/ T. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, U.,
štátny občan SR, proti žalovanej: R. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XXX, R., štátny občan
SR, zastúpená: Advokátska kancelária MOJŽIŠ a partneri, s. r. o., so sídlom Sasinkova 10, Bratislava,
o zaplatenie 149.372,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok č.k. 5C/32/2011-859 zo dňa 20. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 5C/32/2011 - 859 zo dňa 20.04.2022,

p o t v r d z u j e.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v 1. a 2. rade
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPezinokrozsudkomč.k.5C/32/2011-859zodňa20.04.2022zamietolžalobuozaplatenie
149.372,63 Eur s príslušenstvom a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v
1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

2. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu
149.372,63 Eur titulom vrátenia kúpnej ceny s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 17.04.2009 do
zaplatenia a sumy 1.909,- Eur titulom zmluvnej pokuty, sumy 9.668,77 Eur titulom náhrady vynaložených
nákladov, sumy 15.759,15 Eur titulom náhrady škody. Žalobcovia tvrdili, že ako kupujúci uzatvorili so
žalovanou ako predávajúcou dňa 05.12.2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území U., obec U., okres Y. do podielového spoluvlastníctva žalobcov:

rozostavaný rodinný dom, bez súpisného čísla, postavený na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX,
druh stavby rozostavaný rodinný dom; pozemok parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatné
plochy, o výmere 537 m2; pozemok parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 218 m2; spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8795/79155 na pozemku parcelné
číslo XXXX/XX, druh pozemku ostatné plochy, o výmere 980 m2; spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
8795/79155 na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy, o výmere 26 m2;
zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX vedených pre k. ú. U. (ďalej spolu len „predmetné

nehnuteľnosti“). Poukázali na to, že podľa vyjadrenia žalovanej v článku 1 bod 1 kúpnej zmluvy bola
žalovaná v čase podpísania kúpnej zmluvy výlučnou vlastníčkou prevádzaných nehnuteľností a v
zmysle ustanovenia bodu 4 tohto článku aj stavebníkom prevádzanej rozostavanej stavby. Žalobcovia
procesné zaútočili skutkovým tvrdením, že za predmetné nehnuteľnosti zaplatili kúpnu cenu vo výške4.500.000,- Sk (149.372,63 Eur). Kúpna cena bola vyplatená dňa 10.12.2008 zo strany Všeobecnej
úverovej banky, a. s., ktorá žalobcom poskytla hypotekárny úver, na ktorého zabezpečenie bolo na
predmetných nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX zriadené záložné právo v prospech tejto banky.

V článku 4 bod 1 kúpnej zmluvy žalovaná deklarovala, že zodpovedá za nespornosť a bezbremennosť
prevádzanej nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcov bolo
však v polovici mesiaca január 2009 prerušené, keďže sa zistilo, že žalovaná nie je stavebníkom stavby
na parcele č. XXXX/XXX, a teda ani vlastníkom tejto rozostavanej stavby. Žalobcovia tak museli riešiť
prvý z problémov, ktoré v súvislosti s kúpou nehnuteľností vznikli. Podľa ustanovenia bodu 7 článku

4 kúpnej zmluvy rozostavaný rodinný dom s príslušenstvom pozostáva okrem iného i z prípojky plynu
dotiahnutej na kraj pozemku a prípojky kanalizácie s revíznou šachtou. Žalobcovia skutkovo tvrdili, že
ako kupujúci nemali možnosť dostatočne sa presvedčiť o pravdivosti týchto tvrdení žalovanej, keďže
nemohli rozkopávať pozemok a pátrať po plyne a kanalizácii, preto sa uspokojili s tvrdením žalovanej,
že nehnuteľnosť má všetky inžinierske siete, ktoré má mať, tak ako sú uvedené v zmluve, a ako ich
žalobcovia požadovali. Až dodatočne sa dozvedeli, že žalovaná nikdy nepožiadala o zavedenie plynu

do domu, a taktiež o tom, že na tejto nehnuteľnosti nie je možné vybudovať funkčnú kanalizáciu,
keďže uličná kanalizácia je vybudovaná o 0,5 m nižšie ako obecná kanalizácia. Žalobcovia ďalej
poukázali na znenie § 81b písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), pričom tvrdili, že žalovaná
predala žalobcom nehnuteľnosť, ktorú nie je možné skolaudovať, a teda ani obývať bez vynaloženia

značných finančných prostriedkov na vybudovanie čističky odpadových vôd, pričom aj do budúcnosti
bude potrebné neustále vynakladať ďalšie náklady na revíziu zariadenie, zvýšené náklady na elektrinu
a vodu, a pod. - komfort, aký so sebou prináša funkčná kanalizácia, nebude nikdy možné dosiahnuť.
Poukázali na to, že ak by od počiatku vedeli o všetkých nedostatkoch predmetných nehnuteľností,
ktoré boli dobre známe žalovanej, žiadali by o zníženie kúpnej ceny, prípadne by takéto nehnuteľnosti

nikdy nekupovali. Tým, že im žalovaná zamlčala podstatné informácie, uviedla ich do omylu a tento
ich omyl využila na svoje obohatenie. Žalobcovia ďalej procesne útočili tvrdením, že v článku 4 bod 4
kúpnej zmluvy sa uvádza ak by sa v budúcnosti preukázali prehlásenia predávajúcej uvedené v tomto
článku (t.j. prehlásenie o nespornosti a bezbremennosti nehnuteľnosti a vyhlásenia o príslušenstve
rozostavanéhorodinnéhodomu)zanepravdivéaleboakbypredávajúcaporušilasvojezáväzkyuvedené

v tomto článku tejto zmluvy, sú kupujúci oprávnení odstúpiť od tejto zmluvy, pričom je predávajúca
povinná uhradiť kupujúcim celú škodu vzniknutú z nepravdivostí týchto vyhlásení a porušenia týchto
povinností a náklady z toho plynúce. Žalobcovia tiež poukázali, že v zmysle bodu 9 toho istého článku
kúpnej zmluvy účastníci zmluvy týmto vyhlasujú, že zodpovedajú jeden druhému za prípadnú škodu,
ktorá by vznikla ktorejkoľvek zo zmluvných strán, ak by sa preukázala nepravdivosť údajov uvedených

predávajúcou alebo kupujúcimi. Žalobcovia tiež uviedli, že sa po zistení vyššie uvedených nedostatkov
pokúšali so žalovanou pri viacerých príležitostiach kontaktovať písomne aj telefonicky a dohodnúť sa
na dodatočnom znížení kúpnej ceny, pričom v nimi navrhovanom znížení o 15.000,- Eur boli zahrnuté
všetky náklady súvisiace s vybudovaním čističky odpadových vôd a plynovej prípojky a čiastočne aj
zvýšené budúce náklady na prevádzku takéhoto zariadenia. Žalovaná na iniciatívu zo strany žalobcov

nereagovala, kontaktovala ich len telefonicky s tým, že všetko dá do poriadku. Keďže žalobcovia sa
už viac nechceli na žalovanú spoliehať, a táto odmietla ich návrh na zníženie kúpnej ceny o 15.000,-
Eur ako neadekvátne vysoký, využili žalobcovia svoje právo a dňa 06.04.2009 zaslali žalovanej list,
v ktorom odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2008 a žiadali ju o vrátenie kúpnej ceny a úhradu
všetkýchnákladov,ktorévsúvislostispokračovanímvstavbevynaložili.Odstúpenieodzmluvyžalovaná

prevzala dňa 07.04.2009, pričom naň nikdy neodpovedala. Žalobcovia ďalej argumentovali tým, že po
uzatvorení kúpnej zmluvy vychádzali z predpokladu, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, a
keďže mali záujem čo najskôr dostavať rodinný dom, aby v ňom mohli bývať, pokračovali v prácach,
ktoré bolo potrebné vykonať. Z tohto dôvodu vynaložili v mesiacoch január, február a marec 2009 značné
finančné prostriedky na kúpu materiálu a práce na dome: dňa 30.01.2009 bola uhradená záloha na

rezivo - 1.400,- Eur; dňa 18.02.2009 bol uhradený doplatok za rezivo - 1.650,- Eur; dňa 30.01.2009 bola
uhradená strešná krytina za 3.562,46 Eur; vo februári 2009 bol zakúpený stavebný materiál za 1.351,64
Eur; v marci 2009 bol zakúpený materiál za 952,67 Eur; v marci 2009 uhradili za vykonané práce 752,00
Eur; spolu teda po uzavretí kúpnej zmluvy vynaložili sumu 9.668,77 Eur. Žalobcovia taktiež procesne
útočili tvrdením, že v súvislosti s hradením kúpnej ceny prostredníctvom hypotekárneho úveru im tiež

vzniknú náklady. Úver bol poskytnutý na financovanie konkrétnej nehnuteľnosti a keďže žalobcovia
odstúpili od kúpnej zmluvy, po vrátení kúpnej ceny zo strany žalovanej, bude celý hypotekárny úver
vyplatený financujúcej banke, s čím je spojený poplatok za predčasné splatenie úveru vo výške 4 % z
poskytnutej sumy, t.j. 4 % z 149.372,63 Eur = 5.974,91 Eur. Žalobcovia poukázali aj na to, že v zmysleuzatvorenej zmluvy o poskytnutí flexihypotéky začali dňa 15.01.2009 so splácaním hypotekárneho
úveru, pričom mesačná splátka je vo výške 1.223,03 Eur. Ku dňu podania žaloby uhradili 8 splátok,
čo predstavuje celkovú sumu 9.784,24 Eur, čo je škoda, ktorá im v súvislosti s uzatvorením kúpnej

zmluvy vznikla. Podstatná časť tejto sumy totiž predstavuje úroky z úveru, a teda nie je súčasťou
istiny, ktorú je žalovaná povinná vrátiť, a ktorá bude následne vyplatená banke. K procesnému nároku
uplatnenému titulom zmluvnej pokuty, žalobcovia poukázali na znenie kúpnej zmluvy. V zmysle článku
7 bod 1 kúpnej zmluvy ak dôjde k prevodu vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy, predávajúca sa
týmto zaväzuje fyzicky odovzdať kupujúcim nehnuteľnosť špecifikovanú v čl. 2, najneskôr do 3 dní od

pripísania kúpnej ceny v plnej výške na účet predávajúcej a na základe odovzdávacieho a preberacieho
protokolu, ktorý podpisujú obe zmluvné strany. Podľa ustanovenia bodu 4 vyššie uvedeného článku v
prípade oneskorenia odovzdania nehnuteľnosti zo strany predávajúcej, po splnení všetkých podmienok
kupujúcich, sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute predávajúcej 500,- Sk za každý začatý
oneskorený deň odovzdania nehnuteľnosti. Žalobcovia skutkovo tvrdili, že svoj záväzok uhradiť kúpnu
cenu za nehnuteľnosti splnili dňa 10.12.2008, a preto v zmysle vyššie citovaných ustanovení kúpnej

zmluvymalapredávajúcapovinnosťnajneskôrdňa13.12.2008protokolárneodovzdaťpredmetprevodu.
V období od 14.12.2008 do 07.04.2009, kedy jej bolo zo strany žalobcov doručené odstúpenie od
zmluvy, sa tak dostala do omeškania. Z uvedeného dôvodu si žalobcovia uplatňujú zmluvnú pokutu vo
výške 16,60 Eur za 115 dní omeškania, t.j. sumu vo výške 1.909,- Eur. Ohľadom procesného nároku
uplatneného titulom úrokov z omeškania, žalobcovia poukázali na to, že žalovanej bolo odstúpenie

od kúpnej zmluvy doručené dňa 07.04.2009. V liste ju žalobcovia vyzvali na vrátenie kúpnej ceny a
uhradenie ostatných nákladov v lehote do 10 dní odo dňa doručenia listu, t.j. do 17.04.2009. Nakoľko
sa tak nestalo, dostala sa žalovaná do omeškania s plnením peňažného dlhu, z čoho žalobcom vyplýva
právopožadovaťajúrokyzomeškaniavzmyslevyššiecitovanýchustanovení.Základnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky pre hlavné refinančné obchody bola k 18.04.2009 vo výške 1,25 %, a preto

si žalobcovia uplatňujú úrok z omeškania vo výške 9,25 %.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaniami, v ktorých žiadala žalobu žalobcov ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcov k náhrade trov konania. Žalovaná podotkla, že s odstúpením od
kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.2009 nesúhlasí a pokladá ho za neplatné. Predmetné odstúpenie od zmluvy

jej ani nebolo doručené, keďže žalobcovia ho adresovali na R. ul. č 1, U., kde sa už v tom čase žalovaná
z dôvodu svojho presťahovania nezdržovala. Podľa názoru žalovanej Správa katastra Senec potom,
čo právoplatne zavkladovala predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, nemala po odstúpení
od kúpnej zmluvy len tak prepísať predmetné nehnuteľnosti naspäť na žalovanú (bez jej súhlasu a
bez jej vedomia), ale mala účastníkov odkázať na súdne konanie. Odstúpenie od kúpnej zmluvy je

podľa žalovanej neplatné z viacerých dôvodov. Zákon (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) už v
danom prípade účastníkom nedovoľoval odstúpiť od kúpnej zmluvy, pretože zmluva už bola právoplatne
zavkladovaná. Podľa kúpnej zmluvy bola dojednaná možnosť odstúpenia len v čl. 3.5 (t.j. ak kupujúci
nezaplatia kúpnu cenu v plnej výške) alebo podľa čl. 4.4 zmluvy. Podľa čl. 4.4 s odkazom na vyššie
body tohto článku (4.1, 4.2, 4.3) bolo možné odstúpiť pre tzv. právne vady, čo takisto nebol daný prípad.

Pre iné vady technickejšieho rázu si účastníci zmluvy výslovne nedojednali právo od nej odstúpiť.
Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobcovia ako kupujúci mali k dispozícii znalecký posudok č. XX/
XXXX vyhotovený súdnym znalcom Z.. Z. Y. dňa 17.06.0 2008, kde znalec vzhľadom na rozostavaný
charakter nehnuteľnosti správou stanovil hodnotu nehnuteľnosti vo výške vtedajších 4.400.000,- Sk.
Navyše znalec vo svojom posudku uviedol, čo je na stavbe dokončené a čo nie, neuvádza v ňom ani

prípojkuplynuavprípadeprípojkynakanalizáciulenkonštatujemožnosťbudúcehonapojenia.Žalovaná
uviedla,ženapojenianaplynovúakanalizačnúprípojkumuselivyriešiťvšetciobyvateliabudúcejRiečnej
ulice v obci U. v rámci inominátnej zmluvy na určenie spôsobu budovania technickej infraštruktúry zo
dňa 21.12.2005 (uzavretej na strane objednávateľov - osemnástich účastníkov - budúcich vlastníkov
domov vrátane žalovanej s obcou U.) a zmluvy o dielo č. ME XXXX/XXX zo dňa 28.05.2007 uzavretej

s dvadsiatimi ôsmymi objednávateľmi vrátane žalovanej so zhotoviteľom - stavebnou spoločnosťou
PRESTOT, s. r. o. Banská Belá, kde bolo predmetom zmluvy napojenie kanalizácie a prípojky s revíznou
šachtou a plynovodnej prípojky, so začiatkom realizácie 1.5.2007 a plánovaným termínom ukončenia
30.09.2007. To znamená, že uvedená problematika sa riešila celoplošne v rámci celej ulice v spolupráci
s obcou a objednanou stavebnou spoločnosťou. Pokiaľ je žalovanej známe žalobcovia neposkytli

súčinnosť ako stavebníci z titulu nových vlastníkov, respektíve žalovaná nemôže niesť zodpovednosť
za tretie osoby, nakoľko si plnili alebo neplnili svoje zmluvné záväzky vrátane termínu časovej realizácie
výstavby. Žalovaná sa ďalej procesne bránila tvrdením, že žalobcovia sa formalistickým spôsobom
dovolávajú skutočnosti, že na spornej nehnuteľnosti nebola zriadená prípojka plynu. Skutočnosť je taká,že po okraji pozemku resp. po hranici pozemku a cesty je vedené funkčné plynové vedenie. Z tohto
plynového vedenia si každá nehnuteľnosť odvádza svoju plynovú prípojku do domu. Žalobcovia síce
založili do spisu vyjadrenie Slovenského plynového priemyslu (SPP- distribúcia, a.s.) zo dňa 02.07.2012,

v ktorom SPP pomerne obsiahlo rozvádza všeobecné otázky týkajúce sa pripojenia k distribučnej sieti
spoločnosti. V uvedenom vyjadrení sa však zároveň píše, že uvedený postup sa vzťahoval na pripájanie
k distribučnej sieti po 01.07.2011. Pred týmto dátumom budovala spoločnosť SPP - distribúcia, a. s.
pripojovacie plynovody na svoje náklady prostredníctvom zmluvných zhotoviteľov. Z uvedeného vyplýva,
že pred 01.07.2011 pripojenie plynu z jednotlivých nehnuteľností na pouličné plynové vedenie sa

uskutočnilo na základe jednostranného právneho aktu majiteľa nehnuteľností. Keď majiteľ nehnuteľností
oznámil SPP - distribúcia, že má záujem o zavedenie plynu do nehnuteľností, SPP - distribúcia plyn
na svoje náklady zaviedla. Žalovaná tvrdila, že žalobcovia zrejme tento jednostranný akt neurobili,
keď SPP - distribúcia nezriadila pripojovací plynovod. Je predsa všeobecne známe, že plynovod sa
napája až po dokončení stavby. To však nemení na veci, že ustanovenie článku 4 ods. 7 kúpnej zmluvy
žalovaná splnila a žalobcovia mohli zabezpečiť používanie plynu v rodinnom dome výlučne svojím

jednostranným právnym aktom prejaveným voči SPP - distribúcia, v podobe objednávky zavedenia
plynu. Žalovaná sa tiež procesne bránila tvrdením, že v predávanom rodinnom dome bola kanalizačná
prípojka dotiahnutá až do kanalizačnej šachty vybudovanej na rozhraní predávaného pozemku a ulice.
Kanalizačná prípojka taktiež nemohla byť v dobe predaja predmetných nehnuteľnosti spustená, pretože
v tej dobe ešte nebola spustená pouličná kanalizácia. Táto sa v dobe uzatvárania kúpnej zmluvy iba

budovala. V znaleckom posudku Ing. Y., ktorý bol vypracovaný v súvislosti s kúpnou zmluvou, sa
uvádza, že kanalizácia nie je zapojená (str. 5 znaleckého posudku): „...kanalizácia je z plastových rúr,
ktorá bude odvedená do kanalizačnej siete". Až neskôr vysvitlo, že pouličná kanalizácia ich ulice a
obecná kanalizácia majú výškové nezrovnalosti a napojenie pouličnej kanalizácie nebolo možné. Bolo
potrebné vybudovať prečerpávacie zariadenie na styku pouličnej kanalizácie a obecnej kanalizácie.

Toto prečerpávacie zariadenie je už hotové. Námietka nedostatku kanalizácie v nehnuteľnosti taktiež
neobstojí. Žalobcovia v dobe kúpy vedeli, že kanalizačná prípojka je vybudovaná, ale nie je napojená.
Žalovaná sa procesne bránila aj poukazom na synalagmatický charakter zmluvy. Uviedla, že kúpna
zmluva je typický synalagmatický právny úkon, keď plneniu z jednej strany (zaplatenie kúpnej ceny)
zodpovedá plnenie druhej strany (poskytnutie nehnuteľnosti). Keď jedna strana uplatňuje neplatnosť

takejto zmluvy, už v samotnom petite žalobného návrhu musí uviesť svoje synalagmatické plnenie.
Žalobcovia toto neurobili a ich žaloba nezodpovedá synalagmatickej povahe úkonu, ktorého neplatnosti
sa domáhajú. Už pôvodné „vrátenie" rodinného domu nezodpovedalo ustanoveniu § 457 Občianskeho
zákonníka, pretože ona poskytla žalobcom po uzavretí kúpnej zmluvy rodinný dom a príslušenstvo
právne čisté, nezaťažené, ale oni nechali v katastri prepísať na ňu predmetné nehnuteľnosti zaťažené

svojoupôžičkouvbanke.Pozačiatkuuplatňovanianeplatnostikúpnejzmluvyžalobcoviaprestalisplácať
svoju pôžičku banke, banka pravdepodobne uplatnila majetkové sankcie a začiatkom roku 2013 došlo
ku dražbe nehnuteľnosti a jej predaju novým majiteľom. Žalovaná uviedla, že ona sa na dražbe žiadnym
spôsobom nezúčastnila, pretože išlo o právny vzťah medzi žalobcami a bankou. V súčasnosti je
ako majiteľka nehnuteľnosti zapísaná G. E., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaná ďalej poukázala na to, že

existuje viacero rozhodnutí súdov o tom, že žaloba zo synalagmatického záväzku musí obsahovať
už v úvodnom petite synalagmatický záväzok na vrátenie pôvodného plnenia. Uvádzala rozhodnutia
najvyšších súdnych autorít: rozhodnutie NS ČR sp.zn. 3CZ 49/74, rozsudok NS ČR z
15.06.2000 sp.zn. 25Cdo 489/1999, rozsudok Najvyššieho súdu SR R26/1975. Z uvedenej judikatúry
podľa žalovanej jasne vyplýva, že žaloba žalobcov neobstojí ani z procesných dôvodov a je potrebné ju

zamietnuť. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalovaná tvrdila, že kúpna zmluva zo
dňa 05.12.2008 medzi žalobcami a žalovanou je platná. Ak však podľa tvrdenia žalobcov je neplatná,
v takom prípade jej mali žalobcovia vrátiť rodinný dom s príslušenstvom a to nezaťažený tak, ako im
rodinný dom odovzdala podľa kúpnej zmluvy. Žalobcovia jej však vrátili rodinný dom zaťažený o pôžičku,

ktorú si vzali vo VÚB. Pôžičku však žalobcovia nesplácali a na základe návrhu VÚB rodinný dom bol v
dražbe predaný inému záujemcovi.

4. Po vykonaní dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázaný skutkový stav, v zmysle ktorého
z kúpnej zmluvy vyplýva, že táto zmluva bola uzatvorená dňa 05.12.2008 v Bratislave medzi

žalobcami, ako kupujúcimi na strane jednej a žalovanou, ako predávajúcou na strane druhej. Zmluvou
žalovaná previedla predmetné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalobcov za dohodnutú
kúpnu cenu vo výške 4.500.000,- Sk/149.372,63 Eur. Žalobca 1/ kúpil spoluvlastnícky podiel o veľkosti
2/3 a žalobkyňa 2/ kúpila spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3. O splatnosti kúpnej ceny uzavreli zmluvnéstrany dohodu, v zmysle ktorej kúpna cena v plnej výške 4.500.000,- Sk/149.372,63 Eur mala byť
vyplatená bezhotovostným platobným prevodom na účet predávajúcej, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX,
priamo Všeobecnou úverovou bankou, a. s, (ďalej len „VUB, a. s."), ktorá mala poskytnúť kupujúcim

hypotekárny úver. Predávajúca v kúpnej zmluve prehlásila a súhlasila s tým, že podmienkou čerpania
hypotekárneho úveru je predchádzajúce uzatvorenie záložnej zmluvy medzi predávajúcou, kupujúcimi
a VUB, a. s., na základe ktorej predávajúca zriadi v prospech VUB, a. s. záložné právo k nehnuteľnosti
špecifikovanej v či. 2, bod 5 Zmluvy na zabezpečenie splatenia úveru z úverovej zmluvy.

5.Súdprvejinštanciesporprávneposúdilpodľa§451ods.1a2,§456,§457,§458ods.1Občianskeho
zákonníka a danú žalobu vyhodnotil ako bezdôvodnú.

6. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaná disponovala
predmetnými nehnuteľnosťami a žalobcovia ako kupujúci nedisponovali majetkovou hodnotou žiadnou.
Po prevode predmetných nehnuteľností disponovala žalovaná sumou 4.500.000,- Sk/149.372,63 Eur,

dohodnutou v kúpnej zmluve, poskytnutých bankou VUB, a. s. na základe hypotekárneho úveru, z
ktorého boli ako dlžníci povinní plniť záväzok voči banke. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobcovia
1/ a 2/ v tomto spore nie sú aktívne vecne legitimovaní, pretože na ich strane nedošlo k majetkovej
strate, keďže banke neuhradili záväzok - peňažné plnenie, ku ktorému sa zaviazali na základe zmluvy
o hypotekárnom úvere, čo preukazujú listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že banka v dôsledku

neplnenia záväzku zo strany žalobcov uskutočnila predaj nehnuteľnosti na dražbe tretej osobe - G. E.,
nakoľko predmetné nehnuteľnosti boli predmetom dražby Zn. XXXX/XXXX organizovanej spoločnosťou
Dražobná spoločnosť, a. s. a výška ceny dosiahnutej vydražením dražby zn. XXXX/XXXX bola vo
výške 56.000,- Eur. Uvedená skutočnosť je rovnako dôkazom toho, že na strane žalovanej neexistuje
majetkový prospech, keďže predmetné nehnuteľnosti vlastní tretia osoba, a preto sa nemohla na úkor

žalobcov 1/ a 2/ bezdôvodne obohatiť. Žalovanej teda v tomto spore nesvedčí subjektívna povinnosť v
zmysle Občianskeho zákonníka vydať predmet bezdôvodného obohatenia, pretože k nemu nedošlo, a
preto je nutné konštatovať, že nie je pasívne vecne legitimovaná. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou
alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť
účastníkov vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z

hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom
subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v
konaní rozhoduje. V prípade bezdôvodného obohatenia svedčí aktívna vecná legitimácia tomu, na
úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu a získaniu majetkového prospechu jednou zo zákonom
vymedzených foriem bezdôvodného obohatenia. Pasívna vecná legitimácia naopak svedčí tomu, kto

sa bezdôvodne obohatil, ergo získal na úkor druhého majetkový prospech jednou z vyššie uvedených
foriem bezdôvodného obohatenia. Nakoľko existencia vecnej legitimácie je jednou zo základných
podmienok konania, ktorej absenciu na strane žalobcov 1/ a 2/ a na strane žalovanej súd prvej inštancie
zistil, žalobu zamietol. Záverom súd prvej inštancie považuje za potrebné odôvodniť odmietnutie
návrhovnadoplneniedokazovaniazostranyžalobcovnapojednávaníkonanomdňa20.04.2022.Všetky

predložené návrhy súd odmietol vykonať z toho dôvodu, že neboli spôsobilé preukázať existenciu vecnej
legitimácie v konaní, či už aktívnej alebo pasívnej, a pri zistení absencie tejto podmienky konania, v
ďalšom už nebolo potrebné objasňovať sporné skutočnosti medzi stranami sporu. O nároku na náhradu
trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods.
1 C. s. p. zohľadňujúc ust. § 396 ods. 3 C. s. p. tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania

proti žalobcom v celom rozsahu. Počas konania došlo zo strany žalobcov k čiastočnému späť vzatiu
žaloby, čoho následkom bolo zastavenie konania v tejto časti, preto sa súd prvej inštancie obligatórne
zaoberal zavinením zastavenia konania, a dospel k záveru, že zastavenie konania v tejto časti zavinili
žalobcovia tým, že nesprávne zahrnuli do žaloby aj nárok na náhradu sumy 3.562,46 Eur za úhradu
strešnej krytiny, ktorá ešte na stavbe v čase odstúpenia od zmluvy nebola, preto zavinenie zastavenia

konania v tejto časti ide na úkor práve žalobcom. Žalovaná bola úspešná ako v konaní pred súdom prvej
inštancie, tak aj v konaní pred odvolacím súdom. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie priznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v celom rozsahu, pretože mala v konaní plný
úspech.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca 1/, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, aby súd rozhodol na základe podanej
žaloby, ktorá je dôvodná. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že rozsudok okresného súdu je vecne
nesprávny v rozpore s logikou a racionalitou. Súd len čiastočne konfrontoval žalovanú s obsahomzmluvy a do jednotlivých zápisníc uviedol len časť skutočností, ktoré odzneli v pojednávacej miestnosti
a ďalšie skutočnosti nezisťoval. Z toho dôvodu tak žalobca opätovne v odvolaní podrobne zhrnul
a opísal skutkový stav danej veci. Ďalej namietal, že z dôvodu, že žalovaná konala nečestne, v

rozpore s kúpnou zmluvou, s morálkou, dobrými mravmi, žalobca sa dôvodne rozhodol od Kúpnej
zmluvy z 05.12.2008 odstúpiť podľa § 597 Občianskeho zákonníka. Žalobca je toho názoru, že ak
sa prijme právny záver, že kúpna zmluva zo dňa 05.12.2008 bola platná, potom žalobca nemal inú
možnosť, ako odstúpiť od zmluvy, nakoľko predmetná nehnuteľnosť obsahovala skryté vady. Podľa
informácií od ostatných stavebníkov žalovaná musela mať o týchto vadách vedomosť. Žalovaná v čase

uzatvorenia Kúpnej zmluvy napriek tejto vedomosti žalobcu na vady neupozornila. Medzičasom však
žalovaná prijala finančné prostriedky z hypotekárneho účtu žalobcu za podmienky zriadenia záložného
práva v prospech VÚB, a. s. Ďalej žalobca upozorňuje na fakt, že v zmysle Kúpnej zmluvy čl. 8
bod 9 sa zmluvné strany dohodli na doručovaní písomností na adresy uvedené v kúpnej zmluve.
V zmysle tohto bodu ak by písomnú zásielku nebolo možné doručiť na uvedenú adresu, považuje
sa písomnosť za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky. Vzhľadom k tomu, že

žalobca preukázal dôvody na odstúpenie od kúpnej zmluvy na rozostavaný dom a vzhľadom k tomu,
že všetky pokusy o zníženie ceny nehnuteľnosti - rozostavaného domu stroskotali, pričom žalovaná
po obdržaní písomného odstúpenia od zmluvy prestala so žalobcom komunikovať, pristúpil žalobca
k podaniu žaloby na vrátenie kúpnej ceny 149.372,63 Eur a náklady vynaložené na nehnuteľnosti s
príslušenstvom. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej pokiaľ ide o nemožnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy

zo dňa 05.12.2008 z dôvodu jej právoplatného zavkladovania. Ak by totiž platilo, že po povolení vkladu
vlastníckeho práva už nie je možné odstúpiť od kúpnej zmluvy, nebolo by možné uplatniť ustanovenia
§ 507 a § 597 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej upozorňuje na judikát NS SR z dňa 20.07.2011
zn. 6Sžo 229/2010, v ktorom súd potvrdil, že odstúpením od zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa
priamo zo zákona obnovuje vlastnícke právo pôvodného prevodcu s odkazom na ustanovenie § 34

ods. 1 Katastrálneho zákona. Katastrálny odbor okresného úradu vykoná zápis vlastníckeho práva
záznamom. Táto skutočnosť nastala 06.2.2010. O tejto skutočnosti žalovanú správa katastra zo zákona
informovala, poučila a vyzvala, aby v lehote 60 dní vyjadrila súhlas, resp. nesúhlas s opätovným
zavkladovaním nehnuteľnosti na žalovanú. Keďže žalovaná nereagovala, považovala správa katastra
jej nečinnosť za akceptáciu odstúpenia od zmluvy. Žalovaná mala možnosť namietať odstúpenie od

zmluvy podaním žaloby. Ďalej namietal, že ak bola nehnuteľnosť žalovanej vrátená, čo je preukázané
opätovným zavkladovaním nehnuteľnosti na LV č. XXXX v správe katastra 06.02.2010 mala žalovaná
povinnosť žalobcovi vrátiť finančnú čiastku en bloc. Nie je pravda, ako žalovaná uvádza vo svojich
námietkach, že sa o spätnom zavkladovaní nehnuteľnosti nedozvedela, nakoľko táto skutočnosť jej
bola správou katastra oznámená. Žalobca ďalej poukazuje na fakt, že v čase, kedy bola nehnuteľnosť

de jure vrátená žalovanej (06.02. 2010), mala žalovaná vrátiť finančnú čiastku žalobcovi, aby mohol
vyplatiť hypotekárny úver na nehnuteľnosť, ktorá už bola späť vo vlastníctve žalovanej. Keďže žalovaná
odmietla vrátiť finančné prostriedky žalobcovi, došlo z jej strany k obohateniu, keďže de jure vlastnila
nehnuteľnosť aj finančné prostriedky. Počínaním žalovanej sa žalobca dostal do nevýhody tým, že
nevlastnil ani nehnuteľnosť, a bez vrátenia kúpnej ceny ani nemohol vyplatiť hypotekárny úver jeho

predčasným splatením. Námietka žalovanej, nevrátenie nehnuteľností bez záložného práva v prospech
VÚB, a. s., neobstojí ani z toho dôvodu, nakoľko sama súhlasila s podmienkou podľa kúpnej zmluvy
č1.3 ods.3. Ak žalovaná finančné prostriedky žalobcovi po tom, čo sa jej nehnuteľnosti vrátili späť
zavkladovaním do listu vlastníctva správy katastra nevrátili, tak ako už bolo viackrát spomenuté,
žalovaná sa obohatila tým, že vlastnila aj finančné prostriedky, aj nehnuteľnosť. A naopak, žalobca

sa dostal do nevýhody tým, že mal naďalej splácať hypotekárny úver ku nehnuteľnosti, ktorú už
nevlastnil a vrátil späť žalovanej. Žalovaná tvrdí, že z jej strany nemohlo ísť o neodôvodnené obohatenie,
nakoľko podľa Zmluvy o zriadení záložného práva ku nehnuteľnosti čl. IV ods.2 s VÚB, a. s. nemohla
s nehnuteľnosťou nakladať. Opomína pritom nespochybniteľný fakt, že naďalej vlastnila finančné
prostriedky z predanej nehnuteľnosti, s ktorými voľne nakladala a na strane druhej žalobcovi vznikala

každým mesiacom škoda vo výške mesačnej splátky úveru 1.223,- Eur. Takže tvrdenie žalovanej,
že sa bezdôvodne neobohatila, je nesprávne. Na základe nesprávneho posúdenia reálneho stavu,
skutočností a dôkazov Okresný súd Pezinok vo svojom rozsudku zo dňa 20.04.2022 týmto nesprávne
podsúva názor, že žalobca mal najskôr vyplatiť úver, čím by nehnuteľnosť bola bez právnych vád
(zrušenie záložného práva v prospech VÚB, a. s.) a žalovaná mala nehnuteľnosť bez právnych vád

voľne k dispozícii. K otázke aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie namieta, že nesúhlasí so závermi
odvolacieho súdu vyslovenými v uznesení č.k. 14Co/253/2018-822 zo dňa 30.01.2021, ktorým tento
súd zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie, práve z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Z
predloženého spisu podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobcovia neboli subjektom, ktorý žalovanejvyplatil kúpnu cenu za rozostavaný rodinný dom, ale bola to priamo banka, ktorá z hypotekárneho
úveru žalobcov pripísala na účet žalovanej peniaze, tvoriace sumu dohodnutú v kúpnej zmluve so
žalobcami. Toto tvrdenie je podľa názoru žalobcu nepravdivé, nakoľko suma kúpnej ceny bola na účet

žalovanej odoslaná z účtu hypotekárneho úveru žalobcu, takže finančné prostriedky boli žalobcove
a úhradu VÚB, a. s. len technicky vykonala. Názor o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je
nepravdivý, nakoľko žalobca je zmluvnou stranou podľa kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2008 ako aj Zmluvy
o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti medzi žalovanou a VÚB, a. s. zo dňa 05.12.2008. Banka
svoj nárok čiastočne uplatnila predajom nehnuteľnosti v dražbe. Bez ohľadu na to, že žalovaná už nie

je vlastníčkou nehnuteľnosti, odstúpením od zmluvy a vrátením nehnuteľnosti žalovanej, neodpadla
žalovanej povinnosť vrátiť predmet plnenia, t.j. finančné prostriedky späť žalobcovi, tak ako žalobca vrátil
pôvodný predmet plnenia žalovanej. Žalobca opätovne poukazuje na fakt, že nevrátením pôvodného
plnenia žalovanou (vrátenie finančných prostriedkov žalobcovi) spôsobila žalobcovi škodu, ktorá trvá do
súčasnosti, nakoľko neumožnila žalobcovi jednorazovo splatiť úver a zbaviť tak zaťaženú nehnuteľnosť
záložným právom, na ktorý sa žalovaná odkazuje v zmysle synalagmatickosti. Ak si záložný veriteľ

uplatnil záložné právo formou dražby, tak táto skutočnosť nezbavuje žalovanú vrátiť finančné prostriedky
žalobcovi vzhľadom na pasívnu a vecnú legitimáciu. Súd by v danom prípade nemal posudzovať aktívnu
a pasívnu legitimitu účastníkov konania, nakoľko svojím rozhodnutím poškodzuje žalobcu. Tým, že sa
žalovaná vyhýbala vrátiť svoj záväzok vyplývajúci z finančného plnenia, rovnako aj dĺžka sporu, spôsobili
to, že banka pristúpila k odpredaju nehnuteľnosti voči tretej osobe na dražbe. Tým, že OS Pezinok

svojím rozhodnutím zo dňa 20.04.2022 odmietol vykonať aj ďalšie dokazovania, ktoré by svedčili v
prospech objektivity v predmetnom spore, považuje žalobca jeho závery za neetické, nespravodlivé a v
rozpore s dobrými mravmi. Ak by totiž platil záver, uvedený v predmetnom rozhodnutí, potom by každý
kupujúci nehnuteľnosti, ktorý z dôvodu jej neupotrebiteľnosti, resp. skrytých vád odstúpil od zmluvy a
vrátil vecné plnenie bez reciprocity (t.j. bez následného vrátenia finančného plnenia predávajúceho späť

kupujúcemu ) bol poškodený, nakoľko by nevlastnil nehnuteľnosť, ani finančné prostriedky, ktoré na
nehnuteľnosť vynaložil a ktoré by musel splácať aj napriek tomu, že už nehnuteľnosti nevlastnil tým,
že vrátil predmet plnenia žalovanej. Žalobcovi z dôvodu nekonania žalovanej a nevrátenia finančných
prostriedkov žalobcovi zvyšujú náklady každým dňom trvania súdneho sporu, vyplývajúce z nesplatenia
hypotekárneho úveru, ktorý jednoznačne zapríčinila žalovaná.

8. K odvolaniu žalobcu v 1. rade sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, pretože odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vo vyjadrení uviedla, že žalobcovia uplatnili
svoj nárok ako spoločný nárok na plnenie v roku 2009, skutkovo odvodzujúc v majoritnej časti,
ktorá ostala predmetom sporu od zániku obligačného vzťahu so žalovanou, podľa ktorého žalobcovia

nadobudli do svojho spoluvlastníctva nehnuteľnosť žalovanej v rozsahu spoluvlastníckych podielov
zodpovedajúcich žalobcovi v 1. rade v rozsahu 2/3 k celku a žalobkyni v 2. rade v rozsahu 1/3
k celku. Za nadobudnutie spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti žalobcovia zaplatili žalovanej
prostredníctvom peňažného ústavu zo spoločného hypotekárneho úveru kúpnu cenu, ktorá tvorila
predmet ich spoločne uplatňovaného nároku voči žalovanej počas celej doby trvania sporu. Súd žalobu

žalobcov ako samostatne vystupujúcich strán konania zamietol a zaviazal ich povinnosťou náhrady
trov konania v prospech žalovanej. Opravný prostriedok proti rozsudku uplatnil včas len žalobca v 1.
rade bez toho aby konal v zastúpení alebo inak konal za žalobkyňu v 2. rade, a preto vo vzťahu k
žalobkyni v 2. rade je rozsudok právoplatný. Kúpna zmluva z 5.12.2008 medzi účastníkmi vymienila v
článku 2 bod 7 kúpnej zmluvy vznik podielového spoluvlastníctva kupujúcich na nehnuteľnosti, keď v

čl. 3 nevymedzila osobitný spôsob ani pomer akým kupujúci uhradia kúpnu cenu. Žalobcovia v konaní
preukázali, že kúpnu cenu uhradili žalovanej zo spoločného hypotekárneho úveru. A keďže nárok
žalobcov zodpovedá právu na vydanie bezdôvodného obohatenia, potom je nutné skutkovú situáciu
podriadiť pod aplikáciu spoločných práv podľa úpravy Občianskeho zákonníka, ktorá rozlišuje, či išlo
o deliteľné alebo nedeliteľné plnenie, čo nachádza svoj význam v posúdení spôsobilosti uplatňovať

hmotný nárok. Slovenská právna úprava je postavená na koncepcii prezumovania deliteľnosti plnenia
podriaďovanej pod § 512 pred solidaritou podľa § 513 Občianskeho zákonníka, ktorá vzniká len na
základe zákona, rozhodnutia súdu alebo zo zmluvy, keď zodpovednostný vzťah vzniknutý zo zániku
obligácie na založil solidaritu na strane oprávnených na plnenie. V danom prípade išlo, podľa názoru
žalovanej, na strane žalobcov o samostatné spoločenstvo podľa § 76 C.s.p. a nepodaním opravného

prostriedku žalobkyňou v 2. rade došlo ku nadobudnutiu právoplatnosti rozsudku v časti jej deliteľnému
nároku. Okrem toho žalovaná poukázala na to, že žalobcovia si uplatnili v zásade 4 nároky, a to sumu
149.372,63 Eur s prísl. z dôvodu vrátenia kúpnej ceny, sumu 1.909,- Eur z dôvodu zmluvnej pokuty,
sumu 9.668,77 Eur z dôvodu náhrady vynaložených nákladov, sumu 15.759,15 Eur z dôvodu náhradyškody. Neuplatnením odvolania žalobcov proti zamietajúcej časti prvého rozsudku súdu prvého stupňa
zo dňa 30.06.2017 došlo ku správoplatneniu žalobcami nenapadnutej časti uplatňovaných nárokov vo
výške 15.759,15 Eur (škoda), 1.909,- Eur (zmluvná pokuta), 3.562,46 Eur (náhrada nákladov), v ktorej

súd konanie zastavil, čo už nebolo predmetom konania vo veci po vrátení odvolacím súdom. Predmetom
konania ostal len nárok na vrátenie kúpnej ceny a časť nároku na úhradu nákladov spoločne podriadenej
pod bezdôvodné obohatenie žalovanej údajne získané na úkor žalobcov. K odvolacím dôvodom žalobcu
v 1. rade žalovaná uvádza, že žalobca v 1. rade v časti 1. svojho odvolania popisne zahlcujúco a
bez zrejmého významu k povahe jeho nároku opisuje postup strán sporu pred uplatnením odstúpenia

od kúpnej zmluvy, so špecifikáciou údajných vád predmetu kúpy spôsobom, ktorý bol produkovaný
zhodne ako bolo žalobcami preukázané v celom prvostupňovom konaní viac ako 8 rokov na súde prvého
stupňa, čo odvolací súd nepovažoval ku predmetu nároku za podstatné. Žalobca v 1. rade neuviedol
žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktorými by bolo možné odvodiť záver, že žalobcovia boli vecne
aktívne legitimovaní k uplatneniu predmetného žalobného nároku. Žalobca opomína zásadnú prekážku
možnosti vzniku bezdôvodného obohatenia, keď v čase uplatnenia nároku žalobcov dňa 07.09.2009 -

nielen že žalobcovia vlastnili predmet prevodu, keď v petite sa nedomáhali synalagmatického vrátenia
oproti požiadavke na plnenie, ale ako sami uvádzajú dňa 06.02.2010 v rozpore s vôľou žalovanej v
čase priebehu sporu, v rozpore s praxou katastrálnych úradov, dali nezákonne zapísať na žalovanú
predmet prevodu s ťarchou, ktorá zabezpečovala v tom čase už splatné záväzky žalobcov voči banke
vo výške viac ako 186.000,- Eur, z čoho plynie, že v čase od podania žaloby do času rozhodnutia

súdu nepreukázal, že by sa na úkor žalobcu v 1 rade žalovaná bezdôvodne obohatila, čo sa pre
neplnenie povinností voči banke naplnilo v roku 2015, kedy došlo ku uspokojeniu nároku banky voči
žalobcom v 1. a 2. rade realizáciou výkonu vlastníckeho práva na predmet prevodu. Ďalej namietala,
že žalobcovi neprislúcha kritizovať závery odvolacieho súdu ku zásadnej otázke žalovateľnosti nároku,
ktorý žalobcom v podobe hmotného nároku nikdy nevznikol. Žalobca ďalej poukazuje na závery v

rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 8Sžo/4/2008 zo dňa 24.04.2008, že kataster nemôže uskutočniť
spätný zápis vlastníctva predmetu po odstúpení od zmluvy bez verejnej listiny alebo súhlasnej vôle
zmluvných strán, pretože tým môžu byť dotknuté práva strán. V odvolaní žalobca neuviedol argument
alebo dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zmeniť právny názor v rozhodnutí odvolacieho súdu, na ktorý
žalovaná odkazuje bez potreby podrobného rozoberania záverov k určujúcim otázkam, že žalobca

nemá v danej veci vecnú aktívnu legitimáciu k uplatňovaniu nároku. Odvolací súd v zrušujúcom
uznesení vysvetlil a záväzne vyjadril, pre aké dôvody žalobcovia nemohli byť oprávnenými subjektmi
k uplatňovaniu predmetného nároku proti žalovanej. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

9. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca v 1. rade svojím podaním, v ktorom uviedol, že žalovaná
účelovo a zavádzajúco uvádza predikciu § 76 C.s.p., čím si hneď v úvode protirečí, keďže uvádza:
„...za nadobudnutie spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti žalobcovia zaplatili prostredníctvom
peňažného ústavu zo spoločného hypotekárneho úveru kúpnu cenu, ktorá tvorila predmet ich spoločne

uplatňovaného nároku voči žalovanej počas celej doby trvania sporu.“ Žalovaná sa mylne domnieva,
že čI.2 bod 7 kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2008 vyjadruje povinnosť rozdelenej platby za nehnuteľnosť.
Predmetný článok rieši len podielové spoluvlastníctvo žalobcu v l. rade a žalobcu v 2.rade ako
solidárnemu ručiteľovi za účelom zápisu vlastníkov do katastra nehnuteľností. Na základe uvedeného
žalovaná účelovo prezentuje záver, že rozsudok je právoplatný vo vzťahu k žalobcovi v 2.rade z

dôvodu neuplatnenia opravného prostriedku, či už samostatným alebo spoločným podaním so žalobcom
v l. rade. Tvrdenia žalovanej sú tak podľa názoru žalobcu irelevantné. Žalobca vo svojom odvolaní
preukázalskutočnosti,ktorédosvedčujúaktívnulegitimáciukpredmetužalovanéhonároku.Odstúpením
od zmluvy s následným legálnym vrátením nehnuteľnosti žalovanej (vrátenie nehnuteľnosti bolo de
jure a aj de facto v zmysle vtedy platného Katastrálneho zákona, tak ako je uvedené v odvolaní) bolo

povinnosťou žalovanej vrátiť kúpnu cenu žalobcovi. Následne žalobca, aby bol dosiahnutý právny a
skutkový stav pred podpisom kúpnej zmluvy z 05.12.2008, mal záujem a bol povinný bezodkladne
vrátiť finančné prostriedky z hypotekárneho úveru záložnému veriteľovi, t. j.
VÚB, a. s.. Po vrátení finančných prostriedkov záložnému veriteľovi, t.j. VÚB, a. s., by bolo zrušené
záložné právo v prospech VÚB, a. s., čím by predmet prevodu nadobudol skutkový a právny stav ako

pred pôvodným prevodom zo strany žalovanej na žalobcu, t.j. nezaťažený. Pokiaľ sa pri odstúpení od
zmluvy pri prevode nehnuteľností priamo zo zákona obnovuje vlastnícke prevodcu zapisuje sa táto
zmena do Katastra nehnuteľností záznamom, tak ako vyplýva zo znenia §34 ods. 1 vtedy platného
Katastrálneho zákona (Rozsudok NS SR z 20.07.2011 číslo 6SŽO/229/2010). Tým, že žalovaná malamožnosť spätný prevod písomne namietať, a takto neučinila, stal sa spätný prevod právoplatným na
základe čoho mala žalovaná bezodkladne vrátiť kúpnu cenu tak ako je uvedené vyššie. Keďže tak
neučinila, žalobca bol znevýhodnený nakoľko by bol nútený splácať dlh voči VÚB, a. s., za nehnuteľnosť,

ktorej už nebol vlastníkom. Na základe uvedeného žalobca bol oprávneným subjektom v čase od
podania žaloby až do rozhodnutia súdu. Žalovaná mylne a zavádzajúco uvádza, že sa žalobcovia v 1. a
2. rade nedomáhali synalagmatického vrátenia plnení. Boli to práve žalobcovia, ktorí vrátili nehnuteľnosť
žalovanej. Tá sa dňa 06.02.2010 opäť stala vlastníčkou nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluvy zo
dňa 05.12.2008. Nie je pravdou, že žalovaná sa stala opätovnou vlastníčkou nehnuteľností proti svojej

vôli a v rozpore s praxou katastrálnych úradov. Vlastníčkou sa stala v zmysle znenia § 34 ods. 1 vtedy
platného Katastrálneho zákona (Rozsudok NS SR z 20.07.2011 číslo 6Sžo/229/2010). Z uvedeného je
nespochybniteľné, že mala čas v trvaní 2+36 mesiacov podať sťažnosť na Katastrálny úrad, resp. žalobu
vočiodstúpeniuodzmluvy.Žalovanáuvádza,žežalobcoviav1.a2.rademalikudňu06.02.2010splatné
záväzky vo výške viac ako 180.000 Eur. K tomuto termínu mali žalobcovia v 1. a 2. rade vzájomnú
bilanciu, odsúhlasený odklad a 8 zaplatených splátok úveru, s VÚB, a. s. vyrovnanú. Taktiež nie je

pravdou,žekčiastočnému,uspokojeniubankyprišlovroku2015.Totosaudialovroku2013.Nazáklade
nielen tohto stanoviska žalobcu nie je žiaden dôvod, aby súd vyhovel žalovanej podľa rozsudku zo dňa
20.04.2022, a preto žalobca požaduje vrátenie kúpnej ceny vo výške 149.372,63 Eur a 9.668,77 Eur ako
náklady vynaložené do nehnuteľností žalovanej s príslušenstvom a trovy právneho zastúpenia. Ostatné
nároky už nie sú predmetom konania, nakoľko boli správoplatnené.

10. K vyjadreniu žalobcu v 1. rade sa opätovne vyjadrila žalovaná, ktorá vo svojom podaní uviedla, že
ku vzniku procesného spoločenstva došlo okamihom, keď žalobcovia v 1. a 2. rade podali žalobu voči
žalovanej, voči ktorej uplatňovali kumuláciu viacerých nárokov. Druh spoločenstva v zmysle § 76 až §
78 C.s.p. závisí od povahy deliteľnosti hmotnoprávneho nároku žalobcov v závislosti od posúdenia §

512 Občianskeho zákonníka a § 513 Občianskeho zákonníka v závislosti od samostatnosti možných
nárokov. Žalovaná je toho názoru, že hmotnoprávny nárok žalobcu je deliteľný podľa § 512 Občianskeho
zákonníka a preto nároky žalobcov sú samostatnými nárokmi podielových spoluvlastníkov v pomere
podielov nárokov u žalobcu v 1. rade vo výške 2/3 k celku a žalobkyne v 2. rade v pomere jej
nároku v podiele 1/3 k celku voči žalovanej. Pokiaľ žalobcovia odvodzujú oprávnenosť svojich nárokov

na zaplatenie kúpnej ceny od uplatnenia odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorou pôvodne nadobudli
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, potom výška peňažného nároku každého spoluvlastníka sa
spravuje ekvivalentnou výškou podielu na nehnuteľnosti, ktorý v dôsledku odstúpenia zanikol. Žiaden
zo spoluvlastníkov nemá preto vecné hmotné právo uplatňovať nárok prevyšujúci pomer podielu kúpnej
ceny, na ktorú pripadal odpadajúci dôvod rozsahu vlastníctva konkrétneho podielu k nehnuteľnosti.

Žalobca v 1. rade pokiaľ tvrdí, že odstúpením od zmluvy a zapísaním (proti vôli žalovanej) predmetu
prevodu s právnou vadou v podobe ťarchy zriadenej vznikom záložného práva zabezpečujúceho
záväzky žalobcov vo výške 186.000,- Eur voči tretej osobe došlo údajne k vzniku obohatenia žalovanej,
pretože argumentuje „pokiaľ by táto následne vrátila kúpnu cenu žalobcom, a títo by ju spolu s
ďalším plnením zodpovedajúcim peňažnému záväzku vlastného čerpania úveru tiež vrátili banke, bol by

predmet nezaťažený“, vlastne vyvracia svoje skutkové tvrdenia o existencii hmotnoprávneho nároku, či
už v čase uplatnenia žaloby alebo najneskôr do rozhodnutia súdu vo veci samej. Je zrejmé, že v čase
podstatnom pre rozhodnutie súdu žalovaná nebola bezdôvodne obohatená žiadnym aktívom na úkor
žiadneho zo žalobcov.

11. K vyjadreniu žalovanej sa opätovne vyjadril žalobca v 1. rade, ktorý uviedol, že žalovaná uvádza, že
hmotnoprávny nárok žalobcov je deliteľný podľa § 512 Občianskeho zákonníka a § 513 Občianskeho
zákonníka v závislosti od samostatnosti možných nárokov a následne uvádza, že preto nároky žalobcov
sú samostatnými nárokmi podielových spoluvlastníkov v pomere podielov nárokov u žalobcu v 1. rade
vo výške 2/3 k celku a žalobkyne v 2. rade v pomere 1/3 k celku voči žalovanej. Podľa žalobcu je

toto tvrdenie zo strany žalovanej zavádzajúce a účelovo lživé. Ak by žalovaná do zmluvy nedoplnila
vlastnícke podiely žalobcov v 1. a 2. rade, Správa katastra by nemohla zapísať vlastnícke podiely na
príslušný list vlastníctva. Z toho dôvodu boli po dohode medzi žalobcami dopísané do článku 1. a
článku 2. odsek 7 uvedené vlastnícke podiely výhradne pre potreby Správy katastra. Na základe nielen
uvedeného je nespochybniteľné, že tvrdenia žalovanej sú zavádzajúce, klamlivé a žiadnym relevantným

dôkazom doložené. Z doteraz predložených dôkazov je nespochybniteľný fakt, že žalovaná je povinná
vrátiť žalobcovi/žalobcom finančné prostriedky za vrátenú nehnuteľnosť a všetky škody, ktoré vznikli
podľa kúpnej zmluvy.12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), vec prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,

nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisu,
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v 1. rade je nedôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné
potvrdiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.01.2024 podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3
C.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, resp. ich právni zástupcovia,
upovedomené zákonným spôsobom.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a
ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Odvolateľ v podanom odvolaní neuvádzal
podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný
žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

14. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby;
ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia žalovanej istiny titulom vydania bezdôvodného obohatenia
vzniknutého na strane žalovanej, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku,
ktorými žalobcovia preukazovali dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými

sa žalovaná bránila proti žalobcom uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie
na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do
úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a
z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov

(čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.), správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým
záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a dôvody, pre ktoré žalobu zamietol; vzhľadom na to, že
žalobcovia nepreukázali vecnú legitimácia v danom spore, ako ani predpoklady vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej; aj riadne vysvetlil v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2

C.s.p.atonielenspoukazomnarozhodujúceskutočnostizistené výsledkami vykonanéhodokazovania,
ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, dôkladne posúdil opodstatnenosť skutkovo významných
tvrdení strán sporu a relevantnosť ich právnych argumentov a dal potrebné odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiace s predmetom konania. Odvolanie žalobcu nie je z
hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov a jeho obsahového vymedzenia, spôsobilé spochybniť

správnosť záverov súdu prvej inštancie.

15. Ako už uviedol odvolací súd, žalobca v 1. rade vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné
námietky a zásadné argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadal. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky významné skutočnosti vyplývajúce z

vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ veci, a preto jeho rozhodnutie možno
považovať za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery
súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej
inštancie k týmto jeho záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S
poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil,

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

16. V prvom rade odvolací súd uvádza, že žalovaná správne namietala, že žalobcovia si pôvodne
uplatnili v zásade 4 nároky, a to sumu 149.372,63 Eur s príslušenstvom z dôvodu vrátenia kúpnej
ceny, sumu 1.909,- Eur z dôvodu zmluvnej pokuty, sumu 9.668,77 Eur z dôvodu

náhrady vynaložených nákladov, sumu 15.759,15 Eur z dôvodu náhrady škody. Neuplatnením odvolania
žalobcov proti zamietajúcej časti prvého rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 30.06.2017 došlo k
právoplatnosti žalobcami nenapadnutej časti uplatňovaných nárokov vo výške 15.759,15 Eur (škoda),
1.909,- Eur (zmluvná pokuta), 3.562,46 Eur (náhrada nákladov), v ktorej súd konanie zastavil, čo už
nebolo predmetom konania vo veci po vrátení odvolacím súdom. Predmetom konania ostal len nárok

na vrátenie kúpnej ceny a časť nároku na úhradu nákladov spoločne podriadenej pod bezdôvodné
obohatenie žalovanej údajne získané na úkor žalobcov.17. V podanom odvolaní žalobca namietal podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotenie otázky vecnej
legitimácie súdom prvej inštancie. Takáto jeho námietka je však irelevantná, nakoľko súd prvej inštancie
sa správne pri hodnotení danej otázky riadil právnym názorom vysloveným súdom vyššieho stupňa.

18. Odvolací súd k danej námietke uvádza, že súd je pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe vždy povinný
skúmať existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a to aj vtedy, ak ju v konaní nikto
nenamieta. Aktívna vecná legitimácia predstavuje také právne postavenie žalobcu, na základe ktorého
mu podľa hmotného práva patrí žalobou uplatnené právo (nárok) alebo na základe ktorého má procesné

právo uplatniť na súde žalovaný nárok. Žalobca má povinnosť uniesť v súvislosti s aktívnou vecnou
legitimáciou bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Bremeno tvrdenia žalobca unesie už tým, že si určitý
nárok uplatní na súde, aj pokiaľ túto skutočnosti výslovne v žalobe neuvedie. Žalobcu zaťažuje tiež
povinnosť toto svoje tvrdenie v konaní preukázať, nakoľko je to žalobca, kto z tohto tvrdenia vyvodzuje
pre seba priaznivé právne následky. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je ten, na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (poškodený). Kto je

v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva potom z ustanovenia
§ 451 Občianskeho zákonníka, je ním ten, koho majetok sa na prospech druhého neoprávnene zväčšil,
alebo u neho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu v súlade s právom malo dôjsť (obohatený).

19. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia neboli subjektom, ktorý žalovanej vyplatil

kúpnu cenu za rozostavaný rodinný dom, ale bola to priamo banka, ktorá z
hypotekárneho úveru žalobcov pripísala na účet žalovanej peniaze, tvoriace sumu dohodnutú v kúpnej
zmluve so žalobcami. Žalovaná ako predávajúca disponovala nehnuteľnosťou bez právnych vád, po
prevode tejto nehnuteľnosti na žalobcov sa žalovanej majetková hodnota nerozmnožila len zmenila
svoju podobu (na peňažný ekvivalent nehnuteľnosti). K bezdôvodnému

obohateniužalovanejbymohlodôjsťlenzapredpoklad,žebysanaspäťplatneobnovilovlastníckeprávo
žalovanej k nehnuteľnosti bez právnych vád nehnuteľnosti za súčasnej držby kúpnej ceny. Taktiež je v
danom prípade preukázané, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaná disponovala predmetnými
nehnuteľnosťami a žalobcovia ako kupujúci nedisponovali majetkovou hodnotou žiadnou. Po prevode
predmetných nehnuteľností disponovala žalovaná sumou 4.500.000,- Sk / 149.372,63 Eur, dohodnutou

v kúpnej zmluve, poskytnutých bankou VUB, a. s. na základe hypotekárneho úveru, z ktorého boli ako
dlžníci povinní plniť záväzok voči banke. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobcovia v 1. a 2. rade v
tomto spore nie sú aktívne vecne legitimovaní, pretože na ich strane nedošlo k majetkovej strate, keďže
banke neuhradili záväzok - peňažné plnenie, ku ktorému sa zaviazali na základe zmluvy o hypotekárnom
úvere.

20. Na základe vyššie uvedeného preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno hovoriť o
bezdôvodnom obohatení sa žalovanej a jej postavení ako pasívne vecne legitimovaného subjektu v
rámci súdneho konania. Tak isto na druhej strane, keď žalobcovia síce ponúkli vydať predmet prevodu
žalovanej, ale zaťažený záväzkom žalobcov voči tretej osobe (banke z hypotekárneho

úveru), potom žalobcovia sa nemohli stať oprávnení z bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že na ich
úkor nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Preto ani žalobcom tak v danom spore nesvedčala aktívna
vecná legitimácia na podanie žaloby.

21. Navyše, majetková sféra žalobcov sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy nezmenšila, pretože

žalobcovia pred prevodom nedisponovali žiadnou hodnotou a získanie cudzích zdrojov na plnenie
kúpnej ceny a znášanie splátok a úrokov úveru poskytnutého treťou osobou boli predvídateľným
nákladom a rizikom žalobcov. Zmenou vlastníctva k predmetu zálohu predajom zo žalovanej na
žalobcov došlo zo strany žalobcov k vstupu do právneho postavenia záložcu s povinnosťami plynúcimi
zo záložnej zmluvy z 05.12.2008 najmä s obmedzeniami nedisponovať s predmetom zálohu bez

predchádzajúceho písomného súhlasu banky a veriteľa. V dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy zo
dňa 05.12.2008 nedošlo k zmene v osobách dlžníka voči banke z úverovej zmluvy, a preto ani za
trvania záväzkov žalobcov voči veriteľovi nebolo možné legitímne vyvodzovať, že na žalovanú prešla
právna povinnosť splniť záväzok žalobcov ich veriteľovi. Na zabezpečenie záväzku žalobcov voči tretej
osobe bolo na predmet prevodu síce ešte na majetok žalovanej z hospodárskeho dôvodu a účelu

prospechu žalobcov, keď v dôsledku prevodu predmetu prevodu vstúpili žalobcovia do práv záložcu
aj s obmedzeniami plynúcimi z článku IV. bod 2. písm. a) záložnej zmluvy, ktorá
znemožňovala bez predchádzajúceho súhlasu tretej osoby disponovať s nehnuteľnosťou bez súhlasu
banky, čo znemožňovalo odstúpiť alebo vydať predmet prevodu žalovanej. Žalobcom v čase uplatnenianárokunasúdenesvedčalžiadennároknabezdôvodnéobohatenie,pretoženeuhradilipeňažnéplnenie,
ktoré od žalovanej kúpou nadobudli, ale tiež im nárok nevznikol, pretože v priebehu konania vrátili
žalovanej predmet prevodu zaťažený a zabezpečujúci v tom čase splatný záväzok žalobcov voči banke

presahujúci kúpnu cenu, a tým aj hodnotu predmetu prevodu ako zálohu.

22. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, hypotekárna banka v dôsledku
neplnenia záväzku zo strany žalobcov následne pristúpila k dražbe danej nehnuteľnosti, ktorej
vlastníkom sa tak stala tretia osoba - G. E., výška ceny dosiahnutej vydražením dražby Zn. XXXX/

XXXX bola vo výške 56.000,- Eur. Uvedená skutočnosť je rovnako dôkazom toho, že na strane žalovanej
neexistuje majetkový prospech, keďže predmetné nehnuteľnosti vlastní tretia osoba, a preto sa nemohla
na úkor žalobcov 1/ a 2/ bezdôvodne obohatiť. Žalovanej teda v tomto spore nesvedčí subjektívna
povinnosť v zmysle Občianskeho zákonníka vydať predmet bezdôvodného obohatenia, pretože k nemu
nedošlo, a preto je nutné konštatovať, že nie je pasívne vecne legitimovaná.

23. Navyše ak aj žalobca v 1. rade namietal vznik bezdôvodného obohatenia, ani v podanom odvolaní
(ako ani v konaní pred súdom prvej inštancie) sa nezaoberal preukázaním splnenia zákonných
požiadaviek vyplývajúcich z § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorých naplnenie je nevyhnutnou
podmienkou na prijatie záveru o bezdôvodnom obohatení sa určitého subjektu.

24. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita
vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom.
Pojmovýmznakomtohtofaktickéhostavuvšakmusíbyťabsenciarelevantnéhoprávnehodôvoduvzniku
tohto obohatenia (teda výnimočne zákon alebo právna skutočnosť na základe zákona). Faktický stav

majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu.
Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti
vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na
úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej
peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá

kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v
majetkovej sfére iného subjektu.

25. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v
dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom

definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie
bezdôvodnéhoobohatenianastraneurčitejosoby(obohateného),protiprávnosťzískaniabezdôvodného
obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.

Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech
bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

26. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne vychádzal pri posudzovaní bezdôvodného

obohatenia z § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a nakoľko nedošlo k danom prípade k naplneniu
zákonných predpokladov pre vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko stranám sporu ani nesvedčala
vecná legitimácia, správne potom odvolací súd žalobu žalobcov zamietol.

27. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie by odvolací súd

posudzovaním odvolacích námietok žalobcu v 1. rade už len opakoval správnosť záverov súdu prvej
inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou.
Žalobca len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval pred súdom prvej inštancie, pričom na
dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva súdom prvej
inštancie vydaný rozsudok. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných

súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, abybolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. §
195 C.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v
zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym

spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných
strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne
závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 C.s.p. zdôvodnil.

29. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil.
Nakoľko ani v odvolaní žalobca v 1. rade neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom

boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a podľa § 387 ods. 2
C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

30. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l Cs.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene

písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO
proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej
pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

31. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie žalobcu v 1. rade
ako nedôvodné, tak potom žalovaná mala v rámci odvolacieho konania úspech, a preto jej odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods.
2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).