Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Tomáš Dulina
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Er/102/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208201080
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8208201080.4
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: EXEDRA s.r.o., so sídlom P. Pázmaňa 49/3,
Šaľa, IČO: 36228001, právne zastúpeného POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 19,
Bratislava, proti povinnému: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, o vymoženie 19 796,22 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu v celom rozsahu z a s t a v u j e.
II. Návrhy povinného 2/ D. B. na povolenie odkladu exekúcie z a m i e t a.
III. P o v o ľ u j e odklad exekúcie voči povinným 1/ a 2/ do právoplatnosti I. výroku tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na tunajšom súde sa vedie predmetné exekučné konanie o vymoženie 19 796,22 eur s prísl.
Tunajšiemu súdu doručil oprávnený dňa 25.01.2016 cestou súdneho exekútora doplnený návrh na
vykonanie exekúcie. Oprávnený uviedol, že vlastný vzťah medzi oprávneným a povinnými vznikol
uzatvorením úverovej zmluvy, pričom za účelom zabezpečenia záväzkov povinného v 1. rade z úverovej
zmluvy povinný v 1. rade vystavil vlastnú biankozmenku, ktorá bola per aval podpísaná povinným v 2.
rade. Zmenka bola pôvodným veriteľom indosovaná na oprávneného. K svojmu podaniu oprávnený
priložil kópiu úverovej zmluvy, kópiu zmenky, kópiu dohody o vyplňovacom práve k bianko zmenke.
2. Exekučným titulom v predmetnej veci je zmenkový platobný rozkaz E. F. C. G. H. XXX/XXX/XX – XX
I. J. XX.XX.XXXX, právoplatný dňa 04.01.2008 a vykonateľný dňa 18.01.2008.
3. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného, poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6.Podľa§243fods.3Exekučnéhoporiadku,exekúciepodľaodseku1saododňaúčinnostitohtozákona
odkladajú.
7. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
10. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (čl. 3 ods. 1) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
11. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá
podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú kompenzáciu.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.
19. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny (príkladný), a teda
neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
20. Súd sa oboznámil s doplneným návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, s pripojeným
spisom E. F. C. G. F. I. XXX/XXX/XXXX a zistil, že exekúciu je potrebné zastaviť.
21. Súd zistil, že Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335
004 (ako pôvodný veriteľ) a povinní (ako dlžníci) uzatvorili dňa 28.09.2005 Zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere (ďalej aj len „zmluva“). Povinní sú v predloženej zmluve označení ako
fyzická osoba - nepodnikateľ (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom).
22. Z exekučného titulu vyplýva, že povinní boli i v tomto konaní označení ako fyzická
osoba - nepodnikateľ (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Z predloženej zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytnutie
mimoriadneho medziúveru pod č. 2751501 4 03 vo výške 500 000,00 Sk, pričom po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne
pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnomsporení (ďalej len „Všeobecné podmienky“) sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod
číslom 2751501 7 02 vo výške cca 300 000,00 Sk s tým, že presná výška bude rozdielom cieľovej sumy
a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
23. Súd zo skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov
konania založený Zmluvou o medziúvere a stavebnom úvere, je od samého vzniku právnym vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou (na ktorý sa vzťahujú zároveň ustanovenia zákona č. 310/1992 Zb.
o stavebnom sporení a hoci zmluva o úvere je ako typová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku).
Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatvárala Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004 (veriteľ),
ktorá je podnikateľom a podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľom, teda osobou, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. O tom svedčí aj výpis
z Obchodného registra, kde je pri obchodnom mene veriteľa uvedený predmet podnikania (činnosti)
prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom /stavebný úver/
a ďalšie činnosti, ktoré ustanovuje zákon o stavebnom sporení v § 2 zákona o stavebnom sporení.
Súdu je známe, že veriteľ uzatvára opakovane takéto formulárové zmluvy (adhézne zmluvy, o určitom
rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane) s veľkým počtom zákazníkov a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného súd taktiež vyvodil, že pri
účele uzatvorenia zmlúv s veriteľom boli dlžníci spotrebiteľmi, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadovali
ako fyzické osoby, nepodnikatelia, na súkromné účely. Ochrana spotrebiteľa do vnútroštátneho práva
bola premietnutá okrem zákona o ochrane spotrebiteľa aj do ustanovení § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z.. Pri závere o spotrebiteľskom charaktere zmluvy a v rámci tohto
právneho vzťahu uzavretej zmluvy súd vychádzal aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2004 Z. z.
podľa ktorej: „Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o
určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom
zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah
týchto zmlúv, a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na
formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy,
nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť.“ Súd vzhľadom
na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský, keďže
na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nepochybne zmluva
uzavretá medzi veriteľom a dlžníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
24. Nakoľko súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, preskúmal, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či rozhodnutie, ktoré
je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky,
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom. Ak sa v konaniach podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
25. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“
zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
26. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz E. F. C. G. H. XXX/
XXX/XX - XX I. J. XX.XX.XXXX, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
V predloženej zmluve je uvedené v čl. II., že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi
poplatok vo výške 3 000 Sk, ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500 Sk a
za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bude veriteľ vyrubovať poplatok ročne podľa „Sadzobníka
poplatkov“ platného pre príslušný rok, pričom prvý poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru
vo výške 400 Sk je splatný s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. V prípade poplatku
za spracovanie medziúveru, keď súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie,bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba
hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník.
27. Veriteľ, resp. oprávnený nepreukázal a súdu nie je zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké
konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko spracovanie medziúveru
je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver
spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o
predmetnom poplatku je v zmluve bez vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností, nie je zrejmá jeho
funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Ide teda len administratívnu činnosť veriteľa, ktorá
logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok
tak slúži len veriteľovi na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi
poskytovaná žiadna služba, resp. benefit.
28. Ešte výraznejšie dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je potrebné vyhodnotiť uplatnenie poplatku za zmenku 500
Sk, ktorý je dojednaný v znení ,,Ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500
Sk“, kde uplatnenie takéhoto poplatku je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Zo zmluvy vyplýva,
že zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv.
biankozmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ
spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie
jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd vyhodnotil rovnako ako priečiace sa
dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide
o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného
formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre
širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne
určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a
vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. To platí aj pri poplatku za správu úveru - vedenie účtu. Súd
má za to, že keď veriteľ poskytol dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný
úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal spotrebiteľ, keď navyše
mu nie je poskytované žiadne protiplnenie. Na základe uvedeného súd považuje uvedené zmluvné
podmienky za neprijateľné.
29. Zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretá
medzi dodávateľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a povinnými v čl. II, podľa ktorej veriteľ je oprávnený
uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky,
v čl. II. v časti mimoriadny medziúver, podľa ktorej za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi
poplatok vo výške 3 000,00 Sk a poplatok za biankozmenku vo výške 500 Sk a podľa ktorej za vedenie
úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov,
pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 400 Sk je splatný podľa platného Sadzobníka
poplatkov s prvou splátkou úrokov, v čl. VII. bodoch 1, 2, podľa ktorej dávajú právo odstúpiť od zmluvy
iba veriteľovi - dodávateľovi je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
30. Z judikatúry súdov je taktiež známe, že neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá znevýhodňuje
dlžníka a je v rozpore s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je čl. VII. bod 6 zmluvy, podľa ktorého
odstúpenímodzmluvynezanikáaniprávoveriteľapožadovaťzmluvnedohodnutéúrokyaždozaplatenia
celej pohľadávky. Podľa judikatúry neprijateľnou, teda nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa,
je aj ďalšie ustanovenie čl. VII. bod 8, podľa ktorého po odstúpení od zmluvy veriteľ má právo účtovať
si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. V
tejto súvislosti je neprijateľnou podmienkou zmluvy aj čl. VII. bod 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade
odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa
ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné.
31. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je
zmenkový platobný rozkaz, pričom súd nezistil a oprávnený ani netvrdil, že súd pred vydaním
exekučného titulu prihliadol na neprijateľné podmienky obsiahnuté v zmluve uzatvorenej medzi
spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a povinnými, ktoré súd identifikoval vyššie. V predmetnej
exekučnej veci má teda exekučný súd za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m)Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného
poriadku zastavil.
32. Podľa § 56 ods. 1, ods. 2 EP na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak
sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla
mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol
odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý
je fyzickou osobou. Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia
bude zastavená (§ 57).
33. Povinný 2/ D. B. dňa 06.09.2013 a 19.01.2015 predložil tunajšiemu súdu návrhy na povolenie
odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Návrhy odôvodnil najmä svojim nepriaznivým
zdravotným stavom v dôsledku amputácie pravej dolnej končatiny nad koleno a nízkym príjmom
(invalidný dôchodok vo výške 181,50 eur a dávka v hmotnej núdzi vo výške 47,80 eur), ktorý mu
neumožňuje ani riadne uhrádzať poplatok za poskytovanie sociálnej služby. Povinný ďalej uviedol, že
rozhodnutím PSK bol odkázaný na VI. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby,
pričom neodkladná exekúcia by mohla mať pre povinného zvlášť nepriaznivé následky. K návrhom
doložil zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s DSS Legnava zo dňa 01.03.2011, výpočtový list na
určenie úhrady za poskytovanie sociálnych služieb a rozhodnutie ÚPSVaR Stará Ľubovňa zo dňa
07.02.2014 o znížení pomoci v hmotnej núdzi na sumu 47,80 eur mesačne od 01.01.2014.
34. K návrhu povinného 2/ na povolenie odkladu exekúcie súd uvádza, že odklad exekúcie v zmysle
§ 56 ods. 1 Exekučného poriadku nemožno povoliť, nakoľko nie je splnená podmienka, že sa povinný
ocitol v uvedenom postavení prechodne. Z podaní povinného vyplýva, že povinný v 2. rade je invalidným
dôchodcom, osoba odkázaná na sociálnu službu, vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav nie je možné,
aby si v blízkej budúcnosti zabezpečil prácu, a teda sa jedná o dlhodobý resp. trvalý stav zlého
sociálneho postavenia. Súd ďalej uvádza, že povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu
prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať,
že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Povinný 2/ v podaní zo dňa 08.01.2014 nevedel
uviesť, dokedy budú negatívne dôsledky jeho zdravotného stavu ovplyvňovať jeho schopnosť plniť svoj
dlh voči oprávnenému, z čoho súd dospel k záveru, že povinný návrh na povolenie odkladu exekúcie
neodôvodnil okolnosťami dočasného charakteru, vzhľadom na čo súd nemohol podaným návrhom na
povolenie odkladu exekúcie vyhovieť a tieto výrokom II. tohto uznesenia zamietol.
35. Pretože súd výrokom I. exekúciu voči povinným zastavil z dôvodu neprihliadania na neprijateľné
zmluvné podmienky pri vydávaní exekučného titulu a rozhodnutie o zastavení exekúcie nemá odkladný
účinok, dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre povolenie odkladu exekúcie voči povinným bez
návrhu, a to až do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia v časti výroku o zastavení exekúcie
voči povinným.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.