Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 17, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200302
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200302.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša v právnej
veci žalobcu: Wüstenrot InHouse Broker s.r.o., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO:
53 729 111, právne zastúpený Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO:
35 929 049, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 276/98,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 166 375, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu
o výsledku inšpekcie práce č. IBB-01-60-2.3/P-E24,A25-22 zo dňa 08. februára 2022 v znení Dodatku
č. 1 k Protokolu zo dňa 22. februára 2022 a Dodatku č. 2 k protokolu zo dňa 07. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) vykonal v období od 25.11.2021 do
08.02.2022 u zamestnávateľa Wüstenrot InHouse Broker s.r.o., so sídlom Karadžičova 17, 825 22
Bratislava – mestská časť Staré Mesto (ďalej len „žalobca“), ktorý bol kontrolovaným subjektom,

v sídle žalovaného a na Inšpektoráte práce Banská Bystrica inšpekciu práce. Oznámenie o začatí
výkonu inšpekcie (kontrolované obdobie 07/2021 – 10/2021), ktoré je obsahom „Výzvy na predloženie
dokladov potrebných k výkonu inšpekcie práce“ z 25.11.2021, bolo žalobcovi doručené dňa 25.11.2021.
Žalobca žiadosťou doručenou žalovanému elektronicky dňa 30.11.2021 požiadal o predĺženie lehoty
na predloženie dokladov, ktorej žalovaný vyhovel a predĺžil lehotu na predloženie dokladov do
08.12.2021. Dňa 08.12.2021 žalobca prostredníctvom e-mailu doručil žalovanému požadované
podklady a informácie. Žalovaný následne žiadal žalobcu o doloženie dokladov ešte výzvami zo dňa

17.12.2021, 31.12.2021 a 17.01.2022. Žalobca postupne dopĺňal informácie a doklady prostredníctvom
e-mailov v období od 21.12.2021 do 02.02.2022. Dňa 08.02.2022 pod č. IBB-01-60-2.3/P-E24,A25-22
žalovaný vyhotovil Protokol o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13
ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2016 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len “zákon č. 125/2006 Z.z.“) so zisteniami v bodoch 1 až 5.

2. Protokol o výsledku inšpekcie práce č. IBB-01-60-2.3/P-E24,A25-22 zo dňa 08. februára 2022 (ďalej
len„Protokol“)obsahujeoznačenieorgánu,ktorýinšpekciuprácevykonal,menáapriezviskáinšpektorov
práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa (žalobcu), miesto a čas vykonania inšpekcie práce, jej
predmet aj kontrolované obdobie, zistené porušenia zákona s označením porušených ustanoveníprávneho predpisu a stručným vysvetlením ich podstaty a podpis inšpektora. Protokol tiež obsahuje
presné označenie podkladov použitých pri výkone inšpekcie práce.

3. V rámci pracovnoprávnych vzťahov v bode A/ „Nesplnené opatrenia z predchádzajúcich výkonov
inšpekcie práce“ je zaznamenané, že v sledovanom období nebola zo strany žalovaného vykonaná
inšpekciaprácezameranánakontroludodržiavaniapracovnoprávnychpredpisov.VbodeB/označenom
ako „Zistené nedostatky“ sú pod bodmi 1 až 4 uvedené nasledovné konkrétne nedostatky zistené
vykonanou inšpekciou práce. 1/ Zamestnávateľ v pracovných zmluvách zamestnancov (A. B., nar.

XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 15.06.2021; C. D. (v registri SP C. D.), nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa
15.06.2021) neuviedol ďalšie pracovné podmienky, a to výplatný termín, výmeru dovolenky a dĺžku
výpovednej doby, čím porušil ustanovenie § 43 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ alebo „ZP“). 2/ Zamestnávateľ v období
07/2021-10/2021 neprideľoval zamestnancovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 15.06.2021, druh
práce: Vedúci Wüstenrot centra; C. D. (v registri E. C. D.), nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 15.06.2021,

druh práce: Zástupca vedúceho Wüstenrot centra, prácu podľa pracovnej zmluvy, a to v rozsahu
dohodnutého týždenného pracovného času a v rozsahu druhu práce, čím porušil ustanovenie § 47
ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. 3/ Zamestnávateľ v období 07/2021-10/2021 nevydal zamestnancovi
(A. B., nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 15.06.2021; C. D. (v registri E. C. D.), nar. XX.XX.XXXX, PZ zo
dňa 15.06.2021) doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach

poskytovaných v súvislosti so zamestnaním a o celkovej cene práce, čím porušil ustanovenie § 130
ods. 5 Zákonníka práce. 4/ Zamestnávateľ v období 07/2021-10/2021 neurčil zamestnancovi (A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa 15.06.2021; C. D. (v registri E. C. D.), nar. XX.XX.XXXX, PZ zo dňa
15.06.2021) rozvrh pracovných zmien a neoznámil to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je
zamestnancovi prístupné, čím porušil ustanovenie § 90 ods. 4 Zákonníka práce. Žalovaný uviedol, že

žalobca nepredložil žiadny doklad, ktorým by preukázal, že zamestnancom A. B. a C. D. (v registri E.
C. D.) určil rozvrh pracovných zmien.

4. V rámci nelegálneho zamestnávania v bode A/ „Nesplnené opatrenia z predchádzajúcich
výkonov inšpekcie práce“ je zaznamenané, že v sledovanom období nebola zo strany žalovaného

vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov. V bode B/
označenom ako „Zistené nedostatky“ je pod bodom 5/ uvedené, že žalobca porušil zákaz nelegálneho
zamestnávaniatým,že:-vobdobí01/2022využívalzávislúprácufyzickejosobyA.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvalebytomF.XX,XXXXXF.,ktoráprezamestnávateľavykonávalaprácenapozíciiTipérnapracovisku
Wüstenrot centra, Kubínyiho nám. 10, 984 01 Lučenec - v období 01/2022 využíval závislú prácu fyzickej

osoby C. D. (v registri E. C. D.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XX, XXX XX D., ktorá pre
zamestnávateľa vykonávala práce na pozícii Tipér na pracovisku Wüstenrot centra, Kubínyiho nám. 10,
984 01 Lučenec a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čím porušil
ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.Z.“ alebo „Zákon o nelegálnej práci“).

5. V časti Protokolu označenej ako „Opatrenia“ žalovaný, v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č.
125/2006 Z.z., nariadil odstrániť zistené nedostatky uvedené v bode č. 1 v lehote 30 kalendárnych
dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Ďalej v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2016 Z.z.

uložil žalobcovi povinnosť: a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených
v bodoch tohto protokolu a ich príčin, b/ doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na
odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch č. 1 – 5 v lehote do 3 dní po uplynutí
lehoty na ich odstránenie.

6. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu I. J. K. požiadal o zaslanie Protokolu o výsledku
inšpekcie práce do elektronickej schránky spoločnosti. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 09.02.2022.
Nakoľko sa žalobca po doručení Protokolu nekontaktoval s inšpektorom práce za účelom vysvetlenia
k zisteným nedostatkom, inšpektor práce sa telefonicky skontaktoval so žalobcom, ktorý uviedol, že si
omylom zamenil lehotu na vyjadrenie k Protokolu s lehotou na odstránenie nedostatkov, uviedol, že

sa chce k Protokolu vyjadriť a následne ihneď elektronicky požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie
kProtokolu.ŽalovanýnásledneDodatkomč.1kprotokoluzodňa22.02.2022doplnilpracoviskožalobcu,
na ktorom bola vykonávaná inšpekcia práce, a to: Wüstenrot centrum, Kubínyiho nám. č. 10, 984 01Lučenec. V uvedenom Dodatku č. 1 tiež uviedol, že žalobca má možnosť sa vyjadriť k Protokolu v lehote
do 01.03.2022.

7. Dňa 01.03.2022 bolo žalovanému doručené písomné vyjadrenie žalobcu označené ako „Stanovisko
zamestnávateľa zo dňa 01.03.2022“, kde sa vyjadril k jednotlivým nedostatkom uvedeným v bodoch
1 – 5 Protokolu, ktoré sú obsahovo formulované obdobne ako žalobné body, pričom uzavrel, že prijal
bezodkladne opatrenia a upravil internú normu Pracovný poriadok, ktorá bola schválená na rokovaní
konateľov dňa 13.12.2021. Zistené nedostatky nepretrvávajú, nakoľko pracovný pomer zamestnancov

p. A. B. a p. C. D. bol ukončený dňa 31.12.2021 uplynutím doby určitej. V súvislosti so zistením
ohľadom zákazu nelegálneho zamestnávania žalobca uviedol svoje stanovisko, pričom má za to, že
WIHB nevyužíval závislú prácu fyzických osôb, pretože činnosť tipéra nenapĺňa znaky závislej činnosti.

8. Žalovaný následne dňa 07.03.2022 vydal Dodatok č. 2 k protokolu, v ktorom sa vyjadril k námietkam
žalobcu k Protokolu uvedeným v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 01.03.2022, pričom žalovaný vo

svojich vyjadreniach zotrval na svojich zisteniach a záveroch uvedených v Protokole. K jednotlivým
bodom Protokolu uviedol, že tieto zostávajú bez zmeny, pretože žalovaným zistené nedostatky
v kontrolovanom období u žalobcu pretrvávali. K bodom 1 a 4 Protokolu doplnil, že nedostatky uvedené
v týchto bodoch nie je možné toho času odstrániť, pretože pracovný pomer zamestnancov skončil dňom
31.12.2021. V závere Dodatku č. 2 k protokolu žalovaný uviedol, že nedostatky uvedené v bode č.

1 – 5 zostávajú v Protokole bez zmeny. Uviedol, že nakoľko pracovný pomer zamestnancov skončil
k 31.12.2021 uplynutím doby určitej, nie je možné odstrániť nedostatok pod bodom č. 1 Protokolu.
Z uvedeného dôvodu sa v Protokole v časti Opatrenia vypúšťa časť, v ktorej inšpektor práce nariadil
zamestnávateľovi odstrániť zistený nedostatok. Žalovaný tiež zmenil časť Opatrenia tak, že pod
písmenom b) uložil zamestnávateľovi povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení

na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch č. 1-5 a ich príčin v lehote do 20
kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Ostatné časti Protokolu ostali bez zmeny. Dňom
doručenia tohto Dodatku č. 2 k protokolu sa výkon inšpekcie práce považuje za ukončený.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

9. Žalobca podal proti Protokolu správnu žalobu, v ktorej v bode 3 Žalobné body uviedol, že považuje
napádaný Protokol v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 a v ňom uložené Opatrenia za nezákonné
z nasledujúcich dôvodov: Protokol vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1
písm. c) SSP); zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§

191 ods. 1 písm. e) SSP); došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP);
Protokol je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP);
Protokol vydal v časti uložených opatrení orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený (§ 191 ods.
1 písm. b) SSP) a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého opatrenia, je v rozpore s

administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

10. K bodu 1 Protokolu ohľadom údajného porušenia § 43 ods. 2 Zákonníka práce uviedol, že náležitosti
pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce nie sú náležitosťami podstatnými, bez uvedenia
ktorých by boli pracovné zmluvy kontrolovaných zamestnancov neplatné. Náležitosti pracovnej zmluvy

podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce patria podľa žalobcu medzi pravidelné náležitosti, ktorých vynechanie
v pracovnej zmluve alebo ich neúplná úprava nespôsobuje neplatnosť pracovnej zmluvy. Všetky tieto
pravidelné náležitosti podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce sú v pracovných zmluvách kontrolovaných
zamestnancov uvedené. Žalobca má za to, že žalovaný zvolil pri výklade § 43 ods. 2 Zákonníka práce
extrémne formalistický prístup, pred prístupom teologickým a logickým. Účelom § 43 ods. 2 Zákonníka

práce je, aby pravidelné náležitosti pracovnej zmluvy boli v pracovnej zmluve uvedené tak, aby mal
zamestnanec vedomosť, aký je jeho výplatný termín, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby.
Všetky tieto informácie možno z pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov identifikovať. Podľa
Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný uviesť v pracovnej zmluve odkazy na príslušné ustanovenia
Zákonníka práce, čo žalobca neurobil, avšak je podľa neho zrejmé, že zamestnanci neboli touto

skutočnosťou nijako dotknutí, nakoľko ustanovenia Zákonníka práce o výpovednej dobe a dovolenke
sa v ňom dajú nájsť bez akýchkoľvek problémov. Teda žiadna reálna ujma zamestnancom podľa
žalobcu nevznikla. Žalobca tiež namietal objektívnu nemožnosť odstrániť zistený nedostatok uvedený
v bode 1 Protokolu, pretože pracovné pomery kontrolovaných zamestnancov skončili ku dňu 31.12.2021uplynutím doby určitej a žalobca reálne a objektívne nevie uviesť do pracovných zmlúv kontrolovaných
zamestnancov náležitosti pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko tieto pracovné
zmluvy zanikli a už neexistujú. Uložené opatrenie v bode č. 1 Protokolu v znení Dodatku č. 2 je preto

podľa neho nezákonné a materiálne nevykonateľné.

11. K bodu 2 Protokolu žalobca uviedol, že zistený nedostatok ohľadom neprideľovania práce v rozsahu
dohodnutého týždenného pracovného času vznikol v dôsledku administratívnej chyby. Tento nedostatok
žalobca odstránil prijatím nového organizačného poriadku s účinnosťou od 13.12.2021. Nezákonnosť

tejto časti bodu 2 Protokolu preto podľa žalobcu spočíva v tom, že uložené opatrenie na odstránenie
tohto zisteného nedostatku je už vykonané, a preto mal podľa žalobcu žalovaný upustiť od uloženia
akéhokoľvek opatrenia vo vzťahu k bodu č. 2 Protokolu v časti neprideľovania práce v rozsahu
dohodnutého týždenného pracovného času.

12. V časti bodu 2 Protokolu o neprideľovaní práce v rozsahu dohodnutého druhu práce žalobca

striktne odmietol všetky tvrdenia a obvinenia žalovaného, že činnosti kontrolovaných zamestnancov
podľa Zmlúv o poskytovaní údajov WIHB majú predstavovať závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka
práce a súčasne aj nelegálne zamestnávanie podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)
Zákona o nelegálnej práci. Podľa žalobcu žalovaný pri výkone Inšpekcie nezistil dostatočne, úplne a
presne skutočný skutkový stav a obsah, rozsah a rámec všetkých činností, ktoré pre žalobcu a/alebo

spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. (ďalej len „WSS“), Wüstenrot poisťovňa, a.s. (ďalej len
„WP“) a FINGO.SK s. r. o. (ďalej len „FINGO“) vykonávali kontrolovaní zamestnanci v kontrolovanom
období. Žalovaný podľa neho vedel, že v kontrolovanom období mali uvedení zamestnanci uzatvorený
pracovný pomer s Wüstenrot poisťovňa, pracovný pomer s Wüstenrot sporiteľňa, obchodnoprávny vzťah
s Wüstenrot poisťovňa/Wüstenrot sporiteľňa, pracovný pomer s Wüstenrot InHouse Broker s. r. o.,

obchodnoprávny vzťah s Wüstenrot InHouse Broker, s. r. o. a obchodnoprávny vzťah s FINGO, avšak
v skutočnosti mal žalovaný pri výkone Inšpekcie k dispozícii len Zmluvy o poskytovaní údajov WIHB
uzatvorené so žalobcom a Pracovné zmluvy WIHB uzatvorené so žalobcom. Tvrdil, že všetky vyššie
uvedené obchodnoprávne a pracovnoprávne vzťahy kontrolovaných zamestnancov trvali počas celého
kontrolovaného obdobia. Dôkazom o trvaní pracovnoprávnych vzťahov kontrolovaných zamestnancov

s WP a WSS sú výplatné pásky kontrolovaných zamestnancov z kontrolovaného obdobia 07-10/2021 a
01/2022. Pokiaľ si žalovaný nezadovážil všetky pracovné zmluvy a zmluvy o finančnom sprostredkovaní,
ktoré mali uzatvorené kontrolovaní zamestnanci, nemohol žalovaný podľa žalobcu prijať preskúmateľný
a správny právny záver o naplnení zákonných znakov závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce.

13. Žalobca tiež namietal, že žalovaný sa nezaoberal tým, čo v skutočnosti kontrolovaná činnosť tipéra
predstavuje,akýjejejobsah,akýjejejprávnyrámecaakýjejejvzťahkspoločnostiamWP/WSS/FINGO/
žalobca. Podľa žalobcu prioritnou úlohou žalovaného bolo identifikovať a presne určiť, ktoré činnosti sú
vykonávané na základe pracovnoprávneho vzťahu a ktoré na základe obchodnoprávneho vzťahu a s
akými konkrétnymi spoločnosťami, v akom čase a v akom rozsahu sú tieto činnosti vykonávané.

14. Ďalej dôvodil, že tipér nie je v zákone č. 186/2009 Z.z o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve (ďalej len „ZoFS“) normatívne upravený. Podľa Zmluvy o poskytovaní údajov WIHB je
jeho činnosť tiež podnikaním a spočíva najmä v odovzdávaní kontaktných údajov kontaktovaných
klientov podriadenému finančnému agentovi (ďalej aj len „PFA), teda žalobcovi, ktorý má písomnú

zmluvu s Fingom, na formulári tipéra. Na základe získaných údajov od tipéra žalobca následne tieto
údaje sprostredkuje samostatnému finančnému agentovi (ďalej aj len „SFA“), ktorým je v danom
prípade spoločnosť FINGO, ktorá následne zabezpečuje sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy o
poskytnutí finančnej služby medzi finančnou inštitúciou (ďalej aj len „FI“) a klientom. Podľa žalobcu
v danom prípade podnikateľskú činnosť tipéra vykonávali kontrolovaní zamestnanci na základe Zmlúv

o poskytovaní údajov WIHB, pričom títo kontrolovaní zamestnanci boli súčasne aj: podriadenými
finančnými agentmi (PFA) na základe zmlúv o finančnom sprostredkovaní uzatvorených s FINGOM;
viazanými finančnými agentmi (VFA) na základe zmlúv o finančnom sprostredkovaní uzatvorených s WP
a WSS; zamestnancami WP a WSS s dojednaným rozsahom pracovného času spolu 40 hodín/týždenne
a zamestnancami žalobcu s dojednaným rozsahom pracovného času spolu 4 hodiny/týždenne. Uviedol,

že činnosť VFA, PFA a činnosť tipéra je podnikateľskou činnosťou, pričom kontrolovaní zamestnanci
sú zapísaní v registri Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) pre činnosti PFA a VFA. Činnosti
vykonávané kontrolovanými zamestnancami na základe pracovných zmlúv s WP, WSS a FINGOM sú
podľa žalobcu závislou prácou v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Tieto skutočnosti však podľažalobcu žalovaný pri výkone Inšpekcie nezohľadnil. Žalobca má preto za to, že Protokol nevychádza v
bode 2 zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci potrebného na riadne posúdenie veci. Tiež má
za to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ Protokolu, je v rozpore s administratívnymi spismi

a nemá v nich oporu. Ďalej namietal aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej
moci, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť opatrenia, a to tým, že žalovaný pri výkone Inšpekcie
podstatne porušil § 32 ods. 1 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku.

15. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť bodu č. 2 Protokolu pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov, pretože žalovaný v ňom podľa neho nijako nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že
v rámci pracovného pomeru zamestnanci vykonávajú aj finančné sprostredkovanie; na základe čoho
dospel k záveru, že ním opísaný vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca sa
týkalčinnostitipéra,aniečinnostívykonávanýchkontrolovanýmizamestnancaminazákladepracovných
zmlúv s WP/WSS/žalobcom; na základe čoho dospel k záveru, že ním opísaný osobný výkon práce
zamestnanca pre zamestnávateľa sa týkal činnosti tipéra, a nie činností vykonávaných kontrolovanými

zamestnancami na základe pracovných zmlúv s WP/WSS/žalobcom; na základe čoho dospel k záveru,
že ním opísaný výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa sa týkal činnosti tipéra, a nie činností
vykonávaných kontrolovanými zamestnancami na základe pracovných zmlúv s WP/WSS/žalobcom;
na základe čoho dospel k záveru, že práca vykonávaná kontrolovanými zamestnancami počas
otváracích hodín a priebežne počas dňa je prácou vykonávanou v rámci činnosti tipéra a nie prácou

vykonávanou kontrolovanými zamestnancami na základe pracovných zmlúv s WP/WSS/žalobcom;
prečo sa vôbec nezaoberal obsahom pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov uzatvorených
s WP a WSS a obsahom obchodnoprávnych zmlúv o finančnom sprostredkovaní uzatvorených s WP
a WSS a prečo si ich nevyžiadal od žalovaného; prečo sa odmietol zaoberať rozlíšením jednotlivých
činností vykonávaných kontrolovanými zamestnancami a prečo mu stačilo tvrdenie kontrolovaných

zamestnancov,žetietočinnostinerozlišujú;ktorékonkrétnečinnostikontrolovanýchzamestnancovmajú
predstavovať podľa žalovaného závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce a kedy a v akom
rozsahu ich mali počas výkonu Inšpekcie kontrolovaní zamestnanci vykonávať; akú konkrétnu prácu
mali kontrolovaní zamestnanci vykonávať denne počas otváracích hodín a priebežne počas dňa a na
základe čoho dospel žalovaný k záveru, že ide o činnosti tipéra a nie ostatné činnosti vykonávané

na základe ostatných pracovných/obchodných zmlúv. Podľa žalobcu žalovaný dospel k nesprávnemu
právnemu záveru, že žalobca porušil § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce tým, že kontrolovaným
zamestnancom v rámci pracovného pomeru prideľoval aj iné pracovné činnosti ako boli dohodnuté, a
to pracovné činnosti súvisiace s prácou Tipéra, ktorú nesprávne právne kvalifikoval ako závislú prácu
podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa žalobcu v predmetnej veci kontrolovaných zamestnancov

nedošloknaplneniuvšetkýchidentifikačnýchznakovzávislejpráceustanovenýchv§1ods.2Zákonníka
práce. Uzavrel, že Uložené opatrenie v bode č. 2 Protokolu v znení Dodatku č. 2 je preto nezákonné a
materiálne nevykonateľné, pretože po skončení Inšpekcie (dňa 07.03.2022) bolo objektívne nemožné
odstrániť zistený nedostatok v bode 2 Protokolu v lehote do 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu
inšpekcie práce, nakoľko pracovné pomery kontrolovaných zamestnancov skončili ku dňu 31.12.2021

uplynutím doby určitej a žalobca preto objektívne nemohol akýmkoľvek spôsobom v zmysle 47 ods. 1
písm. a) Zákonníka práce prideliť kontrolovaným zamestnancom prácu podľa ich pracovnej zmluvy.

16. K porušeniu § 130 ods. 5 Zákonníka práce uvedenom v bode 3 Protokolu žalobca uviedol, že
žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobca vydal kontrolovaným zamestnancom „doklad

obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v
súvislosti so zamestnaním a o celkovej cene práce.“ Týmto dokladom sú podľa žalobcu výplatné pásky
kontrolovaných zamestnancov za kontrolované obdobie 07/2021-10/2021. Žalobca tiež namietal, že
odôvodnenie Protokolu v bode č. 3 neobsahuje preskúmateľné a presvedčivé vysvetlenie, ako dospel
žalovaný k záveru, že žalobca nevydal kontrolovaným zamestnancom vyššie uvedený doklad, ako by

mal takýto doklad podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce vyzerať a prečo za takýto doklad nepovažoval
výplatné pásky predložené kontrolovaným zamestnancom za kontrolované obdobie 07/2021-10/2021.
Podľa žalobcu je tiež nezrozumiteľný a nelogický záver žalovaného, že kontrolovaným zamestnancom
mala byť poskytnutá za neodpracovaný čas náhrada mzdy a nie mzda. Podľa žalobcu nie je podstatné,
či uhradil zamestnancovi mzdu za 3,75 hodiny a náhradu mzdy za 0,25 hodiny, alebo mzdu za 4

hodiny. Podľa žalobcu žiadne práva ani oprávnené záujmy kontrolovaných zamestnancov porušené ani
ohrozené neboli. Z Protokolu vrátane jeho dodatkov tiež podľa neho nie je zrejmé, ako má uvádzaný
nedostatok odstrániť v zmysle uloženého Opatrenia. Žalobca má tiež za to, že Protokol vydal v časti
uloženého opatrenia vo vzťahu k bodu č. 3 orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, pretože žiadenorgán verejnej správy nemôže nariadiť fyzickej alebo právnickej osobe uhradiť dlh (náhradu mzdy) a už
vôbec nie spätne ku dňu vydania príslušného individuálneho opatrenia orgánu verejnej správy. O tom
môže rozhodnúť len príslušný súd v civilnom sporovom konaní.

17. Ohľadom tvrdenia žalovaného o porušení § 90 ods. 4 Zákonníka práce uvedenom v bode 4 Protokolu
žalobca uviedol, že má za to, že tento záver žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podľa žalobcu nezákonnosť uloženého opatrenia spočíva v tom, že napriek vedomosti žalovaného
o skončení pracovných pomerov kontrolovaných zamestnancov ku dňu 31.12.2021 uplynutím doby

určitej nariadil žalovaný žalobcovi v Dodatku č. 2 k protokolu povinnosť odstrániť zistený nedostatok
v bode 4 do 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Po skončení Inšpekcie (dňa
07.03.2022) však bolo objektívne nemožné odstrániť zistený nedostatok v bode 4 Protokolu v lehote do
20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce, nakoľko pracovné pomery kontrolovaných
zamestnancov skončili ku dňu 31.12.2021 uplynutím doby určitej. Žalobca preto objektívne nemohol
akýmkoľvek spôsobom v zmysle § 90 ods. 4 Zákonníka práce určiť rozvrh pracovných zmien

kontrolovaných zamestnancov. Podľa žalobcu uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov
v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) ZoIP je vždy len fakultatívne, nie obligatórne., t. j. inšpektor práce nie je
povinný pri každom svojom zistení nariaďovať odstránenie nedostatkov a účel inšpekcie práce môže byť
naplnený aj bez toho, aby bolo kontrolovanému subjektu nariadené odstránenie zistených nedostatkov.
Uložené opatrenie v bode č. 4 Protokolu je preto podľa neho nezákonné a materiálne nevykonateľné.

18. V rámci bodu 5 Protokolu ohľadom porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)
Zákona o nelegálnej práci žalobca namietal záver žalovaného, že žalobca ako zamestnávateľ porušil
zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v období 01/2022 využíval závislú prácu fyzických osôb A.
B. a C. D., ktorí pre neho vykonávali práce na pozícii Tipér na pracovisku Wüstenrot centra, Kubínyiho

nám. 10, 984 01 Lučenec a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.
Žalobca opakovane namietal tvrdenia žalovaného, že činnosti kontrolovaných zamestnancov na pozícii
tipéra podľa Zmlúv o poskytovaní údajov majú predstavovať závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka
práce a súčasne aj nelegálne zamestnávanie podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
a) Zákona o nelegálnej práci. Zopakoval pritom žalobnú argumentáciu uvedenú k bodu 2 Protokolu

(uvedené v bodoch 12 – 15 tohto Rozsudku). Ďalej uviedol, že ak mal žalovaný pochybnosti o obsahu
vykonávaných činností, bolo jeho základnou procesnou povinnosťou zistiť skutočný skutkový stav (§ 3
ods. 4 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku) bez dôvodných pochybností ďalšími dôkaznými prostriedkami,
čo podľa žalobcu neurobil. Dôkazné bremeno o porušení akýchkoľvek ustanovení zákona zaťažuje
v prvom rade správny orgán. Žalobca sa preto domáhal aplikácie zásady in dubio pro reo. Podľa

žalobcu tvrdenie žalovaného ani nie je pravdivé, nakoľko určiť, na základe ktorého zmluvného vzťahu
kontrolovaní zamestnanci vykonávajú svoje činnosti, podľa žalobcu možné je. Opatrenie žalovaného
v bode 5 považoval žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca
mal za to, že v posudzovanom prípade kontrolovaných zamestnancov nedošlo k naplneniu všetkých
identifikačných znakov závislej práce ustanovených v § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ani k naplneniu

skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)
Zákona o nelegálnej práci.

19. Žalobca k ďalším tvrdeniam z Dodatku č. 2 uviedol, že skutočnosť, že kontrolovaní zamestnanci
nevystavujú faktúry, nie je znakom závislej práce, ani žiadnym podporným argumentom a toto

tvrdenie nie je preukázané žiadnym dôkazom. Tipéri ani nedostávali výplatné pásky ani mzdové listy.
Poskytovanie vhodných podmienok pre výkon činnosti tipéra tiež nie je podľa žalobcu znakom závislej
práce. Poukázal pri tom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 2 Ads 25/2018 – 28 zo dňa 30.08.2018. Žalobca
tiež namietal, že uzatvorenie Zmlúv o poskytovaní údajov WIHB bolo zo všetkých strán slobodné
adobrovoľnéatátozmluvanebolauzatvorenáakopodmienkatrvaniapracovnéhopomeruavýkonpráce

v pracovnom pomere nebol podmienený uzavretím predmetnej zmluvy. Toto tvrdenie nebolo žalovaným
ani nijako preukázané. Následne poukázal na závery judikatúry NS SR a NS ČR týkajúcej sa závislej
práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa žalobcu Tipéri nie sú osobne ani hospodársky závislí od
žalobcu, o čom podľa neho svedčí aj množstvo iných pracovných / obchodnoprávnych zmlúv, ktoré
generujú tipérom príjem. Žalobca nepreukázal ani nebolo súčasťou jeho dokazovania, že by príjem

tipéra zo Zmluvy o poskytovaní údajov WIHB bol ekonomicky významným príjmom kontrolovaných
zamestnancov. Naviac aj keby poberal odmenu len od žalobcu, ani to nie je dôvod, aby bola činnosť
tipéra závislou prácou. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že Protokol vychádza v bode č. 5 z
nesprávneho právneho posúdenia veci.20. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť celého výroku Protokolu v časti všetkých uložených
Opatrení. Za nepreskúmateľný považuje celý výrok Protokolu v znení Dodatku č. 2 v časti uložených

opatrení podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., ktorým „ukladá zamestnávateľovi povinnosť a)
prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch tohto protokolu
a ich príčin...“. Podľa žalobcu z tak formulovaného výroku uložených Opatrení podľa neho nie je
zrejmé, či má prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených vo všetkých
bodoch Protokolu alebo len v niektorom z nich. Nie je tiež zrejmé, aké konkrétne opatrenia má žalobca

vykonať. Toto je podľa žalobcu v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR: „Inšpektor práce je v súlade
s ustanovením § 14 ods. 2 písm. a) ZoIP oprávnený uložiť kontrolovanému subjektu povinnosť prijať
opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv
a ich príčin. Tieto opatrenia, ktoré uloží inšpektor práce v protokole o výsledku inšpekcie práce, musia
byť celkom zjavne určiteľné a identifikovateľné, tak aby bolo jasné subjektu, ktorému sú určené, aké
opatrenia má prijať najmä na zabezpečenie a dodržiavanie akého konkrétneho ustanovenia právneho

predpisu.“ (rozsudok NS SR z 28. februára 2017, sp. zn. 5 Sžo 149/2015).

21. Podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok nezákonnosť opatrenia, je podľa žalobcu aj neprerokovanie Dodatku č. 2. Žalovaný
neprerokoval so žalobcom Dodatok č. 2 k Protokolu, čo je podľa žalobcu v rozpore s rozhodovacou

praxou správnych súdov SR. Na základe vyššie uvedených skutočností mal Žalobca za to, že Protokol
v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 vychádza zo skutkových a právnych pochybení podľa § 191 ods. 1
písm. b), c), d), e), f) a g) SSP, a preto navrhol, aby správny súd v zmysle § 191 ods. 1 SSP rozsudkom
zrušil v celom rozsahu Protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-01-60-2.3/P-E24,A25-22 o
výsledku inšpekcie práce zo dňa 08.02.2022 v znení Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 22.02.2022 a

Dodatku č. 2 k protokolu zo dňa 07.03.2022 a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že má za to, že protokol v znení jeho dodatkov vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci, je dostatočne zrozumiteľný a skutkový stav bol zo strany
žalovaného zistený dostatočne. Rovnako tak všetky zistené nedostatky majú oporu v dokladoch, ktoré
sú súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce postupoval v súlade s
ustanoveniami zákona č. 125/2006 Z.z. a vydaný protokol spĺňa všetky predpísané náležitosti.

23. K žalobcom namietanému údajnému porušeniu § 43 ods. 2 Zákonníka práce (bod 1 Protokolu)
uviedol, že žalovaný v protokole netvrdil, že v prípade absencie pravidelných pracovných podmienok
by došlo k neplatnosti pracovných zmlúv. Nesplnenie povinnosti zamestnávateľa v podobe neuvedenia
pravidelných náležitostí v zmysle § 43 ods. 2 Zákonníka práce v obsahu pracovnej zmluvy predstavuje

porušenie príslušných ustanovení Zákonníka práce. Ďalej uviedol, že ust. § 43 ods. 2 Zákonníka práce
ustanovuje žalobcovi ako zamestnávateľovi uviesť v pracovnej zmluve zamestnanca výplatný termín a
nie splatnosť mzdy, ktorá je daná priamo v ustanovení § 129 ods. 1 Zákonníka práce. Preto má žalovaný
zato,žežalobcaporušilustanovenie§43ods.2Zákonníkapráce,nakoľkovpracovnejzmluveneuviedol
výplatný termín, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby, príp. odkaz na príslušné ustanovenia

Zákonníka práce.

24. Ohľadom žalobcom namietanej objektívnej nemožnosti odstránenia údajného nedostatku zisteného
v bode 1 Protokolu žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne uvádza, že žalovaný nariadil žalobcovi v
Dodatku č. 2 k protokolu povinnosť odstrániť zistený nedostatok v lehote do 20 kalendárnych dní od

ukončenia výkonu inšpekcie práce. Žalobcovi bola uložená povinnosť doručiť písomnú správu o splnení
opatrení v lehote 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce a nebolo mu nariadené
odstrániť zistený nedostatok. Žalovaný uložil žalobcovi vo vzťahu k predmetnému porušeniu predpisov,
t.j. vo vzťahu k porušeniu § 43 ods. 2 Zákonníka práce, len povinnosť v súlade s § 14 ods. 2 písm.
a) zákona č. 125/2006 Z. z., aby prijal opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a ich

príčin. To znamená, že ide o povinnosť žalobcu prijať opatrenia v tom zmysle, aby sa v budúcnosti takéto
porušenie u žalobcu ako zamestnávateľa už neopakovalo vo vzťahu k ďalším svojim zamestnancom.
Aké konkrétne opatrenia žalobca prijme, je na jeho rozhodnutí.25. K námietkam žalobcu ohľadom bodu 2 Protokolu o neprideľovaní práce v rozsahu dohodnutého
týždenného pracovného času uviedol, že nepopiera skutočnosť, že žalobca predmetný nedostatok
odstránil prijatím Pracovného poriadku s účinnosťou od 13.12.2021, a to ešte pred vyhotovením

Protokolu v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2. Pracovný poriadok je účinný od 13.12.2021,
kontrolovaným obdobím však bolo obdobie mesiacov 07/2021-10/2021, kedy predmetný Pracovný
poriadok účinný nebol a žalobca prideľoval kontrolovaným zamestnancom prácu v rozsahu 0,75 hod./
týž. namiesto 0,8 hod./týž. Z uvedeného dôvodu žalovaný konštatoval predmetný nedostatok týkajúci sa
neprideľovania práce v rozsahu dohodnutého týždenného pracovného času v kontrolovanom období.

Keďže žalobca predmetný nedostatok odstránil, žalovaný uložil žalobcovi vo vzťahu k predmetnému
porušeniu predpisov (§ 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce) len povinnosť v súlade s § 14 ods. 2 písm.
a) zákona č. 125/2006 Z. z. tým, aby prijal opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a ich
príčin. Aké opatrenia zamestnávateľ prijme, je na jeho rozhodnutí. Uvedené znamená, že zamestnávateľ
má prijať také opatrenia,aby už v budúcnostiprižiadnom zo zamestnancov nedochádzalo k porušovaniu
§ 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

26. K námietkam žalobcu ohľadom bodu 2 Protokolu o neprideľovaní práce v rozsahu dohodnutého
druhu práce uviedol, že má za to, že pri činnosti Tipér sa jedná o závislú prácu a keďže žalobca mal
v kontrolovanom období s kontrolovanými fyzickými osobami uzatvorený pracovný pomer (Pracovná
zmluva zo dňa 15.06.2021) a boli prihlásení v Sociálnej poisťovni na tento pracovný pomer, pričom

žalobca vyžadoval a fyzické osoby aj vykonávali v kontrolovanom období činnosť Tipér, z uvedeného
dôvodu žalovaný konštatoval nedostatok uvedený v bode č. 2 Protokolu, a to neprideľovanie práce
v rozsahu dohodnutého druhu práce. Na preukázanie závislej práce žalovaný v nedostatku pod
bodom č. 2 uviedol aj znaky závislej práce. Nakoľko dňom 31.12.2021 došlo k skončeniu pracovného
pomeru kontrolovaných fyzických osôb, avšak fyzické osoby naďalej vykonávali činnosť Tipér, ale

so žalobcom už nemali uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah a neboli ani prihlásení v Sociálnej
poisťovni, z uvedeného dôvodu žalovaný konštatoval nedostatok pod bodom č. 5 protokolu - Nelegálne
zamestnávanie.

27. Ohľadom žalobcom tvrdeného nedostatočného zistenia skutkového stavu potrebného na riadne

posúdenie veci vo vzťahu k bodu č. 2 žalovaný uviedol, že výkon inšpekcie práce bol realizovaný v
spoločnosti Wüstenrot InHouse Broker s.r.o. a žalovaný výkonom inšpekcie práce skúmal znaky závislej
práce konkrétnych fyzických osôb (A. B. a C. D.) vo vzťahu k tejto konkrétnej spoločnosti a nie výkon
jednotlivých činností zamestnancov pre rôzne subjekty. Žalovaný má za to, že pri činnosti Tipér sa
nejedná o finančné sprostredkovanie (čl. II. bod 3 Zmluvy o poskytovaní údajov WIHB) a z uvedeného

dôvodu vyžiadanie zmlúv o finančnom sprostredkovaní by bolo bezpredmetné. Žalovaný má za to,
že na základe predložených dokladov zo strany žalobcu bol dostatočne preukázaný skutkový stav na
preukázaniezávislejpráceukontrolovanýchfyzickýchosôb,ktorébolipodporenéajZápisnicouopodaní
informácie fyzických osôb A. B. a C. D. zo dňa 29.12.2021.

28. Dôvodil, že napriek tomu, že s uvedenými zamestnancami bol dohodnutý v rámci pracovného
pomeru s WIHB druh práce: vedúci Wüstenrot centra a zástupca vedúceho Wüstenrot centra, majú
ako hlavnú pracovnú činnosť vykonávať finančné sprostredkovanie. Pri výkone inšpekcie práce mal
žalovaný za preukázané, že činnosť Tipér je závislou prácou vo vzťahu k žalobcovi a nie podnikateľskou
činnosťou ako uvádza žalobca. Žalovaný mal za to, že preverovaní zamestnanci vykonávali finančné

sprostredkovanie v rámci pracovného pomeru, čo je uvedené v § 2 Pracovnej zmluvy zo dňa
15.06.2021 uzatvorenej medzi preverovanými zamestnancami a WIHB. Ďalej uviedol, že nepopiera,
že krajský riaditeľ je nadriadeným A. B. a p. A. B. je nadriadeným zamestnancom C. D. v rámci
pracovného pomeru. Tieto isté fyzické osoby sú však zároveň aj zamestnanci aj PFA (podriadený
finančný agent) aj VFA (viazaný finančný agent). V danom prípade žalobca má nadriadené postavenie

voči fyzickým osobám, má právo ukladať pokyny (v zmysle čl. III bod 7 zmluvy o poskytovaní
kontaktných údajov), konkretizovať prácu, ktorá sa má vykonávať (napr. akými postupmi sa bude práca
vykonávať – zaevidovanie do systému spoločnosti, ako majú zaznamenávať údaje), právo kontrolovať
výkon práce (napr. prítomnosťou fyzických osôb na pracovisku, zaznamenaním údajov do interného
systému spoločnosti), zo strany žalobcu dochádza k organizácii priebehu práce. Fyzické osoby v

danom prípade vystupujú v podriadenom postavení, kedy sa riadia pokynmi žalobcu a dbajú o jeho
záujmy a tým dochádza k rešpektovaniu nadriadeného postavenia žalobcu a práv s týmto postavením
spojených. Podľa žalovaného tiež dohodnutie osobného výkonu činnosti v predmetnej zmluve vykazuje
znak závislej práce, kedy podnikateľ (v danom prípade fyzická osoba A. B. a C. D.) vykonávajúčinnosti osobne. Uviedol, že kontrolované fyzické osoby vykonávajú činnosť na konkrétnom pracovisku
(Wüstenrot centrum, Kubínyiho nám. 10, Lučenec), kde majú určené otváracie hodiny a pracovnú
dobu žalobcom, ktorú musia dodržiavať a byť prítomní počas otváracích hodín. V rámci otváracích

hodín popri činnostiach v zmysle iných právnych vzťahov vykonávajú aj činnosť tipéra. Mimo otváracích
hodín aj po dohode s klientom. Prítomnosť na pracovisku má právo skontrolovať žalobca priamo alebo
prostredníctvomsvojichzástupcov.Žalovanýmalzato,žedostatočnezistilskutkovýstavabolinaplnené
všetky znaky závislej práce a činnosť Tipér je závislou prácou. Žalovaný sa následne vo vyjadrení
podrobne vyjadroval k jednotlivým znakom závislej práce a dôvodil, prečo považoval prácu Tipéra za

závislú prácu.

29. Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol,
že v ustanovení § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce sú taxatívnym spôsobom upravené formálne
a obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce a záznamu o výsledku inšpekcie práce.
Žalovaný mal za to, že v zmysle uvedeného je protokol vyhotovený v súlade so zákonom o inšpekcii

práce a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Tiež uviedol, že výkon inšpekcie práce vrátane
jeho ukončenia a vyhotovenie protokolu resp. dodatku k protokolu o výsledku inšpekcie práce, sa riadi
zásadne zákonom č. 125/2006 Z.z.. Výnimku z uvedeného upravuje ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č.
125/2006Z.z.,kdesanataxatívnevymenovanéprípadypodľacitovanýchustanovenípoužijúvšeobecné
predpisy o správnom konaní. Tak je to napríklad v prípade rozhodovania inšpektorátu práce už ako

správneho orgánu o uložení pokuty v správnom konaní, ktoré nasleduje resp. môže nasledovať po
ukončení výkonu inšpekcie práce, kde protokol je jedným z podkladov pre správne konanie. V protokole
o výsledku inšpekcie práce sú uvedené resp. konštatované porušenia právnych predpisov, ktoré boli
zistené z podkladov predložených kontrolovaným subjektom ako žalobcom, či obstaraných inšpekciou
práce v priebehu inšpekcie práce. Protokol o výsledku inšpekcie práce nie je rozhodnutím o spáchaní

správneho deliktu. Na vyhotovenie protokolu sa nevzťahuje správny poriadok, ale zákon o inšpekcii
práce.

30. Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že kontrolovaní zamestnanci vykonávajú v rámci pracovného
pomeru aj finančné sprostredkovanie, je uvedená v § 2 Pracovnej zmluvy uzatvorená s WIHB a

kontrolovanými zamestnancami zo dňa 15.06.2021. Tiež uviedol, že k záveru, že fyzické osoby
vykonávali činnosť Tipéra, dospel na základe Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov uzatvorenej
medzi WIHB a preverovanými zamestnancami; Formuláru Tipéra; Províznych listov vydaných WIHB;
Pracovných zmlúv zo dňa 15.06.2021 + Popisu pracovného miesta. Žalovaný mal za to, že na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu správne vyvodil závery a konštatoval porušenie § 47 ods. 1

písm. a) Zákonníka práce, nakoľko bol preukázaný výkon závislej práce.

31. Tiež uviedol, že činnosť VFA a Tipér sú dve odlišné činnosti a nie je možné ich ani do istej
miery spodobňovať, nakoľko pri VFA ide o finančné sprostredkovanie, ktoré je podnikaním zo zákona.
Činnosť Tipér nie je finančné sprostredkovanie, dokonca je povinný sa zdržať akéhokoľvek konania,

ktoré by vzbudzovalo dojem, že vykonáva finančné sprostredkovanie (čl. III bod 5 Zmluvy o poskytovaní
kontaktných údajov). Zároveň žalovaný uvádza, že v danom prípade finančné sprostredkovanie
vykonávali kontrolované fyzické osoby ako zamestnanci na základe pracovnej zmluvy zo dňa
15.06.2021.

32. Podľa žalovaného uzatvorenie správnej zmluvnej formy závisí hlavne od obsahu vykonávanej práce.
Činnosť Tipér nepredstavuje finančné sprostredkovanie, nevzťahuje sa naň ani zákon o finančnom
sprostredkovaní, príp. iný právny predpis, v ktorom by bolo upravené, či sa jedná pri činnosti Tipér
o podnikanie a v rámci neho o aký typ. Pokiaľ vykonávaná práca má znaky závislej práce, na výkon
takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. V danom prípade mal žalovaný za to, že

uzatvorením obchodnoprávnej zmluvy zamestnanci boli ukrátení na svojich nárokoch, ktoré by im
vyplývali z uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Zmluva sa posudzuje podľa obsahu a aj obsah
uzatvorenej zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov vykazuje podľa neho znaky závislej práce.

33.Ohľadomporušenia§130ods.5Zákonníkapráce(bod3Protokolu)žalovanýuviedol,žetrvánatom,

že žalobca nevydal zamestnancom výplatné pásky s uvedením údajov o jednotlivých zložkách mzdy,
o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním a o celkovej cene práce tak, aby
jednotlivé zúčtované položky zodpovedali skutočnosti a skutočnému výkonu práce a čerpaniu dovolenky
podľaevidenciepracovnéhočasu.Zuvedenéhodôvodukonštatovalnedostatokpodbodomč.3.Uviedoltiež,vProtokolevzneníDodatkuč.2nenariadilžalobcoviodstrániťpredmetnýnedostatok,nakoľkotento
už nie je možné odstrániť, keďže obdobie v ktorom bol zistený nedostatok už uplynulo. Žalovaný uložil
žalobcovivovzťahukpredmetnémuporušeniupredpisov(§130ods.5Zákonníkapráce)lenpovinnosťv

súlade s § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. tým, aby prijal opatrenia na odstránenie zisteného
porušenia predpisu a ich príčin. Inšpektorát práce nie je oprávnený uvádzať zamestnávateľovi konkrétne
opatrenia, ktoré má prijať. Aké opatrenia zamestnávateľ prijme, je na jeho rozhodnutí. Konštatoval,
že Inšpektorát práce je oprávnený v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona o inšpekcii práce poskytovať
zamestnávateľom bezplatné poradenstvo, a to v rozsahu základných odborných informácií a rád o

spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy uvedené v písmene a) a pokiaľ žalobca o poskytnutie
poradenstva požiada, toto mu bude poskytnuté. Uviedol tiež, že v Protokole nebola žalobcovi uložená
povinnosť doplatiť náhradu mzdy, ale len prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov v
súvislosti s oprávneniami, ktoré inšpektorovi práce vyplývajú priamo z ustanovenia § 14 ods. 2 písm. a)
zákona č. 125/2006 Z. z.. Žalovaný mal za to, že pri konštatovaní nedostatku pod bodom č. 3 neprekročil
svoju právomoc.

34. K námietkam žalobcu v súvislosti s porušením § 90 ods. 4 Zákonníka práce žalovaný uviedol, že
žalobca nesprávne uvádza, že žalovaný mu nariadil v Dodatku č. 2 k protokolu povinnosť odstrániť
zistený nedostatok do 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Žalobcovi bola
uloženápovinnosťdoručiťpísomnúsprávuosplneníopatrenívlehote20kalendárnychdníodukončenia

výkonu inšpekcie práce a nie nariadené odstrániť zistený nedostatok.

35. K námietkam žalobcu ohľadom porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona
o nelegálnej práci (bod 5 Protokolu) uviedol, že má za to, že činnosť Tipér vykonávaná kontrolovanými
fyzickými osobami A. B. a C. D. vykazuje znaky závislej práce a tieto opätovne zopakoval tak ako

sú uvedené aj v Protokole. Nakoľko súčasťou výkonu inšpekcie práce bola aj oblasť nelegálneho
zamestnávania, v rámci nej skúmal žalovaný znaky závislej práce konkrétnych zamestnancov vo vzťahu
ku konkrétnemu subjektu – Wüstenrot InHouse Broker s.r.o.. Žalovaný bol toho názoru, že počas výkonu
inšpekcie práce a v rámci predmetu výkonu inšpekcie práce jednoznačne identifikoval činnosti, ktoré
predstavujú závislú prácu, osoby, ktoré závislú prácu vykonávali a subjekt, pre ktorý fyzické osoby

vykonávali závislú prácu (žalobca). Na základe uvedeného preto konštatoval nedostatok pod bodom č. 5
protokolu. Uviedol, že skutkový stav zistil riadne a dostatočne, o čom svedčia dôkazy v administratívnom
spise, navyše podporené Zápisnicou o podaní informácie fyzickými osobami A. B. a C. D. zo dňa
31.01.2022. Uviedol, že finančné sprostredkovanie je podnikaním priamo zo zákona o finančnom
sprostredkovaní (a bolo vykonávané fyzickými osobami v pracovnom pomere – Pracovná zmluva zo

dňa 15.06.2021), pričom činnosť Tipér ako podnikanie nie je upravené v žiadnom právnom predpise a
ako podnikanie nevyplýva ani zo zákona o finančnom sprostredkovaní. Pri výkone inšpekcie práce mal
žalovaný za preukázané, že činnosť Tipér je závislou činnosťou a nie podnikateľskou činnosťou ako
uvádza žalobca. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zohľadnil a vzal do úvahy všetky skutočnosti a
súvislosti a z uvedeného dôvodu konštatoval nedostatok pod bodom č. 5 protokolu.

36. Tiež uviedol, že v Oznámení o začatí výkonu inšpekcie práce a Výzve na predloženie dokladov
potrebných k výkonu inšpekcie zo dňa 25.11.2021 žiadal žalobcu o predloženie Faktúr, ktoré boli
vystavené fyzickými osobami v zmysle uzatvoreného iného ako pracovnoprávneho vzťahu. Zo strany
žalobcu boli predložené len zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov. Faktúry vystavené fyzickými

osobami neboli predložené. Z uvedeného dôvodu žalovaný má za to, že fyzické osoby nevystavujú
faktúry, čo bolo podporené aj fyzickými osobami priamo v Zápisnici o podaní informácií zo dňa
31.01.2022. Pokiaľ by fyzické osoby boli skutočne nezávislí podnikatelia, faktúry za vykonanú činnosť
by žalobcovi vystavovali. Naopak žalobca vystavoval fyzickým osobám Provízne listy. Podobne ako
zamestnávateľ vydáva zamestnancom výplatné pásky. Uviedol, že nevystavovanie faktúr samo o sebe

neznamená, že ide o závislú činnosť, ale nasvedčujú tomu, že fyzické osoby vykonávali závislú činnosť.

37. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti celého výroku Protokolu v znení Dodatku č. 1 a 2 v časti
všetkých uložených Opatrení uviedol, že žalobcovi nariadil v Protokole odstrániť nedostatok pod bodom
č. 1. Nakoľko pracovný pomer zamestnancov skončil k 31.12.2021 uplynutím doby určitej, nedostatok

pod bodom č. 1 nebolo možné odstrániť, a preto žalovaný v Dodatku č. 2 v časti Opatrenia vypustil
časť, v ktorej žalovaný nariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok. Na základe uvedeného žalobcovi
nebola uložená žiadna nariaďovacia časť. V súlade s § 14 ods. 2 zákona č.125/20006 Z. z. žalovaný
uložil žalobcovi len povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedenýchv bodoch tohto protokolu a ich príčin. Je tak podľa neho zrejmé, že prijatie opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a ich príčin sa týka všetkých bodov uvedených v protokole, t.j. bodov 1-5.
Zároveň bola žalobcovi uložená aj povinnosť zaslať správu o splnení opatrení. Tvrdil, že mu povinnosť

presne určiť žalobcovi, aké opatrenia má na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin
prijať, zo zákona o inšpekcii práce nijakým spôsobom nevyplýva. Zároveň je kontrolovanému subjektu
uložená povinnosť doručiť správu o prijatých opatreniach, na základe ktorej bude mať inšpektorát
práce vedomosť o opatreniach, ktoré boli kontrolovaným subjektom prijaté a tie potom konfrontovať pri
prípadnom ďalšom výkone inšpekcie práce z toho hľadiska, či nedochádza zo strany kontrolovaného

subjektu k opakovanému porušovaniu tých istých právnych predpisov, zistených z predchádzajúceho
výkonu inšpekcie práce.

38. K námietke žalobcu, že žalovaný s ním neprerokoval Dodatok č. 2 k protokolu, žalovaný uvádza,
že ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov
neuvádza formu ani spôsob prerokovania protokolu (napr. osobne, písomne, telefonicky). Žalovaný

vypracoval Protokol a na základe samotnej žiadosti žalobcu o zaslanie Protokolu do el. schránky
žalobcu, tento mu bol doručený a zároveň mu bolo umožnené vyjadriť sa k skutočnostiam a nedostatkom
uvedeným v protokole. Žalobca využil túto možnosť a písomne sa vyjadril. Na základe uvedenej
skutočnosti došlo k prerokovaniu protokolu. Nakoľko po posúdení písomného vyjadrenia a vypracovaní
Dodatku č. 2 nedošlo k zmene nedostatkov, tieto zostali bez zmeny, výkon inšpekcie práce sa dňom

doručenia Dodatku č. 2 považuje za ukončený. Vylúčenie nariaďovacej časti ohľadne nedostatku
pod bodom č. 1 je v prospech žalobcu. Uvedené skutočnosti neodôvodňovali potrebu prerokovania
predmetného dodatku. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžk/19/2017 zo
dňa 30.05.2018, ktorým Najvyšší súd rozhodoval vo veci kasačnej sťažnosti, pričom v odôvodnení
predmetného rozsudku je okrem iného uvedené: „Ku kasačnej námietke, že dodatok nebol prerokovaný

so sťažovateľom kasačný súd uvádza, že povinnosť prerokovať dodatok k protokolu so sťažovateľom
žalovanému vôbec nevyplýva z príslušnej právnej úpravy, preto kasačný súd uvedenú námietku
vyhodnotil ako nedôvodnú.“

Replika a ďalšie vyjadrenie žalobcu

39. V replike žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že všetky skutočnosti majúce charakter
skutkových zistení alebo tvrdení, ktoré uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení a ktoré neboli obsiahnuté v
Protokole a jeho Dodatkoch, nemôžu byť v tomto súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu v
znení Dodatkoch zohľadnené v neprospech žalobcu a správny súd by na ne nemal prihliadať. Dôvodil,

že pri preskúmavaní zákonnosti Protokolu v znení Dodatkov musí správny súd vychádzať iba zo
skutkového stavu opísaného žalovaným v Protokole a jeho Dodatkoch. Správny súd podľa názoru
žalobcu nemôže vychádzať zo skutkových tvrdení a zistení, ktoré žalovaný uviedol vo vyjadrení a ktoré
majú charakter nových zistení alebo doplnení a/alebo spresnení už uvedeného skutkového stavu. Ďalej
uviedol, že skutkové zistenia, ktoré inšpektorát práce nepreukáže relevantnými dôkazmi, nemôžu byť

použité v neprospech kontrovaného subjektu ani počas inšpekcie práce, ani počas nadväzujúceho
súdneho konania o preskúmanie zákonnosti jeho protokolu. Žalobca má za to, že žalovaný nesie v
konaní za preukázanie svojich skutkových zistení uvedených v Protokole a jeho Dodatkoch procesnú
zodpovednosťvoformedôkaznéhobremena.Žalobcapretonamietalvšetkyrečníckeotázkyžalovaného
a nepreukázané tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalovaného. Ďalej sa žalobca vyjadril k niektorým

tvrdeniam žalovaného samostatne, pričom uviedol, že bez poznania obsahu iných pracovnoprávnych
a obchodnoprávnych vzťahov kontrolovaných zamestnancov, ktoré priamo súvisia s kontrolovanou
činnosťou kontrolovaných zamestnancov v danom čase a mieste, nie je možné tvrdiť naplnenie
zákonných znakov závislej práce podľa 1 ods. 2 Zákonníka práce. Povinnosť mlčanlivosti a právo
spracúvať osobné údaje zamestnanca by v prípade vykonávanie činnosti tipéra prostredníctvom svojich

zamestnancov vyplývali zo zákona. Skutočnosť, že kontrolovaní zamestnanci oslovujú klientov s cieľom
zistiť ich záujem o produkty neznamená, že toto činnosť by nemohli kontrolovaní zamestnanci robiť aj
na základe iných pracovnoprávnych / obchodnoprávnych zmlúv so Žalobcom / WP / WSS / FINGOM.
Skutočnosť, že v Zmluvách o poskytnutie údajov WIHB nie je osobitne dohodnutá zodpovednosť tipérov
za škodu ešte neznamená, že tipéri za škodu vôbec nezodpovedajú. Na pracovisku musí byť vždy niekto

prítomný, nakoľko táto povinnosť vyplýva kontrolovaným zamestnancom z ich pracovných zmlúv, nie z
obchodných zmlúv. K porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej
práci (bod 5 Protokolu) uviedol, že je právne irelevantné, či v súkromnej listine strany vyhlásia, že ju
uzatvárajú slobodne. Zmluva nie je verejná listina, u ktorej by sa predpokladala pravosť a pravdivosťjej obsahu. Poukázal pritom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 120/2020 zo
19. augusta 2020. Tiež tvrdil, že nakoľko kontrolovaní zamestnanci nie sú platiteľmi DPH, neboli povinní
vystavovať akékoľvek faktúry (§ 72 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty). Vo vyjadrení

na dupliku žalovaného žalobca opätovne namietal, že všetky nové skutočnosti a tvrdenia, ktoré uviedol
žalovaný vo vyjadrení k žalobe, mal uviesť v Protokole v znení Dodatkov, pretože, keď tak neurobil, odňal
žalobcovi právo vyjadriť sa k týmto tvrdeniam a zisteniam v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.
z. a ovplyvniť tak priebeh a výsledok inšpekcie práce, čo je podľa žalobcu v zmysle § 191 ods. 1 písm.
g) SSP dôvodom pre zrušenie napadnutého opatrenia v celom rozsahu. Následne zopakoval vyjadrenia

uvedené v replike a zhrnul žalobné body uvedené v žalobe.

Duplika žalovaného

40. Žalovaný v duplike uviedol, že sa plne pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 06.10.2022.
Následne sa vyjadril k jednotlivým bodom repliky žalobcu, pričom zopakoval rovnaké argumenty ako sú

uvedené v jeho vyjadrení k žalobe.

41. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej
Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023

z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde
v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 74S/43/2022, prešla od 1. júna 2023 do pôsobnosti Správneho
súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: BB-74S/43/2022.

Posúdenie veci správnym súdom

42. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na 19.12.2023, nakoľko o jeho nariadenie požiadal

žalobca. Po skončení pojednávania súd určil termín vyhlásenia rozsudku na deň 17.01.2024 postupom
podľa § 116 SSP. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na to, že dňa 16.09.2023 bolo
začatékonanievovecisprávnehodeliktuzostranyžalovaného,atouloženiapokutyaleibazaporušenie
v bode 5 Protokolu, teda predmetom konania o uložení pokuty nie sú body 1 – 4 predmetného Protokolu.
Následne 16.11.2023 žalovaný vydal rozhodnutie, ktorého prvú stranu súdu predložil, kde bola žalobcovi

uložená pokuta vo výške 5,000 Eur,-, avšak zdôraznil, že len za porušenie, ktoré je označené ako bod
č. 5 Protokolu. Uviedol, že pokiaľ by žalovaný mal za to, že došlo k porušeniu ustanovení Zákonníka
práce tak, ako sú vyšpecifikované v Protokole pod bodom 1- 4, bolo by začaté konanie o uložene
pokuty aj vo vzťahu k týmto porušeniam pod bodom 1 – 4. Mal za to, že celý Protokol je teda
nezákonný a nesprávny a naďalej trval na podanej správnej žalobe. Zástupkyňa žalovaného uviedla,

že je pravdou, že v septembri 2023 začalo konanie o správnom delikte. Žalobca navrhol prerušiť toto
konanieosprávnomdelikte,žalovanýtomutonávrhunevyhovel.Uviedla,žežalovanýjeviazanýlehotou,
do kedy je potrebné uložiť alebo rozhodnúť o uložení sankcie a táto lehota je prekluzívna. Uviedla tiež,
že Protokol je iba jedným z podkladov v konaní o uložení sankcie, teda o správnom delikte. To, že
bola uložená sankcia iba za porušenie pod bodom 5 predmetného Protokolu neznamená, že by tie

ostatné porušenia neboli identifikované. Vždy v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce sa snažia
konať o správnom delikte za najzávažnejšie porušenie a takto to bolo aj v tomto prípade. Predmetné
rozhodnutie o uložení sankcie nadobudlo právoplatnosť. Žalobca nepodal odvolanie. Žalobca listom
informoval žalovaného, že nepodal odvolanie z dôvodu, že má za to, že stále beží súdny prieskum
týkajúci sa predmetného Protokolu. Následne poukázala na rozdiel medzi súdnym konaním, ktorého

predmetom je preskúmanie Protokolu a predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
o správnom delikte. Protokol je iba jedným z podkladov pri rozhodovaní o uložení sankcie, pričom
poukázala na Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici vo veci sp.zn BB-73S/3/2022, kde sa
správny súd zaoberal otázkou, v akom rozsahu je potrebné preskumávať zákonnosť Protokolu ako
takého. Následne právny zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka právoplatnosti rozhodnutia o uložení

sankcie vo výške 5,000,- Eur, vzhľadom na to, že sankcia bola uložená na dolnej hranici, žalobca
sa rozhodol voči tomuto rozhodnutiu nebrániť odvolaním, a to tak z ekonomického ako aj z hľadiska
hospodárnosti. Zástupkyňa žalovaného následne zdôraznila, že Protokol neukladá žiadne povinnosti naodstránenie zistených nedostatkov konkrétne, ale uložil prijať také opatrenia aby sa zistené nedostatky
v budúcnosti už nezopakovali.

43. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté opatrenie žalovaného vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal na
pojednávaní, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

44. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

45.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

46. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

47. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

48. Podľa § 1 zákona č. 125/2006 Z.z. tento zákon
a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a
výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,

b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone
dohľadu podľa osobitného predpisu, „(ďalej len „dohľad“)1)
c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

49. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je

a/ dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,

2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a)
3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3)
vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,

6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú
zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca
vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej
kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva
práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,

7. osobitného predpisu,3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom,
8. osobitného predpisu3d) zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov
na výkon prác pri poskytovaní služieb,
b/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,

c/ poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi
4) a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o
spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).50. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce sa vykonáva
a/ na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú
zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach

fyzických osôb,
b/ vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých
zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

51. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce

a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie
dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú
1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného
prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych
faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení
a

2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia,
i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a)
j/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných
predpisov,

52. Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je v správnom konaní správnym
orgánom prvého stupňa.

53. Podľa § 7 ods. 12 zákona č. 25/2006 Z.z. inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie
práce.Inšpektorátprácevykonávainšpekciuprácepodľa§2ods.1písm.a/prostredníctvominšpektorov

práce.

54. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený
a/ vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v
nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,

b/ vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy
uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv,
c/ požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného
odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka

alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.
1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
d/ požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon
inšpekcie práce a požadovať ich kópie,
e/ odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú

alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému
zamestnancovi,
f/ používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových
záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7)
g/ požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa

a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

55. Podľa § 12 ods. 2 písm. b / zákona č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a
podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených
nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených,

56. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.57. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie
práce, ak pri inšpekcii práce u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá
je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, nezistil porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,

z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ alebo porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv. Inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce aj vtedy, ak mu nebol umožnený
výkon inšpekcie práce.

58. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu

práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním
povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším

skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol
obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené
porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,

keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

59. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému

zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,
b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

60. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce
a/ po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,
vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k

protokolu je súčasťou protokolu,
b/ aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave
upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom.

61. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak
sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho
nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

62. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/
a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia
podľa tohto zákona.

63. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí
podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky
a dĺžku výpovednej doby.

64. Podľa § 43 ods. 3 Zákonníka práce ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku
2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí
uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové
podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila,mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v
pracovnejzmluveaždodohodnutianovýchmzdovýchpodmienokvkolektívnejzmluvealebovpracovnej
zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.

65. Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

66. Podľa § 90 ods. 4 Zákonníka práce začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných
zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u
zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné.

67. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

68. Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi
vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach
poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené
konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa
prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho

poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a
náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie,
poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné
na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné
do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.

Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola
mzda vypočítaná.

69. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu fyzickej

osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu.2)

70. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne

zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

71. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie a na vec sa vzťahujúci administratívny spis, pričom
zistil, že žalovaný vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa inšpekciu práce, o výsledku ktorej vyhotovil
Protokol obsahujúci v bodoch 1 – 5 zistenia – nedostatky spočívajúce vo viacerých porušeniach

Zákonníka práce a zákona o nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný Protokolom v súlade s § 12 ods. 2
písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z., nariadil odstrániť zistené nedostatky uvedené v bode č. 1 v lehote 30
kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce a podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2016 Z.z.
uložil žalobcovi povinnosť: a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených
v bodoch tohto protokolu a ich príčin, b/ doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na

odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch č. 1 – 5 v lehote do 3 dní po uplynutí
lehotynaichodstránenie. ŽalobcanásledneprostredníctvomsplnomocnenéhozástupcuI.J.K.požiadal
o zaslanie Protokolu o výsledku inšpekcie práce do elektronickej schránky spoločnosti a Protokol bol
žalobcovi doručený dňa 09.02.2022. Na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu žalovaný Dodatkom
č. 1 k protokolu zo dňa 22.02.2022 doplnil pracovisko žalobcu, na ktorom bola vykonávaná inšpekcia

práce, a to: Wüstenrot centrum, Kubínyiho nám. č. 10, 984 01 Lučenec. V uvedenom Dodatku č.
1 tiež uviedol, že žalobca má možnosť sa vyjadriť k Protokolu v lehote do 01.03.2022. Žalobca sa
v stanovenej lehote písomne vyjadril podaním označeným ako „Stanovisko zamestnávateľa zo dňa
01.03.2022“, kde sa vyjadril k jednotlivým nedostatkom uvedeným v bodoch 1 – 5 Protokolu, ktoré súobsahovo formulované obdobne ako žalobné body. Následne žalovaný dňa 07.03.2022 vydal Dodatok
č. 2 k protokolu, v ktorom sa vyjadril k námietkam žalobcu k Protokolu uvedeným v jeho písomnom
vyjadrení zo dňa 01.03.2022, pričom žalovaný vo svojich vyjadreniach zotrval na svojich zisteniach a

záveroch uvedených v Protokole. K jednotlivým bodom Protokolu uviedol, že tieto zostávajú bez zmeny,
pretože žalovaným zistené nedostatky v kontrolovanom období u žalobcu pretrvávali. K bodom 1 a 4
Protokolu doplnil, že nedostatky uvedené v týchto bodoch nie je možné toho času odstrániť, pretože
pracovný pomer zamestnancov skončil dňom 31.12.2021. Protokol v časti Opatrenia Dodatkom č. 2
zmenil tak, že vypustil opatrenie nariadené inšpektorom podľa 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006

Z.z. časť, ktorým inšpektor práce nariadil zamestnávateľovi odstrániť zistený nedostatok v bode 1 a
zmenil Opatrenia v časti podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. tak, že pod písmenom b) uložil
zamestnávateľovi povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov uvedených v bodoch č. 1-5 a ich príčin v lehote do 20 kalendárnych dní
od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Ostatné časti Protokolu ostali bez zmeny. Dňom doručenia tohto
Dodatku č. 2 k protokolu sa výkon inšpekcie práce považoval za ukončený.

72. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia – Protokolu, ktorým
žalovaný uložil žalobcovi opatrenia § 14 ods. 2 zákona č. 125/20106 Z.z. Žiadal, aby súd napadnuté
opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd predovšetkým skúmal, či
žalobcom napadnuté je takým správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom

konaní, ktoré je v zmysle ustanovení SSP možné považovať za „rozhodnutie“ alebo, či ho je možné
považovať za „opatrenie“, a teda či Protokol podlieha súdnemu prieskumu podľa ustanovení SSP.
Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že Protokol podlieha súdnemu prieskumu, keďže ho
je možné považovať za taký správny akt orgánu verejnej správy, ktorý síce nemá povahu rozhodnutia
o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby (žalobcu), avšak má

povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
(žalobcu) dotknuté, a preto žalobu považuje za prípustnú.

73. Inšpekciou práce sa v zmysle § 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. presadzuje ochrana
zamestnancov pri práci. Inšpekcia práce je 1/ dozor nad dodržiavaním predpisov, 2/ vyvodzovanie

zodpovednostizaporušovaniepredpisovazáväzkovzkolektívnychzmlúv,3/poskytovanieporadenstva.
Inšpektor práce je podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. povinný v prípade zistenia nedostatkov
u kontrolovaného subjektu vypracovať o inšpekcii práce protokol a ten prerokovať s kontrolovaným
subjektom. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol okrem identifikácie orgánov verejnej
správy a kontrolovaného subjektu obsahuje miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie

práce,zistenéporušeniapredpisovazáväzkovzkolektívnychzmlúv,podpisavyjadreniekontrolovaného
subjektu k zisteným porušeniam predpisov a ku skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko
inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis
inšpektora práce a odtlačok pečiatky. V protokole inšpektor práce nariadi opatrenia podľa jeho oprávnení
uvedených v § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ zákona č. 125/2006 Z.z. a zároveň uloží povinnosť

kontrolovanej osobe prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť
o splnení týchto opatrení písomnú správu Inšpektorátu práce v určenej lehote. Z platnej právnej úpravy
vyplýva, že protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. V konaní
o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa § 19 a § 20 zákona č. 125/2006 Z.z., na
ktorésavzťahujeSprávnyporiadok(§21ods.3zákonač.125/2006Z.z.),jeprotokoljednýmzpodkladov

rozhodnutia. V tomto zmysle má protokol s výnimkou uložených opatrení predbežnú povahu, a teda
je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v tom (obmedzenom) rozsahu, v ktorom
sa môže dotknúť subjektívnych práv kontrolovaného zamestnávateľa. Na základe uvedeného možno
uzavrieť, že súdnemu prieskumu podlieha protokol v rozsahu uložených opatrení.

74.ŽalobcasamôžecítiťpriamodotknutýlentoučasťouProtokolu,ktoroumužalovanýnariadilodstrániť
zistené nedostatky a uložil povinnosť prijať opatrenia na ich odstránenie (a ich príčin) a povinnosť
doručiť o ich splnení správu, pretože len nimi mohol zasiahnuť do jeho subjektívnych práv. Samotné
inšpekčné zistenia majú len predbežnú povahu podkladu pre uloženie opatrení na ich základe (ak sú
takého charakteru, ktorý si to vyžaduje) alebo pre nadväzujúce samostatné administratívne konania

(o správnom delikte), na základe čoho by ich preskúmanie správnym súdom nebolo prípustné (§ 7 písm.
e/ SSP). V danom prípade bol v rámci Protokolu uplatnený postup predpokladaný ust. § 12 ods. 2 písm.
b/ (ktorý bol Dodatkom č. 2 vypustený) a § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., a teda žalobcovi boli
uloženéopatrenianaodstránenienedostatkovaichpríčinvovzťahukuvšetkýmnedostatkomuvedenýmv bodoch 1 až 5 Protokolu, na ktoré nadväzujú uložené opatrenia (v časti Protokolu označenej ako
„Opatrenia“). Správny súd preto preskúmal všetky zistené nedostatky – porušenia právnych predpisov,
na ktoré uložené opatrenia reflektujú, pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby - § 134 ods. 1

SSP. Na základe uvedených dôvodov správny súd považuje Protokol v časti uložených opatrení, ktoré
funkčne nadväzujú na jeho predchádzajúci obsah spočívajúci v popise dokladov predložených žalobcom
a popise na ich základe zistených nedostatkov v oblasti pracovno-právnych vzťahov a nelegálneho
zamestnávania (teda ako celok), za spôsobilý predmet súdneho prieskumu.

75. Žalobca v rámci bodu 1 Protokolu namietal, že náležitosti pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 2
Zákonníka práce nie sú náležitosťami podstatnými, bez uvedenia ktorých by boli pracovné zmluvy
kontrolovaných zamestnancov neplatné a všetky tieto pravidelné náležitosti podľa § 43 ods. 2
Zákonníka práce sú v pracovných zmluvách kontrolovaných zamestnancov uvedené. Žalobca tiež
namietal objektívnu nemožnosť odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode 1 Protokolu, pretože
pracovné pomery kontrolovaných zamestnancov skončili ku dňu 31.12.2021 uplynutím doby určitej a

žalobca reálne a objektívne nevie uviesť do pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov náležitosti
pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce. Uložené opatrenie v bode č. 1 Protokolu v
znení Dodatku č. 2 žalobca preto považoval za nezákonné a materiálne nevykonateľné. Správny súd
uvádza, že v zmysle ust. § 43 ods. 2 a 3 Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť uviesť v
pracovnej zmluve výplatný termín, výmeru dovolenku, dĺžku výpovednej doby, príp. uviesť odkaz na

príslušné ustanovenia tohto zákona. Po preskúmaní pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov
zo dňa 15.6.2021 správny súd zistil, že ako výplatný termín v nich bolo uvedené: „Výplatný termín mzdy
je do 15 dňa každého kalendárneho mesiaca s výplatou mzdy za predchádzajúci mesiac.“ V danom
prípade však nejde o výplatný termín, ktorým je deň, ktorý je určený na výplatu mzdy, ale jedná sa
o splatnosť mzdy, ktorá je upravená priamo v ustanovení § 129 ods. 1 Zákonníka práce. V danom

prípade si žalobca s kontrolovanými zamestnancami v predmetných pracovných zmluvách dohodli inú
splatnosť mzdy ako je stanovená v § 129 ods. 1 Zákonníka práce, a to do 15 dňa každého kalendárneho
mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že výplatný termín nie je v predmetných pracovných zmluvách uvedený.
Z pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov zo dňa 15.6.2021 tiež správny súd zistil, že pri
výmere dovolenky a dĺžke výpovednej doby žalobca v pracovných zmluvách len všeobecne uviedol,

že sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce, avšak neuviedol konkrétne ustanovenia Zákonníka práce,
ktoré upravujú výmeru dovolenky (§ 103 Zákonníka práce) a dĺžku výpovednej doby (§ 62 Zákonníka
práce), tak ako ustanovuje § 43 ods. 2 a 3 Zákonníka práce. Žalovaný teda správne konštatoval
v bode 1 Protokolu porušenie ustanovenia § 43 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko žalobca v pracovnej
zmluve neuviedol výplatný termín, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby, príp. odkaz na príslušné

ustanovenia Zákonníka práce.

76. Ohľadom žalobcom namietanej objektívnej nemožnosti odstránenia nedostatku zisteného v bode
1 Protokolu správny súd uvádza, že žalovaný síce v časti Protokolu označenej ako „Opatrenia“ najprv
žalobcovi v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. nariadil odstrániť zistené nedostatky

uvedené v bode č. 1 Protokolu v lehote 30 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.
Avšak následne v Dodatku č. 2 k Protokolu v časti Opatrenia vypustil časť, v ktorej nariadil žalobcovi
odstrániť zistený nedostatok podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z., nakoľko pracovný
pomerkontrolovanýchzamestnancovskončilk31.12.2021uplynutímdobyurčitejapretoužniejemožné
odstrániťnedostatokpodbodomč.1Protokolu.Žalovanýtedauložilžalobcovivovzťahukpredmetnému

porušeniu § 43 ods. 2 Zákonníka práce len povinnosť v súlade s § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006
Z. z., teda aby žalobca prijal opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisu a jeho príčin, aby
sa v budúcnosti takéto porušenie u žalobcu ako zamestnávateľa už neopakovalo vo vzťahu k ďalším
svojim zamestnancom a aby o prijatí takýchto opatrení doručil písomnú správu o splnení opatrení v
lehote 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Predmetná námietka žalobcu tak nie

je dôvodná.

77. Ohľadom neprideľovania práce v rozsahu dohodnutého týždenného pracovného času žalobca
tvrdil, že vznikol v dôsledku administratívnej chyby a tento nedostatok žalobca odstránil prijatím
nového organizačného poriadku s účinnosťou od 13.12.2021. Nezákonnosť tejto časti bodu 2 Protokolu

preto žalobca videl v tom, že uložené opatrenie na odstránenie tohto zisteného nedostatku je už
vykonané, a preto mal podľa žalobcu žalovaný upustiť od uloženia akéhokoľvek opatrenia vo vzťahu
k bodu č. 2 Protokolu v časti neprideľovania práce v rozsahu dohodnutého týždenného pracovného
času. Správny súd konštatuje, že v rámci zistení žalovaného v bode 2 Protokolu nie je medzižalobcom a žalovaným sporné, že žalobca neprideľoval kontrolovaným zamestnancom prácu v rozsahu
týždenného pracovného času dohodnutého v pracovných zmluvách kontrolovaných zamestnancov.
Žalobca v rámci tohto zisteného nedostatku namietal len tú skutočnosť, že nápravu tohto nedostatku

vykonal prijatím nového organizačného poriadku s účinnosťou od 13.12.2021, teda ešte pred vydaním
Protokolu z inšpekcie práce, a preto považoval uloženie akéhokoľvek opatrenia vo vzťahu k bodu
2 Protokolu za nadbytočné. Podľa správneho súdu je však potrebné poukázať na skutočnosť, že
kontrolovaným obdobím v rámci predmetnej inšpekcie bolo obdobie mesiacov 07/2021-10/2021, kedy
predmetnýorganizačnýporiadokúčinnýnebolažalobcaprideľovalkontrolovanýmzamestnancomprácu

v rozsahu 0,75 hod./týž. namiesto 0,8 hod./týž. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný správne v bode 2
Protokolu konštatoval nedostatok týkajúci sa neprideľovania práce v rozsahu dohodnutého týždenného
pracovného času v kontrolovanom období. Žalovaný žalobcovi nenariadil odstrániť zistený nedostatok
v bode č. 2, nakoľko tento už nie je možné odstrániť, keďže obdobie, v ktorom bol zistený nedostatok už
uplynulo. Žalovaný uložil žalobcovi vo vzťahu k predmetnému porušeniu § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce len povinnosť v súlade s § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. tým, aby prijal opatrenia

na odstránenie zisteného porušenia predpisu a ich príčin. To, že žalobca prijal takéto opatrenie po
vykonaní inšpekcie a pred uložením povinnosti poľa §14 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. je len
na prospech žalobcu. Správny súd preto aj túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

78.Vovzťahukbodu2Protokoluohľadomneprideľovaniaprácevrozsahudruhuprácežalobcaodmietol

všetky tvrdenia žalovaného, že činnosti kontrolovaných zamestnancov podľa Zmlúv o poskytovaní
údajov WIHB majú predstavovať závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce a súčasne aj nelegálne
zamestnávanie podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci. Žalobca
mal za to, že Protokol nevychádza v bode 2 zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci potrebného
na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ Protokolu, je v rozpore

s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Ďalej namietal aj podstatné porušenie ustanovení o
konaní pred orgánmi verejnej moci, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť opatrenia, a to tým, že
žalovaný pri výkone Inšpekcie podstatne porušil § 32 ods. 1 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Žalobca
namietal aj nepreskúmateľnosť bodu č. 2 Protokolu pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Spornou v tomto prípade medzi žalobcom a žalovaným je najmä otázka, či činnosť Tipéra možno

považovať za závislú prácu podľa Zákonníka práce ako tvrdí žalovaný alebo ide o podnikateľskú činnosť
ako tvrdí žalobca. Správny súd tak musel v prvom rade ustáliť, či činnosť kontrolovaných zamestnancov
podľa Zmlúv o poskytovaní údajov WIHB spĺňa znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce.

79. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že predmetom inšpekcie práce, ktorej výsledkom

bol žalobou napadnutý Protokol, bola oblasť pracovnoprávnych vzťahov ako aj oblasť nelegálneho
zamestnávania. Kontrolovaným subjektom bola spoločnosť Wüstenrot InHouse Broker s.r.o., pričom
inšpekcia práce bola vykonaná na pracovisku zamestnávateľa: Wüstenrot centrum, Kubínyiho nám. č.
10, 984 01 Lučenec, kde pracovali dvaja zamestnanci, a to A. B. a C. D.. Preverovaní zamestnanci
mali v kontrolovanom období 07/2021-10/2021 s kontrolovaným subjektom WIHB uzatvorené pracovné

zmluvy zo dňa 15.6.2021 a Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov a o započítaní vzájomných
pohľadávok a peňažných záväzkov zo dňa 1.7.2021 a 7.7.2021. V zmysle pracovných zmlúv
zo dňa 15.06.2021 bola dohodnutý druh práce: Vedúci Wüstenrot centra a zástupca vedúceho
Wüstenrot centra, pričom na základe týchto pracovných zmlúv zamestnanci vykonávajú aj finančné
sprostredkovanie. Na základe Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov a o započítaní vzájomných

pohľadávok a peňažných záväzkov zo dňa 01.07.2021 a zo dňa 07.07.2021 v zmysle Obchodného
zákonníka fyzické osoby vykonávajú práce na pozícii Tipér. V rámci svojej činnosti pritom zisťujú záujem
o uzatváranie zmlúv o poskytnutí finančnej služby a pri odplatnom poskytovaní kontaktných údajov
WIHB. Predmetom tejto zmluvy nie je záväzok Tipéra vykonávať pre príjemcu finančné sprostredkovanie
(čl. II bod 3. tejto zmluvy), ktoré je podnikaním priamo zo zákona o finančnom sprostredkovaní, pričom

činnosť Tipér ako podnikanie nie je upravené v žiadnom právnom predpise a ako podnikanie nevyplýva
ani zo zákona o finančnom sprostredkovaní.

80. Z ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že závislá práca je práca vykonávaná vo
vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre

zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom. V zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne
v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v
tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnomobčianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Správny súd skúmal, či činnosť Tipéra spĺňa jednotlivé znaky závislej práce v zmysle ust. § 1
ods. 2 Zákonníka práce. Vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca mal za

preukázaný zo Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov WIHB. V danom prípade kontrolovaný
subjekt má nadradené postavenie voči fyzickým osobám, a to priamo alebo prostredníctvom osôb
uvedených v Protokole. Kontrolovaný subjekt má právo ukladať pokyny (v zmysle čl. III bod 7 tejto
zmluvy), konkretizovať prácu, ktorá sa má vykonávať (napr. akými postupmi sa bude práca vykonávať
– zaevidovanie do systému spoločnosti, ako majú zaznamenávať údaje), právo kontrolovať výkon

práce (napr. prítomnosťou fyzických osôb na pracovisku, zaznamenaním údajov do interného systému
spoločnosti). Fyzické osoby v danom prípade vystupujú v podriadenom postavení, kedy sa riadia
pokynmi kontrolovaného subjektu a dbajú o jeho záujmy (čl. III bod 7 Zmluvy o poskytovaní kontaktných
údajov WIHB). Ide o prácu, ktorú sú preverovaní zamestnanci v zmysle Zmluvy o poskytovaní
kontaktných údajov WIHB povinní vykonávať osobne a podľa pokynov zamestnávateľa. Osobne
znamená, že zamestnanec v pracovnom pomere sa nemôže dať vo svojej práci zastúpiť, pretože práca

je viazaná výlučne na jeho osobu. Takáto dohoda o osobnom výkone činnosti v predmetnej zmluve
vykazuje znak závislej práce, kedy podnikateľ (tu preverovaní zamestnanci) vykonávajú činnosti osobne
bez toho, aby ich pri výkone činnosti nahradila na základe ich vlastného rozhodnutia akákoľvek iná
osoba. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj preverovaní zamestnanci v Zápisniciach o podaní informácií.

81. Ďalším znakom závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 je výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa.
Táto podmienka je stanovená pre preverovaných zamestnancov v čl. III bod 7 Zmluvy o poskytovaní
kontaktných údajov WIHB. Niektoré pokyny pre týchto zamestnancov boli uvedené už aj v samotnej
Zmluve o poskytovaní kontaktných údajov WIHB, a to v čl. III bod 2 a 3. Samotní preverovaní
zamestnanci potvrdili riadenie sa pokynmi zo strany kontrolovaného subjektu v Zápisniciach o podaní

informácií (napr. že po získaní údajov mali tieto zaevidovať do interného systému spoločnosti, ako
majú zaznamenávať tieto údaje, ako oslovovať klienta, atď.). V rámci závislej práce podľa § 1 ods. 2
Zákonníka práce tiež vykonáva zamestnanec činnosť v mene zamestnávateľa. Vyššie uvedené fyzické
osoby majú v čl. III bode 4 Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov WIHB uvedené, že konajú
vo vlastnom mene a na vlastný účet. Z ich výpovedí uvedených v Zápisniciach o podaní informácií

však vyplýva, že pri výkone predmetnej činnosti voči tretím osobám vystupujú v mene Wüstenrot a
aj prácu vykonávajú v mene Wüstenrot. Taktiež pri oslovovaní klientov sa predstavia ako zástupca
Wüstenrot. Z uvedeného vyplýva, že tieto osoby vykonávajú činnosť v mene príjemcu. Z Formulára
tipéra určeného pre spoločnosť WIHB je tiež logo spoločnosti Wüstenrot InHouse Broker, pričom ide
o tlačivo vyhotovené WIHB, ktoré preverovaní zamestnanci používajú pri výkone činnosti. Posledným

znakom závislej činnosti je, že zamestnanec vykonáva závislú činnosť v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom. Táto podmienka je splnená tým, že na kontrolovanom pracovisku, kde preverovaní
zamestnanci vykonávajú činnosť Tipéra, majú určené otváracie hodiny a pracovnú dobu kontrolovaným
subjektom. Túto pracovnú dobu musia dodržiavať a počas otváracích hodín musia byť prítomní na
danom pracovisku. Prítomnosť na pracovisku môže skontrolovať kontrolovaný subjekt priamo alebo

prostredníctvom svojich zástupcov. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu, všetkých
podkladov, najmä predložených pracovných zmlúv zo dňa 15.6.2021, Zmlúv o poskytovaní kontaktných
údajov WIHB, Formuláru Tipéra; Províznych listov vydaných WIHB; Popisu pracovného miesta, atď..
dospel k záveru, že žalovaný správne vyhodnotil činnosť Tipéra ako závislú prácu.

82. Z ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce vyplýva, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v
pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v
tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Zároveň je v ňom uvedené, že závislá práca nemôže
byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu
podľa osobitných predpisov. Preverovaní zamestnanci vykonávali činnosť Tipéra (závislú prácu) na

základe Zmlúv o poskytovaní kontaktných údajov WIHB uzatvorených podľa Obchodného zákonníka
a nie na základe pracovných zmlúv zo dňa 15.6.2021. Na základe predmetných pracovných zmlúv mohli
preverovanízamestnancivykonávaťajfinančnésprostredkovanie,ktoréjepodnikanímzozákona,avšak
činnosť Tipéra nie je finančným sprostredkovaním a ako vyplýva zo Zmluvy o poskytovaní kontaktných
údajovWIHB,Tipérjepovinnýsazdržaťakéhokoľvekkonania,ktorébyvzbudzovalodojem,ževykonáva

finančné sprostredkovanie (čl. III bod 5 Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov WIHB). Ako je už
uvedené vyššie, činnosť Tipéra napĺňa znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce a na výkon
takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah (§ 1 ods. 3 Zákonníka práce), čo v danomprípade splnené nebolo. Žalovaný preto správne konštatoval porušenie § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce, nakoľko bol preukázaný výkon závislej práce.

83. Podľa žalobcu žalovaný vo vzťahu k porušeniu § 130 ods. 5 Zákonníka práce uvedenom v bode
3 Protokolu vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobca vydal kontrolovaným zamestnancom
„doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v
súvislosti so zamestnaním a o celkovej cene práce.“ Týmto dokladom sú podľa žalobcu výplatné pásky
kontrolovaných zamestnancov za kontrolované obdobie 07/2021-10/2021. Správny súd preskúmal

výplatné pásky kontrolovaných zamestnancov, pracovné zmluvy kontrolovaných zamestnancov
a evidenciu pracovného času kontrolovaných zamestnancov za obdobie 07/2021- 10/2021, pričom zistil,
že kontrolovaní zamestnanci vykonávali prácu v rozsahu 45 min./denne, t. j. 0,75 hod./denne, a teda
3,75 hod./týždenne. Z pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov vyplýva, že mali dohodnutý
týždennýpracovnýčasvrozsahu4hod./týždenne.Zvýplatnýchpásokkontrolovanýchzamestnancovza
obdobie 07/2021-10/2021 vyplýva, že zamestnancom bola poskytovaná mzda za počet odpracovaných

hodín, a to 0,8 hod./denne, a mesačný fond pracovného času bol určený k výkonu práce 0,8 hod/denne,
avšak podľa evidencie pracovného času kontrolovaní zamestnanci reálne odpracovali len 0,75 hod./
denne. Rovnako pri čerpaní dovolenky žalobca poskytoval náhradu mzdy za 0,8 hod./denne, pričom
v evidencii pracovného času je vyznačené čerpanie dovolenky v rozsahu 0,75 hod./deň. Uvedené
skutočnosti žalobca ani nerozporoval. Správny súd konštatuje, že pokiaľ kontrolovaní zamestnanci

vykonávalipráculenvovýmere0,75hod./denne,avšakpodľavýplatnýchpásokzakontrolovanéobdobie
07/2021-10/2021 im bola poskytovaná mzda za 0,8 hod./denne, neobsahujú tieto výplatné pásky reálne
údajeojednotlivýchzložkáchmzdy,ojednotlivýchplneniachposkytovanýchvsúvislostisozamestnaním
a o celkovej cene práce, a preto výplatné pásky za kontrolované obdobie 7/2021-10//2021 nemožno
považovať za relevantný písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných

zrážkach a o celkovej cene práce vydaný v zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce. Po preskúmaní
Protokolu v bode 3 správny súd dospel k záveru, že žalovaný v ňom uviedol dôvody porušenia § 130
ods. 5 Zákonníka práce žalobcom s poukazom na rozdiely v pracovnom čase stanovenom pracovnou
zmluvou a reálnym časom, v ktorom bola predmetná práca kontrolovanými zamestnancami vykonávaná
a na skutočnosti, z akého pracovného času bola mzda vykazovaná v predmetných výplatných páskach.

Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností správne dospel k záveru, že žalobca nevydal
zamestnancom výplatné pásky tak, aby zúčtované položky zodpovedali skutočnosti a skutočnému
výkonu práce a čerpaniu dovolenky podľa evidencie pracovného času. Vzhľadom na to správny súd
považuje uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú.

84. Žalobca tiež tvrdil, že je nepodstatné, či uhradil zamestnancovi mzdu za celé 4 hodiny alebo mzdu za
3,75 hodiny a náhradu mzdy za 0,25 hodiny. Správny súd uvádza, že na základe uzatvorenej pracovnej
zmluvy má žalobca ako zamestnávateľ prideľovať zamestnancom prácu v rozsahu dohodnutého
týždenného pracovného času. Pokiaľ zamestnanec pre prekážky na strane zamestnávateľa nemôže
vykonávať prácu v rozsahu dohodnutom v pracovnej zmluve, je zamestnávateľ (žalobca) povinný

poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca, čo vyplýva z ust.
§ 142 ods. 3 Zákonníka práce. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že je nepodstatné, či uhrádza
zamestnancovi mzdu alebo náhradu mzdy, pretože výška týchto plnení sa môže líšiť, a zároveň zákon
priamo stanovuje, že v takomto prípade sa zamestnancovi vypláca náhrada mzdy a nie mzda. Čo sa
týka námietky žalobcu, že mu nie je zrejmé, ako má uvádzaný nedostatok odstrániť v zmysle uloženého

Opatrenia, správny súd uvádza, že nie je povinnosťou inšpektora práce uvádzať spôsob a formu,
ako sa majú nariadené opatrenia vykonať, keďže takáto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. Je na
samotnom žalobcovi rozhodnúť sa, aké konkrétne opatrenia v tomto smere prijme. K námietke žalobcu,
že Protokol vydal v časti uloženého opatrenia vo vzťahu k bodu č. 3 orgán, ktorý na to nebol zo zákona
oprávnený, pretože žiaden orgán verejnej správy nemôže nariadiť fyzickej alebo právnickej osobe

uhradiť dlh (náhradu mzdy) a už vôbec nie spätne ku dňu vydania príslušného individuálneho opatrenia
orgánu verejnej správy, správny súd uvádza, že takúto povinnosť žalovaný žalobcovi v predmetnom
Protokole vôbec nenariadil. Žalovaný nariadil žalobcovi len vykonať opatrenia, aby sa takéto pochybenia
zo strany žalobcu neopakovali v budúcnosti voči ďalším zamestnancom žalobcu. Preto správny súd aj
túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

85. Žalovaný v bode 4 Protokolu konštatoval porušenie § 90 ods. 4 Zákonníka práce z dôvodu,
že žalobca v období 07/2021-10/2021 neurčil kontrolovaným zamestnancom rozvrh pracovných
zmien a neoznámil to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné.Žalobca namietal, že tento záver žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa žalobcu nezákonnosť uloženého opatrenia spočíva v tom, že napriek vedomosti žalovaného
o skončení pracovných pomerov kontrolovaných zamestnancov ku dňu 31.12.2021 uplynutím doby

určitej nariadil žalovaný žalobcovi v Dodatku č. 2 k protokolu povinnosť odstrániť zistený nedostatok
v bode 4 do 20 kalendárnych dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce, čo však bolo podľa
žalobcu objektívne nemožné, nakoľko pracovné pomery kontrolovaných zamestnancov skončili ku dňu
31.12.2021 uplynutím doby určitej. Dôvodil, že uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov
v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) ZoIP je vždy len fakultatívne, nie obligatórne. Správny súd konštatuje,

z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v období 07/2021-10/2021 neurčil kontrolovaným
zamestnancom rozvrh pracovných zmien, čo žalobca ani nerozporoval. Žalovaný teda správne zistil
a identifikoval porušenie § 90 ods. 4 Zákonníka práce. Námietku žalobcu, že tento zistený nedostatok mu
žalovaný nariadil odstrániť v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, čo už podľa žalobcu z dôvodu
skončenia pracovných pomerov kontrolovaných zamestnancov nie je možné, vyhodnotil správny súd
ako nedôvodnú. Z predmetného Protokolu totiž nariadenie odstránenie tohto nedostatku v zmysle § 12

ods. 2 písm. b) Zákonníka práce vôbec nevyplýva. Žalovaný nariadil žalobcovi iba vykonať opatrenia
podľa § 14 ods. 2 Zákonníka práce, aby sa takéto pochybenia zo strany žalobcu neopakovali voči ďalším
jeho zamestnancom, pričom o vykonaní takýchto opatrení mal žalovanému podať písomnú správu do
20 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.

86. Ohľadom porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci
(bod č. 5 Protokolu) žalobca namietal záver žalovaného, že činnosť Tipéra je závislou prácou, ako
aj záver žalovaného, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým,
že v období 01/2022 využíval závislú prácu fyzických osôb A. B. a C. D., ktorí pre neho vykonávali
práce na pozícii Tipér na pracovisku Wüstenrot centra, Kubínyiho nám. 10, 984 01 Lučenec a

nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Správny súd sa definovaniu
a vyhodnoteniu činnosti Tipéra ako závislej práce venoval vyššie (body 80 – 82 tohto rozsudku).
Pokiaľ ide o závislú prácu, musí byť vykonávaná v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom
vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu. Z administratívneho spisu vyplýva, že preverovaní
zamestnanci v kontrolovanom období 01/2022 vykonávali činnosť Tipéra. Z predložených dokladov

a z poskytnutých informácií preverovaných zamestnancov správny súd zistil, že v kontrolovanom
období 01/2022 mali tieto fyzické osoby uzatvorený pracovný pomer s Wüstenrot poisťovňa, pracovný
pomer s Wüstenrot sporiteľňa, obchodnoprávny vzťah s Wüstenrot poisťovňa/Wüstenrot sporiteľňa,
obchodnoprávny vzťah s Wüstenrot InHouse Broker s. r. o. a obchodnoprávny vzťah s FINGO. Pracovný
pomer s Wüstenrot InHouse Broker s. r. o. (preverovaná spoločnosť) bol ukončený k 31.12.2021

uplynutím doby určitej, na ktorú bol uzatvorený. Fyzické osoby A. B. a C. D. vykonávali činnosti v
rámci jednotlivých pracovnoprávnych či obchodnoprávnych vzťahov, pričom v rámci otváracích hodín
tieto nerozlišovali. Podľa žalobcu je možné rozlíšiť, na základe ktorého zmluvného vzťahu kontrolovaní
zamestnanci vykonávali svoje činnosti, avšak neuviedol akým spôsobom ani sám toto rozlíšenie
neuviedol, a teda ide len o všeobecné tvrdenie žalobcu. Preverované fyzické osoby vykonávali činnosti

Tipéra (zaznamenávanie kontaktných údajov do interného systému a zisťovanie údajov klientov) na
základe Zmluvy o poskytovaní kontaktných údajov a o započítaní vzájomných pohľadávok a peňažných
záväzkov aj v období 01/2022, pričom ale už nemali s preverovanou spoločnosťou Wüstenrot InHouse
Broker s. r. o. uzatvorený pracovnoprávny vzťah, keďže pracovné zmluvy uzatvorené dňa 15.06.2021
boli uzatvorené na dobu určitú, t.j. do 31.12.2021, kedy pracovný pomer zamestnancov A. B. a C. D.

skončil. Uvedené fyzické osoby tak mali v období 01/2022 s preverovanou spoločnosťou Wüstenrot
InHouse Broker s. r. o. iba obchodnoprávny vzťah (Zmluva o poskytovaní kontaktných údajov a o
započítaní vzájomných pohľadávok a peňažných záväzkov), t. j. neboli v pracovnoprávnom vzťahu s
Wüstenrot InHouse Broker s. r. o., hoci prácu Tipéra ako závislej činnosti mohli vykonávať v zmysle
§ 1 ods. 3 iba v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom

vzťahu. Je preto správny záver žalovaného, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania tým, že v období 01/2022 využíval závislú prácu fyzických osôb A. B. a C. D., ktorí pre
neho vykonávali práce na pozícii Tipér na pracovisku Wüstenrot centra, Kubínyiho nám. 10, 984 01
Lučenec a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.

87. Správny súd ďalej konštatuje, že zo zákona č. 125/2006 Z.z., ktorý upravuje obsah a náležitosti
protokolu nevyplýva povinnosť, aby inšpektorát práce v protokole (ani v jeho dodatku) uviedol,
z akých dôkazov, ktoré skutočnosti zistil, akou úvahou dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti a to vo vzťahu ku konkrétnym povinnostiam vyplývajúcim zo Zákonníka práce, t.zn. skutkovéa právne posúdenie veci. Teda platná právna úprava nestanovuje žalovanému povinnosť protokol
odôvodňovať. Protokol z inšpekcie práce je správnym aktom sui generis, ktorý má špecifickú vnútornú
systematiku, resp. štruktúru, ktorá je zásadne odlišná od zaužívanej formy rozhodnutí s obvyklými

obsahovými náležitosťami (výrok, odôvodnenie, poučenie), a u ktorého prevažuje viac objasňujúci ako
nariaďovací charakter. Obsah Protokolu ako celku je potrebné vnímať v súlade s účelom zákona,
ktorým bolo v danom prípade odstránenie a zamedzenie nedostatkov zisteným pri výkone dozoru nad
dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,
zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov (§ 2 ods. 1 bod. 1, § 12

ods. 2, § 13 , § 14 zákona č. 125/2006 Z.z.). Avšak protokol tvorí základný skutkovo-právny podklad pre
rozhodnutie orgánu verejnej správy v ďalšom konaní (o správnom delikte), preto jeho zistenia nesmú
odporovať skutočnému stavu, ktorý bol známy počas výkonu inšpekcie práce.

88. Protokol o výsledku inšpekcie práce (v časti zistených porušení predpisov) predstavuje základný,
nie však jediný, podklad (skutkový základ) pre ďalší postup žalovaného, či už na účely uloženia opatrení

alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve nadväzujúce konanie o správnom delikte
podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., je vedené v súlade so Správnym poriadkom
(zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ktorý poskytuje záruky spravodlivého procesu, v rámci
ktorého má žalobca, ako účastník konania, dostatočne širokú škálu procesných práv použiteľných na
účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. V rámci dokazovania má žalobca právo aj

povinnosť predložiť a navrhovať všetky známe dôkazy a iné podklady (§ 33, § 34 Správneho poriadku)
preukazujúce jeho tvrdenia. Samotný Protokol nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože
neobsahuje opatrenia sankčného charakteru ani právne posúdenie zodpovednosti žalobcu za zistené
nedostatky.

89. V danej súvislosti je potrebné poukázať na to, že závery obsiahnuté v Protokole, z hľadiska
jeho zákonom stanovených náležitostí, a teda z hľadiska právne relevantného obsahu Protokolu, nie
sú konštatovaniami, ktoré by žalovaného (a tým aj žalobcu) z hľadiska ďalšieho postupu nezvratne
v celom rozsahu zaväzovali. Protokol je jedným z podkladov rozhodnutia o správnom delikte, pričom
predmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho, či bola naplnená skutková podstata

správneho deliktu vymedzená v zákone. V takom správnom konaní, ktoré sa riadi Správnym poriadkom
musí správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci. Musí vyhodnotiť protokol, t.j. odlíšiť v akej časti jeho
obsahu je dôkazom o kontrolných zisteniach zistených inšpektormi a v akej časti sú závery v ňom
obsiahnutévýsledkominýchpodkladov,prihliadnuťnavšetko,čovkonanívyšlonajavo,vykonaťajďalšie
účastníkom navrhnuté dôkazy, resp. ich nevykonanie potom náležite zdôvodniť, dôkazy vyhodnotiť

jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a z vykonaného dokazovania vyvodiť, ktoré skutočnosti sú zistené
a ktoré skutkové závery z nich vyplývajú a tieto právne posúdiť. Správny súd nemôže túto činnosť
správneho orgánu nahradiť a to ani v konaní o preskúmaní zákonnosti protokolu.

90. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo

nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo
opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho
jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol
v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP).
Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,

ktoréjenevyhnutnénapreskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia,t.j.jehorozsahjeobmedzený
účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať
činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda
posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

91. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalovaný v jednotlivých bodoch Protokolu označil podklady
a pri každom zistenom nedostatku (pod č. 1 - 5) zvlášť popísal činnosti alebo postupy žalovaného, resp.
ich opomenutie, ktoré neboli v súlade s platnou právnou úpravou. Uviedol tak, v čom videl porušenie
zákona a uviedol tiež konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené. Popis týchtoskutočností – zistených nedostatkov pod č. 1 - 5 je zrozumiteľný bez vyvolania pochybností o ich
obsahu. Z § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. vyplýva, čo má Protokol obsahovať, pričom zároveň
neukladá žalovanému povinnosť odôvodňovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce

úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych
predpisov riadil, nakoľko na výkon inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa
nevzťahuje Správny poriadok. Z tohto dôvodu Protokol nemá náležitosti rozhodnutia, ale ide o opatrenie.
Účelom inšpekcie práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych a iných právnych predpisov (§
2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z.). V rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie

právnych predpisov, čomu zodpovedá zákonom vymedzený obsah protokolu, ktorého nosnou časťou
sú zistené porušenia predpisov alebo záväzkov z kolektívnych zmlúv (zistené nedostatky). Skutkové
zistenia žalovaného, uvedené v Protokole ako zistené nedostatky – porušenia právnych prepisov, nie
sú založené na hodnotení dôkazov, vychádzajú len z posúdenia žalobcom predložených podkladov
a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. z inšpekčných zistení na mieste samom. Pokiaľ tak
žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, takéto námietky neobstoja, pretože nemajú oporu

v aplikovanej právnej úprave.

92. Podľa správneho súdu sú opatrenia uložené v Protokole materiálne vykonateľné, pretože, čo do
zistených porušení predpisov, pre ktoré majú byť prijaté opatrenia na ich odstránenie v budúcnosti
a podaná správa o ich prijatí, odkazujú na body 1 – 5 (teda všetky zistené nedostatky) a tým spôsobom

zrozumiteľne funkčne nadväzujú na túto časť Protokolu. Protokol o výsledku inšpekcie práce tvorí jeden
celok, ktorý v špecifickej forme obsahuje zistené nedostatky – porušenia právnych prepisov aj prijaté
opatrenia. Protokol obsahuje všetky obsahové náležitosti podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z.z. a
ďalšie skutočnosti alebo informácie žalovaný nebol povinný doň uvádzať. Keďže na postup pri výkone
inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,

na vyhotovenie protokolu o výsledku inšpekcie práce neboli kladené nároky zodpovedajúce obsahovým
náležitostiam rozhodnutia (§ 46, § 47 správneho poriadku). Samotné zistené nedostatky – porušenia
právnych predpisov sú skutkovo vymedzené určito a zrozumiteľne, keďže tieto skutkové zistenia sú
v dostatočnom rozsahu popísané s uvedením ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené.

93. Námietka chýbajúceho obsahu opatrení, ktoré má žalobca prijať na odstránenie zistených porušení
predpisov a ich príčin (§ 14 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z.z.) bola rovnako nedôvodná, pretože takúto
povinnosť žalovanému zákon neukladá. Žalovaný by bol oprávnený konkrétny obsah uložených opatrení
špecificky formulovať iba v prípade, pokiaľ by takýto jeho postup vyplýval priamo zo zákona, teda
ak by konkrétne nedostatky bolo možné odstrániť len konkrétnym zákonom predvídaným spôsobom

alebo postupom. Vo všeobecnosti je však základná povinnosť dodržiavať zákon, resp. neporušovať
zákon alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy na každom, koho sa to týka. Rovnako tak aj
prijatie opatrení potrebných na zabezpečenie tejto povinnosti, v prípade zistenia jej neplnenia, je úlohou
každého takýmto zistením dotknutého subjektu, ktorý autonómne, so zohľadnením vlastných možností
a potrieb zváži prijatie konkrétnych opatrení, ktorými v budúcnosti zamedzí opakovanému výskytu

inšpekciou zistených nedostatkov, porušení predpisov a ich príčin. Kontrolovaný subjekt si tak sám musí
identifikovať príčiny, pre ktoré k vytýkaným nedostatkom z jeho strany došlo, pričom podľa spôsobu
fungovania vlastnej firmy alebo spoločnosti si z nich vyšpecifikuje účinné opatrenia na zamedzenie
opakovaniu týchto nedostatkov. Následne to platí aj pre obsah písomnej správy o prijatí opatrení.

94. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/35/2019 z 20.05.2020,
kde zaujal k tejto otázke nasledovné stanovisko: „Konkrétny spôsob, akým sťažovateľ vykoná nápravu,
je v podstate ponechaný na ňom. Podstatné je, aby prijaté opatrenia sledovali účel a cieľ definovaný
v predmetnom protokole, a teda, aby bolo do budúcna zabránené nesprávnym pracovným postupom
(ako sú žalovaným opísané v protokole). Pri formulovaní vysloveného záveru kasačný súd vychádzal

zo skutočnosti, že žalovaný v protokole jasne opísal nedostatky zistené pri inšpekcii práce, pričom
presne špecifikoval, v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti sťažovateľa. Preto, ak s poukazom
na jednoznačnú identifikáciu nedostatkov žalovaný v protokole uložil sťažovateľovi povinnosť tieto
odstrániť, nebolo možné konštatovať neurčitosť či nezrozumiteľnosť protokolu v tejto časti. Hoci
žalovaný neurčil konkrétny spôsob akým má sťažovateľ nápravu vykonať, ale stanovil cieľ, ktorý má

sťažovateľ nápravu dosiahnuť, považuje kasačný súd takéto opatrenie za postačujúce.“ Uvedený názor
Najvyššieho súdu SR je plne aplikovateľný aj na tento prípad, nakoľko aj v tomto prípade žalovaný jasne
opísalašpecifikovalobjektívnenedostatkyzistenépriinšpekciipráce.Rovnakozrozumiteľnepomenoval
aj opatrenia, ktoré funkčne nadväzujú na zistené nedostatky, ktorých cieľom je navodenie zákonnéhostavu. Správny súd poznamenáva, že vzhľadom na obsah opatrení, na okolnosti veci, bez prejednania
veci mu nebolo zrejmé, či opatrenia sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do práv, oprávnených
záujmov, či mohli ovplyvniť právne postavenie žalobcu, preto pripustil súdny prieskum. Poukazuje pritom

nazáveryVeľkéhosenátuNajvyššiehosprávnehosúduSRsp.zn.19SVs/2/2022(bod17,18).Aknebolo
možné takýto zásah do práv žalobcu absolútne vylúčiť, správny súd vec prejednal, čím poskytol viac
práv ako keby žalobu odmietol (§98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP). Totiž rešpektovanie/
podriadenie sa takým opatreniam, ktoré nie sú zákonné (čo môže konštatovať súd len v rámci súdneho
prieskumu) by mohlo viesť k dotknutiu na právach žalobcu (a nielen uložením sankcie v následnom

správnom konaní) v jeho hospodárskej sfére, napr. zmenšením majetku, pričom právo vlastniť majetok
je garantované Ústavou SR (čl. 20) a keďže ide o základné ľudské právo, nesmie byť z právomoci súdu
vylúčené preskúmanie rozhodnutia týkajúce sa tohto práva (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).

95. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia
žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že

žaloba je nedôvodná a opatrenie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190
SSP žalobu zamietol.

96. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

97. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný,

správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

98. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.