Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420010547
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8420010547.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Lucie Bašistovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.01.2024, v trestnej
veci obžalovaného A. B. pre zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294
ods. 2 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp.
zn. 9T/124/2020 zo dňa 17.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.
zn. 9T/124/2020 zo dňa 17.01.2023 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 285 písm. c/ Trestného poriadku obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. D. XXXX/X, B., o s l o b o d z u j e spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Kežmarok č. k. Pv 582/18/7703 zo dňa 22.10.2020, ktorá bola na neho podaná
dňa 23.10.2020 pre zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2
Trestného zákona a pre zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 295 ods.
1 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- si bez povolenia za presne nezistených okolností zadovážil a od presne nezistenej doby až do
dňa 09.11.2018 v objekte areálu bývalých mraziarní v Kežmarku na ulici Slavkovská č. 1731/61 v
katastrálnom území Kežmarok, okres Kežmarok, nachádzajúcom sa na parcelách číslo: XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, vo
svojej bývalej kancelárii, ktorú navštevoval i po ukončení nájomného vzťahu, a ktorú oficiálne následne
neužíval nikto iný ako kancelársky priestor, bez povolenia držal zakázaný doplnok zbrane, a to konkrétne
tlmič hluku výstrelu, a rovnako si bez povolenia zadovážil a v uvedenej kancelárii – bez povolenia
hromadil výbušniny, a to konkrétne originálnu vojenskú výbušku V 10b s trecím zapaľovačom TZ-2

a 100mm guľovú bombu S4T silver trail to titanium salute, pričom tlmič hluku výstrelu, vojenská
výbuška V 10b s trecím zapaľovačom TZ-2 a 100mm guľová bomba boli dňa 09.11.2018 zaistené pri
vykonávaní prehliadky iných priestorov a pozemkov podľa § 101 odsek 1 Trestného poriadku v trestnej
veci zločinu nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/ Trestného
zákona vedenej na expozitúre Východ Národnej protizločineckej jednotky, Národnej kriminálnej agentúry
Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky pod ČVS: PPz-65/NKA-PZ-VY-2018 v predmetnej

kancelárii,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona u k l a d á zhabanie veci, a to 1 kus tlmič hluku výstrelu,
ktorý má tvar valca, kovové telo má priemer 25 mm s otvorom na jednej strane o priemere 7 mm, na
druhej strane s narezaným vnútorným závitom a ktorý sa nachádza úschove na Oddelení dokladov

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku.Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že obžalovaného A. B., nar. dňa

XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. D. XXXX/X, B. uznal vinným:

1./ zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona v znení účinnom
do 30.04.2022 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- obžalovaná E. F. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným A. B. vycestovali dňa
07.11.2018 na Západné Slovensko za účelom nákupu pervitínu, ktorý si v meste Sereď od nestotožnenej
osoby zadovážili v priebehu dní 07.11.2018 a 08.11.2018 a tento následne neoprávnene prechovávali
a prevážali v osobnom motorovom vozidle zn. Mercedes Benz S 350 d 4Matic, EČV: B., VIN: G.,
ktorého vlastníkom je Oberbank Leasing s.r.o., Bratislava, Prievozská 0/4A, držiteľom je Pekáreň Gros,

spol. s r.o. Kežmarok, Kamenná baňa 1309/35, a ktoré vozidlo dňa 09.11.2018 viedol obžalovaný
A. B., v ktorom boli obžalovaní následne uvedeného dňa príslušníkmi policajného zboru zadržaní,
a to medzi obcami Hubová a Ľubochňa v okrese Ružomberok. Pri následnej osobnej prehliadke
obžalovaného A. B. bola u neho vo vrecku nohavíc nájdená a zaistená plastová striekačka bielo-modrej
farby so zataveným koncom, vo vnútri s bielou kryštalickou látkou a pri prehliadke motorového vozidla

zn. Mercedes-Benz bolo v batožinovom priestore v cigaretovej krabičke vo vrecku čiernej vetrovky
nájdené a zaistené igelitové vrecúško s obsahom bielej kryštalickej látky a znaleckým posudkom
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru pod č.p.: PPZ-KEU-KE-EXP-2018/2573 bolo
zistené, že v plastovej striekačke s obsahom kryštalickej látky o hmotnosti 0,51 g (510 mg) sa nachádzal
metamfetamín s priemernou koncentráciou 44,2 % obsahujúcich 225 mg absolútneho metamfetamínu,

z ktorého by bolo možné pripraviť 6 bežných jednorazových dávok drogy schopných ovplyvniť psychiku
užívateľa a v igelitovom vrecúšku s obsahom bielej kryštalickej látky o hmotnosti 3,88 g (3 880 mg)
sa nachádzal metamfetamín s priemernou koncentráciou 38,7 %, obsahujúci 1 502 mg absolútneho
metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 38 bežných jednorazových dávok drogy
schopných ovplyvniť psychiku užívateľa,

2./ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

-bezpovoleniasizapresnenezistenýchokolnostízadovážilvpresnenezistenejdobedodňa09.11.2018

a bez povolenia držal strelnú zbraň Taser zn. Raysun, model XI s jednou hlavicou a elektródami, ktorá
bola zaistená dňa 09.11.2018 v osobnom motorovom vozidle zn. MercedesBenz S 350 d 4Matic, EČV: B.
H., modrej metalízy, ktoré viedol obžalovaný a ktorého vlastníkom je Ober bank leasing, s.r.o. Bratislava,
Prievozská 4/A a držiteľom Pekáreň Gros, spol. s r.o. Kežmarok, Kamenná baňa 1309/35, a to medzi
obcami Hubová a Ľubochňa v okrese Ružomberok, pričom podľa § 4 odsek 2 písmena f/ zákona č.

190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov a
jedná sa o zbraň kategórie „A“ – zakázaná zbraň,

3./ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

podľa § 295 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- si bez povolenia za presne nezistených okolností zadovážil a od presne nezistenej doby až do
dňa 09.11.2018 v objekte areálu bývalých mraziarní v Kežmarku na ulici Slavkovská č. 1731/61 v
katastrálnom území Kežmarok, okres Kežmarok, nachádzajúcom sa na parcelách číslo: XXXX/X, XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, vo
svojej bývalej kancelárii, ktorú navštevoval i po ukončení nájomného vzťahu, a ktorú oficiálne následne
neužíval nikto iný ako kancelársky priestor, bez povolenia držal zakázaný doplnok zbrane, a to konkrétne
tlmič hluku výstrelu, a rovnako si bez povolenia zadovážil a v uvedenej kancelárii – bez povolenia
hromadil výbušniny, a to konkrétne originálnu vojenskú výbušku V 10b s trecím zapaľovačom TZ-2

a 100mm guľovú bombu S4T silver trail to titanium salute, pričom tlmič hluku výstrelu, vojenskávýbuška V 10b s trecím zapaľovačom TZ-2 a 100mm guľová bomba boli dňa 09.11.2018 zaistené pri
vykonávaní prehliadky iných priestorov a pozemkov podľa § 101 odsek 1 Trestného poriadku v trestnej
veci zločinu nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/ Trestného
zákona vedenej na expozitúre Východ Národnej protizločineckej jednotky, Národnej kriminálnej agentúry
Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky pod ČVS: PPz-65/NKA-PZ-VY-2018 v predmetnej
kancelárii.

Za to mu bol uložený podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022 s použitím
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 3 Trestného zákona spoločný
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona okresný súd
zrušil výroky o vine obžalovaného A. B., nar. dňa XX.XX.XXXX v B., v bode 1./ a v bode 2./ rozsudku

Okresného súdu Spišská Nová Ves č. konania 5T/85/2019-3578 zo dňa 10.12.2019, právoplatného
dňa 11.12.2019, a výrok o treste pre obžalovaného A. B., nar. dňa 18.01.1983 v Kežmarku, v rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č. konania 5T/85/2019-3578 zo dňa 10.12.2019, právoplatného dňa
11.12.2019, nakoľko výrok o treste má podklad v zrušenom výroku o vine. Podľa § 60 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci - časť igelitového vrecúška so

zvarom, - krabička cigariet zn. Marlboro, - trubička o dĺžke cigarety tyrkysovej farby s bielymi bodkami z
umelej hmoty, strelná zbraň Taser zn. Raysun, model X – odovzdaná do úschovy na Oddelení dokladov
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, - tlmič hluku výstrelu - odovzdaný do úschovy
na Oddelení dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku. Podľa § 83 ods. 1 písm.
g/ Trestného zákona uložil obžalovanému zhabanie veci - 1 ks digitálna váha zn. Triton čiernej farby

bez výrobného čísla, - 1 ks vapolyser čiernej farby č. N23D-05860 + 1 ks igelitové vrecko s uzáverom s
obsahom : sklenené banky 3 ks + 2 ks hadičky + 1 ks igelitové vrecko sobsahom neznámej sušiny + 1
ks igelitové vrecko so sklenenými rúrkami + 1 ks igelitové vrecúško na koncoch ukončené sklenenými
rúrkami, - 1 ks destilovacia odparovačka, - 2 ks destilačné osparovacie banky, 2 ks sklenené lieviky, 2
ks sklenené filtre, 1 ks sklenená rúrka, 1 ks sklenený teplomer, 1 ks sklenený hustomer, 1 ks sklenená

odmerka, 3 ks gumová hadička, - 1 ks sklenený lievik, 1 ks sklenená banka 2 000 ml, 1 ks sklenený
filter, 3 ks sklenené banky, 6 ks sklenené misky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie, ktoré následne prostredníctvom
svojho obhajcu odôvodnil. Mal za to, že došlo k procesným pochybeniam prvostupňového súdu, v

dôsledku ktorých došlo k porušeniu občianskych a ľudských práv obžalovaného A. B., poukazujúc
na Ústavu Slovenskej republiky, Medzinárodné multilaterálne dohovory a dohody, ako aj s týmto
korešpondujúce ustanovenia Trestného poriadku a súvisiacich vykonávacích právnych predpisov.
Odkazoval na ustanovenia čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
vzneníprotokoluč.3,5a8,načl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,na§2ods.7Trestnéhoporiadku

a k tomu aj na skutočnosť, že analogicky, práve odvodzujúc zo skutočnosti, že orgány činné v trestnom
konaní musia zabezpečiť spravodlivý proces, ktorému predchádza spravodlivé konanie, vyvodzuje
Európsky súd pre ľudské práva povinnosť orgánov činných v trestnom konaní dostatočne odôvodniť
každé procesné rozhodnutie, teda nesporne a hlavne i rozhodnutie o vine a treste obžalovaného.
Toto rozhodnutie musí dostatočne uviesť dôvody, na ktorých je založené (viď spor Garcia Ruiz vs.

Španielsko, § 26) a orgány činné v trestnom konaní, a samozrejme predovšetkým súd, sa musia vyjadriť
s dostatočnou jasnosťou k dôvodom, na ktorých založili svoje rozhodnutie (napr. Hadjinastassiou vs.
Grécko, § 33). S odkazom na účel trestného konania, ustanovenia ústavy, Listiny, Dohovoru a judikatúru
ESĽP mal za to, že bolo absolútne objektívne nesporným, že prvostupňový súd v predmetnej trestnej
veci nepostupoval podľa týchto zásad, pričom už ústne odôvodnenie predmetného rozhodnutia po jeho

samotnom vyhlásení nespĺňalo v celom spektre základné štandardy vymedzené právnou úpravou a
ustálenou súdnou praxou, čo podľa neho bolo možné verifikovať zo zvukového záznamu z hlavného
pojednávania konaného dňa 09.06.2021. Obsah odôvodnenia nebol logicky štruktúrovaný, odôvodnenie
neobsahuje úvahy prvostupňového súdu, ktorými sa spravoval pri hodnotení výsledkov jednotlivých
dôkazov, ktoré v odôvodnení len špecifikuje a samotné závery súdu nie sú logickým vyústením úvah

súdu o vine obžalovaného, a to takým vyústením, ktoré by v podstate nepripúšťalo žiaden možný iný
záver o vine obžalovaného, pričom obhajoba opätovne zdôrazňuje, že takýto postup prvostupňového
súdu je jeho povinnosťou na jednej strane a právom obžalovaného na strane druhej, pričom takýto
postup tvorí bazálny atribút práva obžalovaného na spravodlivé konanie. V predmetnej trestnej veciproti obvinenému bolo začaté trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ,
Odbor kriminálnej polície Prešov zo dňa 12.11.2018 pod č. ČVS:PPZP-1175/NAKA-PZ-VY-2013, avšak
obvinenému bolo v súlade s dikciou ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie

až uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dna 24.02.2020 pod č. ČVS: PPZ-75/
NKA-VY2-2019, teda s časovým odstupom 15-tich mesiacov. Účelom a zmyslom procesného inštitútu
začatia trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku je, aby orgány prípravného
konania mohli vykonávať procesné použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu
páchateľa trestného činu a k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje dôkazná

situácia. Odvolateľ považoval za neprípustné viesť trestné stíhanie len „vo veci“ pri splnení podmienok
§ 206 ods. 1 Trestného poriadku, teda so zjavným a jednoznačne špecifikovaným a nezameniteľné
známym páchateľom, a tak nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že podozrivý síce
je materiálne obvinený, ale formálne nie, čím sa tejto osobe zabránilo uplatňovať procesné práva
obvineného, napr. podávať opravné prostriedky, návrhmi na vykonanie dôkazov, nazerať do spisu,
zvoliť si obhajcu, klásť prostredníctvom obhajcu otázky vylúchaným svedkom už pri ich prvotných

výpovediach, ktoré sú nesporné z hľadiska dôkazného najpodstatnejšími. Odkazoval na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp zn. Tzo V 4/2001, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/13/2015,
ako aj ustálenú súdnu prax a dodal, že takýto postup síce vyšetrovateľovi uľahčil dokazovanie, pretože
nemal pri absencii kontradiktórnosti oponentúru v povinnosti reagovať, okrem iného, aj na návrhy na
dokazovanie v prospech obvineného, no na druhej strane, takéto úkony nemajú atribúty objektívnosti,

nestrannosti a vytvárajú možnosti na zneužívanie inštitútu začatia trestného stíhania iba vo veci na
psychické šikanovanie osoby, síce formálne nestíhanej, ale materiálne áno. Podľa obhajcu dôkazné
prostriedky získané orgánmi činnými v trestnom konaní za inkriminované obdobie boli získané v rozpore
s Trestným poriadkom a ako nezákonné sa v spise ani nemali nachádzať, nakoľko neprocesným
spôsobom ovplyvňovali cieleným smerom orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa na uvedené dôkazy

pri neskoršom ich opakovaní, resp. vykonávaní v plnom rozsahu odvolávali. Obžalovaný namietal,
že prvostupňový súd sa podľa neho nevysporiadal ani len s otázkou vecnej príslušnosti Prezídia
PZNAKA Košice, nakoľko príkazom Prezídia PZ Slovenskej republiky zo dňa 08.01.2019 bol vydaný
pokyn pre NAKA Košice a založená vecná príslušnosť tohto orgánu, avšak uvedené sa týkalo len
skutku, pre ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.12.2019

č. konania 5T/85/2019-3578, teda prípravné konanie podľa neho realizovala autorita, ktorá nebola
existujúcou platnou právnou úpravou povolaná, a teda nebola daná jej vecná príslušnosť. Obžalovaný
poukazovalnato,žerozsudokOkresnéhosúduSpišskáNováVessp.zn.5T/85/2019zodňa12.12.2019
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.12.2019, pričom, podľa názoru odvolateľa, okresný
súd absolútne opomenul tú skutočnosť, že skúšobná doba podmienečného odsúdenia uloženého

týmto rozsudkom začala uplynula 12.12.2022, teda jednoznačne pred rozhodnutím prvostupňového
súdu, keďže predmetný napadnutý rozsudok bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní a okresný súd sa
nevysporiadal s právnymi konzekvenciami vyplývajúcimi z platnej právnej úpravy a ustálenej súdnej
praxe, a teda ani nie je zrejmé, akými úvahami sa spravoval pri ukladaní spoločného trestu v zmysle
§ 41 ods. 3 Trestného zákona, a to práve vo vzťahu k otázke uplynutia skúšobnej doby stanovenej

predchádzajúcim rozhodnutím. Ďalej obžalovaný odkazoval na ustanovenia § 34 ods. 1, 3, 4 Trestného
zákona a § 41 ods. 3 Trestného zákona a na odôvodnenie druhu a výmeru trestu, keď podľa jeho
názoru nebolo zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový súd spravoval už v odvolaní pertraktovanej
otázke uplynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia, nakoľko je v rozpore s platnou právnou
úpravou, ako aj ustálenou súdnou praxou, aby prvostupňový súd uloženie nepodmienečného trestu

odňatia slobody v trvaní 3 roky a 8 mesiacov odôvodnil len tým, že sa spravoval dikciou ustanovenia
§ 41 ods. 2, 3 Trestného zákona pri absencii poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa obžalovaného bolo napadnuté rozhodnutie nezákonné, nespravodlivé a arbitrárne. Podľa názoru
obžalovaného je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia v absolútnom rozpore s duchom a
zmyslom zákona, a to v časti ukladania trestov poukazujúc na dikciu ustanovenia § 34 a nasl. Trestného

zákona. Obžalovaný považoval za nezákonné, aby súd po tom, čo obžalovaný vykonal podmienečný
trest odňatia slobody, uložený mu predchádzajúcim rozhodnutím, mal nastúpiť po cca 5 rokoch odo
dňa údajného spáchania posledného čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu do výkonu
trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 8 mesiacov, a to bez toho, aby sa prvostupňový súd, čo i
len okrajovo zaoberal spôsobom jeho života po prvom odsúdení, zohľadnení jeho osobných pomerov,

rodinného zázemia a pod. Ďalej obžalovaný vlastným spôsobom hodnotil vykonané dôkazy. Mal za to,
že prvostupňový súd v príkrom rozpore s dikciou ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku postupoval
pri hodnotení ním vykonaných dôkazov.ÍL
iUviedol, že predmetný tlmič hluku výstrelu bol nefunkčný, pričom sa dokazovaním nepreukázalo a
objektívne sa ani nemohlo preukázať, kto a kedy tento tlmič zadovážil, kedy sa stal nefunkčným, a
teda nie je zrejmé, v čom má oporu záver prvostupňového súdu, že si ho zadovážil pravé obžalovaný,

a že tento ho držal na svojom kancelárskom stole a vedel o ňom. Podľa obžalovaného nemôže byť
sporným, že samotný objekt mraziarní, ale i budova bývalých mraziarní a samotná kancelária sa
neuzamkýnaliatátokancelárialenvdávnejšejminulostislúžilaprepodnikateľsképotrebyobžalovaného,
pričom táto po tom, čo obžalovaný opustil objekt mraziarní, prestal pravidelne užívať kanceláriu na
prízemí administratívnej budovy a kanceláriu presťahoval do objektu Pekární Gros, bola otvorená a

prístupná rôznym fyzickým osobám, ktoré ho navštevovali aj z rôznych dôvodov, keďže sa v objekte
nachádzala i privátna diskotéka a objekt budovy navštevovali rôzne osoby, nakoľko bol voľne prístupný.
Podľa názoru obžalovaného bolo potom hodnotenie dokazovania a hlavne výpovede obžalovaného zo
strany prvostupňového súdu právne nekorektné a tendenčné. Primárnym podľa obhajcu nebolo to, či
predmetnú kanceláriu navštevoval obžalovaný, primárnym pre vyhodnotenie výsledkov dokazovania
bolo, či túto kanceláriu navštevovali i ďalšie osoby, pričom samotný prvostupňový súd konštatuje, že

túto navštevovali I. J., A. B., K. L., M. B., N. H. a ďalší. Nebolo potom zrejmé, ako prvostupňový
súd dospel k záveru, že z pohľadu súdu išlo najmä o priateľov, známych a rovesníkov obžalovaného,
ktorý tam, podľa názoru súdu, nechodili bez jeho zvolenia a vedomia s tým, aby tam vnášali nejaké
vecí, alebo veci z objektu svojvoľne brali. Obžalovaný tu poukazoval na výpoveď svedka A., ktorý
vzhľadom na to, že býva v objekte danej budovy, má nesporne najlepší prehľad a vedomosti o užívaní

jej časti, resp. kancelárií a na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.11.2021 jednoznačne uviedol, že
obžalovaný do budovy a do svojej kancelárie dochádzal v období od roku 2010 do roku 2015, teda
pravidelne túto kanceláriu užíval tri roky pred vykonaním prehliadky nebytových priestorov, pričom po
roku 2015 chodil zriedka, iba keď tam bola nejaká akcia, diskotéka a pod.. Obžalovaný nie je vlastníkom
uvedeného objektu. Svedok A. uviedol, že predmetná kancelária sa nezamykala po roku 2015, teda jej

zamykanie sa skončilo tri roky pred vykonaním prehliadky nebytových priestorov a predmetná kancelária
sa nezamykala, všetko bolo otvorené, a teda akékoľvek iné tvrdenie súdu prvého stupňa nemá oporu vo
výsledkochvykonanéhodokazovania.Podľasvedkabudovunavštevovalirôzneosoby,tedaosoby,ktoré
tento vôbec nepoznal, budovu častokrát našiel neuzamknutú a na druhom poschodí bola miestnosť,
ktorá slúžila ako diskotéka, pričom až sa niekto zúčastnil tejto akcie, mohol sa pohybovať po celom

objekte bez kontroly. Svedok výslovne potvrdil, že tam chodilo strašne veľa ľudí, napr. O., B., D., H..
Výpoveď A. potvrdili v podstate svedok L., ktorý výslovne uviedol, že chodilo tam veľa ľudí, boli párty
a diskotéky, stále tam chodili, ale obdobie uviesť presne nevie, chodili hore asi na tretie poschodie, kde
je kalceto, potom chodili do Dankovej kancelárie, budova sa dole zamykala, ale to bolo už dávno, možno
pred 8 rokmi, potom sa už nezamykala. V ďalšom uvedený svedok potvrdil, že predmetný objekt za

účelom zábavy navštevovalo veľa ľudí, pričom to bola hlavne bývalá obžalovaného kancelária, ako aj
miestnosť, kde sa konali diskotéky, svedok v predmetnej budove stretával veľa ľudí, ktorých dokonca ani
nepoznal, pričom sa v budove dalo voľne pohybovať. Svedok K. B. jednoznačne v ďalšom potvrdil, že
objekt od roku 2016 bol v podstate neužívaný a chátral, pričom v roku 2017 došlo k zrušeniu trafostanice
a budova zostala bez elektrickej energie. Od uvedeného obdobia, teda najneskôr od roku 2016, samotný

obžalovanýbudovuneužívalabolzamestnanývpekárni,kdemalsvojukanceláriu.Podľasvedka,bývalá
kancelária obžalovaného bola v strašnom stave. Pohyb tam bol voľný, boli rozbité vráta, budova bola
otvorená, všade bol smrad a bordel, pohybovalo sa tam veľa cudzích ľudí. Ten objekt bol v strašnom
stave, chceli ho zbúrať. Boli tam aj nejakí hudobníci, čo tam cvičili. Svedok A. B. taktiež potvrdil, že
chodievalo tam veľa ľudí. Areál bol odomknutý, budova je v nedobrom stave. Nie je vykurovaná a sú

tam rôzne miestnosti. V ďalšom svedok potvrdil, že časť budovy, konkrétne kanceláriu 3 až 4 roky
užíval obžalovaný, pričom sa jednalo o miestnosť na prvom poschodí administratívnej budovy s tým,
že keď budova prestala byť vykurovaná nemohla byť využívaná na ekonomické účely, bola opustená,
chodili tam rôzni ľudia a tento svedok tam videl tiež nejakých hudobníkov, pričom do skladu za ním
chodievali kupovať tovar rôzni ľudia. Výslovne potvrdil, že budova nebola zamknutá a bola prístupná pre

akýchkoľvek ľudí bez ohľadu na to, či cez deň alebo v noci s tým, že na druhom poschodí bola diskotéka,
kde sa ľudia chodili baviť s tým, že chodili si voľne pustiť hudbu, nebol tam žiadny personál. Ten, kto
vstúpil do budovy, ktorá bola neuzamknutá, mal v podstate voľný pohyb po celej budove, okrem jednej
miestnosti, ktorá bola riadne zabezpečená, čo bol práve sklad tohto svedka. Svedok M. B., vypočutý
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.02.2022, taktiež potvrdil, že miestnosť, ktorú prevádzkoval v

minulosti obžalovaný, sa i po tom, čo skončil svoju podnikateľskú činnosť, nazývala Dankova kancelária
s tým, že túto užíval len do roku 2015 a následne ju užíval ešte I. J.. Do objektu chodili rôzni ľudia,
ktorí tam pili, tancovali a sem tam „si aj vrzli“. Samotný objekt a kancelária sa neuzamkýnali, pričom na
prvom poschodí bola miestnosť, ktorú navštevujúci volali diskotéka. Interiér budovy bol voľne prístupnýa prechodný. Každý, kto bol na diskotéke, sa mohol dostať aj do Dankovej kancelárie, kde bol stôl,
televízor, gauč, stoličky, trezor I. J., ktorý sa však s najväčšou pravdepodobnosťou nezamykal a svedok,
pokiaľ do kancelárie prišiel, tento bol stále pootvorený. Samotný tento svedok ju v období rokov 2015

až 2018 navštívil asi 20-krát a dokonca navštevoval tzv. Dankovu kanceláriu so svojím dievčaťom, lebo
tam bolo najväčšie súkromie. Na uvedenom hlavnom pojednávaní bol tiež vypočutý svedok P., ktorý
potvrdil, že do mraziarní chodil často, a to z dôvodu, že na poschodí sa konali diskotéky, kde sa okrem
iného aj s obžalovaným zabával. V kancelárii zvanej Dankova kancelária mal J. trezor, v ktorom mal
zbrane a strelivo s tým, že objekt mraziarní bol voľne prístupný s tým, že obžalovaný mal kanceláriu

v danom objekte maximálne do roku 2016. Interiér budovy bol voľne každému prístupný, pričom tento
svedok často budovu navštevoval, konkrétne uviedol, že tam chodil i šesťkrát do týždňa, trezor mal byť
väčšinou otvorený. Prístup do trezoru mal i kamarát uvedeného svedka Q. B., pričom uvedený trezor
mal patriť J., keďže mu pomáhal spoločne s B. ho vyniesť do kancelárie. Vo vzťahu k samotným vecným
stopám obhajca odkazoval na výpoveď B. C. M. E., ktorý špecifikoval samotný tlmič ako predmet tvaru
valca, ktorý má otvor a vo vnútri narezaný vnútorný závit s tým, že nie je možné odpovedať, či uvedený

predmet musí laik hodnotiť, resp. mať vedomosť o tom, že sa jedná o zbraň, resp. tlmič hluku výstrelu,
resp. že sa jedná o zakázanú zbraň. Pritom zdôraznil, že tlmič hluku výstrelu je v zmysle zákona o
zbraniach a strelive zakázaným doplnkom zbrane. Predmetný tlmič má tvar valca, vo vnútri má závit
a nejakú prekážku a je absolútne nevyhnutné sa pozrieť do vnútra tlmiča, aby bolo možné zistiť, že
sa jedná práve o tlmič a je absolútne nevyhnutne potrebné vedieť, že tlmič, ako taký, je zakázaným

doplnkom zbrane. V ďalšom zdôraznil, že dobu poslednej streľby nie je možné stanoviť a nebolo
možné overiť, že tlmič je vôbec schopný streľby, resp. použitia v kombinácii so strelnou zbraňou. Má sa
jednať o viac komorový expanzný tlmič. Pre výrobu takéhoto tlmiča sa nesporne vyžadujú odborné aj
technickéznalosti,atentoniejemožnévyrobiťbežnýmnáradím.Tietovedomostiazručnostiobžalovaný
jednoznačne nemá, pričom obhajca hodnotil vo vzťahu k samotnému tlmiču, ako nedovolenému doplnku

zbrane, že podľa jeho názoru primárnou bola tá skutočnosť, že tento vizuálne pripomína rúru, ktorá
má vo svojom vnútri otvor, pričom až práve uchopením tejto „rúrky“ a pohľadom do vnútra je možné
vizuálne zistiť vrúbky, resp. závit, resp. nejaké prepážky, a teda až vyhodnotením týchto skutočností je
možno dospieť k záveru, že uvedený predmet môže byť tlmičom, teda zakázaným doplnkom zbrane. V
tejto súvislosti tvrdenie prvostupňového súdu o tom, že obžalovaný je držiteľom zbrane a má vedomosti

a skúsenosti s nosením a držaním zbrane považoval obhajca za právne irelevantné, nakoľko osoba,
ktorá má v zmysle platnej právnej úpravy právo nosiť a držať zbraň, nemusí nikdy v živote prísť do
styku s takýmto zakázaným doplnkom zbrane. Vo vzťahu k otázke množstva osôb navštevujúcich bez
akýchkoľvek obmedzení budovu, resp. Dankovu kanceláriu, mal za pomerne veľavravnú výpoveď K.
C. K. A., ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.03.2022 potvrdil, že boli

zistené viaceré upotrebiteľné daktyloskopické stopy (stopy č. 5A, 7A, 9A, 14A, 14B a 19A...), ktoré boli
porovnávané v systéme AFIS s tým, že bolo konštatované, že vzájomná zhodnosť daktyloskopických
stôp s odtlačkami vytypovaných kandidátov zistená nebola. Len stopa 14A bola zhodná s odtlačkami
obžalovaného, avšak s tým, že nie je možné určiť, kedy predmetná daktyloskopická stopa vznikla,
pričom bola zaistená na predmete č. 14, t. j. krabička s nábojmi 7x64 Sellier & Bellot. Na žiadnom inom

predmete sa žiadna daktyloskopická stopa obžalovaného nenašla. Obhajca zhrnul, že v zmysle záverov
znalca sa žiadne daktyloskopické stopy nenašli ani na tlmiči hluku výstrelu, ani na vojenskej výbuške
a ani na guľovej bombe. Obhajca odkazoval aj na to, že v zmysle záverov znaleckého dokazovania, z
výsledkov DNA analýzy a porovnania v Národnej databáze DNA profilu bolo zistené, že obžalovaný je
pôvodcom majoritnej časti biologického materiálu zaisteného na tlmiči hluku výstrelu, avšak s tým, že

sa jedná o bližšie nešpecifikovaný biologický materiál, ktorý nie je možné jednoznačne popísať (môžu
to byť drobné kožné odierky, vlasové lupiny, stopové množstvo slín). V tejto súvislosti vo vzťahu k
samotnému tlmiču hluku znalec zdôraznil, že sa jedná o tzv. zmiešaný profil, konkrétne obžalovaného a
K. L., nar. XX.XX.XXXX, no nebola zistená žiadna DNA u vojenskej výbušky VIOb ani u 100 mm guľovej
bomby. V ďalšom zdôraznil, že je možný i sekundárny prenos biologického materiálu a je možné, že

aj na predmete, ku ktorému neprišla inkriminovaná osoba priamo ku kontaktu, je možné, že sa nájde
jej biologický materiál. Vo vzťahu k samotnému tlmiču hluku znalec zdôraznil, že nie je možné zistiť
konkrétne, z ktorej časti tohto tlmiča bola vzorka odobratá a nie je možné vylúčiť ani to, že samotná
zmiešaná stopa DNA, bola prenesená na predmetný tlmič hluku sekundárnym spôsobom, pričom takýto
sekundárny spôsob, ani len nevylúčil a zdôraznil, že k vzniku stopy DNA môže dôjsť prenosom kúska

kože, vlasovej lupiny, vlasu a pod. Obžalovaný namietal aj samotné hodnotenie dôkazov zo strany
okresného súdu odkazujúc na to, že súd za kľúčové svedectvo považoval výpoveď svedka O. B., ktorý
dňa 09.07.2020 v prípravnom konaní uviedol, že v uvedenom objekte mraziarní pracoval od roku 1994
do roku 2015 s tým, že keď oni odišli v roku 2013, tak svedok nevedel, ako to tam fungovalo a prisvojej výpovedi dňa 17.01.2020 uviedol, že keď v roku 2010 odchádzali z toho objektu, tak tam bol už
len ten ITALZVER, ale oni tiež odišli a budova ostala A. B., po odchode ITALZVERU si zriadil tam v
jednej miestnosti kanceláriu na prízemí a aj na poschodí využíval nejakú miestnosť a potom aj A. tam

mal nejaký sklad odevov. Obžalovaný vytýkal okresnému súdu, že nie je zrejmé, a nevyplýva to ani z
dôvodov rozhodnutia, na základe čoho v súlade s dikciou ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku
prvostupňový súd považuje za kľúčové svedectvo výpoveď svedka O. B., ktorý na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 04.11.2021 potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania, keď výslovne uviedol, že oni
tam skončili v roku 2013 a potom už do budovy nechodili. Obžalovaný hodnotí v tejto časti odôvodnenie

rozhodnutia ako absolútne nepreskúmateľné, pričom je potrebné konfrontovať závery prvostupňového
súdu so samotnou výpoveďou uvedeného svedka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.11.2021.
Prvostupňový súd sa odvoláva práve na výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní. Taktiež hodnotenie
svedeckejvýpovedesvedkaB.,aleiC.A.G.aotcaobžalovanéhonemožnohodnotiťinak,akonenáležité
až tendenčné. Samotný svedok B. pri výpovedi zo dňa 17.01.2020 uviedol, že po roku 2010 tam ešte
stále bola vrátnička alebo chladiar, až do roku 2013, kedy odišli. Potom už nevie, ako to fungovalo, do

budovy chodila skúšať aj nejaká kapela, ale to až potom, čo oni odišli a že od roku 2013 nevie, načo
obžalovaný užíval tú budovu. Nebolo pre obžalovaného zrejmé ani to, akými úvahami prvostupňový súd
vyhodnotil výpoveď C. A. G., ktorá pri svojom výsluchu dňa 18.11.2019 výslovne uviedla, že naposledy
bola v uvedenom objekte mraziarní v Kežmarku 02.05.2013, A. B. tam mal tú kanceláriu na prízemí
vpravo a sem tam ho tam videli. V tom roku 2013 si zobrali svoje veci a odišli, budova sa odovzdala

majiteľovi, len sa odovzdali kľúče a nebolo mu zrejmé, akými konštruktívnymi úvahami prvostupňový súd
má za to, že uvedená svedkyňa čo i len potvrdzuje výpoveď svedka B., keď táto jednoznačne uviedla,
že obžalovaný užíval jednu kanceláriu na prízemí vpravo, že po roku 2013 nemá informácie o užívaní
budovy a pri jej odchode z budovy túto neodovzdala obžalovanému, ale majiteľovi. Obžalovaný nikdy
nebol majiteľom uvedenej budovy. Obžalovaný ešte poukazoval na to, že podľa svedka B., ITALZVER sa

nedohodol s A. B. o nájme, tak odišli. Obžalovaný A. B. nikdy nebol vlastníkom uvedenej budovy a nikdy
ani túto neprenajímal, len a len prevádzkoval jednu miestnosť ako kanceláriu, pričom v administratívnej
budove ostal A. B. a tam v budove ostal bývať jeden Dankov známy „ R. “ a ešte jeden tam chodil do
budovy, volal sa M., tú administratívnu budovu už nevyužívali a tak mal budovu na starosti A. B., keď v
roku 2010 odchádzali z toho objektu, tak tam bol už len ITALZVER, ale oni tiež odišli a budova ostala

A. B.. Táto časť výpovede uvedeného svedka, ako kľúčového svedka, bola pritom v rozpore s tým, čo
svedok uviedol, že A. B. si po odchode ITALZVERU zariadil tam v jednej miestnosti kanceláriu na prízemí
a aj na poschodí využíval nejakú miestnosť a potom vie, že aj A. tam mal nejaký sklad, potom už nevie,
ako to fungovalo. Ďalší rozpor videl obžalovaný vo vyjadrení tohto svedka, že následné fotografie sú
priestory kancelárie A. B., on mal na dverách kód, takže tam nechodili, ani nemali dôvod, takže ani nevie,

čo mal v tých priestoroch, na tom prízemí mal A. tú kanceláriu, do Dankovej kancelárie šli dvoje dverí,
vedľa neho mal miestnosť R. a bola tam aj kuchynka, oni odišli z administratívnej budovy v roku 2010
a vtedy si to tam začal A. B. prerábať. Obžalovaný uzavrel, že nebolo zrejmé, ako prvostupňový súd
došiel k záveru, že objekt, najmä teda administratívna budova, bola fakticky strážená tam bývajúcim
svedkom A., ktorý tam neprebýval svojvoľne, ale so zvolením ako zo strany otca obžalovaného, i zo

stranyobžalovaného.Obhajobeniejezrejmé,odkiaľopätovneprvostupňovýsúdvyvodilzáver,žeA.mal
časť budovy obývať nie svojvoľne, ale so zvolením obžalovaného. Obžalovaný nikdy nebol vlastníkom
tejto budovy, mal v tejto budove len a len kanceláriu, nikdy sa nezaujímal o ďalšie priestory, nikdy časti
budovy neprenajímal, nevystupoval ako vlastník. V podstate na základe uvedeného obžalovaný navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na základe takto oprávnenou osobou podaného odvolania postupoval Krajský súd v Prešove, ako
odvolací súd, v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak odvolací
súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku
a dospel k nasledovným záverom.

Konkrétne vo vzťahu k odvolacím dôvodom formulovaným obhajcom obžalovaného sa žiada uviesť,

že podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených
skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá
osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému
a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným sudca, súdny exekútor, notár, znalec,tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej
advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo
uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému

rovnopis tohto uznesenia bez meškania.

Podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné

vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci
a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických
prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Na rozdiel od tvrdenia obhajcu obžalovaného, odvolací súd nezistil žiadne podstatné procesné
pochybenia okresného súdu. Dlhší čas trvajúce obdobie medzi začatím trestného stíhania a vznesením

obvinenia nemalo pre zachovanie práv obvineného v danom prípade zásadnejšie negatívne dôsledky,
dôkazná situácia nebola jednoduchá a až po dlhšom čase viedla vyšetrovateľa k voľbe rozhodnutia
obviniť práve a len obžalovaného na základe určitých skutočností, ktoré síce pôvodne odôvodňovali
určitú mieru pravdepodobnosti podozrenia vo vzťahu k osobe obžalovaného, no pri finálnom hodnotení
dôkazov súdom neznamenali prelomenie prezumpcie neviny. Z predloženého spisu vyplynulo, že so

vznesením obvinenia boli spojené všetky povinnosti orgánov činných v trestnom konaní týkajúce sa
zachovania práva na obhajobu obžalovaného, ktorý mohol reagovať na výsledky vyšetrovania bez
ujmy na právach. Samotné odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje zákonom požadované
náležitosti. V týchto smeroch, napriek tomu, že ich obhajca rozviedol rozsiahlo, boli odvolacie námietky
obžalovaného nepodstatné. Nesprávne potom obhajca hodnotil procesnú použiteľnosť získaných

dôkazov s odkazom na takto prezentované dôvody.

Odvolací súd ale, vychádzajúc z práva vlastným spôsobom posudzovať procesnú spôsobilosť
predložených dôkazov a ich hodnotenia, postupom podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku zistil, a to
napriek tomu, že obhajca to nenamietal a že to zjavne ušlo pozornosti aj prokurátorovi prítomnému

na hlavnom pojednávaní okresného súdu, len skutočnosť, že okresný súd pochybil, keď na hlavnom
pojednávaní vypočúval zástupcov kriminalisticko-expertízneho ústavu bez toho, aby sa vysporiadal
s tým, či vykonávanie tohto znaleckého dôkazu je spojené s výsluchom znalca. V osobách týchto
zástupcov totiž nešlo o znalcov. Odvolací súd ale tento nedostatok napravil, a v rozsahu nevyhnutnom
pre svoje rozhodnutie znalca, ktorý vyhotovil znalecký posudok ústavu predvolal, umožnil mu zloženie

sľubu znalca v zákonnom znení a zabezpečil jeho výsluch. Tým bola po procesnej stránke zjednaná
náprava a zistenia znaleckého ústavu mohli byť zohľadniteľné. To sa týkalo najmä jedinej stopy zistenej
pri hodnotení stôp, u ktorých bola nejaká súvislosť s osobou obžalovaného. Aj keď ohľadne stôp, pri
ktorých v rámci skutkovej vety obžaloby nebola zistená súvislosť s obžalovaným, okresný súd takto
pochybil tiež, nebolo potrebné jeho chybu napravovať práve pre ireleventnosť znaleckých zistení vo

vzťahu konkrétne k osobe obžalovaného a na znenie skutkovej vety.

Odvolacie námietky, podľa ktorých malo byť podľa obhajcu dôležité, že skúšobná doba podmienečného
odsúdenia vyplývajúca z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/85/2019 zo dňa
12.12.2019 mala byť právne relevantnou i vo vzťahu k samotnému ukladaniu trestu, boli podľa

odvolacieho súdu bezpredmetné a nepodstatné, pretože uplynutie skúšobnej doby neznamenalo, že by
súd nemal prihliadať na výrok o vine a ďalšie výroky vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 5T/85/2019 zo dňa 12.12.2019, ak by dospel do stavu, že by mal uvažovať o uložení
trestu. Odvolateľ si nesprávne vykladá danú procesnú situáciu, lebo nedošlo k zahladeniu odsúdenia.

Aj keď okresný súd nesprávne hodnotil skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania vo vzťahu
k zásade prezumpcie neviny, názor obhajoby o údajnej arbitrárnosti napadnutého rozsudku je absolútne
nepodložený, a teda nepodstatný pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Po formálnej stránke odôvodnenie
napadnutého rozsudku splňovalo požiadavku, aby sa súd jasným, zrozumiteľným a právne korektným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo

veci podstatné a právne významné. Okresný súd splnil svoju povinnosť, uviesť v rozhodnutí dostatočné
a relevantné dôvody k skutkovej i právnej stránke veci, na ktorých svoje rozhodnutie založili.V tomto konaní boli po doplnení dokazovania zo strany odvolacieho súdu vyčerpané všetky nevyhnutné
dosiahnuteľné dôkazy, ktoré determinujú náležité zistenie skutkového stavu veci, a to v rozsahu nevyh-
nutnom na rozhodnutie, pričom bol zistený skutkový stav v takom rozsahu a kvalite, že poskytuje dosta-

tok potrebných poznatkov pre objektívne, stavu vecí a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Pri hodnotení vykonaných dôkazov súd vychádza výlučne z dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní, prípadne verejnom zasadnutí odvolacieho súdu a pri zachovaní zásad právnej logiky
v rátane zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Trestného poriadku a postupuje spôsobom

uvedeným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorého, orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Prezumpcia neviny je vyjadrením humánnosti prístupu k občanovi, proti ktorému sa vedie trestné

konanie, rešpektovania jeho procesných oprávnení i jeho osobnosti. Má zaručiť objektívny postoj
k obvinenému počas konania, má byť zárukou správnosti, objektívnosti a zákonnosti celého konania; jej
integrálnou súčasťou je aj ochrana zákonných práv a záujmov obvineného. Účelom zásady prezumpcie
neviny nie je len ochrana obvineného, ale je jedným z prostriedkov zákonnosti a spravodlivosti trestného
konania ako zábrana neodôvodnenej tvrdosti v postupe orgánov trestného konania, unáhleného

a nedostatočne podloženého rozhodovania o vine obvineného.

Z prezumpcie neviny vyplýva dôležité procesné pravidlo, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju
nevinu. Dôkazné bremeno, čiže povinnosť preukázať jednotlivé tvrdenia a v konečnom výsledku
preukázať, že obvinený spáchal trestný čin, teda jeho vinu, ukladá zákon orgánom trestného konania.

Naproti tomu obvinený nie je povinný preukazovať svoju nevinu. Zákon mu samozrejme toto právo dáva
a pre jeho využitie stanovuje rad oprávnení obvineného v záujme jeho obhajoby a prikazuje orgánom
trestnéhokonania,žemusiavždyobvinenémuumožniťvyužitietýchtooprávnení.Oprávneniedokazovať
svoju nevinu nie je len právom obhajoby obvineného, jeho vykonávaním obvinený prispieva k náležitému
zisteniu skutkového stavu.

Z prezumpcie neviny potom pre proces hodnotenia dôkazov vyplýva i druhé procesné pravidlo – in
dubio pro reo. V podstate to znamená postup v prípade, keď nemožno objasniť pochybnosti ďalšími
dôkazmi a existujúce nepostačujú na vyslovenie presvedčivého záveru o vine obžalovaného. Je
odrazom požiadavky, že orgány konania, najmä súd, rozhoduje len vtedy, ak dôjde na podklade

dôkazov k pevnému vnútornému presvedčeniu o vine obvineného. Z princípu prezumpcie neviny
vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej
skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho
neprospech. To platí aj v prípadoch, v ktorých pri objasňovaní veci došlo k nedostatkom, ktoré sa už
odstrániť nedajú, hoci pri správnom postupe by mohli byť zistené okolnosti svedčiace v neprospech

obvineného. A contrario použitie zásady in dubio pro reo prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti,
ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu
nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonom zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Takto nestranne rešpektujúc zásady trestného konania je nevyhnutné postupovať pri záverečnom
hodnotení dôkazov, pretože v trestnom konaní po vykonaní celého reálne dostupného a zmysluplného
dokazovania pre uznanie viny obvineného je nevyhnutné, aby vykonané dôkazy jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochýb svedčili o tom, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal práve za tých
okolností, ktoré sú spojené s priebehom skutkového deja, na základe ktorých je možné voči páchateľovi

vyvodiť trestnú zodpovednosť a že to spáchal práve obžalovaný A. B.. Akákoľvek iná alternatíva spojená
s iným priebehom skutkového deja musí byť vylúčená.

K preukázaniu viny páchateľa musia existovať priame, respektíve aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn
musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom

celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z je-
ho spáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru (rozh. NS SR sp. zn.
1 Kn 597/2010 zo dňa 26.11.2010).Obžalovaný sa obhajoval v podstate tým, že s vecami uvedenými v skutkovej vete skutku č. 3./
napadnutého rozsudku /prvé dva skutky sa týkajú odsúdenia vyplývajúceho z už spomenutého rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves/ nemá nič spoločné. Potvrdil, že užíval priestory v mraziarni, kde

si zriadil kanceláriu v roku 2009 až 2010 a používal ju najviac do roku 2016, kedy nastúpil k otcovi do
firmy a tieto priestory potom navštevoval iba sporadicky a veľmi málo. Priestory začali chátrať a potom
sa využívali iba na kancelárske práce, bol tam nejaký písací stroj, ktorý využíval z časti jeho brat A.,
otec, manželka J. a najviac tam chodil J.. Svedok A. v priestoroch býval. So J. tam chodil aj jeho známy
O. S., R. T., jeho brat U., N. P. a častokrát tam sedel aj E. T., ktorý bol jeden z nájomcov mraziarní.

Do týchto priestorov chodievalo veľa ľudí, nakoľko sa tam konali rôzne akcie, ako diskotéky a rôzne
oslavy, na ktorých ani nepozval ľudí, čo tam boli. To zabezpečenie, čo tam bolo zo začiatku, už vlastne
ani nefungovalo. Priestory sa nezamykali. Pripustil, že ten tlmič mohol chytiť, ale nevedel, že je to tlmič,
mohol ho chytiť náhodne pri presúvaní vecí na stole, podobne ako pero. Potvrdil pritom, že určite ten
tlmič nepoužil. Predmetná kancelária bola proti neopravnému vstupu v čase, keď ju užíval zabezpečená
tak, že tam bol zámok na kód a zamykali sa aj plechové dvere na vchode budovy samotnej. Od roku

2016 bola zabezpečená tak, že viac-menej, keď tam nemal firemnú agendu, tak o to nedbal, vie, že
ten zámok nefungoval a dvere na kancelárií boli deravé. Ten zámok tam už nebol, a teda dvere mohol
otvoriť každý, pričom elektronický zámok nefungoval. Po roku 2016 sa v tej kancelárii zdržiaval J.. Bol
tam trezor, ktorý tam doniesol J., pričom obžalovaný sa obhajoval tým, že nevedel, čo všetko sa tam
ukladalo, a nevedel, čo sa v ňom na poličke nachádzalo. Vie len, že pri prehliadke bol otvorený. Pripustil

aj to, že v kancelárii mohol niekto ostať aj dlhšie, lebo ak bolo v klubovni na poschodí väčšie množstvo
ľudí, tak mohol niekto prespať v kancelárií. Vie, že tam prespal aj M. B., keď mal nejaké nezhody s
manželkou a tiež aj A. a mohli to byť aj iní ľudia, o ktorých nemá znalosť.

Túto jeho obhajobu, o neobmedzenom prístupe rôznych osôb v sledovanom období, o nezabezpečení

vstupu do tejto kancelárie, kde boli neskôr pri policajnej prehliadke nájdené predmety, ktoré boli
uvedené v skutkovej vete skutku obžaloby a boli predmetom znaleckého dokazovania skúmaním stôp za
účelom ich stotožnenia s možnou manipuláciou zo strany obžalovaného a jeho prípadnou vedomosťou
o existencii týchto predmetov v kancelárii, do ktorej mal aj on možnosť vstupu, v podstate potvrdzujú
všetci vypočutí svedkovia.

Svedok C. E. T. uvádzal, že v minulosti obžalovaný mal v tejto administratívnej budove svoju kanceláriu,
kde realizoval svoje záležitosti. Svedkyňa C. A. G. pracovala ako ekonómka od januára 1998 až do
30.04.2013, v objekte sa pohybovala do 02.05.2013. Svedok M. A. potvrdil, že predmetné veci vôbec
nevidel, hoci v objekte mraziarní býva a zároveň tam dáva pozor od roku 2015 dodnes. V období od roku

2010 do roku 2015, keď mal obžalovaný funkčnú firmu, tak tam obžalovaný chodil skoro denne. Po roku
2015 tam chodil zriedka, iba keď tam bola nejaká akcia diskotéka a pod.. Objekt vlastnila firma K&Ž.
Kancelária sa zamykala, kým tam bola ešte firma, a to bolo do roku 2015. Potom sa už nezamykala.
Miestnosť, kde sa našli výbušniny, je miestnosť budovy na 1. poschodí. Tam sa nezamyká nič, je to
všetko otvorené. Budova ako celok po roku 2015 bola zamykaná len ním, lebo kto tam chodil, nikto

nezamykal. Stalo sa ale aj to, že keď prišiel do budovy, boli tam ľudia, ktorých nepoznal. V budove
sa pritom konali na 2. poschodí diskotéky a pokiaľ sa diskotéky niekto zúčastnil, mohol sa pohybovať
po celom objekte bez kontroly. Chodilo tam strašne veľa ľudí, napr. O., B., S., P., J., ktorý chodil aj do
tej kancelárie. Volali ju „Dankova kancelária“. Až do policajnej prehliadky bola zabezpečená „Dankova
kancelária“ z hľadiska vstupu tak, že sú tam dvoje dverí, jedny neboli zabezpečené nijako a na druhých

dverách bol elektronický zámok, no v nich baterky boli vybité a funkčný nebol. Kancelária je v tvare
písmeno„L“ajemožnédonejvstúpiťdvomasamostatnýmivchodmi.SvedokK.L.potvrdil,žedoobjektu
chodilo veľa ľudí, boli tam párty a diskotéky. Chodili aj do Dankovej kancelárie. Predtým, keď obžalovaný
kanceláriuužíval,takbolakanceláriazabezpečenánakľúčalebonakód.Keďužobžalovanýnatokašlal,
tak tá miestnosť zabezpečená nijako nebola. Budova sa dole zamykala, ale to už bolo dávno, možno

pred 8 rokmi. Potom sa už nezamykala. V tej kancelárii bol stále bordel, na stole boli rozhádzané veci.
Svedok O. B. predmetné veci nevidel. Miestnosť poznal, lebo bol správcom budov. Skončili v roku 2013
a potom už do budovy nechodili. Svedok K. B., otec obžalovaného uviedol, že v roku 2014 obžalovaný
tam doniesol podnikateľa z hydinárskych závodoch, ktorý im platil nájom 3 roky a zhruba v roku 2016
odtiaľ odišiel do svojich priestorov. Potom to začalo v roku 2016 chátrať. V roku 2017 nastúpila firma

na likvidáciu, pretože zrušili trafostanicu. Budova bola bez elektrického prúdu. Okrem obžalovaného
mal aj druhý jeho syn A. tam prenajatú miestnosť za účelom podnikania a mal tam skladové priestory.
Predmetná kancelária bolo v strašnom stave, pohyb tam bol veľký, boli rozbité vráta, budova bola
otvorená, všade bol smrad a bordel, pohybovalo sa tam veľa cudzích ľudí. Ten trezor patril asi I. J., ktorýho tam doniesol. Obžalovaný mal v legálnej držbe zbrane. Okrem skladu jeho syna A., ktorý si do skladu
dal špeciálne dvere, ostatné dvere sa tam nezamykali. Svedok A. B., brat obžalovaného, potvrdil, že tam
chodievalo veľa ľudí. Areál bol odomknutý. On tam mal sklad oblečenia, ktorý využíval na predaj cez e-

shop a tento sklad doteraz využíva. Dankova kancelária bola na 1. poschodí administratívnej budovy
a jeho kancelária, resp. skladový priestor bol na 2. poschodí tej istej budovy. Budova bola opustená,
chodili tam rôzni ľudia. Do skladu za ním chodievali ľudia, kupovať tovar – oblečenie. Tá budova nebola
zamknutá. Mohli tam prísť hocikedy. Návštevník diskotéky sa mohol pohybovať po budove a po tom,
čo obžalovaný opustil svoju kanceláriu, takýto návštevník napr. diskotéky mohol vojsť do Dankovej

kancelárie a aj on po tom, čo obžalovaný opustil A. kanceláriu, túto aj on navštívil. Chodili tam na WC,
lebo tam bolo funkčné WC. Svedok M. B., tiež potvrdil, že do objektu bývalých mraziarní chodil do roku
2015, keď tam mal na prízemí obžalovaný kanceláriu, ktorú stále volali Dankova kancelária. Kancelária
ani objekt mraziarní sa nezamykal. Potom to mal I. J., chodili tam piť, tancovať, občas kvôli sexu. Na
prvom poschodí bola miestnosť, ktorú volali diskotéka. V kancelárii obžalovaného bol stôl, televízor,
gauč a stoličky. I. J. tam v roku 2015 pomáhal vyniesť trezor, ktorý sa asi nezamykal, videl ho v období

od 2015 do 2018 asi dvadsaťkrát stále pootvorený. V mraziarňach má psa, ktorého tam chodí venčiť
a pánovi J., keď tam prišiel, pomáhal s taškami, chodil na strelnicu a niekedy mu pomáhal aj vyniesť
zbrane, ale nevie, aké zbrane to boli. Občas do tejto kancelárie počas diskotéky zašiel s dievčaťom, lebo
tam bolo súkromie. V kancelárii bol aj sám, keď musel ísť na záchod. Svedok N. P. tiež uviedol, že do
objektu mraziarní chodil často, aj do kancelárie obžalovaného, aj do miestnosti nazývanej diskotéka, kde

sa zabávali s obžalovaným. Je poľovník, preto chodil aj s pánom J. na strelnicu do Záľubice. V kancelárii
obžalovaného bol trezor, kde mal J. zbrane a strelivo a pomáhal mu niekedy tieto zbrane odniesť alebo
vyniesť. Obžalovaný mal kanceláriu v budove do roku 2015 až 2016, ktorú volali Dankova kancelária,
kde chodil často aj šesťkrát do týždňa. V kancelárii bol stôl, sedačka a trezor, mala tvar písmena L a boli
tam dva vstupy. Trezor bol väčšinou otvorený a keď bol zatvorený, vedel ho otvoriť Q. B., mal číselnú

kombináciu. Klein mu spomínal, že pomáhal J. trezor vyniesť do kancelárie. Svedkyňa K. J. uviedla,
že v objekte kežmarských mraziarní nebola od roku 2002 alebo 2003. Bola spoločníčkou a konateľkou
spoločnosti K & Ž, s.r.o. od jej založenia, ale nikdy aktívne nič nevykonávala v tejto spoločnosti. Po
rozvodesmanželomI.J.simyslela,žespoločnosťsiprepísalnaseba.Zlistinnýchdôkazovtýkajúcichsa
prehliadky iných priestorov a pozemkov vyplýva najmä to, že OČTK pri prehliadke nemuseli prekonávať

žiadne prekážky. Nájdené predmetné veci boli podrobené kriminalisticko-expertíznemu skúmaniu.

K. K. T. B. bol ako znalec pred súdom vypočutý, a tak pokiaľ vyhotovil znalecký posudok za
kriminalisticko-expertízny ústav a odkázal na jeho znenie v celom rozsahu, možno poukázať na to,
že boli predložené predmety skúmania č. 1 až 22, predmety, medzi ktorými boli aj predmetné veci

uvedené v skutku obžaloby a na nich nebola zistená prítomnosť krvi. DNA analýzou bolo dokázané, že
pôvodcom biologického materiálu zaisteného uvedených vecných stôp, ktoré boli súčasťou predmetu
č. 11, 5, 7, 9 a 14, bola osoba, od ktorej bol odobratý porovnávací materiál „A. B., nar. XX.XX.XXXX/
XXXX“. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania v Národnej databáze DNA profilov bolo zistené, že
majoritný DNA profil biologického materiálu zaisteného sterom z povrchu mechanizmu otvárania a

hrán krabičky s nápisom „Sellier & Bellot“ z okolia prázdnych pozícii na stojane, ako aj zo spodných
častí 10 ks malokalibrových nábojov – súčasť predmetu č. 5, je zhodný s DNA profilom porovnávacej
vzorky bukálneho výteru ozn. „K. L.. Z hľadiska predmetu dokazovania bolo osobitne dôležité, že
DNA analýza vzorky zaistenej sterom z povrchu vrúbkovaných častí tlmiča hluku, ako skúmaného
predmetu č. 6, potvrdila, že bola zistená prítomnosť bližšie nešpecifikovaného zmiešaného biologického

materiálupochádzajúcehooddvochosôbmužskéhopohlavia,pričomprítomnosťbiologickéhomateriálu
pochádzajúca od tretej osoby zistená nebola a DNA profil biologického materiálu zaisteného z povrchu
vrúbkovaných častí tlmiča bol tvorený kombináciou DNA profilov porovnávacích vzoriek bunkálnych
výterov ozn. „A. B., nar. XX.XX.XXXX/XXXX“ a „K. L., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, bytom T. – O., V. I. P.
XXXX/XX“. K tomu treba dodať, že v tejto zmiešanej stope pritom na tlmiči pri štatistickom hodnotení

zmiešaného DNA profilu pomocou pravdepodobnostného pomeru („LDR“), na základe genotypov a
frekvencií zistených DNA znakov, je približne 1,39 x 1023 x pravdepodobnejšie, že pôvodcom biolog.
materiálu zaisteného z vrúbkovaných častí tlmiča hluku je „A. B., nar. XX.XX.XXXX/XXXX“ a iná osoba,
než že by pôvodcom biologického materiálu zaistených vrúbkovaných častí tohto tlmiča, boli dve
neznáme osoby. Pri štatistickom hodnotení zmiešaného DNA profilu pomocou pravdepodobnostného

pomeru („LDR“), na základe genotypov a frekvencií zistených DNA znakov, je približne 2,2 x 1026 x
pravdepodobnejšie, že pôvodcom biologického materiálu zaisteného z vrúbkovaných častí tlmiča hluku
je „K. L., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, bytom T. - O., V. I. XXXX/XX“ a iná osoba, než že by pôvodcom
biologického materiálu zaistených vrúbkovaných častí tohto tlmiča boli dve neznáme osoby.Keď odvolací súd zohľadní aj výpoveď znalca ohľadne spôsobu prenosu biologického materiálu
obžalovaného na skúmaný predmet, nastáva stav, ktorý nevylučuje aj skutočnosť, že obžalovaný do

priameho kontaktu s predmetným tlmičom vôbec neprišiel a nie je v spojení s absenciou iných dôkazov
vylúčené, že o tomto tlmiči ani nevedel. Síce vo svojej výpovedi pripustil, že sa ho ako valcovitého
predmetu mohol dotknúť, no jednoznačne nepotvrdil, že sa tak nad všetku pochybnosť stalo, čím
nevylúčil, že sa to nestalo. Treba dodať, že trval na svojej obhajobe, že ani s jednou s predmetných
vecí nemal nič spoločné.

Tento znalec uviedol, že skúmaný predmet č. 6 je tlmič hluku valcového tvaru, na ktorom nebola
zistená prítomnosť krvi, no DNA analýzou vzorky zaistenej sterom z povrchu vrúbkovaných častí tlmiča
bola zistená prítomnosť bližšie nešpecifikovaného zmiešaného biologického materiálu pochádzajúceho
od dvoch osôb mužského pohlavia. Z jeho výpovede vyplýva, že DNA profil biologického materiálu
zaistenéhozpovrchutlmičabolsícetvorenýkombináciouDNAprofilovporovnávacíchvzoriekbukálnych

výterov označených „A. B., nar. XX.XX.XXXX“ a „K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., V. I. XXXX/XX“, no
výsledky analýzy DNA neposkytujú informáciu o tom, ako bola uvedená biologická stopa vytvorená, t .j.
nemožno jednoznačne určiť, ako sa dostal na uvedenú vzorku uvedený biologický materiál jednotlivých
osôb a nie je možné jednoznačne určiť, že biologický materiál sa na danú vecnú stopu dostal dotykom
alebo nejakým vzdušným prenosom alebo z jedného predmetu na druhý. Sekundárny prenos je prenos

biologického materiálu z vecí na inú vec, t. j. nie priamo zo zdroja, z osoby, ale z jedného predmetu
na iný predmet. Všeobecne nie je možné vylúčiť možnosť sekundárneho prenosu biologickej stopy
z nejakého iného predmetu na predmetný tlmič, ak obžalovaný navštevoval miestnosť, v ktorej sa tlmič
nachádzal. Príkladmo znalec uviedol, že keď je nejaká vec na stole a osoba by zakašľala alebo kýchla,
či rozprávala, t. j. vylučovala by nejaké čiastočky slín a pod. a po čase by niekto položil nejaký predmet

na tento stôl, nie je možné vylúčiť, že dôjde k prenosu biologického materiálu, teda zo stola na nejaký
predmet. Je to síce podľa znalca málo pravdepodobné, ale nie nemožné. Vzorka na DNA analýzu bola
pritom zaistená z vonkajšieho povrchu uvedeného predmetu, no nie z tubusu /čo by snáď naznačovalo
možnosť cieleného dotyku/, ale z povrchu vrúbkovaných častí tlmiča hluku. V každom prípade pritom
určiť mechanizmus vzniku tejto biologickej stopy, podľa znalca, nie je jednoznačne možné.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný jednoznačne prišiel do vedomého
styku s niektorou z predmetných zbraní. Reálne nie je vylúčené, že tieto sa nachádzali na
mieste ich zaistenia bez vedomia obžalovaného. Nebol zistený dôkaz, ktorý by jednoznačne spájal
obžalovaného s neoprávnenou držbou niektorej z daných zbraní. Súd nebol oprávnený nahradzovať

aktivitu prokurátora. Nebol zistený svedok, ktorý by svedčil o tom, že by o tlmiči či ďalších dvoch
predmetných zbraniach obžalovaný vedel. Ak sám len pripúšťa možnosť, že sa tlmiča dotkol, tak to
ešte nevylučuje náhodný dotyk bez vedomosti o povahe predmetu. Tlmič bol zaistený v miestnosti na
stole, kam bol voľný prístup aj iných osôb a nie na nejakom mieste, kde by bola vylúčené možnosť
sekundárnej kontaminácie. Navyše logické je, že ako držiteľ zbrojného preukazu, a teda v problematike

zbraníastrelivavyškolený,akbyoňomvedel,takbyhotaktovoľnepoloženýnenechal.Napredmetných
veciach neboli nájdené žiadne daktyloskopické stopy, ktoré by s nimi stotožnili obžalovaného. Aj pre
stopy biologické nájdené na predmetnom tlmiči, u ktorých ale nemožno vylúčiť ani sekundárny prenos,
aj pre ostatné biologické stopy, tiež z vykonaného dokazovania vyplýva, že nemožno nepochybne
a výlučne stotožniť obžalovaného s dispozíciou predmetnými vecami pri uvažovaní o biologických

stopách. Uvedený sekundárny prenos pritom zostal vysoko pravdepodobný, keďže tlmič bol nájdený
medzi predmetmi na stole v miestnosti, ktorú používal aj obžalovaný. To pritom nevylučuje aj verziu, že
ho niekto iný, než obžalovaný, do tejto miestnosti na stôl priniesol, kde bol kontaminovaný kontaktom
s biologickým materiálom, ktorý sa na stole nachádzal už pred tým, ako sa na ňom tlmič ocitol.
Nebolo preukázané ani to, že by niektorú z predmetných vecí si obžalovaný objednal a takto že by

smerovala do jeho dispozície. Nebolo ani potvrdené, že by tlmič vzhľadom na svoje technické špecifiká
bol kompatibilný s niektorou s legálne vlastnených zbraní obžalovaného, či prípadne zbraní, ktorými
v sledovanom období disponoval či mohol disponovať. Niet stopy o tom, ako sa predmetné veci dostali
do kancelárie, trezora a na stôl. To v spojení so skutočnosťou potvrdenou v podstate všetkými svedkami,
že do tejto kancelárie v sledovanej dobe bol voľný vstup, a teda okolnosťou, že obžalovaný nevykonal

žiadne opatrenie, aby uzavrel tento vstup len pre seba, znamená, že nie sú vylúčené ani verzie prípadu,
ktorého obžalovaného nijako nestotožňujú s konaním páchateľa žalovaným prokurátorom.V predmetnej konkrétnej trestnej veci vykonaním a hodnotením všetkých dostupných dôkazov nemožno
dospieť k exaktnému záveru, ktorý by svedčil o tom, že uvedený skutok spáchal obžalovaný, a preto v
súlade so zásadou „in dubio pro reo“ bolo namieste obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Za dôkaznej situácie, že vo vzťahu k obžalovanému A. B. nebol zistený taký reťazec dôkazov, ktoré by
jednoznačne a nepochybne smeroval výlučne k záveru, že skutok, z ktorého bol obžalovaný A. B. súdom
prvého stupňa uznaný vinným, tento obžalovaný spáchal, bolo v súlade so zákonom, a teda zákonné
ho spod podanej obžaloby oslobodiť.

Nakoľko nebol uložený trest prepadnutia veci a povaha predmetných zbraní vedie k záveru, aby tieto
neboli voľne dostupné, pretože taký stav by popieral záujem štátu na bezpečnosti ľudí alebo majetku,
prípadne inom obdobnom verejnom záujme a tieto hodnoty si to naopak vyžadujú, odvolací súd uložil
zhabanie veci, a to 1 kus tlmič hluku výstrelu, ktorý má tvar valca, kovové telo má priemer 25 mm
s otvorom na jednej strane o priemere 7 mm, na druhej strane s narezaným vnútorným závitom a ktorý

sa nachádza úschove na Oddelení dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku.
Vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.