Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/89/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223010594
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4223010594.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona, o sťažnosti
obžalovaného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 02.11.2023, sp. zn. 3T/120/2023,
na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 23. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímOkresnýsúdKomárno(ďalejlen„súdI.stupňa“)podľa§238odsek4Trestného
poriadku ponechal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) vo väzbe z dôvodov podľa § 71
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku. Podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť
obžalovaného o prepustenie z väzby. Podľa § 80 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku neprijal

písomný sľub obžalovaného. Podľa § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nenahradil väzbu
dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že dôvody väzby u obžalovaného nepominuli ani v
súčasnosti, zistené skutočnosti naďalej nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie a toho času podaná aj obžaloba bol spáchaný, napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty

zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, naďalej existujú
dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, pričom z okolností a skutočností, ktoré už
boli uvedené v uznesení Okresného súdu Komárno sp. zn. 3Tp/28/2023 zo dňa 20.06.2023 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Tpo/29/2023 zo dňa 12.07.2023 a v uznesení Okresného
súdu Komárno sp. zn. 3Tp/47/2023 zo dňa 21.09.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.

zn. 2Tpo/39/2023 zo dňa 04.10.2023, keď sa naposledy rozhodovalo o väzbe obžalovaného a ktorých
existencia ani toho času nepominula, naďalej pretrváva dôvodná obava, že by obžalovaný v prípade
prepustenia na slobodu mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Zároveň od toho času až doposiaľ
nevyšla najavo žiadna taká nová skutočnosť, ktorá by túto obavu oslabovala alebo vyvracala, teda
dôvody, ktoré viedli k vzatiu obvineného do väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku
pretrvávajú aj naďalej. Súd I. stupňa zároveň skúmal možnosť nahradiť väzbu inštitútmi upravenými v

paragrafe 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ta dohľadom probačného a mediačného úradníka,
avšak na už vyššie uvedené iné skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného a povahy veci o takýto
postup v danom prípade neprichádza do úvahy.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal sťažnosť obžalovaný, ktorú odôvodnil
prostredníctvom svojej obhajkyne tým, že podľa jeho názoru sa súd nevysporiadal s materiálnymi

dôvodmi väzby a ani s formálnymi dôvodmi. Výroku pod bodom II napadnutého uznesenia nie celkom
rozumie, nakoľko žiadosť o prepustenie z väzby nepodával. Ani takú žiadosť podať nemohol, nakoľkoneuplynulo 30 dní odo dňa kedy rozhodnutie o jeho prvej žiadosti o prepustenie z väzby nadobudlo
právoplatnosť. Uznesenie má vadu vo výroku, ktorým súd rozhodol o žiadosti, ktorá nebola podaná.
Poukázal na nález Ústavného súdu SR ÚS 452/2020-52, ktorý síce pojednáva o kolúznej väzbe, avšak

má za to, že právnu vetu je možné analogicky aplikovať aj na väzbu preventívnu. V predmetnom náleze
Ústavný súd uviedol, že dôvodnosť väzby nemôže byť vyjadrená neurčito, všeobecne až frázovito.
Dôvody väzby musia byť v rozhodnutí o vzatí obvineného do väzby vyjadrený jasne a zrozumiteľne,
konkrétne a vo vzťahu k samotnému obvinenému, a teda nie spôsobom, z ktorého „možno“ dôvody
väzby len dedukovať. Ďalej poukázal na zákonné podmienky pre vzatie obvineného do väzby, ako aj

na nesprávnu a nezákonnú kvalifikáciu trestného činu, z ktorého je obvinený. Uviedol, že poškodený
sa na území SR zdržiaval už v čase podania trestného oznámenia neoprávnene, je českým štátnym
občanom, a nemal ani nemá povolenie na pobyt. Prechodný pobyt obžalovaného je v Českej republike, o
čom predložil do spisu osvedčenie o registrácii, ktorej platnosť je do 14.02.2033 a z uvedeného dokladu
vyplýva, že býva a žije dlhodobo so svojou družkou v C., v B.. Čo sa týka kvalifikácie trestného činu
ako spáchaného so zbraňou, v jeho prípade nožom, poukazuje na rozchádzajúce výpovede vypočutých

svedkov, a to poškodeného D., jeho matky, E. F., jeho brata G. F.. Má za to, že jeho väzobné stíhanie
je nezákonné a nesprávne a v prípravnom konaní boli zásadným spôsobom porušené jeho práva ako
obvineného, najmä právo na obhajobu, zásada rovnosti zbraní a kontradiktórnosti, právo na spravodlivé
súdne konanie, pretože OČTK a sudcom pre prípravné konanie bola nedostatočne posúdená potreba
povinnej obhajoby podľa § 37 odsek 2 Trestného poriadku, nakoľko trpí duševnou poruchou, je

psychiatrický pacient, pričom netrpí len jednoduchou závislosťou od viacerých psychoaktívnych látok
ale aj inými ťažkými depresívnymi a úzkostnými poruchami, kvôli ktorej mu vznikla závislosť od
viacerých psychoaktívnych látok. Aj počas výkonu väzby je liečený psychiatrom. Počas jeho zadržania,
vypočúvania pred vznesením obvinenia ako aj po vznesení obvinenia, počas výsluchu o väzbe, bol
stále pod vplyvom silných opiátov a benzodiazepínov požitých v nadmernom množstve. Pred výsluchom

pred vyšetrovateľkou si dal ďalšie tabletky na ukľudnenie, pričom mal dovtedy už 8 kusov 1 gramových
neurolov v tele s kombináciou silných opiodov, v dôsledku čoho nebol schopný vnímať zmysel trestného
konania a nebol schopný ani sám sa obhajovať. Poukázal na rozhodnutie NS SR 3Tdo/37/2014,
uznesenie KS v Žiline 1Tpo/86/2006, rozsudok NS SR 4Tdo/44/2016, ako aj rozhodnutia súdov ČR.
Obhajca mu bol ustanovený dňa 20.06.2023, po jeho vzatí do väzby. Zápisnicu o výsluchu obvineného

nepodpísal, pretože bol duševne a zdravotne v takom zlom stave, že nebol schopný v danom čase
vnímať, čo sa okolo neho deje a už vôbec nie chápať zmysel výsluchu, či trestného konania. Odpis z
registra trestov bol vyžiadaný dňa 18.06.2023, t.j. ešte pred vznesením obvinenia. Zastáva názor, že
od výsluchu jeho matky dňa 18.06.2023 mohli OČTK nadobudnúť dôvodnú pochybnosť, či nie je daný
dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 odsek 2 Trestného poriadku. Skutočnosť, že znaleckom posudku

číslo 29/2023 sa uvádza, že psychiatrička neodporúča ochranné liečenie, že podľa jej názoru v čase
skutkuvedieťovládaťajrozpoznaťsvojekonanie,neznamená,žebolvčase,kedybolzadržanýschopný
chápať zmysel trestného konania. Má za to že nové dôkazy - výpoveď jeho babky H. B. a záznam
telefonického rozhovoru medzi ním a jeho babkou H. B. oslabujú dôvodnosť jeho väzby. Je toho názoru,
že jeho väzba, aj keď z nej nebude prepustený na slobodu, môže byť nahradená dohľadom probačného

a mediačného úradníka, uložením primeraných povinností a obmedzení za súčasnej povinnosti podrobiť
sa kontrole technickými prostriedkami podľa osobitných predpisov. Necíti sa byť vinný zo skutku, ktorý
mu je kladený za vinu, chcel by sa brániť v trestnom konaní na slobode. Navrhol, aby nadriadený súd
podľa § 194 odsek 1 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a aby podľa § 194 odsek 1 písmeno
a/ Trestného poriadku rozhodol vo veci sám tak, že ho prepúšťa na slobodu.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/,b/ Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru,
že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd I. stupňa po prezretí
obžaloby, postupoval správne, v súlade s ustanovením § 238 odsek 4 Trestného poriadku. Zároveň
postupom súdu I. stupňa bolo zachované ustanovenie § 72 odsek 2 Trestného poriadku.

Pokiaľideoexistenciumateriálnychpodmienokväzbyuobžalovaného,krajskýsúdudáva,žedôvodnosť
podozrenia, že skutok spáchal obžalovaný, ktorá vyplýva z dôkazov zabezpečených orgánmi činnými
v trestnom konaní a popísaných v obžalobe prokurátora a dôvodnosť tohto podozrenia pretrváva aj po
podaní obžaloby a nie je spochybnená ani tvrdeniami obžalovaného, pričom krajský súd v súvislostis dôvodnosťou podozrenia zo spáchania skutku obžalovaným poukazuje práve na výsluchy svedkov,
závery znaleckého posudku a ďalších listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisového materiálu a sú
popísané v obžalobe prokurátora. Je treba uviesť, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku

obžalovaným bola zvýraznená aj podaním obžaloby na obžalovaného. Z týchto dôvodov preto krajský
súd konštatuje, že prvá materiálna podmienka väzby u obžalovaného je daná, a to existenciou zistených
skutočností nasvedčujúcich spáchaniu skutku, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba
a existenciou dôvodného podozrenia, že tento skutok spáchal obžalovaný.

Pokiaľ ide o druhú z materiálnych podmienok dôvodov väzby u obžalovaného, krajský súd udáva,
že dôvod väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku je u obžalovaného daný jednak
charakterom trestnej činnosti, z ktorej je dôvodne podozrivý a predchádzajúcim konaním obžalovaného,
ktorý opakovane pácha trestnú činnosť a navyše posledných dvoch prípadoch bol odsúdený za trestnú
činnosť násilného charakteru a to pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2
písmenoa/,písmenob/TrestnéhozákonatrestnýmrozkazomOkresnéhosúduNitrasp.zn.21T/44/2016

zo dňa 28.04.2016 a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/49/2015 zo dňa 11.05.2016 pre
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
3 roky a 4 mesiace, ako aj ústavné liečenie protialkoholické a protitoxikomanické. V priestupkovom
konaní má evidovaný jeden priestupok, ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Táto
skutočnosť v súvislosti s dôvodným podozrením, že obžalovaný požíva omamné látky, sám obžalovaný

deklaruje svoju závislosť od opiátov, čo bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním, pričom v závere
znaleckého posudku H. I. J., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria je
konštatovaná závislosť na psychoaktívnych látkach obžalovaného, ako aj skutočnosť, že je k svojmu
stavu, ako aj nadmernému predpisu liekov u rôznych lekárov nekritický, skutočnosťou, že skutku sa
mal dopustiť s použitím zbrane, sú tými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré u obžalovaného odôvodňujú

dôvod väzby podľa § 71 odsek písmeno c/ Trestného poriadku. Napokon aj charakter a závažnosť
páchanej trestnej činnosti obžalovaným (násilná trestná činnosť spáchaná so zbraňou), z ktorej je
stále dôvodne podozrivý, je skutočnosťou, ktorá u neho odôvodňuje obavu z možného pokračovania
v trestnej činnosti. Práve tieto konkrétne skutočnosti sú aj tými skutočnosťami, ktoré súčasne vylučujú
nahradenie väzby niektorým z inštitútov na to určených Trestným poriadkom, pretože práve vzhľadom

na charakter predchádzajúceho spôsobu života obžalovaného a charakter jeho trestnej činnosti nie je
možné predpokladať, že tento inštitút bude v dostatočnom rozsahu eliminovať obavu z pokračovania
v páchaní trestnej činnosti obžalovaným.

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky obžalovaného, tieto neboli opodstatnené, boli obhajobnými tvrdeniami

obžalovaného (navyše išlo o totožné námietky, s ktorými sa nadriadený súd už vysporiadal v poslednom
rozhodnutí sp. zn. 2Tpo/39/2023 zo dňa 04.10.2023 o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno, ktorým zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby). Zároveň
nadriadený súd poukazuje na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o väzbe hodnotí vykonané dôkazy len
z pohľadu dôvodného podozrenia, teda nie z pohľadu ustálenej viny obžalovaného. Bude úlohou súdu

prvého stupňa na hlavnom pojednávaní postupovať v konaní tak, aby bol náležite zistený skutkový stav
veci v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie, čiže objasniť všetky okolnosti trestného činu, aby
bolo možné vzhľadom na dané štádium trestného konania rozhodnúť o podanej obžalobe a súčasne aj
zpohľaduobhajoby,abybolozrejmé,akosasúdstoutovysporiadalvskutkovejčiprávnejrovine.Taktiež
krajský súd poukazuje na to, že vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, pozbavenie osobnej

slobody obžalovaného, aj v konaní pred súdom I. stupňa po podaní obžaloby, nie je neprimeraným
opatrením k povahe stíhaného trestného činu a trestu, ktorý zaň možno uložiť.

So zreteľom na uvedené krajský súd považoval rozhodnutie súdu I. stupňa za vecne správne a zákonné
a sťažnosť obžalovaného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.

Pozornosti nadriadeného súdu však neušla tá skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil
zrejme podanie obžalovaného podľa § 363 ako žiadosť o prepustenie z väzby, a nad rámec svojho
rozhodnutia rozhodol aj výrokom podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku. Nadriadený súd pripomína
rozhodnutie NS SR č. 10 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2013, podľa

ktorého súd pri rozhodovaní podľa § 238 odsek 4 Trestného poriadku nerozhoduje samostatným
výrokom podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku ani v prípade, že bola takáto žiadosť podaná,
len sa s touto skutočnosťou vysporiada v odôvodnení uznesenia. Nadriadený súd upozorňuje súd
prvého stupňa aj na poučenie pri uznesení podľa § 238 odsek 4 Trestného poriadku, kde je vočivšetkým výrokom vyhláseného uznesenia prípustné podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia.
Odôvodnenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, pretože sa stroho odvoláva na predchádzajúce
rozhodnutiaoväzbeobžalovaného,čojeprirozhodnutíoväzbeneprípustnéanedostatočné. Pozornosti

nadriadeného súdu neušlo, že vo výroku napadnutého uznesenia pod bodom III. došlo zrejme k chybe
v písaní, keď súd prvého stupňa uviedol, že neprijíma písomný sľub obvineného podľa § 80 odsek 1
písmeno a/ Trestného poriadku, pričom správne má byť podľa § 80 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku. Dané pochybenia súdu I. stupňa však neboli dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia,
pretože súd I. stupňa správne postupom podľa § 238 odsek 4 Trestného poriadku rozhodol, že

obžalovaný sa ponecháva vo väzbe, pretože dôvod väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného
poriadku u tohto naďalej trvá, čím došlo k rozhodnutiu o väzbe obžalovaného pre ďalšie štádium
trestného konania, t.j. štádium po podaní obžaloby.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.