Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010300
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7823010300.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 17. januára 2024 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave,
trvale bytom C. XXX, D. E.,

j e v i n n ý,

že dňa 02.05.2022 v presne nezistenom čase v meste E. uviedol do omylu poškodeného F. G. tak, že

od neho vylákal pôžičku vo výške 3000,- eur s lehotou splatnosti do 31.05.2023, hoc vedel, že túto
v uvedenej lehote nebude schopný splatiť a na zabezpečenie ktorej mu ako záloh odovzdal osobné
motorové vozidlo zn. Volkswagen Touareg, s evidenčným číslom H. XXX I., J.: K., rok výroby 2010,
patriace E. L., pri ktorom predstieral, že je jeho a od evidovaného držiteľa zabezpečí splnomocnenie
k prepisu na poškodeného v prípade, ak pôžičku nesplatí, čím spôsobil poškodenému škodu vo výške
3000,- eur,

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečinpodvodupodľa§221ods.1,ods.2Trestnéhozákonač.300/2005Z.z.vznenízákonač.105/2022

Z.z. a súd o treste takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp.

zn. 3T/19/2023-161, zo dňa 12.04.2023, právoplatného dňa 12.04.2023, ktorým bol obžalovanému A.
B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní
30 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

II.Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 36 písm. l),
písm. k) Trestného zákona a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h) Trestného

zákona, súd obžalovaného za teraz posudzovaný prečin a pre prečin, z ktorého bol uznaný za vinného
uvedeným skorším rozsudkom odsudzuje na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 (dvadsaťdva)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 Trestného zákona súd výkon tohto

trestu podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúcu v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných

návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva počas trvania skúšobnej doby.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX v E., trv. bytom
E., M. X, D. E., zastúpeného splnomocnencom poškodeného JUDr. Attilom Elekom, advokátom, IČO:
42 331 374, so sídlom E., N. X, D. E., s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný

proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h) Trestného
poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného

činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin, ktorý je mu kladený za
vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení,
súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a
zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste

a náhrade škody.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, tak ako aj zo
súdom prijatého vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoj
čin aj úprimne oľutoval. Súhrn dôkazov, ktoré boli vykonané preukazujú jeho zavinenie zo spáchania
posudzovaného skutku. Tým, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do

omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy
spoločnosti na ochrane majetku.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený v podstate všeobecne s tým, že obec eviduje
jednu sťažnosť od obyvateľov nájomného bytového domu, ktorá bola prejednávaná komisiou verejného
poriadku, pričom sa jednalo o rušenie nočného kľudu a brechot psa. Z centrálnej evidencie priestupkov
vyplýva pätnásť záznamov - priestupkov, pričom sa jedná o záznamy týkajúce sa prevažne porušovania

pravidiel na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy ako aj priestupkov proti verejnému poriadku
porušením nočného kľudu. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3 - krát súdne
trestaný, za inú (ako prejednávanú) trestnú činnosť, pričom prvé dve odsúdenia sú zahladené a teda
hľadí sa na obžalovaného ako keby nebol odsúdený, pričom poslednýkrát bol odsúdený rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 3T/19/2023, zo dňa 12.04.2023, kedy bol pre trestný čin výtržníctva podľa § 364

ods. 1 Tr. zákona právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečnýmodkladom výkonu tohto trestu a probačným dohľadom so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov
a bolo mu taktiež uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva počas skúšobnej doby. Rozsudok sa stal právoplatným

dňa 12.04.2023. Z uvedeného je zrejmé, že prejednávaného skutku sa dopustil skôr ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34 Trestného
zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1, 2 Trestného zákona, ďalej

podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pričom súd prihliadol na 2 poľahčujúce okolnosti, ktorými sú
priznanie sa obžalovaného na hlavnom pojednávaní a prejavenie ľútosti v záverečnej reči (§ 36 písm. l)
Trestného zákona a pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, resp. dobrovoľné
nahradenie škody (§ 36 písm. k) a na jednu priťažujúcu okolnosť - obžalovaný spáchal viac trestných
činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona. Súd na tomto mieste poukazuje, že neprihliadol na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, nakoľko pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti

sú všetky odsúdenia obžalovaného zahľadené a hľadí sa teda na neho ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest

podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných

titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak
tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Ako už bolo uvedené, obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný a to na iné ako nepodmienečné

tresty odňatia slobody, pričom prvé dve jeho odsúdenia sú zahľadené z čoho je zrejmé že obžalovaný
splnil súdom nariadené tresty. Posledné odsúdenie obžalovaného je z roku 2023 kedy bol odsúdený za
prečin výtržníctva v odseku jeden na podmienečný trest odňatia slobody na 18 mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní 30 mesiacov (a iné) a ako už bolo spomenuté vyššie predmetného skutku sa dopustil
pred vyhlásením uvedeného odsudzujúceho rozsudku. Základná trestná sadzba stanovená zákonom pri

prečine podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona (ako najprísnejšieho posudzovaného) trestného
činu je 1 rok až 5 rokov trestu odňatia slobody. V súlade s ustanovením § 38 ods. 3 Trestného zákona
je potrebné základnú trestnú sadzbu upraviť a to tak, že horná hranica trestu odňatia slobody v trvaní
5 rokov sa znižuje o jednu o tretinu, súd teda mohol ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí od 12
mesiacov až 44 mesiacov. Súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný uznal vinu bez toho, aby mu

bolo známe aký trest mu bude uložený a taktiež prejavil ľútosť nad svojim konaním a prisľúbil budúcu
bezúhonnosť a pričinil sa odstránenie škodlivých následkov trestného činu. Obžalovaný pracuje ako
živnostník.

Keďže obžalovaný teraz posudzovaný skutok spáchal skôr, ako v predchádzajúcej jeho trestnej

veci (3T/19/2023) bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdom prvého stupňa, prichádza do úvahy
uloženie súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona. Preto súd zrušil výrok o treste citovaného
predchádzajúceho rozsudku, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní
30 mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súd pritom prihliadol na všetky okolnosti prípadu,
na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a trestnú minulosť ako aj na jeho postoj k spáchaniu
predmetnej trestnej činnosti, spôsobený následok. Súd takto uložil obžalovanému trest odňatia slobody
v trvaní 22 mesiacov, avšak s tým, že výkon tohto trestu bol podmienečne odložený s probačnýmdohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe so skúšobnou dobou na 30 mesiacov. Zároveň mu bolo
uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
akéhokoľvek druhu a množstva počas trvania skúšobnej doby a to z dôvodu, že tento výrok bol uložený

v zrušenom výroku o treste rozsudku sp. zn. 3T/19/2023, keďže tento výrok je obsahovo nadväzujúci
na výrok o treste.

Pokiaľ ide o poškodeného F. G., tento si uplatnil rozdielne nároky na náhradu škody, kedy okrem
nároku vo výške 3000 eur (škoda spôsobená v predmetnej trestnej veci) žiadal taktiež náhradu škody

vo výške 4000 eur (vyplývajúcu z civilno-právneho sporu) a súd by v tomto smere musel vykonať ďalšie
dokazovanie, ako aj pre neprítomnosť poškodeného, ktoré by však neprimerane presiahlo rámec a
potreby trestného konania, súd poškodeného F. G. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15

dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku)