Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoCsp/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3619201528
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3619201528.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XX/X, zastúpená D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie 450,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 06. apríla 2023, č. k. 5Csp/91/2019 – 275, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 450,42 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 450,42 eur od 04.04.2017 do zaplatenia,

a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu
trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej
vyšší súdny úradník samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou
proti pôvodne žalovanej G. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX domáhal zaplatenia 450,42 eur,
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 450,42 eur od 04.04.2017 do zaplatenia a trov
konania. Súd rozhodol vo veci samej platobným rozkazom č. k. 5Csp/91/2019-55 zo dňa 17.02.2020,

proti ktorému podala včas odpor právna predchodkyňa žalovanej. Súd uznesením zo dňa 27.08.2020,
č.k. 5Csp/91/2019-96 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že do konania
vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48. Právna
predchodkyňa žalovanej v priebehu konania zomrela (29.06.2021). Uznesením č.k. 5Csp/91/2019-163
zo dňa 23.09.2021 tunajší súd prerušil konanie do právoplatného skončenia dedičského konania po
poručiteľke. Uznesením č.k. 5Csp/91/2019-221 zo dňa 09.12.2022 tunajší súd rozhodol tak, že v

konaní pokračuje so žalovanou A. B., nar. XX.XX.XXXX ako právnou nástupkyňou zomrelej žalovanej,
pretože táto sa stala dedičkou celého majetku zomrelej poručiteľky. Z vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie zistil, že dňa 09.06.2016 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok poskytla
žalovanej na kúpu tovaru (televízor) úver vo výške 405,00 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 23,37 %,
RPMN 23,37 %, pri priemernej RPMN 20,29 %, pri splatnosti prvej splátky 20.07.2016, splátkach
splatných k 20. dňu v mesiaci, pri konečnej splatnosti úveru 20.07.2019, čo vyplýva zo spotrebiteľskej

zmluvy, súčasťou ktorej sú obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu. Žalovaná sa zaviazala
splatiť poskytnutý úver v 37 mesačných splátkach po 15,00 eur. Celková výška úveru bola 555,00 eur.
Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017 vyplývalo, že žalovaná bola
upovedomená o zosplatnení celého dlhu vo výške 450,48 eur. Žalovaná bola upozornená podaním
žalobcu zo dňa 26.01.2017 o tom, že má nedoplatok na splátkach v celkovej výške 90,00 eur, ktorý ak do
05.03.2017 neuhradí, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Žalovanej bolo oznámenie doručené dňa

06.02.2017. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 02.06.2020 vyplývalo, že právny predchodca
žalobcu ako postupca adresoval právnej predchodkyni žalovanej list, v ktorom jej oznamuje, že svojupohľadávku postúpil na žalobcu. Zásielku podal žalovanej na pošte dňa 02.06.2020 pod č. H.. Právne
vec súd posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, písm. b/ a písm. d/, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere; § 52 ods. 1 a 2,
§ 52 ods. 3 a 4, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, § 101, § 524 ods.1, ods.2, § 525 ods.1, ods. 2, § 565,
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu
dôvodný. Medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding. a.s. ako

veriteľom a právnym predchodcom žalovanej ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 6069804102 zo dňa 09.06.2016. Súd v prvom rade konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Súd ex offo posúdil platnosť spotrebiteľskej
zmluvy a nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Súd nezistil, že by zmluva neobsahovala
niektorú náležitosť vyžadovanú zákonom č. 129/2010 Z.z., pre ktorú by sa poskytnutý úver považoval
za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Pokiaľ ide o výšku RPMN,

táto je vypočítaná správne a je primeraná času, kedy bola úverová zmluva uzavretá. Rovnako súd
konštatuje, že RPNM neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú podľa osobitných
predpisov. Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru platná pre zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.05.2016 do 15.08.2016 so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5
rokov bola na úrovni 24,92% (zverejnená na webovom sídle Ministerstva financií SR), v zmluve bola

dohodnutá na úrovni 24,92%, RPMN bola stanovená vo výške 23,37%, neprekračuje teda najvyššiu
prípustnú výšku odplaty. Súd na námietku žalovanej skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa predžalobnej upomienky bola žalovaná v omeškaní so
šiestimi splátkami, podľa oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bola žalovaná v omeškaní so
splácaním dlhu vo výške 450,48 eur a k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou o postúpení pohľadávky

ku dňu 29.05.2020, pričom žalovaná bola riadne upovedomená o postúpení pohľadávky listom zo dňa
02.06.2020, čo preukazoval podací hárok na č .l. 70 spisu, čím sa tento list považoval za doručený
a žalovaná nemohla namietať, že jej táto zásielka doručená nebola. Zároveň v zmysle ustanovenia
§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. môže právny predchodca žalobcu pohľadávku postúpiť až po
konečnej splatnosti všetkých splátok, t.j. po 20.07.2019, čo bol daný prípad, pretože k postúpeniu došlo

dňa 29.05.2020, teda po termíne konečnej splatnosti celej pohľadávky. Súd preskúmal na námietku
žalovanej, či je nárok žalobcu premlčaný. Súd mal v danej veci preukázané, že právny predchodca
žalovanej doručoval výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovanej bolo oznámenie
doručené dňa 06.02.2017, pričom v tom čase bola s omeškaním 6 splátok. Súd mal preukázané
naplnenie zákonných podmienok pre predčasné zosplatnenie dlhu ku dňu 19.03.2017. Splátka, pre ktorú

sa stal splatný celý dlh, pri zachovaní ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, bola splatná
dňa 21.02.2017 (splátka splatná dňa 20.02.2017, premlčacia doba začala plynúť dňa 21.02.2017).
Žalobca podal žalobu na súd dňa 24.10.2019, teda ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby,
námietka premlčania žalovanej tak nebola relevantná. V tejto súvislosti poukázal na právny záver
vyslovený Najvyšším súdom SR sp. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022. Keďže žalovaná splátky

úveru neplatila, uhradila len jednu splátku vo výške 15,00 eur, žalobca pristúpil k zosplatneniu celého
úveru. Ku dňu zosplatnenia celkový dlh žalovanej predstavuje sumu 450,42 eur, ktorú tvorí istina bez
akontácie vo výške 465,42 eur mínus prijaté úhrady žalovanou vo výške 15,00 eur. Žalobca si zmluvnú
pokutu vo výške 53,28 eur evidovanú v prehľade splátok neuplatnil. Preto súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 450,42 eur, nakoľko nárok bol preukázaný predložený dôkazmi v konaní. Žalovaná je

s plnením úveru v omeškaní, preto ju súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 450,42 eur od 04.04.2017 až do zaplatenia. Žalobca bol v konaní úspešný
v plnom rozsahu, preto súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že súd sa
nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom podľa žalovanej ide
o arbitrárne rozhodnutie. Súd podľa žalovanej dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa

v rozhodnutí nevyjadril k zosplatnenia úveru. Žalovaná namietala zosplatnenie úveru. Poukázala na to,
že zo systematického zaradenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákonodarca
vyžaduje 2 úkony, ktorými sú výzva a právny úkon vyhlásenia okamžitej splatnosti. Žalobca predložil
predžalobnú upomienku spolu s doručenkou zo dňa 26.01.2017. Druhý list, oznámenie o vyhláseníokamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017 žalovanej doručený nebol a nebol doručený ani jej
predchodkyniG.B.,nakoľkožalovanásňoužilavjednejdomácnostiatátobolaležiaca,pričomžalovaná
za ňu preberala všetku poštu. Žalobca nepredložil doklad- doručenku s podpisom. V tomto žalobca

podľa žalovanej neuniesol dôkazné bremeno. Keďže žalobca nepredložil k listine zo dňa 29.03.2017
doručenku s podpisom žalovanej , neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Žalovaná poukázala na to, že v predmetnej veci ide o úver poskytnutý bankou, a preto žalobca
je podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách tvrdiť a preukázať splnenie podmienok aktívnej vecnej
legitimácie. Žalovaná svoju argumentáciu podporila poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline

zo dňa 26.04.2018 , sp. zn. 10Co/84/2018. Podľa žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu sa
môže vzťahovať len na splátky splatné do budúcnosti a nie spätne od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
V danej veci tiež žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách,
a teda, že práve banka písomne vyzvala a výzvu doručila. Je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu
písomnej výzvy pre žalovaného a jej odoslanie žalovanému. Žalobca nepredložil výzvu, že je klient
v omeškaní viac ako 3 mesiace, obálku s doručenku. Nepredložil doručenku, a tak neuniesol dôkazné

bremeno. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia súdov SR. Mala za to, že
nedošlo k platnému zosplatneniu úveru a teda nemôže byť platným ani následné postúpenie vzniknutej
pohľadávky. Takáto pohľadávka k danému obdobiu totiž neexistovala. Zmluva o postúpení pohľadávky je
tak neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho nie je žalobca subjektom aktívne vecne legitimovaným
v prebiehajúcom spore. Žalovaná navrhovala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaným napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie
sa v celom rozsahu dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci a na základe

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím sa v plnej miere
stotožnil. V spore bolo preukázané, že žalovaná poskytnutú sumu veriteľovi nezaplatila, a preto v súlade
sozákonomaprincípomspravodlivostibolažalovanázaviazanásúdomnazaplateniesumynevráteného
úveru. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP
v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 09.06.2016 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom
Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) poskytla pôvodnej žalovanej G.
B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (ďalej len „právna predchodkyňa žalovanej“) na kúpu tovaru
(televízor) úver vo výške 405,00 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 23,37 %, RPMN 23,37 %, pri priemernej

RPMN 20,29 %, pri splatnosti prvej splátky 20.07.2016, splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci, pri
konečnej splatnosti úveru 20.07.2019 s tým, že tieto mali byť splatené v 37 mesačných splátkach
po 15,00 eur a celková výška úveru tak bola 555,00 eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa
26.01.2017 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval právnu predchodkyňu žalovanej uhradiť
nedoplatok na splátkach v celkovej výške 90,- eur s tým, že ak do 05.03.2017 nedôjde k úhrade splátky

splatnej v mesiaci 11/2016, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Následne listom zo dňa 29.03.2017
právny predchodca žalobcu oznámil právnej predchodkyni žalovanej, že dlh z vyššie uvedenej úverovej
zmluvy sa splatným v celom rozsahu naraz a dlžná čiastka predstavuje sumu v celkovej výške 450,48
eur, ktorý žiadal po doručení tohto oznámenia uhradiť v celej výške.

6. Žalovaná namietala, že v predmetnej veci nedošlo k splneniu podmienok pre zosplatnenie úveru
podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keď žalobca list zo dňa 29.03.2017 – vyhlásenie
okamžitej splatnosti úveru žalovanej a ani jej právnej predchodkyni nedoručil a k doručeniu tohto listu
žalobcavkonanínepredložilanidoručenkuspodpisomžalovanej,čijejprávnejpredchodkyne.Žalovaná
súčasne namietala aj splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej

splátky.

10. Z uvedených ustanovení vyplýva, že k zosplatneniu celej pohľadávky môže dôjsť za predpokladu,
že to bolo medzi stranami spotrebiteľského úveru dohodnuté, pričom však musí byť zachované, že
veriteľ môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

V predmetnom spotrebiteľskom vzťahu bolo preto potrebné najskôr skúmať, či medzi zmluvnými
stranami existovala dohoda podľa § 565 Občianskeho zákonníka a následne preskúmať splnenie týchto
zákonných podmienok zosplatnenia.

11. Žalobca tvrdil, že k zosplatneniu predmetného úveru došlo listom zo dňa 29.03.2017. Bolo

povinnosťou žalobcu preukázať, že vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru oznámil žalovanej, resp.
právnej predchodkyni žalovanej. Žalobca už v podanej žalobe uvádzal ako dôkaz na preukázanie
svojho tvrdenia listinu označenú ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ s poznámkou
v zátvorke „bez doručenky“. V priebehu konania žalobca súdu nepredložil doručenku, či iný doklad
preukazujúci, či predmetné oznámenie o zosplatnení úveru žalovanej alebo jej právnej predchodkyni

zasielal tak, aby sa listina dostala do sféry ich dispozície a mali možnosť sa s obsahom tejto listiny
oboznámiť. Žalobca predložil v tomto smere doručenku , na ktorej je dátum prevzatia dňa 06.02.2017
a podpis právnej predchodkyne žalovanej. Vyššie uvedená listina - oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru je ale datovaná dňom 29.03.2017. Táto doručenka sa preto nemohla vzťahovať na túto
listinu. Z obsahu spisu je zrejmé, že doručenka s dátumom prevzatia dňa 06.02.2017 sa vzťahuje na

doručovanie listiny zo dňa 26.01.2017 označenej ako „predžalobná upomienka“. Táto listina ale svojim
obsahom ešte nemala účinky zosplatnenia predmetného úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
a preto vo vzťahu k doručeniu oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalobca neuniesol
dôkazné bremeno tak, ako to správne namietala aj žalovaná.

12. Súd prvej inštancie preto nesprávne v bode 11 svojho rozhodnutia uviedol, že žalovanej bolo
oznámenie (o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017) doručené dňa 06.02.2017. Pokiaľ
nebolo preukázané, že by žalobca, resp. jeho právny predchodca takéto oznámenie zasielal, nebolo
možné, podľa názoru odvolacieho súdu, dospieť k záveru o tom, že došlo k platnému zosplatneniu
predmetného úveru. Správny záver o tom, či došlo k platnému zosplatneniu úveru bol v predmetnej

veci kľúčovou otázkou aj vo vzťahu k posúdeniu prípadného premlčania nároku žalobcu. Odvolací
súd má za to, že aplikovať závery, ktoré uviedol Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 15.12.2022,
sp. zn. 4Cdo/132/2021 a na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie je možné len vtedy, ak bolo súdom
riadne zistené, či skutočne došlo aj k zosplatneniu úveru. Pokiaľ nemožno taký záver urobiť (pre
nepreukázanie doručenia listiny obsahujúcej vyhlásenie okamžitej splatnosti), je potrebné vychádzať

z toho, že premlčanie sa posudzuje v závislosti od splatnosti jednotlivých splátok. V predmetnej veci
je preto namieste uvažovať, či niektoré splátky úveru sú, alebo nie sú už vzhľadom na plynutie času
a ich splatnosť premlčané. Zvlášť ide o otázku splátok splatných pred viac ako troma rokmi (všeobecná
premlčacia doba) s ohľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 25.10.2019 a prvá splátka bola splatná
dňa 20.07.2016, v prípade ak tieto splátky sú splatné a žalovaná, či ich právna predchodkyňa tieto v plnej

výške neuhradila.

13. Odvolací súd preto dospel k záveru, že vyššie uvedené vady rozsudku súdu prvej inštancie nebolo
možné z dôvodu k otázke zosplatnenia nadväzujúcej potreby zistenia skutkového stavu a právneho
posúdenia veci napraviť v odvolacom konaní, a preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil mu vec podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne
preskúma zosplatnenie úveru, premlčanie a aktívnu legitimáciu žalobcu, ako aj ďalšie s tým súvisiace
otázky, pričom sa bude zaoberať aj námietkami strán v odvolacom konaní. V novom rozhodnutí vo

veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).