Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/238/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201993
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: WERNER & Co. s.r.o.,
so sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, so
sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30 844 789, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. OLP-10/2016-S zo dňa 26.09.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Bankovej rady Národnej Banky Slovenska číslo: OLP-10/2016-
S zo dňa 26.09.2017 a vec vracia žalovanej na nové konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaná na nižšom stupni rozhodovania vydala rozhodnutie č. k.: OFS-1087/2016-1 zo dňa
01.02.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložila žalobcovi poriadkovú pokutu vo výške
XX.XXX,XX eur, a to za porušenie § 2 ods. 7 a § 9 ods. 3 písm. b) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade

nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „Zákon o dohľade“) tým, že žalobca neposkytol v rozsahu a v určených lehotách žalovanej
potrebnú súčinnosť, informácie a doklady osobám povereným výkonom dohľadu na mieste, začatom
dňa 15.10.2015 na podklade poverenia zo dňa 13.10.2015, a tým sťažoval výkon dohľadu na mieste
spôsobom, keď:

1.1. žalobca neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu všetky vzory predzmluvnej a zmluvnej

dokumentácie používanej pri jednotlivých druhoch produktov tak ako boli požadované osobami
poverenými výkonom vo výroku prvostupňového rozhodnutia špecifikovaných dokumentov;
1.2. žalobca neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu fotokópie kompletných úverových zložiek
k zmluvám v rozsahu údajov a spôsobom ako boli uvedené v dokumentoch špecifikovaných vo výroku
prvostupňového rozhodnutia;
1.3. žalobca neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu všetky vnútorné predpisy upravujúce
opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov účinné od 01.09.2015 vrátane prípadných dodatkov

tak ako boli požadované dokumentmi špecifikovanými vo výroku prvostupňového rozhodnutia.2. Žalovaná u žalobcu vykonávala dohľad na mieste, a to najmä vo vzťahu k poskytovaniu
predzmluvných informácií, uzatváraniu zmlúv o spotrebiteľských úveroch a k neprijateľným zmluvným
podmienkam v zmluvách o spotrebiteľských úveroch.

3. Na dosiahnutie účelu dohľadu na mieste bolo nevyhnutne potrebné získanie vnútorných predpisov
upravujúcichpostupdohliadanéhosubjektuprivýkonečinnostitvoriacejpredmetdohľadunamieste,ako
aj ďalšej dokumentácie poskytujúcej informácie o skutočnej aplikácii zákonných povinností pri výkone
činnosti tvoriacej predmet dohľadu na mieste, a to najmä kópií zmluvnej a predzmluvnej dokumentácie

k zmluvám o spotrebiteľských úveroch a úveroch, ktoré účastník konania uzavrel so svojimi klientmi,
ako aj vzorovej zmluvnej a predzmluvnej dokumentácie používanej účastníkom konania pri výkone
činnosti tvoriacej predmet dohľadu na mieste. Súčasťou oznámenia o začatí výkonu dohľadu na mieste
č. A./XXXX zo dňa 18.11.2015 (ďalej len „oznámenie“) bol aj zoznam dokumentácie požadovanej od
žalobcu, spolu s lehotami na predloženie. Žalobca postupne predkladal požadovanú dokumentáciu, ako
aj žiadosti o vysvetlenia vo vzťahu k požadovanej dokumentácii.

4. V rámci oznámenia bol žalobca ďalej požiadaný aj o predloženie všetkých vnútorných predpisov
upravujúcich opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov, upravujúcich systém posúdenia
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ako aj všetky vnútorné predpisy upravujúce
podmienky poskytovania jednotlivých druhov produktov, t. j. vrátane príloh, na ktoré tieto vnútorné

predpisy odkazujú. Žalovaná opísala, ktoré dokumenty chýbali a aké úkony vo vzťahu k žalobcovi
vykonala, pričom zo strany žalobcu neboli doručené všetky vnútorné predpisy upravujúce opis systému
poskytovania spotrebiteľských úverov.

5. Žalovaná následne uviedla, že osoby poverené výkonom dohľadu na mieste viackrát opakovane

vyžadovali dokumentáciu a potrebnú súčinnosť žalobcu, pričom prihliadali na jeho prevádzkové
možnosti. Napriek tomu žalobca nevyhovel v plnom rozsahu požiadavkám, ktoré smerovali k zisteniu
skutkového stavu a k naplneniu účelu dohľadu. Následkom protiprávneho konania žalobcu bolo
viacnásobné porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť, čím došlo k sťaženiu výkonu dohľadu. Žalobca
bránil riadnemu preskúmaniu skutkového stavu a zároveň predlžoval výkon dohľadu na mieste. Žalobca

neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu požadovanú súčinnosť, najmä podľa vlastnej úvahy
a svojvoľne predkladal informácie a doklady v nesprávnom alebo obmedzenom rozsahu bez opory
v právnych predpisoch. Pritom ani opakované výzvy neviedli k náprave na strane žalobcu. Žalovaná
bola pri určovaní výšky pokuty vedená úvahou v rámci zákonného obmedzenia, pričom zohľadnila to,
že išlo o viacnásobné porušenie povinností žalobcu, ktoré z hľadiska času trvalo do času vydania

prvostupňového rozhodnutia a spôsobilo predlžovanie dohľadu na mieste. Žalovaná uviedla, že bez
potrebnej súčinnosti žalobcu nebolo možné dôsledne preskúmať skutkový stav a činnosť žalobcu, ktorá
bola predmetom dohľadu na mieste. Účelom uloženia poriadkovej pokuty bolo dosiahnuť nápravu na
strane žalobcu, berúc do úvahy skutočnosť, že u žalobcu bol dohľad na mieste vykonávaný prvý krát,
žalovaná uloženú pokutu v spodnom pásme zákonom ustanovenej sadzby považovala za dostačujúcu,

pričom očakávala, že uloženie pokuty povedie k riadnemu plneniu povinností žalobcu podľa § 9 ods.
3 Zákona o dohľade.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad a námietku zaujatosti zo dňa 19.04.2016
(ďalej len „rozklad“), pričom uviedol, že dňa 11.09.2015 mu bolo udelené povolenie na poskytovanie

spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu, a to na základe žiadosti, ktorá obsahovala o. i.
aj (i) opis systému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, (ii) opis systému
poskytovaniaspotrebiteľskýchúverov,akoaj(iii)opiszamýšľanéhovyužívaniasamostatnýchfinančných
agentov a viazaných finančných agentov podľa osobitného predpisu na finančné sprostredkovanie pri
poskytovaní spotrebiteľských úverov.

7. Žalobca následne uviedol, že povereniami zo dňa 13.10.2015, 21.10.2015 a 04.11.2015 žalovaná
poverila desiatich zamestnancov výkonom dohľadu na mieste. Predmetom dohľadu mala byť činnosť
žalobcu ako veriteľa v oblasti poskytovania spotrebiteľských a iných úverov v súvislosti s dodržiavaním
príslušných zákonov, a to najmä vo vzťahu k poskytovaniu predzmluvných informácií, uzatváraniu zmlúv

o spotrebiteľských úveroch a neprijateľným zmluvným podmienkam v zmluvách o spotrebiteľských
úveroch.8. Žalobca poukázal na to, že žalovanej boli žalobcu predložené požadované dokumenty, s tým,
že chronologický uviedol, kedy a aká dokumentácia bola žalovanej odovzdaná, ako aj identifikáciu
dokumentov, ktorú žalovaná požadovala a kedy.

9. K časti – vzorová predzmluvná a zmluvná dokumentácia, žalobca nesúhlasil so záverom žalovanej,
že neposkytol úplnú vzorovú predzmluvnú a zmluvnú dokumentáciu a že by sťažoval postup žalovanej
pri výkone dohľadu na mieste, a to z dôvodu, že vzorovú dokumentáciu poskytol žalovanej už dňa
21.11.2015, platnú k tomuto dátumu. Zároveň uviedol, že žalovaná vykonala kontrolné zaobstaranie

finančnej služby, v dôsledku ktorého obdržala vzorovú dokumentáciu žalobcu, a teda požiadavku na
jej predloženie považoval žalobca za nedôvodnú a neproporcionálnu. Súčasne uviedol, že žalovaná
opomenula, že jej žalobca sprístupnil jeho informačný systém, obsahujúci zmluvnú dokumentáciu
a odovzdal jej 81 úverových zložiek, ako aj ďalšie úverové zložky. Z uvedeného stavu sa požiadavka
žalovanej javila ako nedôvodná, neproporcionálna, šikanózna a neprimerane zaťažujúca žalobcu.

10. K časti – odovzdané úverové zložky, žalobca poukázal na e-mail vedúcej dohliadaného tímu zo
dňa 07.12.2015, týkajúci sa ochrany osobných údajov, pričom žalobca bol požiadaný o predloženie
zmlúv v takej forme, aby z nich bolo možné identifikovať, že ide o vyžiadanú zmluvu, ako aj správnosť
postupu dohliadaného subjektu pri overovaní bonity klienta. Žalobca poukázal na nekonzistentnosť
postupu žalovanej a na to, že žalovaná mala k dispozícii viacero zmlúv, a preto bola požiadavka

na predloženie 81 úverových zložiek (nie zmlúv) zjavne neproporcionálna, šikanózna a neprimerane
zaťažujúca žalobcu; dosiahnutie účelu výkonu dohľadu na mieste bolo určite možné dosiahnuť aj bez
požiadavky na predloženie desiatok úverových zložiek. K zmluve č. XXXXXXXXX žalobca uviedol, že
k danej zmluve nebola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, a preto nemohol predložiť niečo, čo
neexistuje.

11. K časti – vnútorné predpisy, žalobca zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi jeho všetkými
vnútornými predpismi a vnútornými predpismi, ktoré upravujú (i) opis systému poskytovania
spotrebiteľských úverov, (ii) systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a
(iii) vnútorné predpisy upravujúce podmienky poskytovania jednotlivých druhov produktov, vrátane

príloh, na ktoré tieto predpisy odkazujú. Nie každý vnútorný predpis žalobcu spadá pod zmienené
vnútorné predpisy. Žalobca nebol povinný doložiť spomenuté dokumenty, keďže sa nedotýkajú
ani jednej z požadovanej oblasti vnútorných predpisov. Kompletná dokumentácia opisu systému
poskytovania spotrebiteľských úverov tvorí prílohu žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na poskytovanie
spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu a nachádza sa v príslušnom administratívnom spise,

atedažalovanátýmitodokumentamiužniekoľkomesiacovdisponovalaanapriekuvedenémušikanózne
a neprimerane žiadala tieto dokumenty od žalobcu.

12. Žalobca v rozklade uplatnil aj námietku zaujatosti a konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie
bolo vydané vylúčeným zamestnancom. Poukázal na B. C. D. a na jeho vyjadrenia vo vzťahu

k žalobcovi. Žalobca mal za to, že zo strany daného zamestnanca došlo k vzniku nepriateľského vzťahu
k žalobcovi s tým, že je nepochybný neprijateľný pomer B. C. D. voči žalobcovi a táto skutočnosť
bola dôvodom existencie pochybností o nezaujatosti zamestnanca správneho orgánu. Na vylúčenie
zamestnancasúpostačujúcepochybnostionezaujatostizamestnanca,t.j.nemusíbyťdanýnepochybný
záver o zaujatosti zamestnanca, pričom v danom prípade boli pochybnosti jednoznačne dané, keďže

zamestnanec žalovanej uviedol, že žalobca zavádza tretie osoby a ironicky ho označil za profíka, keďže
to každodenne vidí z podaní. Ak v nadväznosti na takéto stanovisko táto osoba iniciuje výkon dohľadu
na mieste spojený s masívnym vyžiadaním dokladov napriek tomu, že žalovaná potrebnými dokladmi
disponuje v spojení s neprimerane krátkymi lehotami a napokon bez akéhokoľvek tlmočenia konkrétnych
nedostatkov vydá prvostupňové rozhodnutie, nemožno takúto osobu považovať za nezaujatú a možno

prijať záver o jej nepriateľskom vzťahu k žalobcovi. Žalobca požiadal o vylúčenie tejto osoby z konania
a prvostupňové rozhodnutie považoval za nezákonné, vydané vylúčeným zamestnancom.

13. Žalobca vzniesol tiež námietku, že dohľad na mieste bol vykonaný vylúčeným zamestnancom.
Poverením nad výkonom dohľadu bola určená E. E. F. a táto bola poverená vylúčeným zamestnancom

B. C. D.. Žalobca zistil skutočnosti, ktoré svedčia o vylúčení E. E. F., keďže dohľad na mieste, kde E. E.
F. pôsobí ako vedúca dohliadaného tímu, je spojený s neprimeraným, časovo stresujúcim a šikanóznym
zaťažovaním žalobcu, z čoho možno vyvodiť zjavný nepriateľský pomer vo vzťahu k žalobcovi, a to
v dôsledku rodinného, priateľského a susedského vzťahu s rodinou dlžníka žalobcu. Tento vzťah jepodľa konštantného záveru súdnej judikatúry, ako aj odbornej literatúry dôvodom existencie pochybností
o nezaujatosti zamestnanca správneho orgánu. Žalobca mal za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo
založené na nezákonnom dohľade na mieste vykonávanom vylúčeným zamestnancom orgánu dohľadu

a predstavovalo sankciu za nesplnenie požiadaviek uložených žalobcovi vylúčeným zamestnancom.

14. Ďalej žalobca namietal, že vykonávaný dohľad na mieste predstavuje nezákonný zásah do práv
žalobcu. Žalobca uviedol, že (i) poverenie osôb poverených výkonom dohľadu je maximálne všeobecné,
týkajúce sa prakticky kontroly dodržiavania celého spotrebiteľského práva v prípade poskytovania

spotrebiteľských úverov, bolo udelené na dobu neurčitú a chýba v ňom akékoľvek poučenie o právnych
prostriedkoch obrany žalobcu, (ii) v povereniach chýba uvedenie akéhokoľvek konkrétneho podozrenia
porušeniazákonavedúcehokdohľadunamieste,vzmyslečohotentotextdovoľujekontrolovaťprakticky
čokoľvek a v ľubovoľnom rozsahu, (iii) z prvostupňového rozhodnutia vyplýva existencia kontrolného
zaobstarania finančnej služby v čase predchádzajúcom vydaniu poverení, (iv) napriek dostatočnému
predloženiu dokladov žalovaná zotrvávala na povinnosti žalobcu poskytnúť vzorovú dokumentáciu viac

ako 80 úverových zložiek, vymohla si prakticky neobmedzený prístup do informačného systému žalobcu
a zotrvala na predložení vnútorných predpisov, ktorými disponovala a (v) napriek tomu, že žalovaná
disponovaladostatočnýmmnožstvompodkladovainformácií,ukladalažalobcovipočetnépožiadavkyna
predloženie podkladov a informácií v neprimeraných lehotách a s neprimeraným odôvodnením. Žalobca
mal za to, že celý výkon dohľadu na mieste bol nezákonný, čo spôsobilo nezákonnosť prvostupňového

rozhodnutia, pretože žalobcovi nebolo možné uložiť poriadkovú pokutu za nesplnenie povinností, resp.
neposkytnutie súčinnosti v rámci nezákonného výkonu dohľadu na mieste. Výkon dohľadu na mieste
možné označiť ako neprípustnú fishing expedition, keďže ide zjavne o zhromažďovanie obrovského
množstva informácií bez existencie konkrétneho podozrenia, ktoré naviac nebolo žalobcovi oznámené.
Zároveň uviedol, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu práv ohľadom ochrany osobných údajov.

15. Žalobca záverom namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôkazov a bolo založené na nedostatočnom a neúplnom zistení skutkového stavu. Žalobca v rozklade
zároveň uviedol, že prvostupňové rozhodnutie predstavuje neprípustnú súhrnnú sankciu.

II.
Stručné zhrnutie napadnutého opatrenia

16. Na podklade podaného rozkladu vydala žalovaná rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky
Slovenska číslo: OLP-10/2016-S zo dňa 26.09.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým

rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila a rozklad zamietla.

17. K námietke zaujatosti a k námietke nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaná uviedla, že
príslušné námietky boli zamietnuté ako nedôvodné.

18. K námietke ohľadom skutkového stavu – k vzorovej predzmluvnej a zmluvnej dokumentácii,
k odovzdaným úverových zložkám a vnútorným predpisom žalovaná uviedla, že prvostupňové
rozhodnutie obsahuje vypísané vzorové predzmluvné a zmluvné dokumenty s označením verzie a doby
platnosti. Zároveň prvostupňové rozhodnutie na strane 4 uvádza konkrétne nedostatky vo vzorovej
predzmluvnej a zmluvnej dokumentácii, ktoré neboli odstránené ani po upozornení na nedostatky. Tieto

nedostatky sú nedostatkami, ktoré orgán dohľadu na účely dohľadu na mieste potreboval a nevedel
doplniť z dokumentácie poskytnutej v priebehu dohľadu na mieste žalobcom, resp. získanej dohliadacím
tímom počas kontrolovaného zaobstarávania finančných služieb. Žalovaná uviedla, že žalobca doručil
vyžiadanú dokumentáciu do podateľne až po tom, ako bol dohliadacím tímom upozornený na možnosť
udelenia poriadkovej pokuty, ak žiadaná dokumentácia nebude poskytnutá v požadovanom rozsahu

a kvalite v určenej lehote.

19. Námietku žalobcu ohľadom neprimeranosti spracovania osobných údajov, aj v súvislosti
s predložením 81 úverových zložiek so širokou škálou osobných údajov a prístupom orgánu dohľadu
do informačného systému žalobcu vyhodnotila žalovaná ako nedôvodnú. Vyžiadanie 81 úverových

zložiek nesmerovalo k zhromaždeniu osobných údajov, ale k tomu, aby orgán dohľadu zistil ako žalobca
uzatvára zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či sa pritom dopúšťa porušenia príslušnej platnej legislatívny
a ak áno, tak v akom rozsahu, prípadne či takéto konanie je náhodné alebo opakujúce sa.20. K námietke ohľadom nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaná uviedla, že orgán
dohľadu dostatočne zistil skutkový stav veci a rovnako tento zistený stav aj správne vyhodnotil. Námietky
žalobcu o neúplnom zistení skutkového stavu a o závažných pochybeniach pri jeho zistení vyhodnotila

žalovaná ako neopodstatnené. Orgán dohľadu v zmysle ponímania materiálnej pravdy spoľahlivo zistil
skutkový stav a tento bol podkladom prvostupňového rozhodnutia.

21. Ako nedôvodnú vyhodnotila žalovaná aj námietku, že prvostupňové rozhodnutie predstavovalo
neprípustnú súhrnnú sankciu. Žalovaná konštatovala, že sa podrobne zaoberala všetkými námietkami

žalobcu a vzhľadom na zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí ich považovala za neopodstatnené.
V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona požadoval orgán prvého stupňa súčinnosť pri výkone
dohľadu a táto povinnosť zo strany žalobcu nebola splnená. Požadované dokumenty neboli orgánu
dohľadu predložené v požadovanom rozsahu a tie ktoré boli predložené mali nedostatky, podrobne
uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaná konštatovala, že so všetkými námietkami sa podrobne
vysporiadal orgán prvého stupňa a žalovaná na základe preskúmania celého spisového podkladu

k prvostupňovému rozhodnutiu dospela k názoru, že námietky žalobcu sú účelové a neopodstatnené.
Žalobca nemal žiaden zákonný dôvod polemizovať o tom, či požadované doklady sú potrebné na
riadny výkon dohľadu a či tieto predloží alebo nepredloží, v akom rozsahu a podobne. Žiaden
platný zákon nedával žalobcovi ako dohliadanému subjektu kompetenciu posudzovať oprávnenosť
požiadaviek orgánu dohľadu, resp. rozhodovať, či je účel dostatočný alebo dostatočne zdôvodnený na

poskytnutie požadovaných dokladov, vysvetlení alebo iných údajov. Skutočnosť, že žalobca bezdôvodne
polemizuje s orgánom dohľadu o predložení požadovaných dokladov, a to aj napriek skutočnosti, že
nemá kompetencie rozhodovať a posudzovať, čo je potrebné pre riadny výkon dohľadu, vzbudzuje
pochybnosti, či svoju činnosť vykonáva s náležitou odbornou starostlivosťou a v záujme svojich klientov.

22. Žalovaná uviedla, že po preskúmaní predložených dokumentov mala za preukázané, že žalobca
pri výkone dohľadu sťažoval prebiehajúci výkon dohľadu tým, že neposkytol osobám povereným
výkonom dohľadu všetky požadované doklady tak, ako to bolo uvedené v bodoch 1 až 3 výroku
prvostupňového rozhodnutia. Žalovaná mala za preukázané, že orgán prvého stupňa žiadal od žalobcu
doklady obsahujúce informácie potrebné na dosiahnutie účelu dohľadu na mieste v súlade so zákonom,

z jeho strany nešlo o svojvoľné a nezákonné vymýšľanie dokladov a požiadaviek a nechýbala súvislosť
medzi požadovanými dokladmi a právnou povinnosťou žalobcu.

23. Vo vzťahu k výške pokuty a správnej úvahe žalovaná poukázala na to, že táto bola vyjadrená
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Na základe skutočností uvedených v napadnutom

rozhodnutí žalovaný dospela k záveru, že orgán prvého stupňa v rámci prvostupňového rozhodnutia
náležite zistil a posúdil skutkový a právny stav a dostatočne odôvodnil prvostupňové rozhodnutie, ktoré
bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Hodnotenie zistených skutočností a dôkazov bolo
pri prvostupňovom rozhodovaní vykonané v medziach zákonom povolenej úvahy, výrok prvostupňového
rozhodnutia bol určitý a dostatočne odôvodnený, skutkový stav bol dostatočne zistený a správne

posúdený s uvedením všetkých relevantných podkladov, z ktorých orgán prvého stupňa pri rozhodovaní
vychádzal a nebol daný zákonný dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

24. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veciach správneho trestania zo dňa
30.11.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia.

25. Žalobca namietal, že vykonávaný dohľad na mieste u žalobcu predstavoval neústavný a nezákonný
zásah do jeho práv. Žalobca namietal nezákonné poverenie na výkon dohľadu na mieste, ako aj
nezákonnosťuloženejpokutyvzhľadomnaneprípustnýrozsahurčeniapredmetudohľaduvpovereniach
na výkon dohľadu na mieste, a to aj v spojení s neurčením času výkonu dohľadu na mieste, t. j.
nezákonný dohľad na mieste. Žalobca ďalej namietal neprimeraný a nešetrný výkon dohľadu na mieste,

keď výkon dohľadu bol neprimeraný, nešetrný a neprihliadal na prevádzkové potreby žalobcu.

26. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná formulovala svoju požiadavku na predloženie informácií
a dokladov tak, že žiadala o poskytnutie informácií a podkladov aj za obdobie, kedy žalobca povoleniena poskytovanie spotrebiteľských úverov nemal, a teda nemohol spotrebiteľské úvery poskytovať.
Už len z tohto dôvodu bola požiadavka žalovanej nezákonná a neprimeraná a za jej prípadné
nesplnenie nemožno uložiť žalobcovi poriadkovú pokutu. Žalovaná uložila poriadkovú pokutu aj za

nesplnenie požiadaviek na predloženie dokladov z obdobia spred udelenia povolenia na poskytovanie
spotrebiteľských úverov žalobcovi, konala tak nezákonne, a preto sú prvostupňové rozhodnutie
a napadnuté rozhodnutie nezákonné.

27. Napadnuté rozhodnutia predstavujú tiež neprípustnú súhrnnú sankciu. Poriadková pokuta bola

uložená na základe viacnásobného porušenia povinnosti žalobcu, pričom žalovaná toto viacnásobné
porušenie právne kvalifikovala ako priťažujúcu okolnosť v neprospech žalobcu. Napriek tomu je
v napadnutom rozhodnutí uvedené, že išlo o jeden poriadkový delikt a vo vzťahu k výške pokuty
žalovaná poukázala na prípustnú správnu úvahu. Uložená pokuta sa dotýka viacerých – troch skutkov
spoločne. Žalovaná uložila pokutu za tri odlišné skutky, avšak v rozhodnutiach sa orgány verejnej
správy nezaoberali problematikou analógie s trestným právom a ukladaním úhrnného / súhrnného

trestu a absorpčnou zásadou. Napadnuté rozhodnutia tak v tomto smere považoval žalobca za
nepreskúmateľné a naviac aj rozporné s judikatúrou, na ktorú poukázal. Žalovaná sa mala podľa
žalobcu vysporiadať s tým, ktorý z uvedených skutkov považovala za najzávažnejšie porušenia zákona
a následne mala uložiť sankciu iba za spáchanie závažnejšieho skutku.

28. Žalobca mal za to, že nezákonnosť a neprimeranosť postupu žalovanej možno vztiahnuť aj na
agendu ochrany osobných údajov, a to vo vzťahu k údajne excesívne anonymizovaným 81 úverovým
zložkám. Žalobca tiež zdôraznil, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané vylúčeným zamestnancom
žalovanej a dohľad na mieste vykonával vylúčený zamestnanec žalovanej.
29. V ďalšom obsahu žalobca namietal porušenie zásady dvojinštančnosti konania, keďže napadnuté

rozhodnutie na stranách 14 až 71 obsahuje stanovisko prvostupňového orgánu; následne obsahuje
napadnuté rozhodnutie len všeobecné závery orgánu oprávneného rozhodnúť o rozklade s citáciou
právnej úpravy a ďalej súhlas so záverom prvostupňového orgánu bez bližšieho odôvodnenia, o výške
pokuty a o oprave pisárskej chyby. Z napadnutého rozhodnutia je tak zrejmé, že s výnimkou rozhodnutia
o zaujatosti zamestnancov žalovanej a výšky poriadkovej pokuty orgán oprávnený rozhodovať

o rozklade úplne rezignoval na vysporiadanie sa s rozkladom, prenechal túto otázku orgánu prvého
stupňa, s ktorým sa iba všeobecne stotožnil a na takomto všeobecnom a „nič nehovoriacom“ postuláte
založil svoje rozhodnutie. Žalovaná zároveň neupovedomila žalobcu o žiadnom stanovisku orgánu
prvého stupňa vo vzťahu k jeho rozkladu a jej jediná odpoveď na rozklad bolo napadnuté rozhodnutie.

30. Následne žalobca poukázal na nedostatočné zistenie skutkového stavu, a to vo vzťahu
k chýbajúcemu dohľadovému spisu a chýbajúcim úverovým zložkám a ďalším podkladom. Rozhodnutie
bez chýbajúceho spisu o výkone dohľadu na mieste je závažným procesným pochybením žalovanej,
ktorá v danej veci úplne a presne skutkový stav nezistila a v tomto smere existujú viaceré závažné
pochybenia, v zmysle ktorých zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia

neobstojí.

31. Žalobca nesúhlasil so žalovanou, že neposkytol úplnú vzorovú predzmluvnú a zmluvnú
dokumentáciu a že by súčasne sťažoval postup žalovanej pri výkone dohľadu na mieste. Poukázal na to,
že žalovanej vzorovú dokumentáciu poskytol. Súčasne sa vyjadril aj k odovzdaným úverovým zložkám

a uviedol, že účelom predloženia bolo hodnotenie bonity klienta, a preto, ak bol anonymizovaný údaj,
ktorý z hľadiska hodnotenia bonity klienta nebol rozhodný, nešlo o skutočnosť, za ktorú bolo možné
uložiť žalobcovi poriadkovú pokutu.

32. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Poukázal na všeobecné a nekonkrétne pasáže prvostupňového rozhodnutia a mal za to, že
podobnými chybami trpí aj napadnuté rozhodnutie.

33. Uloženú pokutu považoval žalobca za neprimeranú, a to s ohľadom na okolnosti daného prípadu.
V prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha týkajúca sa uloženia

poriadkovej pokuty s ohľadom na (i) čas trvania protiprávneho konania, (ii) rozsah jeho následku a (iii)
prípadné opakované porušenie povinností. Žalobca zdôraznil, že žalovaná argumentačne rezignovala
na posúdenie času trvania protiprávneho konania a rovnako rezignovala na skutočnosť, že prípadné
protiprávne konanie žalobcu nemalo žiadne negatívne právne následky, ako aj na to, že nešloo recidívu na strane žalobcu. Preto je napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutí
za hypotetického predpokladu protiprávneho konania na strane žalobcu nielen uložením pokuty
v neprimeranej výške, ale aj nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov z dôvodu nezohľadnenia

všetkých zákonných kritérií pre uloženie pokuty. Súčasne navrhol peňažnú moderáciu tak, aby správny
súd zmenil výšku uloženej pokuty na X,XX euro, nakoľko pôvodne uložená pokuta je neprimeraná
povahe skutku.

IV.

Vyjadrenie žalovanej

34. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 23.03.2018 (ďalej len „vyjadrenie“), pričom navrhla
žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

35. Žalovaná k namietanému neprimeranému a nešetrnému dohľadu na mieste uviedla, že žalobca

vykonáva činnosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v tak veľkom rozsahu, že požiadavky
žalovanej v žiadnom prípade nemohli byť neprimerane zaťažujúce.

36. K žalobnému bodu ohľadom požadovania informácií a dokladov aj za obdobie spred udelenia
povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov (t. j. od 01.09.2015) žalovaná poukázala na to, že na

základe Zákona o dohľade je daná pôsobnosť k preskúmaniu zmlúv uzavretých pred právoplatnosťou
povolenia veriteľa. Nejestvuje dôvod, pre ktorý by osoba, ktorá poskytovala úvery pred udelením
povolenia, prechodom právomoci zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na žalovanú mala dostať faktickú
amnestiu na všetky prípadné porušenia zákona, ktoré do vydania povolenia Slovenská obchodná
inšpekcia nezistila a nezačala o nich konanie.

37. Žalovaná ďalej uviedla, že v predmetnom prípade sa nejednalo o rôzne správne delikty, ale o jeden
delikt – porušenie zákonnej povinnosti poskytovať osobám povereným výkonom dohľadu a prizvaným
osobám nimi požadovanú súčinnosť na účely výkonu dohľadu na mieste, a to informácie a doklady,
čím žalobca spôsobil sťažovanie výkonu dohľadu na mieste, pričom za toto porušenie je možné

uložiť poriadkovú pokutu. Vyplýva to z konštrukcie skutkovej podstaty v § 38 ods. 1 písm. a) a §
38 ods. 2 Zákona o dohľade. Vo vzťahu k žalobcovi sa jedná o jeden poriadkový delikt, spáchaný
viacerými útokmi, resp. nekonaním žalobcu, ktorých konkretizácia je uvedená pod č. 1 až 3 výroku
prvostupňového rozhodnutia. Súčasne poukázala na to, že zo skutkovej podstaty predmetného deliktu
vyplýva, že zodpovednosť je objektívna, s možnosťou liberácie, ak domnelý páchateľ preukáže, že

existoval závažný dôvod. Pri objektívnej zodpovednosti nemá zmysel hovoriť o úmyselnom zavinení,
atedaaniojednotiacomzámere.Dopoprediavystupujeobjektívnasúvislosť,ktorájedanávykonávaním
jedného konkrétneho dohľadu na mieste na základe jedného poverenia.

38. Ohľadom agendy ochrany osobných údajov (anonymizované úverové zložky) žalovaná poukázala

na právny základ spracúvania osobných údajov, keď žalovaná má širokú právomoc spracúvať osobné
údaje.

39. Namietané porušenie zásady dvojinštančnosti konania žalovaná považovala za nedôvodné, keďže
druhostupňový orgán uviedol svoje stanovisko a argumentáciu, dôvody, prečo nevyhovel námietkam

žalobcu.Druhostupňovýorgánvykonalriadnekonanie,pričomsapodrobnezaoberalvšetkýmipodanými
námietkami žalobcu, a tom rozsahu ich aj uviedol v napadnutom rozhodnutí. Zároveň poukázala na to,
že v praxi slovenských súdov je bežné, že súd v texte vlastného odôvodnenia rozhodnutia použije, aj
bez atribúcie, doslovný text z iného rozhodnutia. Žalovaná poukázala na to, že vo veci sa rozhodovalo
v dvoch inštanciách a k porušeniu tejto zásady nemohlo dôjsť.

40. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu (chýbajúci dohľadový spis, chýbajúce úverové zložky
a ďalšie podklady) žalovaná uviedla, že z oboch napadnutých rozhodnutí vyplýva, že skutkový stav bol
zistený správne. Zároveň poukázala na to, že práva žalobcu na obhajobu neboli v konaní porušené
a žalobca mal právo vyjadriť sa k všetkým dôkazom. K vzorovej predzmluvnej a zmluvnej dokumentácii,

žalovaná zdôraznila, že samotný žalobca potvrdil, že jej neposkytol potrebné verzie vzorovej zmluvnej
dokumentácie.41. K žalobnému bodu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že
žalobca tu neprípustne otáča dôkazné tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal liberačné
dôvody. K neprimeranosti výšky uloženej pokuty odkázala žalovaná na napadnuté rozhodnutie a uviedla,

že obe rozhodnutia obsahujú riadne odôvodnenie uloženej sankcie s uvedením dôvodov, a to s ohľadom
na ich závažnosť, na čas trvania protiprávneho konania, jeho rozsah a možné následky. Žalovaná
považovala uloženú sankciu za primeranú a účinnú daným okolnostiam, aby sa dosiahol nielen náležitý
represívny účinok, ale aj preventívny účinok. S odkazom na skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaná
navrhla žalobu zamietnuť a sankčnej moderácii nevyhovieť.

V.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

42. K vyjadreniu sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 23.05.2018 (ďalej len „replika“), v ktorej konštatoval,
že žalovaná rezignovala na vyjadrenie k celému obsahu žaloby, osobitne k všetkým žalobným bodom

a v časti, v ktorej sa k žalobe nevyjadrila iba všeobecne poukázala na prvostupňové rozhodnutie
a napadnuté rozhodnutie. Žalobca nepovažoval argumentáciu žalovanej za správnu a zotrval na žalobe.

43. Ďalšie písomné podania vo vzťahu k podanej žalobe zo strany účastníkov neboli predložené.

VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

44. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného

zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4
ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“

Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho
súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je
vedená pod sp. zn.: BA – 5S/238/2017.

45. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté

rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní tak ako vyplýval
z obsahu žaloby, a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné
napadnuté rozhodnutie zrušiť, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).

46. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže ani
jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania, resp. účastníci konania súhlasili
s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu
a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2023.

47.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

48. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

49. Podľa § 27 ods. 1 Zákona o dohľade (v znení platnom a účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia), rozhodnutie Národnej banky Slovenska musí obsahovať

výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade.

50. Podľa § 27 ods. 3 Zákona o dohľade (v znení platnom a účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia), v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutkové zistenia boli podkladom na rozhodnutie, z ktorýchdôkazov a akých úvah pri vyhodnotení dôkazov vychádza rozhodnutie a podľa akých ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov sa posudzoval zistený skutkový stav. Odôvodnenie netreba,
ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

51. Podľa prvej vety § 32 ods. 1 Zákona o dohľade (v znení platnom a účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia), o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje banková rada.

52. S odkazom na žalobu a uplatnené žalobné body bolo úlohou správneho súdu preskúmať, či si orgány

verejnej správy zaobstarali dostatok dôvodov k vydaniu napadnutých rozhodnutí a či ich správna úvaha
a odôvodnenie napadnutých rozhodnutí poskytujú dostatočný obraz toho, ako orgány verejnej správy
dospeli k svojim záverom.

53. Nakoľko si žalobca v žalobe uplatnil žalobný bod týkajúci sa nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, správny súd v prvom rade preskúmal dôvodnosť tohto žalobného

bodu. K danému žalobca uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že s výnimkou rozhodnutia
o zaujatosti zamestnancov žalovanej a výšky poriadkovej pokuty, orgán oprávnený rozhodovať
o rozklade úplne rezignoval na vysporiadanie sa s rozkladom, prenechal túto otázku orgánu prvého
stupňa, s ktorým sa všeobecne stotožnil a na tomto všeobecnom postuláte založil napadnuté
rozhodnutie.

54. V súlade s uplatneným žalobným bodom správny súd preskúmal administratívy spis, z ktorého
obsahu mal za preukázané, že prvostupňový orgán sa k podanému rozkladu vyjadril, a to podaním
s názvom: „Stanovisko k rozkladu proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty č. A./XXXX-X“ zo dňa
29.04.2016 (ďalej len „stanovisko“). Prostredníctvom tohto stanoviska sa prvostupňový orgán vyjadril

k rozkladu a predložil ho orgánu oprávnenému rozhodovať o rozklade.

55. Správny súd preskúmal stanovisko a toto porovnal s obsahom napadnutého rozhodnutia a zistil, že
napadnuté rozhodnutie je na viacerých miestach priamo doslovným prepísaním argumentácie uvedenej
v stanovisku. Správny súd uvádza:

55.1. na strane 2-4 napadnutého rozhodnutia je sumarizácia skutkového stavu;
55.2. na strane 5-6 napadnutého rozhodnutia sa žalovaná vyjadrila k námietke ohľadom nesprávneho
doručenia prvostupňového rozhodnutia a vo vzťahu k uplatneným námietkam zaujatosti;
55.3. od strany 6 až po stranu 12 napadnutého rozhodnutia žalovaná doslovne odcitovala odôvodnenie

prvostupňového rozhodnutia;
55.4. strana 14 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 2 stanoviska
a prvostupňového rozhodnutia;
55.5. strana 16 a 17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 3 stanoviska;
55.6. strana 18 a 19 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 4 a 5 stanoviska;

55.7. strana 20 a časť strany 21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 6
stanoviska;
55.8. časť strany 21 a strana 22 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 7 až 8
stanoviska;
55.9. strana 23 a časť strany 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 8 a 9

stanoviska;
55.10. časť strany 24 a časť strany 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 9
a 10 stanoviska;
55.11. väčšia časť strany 25 a strane 26 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana
10 stanoviska;

55.12. strana 27 a 28 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 11 stanoviska;
55.13. strana 29 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 12 stanoviska;
55.14. strana 30 a strana 31 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 13 stanoviska;
55.15. strana 32 a časť strany 33 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 14
stanoviska;

55.16. väčšia časť strany 33, strana 34 a časť strany 35 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je
prepísaná strana 15 stanoviska;
55.17. časť strany 35 a strane 36 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 16
stanoviska;55.18. väčšia časť strany 37 a strana 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana
17 stanoviska;
55.19. strana 39 a časť strany 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 18

stanoviska;
55.20. časť strany 41 a časť strany 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 19
stanoviska;
55.21. časť strany 42 a strana 43 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 20
stanoviska;

55.22. časť strany 43, strana 44 a časť strany 45 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná
strana 41 stanoviska;
55.23. časť strany 45, strana 46, strana 47 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana
22 stanoviska;
55.24. strana 49 a strana 50 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 23 stanoviska;
55.25. časť strana 51 a časť strany 52 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 24

stanoviska;
55.26. časť strany 52, strana 53 , strana 54 a časť strany 55 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je
prepísaná strana 25 stanoviska;
55.27. časť strany 55, strana 56 a časť strany 57 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná
strana 27 stanoviska;

55.28. napadnuté rozhodnutie v časti – B/ vykonávaný dohľad na mieste u dohliadaného subjektu
predstavuje nezákonný zásah do práv dohliadaného subjektu – argumentácia žalovanej v tejto časti je
doslovne prepísaná strana 27 až 35 stanoviska;
55.29. napadnuté rozhodnutie v časti – C/ prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov – argumentácia žalovanej je doslovne prepísaná strana 35 stanoviska k danému dôvodu

rozkladu;
55.30. napadnuté rozhodnutie v časti – prvostupňové rozhodnutie je založené na nedostatočnom
a neúplnom zistení skutkového stavu – argumentácia žalovanej je doslove prepísaná strana 35 a 36
stanoviska k danému dôvodu rozkladu;
55.31. napadnuté rozhodnutie v časti – E/ prvostupňové rozhodnutie predstavuje neprípustnú súhrnnú

sankciu – argumentácia žalovanej je doslove prepísaná strana 36 stanoviska k danému dôvodu
rozkladu.

56. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaná ako orgán
oprávnený rozhodovať o rozklade si sama ani nevymedzila podstatné námietky žalobcu uvedené v

rozklade, ku ktorým sa v napadnutom rozhodnutí vyjadrí – tieto boli doslovne prevzaté zo stanoviska.
Zároveň argumentácia uvedená v napadnutom rozhodnutí bola prevzatá zo stanoviska, a to len
s menšími štylistickými zmenami. Takýto postup žalovanej tak nemožno považovať za súladný so
Zákonom o dohľade a súladný s postavením orgánu oprávneného rozhodovať o rozklade. Žalovaná
opomenula vykonať vlastný prieskum prvostupňového rozhodnutia tak ako jej to ukladá Zákon

o dohľade a v napadnutom rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha žalovanej k podanému
rozkladu a rovnako absentuje vlastné odôvodnenie žalovanej vo vzťahu k námietkam uplatneným
žalobcom. Správny súd tak objektívne nevie ako sa žalovaná vysporiadala s podaným rozkladom,
keď celá argumentácia použitá v napadnutom rozhodnutí je postojom / stanoviskom prvostupňového
orgánu a nie žalovanej. S odkazom na uvedené je tak naplnený dôvod na zrušenie napadnutého

rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd tak nemohol pristúpiť k prieskumu
napadnutého rozhodnutia, pretože objektívne nemohol preskúmať odôvodnenie a myšlienkové pochody
žalovanej, tieto v napadnutom rozhodnutí úplne absentovali.

57. Vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru neobstojí námietka žalovanej, že aj súdy bežne použijú
doslovnýtextzinéhorozhodnutia,keďjerozdiel,čirozhodujeorgánoprávnenýrozhodnúťorozkladeači
rozhoduje správny súd v rámci správneho súdnictva. Zatiaľ čo orgán oprávnený rozhodnúť o rozklade je
povinný preskúmať prvostupňové rozhodnutie (neprávoplatné) na podklade podaného rozkladu, a teda
jedná sa o konanie, kedy môže tento orgán preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu

a je oprávnený doplniť dokazovanie aj na základe svojej vlastnej úvahy, správny súd preskúmava
právoplatné rozhodnutia a je prísne viazaný žalobnými bodmi. Zároveň je aj rozdielna preskúmavacia
činnosť kasačného súdu, ktorý je taktiež viazaný kasačnými bodmi a orgánu, oprávneného rozhodovať
o podanom rozklade. Súčasne, ak by sa správny súd stotožnil s tvrdením žalovanej, akceptoval byprávne neudržateľnú situáciu, kedy by orgán oprávnený rozhodovať o rozklade nemusel prvostupňové
rozhodnutie preskúmavať, ale by stačilo len bezmyšlienkovito prevziať tvrdenia prvostupňového orgánu.
To, že bolo v danej veci formálne rozhodnuté na dvoch inštanciách je síce nespochybniteľné, avšak

porušenie tejto dvojinštančnosti sa nevníma len vo formálnom ponímaní dvojinštančnosti konania (teda,
že rozhodoval orgán oprávnený rozhodovať o rozklade), ale poníma sa aj v materiálnom ponímaní
rozhodovania tohto orgánu, ktorý má presne vymedzené oprávnenia a povinnosti.

58.Správnysúduvádza,žerozhodnutiesprávnehoorgánujenepreskúmateľnéatrebahozrušiťajvtedy,

ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné
pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných
účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4So/226/04 zo dňa 19.10.2005, publikovaný v Zbierke rozhodnutí
Najvyššieho súdu pod č. R 33/2006).

59. Správny súd konštatuje, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené.
Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo
ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné rozhodnutie je také rozhodnutie alebo
opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo

rozhodnuté práve tak. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho
obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom
posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale
i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Svk/19/2021 zo dňa 15.11.2022). Ako to

už správny súd uviedol vyššie, z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy viedli žalovanú
ako orgán oprávnený rozhodovať o rozklade k vydaniu napadnutého rozhodnutia. To, že sa žalovaná
doslovne stotožní so stanoviskom prvostupňového orgánu a toto doslovne prevezme do svojho
rozhodnutia nepredstavuje dostatočné vysporiadanie sa s podaným rozkladom, pretože stanovisko je
výsledkom úvahy prvostupňového orgánu a nie žalovanej ako orgánu rozhodujúceho o rozklade.

60. Správny súd na podporu svojich záverov uvádza nasledujúce: „Najvyšší súd má za to, že žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani len v minimálnych náznakoch neuviedol dôvody svojho
právneho záveru. Žalovaný len stroho súhlasil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa,
ktorého vlastný právny názor v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v prezentovanom smere

úplne absentuje. Toto doplnil o jednotlivé zákonné ustanovenia a opis priebehu správneho konania
so záverečným konštatovaním nemajúcim základ v dostatočne zdôvodnenom skutkovom stave o tom,
že ustanovenie § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení a na žalobcu nevzťahuje. Okrem toho sa
námietkam žalobcu nevenoval ani len okrajovo“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.: 10Sžso/79/2015 zo dňa 29.11.2016). Je potrebné zdôrazniť, že zmyslom a účelom odôvodnenia

rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je
potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia
a návrhy účastníkov, ktoré pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé,
ktoré námietky účastníka považuje za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti považuje
za preukázané, a aké úvahy ho viedli k danému záveru. Aj odvolací správny orgán by mal náležite

odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie
bolo preskúmané a dôvody prvostupňového rozhodnutia uznané za správne a bezmyšlienkovito sa
stotožniť so závermi prvostupňového rozhodnutia alebo stanoviska prvostupňového orgánu.

61. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak bol naplnený dôvod na zrušenie napadnutého

rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Vada nepreskúmateľnosti vytvára prekážku, aby
správny súd preskúmal aj ostatné uplatnené žalobné body, a preto sa ďalšími žalobnými bodmi
nezaoberal. Zároveň správny súd nepristúpil ani k peňažnej moderácii, keď mu v tom objektívne bránila
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

62. Správny súd pre úplnosť uvádza, že nepristúpil k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, keď
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spôsobila, že správny súd nemohol objektívne preskúmať
prvostupňové rozhodnutie. Správny súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych
orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia je možné len za predpokladunáležitého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom správny orgán vyhodnotí a bude reagovať
na námietky žalobcu. Žalovaná opomenula napadnuté rozhodnutie náležite odôvodniť, v ďalšom konaní
tak bude jej úlohou znova vykonať prieskum prvostupňového rozhodnutia na podklade podaného

rozkladu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, a to aj s prihliadnutím na skutočnosti, uvedené v tomto
rozsudku.

63. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal voči žalovanej
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov

konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa
§ 175 ods. 2 SSP.

64. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).