Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 19, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123209069
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:2123209069.1

Uznesenie

-7 - 28C/2/2024

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/
XX, XXX XX E., zastúpený právnym zástupcom alianciaadvokátov ak, s.r.o., IČO: 36 679 771, so sídlom

Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, proti žalovanému 1/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX,
XXX XX I., 2/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XX, XXX XX I., o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 21.11.2023, takto

r o z h o d o l :

-7 - 28C/2/2024

I. Súd n a r i a ď u j e toto zabezpečovacie opatrenie:

Súd z r i a ď u j e záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre

katastrálne územie J. K., obec J. K., L. M. N. O., a to:
a) pozemok G. parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXX m2,
b) pozemok G. parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2,
v prospech žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu
vyplývajúcej z uzatvorených zmlúv o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou 1/ zo dňa 02.06.2023,
07.08.2023, 15.08.2023, 15.08.2023, 29.08.2023, 26.10.2023 a 27.10.2023.

II. Žalobca je p o v i n n ý v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na príslušnom súde,
resp. inom orgáne žalobu, resp. iný návrh na začatie konania vo veci samej za účelom usporiadania
vzájomných sporných práv a povinností týkajúcich sa zaplatenia dlžných súm na základe uvedených
zmlúv o pôžičke. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna
legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

o d ô v o d n e n i e :

-5 - 28C/2/2024

1. Dňa 21.11.2023 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zriadil v prospech žalobcu záložné právo
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. K., obec J. K., L. M.

N. O., a to k pozemkom G. parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXX m2 a G. parc. č. XXXX/XXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných,za účelom zabezpečenia splatných peňažných pohľadávok žalobcu v celkovej výške 470.102,- Eur,
vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke, ktoré medzi sebou uzatvorili žalobca a žalovaná 1/. Žalobca sa
zároveň domáhal náhrady trov konania.

2.VecbolapostúpenáOkresnémusúduŽiarnadHronomdňa08.01.2024zdôvodumiestnejpríslušnosti
v zmysle § 20 písm. a) Civilného sporového poriadku.

3.1. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou 1/ sa

poznajú, nakoľko mali spoločné podnikateľské aktivity od roku 2011. Žalovaná 1/ oslovila žalobcu s tým,
že potrebuje požičať finančné prostriedky za účelom realizácie stavebných zákaziek. Ako odplata za
požičanie finančných prostriedkov boli medzi žalobcom a žalovanou 1/ dohodnuté úroky vo výške 10
% až 25 %. Žalobca a žalovaná 1/ v priebehu roka 2023 uzatvorili celkovo sedem zmlúv o pôžičke v
zmysle § 657 a nasl. ustanovení zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník. Celková suma splatná
k 21.11.2023, ktorú žalobca požičal žalovanej 1/ predstavuje 392.100 Eur (istina), po pripočítaní úrokov

je suma, ktorú mala žalovaná 1/ vrátiť 470.102 Eur.
3.2. Medzi žalobcom a žalovanou 1/ došlo k uzatvoreniu nasledujúcich zmlúv:
1. Zmluva o pôžičke zo dňa 15.08.2023, splatnosť: 15.11.2023, požičaná suma 196.700 Eur, dohodnutý
úrok vo výške 21 %, t.j. úrok 41.307 Eur;
2. Zmluva o pôžičke zo dňa 07.08.2023, splatnosť: 15.08.2023, požičaná suma 31.000 Eur, dohodnutý

úrok vo výške 25 %, t.j. úrok 7.750 Eur;
3. Zmluva o pôžičke zo dňa 02.06.2023, splatnosť: 31.08.2023, požičaná suma 73.900 Eur, dohodnutý
úrok vo výške 20 %, t.j. úrok 14.780 Eur;
4. Zmluva o pôžičke zo dňa 15.08.2023, splatnosť: 15.11.2023, požičaná suma 34.100 Eur, dohodnutý
úrok vo výške 25 %, t.j. úrok 8.525 Eur;

5. Zmluva o pôžičke zo dňa 29.08.2023, splatnosť: 21.09.2023, požičaná suma 56.400 Eur, dohodnutý
úrok 10 %, t.j. úrok 5.640 Eur;
6. Zmluva o pôžičke zo dňa 26.10.2023, splatnosť: 15.12.2023, požičaná suma 165.700 Eur, dohodnutý
úrok 20 %;
7. Zmluva o pôžičke zo dňa 27.10.2023, splatnosť: 31.01.2024, požičaná suma 61.300 Eur, dohodnutý

úrok vo výške 24 %.
3.3. Dňa 13.11.2023 sa uskutočnilo stretnutie žalobcu so žalovanou 1/, na ktorom žalovaná 1/
informovala žalobcu, že finančné prostriedky požičané na základe zmlúv nevráti, nakoľko po celý čas
išlo o podvod, ktorého účelom bolo vylákať od žalobcu finančné prostriedky. Žalovaná 1/ ďalej uviedla,
že je vo finančných problémoch s tým, že požičané financie nemá a žalobcovi ani nebudú vrátene.

Žalovaná 1/ sa tiež priznala, že nikdy neexistovali stavebné zákazky, na ktoré si financie požičiavala,
všetko si len vymyslela ako príbeh slúžiaci na vylákanie financií od žalobcu. Podobným spôsobom si
mala napožičiavať finančné prostriedky od rôznych veriteľov vo výške stoviek tisíc eur. Na základe týchto
informácií zistených na stretnutí konanom dňa 13.11.2023 podal žalobca na žalovanú 1/ dňa 15.11.2023
trestné oznámenie.

3.4. Žalobca z verejne prístupných údajov uverejnených na stránke Úradu geodézie, kartografie
a katastra zistil, že na listoch vlastníctva č. XXX P. Q. XXXX, v katastrálnom území I., okres D.,
na ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, bola vyznačená plomba I./XXXX
(kúpna zmluva), resp. plomba I./XXXX (zmluva o zriadení, obmedzení alebo zrušení vecného bremena),
čo signalizuje, že žalovaní aktuálne majú úmysel zbavovať sa svojho nehnuteľného majetku. Ide

o nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre obec I., katastrálne
územie I., zapísané na LV č. XXXX, a to konkrétne: stavba – rodinný dom súp. č. XXX, postavená
na pozemku G. parc. č. XXXX/XXX; stavba - garáž s prístreškom bez súpisného čísla, postavená na
pozemku G. parc. č. XXXX/XXX; stavba - záhradný dom bez súpisného čísla, postavená na pozemku
G. parc. č. XXXX/XXX; a zapísané na LV č. XXX, a to konkrétne: pozemok G. parc. č. XXXX/X - záhrada

o výmere XXX m2; pozemok G. parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2;
pozemok G. parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; pozemok G. parc. č.
XXXX/XX - záhrada o výmere XX m2; pozemok G. parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XX m2; pozemok G. parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 ;
pozemok G. parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; stavba - rodinný

dom súp. č. XXX, postavený na pozemku G. parc. č. XXXX/XX. Na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú.
I. boli vyznačené aj viaceré poznámky na základe návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
od iných veriteľov.3.5. Okrem predmetných nehnuteľností žalovaní vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. J. K., obec J. K., L. M. N. O., a to pozemky G. parc. č.
XXXX/XX - záhrada o výmere XXX m2 a G. parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

XX m2.
3.6. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca toho názoru, že žalovaní sa snažia účelovo zbaviť
svojho nehnuteľného majetku, čo u žalobcu odôvodňuje obavu z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti jeho
peňažnej pohľadávky v prípadnom exekučnom konaní.

4. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil trestné oznámenie zo dňa
15.11.2023 podané voči žalovanej 1/, výpis z listu vlastníctva č. XXX P. XXXX pre k. ú. I., výpis z listu
vlastníctva č. XXX pre k. ú. J. K., zmluvy o pôžičke uzavreté medzi žalobcom a žalovanou 1/ zo dňa
02.06.2023, 07.08.2023, 15.08.2023, 15.08.2023, 29.08.2023, 26.10.2023 a 27.10.2023.

5. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo
na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa§324ods.2CSP,nakonanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresný
súd.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 336 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet

konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.
Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pohľadávka veriteľa len
jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená
i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa§151aOZ,záložnéprávoslúžinazabezpečeniepohľadávkyajejpríslušenstvatým,žezáložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 veta prvá OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

6. Účelom zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd podľa § 343 ods. 1 CSP zriaďuje na návrh žalobcu
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, je zabezpečenie
doposiaľ spornej peňažnej pohľadávky veriteľa, o ktorej prebieha alebo bude vedené sporové konanie,v prípade odôvodnenej obavy veriteľa z ohrozenia budúcej exekúcie, alebo ak dlžník ohrozuje
budúci výkon rozhodnutia ešte pred tým, ako veriteľ disponuje exekučným titulom. Zabezpečovacie
opatrenie teda slúži na reálne zabezpečenie a ochranu peňažnej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa

zabezpečovacieho opatrenia), ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní tak, aby mohla
byť jeho pohľadávka uspokojená, nakoľko získa postavenie záložného veriteľa a v prípade, ak súd
veriteľovi túto pohľadávku aj právoplatne prizná a následne nebude riadne a včas dlžníkom uspokojená,
môže veriteľ realizovať výkon takto zriadeného záložného práva. Zákonným predpokladom nariadenia
zabezpečovaciehoopatreniajetedanaliehavosťúpravypomerovmedzistranamisporuabezprostredné

ohrozenie budúceho výkonu práva (exekúcie), po jeho právoplatnom priznaní súdom a je namieste ho
použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

7. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po
jeho skončení. So zreteľom na podstatu a účel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že pre
rozhodnutie o zriadení tzv. sudcovského záložného práva síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie,

avšak splnenie predpokladov pre jeho zriadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení veriteľa, ale
je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o
ich pravdivosti. To znamená, že rozhodné skutočnosti, odôvodňujúce zriadenie navrhnutého záložného
práva, je povinný súdu osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, ktorý je povinný predložiť
súdu dôkazy tieto tvrdenia osvedčujúce, resp. na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho

opatrenia odvoláva (§ 344 a § 326 ods. 2 CSP). Až na základe takto osvedčených tvrdení môže súd
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a záver o
nebezpečenstve hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu.

8. Zákonnými predpokladmi pre zriadenie záložného práva súdom sú: a) podanie návrhu na zriadenie
takéhoto záložného práva, ktorý musí spĺňať tak všeobecné (§ 127 CSP) ako aj osobitné náležitosti
takého podania (§ 326 CSP); b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť prevoditeľné veci,
práva a iné majetkové hodnoty, c) existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným
právom a d) aspoň osvedčená existencia hrozby budúceho zmarenia exekúcie, resp. dôvodná obava,

že exekúcia peňažnej pohľadávky veriteľa bude ohrozená. Uvedené predpoklady musia byť splnené
kumulatívne.

9.Napokonokremuvedenýchzákladnýchpredpokladov,súdvždyskúma,čizriadenímtzv.sudcovského
záložnéhoprávanevznikneneprimeranáujmanazákladnýchprávachdlžníka,vovzťahuksledovanému

účelu zabezpečovacieho opatrenia napríklad tým, že výška peňažnej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa
zabezpečovacieho opatrenia), je neprimerane nižšia vo vzťahu k hodnote zálohu, napr. k cene
nehnuteľnosti zaťaženej zriadením záložného práva (princíp proporcionality). To znamená, že medzi
hodnotoupredmetuzáložnéhopráva(majetkudlžníka)ahodnotoupeňažnejpohľadávkyveriteľanesmie
vzniknúť zjavný nepomer.

10. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predloženými
listinnými dôkazmi, pričom po posúdení osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a osvedčenia obavy, že budúca
exekúcia bude ohrozená súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

11. Existenciu a trvanie peňažného nároku žalobcu mal súd v konaní osvedčenú zo žalobcom
predložených listinných dôkazov, a to zmlúv o pôžičke zo dňa 02.06.2023, 07.08.2023, 15.08.2023,
15.08.2023, 29.08.2023, 26.10.2023 a 27.10.2023, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanou 1/ ako dlžníkom, predmetom ktorých boli peňažné pôžičky poskytnuté v prospech žalovanej

1/ v celkovej sume 619.100,- Eur (istina splatná ku dňu 15.11.2023 mala byť vo výške 392.100,- Eur)
s tým, že žalovaná 1/ sa zaviazala tieto žalobcovi vrátiť v lehote ich splatnosti spolu s dohodnutým
úrokom od 20 % do 25 % v závislosti od tej-ktorej zmluvy o pôžičke. Hoci sa žalobca zatiaľ svojho
nároku nedomáha žalobou vo veci samej, bolo by v tomto štádiu bez vykonania riadneho dokazovania
predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca bude uplatňovať vo veci samej vo výške 392.100,- Eur

s príslušenstvom, je očividne vylúčený. S poukazom na uvedené bol súd toho názoru, že jeden
zpredpokladovprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,atoosvedčenienárokužalobcu,ktorý(jeho
neskoršie vymoženie) má byť chránený zabezpečovacím opatrením, možno považovať za osvedčený.12. Pokiaľ ide o osvedčenie ďalšej základnej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
a to danosť obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená, súd mal v danom prípade osvedčený
aj objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, daný uskutočnenými krokmi žalovaných.

V danom prípade žalobca osvedčil obavu z ohrozenia exekúcie tým, že žalovaní sa po uzavretí vyššie
uvedených zmlúv o pôžičke, z ktorých väčšia časť bola po splatnosti, resp. po stretnutí žalobcu so
žalovanou 1/ zo dňa 15.11.2023 snažia previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu
za účelom vyhnutia sa budúcemu plneniu povinnosti voči žalobcovi. Uvedené správanie žalovaných je
zrejmé zo žalobcom predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX P. Q. XXX pre katastrálne územie I.,

na ktorých je v oboch prípadoch vyznačená plomba na základe I./XXXX (Kúpna zmluva). Vzhľadom na
doterajšie konanie žalovaných je osvedčená obava, že žalovaní budú pokračovať v prevodoch svojho
nehnuteľného majetku na tretie subjekty, čím môže dôjsť k ohrozeniu možného uspokojenia pohľadávky
žalobcu v budúcnosti. Súd preto konštatuje, že postupné úkony žalovaných, ktorými sa snažia znížiť
rozsah disponibilného nehnuteľného majetku žalovanej 1/ jeho predajom tretím osobám, smerujú k
sťaženiu budúcej exekúcie, čím možno považovať za osvedčenú zákonnú podmienku pre vyhovenie

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zároveň osvedčil aj existenciu spôsobilého
predmetu záložného práva, nakoľko z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. K. vyplýva, že
žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľnosti.

13. Je zrejmé, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danej veci je spojené so zásahom

do práv a právom chránených záujmov žalovaných, preto súd pri rozhodovaní posudzoval, či
nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k zásahu do práv žalovaných nad nevyhnutnú
mieru a či z neho vyplývajúce obmedzenia sledujú legitímny cieľ. Súd má za to, že
nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných nevznikne zjavný nepomer z hľadiska rozsahu

zabezpečenia oproti výške zabezpečovanej pohľadávky. Súd je toho názoru, že výška splatnej peňažnej
pohľadávky veriteľa (navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia) 392.100,- Eur s príslušenstvom
v spojení v okolnosťami danej veci je nepochybne primeraná vo vzťahu k hodnote zálohu (cena
nehnuteľností zaťažených zriadením záložného práva). Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalobca je
iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči žalovanej 1/ uplatňujú svoje nároky. Na základe osvedčenia

existencie pohľadávky žalobcu vo výške aktuálne presahujúcej 392.100,- Eur s príslušenstvom
a skutočnosti, že žalobca nie je jediným veriteľom žalovanej 1/, pričom na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalovaných už boli zriadené viaceré sudcovské záložné práva, súd dospel k záveru, že je
na mieste zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach špecifikovaných v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z návrhu a predložených listinných dôkazov vyplýva, že

dlžníkom žalobcu je len žalovaná 1/, ktorej z jeho strany boli poskytnuté peňažné pôžičky, avšak
aj s poukazom na § 147 ods. 1 OZ bolo potrebné zriadiť v danom prípade záložné právo na
spoločný majetok žalovanej 1/ a jej manžela, a to práve z dôvodu bezpodielového spoluvlastníctva
oboch manželov (žalovaných). Je potrebné zdôrazniť, že zriadením záložného práva na predmetných
nehnuteľnostiach sa nijakým spôsobom nezasiahne do vlastníckych, resp. užívacích práv žalovaných

k týmto nehnuteľnostiam, ktorí s nimi budú môcť ako vlastníci naďalej nakladať, kde na druhej strane
v prípade, ak by dodatočne pohľadávky žalobcu neboli uhradené, budú sa môcť tieto prednostne
uspokojiť exekúciou vo vzťahu k nehnuteľnostiam, na ktorých je zriadené záložné právo v jeho prospech.

14. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie zákonných

predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom
rozsahu vyhovel.

15. V súvislosti s požiadavkou primeranosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia je súd toho

názoru, že v danom prípade navrhovaným zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. V prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na časovo
neobmedzené obdobie by išlo zo strany súdu o zásah zjavne neprimeraný. V súlade s ustanovením
§ 336 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 344 CSP súd preto uložil žalobcovi povinnosť podať
v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia na príslušnom súde, resp. inom orgáne žalobu, resp. iný

návrh na začatie konania vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností
týkajúcich sa zaplatenia žalobcom uvádzaných dlžných súm na základe uzavretých zmlúv o pôžičke.
Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimáciazhľadiskauplatniteľnéhohmotnéhopráva.Vprípade,akžalobavovecisamejnebudežalobcomvlehote
podaná, súd uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší.

16. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd
nerozhodoval, nakoľko pokiaľ bude zo strany žalobcu na príslušnom súde, resp. inom orgáne podaná
žaloba, resp. iný návrh na začatie konania vo veci samej, o tomto nároku bude rozhodnuté v konaní vo
veci samej a pokiaľ takáto žaloba podaná nebude, o nároku na náhradu trov súd rozhodne v uznesení,
ktorým zruší uznesenie o zabezpečovacom opatrení podľa § 336 ods. 3 CSP.

Poučenie:

-7 - 28C/2/2024

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí

byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.