Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, January 7, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204587
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123204587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B. C. B.,

nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., proti žalovanému: D. B., C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., o vyporiadanie BSM, takto

r o z h o d o l :

I. Predmet bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu - rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla,
postavený na pozemku KNC parcelné číslo 10, zapísaný na LV XXX, katastrálne územie A., obec A.,
okres B., prikazuje do podielového spoluvlastníctva
- A. B. B. v podiele 1 v pomere celku a
- D. B. v podiele 1 v pomere v celku.

II. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobu došlou súdu dňa 09.05.2023 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
1.1. V žalobe uviedla, že manželstvo bolo uzavreté dňa 30.8.2008 a zaniklo rozvodom dňa 08.05.2020.
Keďže žalovaný ako bývalý manžel nereagoval na pokus o mimosúdne vyporiadanie BSM, žalobkyňa
bola nútená podať žalobu. Predmetom vyporiadania BSM má byť stavba rodinného domu bez súpisného
čísla na parcele č. 9/2, k.ú. A., pričom tento rodinný dom bol stavaný svojpomocne a finančné prostriedky

boli použité zo spoločných prostriedkov s tým, že strany sporu zároveň splácali hypotéku pre Wustenrot
stavebná sporiteľňa a.s. Žalobkyňa sa teda domáha, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť jej
1 z celkovej sumy nehnuteľnosti a zároveň vyplatiť 1 sumy hypotéky. Na výzvu súdu žalobkyňa doplnila
svoje podanie v tom, že predmetný rodinný dom ma hodnotu 130 000 eur.

2. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 07.10.2023 do vlastných rúk spolu s prílohami, vrátane
príloh predložených žalobkyňou na výzvu súdu. Žalovaný na žalobu žiadnym spôsobom nereagoval.

Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 09.12.2023, pričom
žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť neospravedlnil.
2.1. Je teda potrebné uviesť, že žalovaný sa svojou pasivitou sám pripravil o možnosť v spore vo svoj
prospech argumentovať, žiadať prípadne započítanie vnosov, namietať disparitu spoluvlastníckych
podielov a pod.

3. Zvyššieuvedenéhodôvodusúdskutkovétvrdeniažalobkyneatonajmätvrdeniaohodnoterodinného

domu a tvrdenia o nemožnosti strán sporu vyplatiť druhú stranu finančnou sumou považuje za nesporné
(§ 151 ods.1 C.s.p. - Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné.).4. Súd teda vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a zistil nasledujúce:
4.1. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/176/2019 – 51 zo dňa 11.02.2020 a právoplatného
dňa 08.05.2020 vyplynulo, že týmto dňom bolo rozvedené manželstvo strán sporu.

4.2. Z LV č. XXX pre katastrálne územie A. vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na tomto liste vlastníctva
ako parcely CKN č. X/X, X/X E. XX a stavby súpisné číslo XX - rodinný dom postavený na parcele č. 10
a rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla postavený na F. X/X sú vo vlastníctve žalovaného. Súd
považujezapotrebnéuviesť,žeúdajeuvedenévkatastrinehnuteľnostiplatialenvtedyaksanepreukáže
opak (§ 70 ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam /katastrálny zákon/ - údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.).
V tomto prípade voči tvrdeniu žalobkyne o tom, že dom bez súpisného čísla ako rozostavaný rodinný
dom na F. X/X, G.H. A. je súčasťou bezpodielového vlastníctva strán sporu ako bývalých manželov
nebolo vznesené zo strany žalovaného nesúhlasné tvrdenie. Rovnako žalovaný nevzniesol nesúhlasné
tvrdenie ani voči žalobkyňou opísanému stavu rozostavanosti rodinného domu a jeho hodnote v rozsahu

130 000 Eur.
4.3. Z úverovej zmluvy uzavretej dňa 04.08.2006 medzi Wustenrot, stavebná sporiteľňa a.s. ako
veriteľom a žalovaným D. B. ako dlžníkom vyplýva, že tomuto bol poskytnutý medziúver vo výške
580 000 Sk. Z tejto zmluvy je teda zrejme, že bola uzatvorená pred uzavretím manželstva stranami
sporu a zároveň dlžníkom je iba žalovaný, preto prípadný zostatok tohto úveru nebol spoločným dlhom

aakotakýtedanemoholbyťvyporiadanývrámcikonaniaovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov. Súd nároky z tejto úverovej zmluvy, ktoré by trvali ku dňu jeho rozhodnutia, nebral do úvahy
pričom v tejto časti nebolo nutné žalobu zamietať, keďže s tým, že niečo nie je predmetom vyporiadania
BSM postačuje sa vysporiadať v odôvodnení rozsudku.

5. Podľa § 148 ods.1 OZ - Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods.1 OZ - Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.
Podľa § 150 OZ - Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
zmanželovjeoprávnenýpožadovať,abysamuuhradilo,čozosvojhovynaložilnaspoločnýmajetok,aje

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

6. Pravidlom vyporiadania BSM je, že vec alebo veci do neho patriace sa prikážu do výlučného
vlastníctva manželov tak, aby vyporiadací podiel bol čo možno najnižší. Ak to nie je možné, je manžel,
ktorý obdržal majetok v rozsahu väčšom ako predstavuje jeho podiel (najbežnejšie v rozsahu 1 v pomere
celku) je povinný druhému manželovi vyplatiť peňažnú sumu saturujúcu menšie množstvo majetku, ktorý
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva obdržal.

Jednou z podmienok vytvorených judikatúrou pre takéto riešenie je však aj bonita toho z manželov,
ktorý by mal vyporiadací podiel vyplatiť. V tomto prípade z tvrdení žalobkyne, ktoré znova neboli
urobené spornými zo strany žalovaného vyplynulo, že žiaden z nich nemá prostriedky na vyplatenie toho
druhého a vzhľadom na výšku ich príjmov nemožno predpokladať, žeby im bol poskytnutý úver. V takom
prípade by prikázanie vyporiadavaného rodinného domu do výlučného vlastníctva jedného z manželov

s povinnosťou vyplatiť mu vyrovnací podiel bolo iba rozsudkom, ktorý by k skutočnému reálnemu
vyporiadaniu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov neviedol, naopak viedol by k ďalším sporom
prípadne k nevyhnutnosti exekúcie.
6.1. Súd teda pristúpil k výnimočnému riešeniu a to, že rodinný dom, ktorý je predmetom vyporiadania
prikázal do podielového spoluvlastníctva oboch bývalých manželov, každému v rozsahu 1 z dôvodu, že

§ 142 ods.1 OZ týkajúci sa podielového spoluvlastníctva (Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov
a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne
využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny

zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.) na rozdiel od
vyporiadania BSM myslí pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj na možnosť, že ak vec nie je
reálne deliteľná a zároveň žiaden zo spolupodielových vlastníkov ju nechce do výlučného vlastníctva,
prípadne nemá prostriedky na vyplatenie ostatných podielových spoluvlastníkov, prichádza do úvahy ajnariadeniepredajaveciarozdelenievýťažkumedzipodielovýchspoluvlastníkov.Aktedamedzistranami
sporu nedôjde k vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva dohodou, bude sa môcť, ktorékoľvek
zo strán terajšieho sporu domáhať vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 OZ a to

v krajnom prípade aj nariadením jeho predaja a rozdelením výťažku medzi podielových spoluvlastníkov.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7.1. V konaniach s povahou iudicium duplex, treba úspech každej zo strán (ktorá je zároveň žalobcom
aj žalovaným) považovať za čiastočný a v prípade parity podielov za rovnaký. Ak teda niet zvláštnych

okolností (zistené neboli) nie je dôvod priznať nárok na náhradu trov konania niektorej strane.
7.2. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd považuje za spravodlivé, aby strany sporu trovy svojho
právneho zastúpenia znášali zo svojho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie treba podať v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.