Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Gizela Majerčák

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120208609
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7120208609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobkyne: A. B. C., D., E. XX,
nar. XX.XX.XXXX, proti žalovaným: 1. F. C., D., D. XX, nar. XX.X.XXXX a 2. G. H. D., E., E. XX, nar.
X.X.XXXX, zást. oboch advokát JUDr. Jaroslav Kuchár, LL.M., Bratislava, Budatínska 65, o určenie, že
dôvod vydedenia nie je daný a o neplatnosť listiny o vydedení, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
bývalého Okresného súdu Košice I č. k. 34C/24/2020 - 104 z 21. októbra 2021

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v I. určovacom výroku tak, že z a m i e t a žalobu o určenie, že dôvod vydedenia
žalobkyne jej matkou B. I. v listine o vydedení z 30.7.2013 nie je daný.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení, že vydedenie žalobkyne a jej potomkov obsiahnuté
v listine notárkou JUDr. Melániou Košovou 30.7.2013 spísanou v notárskej zápisnici č. N 110/2013, NZ
25642/2013, NCRZa 3725/2013, NCRIs 26144/2013 j e n e p l a t n é.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví, jeho I. výrokom určil, že dôvod vydedenia žalobkyne jej matkou B. I., J. E., nar. XX.X.XXXX,

zomr. XX.X.XXXX uvedený v listine o vydedení z 30.7.2013 nie je daný, II. výrokom určil, že listina
o vydedení spísaná notárkou JUDr. Melániou Košovou v notárskej zápisnici č. N 110/2013, Nz
25642/2013, NCRZa 3725/2013, NCRls 26144/2013 je neplatná a III. výrokom žalobkyni priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dôvod vydedenia žalobkyne a jej potomkov jej matkou B. I., J. E., zomr.
XX.X.XXXXakoporučiteľkoulistinouovydedenízriadenouvoformenotárskejzápisnicebolformulovaný

citovaním znenia §469a ods. 1 písm. b) o. z., že „...o poručiteľku trvale neprejavujú skutočný záujem,
ktorýbyakopotomkoviamaliprejavovať“.DedičskékonaniepomatkestránsporunabývalomOkresnom
súde Košice I pod sp. zn. 23D/143/2020 je vedené pred notárom Mgr. Vojtechom Kavečanským ako
súdnym komisárom, v rámci ktorého žalobkyňa v reakcii na oboznámenie obsahu danej notárskej
zápisnice uviedla, že zákonný dôvod na vydedenie neexistuje a bude preto podávať žalobu o neplatnosť
danej listiny.

3. Citujúc ustanovenie §137 CMP (správne CSP – pozn. odvolacieho súdu) konštatoval, že ide o spor
o dedičské právo (§192 CMP), ktorý vznikol počas konania o dedičstve, v ktorom medzi stranami
sporu ako potomkami ich matky, poručiteľky B. I., J. E. sú sporné skutkové otázky, ktoré v konaní
o dedičstve sa nevyhodnocujú, ale ich riešenie je ponechané na sporové konanie. Za osobitný predpis,z ktorého vyplýva, že sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti [§137 písm. d) CSP], považoval
§194 CMP; nepovažoval preto za potrebné preukazovanie naliehavého právneho záujmu, ale riešenie
najmä sporných skutkových otázok, majúcich vplyv na existenciu, či platnosť závetu alebo vydedenia.

So skutočnosťou, že z dedičského spisu nevyplýva, žeby súdny komisár postupom podľa §194 CMP
žalobkyňu odkázal na podanie žaloby o neplatnosť závetu a o určenie neexistencie dôvodov vydedenia,
či aby ju o tejto skutočnosti aspoň poučil, sa vysporiadal konštatovaním, že toto nemôže byť na ťarchu
žalobkyne, a to aj s ohľadom na čl. 2 ods. 1 základných princípov CSP (ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty).

4. Následne konštatoval (41. odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku), že v danom prípade tak
vo vzťahu k žalobnému petitu I (neexistencia dôvodov vydedenia), ako aj vo vzťahu k žalobnému
petitu II (neplatnosť listiny o vydedení), ide o žalobu podľa §137 písm. c) CSP a naliehavý právny
záujem žalobkyne na požadovanom určení je preukázaný jej právnou neistotou, že žalobkyňa bez

kladného rozhodnutia súdu vo veci sa nedomôže dedičského práva v dedičskom konaní, pričom
predmetným sporovým konaním sa odstráni tento jej stav právnej neistoty a naliehavosť prípadu je
daná aj tým, že žalobkyňa nemá k dispozícii iný spôsob ochrany svojho tvrdeného práva. Konštatoval
tiež, že pokiaľ žalobkyňa by sa domáhala určenia, že je dedičom po matke, súd takúto žalobu pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu by musel zamietnuť ako právne nespôsobilý prostriedok

ochrany žalobkyne, keďže otázku dedenia po poručiteľovi rieši inštitút dedičského konania v rámci
civilného mimosporového konania, a nie je preto prípustné takúto určovaciu žalobu považovať za
prostriedok riešenia dedičského sporu namiesto prejednania dedičstva v dedičskom konaní (42. odsek
jeho odôvodnenia).

5.Otázkuurčenia(ne)platnostilistinyovydedenípovažovalpritomzakľúčovúprepokračovanievkonaní
o dedičstve, pretože jej zodpovedanie vylučuje ďalšie spory v tejto otázke (43. odsek jeho odôvodnenia).
Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na dôvodovú správu k Civilnému sporovému poriadku,
z ktorej vyplýva, že záujem zákonodarcu pri zavedení novej koncepcie žalôb zakotvenej v §137 písm.
c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písm. c) a žaloba o určenie inej právnej

skutočnosti podľa písm. d), bolo vylúčiť všetky nadbytočné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti či
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré by vyvolali len ďalšie spory a míňali by sa
účelu určovacej žaloby. Vzhľadom na to, že poručiteľka listinu o vydedení v danom prípade zriadila vo
forme notárskej zápisnice z 30.7.2013, otázku neplatnosti právneho úkonu z hľadiska nedostatku jeho
formálnych náležitostí (nedostatok vôle, slobody, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti jej prejavu) nemal

za spornú, za spornú mal len otázku platnosti listiny o vydedení z hľadiska jej obsahu a tiež z hľadiska,
či dôvody vydedenia žalobkyne a jej potomkov jej matkou uvedené v predmetnej listine o vydedení sú
dané.

6. Vykonaným dokazovaním, a to ani výsluchom svedkov v konaní nemal za preukázanú skutočnosť,

žeby žalobkyňa do momentu spísania notárskej zápisnice 30.7.2013 neprejavovala skutočný záujem
o poručiteľku, ktorý by ako potomok prejavovať mala. V tejto súvislosti zohľadnil rodinné zvyklosti,
postavenie členov rodiny, vzájomné príbuzenské vzťahy a tiež ochotu členov bližšej aj vzdialenejšej
rodiny rozvíjať rodinné vzťahy a väzby. Výsluchom žalobkyne a svedkov K. C. (manžel žalobkyne) a
H. C. (manžel žalovanej 1) mal preukázané, že pred spísaním spornej notárskej zápisnice z 30.7.2013

žalobkyňa pomáhala poručiteľke s nákupmi, drobnými domácimi prácami i s prácami okolo jej rodinného
domu a v neposlednom rade aj so starostlivosťou o jej neb. manžela, otca žalobkyne, ktorého zdravotný
stav až do jeho smrti v roku 2007 si vyžadoval aj celodennú opateru; žalobkyňa s poručiteľkou sa stýkala
celkom až do 18.7.2013, dokedy pravidelne sa kontaktovali. Výrazná zmena v rodinných vzťahoch
nastala až po predaji rodinného domu poručiteľky, keď žalobkyňa žiadala a napriek nevôli žalovaných

a poručiteľky dosiahla navýšenie svojho podielu na kúpnej cene rodinného domu o sľúbených 3 319,39
€ (100 000 Sk), čo zodpovedalo jej podielu na záhrade a chate na Červenom brehu v Košiciach, ktoré
poručiteľka spolu so svojim manželom – otcom strán sporu ešte za svojho života previedla na žalovanú
2. Vzhľadom na časovú a dejovú súvislosť medzi týmto konfliktom pri predaji rodinného domu medzi
žalobkyňouajejsestrami(žalované)aporučiteľkouadátumomspísanianotárskejzápisniceobsahujúcej

akt vydedenia, súdu tento konflikt, nezhoda o vyporiadaní majetkových záležitostí sa javil ako vysoko
pravdepodobný dôvod pre následné vydedenie žalobkyne zo strany poručiteľky (47. odsek odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Pokiaľ žalované sa snažili upriamiť pozornosť súdu na neposkytnutie potrebnej
finančnej pomoci poručiteľke zo strany žalobkyne v súvislosti s poruchou plynového kotla v roku 2001v rodinnom dome rodičov strán sporu, podľa súdu vzhľadom na odstup času 12 rokov od tejto udalosti
toto nemohlo mať vplyv na rozhodnutie poručiteľky vydediť žalobkyňu a jej potomkov až v roku 2013.

7. V rozpore s obranou žalovaných súd zároveň konštatoval, že k vážnemu narušeniu vzťahov medzi
poručiteľkou a žalobkyňou došlo až po spísaní listiny o vydedení, čo však v spore práve preto, že tento
stav objektívne neexistoval v čase spísania listiny o vydedení, nie je spôsobilé privodiť opačný záver
súdu, pretože dôvody vydedenia v zmysle §469a ods. 1 písm. d) o. z. musia dlhodobo pretrvávať už
v čase vykonania právneho úkonu vydedenia, čo nie je prípad posudzovanej veci. Uzavrel preto, že

včasespísanialistinyovydedení30.7.2013vdanomprípadeneexistovalizákonnédôvodynavydedenie
žalobkyne a jej potomkov, čo vyjadril v I. výroku napadnutého rozsudku určením, že dôvod vydedenia
žalobkyne jej matkou uvedený v listine z 30.7.2013 o vydedení nie je daný.

8. Vo vzťahu k II. žalobnému petitu (určenie neplatnosti predmetnej listiny o vydedení) prioritne sa
zaoberal materiálnymi náležitosťami listiny o vydedení, medzi ktoré v zmysle §496a ods. 1 o. z. (správne

§469a ods. 1 o. z. – pozn. odvolacieho súdu) patrí aj výslovné uvedenie dôvodov vydedenia uvedených
v tomto zákonnom ustanovení, a to nielen citáciou tohto zákonného ustanovenia, ale aj obligatórnym
popisom skutkového stavu, ktorý konkrétny dôvod vydedenia napĺňa aj po skutkovej stránke, pričom
dôvod vydedenia musí objektívne existovať už pri spisovaní listiny o vydedení, tento musí byť v listine
o vydedení dostatočne konkretizovaný z hľadiska časového a skutkového s tým, že absenciu jeho

konkretizácie nemožno nahradiť dokazovaním. S poukazom na závery Najvyššieho súdu SR judikované
vrozhodnutísp.zn.4Cdo194/2011z26.7.2013uzavrel,žebezuvedeniatohtodôvodulistinaovydedení
by bola absolútne neplatná (§39 o. z.), nakoľko dôvod vydedenia pod sankciou neplatnosti tohto úkonu
musí byť konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj nezúčastneným
osobám, inak by bola listina o vydedení neplatná pre nezrozumiteľnosť podľa §37 ods. 1 o. z.

9. Po právnom posúdení predmetnej notárskej zápisnice obsahujúcej právny úkon vydedenia žalobkyne
ako neopomenuteľného potomka poručiteľkou, jej matkou B. I., J. E. z dôvodu, ako tento odvolacím
súdom je reprodukovaný v 2. odseku tohto odôvodnenia uzavrel, že v danom prípade neboli
naplnené materiálne náležitosti právneho úkonu listiny o vydedení, nakoľko dôvody vydedenia nie sú

v nej dostatočne konkretizované z hľadiska časového ani skutkového, ide len o citáciu zákonného
ustanovenia, a teda predmetné vydedenie je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto žalobe
vyhovel aj v II. určovacom výroku napadnutého rozsudku.

10. Vzhľadom na záver o absolútne neplatnom právnom úkone vydedenia žalobkyne listinou z 30.7.2013

zamietol návrh žalovaných na vykonanie dokazovania výsluchom notárky JUDr. Melánie Košovej, a to aj
s odôvodnením, že na jej výpoveď súd pri hodnotení dôkazov by nemohol prihliadnuť, nakoľko vzhľadom
na úmrtie poručiteľky, ktorá pri úkone zbavenia notára povinnosti mlčanlivosti je nezastupiteľná, táto
by bola získaná porušením povinnosti notárky zachovávať mlčanlivosť. S odôvodnením, že vzhľadom
na závery súdu prvej inštancie výsluchy žalobkyňou navrhovaných svedkov J. K. D. a A. J. L. by boli

nadbytočné a nehospodárne, nakoľko z vykonaného dokazovania skutkový stav potrebný pre meritórne
rozhodnutie už bol dostatočne zistený aj bez ich vykonania, zamietol návrh žalobkyne na vykonanie aj
týchto dôkazov.

11. O trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu strany v spore ustanovenej v §255 ods.

1 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku žalované podávajú odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Dôrazne nesúhlasia s postupom súdu, ktorý nevykonal žalovanou 2 navrhnutý dôkaz výsluchom notárky,

ktorá spornú listinu z 30.7.2013 vo forme notárskej zápisnice s poručiteľkou spísala a odvolávajúc sa
na ustanovenie §39 ods. 2 písm. a) zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok, rovnako nesúhlasia ani
so záverom súdu, že notárku zbaviť povinnosti mlčanlivosti môže len zomrelá poručiteľka ako účastník
daného právneho úkonu, nakoľko tak môžu urobiť aj právni nástupcovia účastníka právneho úkonu,
t. j. v danom prípade dcéry poručiteľky, ktoré sú stranou sporu v tomto súdnom konaní a zbavenie

notárky povinnosti mlčanlivosti nemohlo byť preto problematické. Relevantnosť výsluchu notárky podľa
odvolateľov podporuje aj výpoveď svedka A. H. C., ktorý na pojednávaní 21.10.2021 vypovedal, že
o zámere poručiteľky vydediť žalobkyňu vedel ešte pred urobením daného právneho úkonu, pričom sa
oboznámil aj s verziou, citované z odvolania: „ktorú ona vlastne ani podala“, čo podľa nich znamená,že poručiteľka mala pripravenú vlastnú listinu o vydedení, s ktorou pravdepodobne navštívila notárku
a až po porade s ňou pristúpila k zmene dôvodu vydedenia. Z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej
inštanciepodľaodvolateľovjezaťaženévadounevykonanianavrhnutéhodôkazupotrebnéhonazistenie

rozhodujúcich skutočností [§365 ods. 1 písm. e) CSP].

13. Vzhľadom na to, že notár v danom prípade neaplikoval §194 CMP a žalobkyňu neodkázal na
podanie žaloby a neurčil jej na to ani lehotu, podľa odvolateľov súd postupoval nesprávne, aj pokiaľ
žalobu posúdil podľa §137 písm. d) CSP v spojení s §194 CMP. Namietajú, že žaloba súdom mala byť

posúdená podľa §137 písm. c) CSP ako žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, výrok rozsudku
mal znieť „dedičské právo žalobkyne neexistuje“, pričom v 42. odseku odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd sám uviedol, že takúto žalobu by musel zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na takejto určovacej žalobe ako právne nespôsobilého prostriedku ochrany jej práv.
Pokiaľ ide o II. výrok napadnutého rozsudku, odvolatelia namietajú, že predmetom konania môže byť
výlučne otázka skutková, a nie otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci. Toto sa má vykonať

v mimosporovom konaní o dedičstve a petitom žaloby podľa §194 CMP nemá byť preto určenie
(ne)platnosti závetu, resp. listiny o vydedení, nakoľko takéto právne posúdenie prislúcha notárovi ako
súdnemu komisárovi.

14.Okremtohoodvolatelianamietajú,žespornánotárskazápisnicaokremlistinyovydedeníobsahujeaj

závet, pričom z formulácie oproti žalobe súdom upraveného II. výroku rozsudku nie je jasné, či vyslovený
dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na listinu o vydedení alebo aj na závet, pričom žalobkyňa závet
nenapadla a preto pokiaľ by vydedenie aj bolo neplatné, časť notárskej zápisnice obsahujúca závet
je oddeliteľnou (§41 o. z.) a neexistuje dôvod na vyslovenie jej neplatnosti. Žalovaným záleží na tom,
aby vôľa poručiteľky bola rešpektovaná v maximálne možnej miere, pričom už prípadné neakceptovanie

vydedenia je narušením jej vôle a zrušenie závetu by predstavovalo ďalší zásah do jej vôle. V tomto
smere II. výrok napadnutého rozsudku považujú preto za zmätočný, keďže ním bola určená neplatnosť
listiny o vydedení spísanej notárkou.

15. Pokiaľ ide o samotné skutkové závery súdu prvej inštancie, žalované odvolávajúc sa na listinu

o vydedení pripravenú poručiteľkou v minulosti pred spísaním notárskej zápisnice, ktorú predkladajú
spolu s odvolaním, poukazujú na to, že neposkytnutie pomoci pri poruche plynového kotla v rodinnom
dome poručiteľka vnímala veľmi negatívne a už pred rokom 2013 uvažovala o vydedení žalobkyne,
pričom práve spor pri predaji rodinného domu v roku 2013 bol povestnou poslednou kvapkou, ktorá
utvrdila poručiteľku v rozhodnutí vydediť žalobkyňu ako svoju dcéru.

16. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu protistrany navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil v celom rozsahu. „Listinu o vydedení“ ako dôkaz odvolateľmi predložený spolu s odvolaním
nepovažuje za dôkaz dôveryhodný; absentuje na nej dátum, podpis, svedkovia a je preto možné vysloviť
odôvodnenú pochybnosť o jeho pravosti, resp. relevantnosti predloženého dokumentu. Vypočutie

notárky Košovej nepovažuje za opodstatnené, nakoľko ako žalobkyňa v predmetnom spore konala
na základe predložených listín a dokumentov, ktoré boli predmetom konania o dedičstve a neskôr
boli podkladom pre podanie predmetnej žaloby, jej matka ako poručiteľka svoju vôľu vyjadrila práve
v tej forme, v akej to bolo uvedené v predmetných listinách ňou predložených v konaní a výsledok
vlastného rozhodnutia matky bol zrealizovaný u notárky ako u najpovolanejšej osoby. Návrh protistrany

na vykonanie tohto dokazovania považuje preto len o márnu snahu o dotváranie, resp. prepisovanie vôle
matkypodľavlastnýchpredstávodvolateľov.Súdprvejinštanciesprávnevyslovil,žedôvodjejvydedenia
jej matkou uvedený v listine o vydedení nie je daný.

17. Pokiaľ ide o II. výrok súdny komisár prejednávajúci dedičstvo po matke 22.7.2022 žalobkyňu ústne

informoval, že on sám nemôže právne posúdiť a vyhodnotiť (ne)platnosť závetu a listiny o vydedení, a
môže to urobiť len súd. Na základe toho podala preto predmetnú žalobu o určenie, že dôvod vydedenia
nie je daný a listina o vydedení je neplatná, čím dôjde k vyriešeniu kľúčovej otázky pre konanie
o dedičstve.

18. Aj keď žalovaným záleží na tom, aby vôľa poručiteľky bola rešpektovaná v maximálne možnej miere,
podľa žalobkyne výsledky súdnej praxe nútia vykladať skutkové okolnosti vydedenia reštriktívne bez
zreteľa na vôľu poručiteľa, pričom žalobkyňa ako neopomenuteľný dedič má nárok na dedičský podiel
vo výške stanovenej zákonom. Vzhľadom na to, že súd listinu o vydedení určil za neplatnú, v dedení pomatkesauplatnízákonnádikcia,podľaktorejžalobkyniakoneplatnevydedenémuplnoletémupotomkovi
sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica jej dedičského podielu zo zákona (§479 o.
z.), o čom poručiteľka pri spísaní listiny z 30.7.2013 o vydedení bola poučená, čo potvrdila aj svojím

podpisom na notárskej zápisnici.

19. V celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie vyjadrenými v 47. odseku
jeho odôvodnenia, ako zhora sú reprodukované. Okrem toho poukazuje na to, že z výpovede svedkyne
K. M. K. vyplynulo, že v súvislosti s poruchou kotla svedkyňa žalovanej 1 požičala 500 Sk, čo určite

nie je taká horibilná suma, pre ktorú by matka žalobkyňu mala vydediť. Rodičia žalobkyni do očí nikdy
nepovedali žiadnu výčitku, že vtedy ich neprichýlila alebo nepožičala peniaze a po tejto udalosti s kotlom
rodičia s ňou, ako aj s jej rodinou naďalej udržiavali kontakt. Tvrdenie odvolateľov o tomto dôvode
vydedenia považuje preto za zavádzajúce.

20. V odvolacej replike odvolatelia odmietajú spochybňovanie pravosti nimi predloženej „listiny

o vydedení“. Ide len o koncept a jeho predložením v odvolacom konaní preukazujú skutočnosť,
že poručiteľka záujem žalobkyňu vydediť mala dlhodobo a notárku D. navrhovali vypočuť práve na
potvrdenie vôle poručiteľky a okolnosti spísania závetu spolu s listinou o vydedení formou notárskej
zápisnice.

21. Postup súdneho komisára prejednávajúceho dedičstvo po matke, ktorý žalobkyňu o ňou uvedených
skutočnostiach mal informovať ústne, s poukazom na odbornú literatúru nepovažujú za správny.

22. Namietajú, že pointou svedeckej výpovede svedka K. bolo, že v čase výbuchu kotla v rodinnom
dome to bola práve ona ako kamarátka, ktorá v tejto súvislosti na rozdiel od žalobkyne požičala finančné

prostriedky poručiteľke podľa svojich vtedajších možností a schopností.

23. Žalobkyňa v odvolacej duplike opakovane odmieta tzv. listinu o vydedení odvolateľmi predloženú
spolu s odvolaním a rovnako odmieta, že matka údajne dlhodobo mala záujem žalobkyňu vydediť.
Správanie matky voči žalobkyni tomu nenasvedčovalo, matka jej nikdy nedala najavo takýto úmysel,

stretávali sa a pomáhala jej v rámci svojich možností až do 18.7.2013, kedy matka ju vulgárnymi
slovami vyhnala z rodičovského domu a následne 30.7.2013 ju vydedila, súd prvej inštancie po vykonaní
dokazovania vo veci preto rozhodol správne.

24. Odmieta tvrdenie odvolateľov, že sa jednalo o výbuch kotla v rodinnom dome, nakoľko nedošlo ani

k detonácii, či k roztrhnutiu plynového kotla, jednalo sa o únik plynu z poškodených plynových horákov
kotla. Inak opakuje svoju argumentáciu z vyjadrenia k odvolaniu o jej právach neopomenuteľného dediča
spočívajúcich v nároku na dedičský podiel vo výške stanovenej zákonom a nespochybňuje svedeckú
výpoveď K., poukazuje len na výšku svedkom zapožičanej sumy žalovanej 1 ako na poskytnutie pomoci
poručiteľke, pre ktorú ju táto mala vydediť.

25. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355

a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné len sčasti.

26. Pokiaľ ide o vyhodnotenie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení a o
II. určovací výrok o neplatnosti listiny o vydedení obsiahnutej v notárskej zápisnici z 30.7.2013, súd
prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho náležite zistil všetky

rozhodujúce skutočnosti, skutkový stav vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP a na
základe neho vo veci aj správne rozhodol. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP rozsudok
v tomto II. určovacom výroku ako vecne správny preto potvrdil a vo zvyšku postupom podľa §388 CSP
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

27. Rozsudok odvolacieho súdu verejne bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 22.11.2023 o 9.30
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhláseniarozsudku od 13.11.2023 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej
stránke (§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 CSP).

28. Výrok II. napadnutého rozsudku z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný, súd dostatočne a presvedčivo
objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, rozsudok náležite odôvodnil a dal odpovede na všetky
otázky, ktoré pre vec mali podstatný význam (§220 ods. 2 CSP). Odvolací súd vychádzajúc z obsahu
spisu nezistil ani žiadne vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§380 ods. 2 CSP).

29. Vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi vzťahujúcimi sa na II. určovací výrok
napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania odvolací súd nezistil žiaden dôvod, aby
od týchto sa odchýlil. Naopak s týmito dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie, ako tieto zhora odvolacím
súdom sú reprodukované, v celom rozsahu sa stotožňuje a v odôvodnení rozsudku v súlade s §387 ods.
2 CSP preto sa obmedzuje len na konštatovanie ich správnosti, ktoré vo svojom odôvodnení nadbytočne

preto už neopakuje.

30. Na správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, vzťahujúcich sa na II. určovací
výrok nie sú spôsobilé nič zmeniť ani odvolacie námietky žalovaných

31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľov
odvolací súd dopĺňa.

32. Z obsahu spisu je zrejmé, že po poručiteľke B. I., J. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
ako dedičia zo zákona prichádzajú do úvahy dcéry poručiteľky, žalobkyňa A. B. C. a žalované F. C.

a G. H. D.. Poručiteľka zanechala listinu o vydedení a závet, obe zriadené vo forme jednej a tej istej
notárskej zápisnice, podľa ktorej poručiteľka žalobkyňu (a jej potomkov) vydedila a závetom všetok svoj
majetok odkázala obom žalovaným dcéram ako závetným dedičom. Notár žalobkyňu na uplatnenie jej
dedičského práva v sporovom súdnom konaní neodkázal, z následného konania žalobkyne nesporne
však vyplynulo, že medzi dedičmi poručiteľky je sporným, či žalobkyni dedičské právo po matke patrí

alebo nie, keď v tomto sporovom súdnom konaní žalobou na súde sa domáha jednak určenia, že
dôvody vydedenia neexistujú a tiež určenia, že samotná listina z 30.7.2013 o vydedení pre absenciu
konkrétnych, skutkovo vymedzených dôvodov vydedenia je absolútne neplatným právnym úkonom.

33. Z dôvodu, že súdny komisár v dedičskom konaní po poručiteľke nepostupoval podľa §194 ods. 1

CMP a žalobkyňu uznesením po márnom pokuse o zmier neodkázal, aby určenie spornej skutočnosti
uplatnila žalobou v sporovom konaní a v danom prípade ani žalobný petit tak, ako je formulovaný v tejto
žalobe, nezodpovedá zneniu ustanovenia §194 ods. 1 CMP, ide o žalobu určovaciu, podanú v zmysle
§137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý v danom prípade je potrebné preukazovať

práve preto, že súdny komisár podľa §194 CMP nepostupoval.

34. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem teda sa viaže na konkrétny

určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či žalobou s daným určovacím petitom sa (ne)môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. V zmysle
§193 CMP notár ako súdny komisár pritom uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať
a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje, len ak rozhodnutie sporu o dedičskom
práve závisí iba na právnom posúdení takých skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, čo

nie je prípad posudzovanej veci. Spornosť dedičského práva žalobkyne v konaní o dedičstve nastala
bez ohľadu na postoj ostatných dedičov v konaní, a to najneskôr momentom uplatnenia dedičského
práva žalobkyne ako neopomenuteľného dediča poručiteľky v tomto sporovom konaní, nakoľko vôľa
poručiteľa vyjadrená v listine o vydedení nemôže byť zmarená ani prípadným súhlasným prejavom vôle
dedičov stotožňujúcich sa s vydedeným, že zákonné podmienky vydedenia nie sú dané alebo že listina

o vydedení je absolútne neplatná. Neobstojí preto odvolacia námietka odvolateľov, že právne posúdenie
platnosti listiny o vydedení patrí výlučne súdnemu komisárovi v konaní o dedičstve.35. V prípade, že predmetnej žalobe bude vyhovené, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na
to, že súdna prax jednoznačne akceptuje aj žaloby, ktorými dedič sa domáha buď určenia neplatnosti
listiny o vydedení, alebo určenia, že dôvody jeho vydedenia nie sú dané (pozri rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR napr. vo veciach 5 Cdo 239/2009, 4 Cdo 123/2009, 4 Cdo 93/2009, 2 Cdo 222/2009),
vyhovenie žalobe či už v rozsahu určenia neexistencie dôvodov vydedenia alebo aj len v rozsahu určenia
listiny o vydedení za absolútne neplatnú, spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu
vydedenia poručiteľom a žalobkyňa ako zákonná dedička v konaní o dedičstve po matke ako poručiteľke
sa potom môže domáhať svojich práv, ktoré jej titulom dedenia zo zákona patria. Z toho dôvodu aj

v tejto veci predmetná žaloba je prípustným prostriedkom ochrany práv žalobkyne. Súd prvej inštancie
správne preto poukázal na dôvodovú správu k §137 CSP, že zmyslom tohto ustanovenia procesného
sporového poriadku bolo vylúčiť všetky nezmyselné žaloby (43. odsek jeho odôvodnenia), pričom táto
pre zhora uvedené takouto bezo sporu nie je. Odvolacia námietka odvolateľov či už o neprípustnosti
takejto žaloby alebo o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení je
preto neopodstatnená.

36. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného
dediča vylučuje z dedenia a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu podľa zákona inak
patrilo. Dôsledkom vydedenia je, že inak neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, nestane sa
dedičom. Vydedenie je prejavom vôle poručiteľa, ktoré, ak je platné, je potrebné rešpektovať

a k posudzovaniu listiny o vydedení pristupovať súladne s vôľou poručiteľa vyjadrenou v nej. Občiansky
zákonník svojimi ustanoveniami pritom chráni vôľu samotného poručiteľa. Poručiteľ má právo na to, aby
listinou o vydedení prípadný nezáujem svojich potomkov o neho bol zohľadnený pri rozdeľovaní jeho
majetku dedením. Ak nerešpektujeme vôľu poručiteľa spísanú v notárskej zápisnici, narúšame právnu
istotu v inštitút vydedenia ako takého.

37. Pokiaľ subjekt právnych vzťahov (v súdenej veci poručiteľka) využije svoje zákonné oprávnenie
vydediť niektorého z potomkov, princíp legitímnych očakávaní neznamená, že táto jeho vôľa nemôže
byť nikým napadnutá a spochybnená. Naopak, zodpovedá princípu legitímnych očakávaní, že
vydedený potomok taktiež využije svoje zákonné oprávnenie a namietne „neplatnosť vydedenia“.

Následne (všeobecný sporový) súd je tým orgánom, ktorý v konkrétnostiach prípadu posúdi argumenty
aprotiargumentydotknutýchstrán.Jealepotrebnérozlišovať,čipredmetomurčovacejžalobyjeurčenie,
že listina o vydedení pre nesplnenie zákonných kogentných náležitostí je absolútne neplatná, od žaloby,
predmetom ktorej je určenie, že u žalobcu neboli dané dôvody pre jeho vydedenie poručiteľom. Pokiaľ
predmetom určovacej žaloby je určenie neplatnosti listiny o vydedení pre nedostatok jej kogentných

náležitostí (§469a ods. 3 o. z.) a ak táto spĺňa zákonné formálne náležitosti, je potrebné vychádzať
z toho, že zákonné predpoklady pre vydedenie splnené boli a je na vydedenom, aby preukázal opak
a v tom prípade na základe právoplatného rozhodnutia bude určené, že dôvody pre vydedenie žalobcu
poručiteľom uvedené v listine o vydedení nie sú dané a inak platná listina v tomto smere stratí účinnosť.
Z dôvodu, že platne vydediť potomka možno len právnym úkonom, ktorý po formálnej aj materiálnej

stránke je platným právnym úkonom, ak predmetom sporového konania je „neplatnosť vydedenia“,
bez ohľadu na to, či strana to (ne)namieta, súd v sporovom konaní z úradnej povinnosti musí preto
najprv posudzovať, či samotná sporná listina o vydedení je (ne)platnou z hľadiska týchto formálnych
a materiálnych náležitostí právneho úkonu vydedenia podľa Občianskeho zákonníka v znení v čase jej
zriadenia (§873 o. z.).

38. Listinu o vydedení možno zriadiť aj vo forme notárskej zápisnice (§476d ods. 1 o. z.). Platnosť
listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov
(§34 a nasl. o. z.), ako aj špeciálnym náležitostiam ustanoveným pre tento právny úkon. Pre formálne
a obsahové náležitosti listiny o vydedení platia ustanovenia §476 a §480 o. z., ktoré upravujú formálne

a obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu, pričom v zmysle §369a ods. 3 o. z., veta za
bodkočiarkou, v listine o vydedení pod následkom neplatnosti musí však byť uvedený dôvod vydedenia.
Ide preto o nevyhnutnú materiálnu náležitosť platného vydedenia ako jednostranného právneho úkonu,
pričom dôvod vydedenia musí byť konkrétny dôvod vydedenia uvedeného v zákone, a to časovo i vecne
výslovne konkretizovaným opísaním, aké správanie žalobkyne ako vydedeného potomka poručiteľ

vníma ako trvalé neprejavovanie jeho opravdivého záujmu o poručiteľa s presným uvedením, kedy
k týmto skutočnostiam došlo, resp. v akom časovom období sa odohrali, a to do takej miery, aby dôvod
vydedenia bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému (por. §37
ods. 1 o. z.) a použitý dôvod vydedenia musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôlev danej listine. Existencia dôvodov vydedenia preto sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny
o vydedení a absenciu ich konkretizácie nie je možné nahradiť dokazovaním.

39. Z týchto dôvodov, pokiaľ v listine o vydedení dôvod vydedenia je označený len odkazom na
ustanovenie §469a o. z., a to prípadne aj citovaním jeho znenia, platí, ako keby dôvod vydedenia
v listine o vydedení uvedený ani nebol, poručiteľ svoju vôľu svojho potomka vydediť neprejavil spôsobom
dostatočne určitým. Rozhodujúcim pre platnosť vydedenia totiž nie je odkaz na príslušné zákonné
ustanovenie, ale skutkové vymedzenie dôvodu vydedenia (§469a ods. 3 o. z., veta za bodkočiarkou).

40. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o listinu o vydedení zriadenú vo forme notárskej zápisnice
notárkou vydanej v medziach jej právomoci a ktorá ako verejná listina, u ktorej nebol dokázaný opak,
potvrdzuje i pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje (§205 CSP), náležitosť slobody,
vážnosti a určitosti vôle poručiteľky a zrozumiteľnosti jej prejavu neboli otáznymi. Súd prvej inštancie
v konaní správne preto sa zameral najmä na posúdenie, či dôvod vydedenia uvedený v spornej listine

(nie) je jedným z dôvodov vydedenia ustanoveným v §469a o. z. v znení platnom v čase zriadenia danej
listiny a či tento je dostatočne konkretizovaný.

41. Zo zákonnej formulácie dôvodov vydedenia uvedených v §469a ods. 1 písm. a) o. z., ktorú
poručiteľka B. I. v listine o vydedení ňou 30.7.2013 zriadenej vo forme notárskej zápisnice použila

s cieľom vylúčiť (vydediť) žalobkyňu ako svojho neopomenuteľného plnoletého potomka a dôsledky
vydedenia vztiahnuť aj na jej deti a ich potomkov, ako na osoby uvedené v §473 ods. 2 o. z., ktoré
inak by nastúpili na miesto žalobkyne, vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh
negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka. Konkrétne skutkové vymedzenie
dôvodu vydedenia žalobkyne, resp. dôvodov vydedenia, ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska,

z predmetnej listiny z 30.7.2013 o jej vydedení, posudzovanej v tomto sporovom konaní absolútne
absentuje. Súd nemal z čoho vychádzať a nemohol preto ani objektívne rozhodnúť o nastolenej
skutkovej otázke a posúdiť okolnosti tohto konkrétneho prípadu tak, ako to má na mysli ustálená
judikatúra Najvyššieho súdu SR. Uvedená listina preto je absolútne neplatná, a to pre absenciu jej
zákonných náležitostí ustanovených v §469a ods. 3 o. z. vo väzbe na §476 a 480 o. z. a §469a ods. 1

o. z., na čo súd prihliada z úradnej povinnosti.

42. Absolútne neplatnou listinou o vydedení nemožno potomka platne vydediť z dedenia majetku po
poručiteľovi, v danej veci bolo preto nadbytočným vykonávať dokazovanie, ktorým z dôvodu absolútnej
absencie konkrétneho skutkového opisu dôvodov vydedenia, najprv sa hľadalo a vysvetľovalo, aké

konkrétne skutkové okolnosti (navýšenie kúpnej ceny v prospech žalobkyne pri predaji rodinného
domu, či neposkytnutie žiadnej pomoci zo strany žalobkyne rodičom v prípade poruchy kotla a či
neopodstatnené poberanie opatrovateľského príspevku za opateru otca) mohli byť pre poručiteľku
dôvodom na vydedenie žalobkyne pre prípad smrti poručiteľky a následne sa posudzovalo, či tento
dôvod v čase spísania listiny o vydedení (ne)bol daný. Ak totiž dôvody vydedenia v listine o vydedení

nie sú uvedené konkrétnym skutkovým opisom, pre dedičov, ktorí vydedení neboli, to umožňuje
neprípustnedotváraťposlednúvôľuporučiteľkyanapasovaťzjejživotaazoživotavydedenéhopotomka
taký konkrétny dôvod vydedenia iného dediča, aký by ako platný dôvod vydedenia v súdnom spore
nakoniecajmoholobstáť.Absenciakonkrétnychskutkovýchdôvodovvydedenianiejevšaknahraditeľná
vykonaním dokazovania, pretože jeho výsledky nemôžu s istotou preukázať dôvod, pre ktorý poručiteľ

potomka vydediť skutočne chcel, pričom platnosť vydedenia, vzhľadom na závažnosť jeho účinkov
pre neopomenuteľného dediča a prípadne aj pre jeho potomkov, nemôže byť preto postavená na
dohadoch a domnienkach (ale ani na presvedčení) dedičov, pre ktorých vydedenie žalujúceho dediča je
na ich prospech. Z toho dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ pri rozhodovaní vo veci
neprihliadal na to, že svedok C. bol oboznámený so zámerom poručiteľky vydediť žalobkyňu ešte pred

urobením daného právneho úkonu u notárky, ako aj s jeho dôvodmi.

43. Na správnosti tohto záveru nič nie je spôsobilé zmeniť ani v odvolacom konaní odvolateľmi
predložená neoverená fotokópia nie rukou písanej listiny bez dátumu a podpisu poručiteľky, meno
ktorej je uvedené v závere tejto listiny, ktorá nie je podpísaná ani nijakým svedkom tohto úkonu,

odvolateľmi označená za listinu poručiteľky o vydedení žalobkyne tvrdiac, že táto ju mala pripravenú
pred návštevou notárky D. a ktorá na rozdiel od notárskej zápisnice z 30.7.2013 obsahuje konkrétne,
skutkovo vymedzené dôvody vydedenia žalobkyne. Bezpochyby ide o listinu, ktorú vzhľadom na
to, že mala byť vyhotovená ešte za života poručiteľky, žalované mohli, a pokiaľ sa domnievajú, žetáto je spôsobilá osvedčiť nimi tvrdené skutočnosti o konkrétnych dôvodoch vydedenia žalobkyne jej
matkou ako poručiteľkou, tak ju aj mali uplatniť (predložiť, či navrhnúť ňou vykonanie dokazovania)
ako prostriedok ich procesnej obrany ešte v konaní pred súdom prvej inštancie, a to najneskôr do

vyhlásenia dokazovania za skončené (§182 CSP), o čom žalované v konaní boli poučené (procesné
poučenia z 11.9.2020 v spise na č. l. 23 a nasl.), resp. ak odvolatelia mali úmysel použiť túto listinu ako
účinný odvolací dôvod, mali poskytnúť dôkazy, že túto listinu bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie [§366 písm. d) CSP]. Pokiaľ odvolatelia tak neurobili a uvedenú listinu bez
zjavných prekážok predkladajú až v štádiu odvolacieho konania, ide o neprípustné novoty, obsahom

ktorých odvolací súd pri svojom rozhodovaní už aj len z toho dôvodu zaoberať sa nemohol (§366 CSP).

44. Z toho dôvodu nie je relevantné ani odvolateľmi navrhované dokazovanie výsluchom notárky D.,
ktorá o. i. sa mala vyjadriť k dôvodu, pre ktorý do obsahu listiny o vydedení z 30.7.2013 sa nepremietli
dôvody vydedenia uvedené v odvolateľmi dodatočne predkladanej listine a prirodzene nie je potom
relevantná ani ich odvolacia námietka proti právnemu záveru súdu, že povinnosti mlčanlivosti notárku

môže zbaviť len poručiteľka.

45. Je preto potrebné mať za to, že odvolacia obrana žalovaných bez ďalšieho nebola spôsobilá
spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti listiny z 30.7.2013
o vydedení žalobkyne jej matkou B. I., a to pre absolútnu absenciu konkrétne skutkovo vymedzeného

dôvoduvydedeniažalobkyne,ktorýnedostatokniejemožnénahradiťvýkladomabezktoréhovydedenie
je neplatné.

46. Na základe konštatovaného možno uzavrieť, že z hľadiska legitímnych očakávaní meritórne
rozhodnutie súdu prvej inštancie v II. výroku, ktorým žalobe o určenie neplatnosti posudzovanej listiny

o vydedení vyhovel, je vecne správne. Nakoľko odvolatelia iné/ďalšie odvolacie dôvody nevymedzili
a v konaní neboli zistené ani vady, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, odvolací súd napadnutý
rozsudok v tomto určovacom výroku vo veci samej postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil a pretože
posudzovaná notárska zápisnica z 30.7.2013 nie je len listinou o vydedení, ale zároveň je aj závetom
poručiteľky, pričom žalobkyňa (ne)platnosť závetu predmetnou žalobou nenapadla, upravil znenie tohto

II. určovacieho výroku tak, aby bolo jednoznačné, že neplatnou nie je celá táto listina vrátane závetu,
ako odvolatelia namietali, že výrok napadnutého rozsudku súdu v tomto rozsahu je neurčitý, ale že
neplatným je len vydedenie obsiahnuté v posudzovanej notárskej zápisnici.

47. Z dôvodu, že posudzovať, či dôvody vydedenia žalobcu poručiteľom (nie) sú dané, má zmysel, len

pokiaľ listina o vydedení je platným právnym úkonom tak po formálnej, ako aj po materiálnej stránke (37.
odsek tohto odôvodnenia), odvolací súd napadnutý rozsudok v I. určovacom výroku postupom podľa
§388 CSP zmenil tak, že žalobu o určenie, že dôvod vydedenia žalobkyne jej matkou B. I. v listine
o vydedení z 30.7.2013 nie je daný, zamietol ako nadbytočnú.

48. Vzhľadom na rovnakú mieru čiastočného úspechu každej zo strán v konaní odvolací súd postupom
podľa §255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal (§396 ods. 2 CSP).

49. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie
j e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie
j e p r í p u s t n é, ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.