Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/107/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122200573
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122200573.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XX, D.,
proti žalovanej: E. F., nar. XX.X.XXXX, adresa C. G. XX, H., o žalobe na obnovu konania, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 21C/4/2022-47 zo dňa 24. mája 2022, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. odmietol žalobu na obnovu konania a výrokom
II. rozhodol, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 49 ods. 1 a 3, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 3
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca sa
žalobou, doručenou súdu e-mailom dňa 30.1.2022 a osobne dňa 31.1.2022, domáhal obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/221/2016. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní
sp. zn. 11C/55/2014, ktoré predchádzalo konaniu sp. zn. 21C/221/2016, sudkyňa zámerne zmenila
výpoveď žalobcu v zápisnici z pojednávania aj v rozsudku, a iná sudkyňa v konaní o obnove konania

sp. zn. 21C/221/2016 na túto skutočnosť neprihliadla. Okrem dôkazu, že žalobcu sudkyňa v pôvodnom
konaní po vyhlásení rozsudku uplácala v inom konaní, dňa 5.11.2021 žalobca pri kontrole jedného z jeho
bankových účtov zistil, že exekútor voči nemu zrušil po 6 rokoch exekúciu v tomto konaní, čím dal jasne
najavo, že si uvedomuje nezmyselnosť a nezákonnosť žalobcovi doručeného rozsudku v pôvodnom
konaní. Rozsudok v konaní sp. zn. 21C/221/2016, ktorý súd prezentuje ako právoplatný, bol žalobcovi
doručený dňa 1.2.2019, tým pádom táto žaloba spĺňa lehotu na podanie žaloby. V pôvodnom konaní sp.

zn. 11C/55/2014 žalobca dodnes nevidel právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. K žalobe žalobca
predložil screenshot obrazovky, na ktorej je časť výpisu bankového účtu.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní postupoval podľa ustanovení Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), hoci žalobca navrhoval súdu postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, pretože Občiansky súdny poriadok bol zrušený novším zákonom - CSP, pričom v prechodných

ustanoveniach CSP je uvedené, že CSP sa použije, ak nie je uvedené inak, aj na konania začaté pred
jeho účinnosťou, navyše súd zdôraznil, že žaloba bola podaná po nadobudnutí účinnosti CSP. Súd
prvej inštancie uviedol tiež to, že hoci žalobca podal v konaní námietku zaujatosti voči JUDr. Vozárovej,
ktorej bola vec pôvodne náhodným výberom pridelená, následne bola vec v zmysle rozvrhu práce
prerozdelená náhodným výberom a pridelená inému sudcovi, čím odpadol dôvod uvedenej námietky,
keď žalobca ako dôvod námietky zaujatosti uvádzal výlučne skutočnosť, že táto sudkyňa rozhodovala

v pôvodnom konaní. Žalobca podal v konaní námietky zaujatosti tiež voči celému Okresnému súdu
Trnava. Pretože všetky námietky zaujatosti uplatnené žalobcom spočívali výlučne v procesnom postupesúdu a jeho sudcov, súd prvej inštancie na tieto námietky v zmysle § 49 ods. 3 CSP v spojení s § 53
ods. 3 CSP neprihliadal a vec nadriadenému súdu nepredložil.

4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca sa žalobou na obnovu konania domáhal obnovy konania
vedeného pod sp. zn. 21C/221/2016. Žaloba žalobcu nemala všetky náležitosti v zmysle § 127 ods. 1 a
§ 406 CSP, a preto išlo o podanie neúplné. V žalobe najmä nebolo uvedené, v akom rozsahu sa napáda
rozhodnutie súdu, označenie dôvodov obnovy konania, opis skutočností, ktoré nasvedčujú tomu, že
žaloba bola podaná včas, označenie dôkazov, ako aj to, čoho sa žalobca v konaní domáha. Súd vyzval

žalobcu v zmysle § 129 CSP na odstránenie vád podania. Žalobca vady podania podľa súdu odstránil
iba čiastočne, keď uviedol, že sa domáha zrušenia rozsudku, ostatné vady podania žalobca neodstránil.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v žalobe uvádza, že rozsudok v konaní sp. zn.
21C/221/2016 mu bol doručený dňa 1.2.2019, teda žaloba spĺňa lehotu na podanie návrhu. Súd vykonal
dokazovanie za účelom zistenia, či bola žaloba podaná včas, a to pripojením spisu sp. zn. 21C/4/2022

(správne má byť sp. zn. 21C/221/2016, pozn. odvol. súdu). V konaní sp. zn. 21C/221/2016 sa žalobca
domáhal obnovy konania vedeného pod sp. zn. 11C/55/2014. Rozsudkom č. k. 21C/221/2016-125 zo
dňa 11.7.2017 súd zamietol žalobu žalobcu na obnovu konania a žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania. Podľa doručenky v spise sp. zn. 21C/221/2016, žalobca prevzal predmetný rozsudok dňa
17.8.2017. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.11.2017 k spisu sp. zn. 21C/221/2016 uviedol,

že súd mu zaslal rozsudok, nepodpísaný sudkyňou, dňa 14.8.2017, rozsudok mu bol doručený dňa
17.8.2017, napriek tomu, že mu mal byť doručený do 11.8.2017. Žalobca k svojmu podaniu pripojil listiny
ním označené ako „Prehľad o skutočnom odoslaní a doručení zásielky“ a „Poštová obálka o doručení
rozsudku“, z ktorých vyplýva, že zásielka (rozsudok) bola podaná na pošte Trnava 1 dňa 14.8.2017, dňa
16.8.2017 bola uložená na pošte Trnava 1 a dňa 17.8.2017 odovzdaná žalobcovi. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania dňa 5.9.2017. Súd prvej inštancie uviedol,
že žalobu na obnovu konania je potrebné podať v lehote 3 mesiacov, odkedy sa ten, kto podáva
žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
Žalobca v žalobe neuviedol, ktorý z prípustných dôvodov žaloby na obnovy konania podľa § 397 CSP je
dôvodomnaobnovukonaniavprejednávanejveci.Žalobcavžalobeuvádzalskutočnosti,ktorémôžubyť

posudzovanépodľaobsahuakodôvodyobnovykonania,ato,žesudkyňavkonanísp.zn.21C/221/2016
neprihliadala na skutočnosť, že sudkyňa v konaní sp. zn. 11C/55/2014 zmenila jeho výpoveď v zápisnici
z pojednávania a že súdny exekútor zrušil voči žalobcovi exekúciu, čo zistil kontrolou svojich účtov dňa
5.11.2021, ani jeden z dôvodov však bez ďalšieho nepredstavuje dôvod vymedzený v § 397 CSP a
zároveň žalobca v žalobe neuviedol, kedy sa o danom dôvode obnovy konania dozvedel a kedy najskôr

sa o danom dôvode mohol dozvedieť. Súd preto nemohol posúdiť, či bola splnená lehota 3 mesiacov,
odkedy sa žalobca mohol o dôvode obnovy dozvedieť. Zároveň je však žalobu na obnovu konania
potrebné podať v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok v konaní, ktorého obnovy
sa žalobca domáha, nadobudol právoplatnosť dňa 5.9.2017, keď žalobcovi aj právnemu zástupcovi
žalovaného bol rozsudok doručený dňa 17.8.2017 a žiadna zo strán proti nemu nepodala odvolanie.

Hoci žalobca v žalobe uvádza, že rozsudok mu bol doručený až dňa 1.2.2019, na preukázanie tohto
svojho tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy, naopak, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že rozsudok mu bol doručený dňa 17.8.2017 a nadobudol právoplatnosť tak, ako je uvedené vyššie.
Keďže žaloba na obnovu konania bola podaná po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa právoplatnosti
predmetného rozsudku, súd dospel k záveru, že bola podaná po lehote stanovenej v § 403 CSP. Hoci

v zmysle § 404 CSP je možné za splnenia určitých podmienok podať žalobu aj po uplynutí tejto lehoty,
splnenie takýchto podmienok v konaní nebolo preukázané, ani tvrdené. Preto vzhľadom na to, že žaloba
neobsahuje náležitosti v zmysle § 406 CSP, išlo o podanie neúplné, žalobca neodstránil vady žaloby
a nedoplnil ju v zmysle riadne doručenej výzvy súdu, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola
podaná oneskorene, súd žalobu na obnovu konania v zmysle § 413 ods. 1 písm. a) a d) CSP odmietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
avšak v konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože
jej v konaní žiadne trovy nevznikli (čl. 4 ods. 2 CSP).

7. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca dňa 14.6.2022 odvolanie, v ktorom
uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nezákonné. Poukázal na to, že dňa 5.5.2022 podával
námietku zaujatosti voči Okresnému súdu Trnava. Vydanie predmetného uznesenia je len potvrdením
oprávnenosti žalobcových námietok, keďže súd rozhodol vo veci, v ktorej nebol oprávnený rozhodovať.Žiadne rozhodnutie vo veci námietok totiž žalobcovi do dnešného dňa nebolo doručené, nie je o tom
doklad. Súd sa svojim rozhodnutím snaží zamiesť pod koberec trestnú činnosť protistrany a niektorých
svojich kolegov a správoplatniť pôvodný rozsudok ktorý vzišiel z trestnej činnosti. Žalobca navrhol

spolupracovať s OČTK, vo veci nariadiť pojednávanie, resp. zrušiť pôvodný prvotný rozsudok vo veci
sp. zn. 11C/55/2014, ale súdom nezaujatým, ale príslušným a zákonným vo veci, nie Okresným súdom
Trnava. Predsedovi súdu už zaslal informáciu o podaní trestného oznámenia vo veci trestnej činnosti
páchanej na OS v Trnave v októbri 2019, preto mu odporúča začať spolupracovať s OČTK pokiaľ tak
vtedy neučinil, možno z dôvodu vtedajšej vládnej garnitúry. V prípade, že súd disponuje rozhodnutiami,

ktoré sú v rozpore s žalobcovými vyššie uvedenými tvrdeniami, navrhuje ich odovzdať bezodkladne
OČTK. V prílohe č. 1 žalobca zasiela originál uznesenia č. k. 21C/4/2022-47 zo dňa 24.5.2022, žalobcovi
doručený dňa 1.6.2022. V podobnom duchu sa žalobca vyjadril aj v sťažnosti zaslanej na Okresný
súd Banská Bystrica dňa 10.6.2022. Všetky podmienky na podanie návrhu boli splnené, len ich súd
vytrháva z kontextu, čoho dôkazom je, že aj keby vo veci mohol konať, čo nemôže, tak ani len nechce
nariadiť pojednávanie a snaží sa zmariť konanie vydávaním nezákonných rozhodnutí. Pritom samotné

nezákonné uznesenie č. k. 21C/4/2022-47 je dôvodom na obnovu konania, resp. zrušenie pôvodného
rozsudku.

8. Ako prílohu odvolania žalobca pripojil napadnuté uznesenie zo dňa 24.5.2022 č. k. 21C/4/2022-47;
námietku zaujatosti Okresného súdu Trnava zo dňa 5.5.2022 a trestné oznámenie zo dňa 20.9.2019.

9. V e-mailovom podaní zo dňa 16.6.2022 žalobca uviedol, že v zákonnej lehote dopĺňa odvolanie
v konaní sp. zn. 21C/4/2022 na základe informácie, že okresný súd stále disponuje predmetným
spisom napriek tomu, že žalobca vzniesol voči OS v Trnave námietky zaujatosti a vo veci je podané
trestné oznámenie. Napriek skutočnosti, že žalobca opakovane poukazuje na to, že v pôvodnom konaní

sudkyňa zámerne zmenila výpoveď žalobcu na pojednávaní, súd túto skutočnosť ignoruje a zrejme
vyhodnocuje ako procesný postup sudcu. A krajský súd evidentne súd pri tejto nezákonnej činnosti
kryje, keďže si protistrana dovolí zablokovať žalobcovi opätovne účet cez exekútora. Žalobca mal za
to, že súd vyhodnocuje námietky zaujatosti aj v nadväznosti na žalobcove predchádzajúce vyjadrenia,
a tak závažné tvrdenia strany súd aj preveruje a posudzuje dôkladne. Evidentne však súd robí všetko

preto, aby spis zostal na súde, prinajhoršom na krajskom súde, aby sa ututlali pochybenia kolegov. Preto
žalobca uviedol, že opakovane podáva aj námietku zaujatosti OS v Trnave a aj na KS v Trnave, pretože
nie sú schopní vo veci spravodlivo a nezákonne konať, resp. rozhodovať. To sa týka aj ostatných konaní,
ktoré boli spomínané v námietke zaujatosti zo dňa 5.5.2022. Žalobca nemá info, že by bol podaný
disciplinárny návrh na sudkyňu Pribulovú, ani že by veci boli postúpené na OČTK. Svojvoľná zmena

výpovede strany v konaní sudcom, nemôže byť posúdená ako procesný postup v konaní a rozhodovacej
činnosti sudcu tak, ako vyplýva z doručeného uznesenia. Žalobca na záver uviedol, že toto elektronické
podanie doručí súdu aj v listinnej podobe. E-mailové podanie zo dňa 16.6.2022, doručil žalobca súdu
osobne písomným podaním dňa 17.6.2022.

10. Dňa 17.6.2022 doručil žalobca súdu prvej inštancie e-mailové podanie, v ktorom uviedol, že
v spise sp. zn. 21C/4/2022 absentuje preverenie exekútora G., na čom žalobca postavil návrh na
obnovu konania. Absentujú akékoľvek vyjadrenia protistrany v konaní, súd námietky žalobcu vôbec
neposudzoval, vytrhol veci z kontextu, pričom všetky podmienky na obnovu konania boli v skutočnosti
splnené a súd nie je oprávnený vo veci konať. Flákaním przní spravodlivosť a nazýva to procesný

postup a rozhodovaciu činnosť súdu. Súd by sa dostal k vyjadreniu žalobcu na OS BB a zistil by, či sú
splnené podmienky na spojenie veci s inými konaniami, keďže o neoprávnenej požiadavke protistrany
a prípravy výpovede bez odstupného sa dozvedel už koncom roka 2012. K tomuto podaniu pripojil
kópiu sťažnosti podanej vo veci sp. zn. 6Ek/388/2021 na Okresnom súde Banská Bystrica. Predmetné
podanie žalobca doplnil písomným podaním doručeným súdu osobne dňa 20.6.2022, v ktorom ďalej

doplnil, že súdy, ktoré menia výpovede strany v konaní na pojednávaniach a dajú si to odobriť vyšším
súdombezoboznámeniastranyvkonaníoodvolacomkonaní(11C/55/2014,teraz21C/4/2022),nevedia
aké náležitosti a podmienky musí spĺňať okamžitá výpoveď zo strany zamestnávateľa a zároveň
nevedia, že hmotná zodpovednosť zamestnanca zaniká dňom výpovede zamestnanca (21C/91/2014,
teraz 35C/1/2022). To, že sudcovia OS v Trnave sú manipulovateľní na poškodzovanie a šikanovanie

žalobcu o čom svedčí rozsudok v konaní sp. zn. 17C/34/2021, kde sudkyňa nielen že nemala potrebu
predvolať žalobcu, ale aj odignorovala preverenie tvrdení žalobcu (tam ako žalovaného) a rozhodla
bezodkladne rozsudkom 17C/34/2021-53, čo žalobcu utvrdilo v tom, že OS Trnava nie je schopný
objektívne rozhodovať vo veciach žalobcu, na základe čoho podal žalobca námietky zaujatosti už dňa5.5.2022. Vo veci 17C/34/2021-53 žalobca poslal upomienku, kde tvrdí, že úhrada prostredníctvom
exekútoravovýške190,65euraprebehla,alekeďžesivypýtalďalších289,78eura,akokebynevedel,že
premlčaciadobaje3roky,sútuvážnepochybnostiooprávnenostizaslanejupomienky,akoajosamotnej

realizácii platby 190,65 eura prostredníctvom ex. I.. Ale i to je chybou súdu, lebo sa nevie vysporiadať
ani len s otázkou, kto môže a kto nemôže byť účastníkom konania. Hlavne, že vie, že premlčacia doba
je tri roky a podľa toho si súd upravil výpoveď žalobcu v konaní 11C/55/2014 odhliadnuc od amatérskych
dôkazov vyrobených proti žalobcovi v tomto konaní. Celé to odkresľuje vyjadrenie právneho zástupcu E.
v konaní 19C/83/2016 (teraz 31C/5/2022), kde nebolo nariadené ani len pojednávanie a on sa zmohol

len na suché vyjadrenie „súhlasím s rozhodnutím súdu.“

11. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 21C/4/2022-87 zo dňa 28.6.2022 vyzval žalobcu, aby svoje
podaniezodňa14.6.2022,doplnenédňa17.6.2022adňa20.6.2022doplnilonáležitosti,vakomrozsahu
uznesenie súdu prvej inštancie napáda, z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu za nesprávne
a doplnil odvolací návrh.

12. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 11.7.2022 e-mailom sťažnosť, v ktorej uviedol, že
žalovaná spolu s právnou zástupkyňou pokiaľ nezneužíva pochybenie sudkyne v prvotnom konaní sp.
zn. 11C/55/2014 a nevyhráža sa súdu aj bývalým J., tak nech radšej okamžite podá návrh na zrušenie tej
exekúcie, ktorá vyplynula z konania sp. zn. 11C/55/2014. Sudkyňa Pribulová hneď po rozsudku v konaní

sp. zn. 11C/55/2014 kde svojvoľne zmenila žalobcovu výpoveď na pojednávaní „kompenzovala“ fin.
ujmu v konaní sp. zn. 11C/195/2015, v ktorom ani nemala nariadiť konanie, keďže žalobca požiadal
HomeCredit Slovakia o splátkový kalendár. Ďalej to, že p. F. vybavili beztrestnosť ohľadom krivého
obvinenia voči žalobcovi v minulom konaní 8C/59/2016 neznamená, že sa nevedie v tejto veci ešte iné
trestné oznámenie, stále živé. Žalobca teda požaduje úplné zrušenie prvotného rozsudku 11C/55/2014,

na ktorý nadväzuje konanie 21C/221/2016, ktorý je predmetom tohto konania a odblokovanie účtov
žalobcu v tejto veci nezaujatým súdom a vrátenie 400 eur od žalovanej, ktoré jej žalobca musel pod
nátlakom uhradiť. Uznesenie je síce nezákonné v zmysle vyššie uvedeného a neplatné v zmysle
legislatívy platnej pre toto konanie, súd pripúšťa, že návrh na obnovu konania bol podaný včas, keďže sa
dotazuje, čo žalobca navrhuje. To, že brat J. dáva nezákonné výpovede žalobca preukázal vďaka žalobe

p. F. z roku 2014, preto žalobca nerozumie, o čo súdu vlastne ide, načo sú tieto sprievodné konania
a snahy o diskreditáciu žalobcu dobré. To bola sťažnosť, okrem iného aj s dôvodmi, keďže ho vydal
nezákonne OS v Trnave. Predmetné e-mailové podanie žalobca doplnil písomným podaním podaným
osobne dňa 12.7.2022, kde ešte doplnil, že súd nevydal rozhodnutie, že v zmysle žalobcom podaných
námietok zaujatosti rozhodol podľa paragrafu, podľa ktorého sa na jeho námietky neprihliada. A tým

rozhodol vo veci samej nezákonne.

13. E-mailovým podaním zo dňa 17.7.2022 žalobca uviedol, že na doplnenie sťažnosti zo dňa 11.7.2022
uvádza, že odvolacím návrhom k 21C/221/2016, resp. 11C/55/2014 je: Súd F. požadovanú sumu
z konania 11C/55/2014 nepriznáva. Súd náhradu trov F. nepriznáva. B. vráti F. 400 eur a vyplatí náhradu

trov konania, keďže vetu zo zápisnice a následne v rozsudku v znení: „S navrhovateľom som sa dohodol,
že jej peniaze, ktoré mi požičala vrátim 31.12.2011,“ žalobca ako odporca nikdy nevyslovil a sudkyňa si
ju vymyslela, len aby jej pasovala do s mafiou vopred dohodnutého rozsudku. Toto e-mailové podanie
doplnil žalobca písomným podaním podaným osobne dňa 21.7.2022 a doplnil, že má za to, že v tomto
konaní je prípustné postupovať hoc aj v zmysle CSP, keďže problémom v nesprávnom posúdení veci

v pôvodnom konaní 11C/5/2014 nebolo nezákonné použitie zákona, ale zmena výpovede žalobcu
sudkyňou. Avšak v konaní 35C/1/2022, resp. 24C/91/2014 je to zásadná vec postupovať podľa OSP,
keďže je to dôležité pre správne a spravodlivé posúdenie a rozhodnutie vo veci, keďže súd účelovo
počas konania preskočil s OSP na CSP a úmyselne tým žalobcu ako stranu v konaní poškodil. Žalobcom
podaná vzájomná žaloba v roku 2016 v konaní 24C/91/2014 bola síce podaná najprv v zmysle CSP, ale

následne opravená a podaná podľa OSP.

14. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 21C/4/2022-104 zo dňa 4.8.2022 sťažnosť žalobcu proti
uzneseniu - výzve na odstránenie vád odvolania – č. k. 21C/4/2022-47 zo dňa 24.5.2022, zamietol.

15. E-mailovým podaním zo dňa 11.8.2022 žalobca uviedol, že súd mu naznačuje, že keď prestane
všetkým vypisovať, že sudkyňa účelovo zmenila výpoveď v pôvodnom konaní 17C/55/2014 v prospech
protistrany, možno aj dobre bude. Súd ho za 8 rokov porobil o niekoľko tisíc eur a ešte mu aj posiela
nezákonné uznesenia. Dôvodil, že sudkyňa Židek, zákonným sudcom nie je. Žalobca ako občan SRnemá povinnosť registrovať sa v nejakých elektronických stránkach a sledovať tam stav konania.
Naopak povinnosťou súdu je vo veciach nariadiť pojednávanie za účasti oboch strán, kde by sa veci
ujasnili, nemanipulovali so zápisnicou z pojednávania a dospeli k správnemu rozhodnutiu vo veci, alebo

rozhodnúť vo veci tak, ako žalobca uviedol vo svojich predchádzajúcich podaniach, a to nezaujatým
a nestranným súdom. Čo sa týka uznesenia, žalobca všetky požiadavky splnil napriek tomu, že súd nie
je kompetentný vo veci rozhodovať. Jediným, kto nemá strach opätovne vec otvoriť je žalobca a súd
s protistranou robí všetko preto, aby sa tak nestalo, čo len potvrdzuje pravdivosť žalobcových tvrdení.

16. Písomným podaním zo dňa 13.12.2022 žalobca uviedol, že podáva návrh na obnovu konania
v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/4/2022 (predtým 21C/221/2016, resp.
17C/55/2014). Vzhľadom na to, že okresný a Krajský súd v Trnave porušil všetky žalobcove práva
na spravodlivý proces v konaní sp. zn. 21C/4/2011 (predtým 21C/221/2016, resp. 17C/55/2014) tým,
že viedol konanie napriek žalobcovým námietkam zaujatosti voči týmto súdom, ktoré odignoroval,
odmietol nariadiť čo i len pojednávanie o prerokovaní návrhu na obnovu konania, rovnako odignoroval

žalobcove odvolanie proti uzneseniu sudkyne 21C/4/2022-47, mení nezákonne sudkyne v konaní bez
toho, aby žalobcu súd včas informoval 21C/4/2022-104 (JUDr. Vozárová, JUDr. Košťálová, JUDr.
Židek), predsedovia týchto súdov zámerne nesprávne posudzovali podania žalobcu v snahe zmariť celé
konanie, predseda Krajského súdu od žalobcu nesprávne vypýtal poplatok na prejedanie sťažnosti,
ktorý žalobca pri úhrade poplatku 2x žalobcovi tieto nevrátil ani po žalobcovej sťažnosti proti výzve na

úhradu poplatku, napriek odvolaniu žalobcu toto odvolanie odignoroval, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR
tým, že potvrdil, že žiadne odvolacie konanie neeviduje a predseda KS v Trnave namiesto toho, aby sa
prípadu po výzve Najvyššieho súdu začal venovať a postupoval v zmysle výziev Najvyššieho súdu, mu
neznáma osoba z cudzieho e-mailu napísala vyjadrenie v mene predsedu KS v Trnave, že vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca nepochodil na Najvyššom súde SR a Ministerstve spravodlivosti so svojimi

podaniami nepochodil, považuje žalobcove nesúhlasné podania s vyjadreniami súdov OS a KS v Trnave
za vybavené. No keďže predseda KS v Trnave nie je schopný toto vyjadrenie žalobcovi ako účastníkovi
konania doručiť v podobe platného právneho úkonu a vyjadrenie, ktoré sa javí ako vyjadrenie predsedu
KS v Trnave je bohapustá lož, keď jediný kto na Ministerstve spravodlivosti nepochodil je on sám,
keďže žalobca na Ministerstvo spravodlivosti v konaní 21C/4/2022 nič nepodával a Najvyšší súd SR sa

opakovane vyjadril, aby vo veci konal a podľa vyjadrení anonymu zo dňa 24.11.2022 z adresy B. nekoná
a konať nebude, podáva žalobca návrh na obnovu konania 21C/4/2022 a konania s tým súvisiace.
Uvedený návrh žalobca podáva v mysle zákona, ale vzhľadom na vyššie uvedené je jasné a žalobca má
za to, že okresnému súdu a Krajskému súdu v Trnave prejednávať danú vec neprináleží, keďže vec je
možné prejednať len na nezávislom a nezaujatom súde. Kľudne môže byť súčasťou obnovy konania aj

konanie priamo súvisiace s účastníkmi strán a teda 8C/59/2016, v ktorom dal súd žalobcovi za pravdu,
ale ani v tomto konaní súdy nevedeli doručiť rozsudok, ktorý by spĺňal podmienky platného právneho
úkonu. K akože nepriamo súvisiacim živým konaniam zaujíma žalobca rovnaký postoj a teda prejednať
ich na nezávislom, nezaujatom a nestrannom súde. Jedná sa o konania 35C/1/2022, 31C/5/2022,
17C/34/2021, 40C/61/2022 ..., ako aj 24Cpr/15/2020 vedenom na OS Piešťany, keďže spadá pod KS

v Trnave a je vysoko pravdepodobné, že sa akákoľvek zo strán konania po rozsudku v tomto konaní
odvolá v zmysle vyššie uvedeného. V konaní 35C/1/2022 súd nezaslal žiadne rozhodnutie vo veci, a to
z dôvodu, aby mohol takýmto spôsobom pokračovať v nezákonnej činnosti v ostatných konaniach voči
osobe žalobcu, keďže v konaní je protistranou brat bývalého J. a faktom je, že súd pri určitých úkonoch
zasahuje do postupu sudcu v konaní a jeho rozhodovacej činnosti, čiže opakovane porušuje zákon.

17. V súlade s ust. § 413 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak súd uznesením žalobu na obnovu
konania odmietne, netreba žalobu na obnovu konania doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie
a s poukazom na ust. § 378 ods. 1 CSP, podľa ktorého na konanie na odvolacom súde sa primerane
použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie; nebolo ani odvolanie žalobcu doručované

žalovanej na vyjadrenie.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu zo dňa
14.6.2022 doplnené podaním zo dňa 16.6.2022 bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 357 písm. b/ CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. c/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutímex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario)apooboznámenísasobsahomspisovéhomateriáludospelkzáveru,žeodvolaniužalobcunie
je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia a

žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim odmietnutie podanej žaloby na obnovu konania.

20. Odvolací súd považuje za potrebné na tomto mieste zdôrazniť, že podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Tiež v zmysle ust. § 373 ods. 1 veta druhá CSP, súd (v rámci odstraňovania vád podaného

odvolania) nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. Preto pokiaľ ide o posudzovanie odvolacích
dôvodov žalobcu, bolo možné prihliadnuť len na jeho odvolanie a doplnenie odvolania, ktoré boli podané
v odvolacej lehote (ktorá uplynula dňa 16.6.2022 vrátane), teda na podanie zo dňa 14.6.2022 a podanie
zo dňa 16.6.2022. Odvolací súd má tiež za to, že tieto podania spĺňajú náležitosti odvolania, keďže
z nich obsahu zrejmé, že žalobca s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie č. l. 21C/4/2022-47 zo

dňa 24.5.2022 nesúhlasí. Na neskoršie podania žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd z hľadiska
danosti odvolacích dôvodov neprihliadal.

21. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že rozhodnutie je nezákonné, pretože vo veci
rozhodol vylúčený sudca (§ 365 ods. 1 písm. c/ CSP), pretože žalobca podal dňa 5.5.2022 námietku

zaujatosti voči Okresnému súdu Trnava.

22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 5.5.2022 podal žalobca osobne na súd prvej inštancie
písomné podanie – námietka zaujatosti Okresného súdu Trnava, v ktorom uvádza, že sa zámerne prznia
konania týkajúce sa jeho osoby, manipuluje sa so spismi, spisovými značkami, žalobcovi je v inotajoch

a nepriamo radené, ako má najbližšie v konaniach o obnove konaní pokračovať, načo klásť dôraz,
načo zas menej, čo keď zistí C. F. a spol. Žalobca nepotrebuje, aby vo veciach rozhodoval súd, ktorý
zneužíval taláre na presadzovanie záujmov mafiánskych skupín, a teraz mu išiel radiť. V právnom štáte
by žalobca uvítal súd, ktorý vie, aké parametre musí spĺňať okamžitá výpoveď zo strany zamestnávateľa,
resp. kedy zaniká hmotná zodpovednosť zamestnanca, súd o ktorom súdni exekútori netvrdia, že niekto

si na nich robí z ľudí srandu, súd na ktorom sa sudkyne nepretekajú s pojednávaniami, len aby vám
mohli zámerne meniť vaše výpovede v nádeji, že si to nevšimnete, aby vás následne mohli uplácať,
súd kde sa skúmajú dôkazy a kde nie je poškodenou panička, čo si príde na súd nielenže s časovo
nezosúladenými akože dôkazmi v podobe sms, ktoré zrejme písala sama, alebo na zákazku a ešte aj
po funuse, súd kde scenáre pojednávaní nepíšu tretie osoby, ktorý pozná platnú legislatívu pre dané

konania, súd ktorý nepoučuje vo svojich rozhodnutiach len v medziach poškodiť, resp. zvýhodniť jednu
zo strán sporu atď. Taký súd žalobcovi garantuje Ústava SR, ale takým Okresný súd Trnava nie je.
Žalobca ako občan SR nemieni kamarádičkovanie a rodinkovanie na súdoch tolerovať. Preto v zmysle
platnej legislatívy podáva v zákonnej lehote námietku zaujatosti na Okresný súd Trnava ako celok, a to
na všetky aktuálne živé konania týkajúce sa jeho osoby a teda: 17C/34/2021, 35C/1/2022, 21C/4/2022,

31C/5/2022 a konania s tým súvisiace. Žalobca uviedol, že svoju účasť na rozhodovaní o námietke by
mal zvážiť aj Krajský súd v Trnave vzhľadom na skutočnosť, že Okresný súd Trnava sa za tých 8 rokov
oháňal len žalobcovi doručenými neprávoplatnými odvolacími rozsudkami z Krajského súdu v Trnave.
Napriek tomu má žalobca blokované účty a nevyplácali mu mzdu. Ak by orgán rozhodujúci o námietke
zaujatosti netušil na základe čoho žalobca námietku podáva, všetky podrobnosti sú v spisoch vyššie

uvedených a v spisoch s nimi súvisiacich. Pri rozhodovaní nebrať do úvahy rozhodnutia, ktoré sa stali
platnými právnymi úkonmi v spisoch bez vedomia žalobcu, a teda sú neplatné, rovnako nebrať do úvahy
prípadné sfalšované dokumenty žalobcovým podpisom v spisoch. To sú tie, ktoré by boli v rozpore so
žalobcovými tvrdeniami a výtkami uvádzanými vyššie. Inak si totiž žalobca nevie vysvetliť, ako sa súd
mohol k aktuálnemu stavu dopracovať. Nebude vám tu predsa nejaký chujo neustále písať rozsudky a vy

mu na to nebudete večne dávať štemple a podpisy, časovo podľa potreby, zväčša vždy až po uplynutí
lehôt žalobcovej prípadnej reakcie. Pre istotu.23. Podľa § 49 ods. 1, 2 a 3 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so
zreteľomnajehopomerksporu,kstranám,ichzástupcomaleboosobámzúčastnenýmnakonanímožno
mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti (ods. 1). Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a

rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie (ods. 2). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (ods. 3).

24. Podľa § 52 ods. 1 a 2 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku
zaujatosti (ods. 1). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené,

proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku
o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní
vád podania sa nepoužijú (ods. 2).

25. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

26. Odvolací súd z námietky zaujatosti žalobcu zo dňa 5.5.2022 zistil, že dôvodom vznesenia námietky

zaujatosti bol výlučne namietaný procesný postup a rozhodovacia činnosť sudcov Okresného súdu
Trnava,atonielenvpredmetnejprávnejvecivedenejnaOkresnomsúdeTrnavapodsp.zn.21C/4/2022,
ale aj v iných právnych veciach žalobcu. Tieto okolnosti nie sú dôvodom nielen na vylúčenie zákonnej
sudkyne v predmetnej právnej veci, ale ani ostatných sudcov Okresného súdu Trnava. Vznesená
námietka zaujatosti zároveň neobsahuje povinné náležitosti podľa § 52 ods. 2 CSP, teda žalobca v nej

neuviedol konkrétny dôvod podľa § 49 ods. 1 CSP pre vylúčenie zákonnej sudkyne v predmetnej
právnej veci (v tom čase bola vec pridelená sudkyni JUDr. Ing. Márii Košťálovej, aktuálne JUDr. Veronike
Židek), žalobca neuviedol, kedy sa o dôvode vylúčenia sudkyne dozvedel, aby bolo možné posúdiť, či
bola jeho námietka zaujatosti podaná včas (t. j. najneskôr v lehote 7 dní od kedy sa strana o dôvode
vylúčenia dozvedela v zmysle § 53 ods. 1 CSP) a nepredložil ani dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia

o dôvodnosti vylúčenia zákonnej sudkyne v danej právnej veci. Rovnako žalobca tieto dôvody neuviedol
menovite ani vo vzťahu ku všetkým ostatným sudcom Okresného súdu Trnava. Tvrdenie o paušálnom
vylúčení všetkých sudcov okresného súdu pretože žalobca je nespokojný s priebehom jeho súdnych
konaní a s rozhodovacou činnosťou súdu, nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti podľa § 52 ods. 1 CSP
a zároveň nie je dôvodom na vylúčenie tak zákonnej sudkyni v predmetnej právnej veci, ako ani iných

sudcov daného súdu v zmysle § 49 ods. 3 CSP.

27. Podanie žalobcu zo dňa 5.5.2022 teda nie je podaním v ktorom by sa uvádzali skutočnosti,
z ktorých by vyplýval pomer vec prejednávajúceho sudcu k stranám, ich zástupcom, či k predmetu
sporu. Námietka zaujatosti sa tak týka výlučne procesného postupu sudcu v prejednávanej veci a jeho

rozhodovacej činnosti, preto sa na ňu v zmysle § 53 ods. 3 CSP neprihliada. Vec preto ani nemala
byť a správne ani nebola predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie. Rovnako dôvodom na
neprihliadnutie na túto námietku zaujatosti a nepredloženie veci nadriadenému súdu bola skutočnosť, že
daná námietka zaujatosti nespĺňala zákonné náležitosti podľa § 52 ods. 2 CSP. Z uvedených dôvodov,
keďže sa na námietku zaujatosti žalobcu zo dňa 5.5.2022 neprihliada, nebolo o nej ani rozhodované.

28. Rovnako neodôvodnená a bez náležitostí je námietka zaujatosti vznesená aj voči Krajskému súdu
v Trnave vo všeobecnosti, keďže v nej žalobca neuviedol, voči ktorému konkrétnemu sudcovi ju smeruje,
dôvod vylúčenia tohto sudcu, dátum, kedy sa o dôvode vylúčenia žalobca dozvedel a dôkazy, ktoré
tvrdenia žalobcu preukazujú. Preto sa ani na námietku zaujatosti voči Krajskému súdu v Trnave, ktorá

je obsahom podania zo dňa 5.5.2022 neprihliada, teda sa o nej osobitne nerozhoduje.

29. Žalobca aj v doplnení odvolania zo dňa 16.6.2022 uviedol, že opakovane týmto podáva aj námietku
zaujatosti OS v Trnave a aj na KS v Trnave, avšak táto námietka nemá náležitosti vyžadované ust. §
52 ods. 2 CSP, preto sa na ňu neprihliada. Nie je v nej totiž uvedené voči ktorému konkrétnemu, resp.

ktorým konkrétnym sudcom predmetná námietka smeruje, z akých dôvodov, kedy sa žalobca o dôvode
vylúčenia týchto sudcov dozvedel ani neobsahuje dôkazy o dôvodoch vylúčenia sudcov.30. So zreteľom na vyššie uvedené bol odvolací dôvod žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca
vyhodnotený ako nedôvodný, nakoľko žalobca neuviedol relevantné dôvody, podľa ktorých by bola
sudkyňa, ktorá vydala napadnuté uznesenie č. k. 21C/4/2022-47 zo dňa 24.5.2022 JUDr. Ing. Mária

Košťálová vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci pre jej pomer k sporu, stranám, právnym
zástupcom, či osobám zúčastneným na konaní.

31. Ďalej bolo potom dôvodným, aby sa odvolací súd zaoberal vecnou správnosťou napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom

súde Trnava pod sp. zn. 21C/221/2016 odmietol, a to jednak z dôvodu, že žaloba na obnovu konania
neobsahovala náležitosti podľa § 406 CSP a zároveň bola podaná oneskorene.

32. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, pričom dôvody, podania žaloby na obnovu
konania sú zákonom stanovené taxatívne (§ 397 CSP), nakoľko narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím, musí byť vyvážené

sprísnenými podmienkami prípustnosti. Žaloba na obnovu konania potom musí obligatórne obsahovať
jednak všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP) a jednak osobitné náležitosti stanovené zákonom pre
žalobu na obnovu konania (§ 406 CSP), teda uvedenie konkrétneho rozhodnutia, ktoré sa napáda (proti
ktorému je návrh na obnovu konania prípustný), uvedenie rozsahu, v ktorom sa tento rozsudok napáda,
uvedenie skutočností z ktorých možno vyvodiť zachovane lehoty pre podanie žaloby na obnovu konania,

uvedenie niektorého z taxatívne stanovených dôvodov obnovy konania podľa § 397 CSP, predloženie
dôkazov, ktoré preukážu dôvodnosť žaloby a petit, t. j. čoho sa žalobca domáha.

33. Zároveň je objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania zachovanie zákonných
lehôt,ktoréCivilnýsporovýporiadokprepodaniežalobynaobnovukonaniapredpisuje.Ideokombináciu

dvoch druhov lehôt: a) subjektívnej, t. j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď
sa oprávnený subjekt mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania, a b) objektívnej lehoty, ktorej začiatok
je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia.

34. Nakoľko rozsudok v spore sp. zn. 21C/221/2016, obnovy ktorého konania sa žalobca domáha,

bol vydaný dňa 11.7.2017, t. j. už za účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
bolo potrebné aj podmienky prípustnosti obnovy tohto konania posudzovať podľa ustanovení Civilného
sporového poriadku.

35. Podľa § 403 ods. 1, 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy

sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť (ods. 1). Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia (ods. 2).

36. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej

objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania
je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia (s taxatívne stanovenými
výnimkami v § 404 CSP). Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá
obnovu konania navrhuje.

37. Zmeškanie zákonných lehôt predpísaných Civilným sporovým poriadkom na uplatnenie žaloby na
obnovu konania nemožno odpustiť (§ 405 CSP).

38. Súd prvej inštancie dospel v danom prípade k záveru, že žaloba žalobcu na obnovu konania pôvodne
vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/221/2016 bola podaná oneskorene, t. j. po

uplynutí zákonnej trojročnej objektívnej lehoty od právoplatnosti konečného rozhodnutia vo veci sp. zn.
21C/221/2016.

39. Súd prvej inštancie zistil, že v konaní sp. zn. 21C/221/2016 sa žalobca domáhal obnovy konania
vedeného pod sp. zn. 11C/55/2014. Rozsudkom č. k. 21C/221/2016-125 zo dňa 11.7.2017 súd zamietol

žalobu žalobcu na obnovu konania a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Podľa doručenky
v spise sp. zn. 21C/221/2016, žalobca prevzal predmetný rozsudok dňa 17.8.2017. Žalobca podaním
doručeným súdu dňa 27.11.2017 k spisu sp. zn. 21C/221/2016 uviedol, že súd mu zaslal rozsudok,
nepodpísaný sudkyňou, dňa 14.8.2017, rozsudok mu bol doručený dňa 17.8.2017, napriek tomu, že mumal byť doručený do 11.8.2017. Žalobca k svojmu podaniu pripojil listiny ním označené ako „Prehľad o
skutočnom odoslaní a doručení zásielky“ a „Poštová obálka o doručení rozsudku“, z ktorých vyplýva, že
zásielka (rozsudok) bola podaná na pošte Trnava 1 dňa 14.8.2017, dňa 16.8.2017 bola uložená na pošte

Trnava 1 a dňa 17.8.2017 odovzdaná žalobcovi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť márnym uplynutím
lehotynapodanieodvolaniadňa5.9.2017,keďžalobcoviajprávnemuzástupcovižalovanejbolrozsudok
doručenýdňa17.8.2017ažiadnazostránprotinemunepodalaodvolanie.Hocižalobcavžalobeuvádza,
že rozsudok mu bol doručený až dňa 1.2.2019, na preukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložil žiadne
dôkazy, naopak, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozsudok mu bol doručený dňa

17.8.2017 a nadobudol právoplatnosť tak, ako je uvedené vyššie. Keďže žaloba na obnovu konania
bola podaná po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že bola podaná po lehote stanovenej v § 403 CSP. Nebolo pritom preukázané,
ani tvrdené splnenie podmienok v zmysle § 404 CSP, za splnenia ktorých možno podať žalobu aj po
uplynutí tejto lehoty.

40. Odvolací súd po preskúmaní obsahu pripojeného spisu sp. zn. 21C/221/2016 zistil, že zistenia súdu
prvej inštancie a právne závery o oneskorenosti podania žaloby na obnovu konania sú správne. Vo veci
sp. zn. 21C/221/2016, ktorej obnovy konania sa žalobca podaním žaloby v danej právnej veci domáha,
bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté rozsudkom č. k. 21C/221/2016-125 zo dňa 11.7.2017. Podľa
doručeniek v spise, pripojených k č. l. 132, bol rozsudok doručený právnemu zástupcovi žalovanej dňa

17.8.2017 a žalobcovi dňa 17.8.2017. Podľa § 111 ods. 1 CSP, údaje v doručenke sa považujú za
pravdivé,akniejedokázanýopak.Doručenkajeverejnoulistinou.Skutočnosť,žerozsudokbolžalobcovi
doručenýdňa17.8.2017,potvrdzujeajobsahžalobcovhopodanianač.l.138spisusp.zn.21C/221/2016
a ním pripojená kópia poštovej obálky potvrdzujúcej prevzatie rozsudku žalobcom s dátumom prevzatia
dňa 17.8.2017 na č. l. 141 toho spisu. Vzhľadom na to, že odvolanie proti uvedenému rozsudku nepodala

žiadna zo strán, nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 5.9.2017. Z uvedeného vyplýva, že trojročná
objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula dňa 5.9.2020 (§ 121 ods. 3 CSP).
Žalobu na obnovu konania vo veci sp. zn. 21C/221/2016 podal žalobca až dňa 31.1.2022, teda po
uplynutí trojročnej objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania podľa § 403 ods. 2 CSP,
pričom podľa § 405 CSP zmeškanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nemožno odpustiť.

41. Už len samotná táto skutočnosť – oneskorené podanie žaloby na obnovu konania, bola dôvodom
pre jej odmietnutie, preto bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne.

42. Žalobca vo včas podanom odvolaní zo dňa 14.6.2022 a jeho doplnení zo dňa 16.6.2022 neuvádza

žiadne relevantné argumenty ohľadom včasnosti podania žaloby na obnovu konania, t. j. že by boli
splnené podmienky pre podanie žaloby na obnovu konania v zákonnej trojročnej objektívnej lehote od
právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 21C/221/2016. Žalobca neuviedol a odvolací súd ani z obsahu
spisu nezistil, že by bola splnená niektorá z taxatívne stanovených podmienok podľa § 404 CSP, ktoré
by pripúšťali podanie žaloby na obnovu konania po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia,

t. j. že bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr
podľa trestnoprávnych predpisov zrušený; prípadne že by existovali nové dôkazy súvisiace s novými
vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo, prípadne že by boli dané
dôvody obnovy konania podľa § 397 písm. c/ až e/ (t. j. ak bolo rozhodnuté v neprospech strany
v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní;

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením;
právoplatný rozsudok je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie
alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné).

43. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je nedôvodné, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho ho odvolací
súd s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

44. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu v podanom odvolaní týkajúce sa námietok žalobcu voči
postupu súdu v jeho právnych veciach, považoval odvolací súd pre rozhodnutie v danej veci už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vecpodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

45. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. V tomto odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, a preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP
vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolacom konaní neúspešnému
žalobcovi. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna,
nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu
spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

48.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

49. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisaleboiuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní

žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

50. Odvolací súd potom hoci úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
s odkazom tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26.10.2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015.

51. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).