Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Csp/66/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122305054
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:6122305054.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 041 Bratislava, IČO: 47 967 692, pr. zast.:
KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 648 892, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, Plavnica 341, 065 45 Plavnica, občan SR,
v konaní o zaplatenie sumy vo výške 2.356,21 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 249,69 eur, úroky z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy: 829,75 eur od 24.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 960 eur od 28.12.2019 do zaplatenia,
zo sumy 420,40 eur od 24.1.2020 do zaplatenia, zo sumy 5,81 eur od 25.2.2020 do zaplatenia, zo sumy

33,73 eur od 25.8.2020 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 90,96
%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, uplatnenou pôvodne v upomínacom konaní (OS Banská Bystrica sp. zn.

33Up/523/2022) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 26.10.2022, domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 2 249,69 eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy: 829,75 eur od 24.12.2019
do zaplatenia, zo sumy 960 eur od 28.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 420,40 eur od 24.1.2020 do
zaplatenia, zo sumy 5,81 eur od 25.2.2020 do zaplatenia, zo sumy 33,73 eur od 25.8.2020 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty vo výške 106,52 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.11.2021
došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti
Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Medzi Slovak Telekom, a. s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o

poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný
program služieb. Slovak Telekom, a. s. sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za
poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky
tým, že neuhradil Slovak Telekom, a. s. vystavené faktúry. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní,
preto si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a náhradu trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 33Up/523/2022, zo dňa

6.5.2022, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Na adrese uvedenej v žalobe nebol
žalovaný zastihnutý. Okresný súd Banská Bystrica potom, ako žalobca navrhol pokračovať v konaní,
v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.. o upomínacom konaní, postúpil vec
tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému.3. Keďže sa súdu nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu uvedenú v žalobe, vykonal
rozsiahle šetrenie ohľadom zistenia terajšieho pobytu žalovaného. Lustráciou v Registri obyvateľov bolo

zistené, že žalovaný má trvalý pobyt na adrese uvedenej v žalobe. Súd sa pokúsil doručiť zásielku
prostredníctvom OO PZ Ľubotín, avšak bezúspešne, nakoľko podľa správy Obvodného oddelenia PZ
Ľubotín žalovaný sa v mieste trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava. Následne bolo postupom podľa §
116 ods. 1 CSP lustráciou v Sociálnej poisťovni zistené, že žalovaný je zamestnaný, preto sa súd obrátil
na jeho aktuálneho zamestnávateľa, resp. na ďalších (v čase zistenia) aktuálnych zamestnávateľov so

žiadosťou, aby títo oznámili súdu adresu, na ktorej by sa mal žalovaný zdržiavať, resp. na ktorej by si
žalovaný prevzal súdnu zásielku. Napriek viacerým pokusom o zistenie súčasného pobytu, resp. adresy
na doručenie súdnej zásielky žalovanému sa súdu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, ani
adresu, na ktorej by si žalovaný prevzal súdnu zásielku, a to ani lustráciou v registroch ďalších štátnych
inštitúcii. Preto súd v súlade s § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podaní žaloby na úradnej tabuli
súdu, aj na webovej stránke súdu s tým, že následne sa budú ďalšie písomnosti žalovanému doručovať

na adresu jeho trvalého pobytu v súlade s § 116 ods. 3 CSP.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 1.12.2023, ktorého sa strany sporu nezúčastnili, pričom
právny zástupca žalobcu a žalobca ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní elektronickým podaním
doručeným súdu dňa 20.11.2023, vyjadrili súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalovaný

sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd vec prejednal v neprítomnosti
strán sporu v súlade s ust. § 180 CSP.

Súdnazákladevykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazov,zapreukázanépodstatnéskutkové
tvrdenia považuje:

5. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvoril dňa 3.8.2018 so žalovaným
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bola aktivácia programu služieb Mobilný hlas
ÁNO M. Žalovanému bol aktivovaný tento program služieb s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný
sa zaviazal, že po dobu tejto viazanosti dohodnutú od uzavretia zmluvy zotrvá vo zmluvnom vzťahu so

Slovak Telekom, a.s. a bude vo vzťahu k SIM karte č. 8942102370001471282 (tel. č. XXXXXXXXXX)
využívať jej služby podľa zmluvy, teda nevykoná žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu využívania
služby podniku pred uplynutím doby viazanosti a že bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované
služby. Účastníci sa dohodli, že za porušenie tohto záväzku viazanosti sa bude považovať a/ ukončenie
využívania služieb podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku ukončenia zmluvy pred uplynutím

viazanosti, b/ ukončenie využívania služieb podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku prenosu
telefónneho čísla uvedeného v tejto zmluve k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických
komunikácií pred uplynutím doby viazanosti, c/ nezaplatenie ceny sa poskytnuté služby žalovaným do
45 dní po ich splatnosti, v dôsledku ktorého dôjde k prerušeniu poskytovania služieb podľa všeobecných
podmienok. Ďalej zo zmluvy vyplýva, že porušením záväzku viazanosti vzniká Slovak Telekom, a.s.

právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ako základ pre jej výpočet sa stanovila suma 120 eur, ktorá
predstavovala súčet všetkých zliav poskytnutých žalovanému zo štandardných poplatkov za služby.
Konkrétna výška zmluvnej pokuty sa vypočítavala podľa vzorca, ktorý vyjadroval denné klesanie zo
základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti podľa
zmluvy. Splatnosť zmluvnej pokuty sa dohodla v lehote uvedenej vo faktúre, v ktorej bude žalovanej

vyúčtovaná. Ďalej sa zmluvné strany dohodli dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb
a Zmluve o predaji zariadenia zo dňa 21.10.2019 na aktivácii programu služieb Mobilný hlas ÁNO L.
Žalovanémubolaktivovanýtentoprogramslužiebsdobouviazanosti24mesiacov.Žalovanýsazaviazal,
že po dobu tejto viazanosti dohodnutú od uzavretia zmluvy zotrvá vo zmluvnom vzťahu so Slovak
Telekom, a.s. a bude vo vzťahu k SIM karte č. 8942102370001471282 (tel. č. XXXXXXXXXX) využívať

jej služby podľa zmluvy, teda nevykoná žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu využívania služby
podniku pred uplynutím doby viazanosti a že bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby.
Tiež sa dodatkom dohodli na predaji zariadenia IMEI Nokia 8110 4G Black (s. č. 354476090394275)
za kúpnu cenu 1 eur, pričom neakciová maloobchodná cena zariadenia bola 39 eur a poskytnutá
zľava žalovanému tak predstavovala sumu 38 eur. Strany sa dohodli, že žalovaný je povinný vrátiť

podniku pomernú časť poskytnutej zľavy okrem iného aj vtedy, ak žalovaný naplní niektorý z dôvodov
kvalifikovaných v tejto dohode ako porušenie záväzku viazanosti vo vzťahu k službe podľa tabuľky č. 1
počas trvania doby viazanosti vymedzenej v tabuľke č.1.6. Cenu poskytnutých služieb právny predchodca žalobcu vyúčtoval faktúrami pod variabilným
symbolom číslo:
- VS: 8248627924 s dátumom splatnosti 23.12.2019 na sumu 829,75 eur,

- VS: 2901031073 s dátumom splatnosti 27.12.2019 na sumu 960 eur,
- VS: 8250852191 s dátumom splatnosti 23.1.2020 na sumu 420,40 eur,
- VS: 8253099093 s dátumom splatnosti 24.2.2020 na sumu 5,81 eur,
- VS: 8266140373 s dátumom splatnosti 24.8.2020 na sumu 140,25 eur, pričom v rámci položky ostatné
je vyúčtovaná dotácia za koncové zariadenie vo výške 33,73 eur a zmluvná pokuta vo výške 106,52 eur.

7. Listom zo dňa 26.8.2020 Slovak Telekom, a.s. oznámil žalovanému, že s účinnosťou od 5.9.2020
odstupuje od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby
ani do 45 dní po dni splatnosti. Ďalej uviedla, že záväzok žalovaného predstavuje k uvedenému dňu
sumu 2 356,21 eur a vyzvala ho na úhradu tohto dlhu.

8. Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.11.2021 postúpil
pohľadávku uplatnenú v tomto konaní na žalobcu ku dňu 15.11.2021, čo bolo žalovanému oznámené
listom zo dňa 12.1.2022. Dňa 2.3.2022 žalobca predžalobnou výzvou vyzval žalovaného na úhradu
sumy 2 599,56 eur.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

9. Podľa § 43 ods. 1 písm. a, b), ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách,podnikmáprávonaúhraduzaposkytnutúverejnúslužbu,nanáhraduškodyspôsobenej

na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení. Účastník je povinný platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje až na
základe predloženej faktúry.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

11. Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z

akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

15. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia
zmluvy(ďalejlen„zákonoochranespotrebiteľa“)naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľomfyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo
pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

19. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:

25. Žalobcom predložená zmluva o poskytovaní verejných služieb spĺňa náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V predmetnom spore právny
predchodca žalobcu je dodávateľom - právnickou osobou, podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom - fyzickou

osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci obchodnej činnosti.
Právny predchodca žalobcu obdobné zmluvy uzatváral vo viacerých prípadoch a žalovaný - spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Obsah tejto zmluvy vrátane všeobecných obchodných
podmienok nie je výsledkom rokovania strán, ale bol právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom
vzhľadom k jeho postaveniu silnejšej strany v danom vzťahu určený vopred bez toho, aby žalovaný mal

možnosť individuálne ovplyvniť znenie zmluvy.

26. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za dostatočne preukázané, že
medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu platnej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
prostredníctvom ktorých žalobca poskytol žalovanému možnosť využívať služby mobilnej siete a

žalovaný sa zaviazal za tieto poskytnuté služby zaplatiť. Uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter
vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako
spotrebiteľ, ktorému boli žalobcom poskytnuté služby a žalobca mal postavenie dodávateľa, ktorý
telekomunikačné služby dodával v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Za poskytnuté služby
žalovanému vyúčtoval faktúry, ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil. Súčet nezaplatených súm, ktoré

mal žalovaný uhradiť žalobcovi na základe vyúčtovaných faktúr, a ktoré si žalobca v konaní uplatnil
predstavuje celkovo sumu 2 249,69 eur; (fa VS: 8248627924 vo výške 829,75 eur, fa VS: 2901031073
vo výške 960 eur, fa VS: 8250852191 vo výške 420,40 eur, fa VS: 8253099093 vo výške 5,81 eur, fa
VS: 8266140373 vo výške 33,73 eur).27. Vzhľadom na to, že žalovaný zjavne porušil záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb - neuhradil cenu za poskytnuté služby mobilnej siete ani do 45 dní po jej splatnosti, v zmysle

uzatvorenej zmluvy žalovanému vznikla taktiež povinnosť vrátiť časť zľavy poskytnutej žalovanému
na kúpené zariadenie. Pri výpočte výšky zľavy, ktorú mal žalovaný vrátiť, sa postupovalo podľa
dohodnutého vzorca: pomerná časť zľavy = (zľava/celkový počet dní doby viazanosti) x počet dní
zostávajúcich do konca doby viazanosti. V prípade zariadenia IMEI Nokia 8110 4G Black (s. č.
354476090394275), tak išlo o sumu 33,73 eur [(38/730) x 648]. Uvedená suma bola vo faktúre VS

8266140373 označená ako dotácia za koncové zariadenia. Súd poznamenáva, že uvedenú časť
zmluvných podmienok nepovažoval za neprijateľnú, nakoľko vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke bolo dodané, pričom uvedená skutočnosť nebola v tomto
konaní rozporovaná.

28. V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu

poskytoval právny predchodca žalobcu, tieto služby mu boli riadne fakturované a žalovaný ich neuhradil.
Súd preto považoval za právne dôvodné vyhovieť žalobe o zaplatenie faktúr, pokiaľ ide o poskytnutie
konkrétnych služieb a to celkom v sume 2 249,69 eur, keďže povinnosť žalovaného zaplatiť cenu služieb
vyplýva zo samotnej zmluvy, ale tiež najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona o elektronických
komunikáciách.

29. Žalobca sa zároveň domáha zaplatenia sumy 106,52 eur, ako zmluvnej pokuty dojednanej na
zabezpečenie záväzku viazanosti. Zmluvná pokuta bola dojednaná s pomerným denným znižovaním
zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania
záväzku, riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti.

Súd zistil, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač zmluvy bez možnosti voľby jej prijatia
alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu, nie
sú pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie
by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania účastníkov. O
individuálnom dojednaní nemožno hovoriť v prípade, keď zákazník musí prijať celý súbor opatrení

a dojednaní ustanovených v zmluve, minimálne ich nemôžu vylúčiť. V danom prípade nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu
so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za
rovnakých podmienok vo všetkých formulárových zmluvách. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne
dojednaná a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou
základných práv Európskej únie. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo
žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty
ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne

dôjde k porušeniu povinnosti. V obdobných právnych veciach žalobcu či jeho právneho predchodcu už
opakovane rozhodli súdy o neprijateľnosti zmluvnej pokuty vo vyššie uvedenom znení a či v pevnej,
ale aj degresívnej výške bez ohľadu na charakter a závažnosť porušenia povinnosti, ako aj dôležitosť
zabezpečovanej povinnosti.

30. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu
porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a
zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,

že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten
ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát apod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať
jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok
na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných

telekomunikačných operátorov. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí
mobilný telefón a využíva služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo
spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácia donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby
viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie jezanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej
mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom
rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby

v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu
zníženého objemu dát, hlasovej a nehlasovej spotrebe, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho
očakávané príjmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp 12/2022).

31. Ohľadne degresívnej zmluvnej pokuty a jej nedôvodnosti súd odkazuje príkladmo na ďalšie

rozhodnutia vydané v tomto smere, rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 22Co/89/2019, sp. zn. 22Co/41/2017
zo dňa 22.03.2018, sp. zn. 25Co/92/2018 zo dňa 12.02.2019, sp. zn. 7Co/233/2016 zo dňa 24.08.2017,
na rozhodnutie KS Košice 11Co/199/2017 zo dňa 07.02.2018 a rozhodnutie KS Prešov sp. zn.
10CoCsp/3/2020 (ako aj na rozhodnutie 9Co/130/2019).

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia ceny za

poskytnuté služby v celkovej výške 2 249,69 eur a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej
pokuty súd žalobu zamietol.

33. Nezaplatením ceny poskytnutých služieb v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených faktúrach
sa žalovaný dostal do omeškania, a preto mu zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem

ceny služieb aj úrok z omeškania. Úroky z omeškania ako sankciu s omeškaním plnenia peňažného
dlhu predpokladá priamo Občiansky zákonník v § 517. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť žalobcovi
za poskytnutú službu tak, ako bola vyúčtovaná vo faktúrach a to v lehote ich splatnosti. Žalobca si
uplatnil počiatok omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetných faktúr. Keďže žalovaný
takneurobil,nasledujúcimdňomsadostaldoomeškaniasosplnenímsvojhodlhu,akeďžeideopeňažný

dlh, vznikla mu tak priamo zo zákona povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe určenej
podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov
vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením jednotlivých záväzkov (platná od 16. 3. 2016, údaje zverejnené na webovej
stránke C.) bola 0,00 %, žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne.
Omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 2 249,69 eur trvá, preto súd uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi popri istine 2 249,69 eur aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy: 829,75 eur
od 24.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 960 eur od 28.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 420,40 eur od

24.1.2020 do zaplatenia, zo sumy 5,81 eur od 25.2.2020 do zaplatenia, zo sumy 33,73 eur od 25.8.2020
do zaplatenia. Žalovaný nijako nepreukázal, že z jeho strany nedošlo k omeškaniu, ani neuviedol dôvod,
ktorý by odôvodňoval nepriznanie úroku z omeškania, preto súd žalobcovi ním uplatnený nárok na úrok
z omeškania priznal. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z časti žalovaného nároku,
ktorý zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:

34. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. Vo vzťahu k uplatnenému nároku v celkovej výške 2 356,21 eur bol žalobca úspešný pokiaľ ide
o zaplatenie sumy v celkovej výške 2 249,69 eur, v časti ktorej bolo žalobe vyhovené a žalovaný bol

úspešný pokiaľ ide o zaplatenie sumy v celkovej výške 106,52 eur, v časti ktorej bola žaloba zamietnutá.
Žalobca bol teda úspešný v 95,48 % a žalovaný v 4,52 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného v
rozsahu 4,52 % od úspechu žalobcu v rozsahu 95,48 %, čistý úspech žalobcu predstavuje 90,96 %,a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania voči žalovanému, o ktorých výške rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajší súd.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.