Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-2Sa/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200371
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Sobek s. r. o.,
IČO: 53 519 299, Přerovská 938/3, Bardejov, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Miloš Sobek,
proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, Prešov,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP1-2020/005851/DIM zo dňa
30. januára 2020, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a žalobu.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresnému úradu Bardejov, odboru všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj „prvostupňový orgán“),

bola predložená Správa o výsledku objasňovania priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Bardejove, odboru poriadkovej polície č. ORPZ-BJ-OOP3-744/2018-P zo dňa 31.12.2018. Z uvedenej
správy vyplýva, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bardejove dňa 21. decembra 2018 v čase
o 17:10 hod. zistilo a to z výsluchu E. F., narodeného XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. (ďalej len „E. F.“)
spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom a účinnom v čase spáchania skutku
(ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa mal dopustiť žalobca A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX,

bytom C. XX, D., (ďalej len „žalobca“) a to tým, že dňa 04.12.2018 v čase okolo 13:30 hod. v budove
Okresného úradu Bardejov na ulici Dlhý rad č. 16 počas prejednávania priestupku mal E. F. bezdôvodne
vynadať, že je nedôveryhodným svedkom, nakoľko je zlodej so svojou ženou, nakoľko mal pokradnúť
nejaké radiátory.

2. Okresnému úradu Bardejov, odboru všeobecnej vnútornej správy, bola predložená Správa o výsledku
objasňovania priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove, odboru poriadkovej

polície č. ORPZ-BJ-OOP3-743/2018-P zo dňa 30.12.2018. Z uvedenej správy vyplýva, že Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru v Bardejove dňa 21. decembra 2018 v čase o 16:50 hod. zistilo a to z
výsluchu G. H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. (ďalej len „H. A.“), spáchanie priestupku žalobcom
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a to tým, že dňa4. decembra 2018 v čase okolo 13:30 hod. v budove Okresného úradu Bardejove na ulici Dlhý rad č.16,
počas prejednávania priestupku mal H. A. bezdôvodne vulgárne vynadať so slovami, že je „komunistická
kurva“ a pokradol radiátory na bytovom družstve, pričom je slizký had.

3. Okresnému úradu Bardejov, odboru všeobecnej vnútornej správy, bola predložená Správa o výsledku
objasňovania priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove, odboru poriadkovej
polície č. ORPZ-BJ-OOP3-743/2018-P zo dňa 30.12.2018. Z uvedenej správy vyplýva, že na Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru v Bardejove bolo oznámené spáchanie priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, z ktorého spáchania bol podozrivý
žalobca a to tým, že dňa 2. decembra 2018 v čase okolo 14:30 hod. pred vchodom do obytného domu s
popisným číslom 12 na ulici Gorlickej v Bardejove, najprv bezdôvodne vulgárne vynadal oznamovateľovi
H. A. a to slovami: „ty kurva komunistická, ty zlodej“ a následne mal pristúpiť k I. J., narodenému
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. (ďalej len „I. J.“), ktorý sa v tom čase nachádzal na uvedenom mieste
a komunikoval s oznamovateľom a tomuto mal žalobca bezdôvodne pľuvnúť sliny do tváre a vulgárne

vynadať slovami: „kurva policajná, máme spolu nevybavené účty“. K fyzickému napadnutiu na mieste
nedošlo.

4. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OU-BJ-OVVS-2019/001056, OU-BJ-OVVS-2019/001057
zo dňa 18. februára 2019 bol žalobca uznaný vinný zo spáchania priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa
4. decembra 2018 v čase o 13:30 hod. v pojednávacej miestnosti Okresného úradu na ulici Dlhý
rad 16 v Bardejove bezdôvodne vynadal E. F., že je nedôveryhodným svedkom, nakoľko je zlodej so
svojou ženou, lebo mal pokradnúť nejaké radiátory, čím naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým

správaním a zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 4. decembra 2018 v čase o 13:30 hod. v
pojednávacej miestnosti Okresného úradu na ulici Dlhý rad 16 v Bardejove, bezdôvodne vulgárne
vynadal H. A. slovami, že je „komunistická kurva“, že pokradol radiátory na bytovom družstve, pričom je
slizký had, čím naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že

úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za tieto priestupky bola žalobcovi
podľa § 49 ods. 2 a § 11 ods. 1 písmena b) zákona o priestupkoch uložená sankcia a to pokuta vo výške
99 eur, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OU-BJ-OVVS-2019/000694-Kum zo 6. februára 2019 bol

žalobca uznaný vinný zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 2. decembra 2018 v čase okolo 14:30
hod. pred vchodom do obytného bloku číslo 12 na ulici k Gorlickej v Bardejove, bezdôvodne vulgárne
vynadal I. J. slovami: “kurva policajná, máme spolu nevybavené účty“ a pľuvol mu do tváre a následne
vulgárne vynadal aj H. A. slovami: „ty kurva komunistická, ty zlodej“, čím týmto svojim konaním naplnil

obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že úmyselne
narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za tento priestupok bola žalobcovi podľa §
49 ods. 2 a § 11 ods. 1 písmena b) zákona o priestupkoch uložená sankcia a to pokuta vo výške 30 eur,
ktorú bol žalobca povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu č. OU-BJ-OVVS-2019/001056, OU-BJ-
OVVS-2019/001057 zo dňa 18. februára 2019 vyplýva, že správny orgán vyhodnotil dokazovanie
vykonané pri objasňovaní priestupku, ako aj na ústnom konaní a dospel k záveru, že výpoveďou
žalobcu, výpoveďami svedkov a čiastočným doznaním sa žalobcu k spáchaniu skutkov, bolo dostatočne
preukázané, že žalobca sa dopustil skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. V podstatnom poukázal na to,

že žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že E. F. povedal, že je nedôveryhodným svedkom, no poprel,
aby mu povedal, že je zlodej. Uviedol, že mu len povedal, že ich vzťahy sú nepriateľské a že je klamár
aj s manželkou, lebo jeho manželka nepriznala na pojednávaní, že vysekávali v ich byte štyri zárubne
dverí z betónových panelov. Čo sa týka jeho obvinenia, že počas uvedeného pojednávania vynadal do
„komunistických kuriev“ H. A. pričom mu povedal, že pokradol radiátory a že je slizký had tak žalobca

poprel, aby H. A. povedal, že je „komunistická kurva“, doznal sa len k tomu, že mu povedal, že je
slizký had a že je zlodej, lebo pokradol radiátory. Svedkovia E. F., H. A., E. H. K. a A. A. B. vo svojich
výpovediach zhodne potvrdili, že žalobca počas uvedeného pojednávania pred správnym orgánom
vynadal E. F. do nedôveryhodných svedkov, nakoľko je zlodej so svojou ženou, lebo mali pokradnúťnejaké radiátory. V závere prvostupňový orgán poukázal na to, že pri určovaní druhu a výšky sankcie
prihliada na mieru zavinenia a to preukázaný úmysel konať v rozpore so zákonom vyplývajúci z dôkaznej
situácie, spôsob a okolnosti spáchania priestupku a to, že obvinený spáchal priestupok konaním, ktoré

spočíva vo vulgárnych nadávkach iným osobám, prihliadal na následky priestupku a to, že došlo k
porušeniu objektu priestupku, a teda k narušeniu občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním.

7. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu č. OU-BJ-OVVS-2019/000694-Kum zo 6.
februára 2019 vyplýva, že správny orgán vyhodnotil vykonané objasňovanie priestupku ako i

dokazovanie vykonané na ústnom konaní vypočutím žalobcu a svedkov H. A. a I. J. a na základe ich
výpovedí, v ktorej žalobca uviedol, že napľul demonštratívne I. J. do tváre, pričom opakovane uviedol,
že tak urobil premyslene a vedome s úmyslom ponížiť I. J. pred susedmi, keď využil príležitosť, na ktorú
čakal tri mesiace, pretože mal v úmysle I. J. dať najavo, že nie je nedotknuteľný a aby si nemyslel, že mu
môže skákať po hlave a tiež na základe výpovedi svedkov H. A. a I. J., ktorí zhodne potvrdili, že žalobca
počas toho ako napľul I. J. do tváre im aj obom vulgárne vynadal, dospel k záveru žalobca sa dopustil

uvedeného skutku. Prvostupňový orgán uviedol, že pri rozhodovaní sa o vine žalobcu bral zreteľom
na osobu žalobcu a jeho správanie sa, kedy žalobca aj počas pojednávania pred správnym orgánom
sa správal k H. A. a I. J. arogantne a opovržlivo a od svojho konania upustil až po výzve správneho
orgánu. Uviedol, že žalobca sa už v minulosti mal voči H. A. dopustiť priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, kedy mu mal dňa 26. septembra 2018 v popoludňajších hodinách vydávať slovami "len

si ma foť, ty kokot" a dňa 4. decembra 2018 čase okolo 13:30 hod v budove Okresného súdu v Bardejove
počas prejednávania priestupku mal bezdôvodne vulgárne vynadať H. A. že je „komunistická kurva“ a
že pokradol radiátory a je nedôveryhodným svedkom a tiež dňa 14. januára 2019 v čase o 09:30 hod mal
na ulici Gorlického 12 v Bardejove, vulgárne vynadať H. A. so slovami „ty kurva zlodejská komunistická,
čo ukradla radiátory, prečo si mojej sestre nedal radiátor,“ pričom konštatoval, že tieto priestupkové

konania nie sú právoplatne ukončené. V závere prvostupňový orgán konštatoval, že pri určovaní druhu
a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob a okolnosti jeho spáchania a tiež na osobu
žalobcu, ktorý sa k svojmu skutku čiastočne doznal, v minulosti sa mal opakovane dopustiť voči H.
A. priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom však tieto konania neboli ku dnešnému dňu
právoplatne ukončené.

8. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. OU-BJ-OVVS-2019/001056, OU-BJ-OVVS-2019/001057
zo dňa 18. februára 2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-
OOP1-2019/017274/DIM zo 17.04.2019.

9. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. OU-BJ-OVVS-2019/000694-Kum zo 6. februára 2019
podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP1-2019/014198/DIM
z 15.04.2019.

10. V odôvodnení rozhodnutia č. OU-PO-OOP1-2019/017274/DIM zo 17.04.2019 žalovaný poukázal

na to, že v danom prípade boli splnené podmienky na aplikáciu § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch a
druhovo identické priestupky proti občianskemu spolunažívaniu žalobcu, ktoré mal spáchať v dňoch 2.
decembra 2019 a 4. decembra 2019, a ktoré boli prejednávané tým istým správnym orgánom, mali byť
prejednané v spoločnom konaní. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že povinnosťou správneho orgánu
v novom konaní bude postupovať v súlade s § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch a viaceré priestupky

žalobcu, ktoré sa mali stať 4. decembra 2018 voči E. F. a A. A. a dňa 2. decembra 2018 voči I. J., a
A. A. prejednať v spoločnom konaní. V reakcii na námietky žalobcu, ktoré boli obsahom jeho odvolaní
uviedol, že s týmito sa musí vysporiadať prvostupňový správny orgán v novom konaní.

11. V odôvodnení rozhodnutia č. OU-PO-OOP1-2019/014198/DIM z 15.04.2019 žalovaný taktiež

poukázal na to, že v danom prípade boli splnené podmienky na aplikáciu § 57 ods. 1 zákona o
priestupkoch a druhovo identické priestupky proti občianskemu spolunažívaniu žalobcu, ktoré mal
spáchať žalobca mali byť prejednané v spoločnom konaní. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že
povinnosťou správneho orgánu v novom konaní bude postupovať v súlade s § 57 ods. 1 zákona
o priestupkoch a viaceré priestupky žalobcu, prejednať v spoločnom konaní. V reakcii na námietky

žalobcu, ktoré boli obsahom jeho odvolania uviedol, že s týmito sa musí vysporiadať prvostupňový
správny orgán v novom konaní.12. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OU-BJ-OVVS-2019/001056, OU-BJ-OVVS-2019/001057,
OU-BJ-OVVS-2019/000694 z 01.07.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona

o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 4. decembra 2018 v čase o 13:30 hod. v pojednávacej
miestnosti Okresného úradu na ulici Dlhý rad 16 v Bardejove, bezdôvodne vynadal E. F., že je
nedôveryhodným svedkom, nakoľko je zlodej so svojou ženou, lebo mal pokradnúť nejaké radiátory, čím
naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že úmyselne narušil
občianske spolužitie nažívanie iným hrubým správaním a zo spáchania priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 4.
decembra 2018 v čase o 13.30 hod. v pojednávacej miestnosti Okresného úradu na ulici Dlhý rad 16
v Bardejove bezdôvodne vulgárne vynadal G. H. A. slovami, že je „komunistická kurva“, že pokradol
radiátory na bytovom družstve, pričom je slizký had, čím naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým
správaním a zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b)

zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 2. decembra 2018 v čase okolo 14:30 hod.
pred vchodom do obytného bloku číslo 12 na ulici k Gorlickej v Bardejove, bezdôvodne vulgárne
vynadal I. J. slovami: “kurva policajná, máme spolu nevybavené účty“ a pľuvol mu do tváre a následne
vulgárne vynadal aj H. A. slovami „ty kurva komunistická, ty zlodej“, čím naplnil obligatórne znaky
skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že úmyselne narušil občianske

spolunažívanie iným hrubým správaním. Za tieto priestupky bola žalobcovi podľa § 49 ods. 2 a § 11 ods.
1 písmena b) zákona o priestupkoch uložená sankcia a to pokuta vo výške 99 eur, ktorú bol žalobca
povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

13. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že po vrátení veci na nové konanie správny orgán

opätovne predvolal na nový termín žalobcu a svedkov. Žalobca v novom konaní pred správnym orgánom
po zákonnom poučení prečítal správnemu orgánu svoje vyhlásenie, v ktorom uviedol, že odmieta,
aby priestupky, ktoré sa zakladajú na krivých výpovediach svedkov posudzovali nekompetentné,
skorumpované a duševne invalidné správne orgány a jeho výpovede, ktoré sú pravdivé a logické boli
ignorované.Vzdalsaprávabyťprítomnýprivýsluchusvedkovauviedol,žeprečítanévyhláseniezanesie

na podateľňu tunajšieho okresného úradu a bez podpísania zápisnice pojednávaciu miestnosť opustil.
Keďže na nový termín pojednávania sa dostavil žalobca, ktorý prečítal vyhlásenie a z pojednávacej
miestnosti po jeho prečítaní odišiel a svedkyne E. H. K. a A. B., správny orgán pri svojom rozhodovaní
vychádzal z výpovedí, ktoré uviedli žalobca a svedkovia H. A., I. J. a E. F., pred správnym orgánom
dňa 30. januára 2019 a 13. februára 2019, keďže na vytýčený termín pojednávania sa títo svedkovia

nedostavili i napriek tomu, že si predvolanie vyzdvihli v odbernej lehote a svoju účasť na pojednávaní
neospravedlnili.

14. Správny orgán k priestupkom, ktorý som mal žalobca dopustiť dňa 4. decembra 2018 uviedol, že
má vykonaným dokazovaním, a to výpoveďou žalobcu ako aj výpoveďami svedkov E. F., H. A., E. H.

K. a A. A. B. a ich vzájomnou konfrontáciou za dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil skutkov
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

15. K priestupku, ktorého sa žalobca mal dopustiť 2. decembra 2018 správny orgán v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia uviedol, že vyhodnotil vykonané objasňovanie priestupku ako i

dokazovanievykonanénaústnomkonanívypočutímžalobcuasvedkovH.A.aI.J..Nazákladevýpovedí
svedkov ako i výpovede žalobcu správny orgán dospel k záveru, že žalobca sa dopustil skutkov, ktoré sa
mu kladú za vinu pričom správny orgán pri rozhodovaní sa o vine žalobcu bral na zreteľ osobu žalobcu
a jeho správanie sa, kedy žalobca aj počas pojednávaní pred správnym orgánom sa správal k svedkom
H. A. a I. J. arogantne a opovržlivo a od svojho konania upustil až po výzve správneho orgánu. Žalobca

sa mal už v minulosti voči H. A. dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona o priestupkoch, kedy mu dňa 26. septembra 2018 v popoludňajších hodinách vynadal
slovami “len si ma foť, ty kokot“, za čo bol právoplatne uznaný vinným a bola mu uložená pokuta vo
výške 30 eur.

16. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. OU-BJ-OVVS-2019/001056, OU-BJ-
OVVS-2019/001057, OU-BJ-OVVS-2019/000694 z 01.07.2019, podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP1-2020/005851/DIM zo dňa 30. januára 2020 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že vyhodnotenímcelého spisového materiálu zistil, že postupom prvostupňového správneho orgánu bol náležite zistený
skutkový stav a žalobcovi sa podarilo dostatočne preukázať spáchanie skutkov, ktoré sa mu kládli za
vinu. S právnym názorom a rozhodnutím vo veci prvostupňového správneho orgánu sa preto stotožnil.

Poukázal na to, že spáchanie skutkov bolo žalobcovi preukázané výpoveďami svedkov a v neposlednom
rade aj čiastočným priznaním sa žalobcu. Z vykonaného dokazovania a zabezpečených dôkazov tak
podľa názoru žalovaného bolo nepochybné, že skutky, o ktorých sa konalo sa stali a že sa ich dopustil
žalobca tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal aj na
to, že sa stotožnil s postupom správneho orgánu prvého stupňa pri ukladaní sankcie žalobcovi, kde

prihliadol na záväzné pravidlá vymedzené v § 12 zákona o priestupkoch, pričom zohľadnil závažnosť
priestupkov, spôsob a okolnosti ich spáchania a prihliadol aj na osobu páchateľa, ktorý bol za obdobný
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu už právoplatne uznaný vinným, kde mu bola uložená
pokuta vo výške 30 eur a napriek tomu nedošlo k náprave jeho správania sa k susedom, preto mu uložil
pokutu na hornej hranici sadzby a to vo výške 99 eur.

17. V závere sa vysporiadal s námietkami žalobcu. V reakcii na námietku žalobcu o tom, že
všetky obvinenia, ktoré sa mu kladú za vinu, sa nezakladajú na pravde, žalovaný uviedol že zo
zabezpečených dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalobca svojím protiprávnym konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním.
Preto považoval túto námietku za nedôvodnú. K námietke žalobcu o tom, že výpovede svedkov sú

nepravdivé, krivé, účelové a zaujaté uviedol, že zo strany žalobcu ide iba o tvrdenie, ktoré žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázal. Žalovaný poukázal na § 35 Správneho poriadku, podľa ktorého
každý občan je povinný vypovedať ako svedok. Zdôraznil, že zo zápisnice o prejednávaní priestupkov
vyplýva, že všetci svedkovia boli poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych
následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede a, že títo pod hrozbou konzekvencií vyplývajúcich

im z príslušných právnych predpisov hodnoverne popísali priebeh incidentov, pričom žalovaný v ich
výpovediach nezistil žiadne zásadné rozpory. Vzhľadom na uvedené žalovaný nemal dôvod výpovede
svedkov považovať za krivé, resp. nepravdivé. Preto toto tvrdenie žalobcu považoval žalovaný za
účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchané priestupky. Žalovaný v závere zdôraznil, že
žalobca dňa 24. júna 2019 bezdôvodne odišiel z pojednávania a týmto svojím konaním sa tak zbavil

možnosti uplatniť si pri ústnom pojednávaní svoje pripomienky a námety vyjadrené v § 21 ods. 2
Správnehoporiadku,atiežvyjadriťsakuvšetkýmskutočnostiam,ktorésamukladúzavinu,akdôkazom
o nich, navrhovať dôkazy na svoju obhajobu a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní
a miestnej ohliadke, teda sám sa vzdal práva na obhajobu.

II.
Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

18.Žalobcasažaloboudoručenou24.04.2020včasejejpodaniavecneamiestepríslušnémuKrajskému
súdu v Prešove domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i zrušenia prvostupňového

rozhodnutia a priznania náhrady trov konania.

19. V podanej žalobe žalobca namietal rozpor napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia
so zákonom o priestupkoch a Správnym poriadkom a postupu správneho orgánu so Správnym
poriadkom. Podľa jeho názoru žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pričom správne konanie trpí

neodstrániteľnými vadami a je nepreskúmateľné. Žalovaný bez toho, aby doplnil dokazovanie a overil
správnosť tvrdených skutočností v záujme zistenia skutkového stavu veci vzhľadom na obsah odvolania
a vrátenie veci prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie nič navyše nevykonal a
odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný podľa jeho názoru v konaní o odvolaní žalobcu postupoval v
rozpore s § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

20. Konkrétne žalobca namietal, že prvostupňový orgán napriek jeho námietkam k
dokazovaniu a priebehu pojednávaní pred správnym orgánom, bez ďalšieho dokazovania, vydal
prvostupňové rozhodnutie, pričom žalovaný prvotné rozhodnutia prvostupňového orgánu č. OU-
BJ-OVVS-2019/001056, OU-BJ-OVVS-2019/001057 zo dňa 18. februára 2019 a č. OU-BJ-

OVVS-2019/000694-Kum zo 6. februára 2019 zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie v
spoločnom konaní s tým, že prvostupňový orgán sa má vysporiadať s námietkami žalobcu. Ďalej
poukázal na to, že nové prejednanie prvostupňového správneho orgánu spočívalo v tom, že v konaní
pred správnym orgánom odmietal spáchanie priestupkov, ktoré mu boli kladené za vinu a po odkázanína svoje nové vyjadrenie opustil pojednávaciu miestnosť. Prvostupňový správny orgán sa v novom
prejednaní nevysporiadal s jeho tvrdeniami a s návrhom na dokazovanie, ktorý bol súčasťou jeho
odvolania, pričom pri rozhodovaní vychádzal len zo skorších výpovedí, ktoré on a svedkovia uviedli pred

správnym orgánom dňa 30. januára 2019 a 13. februára 2019 bez akéhokoľvek doplnenia dokazovania.

21. Za závažné pochybenie prvostupňového správneho orgánu a porušenie jeho práva na spravodlivé
súdne konanie a náležité a nespochybniteľné zistenie skutkového stavu považuje žalobca prítomnosť
všetkých svedkov naraz v pojednávacej miestnosti od začiatku správneho pojednávania, čím takto

boli svedkovia oboznámení so skutočnosťami, ktoré sa mu kládli za vinu a skutkovým stavom,
v dôsledku čoho mohli svoje výpovede upravovať, vzájomne korigovať, zosúladiť a zopakovať. V
dôsledku tohto nezákonného postupu správneho orgánu je podľa jeho názoru absolútne neprípustné
prihliadať na výpovede svedkov ako na výlučný podklad pre rozhodnutie v danej veci. Žalobca tieto
skutočnosti namietal a žiadal o zaznamenanie týchto námietok do zápisnice z pojednávania. Zo strany
prvostupňového orgánu bola táto jeho žiadosť odmietnutá. Podľa jeho názoru uvedenú skutočnosť

potvrdzuje tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný keď, napr. hneď v odôvodnení rozhodnutia
na prvej strane pri vymedzení priestupkov uvádza, že prvého a druhého priestupku sa žalobca dopustil
v ten istý čas a hodinu voči dvom rozdielnym svedkom. Ak by aj správny orgán popieral dané
skutočnosti, je potom zrejmé, že správny orgán nesprávne vymedzil skutkový stav priestupkov tak,
aby nemohli byť zameniteľné. K uvedenému ešte poukázal na to, že E. H. K., ktorá v druhej zo

spojených vecí vystupovala ako svedok uviedla správnemu orgánu, že dňa 04.12.2018 v poobedňajších
hodinách prejednávala priestupok, kde v pojednávacej miestnosti sa nachádzal žalobca, E. F., H. A. a
zapisovateľka A. B..

22. Žalobca namietal, že nie je prípustné, aby výpoveď svedkyne E. H. K., ktorá zastupovala správny

orgán a ktorá viedla pojednávanie konané dňa 04.12.2018, na ktorom sa mal žalobca dopustil dvoch
priestupkov,bolavtejistejvecipoužitáakodôkaz.AkE.H.K.vdanejvecivystupovalaakosprávnyorgán
a teda ako osoba, ktorá vedie konanie a rozhoduje v ňom, nemôže vystupovať ako svedok v súvislosti s
tým istým konaním (spojeným). Absentuje tu podľa názoru žalobcu princíp objektivity, nezaujatosti a do
popredia vystupuje možné ovplyvňovanie rozhodnutia správneho orgánu, ak daná osoba svoju výpoveď

môže smerovať tak, aby potvrdila svoje rozhodnutie v tej istej spojenej veci týkajúcej sa tých istých osôb.

23. Žalobca namietal, že svedkyne E. H. K. a A. B. najprv nevedeli konkretizovať obsah slovnej hádky
medzi žalobcom a poškodenými a s odstupom dvoch mesiacov vo svojich výpovediach dňa 13.02.2019
už vedeli presne špecifikovať, čo žalobca uviedol. Podľa jeho názoru je tak zrejmé, že výpovede svedkov

boli koordinované.

24. V súvislosti so skutkami, ktorých sa žalobca mal dopustil dňa 04.12.2018 namietal, že ním použité
slovné spojenie „nedôveryhodný svedok“ nenapĺňa skutkovú podstatu priestupku podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona o priestupkoch, pričom k iným skutočnostiam, ktoré mal na adresu poškodených uviesť,

už správny orgán bližšie nezisťoval, či sa títo nedopustili skutočností, ktoré uvádzal. Preto podľa jeho
názoru nemohol správny orgán bez ďalšieho konštatovať, že ide o urážky, či nepravdivé tvrdenia. V
tejto súvislosti poukázal na viaceré konania, ktoré sa viedli pred prvostupňovým orgánom, kde nakoniec
nebolo preukázané, že sa dopustil skutkov, ktorých sa mal tiež dopustiť vo vzťahu k E. F. a H. A.. Títo
podľa jeho názoru „spolupracujú“ a vzájomne vypovedajú v jednotlivých veciach proti nemu, pričom do

roku 2016, kým sa H. A. neprisťahoval do ich vchodu neboli na neho žiadne sťažnosti zo strany susedov.

25. K skutku, ktorého sa mal dopustiť 02.12.2018 žalobca namietal, že svedkovia nepotvrdili, že by bol
nadávky adresoval konkrétnej osobe s uvedením jej mena a nadávky. Len, že mal používať označenie
„ty“. Nemožno preto podľa jeho názoru hovoriť o tom, že bolo preukázané naplnenie objektu správneho

deliktu.Správnyorgánbralnazreteľ,akotosámuviedol,ajnasprávaniesažalobcuksvedkomH.A.aE.
F.. Uvedené však nemôže obstáť, keďže správny orgán má posudzovať spáchanie správneho deliktu v
danomčaseamieste,anienazákladeďalšiehosprávaniežalobcu,atoajkebypredsprávnymorgánom.
Správne delikty, z ktorých žalobca obvinený nepredstavujú akúsi formu pokračovacieho správneho
deliktu.

26. Podľa názoru žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec neuviedol hodnotenie dôkazov,
ktorévykonalatotoneobsahujeanivysporiadaniesasjehopripomienkamianámietkami.Správnyorgán
neuviedol, či konanie žalobcu naplnilo subjektívnu stránku správneho deliktu podľa § 49 ods. 1 písm. b)zákona o priestupkoch, o ktorú skutkovú okolnosť a prečo sa jedná v danom, resp. v daných prípadoch.
Rovnako naplnenie objektu, objektívnej stránky a príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom
žalobcu absentuje. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku tak neboli podľa názoru žalobcu

obligatórne naplnené a zistené, resp. preukázané všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku. Ak
čo len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku, resp. a
osobe zodpovednej za daný čin, resp. ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej
existencii a nebola preukázaná nad všetky pochybnosti, má sa uplatniť zásada in dubio pro reo.

27. Žalobca taktiež namietal, že ak by aj bolo pripustené jeho konanie tak, ako ho vymedzil správny
orgán, konanie nespočívalo vo fyzickej konfrontácii, či vyhrážaní sa fyzickou konfrontáciou, rovnako
nebolo preukázané, aby jeho konaním boli spôsobené nejaké následky, to znamená nejde, čo do
závažnosti o také konanie, aby bola uložená sankcia v maximálne možnej výške tak, ako mu bola
správnym orgánom uložená. Poukázal na to, že je starobným dôchodcom s priznaným dôchodkom vo
výške 8,50 eur. Žije len z opatrovateľského príspevku na svoju zdravotne ťažko postihnutú sestru, o

ktorú sa stará vo výške momentálne 215,18 eur, a preto je výška pokuty pre neho likvidačná.

28. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 03.06.2020 a to špecificky k jednotlivým námietkam žalobcu.
Konkrétne poukázal na to, že prvotné prvostupňové rozhodnutia boli zrušené a veci boli vrátené na
nové konania len z dôvodu procesného pochybenia, keď v zmysle § 57 ods. 1 Správneho poriadku mali

byť prejednané v spoločnom konaní. Za účelové a zavádzajúce považuje žalovaný tvrdenia žalobcu
o závažnom pochybení správneho orgánu, ktoré malo byť spôsobené prítomnosťou všetkých svedkov
naraz v pojednávacej miestnosti od začiatku správneho pojednávania. V reakcii na túto námietku
žalovaný poukázal na to, že z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti správneho konania, bol predvolaný
obvinený H. A. v konaní vedenom č. OU-BJ-OVVS-2018/011486 a žalobca bol predvolaný ako obvinený

v konaní č. OU-BJ-OVVS-2018/011487. Pojednávanie oboch konaní bolo uskutočnené dňa 4. decembra
2008 v čase o 13:30 hod. a k stretu osôb v jednej pojednávacej miestnosti došlo, keď H. A. vystupoval
v procesnej pozícii obvineného o čom bol poučený a vtedy bol realizovaný výsluch svedka F.. Taktiež
žalobca bol poučený, že vystupuje v procesnej pozícii obvineného vo svojom konaní. Svedok F. bol
svedkom v obidvoch správnych konaniach. Zároveň žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že daná vec,

ktorá bola prejednávaná dňa 4. decembra 2018 nie je predmetom tohto súdneho konania. Poukazoval
na to, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa svedomito a zodpovedne nezaoberal predmetnou vecou.
Z vykonaného dokazovania a zabezpečených dôkazov je nepochybné, že skutky sa stali a že sa ich
dopustil žalobca. Taktiež poukázal na to, že prvostupňový správny orgán prihliadol na záväzné pravidlá
vymedzenév§12ods.1zákonaopriestupkoch,dôsledneaplikujúcabsorpčnúzásaduukladaniasankcií

v spoločnom konaní podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch a preto sa s jeho postupom pri ukladaní
sankcie stotožnil.

29. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že E. H. K. zastupovala v prvom konaní správny orgán
v danej veci. V tejto súvislosti uviedol, že E. H. K. rozhodovala v správnom konaní v úplne inej

priestupkovej veci žalobcu a H. A., kde svedkom bol E. F.. Konkrétne išlo o priestupkové konanie
pod číslom OU-BJ-OVVS-2018/011486, ktoré bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o
priestupkoch a o priestupkové konanie vedené pod č. OU-BJ-OVVS-011487, kde bol žalobca uznaný za
vinného zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pričom predmetné
rozhodnutie v odvolacom konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 4. marca 2019. Žalovaný zdôraznil, že

tieto priestupkové veci žalobcu nie sú predmetom tohto súdneho prieskumu.

30. Žalovaný sa vo vyjadrení stotožnil s tvrdením žalobcu, že slovné spojenie „nedôveryhodný svedok“
nenapĺňa skutkovú podstatu priestupku v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Avšak
slovné vyjadrenie adresované na verejnosti, pred správnym orgánom a konkrétne adresované subjektu

práva, že je „nedôveryhodný svedok, nakoľko je zlodej aj so svojou ženou, alebo pokradol nejaké
radiátor “, môže naplniť skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a žalovaný
preto považoval predmetnú námietku žalobcu za účelovú a vytrhnutú z kontextu.

31. V reakcii na námietku žalobcu o zaujatosti E. H. K. žalovaný uviedol, že takáto námietka sa objavila

až v žalobnom návrhu. Túto námietku považuje žalovaný za irelevantnú, nakoľko E. H. K. prejednávala
skoršie skutky kladené za vinu žalobcovi a v konaní o priestupkoch, proti ktorým sa žalobca odvolal a
neskôr podal žalobu, vystupovala v právnom postavení svedka. Preto tvrdenie žalobcu, že „E. H. K. ako
osoba, ktorá vedie konanie a rozhodnutie o ňom, nemôže vystupovať ako svedok v súvislosti s tým istýmkonaním (spojeným) ... nie je prípustné, aby výpoveď svedka, ktorý zároveň zastupuje správny orgán v
danej veci, bola v tej istej veci použitá ako dôkaz“, je nepravdivé, účelové a zavádzajúce.

32. Žalovaný sa vyjadril aj ku skutočnosti, že podľa jeho názoru z napadnutého rozhodnutia v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím vyplýva, že došlo k naplneniu všetkých štyroch obligatórnych znakov
priestupkov. Uloženú sankciu žalobcovi žalovaný považuje za výchovný a preventívny prostriedok,
ktorý má v budúcnosti zabrániť ďalším zbytočným konfliktom a má prispieť k urovnaniu narušeného
občianskeho spolunažívania do budúcnosti. Zdôraznil, že výška uloženej sankcie spadá pod inštitút

správnej úvahy správneho orgánu. Žalovaný dospel k záveru, že uložená sankcia bude mať pre na
páchateľa dostačujúci vplyv, vystihuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti a je spôsobilá a postačujúca,
aby bol splnený účel sankciou sledovaný, ktorým je dobrovoľné rešpektovanie zákona. Ak by podľa jeho
názoru hrozba udelenia sankcie absentovala, konanie subjektov práva by mohlo nadobudnúť šikanózny
výkon práva, preto výška príjmov a iné majetkové hodnoty páchateľov priestupkov nemôže mať vplyv
na rozhodovanie o vine a treste za prípadné protispoločenské konanie. Vzhľadom na uvedené navrhol

žalobu žalobcu zamietnuť a nepriznať mu náhradu trov konania.

33. Žalobca v replike z 11.07.2020 v podstatnom poukázal na to, že ak prvé rozhodnutie správneho
orgánu bolo zrušené a správny orgán žiadne nové skutočnosti nezistil a na základe pôvodne zisteného
skutkového stavu opätovne rozhodol, jeho rozhodnutie sa míňa účinkom dôvodu zrušenia jeho

prvotného rozhodnutia (spojenie vecí). Podľa názoru žalobcu žalovaný sám potvrdzuje nesúlad jeho
postupu so zákonom, keď sa v prvom prípade odvolacími dôvodmi žalobcu ani nezaoberal, a zrejme
ani v druhom prípade. Žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu ani s jeho návrhom na
doplnenie dokazovania.

34. Podľa názoru žalobcu je neprípustné, aby sa v jednej miestnosti, v tom istom čase prejednávali rôzne
správne veci, a teda žalovaný vo svojom vyjadrení podľa názoru žalobcu potvrdil jeho tvrdenie o tom,
že v rozhodnom čase sa v miestnosti nachádzali viaceré osoby, ktoré vypovedali ako svedkovia, pričom
takýto postup by mal byť aplikovaný aj v iných vypočutiach, ústnych pojednávaniach. Poukázal na to, že
pán A. vypovedal ako svedok v danej veci, aj keď mohol by poučený na ústnom pojednávaní súčasne

prebiehajúce inej veci o jeho postavení ako obvineného. Nič to však nemení na tom, že vnímal dianie aj
v druhej veci. Svedok F. bol prítomný pri oboch konaniach a mohol tak svoju výpoveď korigovať podľa
výpovedí obvineného - žalobcu a obvineného - A. v druhej veci. Takýto postup správneho orgánu podľa
názoru žalobcu nemôže obstáť. Žalobca uviedol, že žalovaný sa nevyjadril k tomu, že prvého aj druhého
priestupku sa žalobca mal dopustiť v ten istý čas a hodinu voči dvom rozdielnym svedkom. Žalovaný

tak podľa jeho názoru týmto opätovne potvrdil konanie dvoch správnych konaní v tom istom čase a
mieste medzi totožnými osobami, aj keď možno v inej procesnej pozícii, resp. nesprávne vymedzenie
skutkového stavu.

35. K možnej zaujatosti E. H. K. uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení nepodložil

žiadnym dôkazom. Podľa jeho názoru aj keby sa vyjadrenie žalovaného k danej skutočnosti zakladalo
na pravde, nič to nemení na fakte, že v jednom konaní vystupovala E. K. ako zástupca správneho
orgán a v druhom ako svedok, pritom išlo o veci, konania medzi totožnými osobami, čím mohla
byť narušená nezávislosť správneho orgánu a postup v zmysle právnych predpisov. Zdôraznil, že sa
žalovaný nezaoberal tým, že E. K. a A. B. sa takmer po dvoch mesiacoch rozpamätali a to aj napriek

tomu, že prvotne si nevedeli na nič spomenúť.

36. Žalobca zdôraznil, že nevie na základe akých skutočností správny orgán usúdil, že vyjadrenie
žalobcu naplnilo skutkovú podstatu správneho deliktu pokiaľ sám tvrdí, že slovné spojenie
„nedôveryhodný svedok“ nemôže sám osebe naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 49

ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Žalovaný sa nijako nevyjadril k potrebe zisťovania pravdivosti
iných skutočností, ktoré mal údajne žalobca uviesť na adresu jednotlivých účastníkov konania. Preto
daný záver správneho orgánu bez ďalšieho dokazovania predstavuje podľa názoru žalobcu len
subjektívny a ničím nepodložený záver.

37. V reakcii na vyjadrenie žalovaného k výške uloženej pokuty žalobca uviedol, že aj keď výška uloženej
sankcie spadá pod inštitút správnej úvahy správneho orgánu, daná úvaha musí byť aj v rozhodnutí
náležite uvedená a riadne odôvodnená, inak je rozhodnutie nepreskúmateľné. Ako už uviedol, za údajný
pľuvanec do tváre bola pôvodne uložená pokuta vo výške 30 eur, za údajnú nadávku na ústnompojednávaní 99 eur. Správne orgány nezdôvodnili, na základe akých skutočností stanovili pokutu v jej
najvyššej možnej výške, pričom má za to, že pri viacerých skutkoch sa pokuta nespočítava, ale vyššia
kompenzuje nižšie. Vzhľadom na uvedené zotrval na svojom žalobnom návrhu.

38. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

39.Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo
veciach správneho trestania.

43. Podľa § 71 ods. 2 SSP ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci
o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného

rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.

44. Podľa § 120 písm. b) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej
správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j).

45. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

46. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

47. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

48. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak:
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,

d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.49. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,

ktorým však nie je viazaný.

50. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

51. Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

52. Podľa § 4 ods. 2 písm. a), b) zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojím konaním

môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol
stým uzrozumený.

53. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na
závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol

spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

54. Podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných
v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie

postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

55. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

56. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu
do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa
odseku 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur.

57. Podľa § 51 zákona priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

58. Podľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je
príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní; v jednom konaní však

nemožno prejednať priestupok páchateľa podľa § 88aa ods. 1 a súčasne iný priestupok.

59. Podľa § 77 zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku
uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,
vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods.3),

o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku
na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).

60. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

61. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.62. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

63. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

64. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sa/12/2020-89 z 30. júla 2021 bola žaloba žalobcu
odmietnutá podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako podaná oneskorene.

65. Uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp.
zn. 3Stk/3/2022 z 30. marca 2022 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) bolo uznesenie Krajského
súdu v Prešove č. k. 6Sa/12/2020-89 z 30. júla 2021 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

66. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia najvyššieho správneho súdu správny súd žalobu žalobcu
odmietol nezákonne. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu, ak žalobca podal správnu žalobu dňa
24.apríla2020,urobiltakvzákonomstanovenejdvojmesačnejlehotenapodaniesprávnejžaloby,keďže
13 dní pred podaním žiadosti Centru právnej pomoci a následne menej ako mesiac uplynutia lehoty do

podania žaloby spolu spadá do zákonom stanovenej lehoty v zmysle § 181 ods. 1 SSP.

67. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu

v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

68. V súlade so záväzným právnym názorom najvyššieho správneho súdu správny súd pristúpil v

posúdeniu dodržania lehoty na podanie žaloby žalobcom. Súd má z pripojeného administratívneho
spisu za preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 07.02.2020.
Taktiež má súd za preukázané, že žalobca doručil žalobu správnemu súdu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu elektronicky dňa 24.04.2020. Žalobca sa následne dňa 20. februára 2020 obrátil
so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na Centrum právnej pomoci. Rozhodnutie o pridelení

prvého advokáta bolo vydané dňa 16. marca 2020, načo dňa 23. marca 2020 ustanovený advokát
E. H. L. zastupovanie odmietol. Súd mal za preukázané, že následne bol žalobcovi rozhodnutím
Centra právnej pomoci, kancelária Svidník, číslo KaSK/10480/2020 zo 16.03.2020 ustanovený súčasný
právny zástupca žalobcu. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 27. marca 2020, kedy nadobudlo
právoplatnosť. V súlade s § 71 ods. 2 SSP tak odo dňa podania žiadosti Centru právnej pomoci a

teda od 20. februára 2020 do právoplatnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci a teda 27. marca 2020
žalobcovi neplynula lehota na podanie žaloby. Preto ak, žalobca podal správnu žalobu dňa 24. apríla
2020, urobil tak v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote na podanie správnej žaloby, keďže 13 dní
pred podaním žiadosti Centru právnej pomoci a následne menej ako mesiac uplynutia lehoty do podania
žaloby spolu spadá do zákonom stanovenej lehoty v zmysle § 181 ods. 1 SSP.

69. Správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP za dodržania § 137
ods. 4 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju

potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov.

70. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení prvostupňového rozhodnutia,
ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupkov a bolo mu uložená pokuta, tak ako je

špecifikované v bode 12 tohto rozsudku.

71. V úvode posúdenia súd poukazuje na to, že správny súd poskytuje ochranu účastníkom
administratívneho konania pred nezákonnosťou rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správyna základe žalôb podaných v zákonom stanovenej lehote. Treba zdôrazniť, že správny súd nie
je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a to ani vo veciach správneho trestania. Správny
súd je viazaný dôvodmi žaloby. Správny súd vo veciach správneho trestania nie je viazaný dôvodmi

žaloby, len ak zo správneho spisu zistí niektorý z dôvodov obsiahnutých vo vyššie citovanom § 195 SSP.
Správny súd po preskúmaní veci z týchto dôvodov zistil, že napadnuté rozhodnutie nezákonnosťou z
dôvodov uvedených v § 195 SSP netrpí.

72. Správny súd okrem preskúmania zákonnosti z dôvodov uvedených v § 195 SSP vykonal prieskum

napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v
žalobe, pričom zistil, že z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie a predchádzajúci postup správnych
orgánov neboli v rozpore so zákonom.

73. Správny súd poukazuje na to, že účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne
zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku

uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie
tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti ospáchanom
priestupku sa vykladajú v prospech obvineného.

74. Súd konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vyplýva,

že správne orgány podľa výsledkov vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že spáchanie týchto
skutkov,atopriestupkovžalobcuprotiobčianskemuspolunažívaniuvzmysle§49ods.1písm.d)zákona
o priestupkoch mali preukázané na základe svedeckých výpovedí E. F., H. A., E. H. K. a A. A. B. a I. J.,
ktorí priebeh incidentov v podstatných okolnostiach popisovali zhodne, ich výpovede si neodporovali.

75. Správny súd nevzhliadol opodstatnenosť dôvodov žaloby žalobcu v tom, že by
závery prvostupňového rozhodnutia nemali svoj základ vo vykonaných dôkazoch a ich hodnotení.
Prvostupňový správny orgán a v odvolacom konaní aj žalovaný v skutkovej vete popísali spáchanie
priestupku žalobcom, pričom spáchanie priestupkov žalobcom tak, ako sú uvedené vo výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia, bolo preukázané výpoveďou uvedených svedkov. Tieto svedecké

výpovede, z ktorých vychádzal nielen prvostupňový správny orgán, ale aj žalovaný ako odvolací orgán,
neboli v priestupkovom konaní vyvrátené, spochybnené iným relevantným dôkazom. Pokiaľ z týchto
svedeckých výpovedí prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vychádzali, tak tento postup bol
zákonný.

76. V reakcii na podstatnú námietku žalobcu o nezákonnosti postupu pri vykonávaní dokazovania, keď
v jednej pojednávacej miestnosti boli prítomní viacerí svedkovia, súd uvádza, že pre ním preskúmavanú
vec je bez akéhokoľvek právneho významu posudzovanie zákonnosti vykonávania dokazovania na
pojednávaní konanom dňa 04.12.2019 o 13:30 hod v pojednávacej miestnosti Okresného úradu na
ulici Dlhý rad 16 v Bardejove. Nešlo totiž o vykonávanie dokazovania v tejto prejednávanej veci, ale

o vykonávanie dokazovania na pojednávaní nariadenom celkom zjavne v iných konaniach vedených
taktiež prvostupňovým orgánom, kde len došlo k spáchaniu ďalších priestupkov žalobcom. Preto
zákonnosť resp. nezákonnosť vykonávania dokazovania v iných konaniach nemôže mať vplyv na
zákonnosť vykonávania dokazovania v tejto preskúmavanej veci. Vo vzťahu k priebehu dokazovania pri
výpovediach svedkov v tejto preskúmavanej veci žalobca nevzniesol takúto námietku.

77. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že E. H. K., ktorá v danej veci viedla jedno z konaní zo
spoločnej veci a teda viedla konanie a rozhodovala v ňom nemôže zároveň vystupovať ako svedok v
súvislosti s tým istým konaním (spojeným). K tejto námietke súd poukazuje na to, že nie je zrejmé, ako
žalobca dospel k tomu, že v tejto preskúmavanej veci, kde E. H. K. vystupovala ako svedok zároveň

zastupovala prvostupňový správny orgán. Ako je zrejmé z popísaného priebehu administratívneho
konania, konanie sa na prvostupňovom orgáne viedlo najprv v samostatných konaniach. Súd
mal z predloženého administratívneho spisu prvostupňového orgánu č. OU-BJ-OVVS-2019/001056
preukázané, že pri prejednávaní priestupku dňa 13.02.2019 boli za prvostupňový správny orgán
prítomné A. A. I. a zapisovateľka A. M. B.. Z administratívneho spisu prvostupňového orgánu č. OU-

BJ-OVVS-2019/001057, mal súd za preukázané že pri prejednávaní priestupku dňa 13.02.2019 boli
za prvostupňový správny orgán prítomné A. A. I. a zapisovateľka A. E. N.. Z administratívneho spisu
prvostupňového orgánu č. OU-BJ-OVVS-2019/000694, mal súd za preukázané že pri prejednávaní
priestupku dňa 30.01.2019 a 01.02.2019 boli za prvostupňový správny orgán prítomní H. A. B. azapisovateľka A. A. B.. Z obsahu administratívnych spisov nevyplýva, že by E. H. K. viedla jedno z
neskôr spojených konaní tak, ako to tvrdí žalobca.

78. Napriek uvedenému súd pre úplnosť uvádza, že pri hodnotení dôkazov je dôkazné prostriedky
potrebné interpretovať v kvantitatívnom aj kvalitatívnom pomere objektívne. Posudzovaniu dôkazu
nezodpovedá taký spôsob hodnotenia, kedy je (dopredu) označená za nespôsobilý dôkazný prostriedok
svedecká výpoveď. Skutočnosť, že svedok je zamestnancom prvostupňového orgánu sama o sebe
nevedie k záveru, že jeho výpoveď nie je pravdivá (vierohodná). V posudzovanom prípade je podstatné

to, že výpoveď E. H. K. (ktorá pri prejednávaní priestupkov, ktoré sú predmetom tohto súdneho
prieskumu správny orgán nezastupovala, pozn.) nebola jediným a tzv. nezvratným dôkazom, ale
spáchanie priestupkov bolo u žalobcu preukázané, ako už bolo uvedené viacerými svedeckými
výpoveďami, pričom svedkovia priebeh incidentov v podstatných okolnostiach popisovali zhodne a ich
výpovede si neodporovali.

79. V ďalšej argumentačnej línii žalobca namietal, že prvostupňový orgán vo veci opätovne (po
predchádzajúcom zrušení jeho rozhodnutí žalovaným, pozn.) rozhodol bez doplnenia dokazovania.
Správny súd uvádza, že rozhodnutia prvostupňového orgánu č. č. OU-BJ-OVVS-2019/001056, OU-
BJ-OVVS-2019/001057 zo dňa 18. februára 2019 a č. OU-BJ-OVVS-2019/000694-Kum zo 6. februára
2019 boli žalovaným zrušené z jediného dôvodu a to procesného pochybenia, keď skutky žalobcu mali

byť v zmysle § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch prejednané v spoločnom konaní. Žalovaný nezrušil
tieto rozhodnutia s tým, že prvostupňový správny orgán je povinný doplniť dokazovanie. Vzhľadom na
uvedené aj túto námietku považoval súd za nedôvodnú.

80. V tejto súvislosti žalobca namietal aj to, že pri opätovnom rozhodovaní sa prvostupňový orgán a

ani žalovaný nevysporiadali s jeho námietkami uvedenými v odvolaní a ani s návrhmi na doplnenie
dokazovania. Po oboznámení sa s odvolaniami žalobcu, ktoré sú súčasťou administratívnych spisov
súd konštatuje, že v odvolaní z 15.02.2019 proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. OU-BJ-
OVVS-2019/000694-Kum zo 6. februára 2019 žalobca v podstatnom namietal, že jeho obvinenie sa
nezakladá na pravde a je vykonštruované H. A., že so svedkom F. sú v nepriateľskom stave a preto

nemohol byť vypočutý ako objektívny svedok a že výpovede A. a F. nie sú, vzhľadom na nepriateľský
vzťah medzi nimi, vierohodné, sú klamlivé, účelové a zavádzajúce. V odvolaní z 01.03.2019 proti
rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. OU-BJ-OVVS-2019/001056, OU-BJ-OVVS-2019/001057 zo dňa
18. februára 2019 žalobca namietal, že jeho obvinenia sa nezakladajú na pravde a sú vykonštruované
H. A., že E. H. K. a aj jej zapisovateľka sú zaujaté. Ďalej odvolanie obsahuje popis priebehu

pojednávania konaného na prvostupňovom orgáne dňa 04.02.2023. Ďalej v podstatnom namietal,
že E. H. K. bola pri svojej výpovedi dňa 13.02.2019 dezorientovaná, veľa si toho nepamätala, ale
pamätala si práve to ako vynadal A.. V odvolaní z 15.07.2019 proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu
č. OU-BJ-OVVS-2019/001056, OU-BJ-OVVS-2019/001057, OU-BJ-OVVS-2019/000694 z 01.07.2019
žalobca namietal, že všetky obvinenia sa nezakladajú na pravde a boli vykonštruované H. A. spolu s

„nekompetentnými“ zamestnancami prvostupňového správneho orgánu, ktorí sa mu tak chceli pomstiť
za to, že ich kritizoval. Následne popísal priebeh pojednávania konaného na prvostupňovom orgáne
04.12.2018 a poukázal na „nekompetentnosť“ E. H. K., ktorá opakovane ignorovala jeho námietky.
Namietal, že E. H. K. nepotrestala F., ktorý sa mu vyhrážal. Namietal, že E. H. K. krivo vypovedala.
Namietal aj to, že A. B. tiež klamala. Tvrdenia svedkov sa podľa jeho názoru nezakladali na pravde,

boli účelové a všetci sa mu len chceli pomstiť. Následne popísal priebeh iných konaní, v ktorých sa
prejednávali taktiež skutky, z ktorých bol podozrivý, resp. skutky z ktorých boli podozrivé iné osoby.
Uviedol, že sa k žiadnym obvineniam ani čiastočne nedoznal.

81. Na tomto mieste súd uvádza, že žalobca v žalobe nekonkretizoval, s ktorými jeho konkrétnymi

námietkami sa správne orgány nevysporiadali. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s
námietkami žalobcu o tom, prečo výpovede svedkov nepovažoval za nepravdivé, krivé, účelové a
zaujaté, tak ako to tvrdil žalobca. Žalovaný sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu o tom, že všetky
jeho obvinenia sa nezakladajú na pravde. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom správnych orgánov
nestotožňuje ešte nezakladá nezákonnosť ich rozhodnutí, pričom súd konštatuje, že správne orgány sa

vysporiadali so všetkými podstatnými námietkami žalobcu. Správny súd zvýrazňuje, že skutočnosť,
že vykonané dôkazy boli v konečnom dôsledku vyhodnotené v neprospech žalobcu, neznamená,
že by hodnotenie dôkazov bolo jednostranné, či tendenčné. Záver, ku ktorému dospel žalovaný vspojení s prvostupňovým orgánom po vyhodnotení všetkých dôkazov, považuje správny súd za logický
a správny na účely zistenia skutočného stavu v súlade so zásadou materiálnej pravdy.

82. Po dôslednom sa oboznámení s odvolaniami žalobcu súd konštatuje, že ani v jednom z nich žalobca
nenavrhol žiadne konkrétne dokazovanie, ktoré by mal správny orgán vykonať a ktoré nevykonal.
Správne orgány preto ani nemohli reagovať na návrhy na dokazovanie, keďže tieto ani neboli obsiahnuté
v podaných odvolaniach. Takéto návrhy neboli, ako to vyplýva zo zápisníc z prejednania priestupkov
vznesené ani pri ústnych prejednaniach priestupkov. Vzhľadom na uvedené aj tieto námietky súd

považoval za nedôvodné.

83. V reakcii na námietku žalobcu, že neboli naplnené obligátorne znaky skutkovej podstaty priestupkov,
z ktorých bol žalobca uznaný vinným súd vo všeobecnosti uvádza, že objasniť priestupok znamená
okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty
priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch

definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní na
naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaná jedným alebo
skupinou dôkazov, či vo forme výpovede svedka alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz
alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu.

84. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že v preskúmavanom konaní bolo preukázané zavinenie
žalobcu vo forme úmyslu a to jednak čiastočným priznaním sa žalobcu, ako aj svedeckými výpoveďami.
V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ žalobca následne svoju vinu v celom rozsahu poprel, je
nevyhnutné uviesť, že žalobca vo svojom vyhlásení dňa 24.06.2019, ako aj v jednotlivých odvolaniach,

kde taktiež odmietal svoje obvinenia, a to napriek predchádzajúcemu čiastočnému priznaniu sa, svoje
obvinenia odmietal a svoju vinu poprel na základe tohto, že obvinenia boli vykonštruované H. A. a
výpovede všetkých svedkov boli nepravdivé, krivé, účelové a zaujaté. S týmito skutočnosťami, sa ako už
bolouvedenésprávneorgányvysporiadaliainúskutkovúverziužalobcasprávnymorgánomnepredložil.
Taktiež je z napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím jednoznačné, že boli

naplnené aj ďalšie znaky skutkovej podstaty priestupkov, zo spáchania ktorých bol žalobca uznaný
vinným.

85. Správny súd konajúc o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného dospel rovnako
k záveru, že v administratívnom konaní nevznikol dôvod na aplikáciu zásady in dubio pro reo, nakoľko

oproti dôkazom svedčiacim o vine žalobcu stálo len tvrdenie žalovaného o tom, že priestupky nespáchal.
Toto tvrdenie žalovaného samo o sebe nebolo spôsobilé vniesť pochybnosti do skutočného stavu
zisteného vykonaným dokazovaním orgánmi verejnej správy. Iba v prípade pochybností je nevyhnutné
zadovažovať ďalšie dôkazy na preukazovanie skutkového stavu; v danom prípade však správny súd o
zistenom skutkovom stave zo strany žalovaného správneho orgánu nemal žiadne pochybnosti.

86. V reakcii na námietku žalobcu, že správny orgán nesprávne vymedzil skutkový stav priestupkov,
tak aby nemohli byť zameniteľné, keď žalobca sa mal dopustiť dvoch priestupkov v rovnakom čase,
na rovnakom mieste, voči dvom rozdielnym osobám, súd len stručne uvádza, že spáchanie dvoch
priestupkov, ktorých sa dopustil žalobca tým, že bezdôvodne vynadal dvom osobám, len v rozsahu

niekoľkých slov nevylučuje, že sa tieto skutky nemohli stať v rovnakom čase dňa 04.12.2018 o 13:30
hod. Preto aj túto námietku súd považoval za nedôvodnú.

87. Pokiaľ žalobca namietal, že správne orgány neskúmali pravdivosť jeho vyjadrení, ktoré tvoria
podstatu priestupkov, k tomu súd uvádza, že naplnenie tohto znaku skutkovej podstaty a teda verbálny

prejav žalobcu expresívneho charakteru správne orgány skúmali s prihliadnutím na jeho obsah, formu
a okolnosti, za ktorých bol prednesený a až tak dospeli k záveru o tom, že došlo k naplneniu skutkovej
podstatypriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d)zákonaopriestupkoch.

88. Súd konštatuje, že žalovaný sa náležitým spôsobom vysporiadal aj s námietkami žalobcu ohľadom

výšky uloženej sankcie, pričom uviedol prečo považoval uloženie sankcie prvostupňovým orgánom na
hornej hranici za správne a zákonné.89. V závere súd zhŕňa, že z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým správnym orgánom
vyplynulo, že konania, ktorých sa dopustil žalobca, sú konaniami, ktoré napĺňajú zákonné znaky
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.

Konaniežalobcubolopredprvostupňovýmsprávnym orgánom dostatočným spôsobom preukázanéna
základe výpovedí svedkov. Správny súd konštatuje, že dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal
pri rozhodovaní,boli získané v súlade sozákonomarozhodnutie,ktoréprijalsprávnyorgánnazáklade
zisteného skutkového stavu, je logické a riadne odôvodnené, pričom správne orgány sa vysporiadali so
všetkými podstatnými námietkami žalobcu. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu zamietol.

90. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.

91. O trovách konania kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 467 ods. SSP v spojení s §
§ 167 ods. 1 SSP a priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania, keďže žalobca bol v kasačnom konaní úspešný. O výške náhrady trov kasačného konania
rozhodne súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods.
2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP). Kasačnú sťažnosť
možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní

porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania
nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o
kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.