Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116210598
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1116210598.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha, členov senátu

JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Bratislavská investičná
a obchodná s.r.o. v likvidácii, so sídlom Peterská 15199/20, 821 03 Bratislava, IČO: 36 798 665,
zastúpeného advokátom: Mgr. Rastislav Sopóci, so sídlom kpt. M. Uhra 2621/3, 901 01 Malacky,
proti žalovaným: 1. Insolvenčná a poradenská, k.s., so sídlom Sitnianska 1, 851 07 Bratislava, IČO:
51 426 226, značka správcu: S1883, správca úpadcu: VUIS NOVA, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom
Lamačská 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35 744 251, 2. Projekt Železná studienka s.r.o., so sídlom Laurinská
18, 811 01 Bratislava, IČO: 51 678 187, zastúpenému: A.K.F. Legal, s. r. o., so sídlom Čulenova 5, 811 09

Bratislava, IČO: 47 236 400, o určenie neplatnosti vyhlásenia konkurzu a neúčinnosť všetkých úkonov
správcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11Cbi/12/2016-834 zo dňa
26.07.2021, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cbi/12/2016-834 zo dňa 26.07.2021,
v odvolaním napadnutej časti I. a III. výroku, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa ukladá povinnosť nahradiť žalovaným, žalovanému 2. k rukám jeho právneho zástupcu,

plnú náhradu trov odvolacieho konania, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej
inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške
náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancievovýrokuidentifikovanýmrozsudkomI.)opierajúcsao§137písm.d),§159,§230
a § 470 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež: „CSP“), v kontexte §
24 ods. 1 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, účinného do 31.07.2008 (ďalej tiež: „ZoKR“), zamietol žalobu v celom rozsahu. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na plný úspech žalovaných, II.) žalovanému 1.

nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli a III.) žalovanému 2. priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúduviedol,ževzhľadomnažalobcomformulovaný
žalobný petit primárne skúmal procesné námietky žalovaných ohľadne existencie prekážky brániacej
rozhodnutiu vo veci, a to prekážky veci rozhodnutej (res iudicatae), resp. námietky kauzálnej
nepríslušnosti.
1.1.1. Prvoinštančný súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1Cbi/8/2011 bola vedená

žaloba totožných osôb žalobcu a žalovaného 1. o určenie neplatnosti právnych úkonov správcu úpadcu.
Keďže v konaní sp. zn. 1Cbi/8/2011 bola dôvodom určenia neplatnosti právnych úkonov správcu
relatívna neplatnosť právneho úkonu/návrhu na vyhlásenie konkurzu podaného Mg. A. B. v zmysle
§ 40a v spojení s § 49a OZ (konanie v omyle) a právny dôvod, o ktorý žalobca oprel svoj súčasnýnávrh v časti určenia neplatnosti právnych úkonov správcu, je absolútna neplatnosť právneho úkonu/
právnejskutočnostivyhláseniakonkurzupodľa§39OZ,prvoinštančnýsúdkonštatoval,žetátoprocesná
námietka prekážky veci rozhodnutej (nakoľko nejde o totožný právny dôvod predmetu sporu), nie je

dôvodná.
1.1.2. K sporu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1Cbi/9/2011 o určenie neplatnosti
vyhlásenia konkurzu prvoinštančný súd poukázal na absenciu totožnosti strán sporu, keďže v konaní
sp. zn. 1Cbi/9/2011 vystupuje ako žalobca fyzická osoba C. A. B., teda nie právnická osoba ako je tomu
v tomto konaní (Bratislavská investičná a obchodná spoločnosť s.r.o.), i keď v jej mene koná ako konateľ

Mgr. Vladimír Strýček. Rovnako pri porovnaní veci so sporom sp. zn. 1Cbi/9/2011 súd konštatoval, že
námietka prekážky veci rozhodnutej (nakoľko nejde o totožný právny subjekt na strane žalobcu), nie
je dôvodná.
1.1.3. Pri námietke kauzálnej nepríslušnosti prvoinštančný súd konštatoval jej nedôvodnosť s odvolaním
sa na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci č. k. 3CoKR/21/2019-706 (ods. 18 odôvodnenia),
z ktorého plynie, že: „vzhľadom na okruh strán sporu petit žaloby nezakladá kauzálnu príslušnosť

konkurzného súdu (nejde o podanie, o ktorom je možné rozhodnúť len v konaní 6K/15/2007), ale
osobitnú miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I“.
1.2. K meritu sporu prvoinštančný súd uviedol, že na majetok dlžníka VUIS NOVA, spol. s r.o.,
bol uznesením č. k. 6K/15/2007-1372 zo dňa 29.05.2008, právoplatne dňa 04.06.2008, vyhlásený
konkurz a uznesením sp. zn. 6K/15/2007 zo dňa 16.09.2008, právoplatne dňa 31.10.2008, bol úpadcovi

ustanovený správca v osobe JUDr. Evy Vodovej (právny predchodca terajšieho žalovaného 1.). Keďže
sú tieto rozhodnutia právoplatné a účinné, nemôžu byť menené s poukazom na, v čase vyhlásenia
konkurzu účinné, ustanovenia § 201 ZoKR, § 159 ods. 3 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej tiež: „OSP“), resp. § 230 CSP v spojení s § 196 ZoKR. Zmeny právoplatných
súdnych rozhodnutí je možné sa dovolať cestou mimoriadnych opravných prostriedkov a zmeny účinkov

nimi dosiahnutými návrhom predpokladaným príslušnými ustanoveniami ZoKR. Žalobca by mohol
podnietiť zrušenie konkurzu v intenciách ZoKR, avšak pokiaľ konkurz nie je zrušený, nemožno sa
domáhať ani vyslovenia neplatnosti právnych úkonov správcu, ktorému zákon nadeľuje právomoc
nakladať s majetkovou podstatou úpadcu pri dohľade konkurzného súdu.
1.2.1. Prvoinštančný súd súčasne vyslovil, že vo vzťahu k určeniu neplatnosti vyhlásenia konkurzu

žalovaní 1., 2. nie sú pasívne vecne legitimovaní, keďže žalovaní rozhodnutie o vyhlásení konkurzu
nevydali a účinky vyhlásenia konkurzu nepôsobia iba voči nim, ale i voči ďalším osobám v zmysle
ZoKR. Ostatne žalovaný 2. nikdy nebol účastníkom konkurzného konania v zmysle § 24 ZoKR a medzi
ním a žalobcom tak neexistuje žiaden právny vzťah odôvodňujúci uloženie, resp. určenie žalobcom
požadovaných právnych následkov.

1.3. K námietke žalovaných ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu prvoinštančný
súd konštatoval jej dôvodnosť, vychádzajúc z toho, že v tomto konaní žalobca svoje hmotnoprávne
postavenie odvodzoval od svojho vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, ktoré boli
podľa jeho názoru nezákonne zaradené do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Svoje vlastníctvo týchto
nehnuteľností žalobca v tomto konaní nepreukázal. Z výpisu z LV č. XXXX prvoinštančný súd zistil,

že nehnuteľnosti identifikované na tomto LV, nachádzajúce sa v okrese Bratislava, obec D. – C. B.
C.: parc. č. 19779/30, 19779/31, 19779/47, 19779/48, 19779/49, zastavané plochy a nádvoria (ďalej
len: „Nehnuteľnosti“), sú vo vlastníctve žalovaného 2. v podiele l/l. Zároveň z právoplatne skončených
konaní mal prvoinštančný súd za preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I č. k.
2Cbi/44/2009-177 bola zamietnutá žaloba žalobcu proti žalovanému 1. o vylúčenie týchto Nehnuteľností

zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu. Z odôvodnenia tohto rozsudku, ako i z odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu č. k. 2CoKR/83/2010-233, vyplýva, že žalobcovi nesvedčí vlastnícke ani iné
právo k týmto Nehnuteľnostiam, ktoré by ich vylučovalo z konkurznej podstaty úpadcu. Vychádzajúc
z uvedeného prvoinštančný súd konštatoval správnosť zápisu Nehnuteľností do súpisu majetkovej
podstaty úpadcu a oprávnenosť správcu spísaný majetok speňažiť v zmysle § 78 ods. 5 a § 91 a nasl.

ZoKR.
1.3.1. V tejto súvislosti prvoinštančný súd upozornil na to, že predmetom tohto konania nie je určenie
vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, ani nárok žalobcu na prípadnú náhradu škody nesprávnym
postupom správcu alebo iných osôb, nie je preto pre toto konanie relevantné, či došlo k platnému
prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 2. alebo nie, keďže od určenia vlastníckeho práva

k Nehnuteľnostiam sa neodvíja úspech žalobcu v tomto konaní. Aj za predpokladu, že by žalobca
vlastníkom Nehnuteľností v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP) bol, súd by, vzhľadom k vyššie
uvedenému, nemohol vo veci rozhodnúť v jeho prospech. Žalobca by ani v takom prípade nemal také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého by mu vyplývalo právo domáhať sa zrušenia/neplatnosti vyhláseniakonkurzu. Žalobca totiž nepreukázal, že by niekedy bol v pozícii účastníka konania v zmysle § 24 ZoKR.
Žalobca podľa prvoinštančného súdu tak nemôže mať legitímny a zákonný dôvod, resp. právo, ktoré
by svedčalo dôvodnosti podanej žaloby. Vlastnícke právo, resp. aktívnu vecnú legitimáciu nemožno

bez ďalšieho opierať o zoznam majetku žalobcu vyhotovený likvidátorom spoločnosti C. A. B., ktorý do
zoznamu majetku zahrnul predmetné Nehnuteľnosti.
1.4. Ostatne sa prvoinštančný súd zaoberal podmienkou plynúcou z ustanovenia § 137 písm. d) CSP,
resp. v čase podania žaloby platného § 80 písm. c) OSP, teda podmienkou viažucou sa k určovacej
žalobe, t. j. povinnosťou žalobcu preukázať, že jeho právo plynie z osobitného predpisu, eventuálne,

že existuje naliehavý právny záujem na určení žalovanej právnej skutočnosti. Prvoinštančný súd ustálil,
že žalobcom formulovaný žalobný petit nevyplýva z osobitného právneho predpisu a súčasne nemal
za preukázanú podmienku existencie naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení
právnej skutočnosti.
1.4.1. Žalobca existenciu podmienky naliehavosti odôvodňoval nemožnosťou nakladania
s Nehnuteľnosťami, čo mu bráni vo využívaní daných pozemkov na podnikateľské, či investičné aktivity

a spôsobuje mu škodu, čo viedlo prvoinštančný súd k tomu, ako už bolo uvedené vyššie, že vlastnícke
právo žalobcu považoval za nepreukázané.
1.4.1.1. Ďalej konštatoval, že vzhľadom na právoplatné vyhlásenie konkurzu, neexistuje objektívny
stav právnej neistoty, a to i s poukazom na početné právoplatné rozhodnutia súdu v incidenčných
konaniach, resp. samotného konkurzného súdu, ktorý opakované návrhy žalobcu, či spriaznených osôb,

na zrušenie konkurzu zamietol. V tomto smere uviedol, že zásahom do konkurzného konania zo strany
súdu konajúceho v incidenčnom spore by porušil právnu istotu, s poukazom na porušenie zásady
nezameniteľnosti a nezrušiteľnosti právoplatných rozhodnutí (s výnimkou mimoriadnych opravných
prostriedkov, resp. rozhodnutí ústavného súdu).
1.4.1.2. Prvoinštančný súd mal tiež za to, že žaloba neplní ani svoju prevenčnú funkciu, nakoľko

vyhlásením konkurzu už malo dôjsť k domnelému porušeniu práv žalobcu (nemožnosť nakladať
s Nehnuteľnosťami). Podstatou žaloby (jej naliehavosťou) je získať Nehnuteľnosti späť do dispozície
žalobcu,apretosamalpodľasúdužalobcadomáhaťdosiahnutiatohtosvojhocieľažalobounavylúčenie
veci z konkurznej podstaty, kedy by súd prejudiciálne posudzoval všetky relevantné a žalobcom
namietané skutočnosti.

1.4.1.3. Podmienku naliehavosti, podľa prvoinštančného súdu, nepreukazujú ani nariadené predbežné
opatrenia vydané v tomto konaní predchádzajúcim zákonným sudcom, keďže obe tieto rozhodnutia boli
v odvolacom konaní odvolacím súdom zmenené a návrh na ich nariadenie zamietnutý s odôvodnením
neprípustnosti zasahovania do konkurzného konania iným ako konkurzným súdom. Tento názor
odvolacieho súdu zdieľa i rozhodnutie ústavného súdu č. k. II.ÚS/656/2017-13 zo dňa 24.10.2017,

v ktorom tento súd poukázal na to, že náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu (vyhlásenie konkurzu)
posudzuje konkurzný súd – kladný výsledok tohto posúdenia, t. j. že návrh má náležitosti vyžadované
zákonom – nemožno zvrátiť návrhom podľa § 80 písm. c) OSP, ktorým iný všeobecný súd v inom konaní
má určiť, že uvedený návrh je neúčinný (neplatný) pre nesplnenie niektorých zákonom predpísaných
náležitostí.

1.4.1.4. S poukazom na uvedené prvoinštančný súd uzavrel, že je vylúčené, aby sa bez existencie
naliehavosti právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe zaoberal meritom veci – t.j., že je
vyhlásenie konkurzu neplatné, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, že právne úkony
ustanoveného správcu sú neplatné, že konkurzná sudkyňa, resp. správkyňa konkurznej podstaty
bola v konkurznom konaní zaujatá, že námietka premlčania namietaná žalovaným 1. je nedôvodná.

Vychádzajúc z uvedeného prvoinštančný súd nevykonal ďalšie dokazovanie ohľadne existencie
naliehavosti právneho záujmu žalobcu, keďže tento mal vyplynúť buď zo žaloby, alebo z dôkazných
prostriedkov označených žalobcom.

2. Proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu, v jeho I. (žalobu zamietajúcom) a III. (žalovanému 2.

priznávajúcom nárok na náhradu trov konania) výroku, v zákonom predpokladanej lehote, podal
odvolanie žalobca štyrmi podaniami, ktorými žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie opieral o odvolacie
dôvody predpokladané § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), a h) CSP.
2.1. Rozhodnutiu podľa odvolateľa predchádzalo nedostatočne vykonané dokazovanie, nebol vypočutý

štatutárny zástupca žalobcu, ani likvidátor žalobcu Mgr. V. Strýček.
2.2. V súdnom rozhodnutí je nesprávne vyhodnotený vzťah medzi údajne neprítomným naliehavým
právnym záujmom a údajne chýbajúcou vecnou legitimáciou na strane žalobcu, resp. žalovaných. Na
jednej strane bola absencia naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu dôvodom sa ďalej vecnenezaoberať žalobou, na strane druhej sa súd venuje posúdeniu vecnej legitimácie u žalobcu, resp.
u žalovaných a v tomto smere posudzuje aj skutkové okolnosti daného prípadu.
2.3. Záver o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu odvolateľ hodnotil ako nesprávny.

2.4. Odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie neodôvodnil rozsudok vo vzťahu k určeniu
neplatnosti právnych úkonov správcu, keď iba odkázal na (bližšie neurčenú) ustálenú judikatúru.
2.5. Nejasnosť rozhodnutia odvolateľ videl v tom, keď súd síce pripustil, že návrh na vyhlásenie konkurzu
podala neoprávnená osoba, a teda neboli splnené podmienky vyhlásenia konkurzu, ale tento stav
legalizoval bez právneho základu ako zákonný a správny, bez možnosti jeho nápravy. V tomto smere

poukázal na trestné stíhania spor vybavujúcu sudkyňu JUDr. Buľubášovú a o odvolaní rozhodujúceho
sudcu JUDr. Palášthyho.

3. K doručenému odvolaniu žalovaný 1. uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za neodôvodnené,
účelové, bez opory v skutkovom a právnom stave. Mal za to, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil
skutkový stav a vec správne právne posúdil, na základe čoho žiadal odvolaním napadnuté rozhodnutie

potvrdiť.
3.1. Žalovaný 1. zhrnul, že konkurz na majetok úpadcu bol právoplatne vyhlásený v konkurznom
konaní vedenom pod sp. zn. 6K/15/2007, Okresným súdom Bratislava I ako súdom konkurzným.
S týmto právoplatným rozhodnutím sú spojené účinky, ktoré s nimi spájajú príslušné právne predpisy.
Ako právoplatné a účinné rozhodnutie môže byť predmetom posúdenia v totožnom konkurznom

konaní len režimom mimoriadneho opravného prostriedku, resp. jeho účinky môžu byť zmenené len
konkurzným súdom v intenciách predpokladaných ZoKR. Stotožnil sa so závermi prvoinštančného
súdu, že v prebiehajúcom konaní nemôže konajúci všeobecný súd rozhodnutie konkurzného súdu na
základe predmetného určovacieho návrhu žalobcu revidovať, zmeniť alebo akokoľvek ovplyvniť. Podľa
Žalovaného 1. je žaloba procesné neprípustná.

3.2. S odôvodnením rozhodnutia týkajúceho sa absencie vecnej legitimácie na strane žalobcu
a žalovaných sa žalovaný 1. v plnej miere stotožnil.

4. Odvolanie žalobcu žalovaný 2. hodnotil ako chaotické (vzhľadom na odvolanie podané štyrmi
podaniami), účelové a vecne nedôvodné. Uviedol, že prvostupňový súd sa podrobne a dôkladne

vysporiadal so všetkými, aj tými nepodstatnými tvrdeniami žalobcu a jeho právneho zástupcu, riadne
zhodnotil všetky dôkazy a z týchto vykonal tie, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci dôležité, pričom detailne
ozrejmil úvahy, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadil. Žalovaný 2. žiadal odvolaním napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a
napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok
je vecne správny a odvolanie žalobcu je nedôvodné.

6. Odvolací súd hodnotí dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom v konaní o predmetnej žalobe
za úplne a v plnej miere odôvodňujúce prijatie záverov obsiahnutých v napadnutom rozsudku.

7. Podľa § 40 ods. 2 ZoKR, správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu,
speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto

zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu
v súlade s týmto zákonom.
Podľa § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť
a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Je mimo akúkoľvek pochybnosť, že na majetok úpadcu bol právoplatne vyhlásený konkurz, účinky
vyhláseného konkurzu trvajú doposiaľ a rovnako právoplatne bol na nakladanie s majetkom tvoriacimmajetkovú podstatu úpadcu ustanovený správca (v tomto smere je vzhľadom na predmet žaloby
nevýznamné, že osoba správcu bola v priebehu konania zmenená).
8.1. Z obsahu žaloby je zrejmé, že túto žalobca neformuluje ako mimoriadny opravný prostriedok, ale

ako žalobu určovaciu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti vyhlásenia konkurzu a v tomto dôsledku
tiež neúčinnosti všetkých úkonov v takto vyhlásenom konkurze ustanoveného správcu.
8.1.1. Právoplatnosť rozhodnutia, ako správne uzavrel i prvoinštančný súd, má za následok
záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť tohto rozhodnutia, teda zmenu platnosti a záväznosti vyhlásenia
konkurzu nemožno dosiahnuť inak ako mimoriadnym opravným prostriedkom v rámci konkurzného

(nie incidenčného) konania a zmenu účinkov vyhláseného konkurzu možno dosiahnuť výlučne
v rámci konkurzného konania procesnými prostriedkami predpokladanými Zákonom o konkurze
a reštrukturalizácii (§ 102 ZoKR). V tomto smere je nutné dodať, že určenie neplatnosti súdneho
rozhodnutia je pojmovo vylúčené.
8.2. Odvolací súd konštatuje, že incidenčné konania nie sú konaniami revidujúcimi priebeh konania
konkurzného a rovnako nie sú konaniami preskúmavajúcimi správnosť postupu správcu, ktorého

oprávnenia plynú zo zákonného zmocnenia spojeným s jeho ustanovením do tejto funkcie. V tomto
smere je nutné ako správne označiť konštatovanie prvoinštančného súdu, že určovacia žaloba
týkajúca sa neúčinnosti úkonov správcu by bola aktuálnou za predpokladu výroku súdu konajúceho
o mimoriadnom opravnom prostriedku revidujúceho vyhlásenie konkurzu, a keďže o tento právny stav
nejde, žaloba o určenie neúčinnosti úkonov správcu je neopodstatnená.

9.Odvolacísúdsarovnakostotožňujesozávermiprvoinštančnéhosúduoabsenciivecnejlegitimáciena
strane žalobcu a ním označených žalovaných, ako i absencii naliehavého právneho záujmu na podaní
žaloby o určenie neplatnosti vyhlásenia konkurzu. Uvedenú argumentáciu použitú prvoinštančným
súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd vníma ako doplnkovú.

10. K odvolacej námietke spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je nutné uviesť, že už z tejto formulácie plynie pre súd
taký rozsah dokazovania, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Teda súdu neplynie
povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Podľa odvolacieho súdu rozsah vykonaného dokazovania

prvoinštančným súdom dostatočne odôvodňuje prijatie záverov pre rozhodnutie o veci.

11. Odvolateľom prezentovaný vzťah výsledku konania pred prvoinštančným súdom so vznesenými
obvineniami sudcov participujúcimi na konkurznom konaní na majetok úpadcu, odvolací súd hodnotí,
vzhľadom na obsah vznesených obvinení, ako s konkurzným konaním, ale ani s touto žalobou

nesúvisiaci odvolací dôvod.

12. Vychádzajúc z uvedeného, opierajúc sa o uvedené zákonné ustanovenia, odvolací súd konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a hodnotiac rozsudok prvoinštančného súdu za vecne
správny, tento potvrdzuje s konštatovaním správnosti a úplnosti jeho dôvodov.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
kedy úspešným žalovaným, ktorí si uplatnili nárok na náhradu trov konania, odvolací súd priznal plný
nárok na náhradu týchto trov konania proti žalobcovi. O výške trov aj odvolacieho konania žalovaných
rozhodne prvoinštančný súd v osobe vyššieho súdneho úradníka v súlade s ustanovením § 262 ods. 2

CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).