Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116210386
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1116210386.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Nikoleta Zajko
(rod. Gallová), so sídlom Čsl. A. XXXX/XX, XXX XX B., správca úpadcu: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. X. XXXX XXXXX/XXX, XXX XX G., práv. zast.: DEDÁK & Partners, s. r. o., Suché mýto 1,
811 03 Bratislava, IČO: 50 735 764, proti žalovaným: 1. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X,

XXX XX G., práv. zast.: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, Guothova 20, 831 01 Bratislava, 2. I. J., H. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, L. M., X L. N., G. X X O. G., A., o určenie neúčinnosti právnych úkonov
a vydania veci do konkurznej podstaty, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/11/2016-225 zo dňa 28.01.2019 v spojení s opravným uznesením č. k.
2Cbi/11/2016-263 zo dňa 26.11.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/11/2016-225 zo dňa 28.01.2019
v spojení s opravným uznesením č. k. 2Cbi/11/2016-263 zo dňa 26.11.2019 a opravným uznesením č.

k. 3CoKR/16/2021-272 zo dňa 20.11.2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ust. § 57, § 60, § 62, § 63 zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj

„ZKR“) a ust. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), vyhovel žalobe
podanej správcom úpadcu D. E., ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti zmluvy o prevode vlastníctva
nehnuteľností zo dňa 05.10.2012, uzavretej medzi úpadcom a žalovanými v 1. a 2. rade (ďalej aj
„žalovaní“), ktorou každý zo žalovaných nadobudol spoluvlastnícky podiel v 1/4-ne na nehnuteľnostiach
(pozemkoch) označených v napádanej zmluve (predmet zmluvy). Dôvod odporovateľnosti žalobca
vymedzil naplnením právneho dôvodu podľa § 60 ods. 1 ZKR, ktorým je ukracujúci právny úkon.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázanú opodstatnenosť žaloby,

ako i skutkových a právnych tvrdení žalobcu. Z obsahu žaloby a vykonaného dokazovania vyplýva,
že úpadca zmluvou zo dňa 05.10.2012 na žalovaných v 1. a 2. rade (svoje deti) bezodplatne
previedol nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. N. G.. Prevod vlastníctva v prospech žalovaných bol
zavkladovaný pod V-25952 ako kúpna zmluva, napriek tomu, že išlo o bezodplatný prevod. K uzavretiu
zmluvy došlo pol roka po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.
zn. 3T/123/2002, ktorým bol úpadca uznaný vinným z trestného činu podvodu s povinnosťou náhrady

škody poškodenému spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. V rovnakom čase úpadca popri
spornej zmluve uzavrel so žalovanými ešte dve ďalšie zmluvy, ktorými došlo k prevodu jeho majetku na
žalovaných, a to na základe Dohody o urovnaní zo dňa 10.09.2012.Ukracujúci charakter odporovaného právneho úkonu žalobca preukazoval existenciou nepopretých
pohľadávok veriteľov H. K. v sume 7.500,- Eur (titulom pôžičky z 03.10.2014) a Allianz – Slovenská
poisťovňa, a.s., v sume 232.012,95 Eur. Hodnota majetku úpadcu, podľa názoru žalobcu, predstavuje

súpisovú hodnotu 125.485,91 Eur, čo postačuje na úhradu prihlásených pohľadávok v rozsahu 52 %.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 8K/55/2015, právoplatným dňa 06.01.2016, bol na majetok
dlžníka D. E. vyhlásený konkurz, v ktorom žalobca vykonáva funkciu správcu. Najväčším konkurzným
veriteľom úpadcu je spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s.
Súd mal preukázané, že žalovaní sú spriaznené osoby úpadcu, odporovaný právny úkon bol vykonaný

dňa 05.10.2012 a žaloba bola súdu doručená dňa 12.05.2016, čím je zachovaná lehota včasného
podania žaloby podľa § 57 ods. 2 ZKR, ako aj lehota odporovateľnosti podľa § 60 ods. 3 ZKR. V
čase uzavretia zmluvy bol úpadca už v úpadku, žalovaní sú jeho spriaznenými osobami a predpoklad
uspokojenia prihlásených a nepopretých pohľadávok úpadcu je nižšia ako 100 %.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných, že v čase uzatvárania žalobou
napadnutej zmluvy nemali vedomosť o trestnom konaní, ani o odsúdení úpadcu. Zmluvou im úpadca

vrátil spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré v roku 2003 darovali jemu a jeho bývalej
manželke. O vrátenie daru otca požiadali po rozvode manželstva. Úpadca preto nemohol mať
úmysel ukrátiť veriteľov, keďže na uzavretie zmluvy nedal podnet. Poukázal na spriaznenosť úpadcu
a žalovaných a s tým spojenú zákonnú domnienku ich vedomosti o ukracujúcom právnom úkone, opak
ktorej žalovaní v konaní nepreukázali. Naopak, na základe dôvodnej logiky je možné predpokladať, že

nakoľko v jeden deň 05.10.2012 nadobudli od úpadcu podstatnú časť nehnuteľností v jeho vlastníctve,
či už bezodplatne (prejednávaná vec) alebo zápočtom voči staršej pohľadávke (ďalšie dve zmluvy), v
čase pol roka po právoplatnom určení povinnosti úpadcu platiť a taktiež bezprostredne pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu, bolo konanie úpadcu a žalovaných účelové, pripravené, malo smerovať
k zníženiu budúcej masy konkurznej podstaty, a teda nepožíva právnu ochranu.

Procesnú obranu žalovaného v 1. rade, že sa jednalo o odplatný právny úkon a bol súčasťou
vysporiadania pôžičky, vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú, s poukazom na tú skutočnosť, že
bezodplatnosť vyplýva priamo zo zmluvy (obsahuje ustanovenie, že sa jedná o vrátenie daru).
O nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného v 1. rade svedčí aj to, že systém vysporiadania staršej
pôžičky úpadcu zápočtom s kúpnou cenou nehnuteľností je vo zvyšných dvoch zmluvách výslovne

uvedený (v zmluve je presne určená kúpna cena a identifikovaná dohoda o urovnaní), a teda nie je
možné predpokladať inú vôľu strán zmluvy, než je v zmluve uvedená. Na uvedenom základe žalobe
vyhovel a žalovaných zaviazal na náhradu trov konania.
2.Rozsudokvzákonnejlehotenapadolodvolanímžalovanýv1.rade(ďalejaj„odvolateľ“),zodvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, čím súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové zistenia

vyvodené z vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. V odvolacej argumentácii uviedol,
že žalovaný v 1. rade nikdy nemal úmysel podieľať sa na úkonoch, ktoré by mohli ukrátiť veriteľov
úpadcu. Prehlasuje, že v čase realizácie týchto úkonov nemal vedomosť, že voči úpadcovi je vedené
trestné stíhanie, a že tento mal spáchať trestný čin. Chronológia právnych úkonov je zdokumentovaná
v spise a všetky zmluvy spolu so sestrou súdu riadne predložili. Vykonané úkony nikdy neboli cielené

k tomu, aby bol poškodený veriteľ. V tomto smere nebol súdu preukázaný ukracujúci úkon podľa § 60
ods. 1 ZKR. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamietne.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že odvolateľ neuviedol, ktoré skutkové
zistenia súdu považuje za nesprávne, ani to, kde pri posudzovaní skutkového stavu súd pochybil.

Odvolateľ nepreukázal skutočnosti spochybňujúce oprávnenosť nároku žalobcu. Zopakoval len svoje
tvrdenie, že nikdy nemal úmysel podieľať sa na úkonoch, ktoré by mohli ukrátiť veriteľov úpadcu a
nemal vedomosť o trestnom stíhaní úpadcu. Ako osoba spriaznená s úpadcom však nepredložil žiadny
dôkaz preukazujúci opak zákonnej domnienky vedomosti o úmysle úpadcu, predpokladanej § 60 ods.
2 ZKR. Ako uviedol súd prvej inštancie, na preukázanie opaku nestačí jednoduché vyhlásenie tak,

ako to v rámci procesnej obrany urobili žalovaní v tomto spore. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach
prezentovaných v priebehu konania na súde prvej inštancie, že k bezodplatnému prevodu majetku
úpadcu na žalovaných v 1. a 2. rade došlo napádanou zmluvou v priebehu pol roka po právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III v konaní pod sp. zn. 3T/123/2002 zo dňa 21.02.2011, v spojení s
potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 4To/14/2012 zo dňa 26.04.2012, ktorým bol úpadca

uznaný za vinného a zaviazaný na náhradu škody vo výške 246.065,92 Eur (právny titul pohľadávky
veriteľa Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s.). Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalovaným
v 1. rade uvádzaná Zmluva o pôžičke zo dňa 04.09.2006, uzavretá medzi ním ako veriteľom a úpadcom
ako dlžníkom a následná Dohoda o urovnaní zo dňa 10.09.2012, ktoré mali preukázať údajnú odplatnosťprávneho úkonu, nemali žiadny súvis s prejednávanou vecou. Žalobca spochybnil aj platnosť týchto
právnych úkonov. Navyše Dohoda o urovnaní bola rovnako podpísaná až po nadobudnutí právoplatnosti
a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správny.
4. Žalovaná v 2. rade sa k odvolaniu nevyjadrila.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej

inštancie dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa stotožnil so správnosťou skutkového a právneho záveru súdu prvej inštancie, na
ktorý v celom rozsahu odkazuje.
9. Z obsahu spisu je nesporná spriaznenosť úpadcu a žalovaných v 1. a 2. rade, ako osôb blízkych
(príbuzní v priamom rade), čím je naplnená zákonná domnienka vedomosti o úmysle ukrátiť veriteľov
podľa§60ods.2ZKR.Opaktejtozákonnejdomnienkyzostranyžalovanýchvkonanípreukázanýnebol.

Zo strany žalovaných v konaní nebolo preukázané ani tvrdenie, že nešlo o ukracujúci úkon, teda, že by
úpadca disponoval dostatkom majetku, z ktorého je možné úplné uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov.
10. Rovnako je nesporné, že žalobou napádaný bezodplatný právny úkon, ktorým došlo k prevodu
nehnuteľného majetku úpadcu na žalovaných v 1. a 2. rade, bol vykonaný krátko po právoplatnosti
trestného rozsudku, ktorým bol úpadca uznaný vinným z trestného činu a bola mu uložená povinnosť

náhrady škody.
11. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.
8K/55/2015-34 zo dňa 29.12.2015, zverejnený v Obchodnom vestníku 2/2016 zo dňa 05.01.2016.
Žaloba bola podaná včas a za plnenia zákonných lehôt určených § 57 ods. 2 a § 60 ods. 3 ZKR.
12. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu správne vyhodnotil dôvodnosť žaloby

podanej správcom podstaty úpadcu, ktorou sa v súlade s ustanoveniami konkurzného práva domáha
navrátenia majetku do konkurznej podstaty, a to v záujme uspokojenia veriteľov úpadcu.
13. V súlade s prvou hypotézou zákonnej normy § 63 ods. 1 ZKR, súd prvej inštancie správne vyhodnotil
dôvodnosť žaloby i v časti, ktorou sa žalobca (správca podstaty) voči žalovaným primárne domáha
vydania veci (majetku), ktorá v dôsledku neúčinného právneho úkonu z podstaty (t. j. z majetku úpadcu)

unikla.
14. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f), h) CSP. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že v súlade s ust. § 224 CSP opravným
uznesením č. k. 3CoKR/16/2021-272 zo dňa 20.11.2023, opravil zrejmé nesprávnosti (chybu v písaní)
výroku odvolaním napadnutého rozsudku (chybu v označení spoluvlastníckeho podielu), ktorá nebola

odstránená opravným uznesením súdu prvej inštancie č. k. 2Cbi/11/2016-263 zo dňa 26.11.2019.
15. S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ustanovenia zákona odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. V zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ho odvolací
súd preto ako vecne správny potvrdil.
16. Úspešnému žalobcovi odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý si uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí

vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).