Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoEk/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209211005
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4209211005.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a
sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky v sume 877,62

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
6Er/736/2009-72 zo dňa 03.08.2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej ako „súd prvej inštancie“) uznesením výrokom I. vyhlásil predmetnú
exekúciu za neprípustnú, výrokom II. exekúciu zastavil a výrokom III. rozhodol, že oprávnený je
povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 do 3 dní odo dňa právoplatnosti
napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g)
a § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“) v znení účinnom do 31.03.2017, § 53 a§ 54 ods.

1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 3 ods. 1,2
zákona č. 258/2001 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2008, § 45
ods. 1, § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že
udelil dňa 25.9.2009 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5401*037838 na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, zo dňa 9.6.2009
vedeného pod sp. zn. SR 05529/09 ktorý tvorí exekučný titul.

2. Súd prvej inštancie za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie opätovne preskúmal
oprávneným predloženú “Zmluvu o úvere” č. 4670191 uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa
29.5.2008, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú i všeobecné obchodné podmienky, pričom s prihliadnutím

napovahuúčastníkovaobsahzmluvydospelkzáveru,žeideospotrebiteľskývzťah,naktorýjepotrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

3. Z uvedenej listiny vyplynulo, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000 Sk (663,88
eur), ktorý sa povinný zaviazal splácať mesačnou splátkou vo výške 3260 Sk ( 108,21 eur). Povinný sa
zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19120 Sk (634,67 eur).

Súčasťou všeobecných obchodných podmienok bola i rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory,
ktoré vzniknú zo Zmluvy a v súvislosti s ňou bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.4. Predmetná doložka, ktorá nebola povinným individuálne dojednaná, spôsobila značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožnila spotrebiteľovi

zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného).
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočívala v tom, že faktickým subjektom,
ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený,
pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve,
ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie

rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná a neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci
spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na
absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul.

5. Súd prvej inštancie poukazujúc na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je v zmysle vyššie
uvedeného neplatná dospel k záveru, že exekučný titul vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu pokračovaniu
vo vykonávaní exekúcie, preto vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení exekúciu v zmysle § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zároveň túto zastavil.

6. Súd zároveň priznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 39,83 eur, ktorá suma
pozostávala z paušálnej odmeny v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č.
288/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2017 a z náhrady 20% DPH vo výške 6,64 eur v súlade s § 196
veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. (EP). K náhrade trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, nakoľko

k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keď návrhom zo dňa 10.8.2009 žiadal vykonať exekúciu
na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané

odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že
zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a má povahu absolútneho obchodu,
preto na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať iný zákon. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s touto
argumentáciou a považoval by uzatvorenú zmluvu o úvere za spotrebiteľskú, namietal, že Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sú

vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Dlžník podpisom zmluvy o úvere prejavil
vôľu byť viazaný aj nimi. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným
písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom
a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka
nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú

nerovnováhu v ich právach a povinnostiach a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne
rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv.
nevýhradná rozhodcovská zmluva, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Na podporu svojich
tvrdení poukázal na rozhodnutia Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 12Cmo 13/2010 zo dňa 02.03.2011,

rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009, rozsudok Krajského súdu
v Hradci Králové sp. zn. 19Co/481/2010 zo dňa 01.03.2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
23Cdo 1201/2009 zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 23Cdo 4865/2010 a sp. zn. 32Cdo 1590/2008 zo dňa
30.03.2009 zo dňa 28.04.2010. Mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade
s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno

mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.

8. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.10. V predmetnej veci sa exekučné konanie začalo dňa 10.08.2009 spísaním návrhu na vykonanie
exekúcie pred súdnym exekútorom, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie
uznesením č. k. 6Er/736/2009-72 zo dňa 03.08.2023 a aj odvolací súd o odvolaní oprávneného
rozhodovali už za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom odvolací súd postupoval v súlade
s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie

exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.) § 243h ods. 1 Exekučného
poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

13. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno

vykonať.

15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu možno zastaviť
na návrh alebo aj bez návrhu.

16. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere č.
4670191 uzatvorenej dňa 29.05.2008 v spojení so Všeobecným podmienkami poskytnutia úveru (č. l.
35-37). Svoju právomoc si rozhodcovský súd odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17.
VPPÚ, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu

exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej doložky/zmluvy. V tomto prípade povinná dlh riadne nesplácala, a tak sa
oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok.
Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho
zrušenie.

17. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere v ustanovení
§ 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže
opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

18. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 exekúciu možno zastaviť na
návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v ustanovení
§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj

relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva,
že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a následne
ju zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za
situácie, že príslušný súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie. V tomto prípade súd prvej
inštancie správne považoval zmluvu o úvere zo dňa 25.02.2008 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je
osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a dlžník,
v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov súd
prvej inštancie správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu

ako spotrebiteľskú zmluvu a správne na danú vec aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

19. Rozhodcovský súd si v tejto veci odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi
z rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17 VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere. Rozhodcovská

doložka však nezodpovedala zákonným podmienkam upraveným v § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods.
5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná
adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mala reálnu možnosť
znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti počas prebiehajúceho konania ani

netvrdil. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v takmer nečitateľných
VPPÚ bola dojednaná individuálne. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy/doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená.

Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie
na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

20. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 zakotvuje pre
exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a
tak ak dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil až
v štádiu prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku

vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pričom následne rozhodne o jej
zastavení a o trovách exekúcie. S ohľadom na to odvolací súd posúdil odvolanie oprávneného ako
neopodstatnené a napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v

odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods.
1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výškenáhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá

v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. februára 2018).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).