Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203621
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7118203621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C.,
D. XX, zastúpenej JUDr. Milan Kuzma, advokát so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanému B. E.,
nar. X. XX. XXXX, bytom D. XX, C., zastúpený advokátom JUDr. Ľuboš Petrovský, so sídlom Štúrová 20
Košice, o vylúčenie z užívania bytu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 27. septembra 2022 č.k. 22C/12/2018-356

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala

vylúčenia žalovaného z užívania bytu č. 11 na 3. poschodí bytového domu na adrese D. XX F. C.,
ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXXX, okres C. G., kat. územie B. H. v bezpodielovom
spoluvlastníctvesporovýchstrán.Nárokuplatnilavzmysle§146Občianskehozákonníka(OZ)dôvodiac,
že spolužitie so žalovaným (v čase podania žaloby jej manželom), je neznesiteľné z dôvodu fyzického
a psychického násilia.

2. Súd vychádzal z vyjadrení žalobkyne, že žalovaný, s ktorým žila od roku 2006 bol 3. marca

2018 z dôvodu nie ojedinelého agresívneho správania a vysokého stupňa opitosti hospitalizovaný na
psychiatrickom oddelení, podala preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu
do bytu, ktorému bolo vyhovené uznesením zo dňa 16.3.2018, po prepustení zo zdravotníckeho
zariadenia 20.3.2018 žalovaný odovzdal príslušníkom policajného zboru len niektoré kľúče od bytu,
preto mala naďalej obavu, že prekĺzne do bytového domu. Uvádzala, že od počiatku spolužitia mal
žalovaný problémy s alkoholom, aj keď cykly jeho nadmerného požívania alkoholu neboli v minulosti
také intenzívne ako v čase podania návrhu v roku 2018, z dôvodu nevhodného správania navštevovala

aj organizáciu Fenestra zaoberajúcu sa pomocou ženám vystavených násiliu zo strany ich partnerov,
už aj v minulosti na žalovaného podala trestné oznámenie, keď v decembri 2016 sa jej vyhrážal
fyzickou likvidáciou, ujmou na zdraví, udieral ju päsťami po tele a po hlave, spolužitie s ním je dlhodobo
neznesiteľné,trestnéoznámenievšakbolouzavretéakopriestupok,pričomžalovaný,ktorýmádlhodobý
problém s požívaním alkoholu sa po absolvovaní liečby k tomuto opätovne vrátil, prechováva voči
nej nenávistné sklony, od roku 2010 ju obviňuje neustále z nevery, čo vyplýva z jeho žiarlivostných
bludov, z jeho správania má psychické problémy, preto si nevie predstaviť, aby spolu žili v spoločnej

domácnosti. Súd vzal do úvahy obranu žalovaného, že je to práve žalobkyňa, ktorá iniciovala fyzické
ataky, nikdy ju prvý neudrel, ona jeho bila kedy chcela, zaútočila na neho fyzicky aj jej matka,
psychické problémy žalobkyne vyplývajú z jej povahového založenia, je riadne zamestnaný, po vykázaní
z obydlia býva u svojho zamestnávateľa, ktorý mu poskytol možnosť ubytovania. Súd konštatoval,že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 16.3.2018 č.k. 24C/11/2018-90 bolo neodkladným
opatrením nariadené žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu a spoločných priestoroch na
Hlinkovej 30 v Košiciach, nekontaktoval žalobkyňu a ani sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu

ako 50 m. Neodkladné opatrenie bolo nariadené do právoplatného skončenia konania o vylúčenie
žalovaného z užívania bytu a nadobudlo právoplatnosť 19.9.2018. Súd zistil, že manželstvo sporových
strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 26.6.2019 č.k. 21Pc/50/2018-99,
ktorý nadobudol právoplatnosť 14.8.2019. Výpisom z LV č. XXXXX, okres C. G., A. C. – B., kat. územie
B. H. mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci spornej

nehnuteľnosti bytu I. XX, D. XX, C. a podielov na spoločných častiach a zariadenia domu a priľahlom
pozemku, na nehnuteľnosti viazne exekučné záložné právo, záložné právo peňažného ústavu na účely
uspokojenia ktorej pohľadávky bolo začaté dražobné konanie.

3. Z pripojených listín z trestného konania vedeného voči žalovanému OR PZ Košice ČVS: ORP-969/2-
VYS-KE-2018 pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby na tom skutkovom základe, že od presne

nezistenej doby mesiaca marec 2009 do 16.3.2018 spôsoboval utrpenie žalobkyni bitím, opakovaným
vyhrážaním sa, že ju zničí, zabije, podozrieval ju z nevery, súd zistil, že podľa znaleckého posudku č.
1/19 vyhotoveného znalkyňou J. J. žalovaný za bežných okolností nevykazoval sklony k agresívnemu
správaniu, mal dobrú frustračnú toleranciu s prevahou emočnej stability a kontroly, pričom na
strane žalobkyne sa rozsah a intenzita psychických prejavov nedali vyhodnotiť ako syndróm týranej

osoby, aj keď žalovaná sa opisovala ako vyčerpaná, s poklesom energetického potenciálu, validita
sebaposudzujúcich škál však bola nízka, nakoľko žalobkyňa vykazovala nízku mieru sebakritickosti.
Obdobné závery vyplynuli zo znaleckého posudku č. 61/2019 znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrína, ktorý
uviedol, že žalobkyňa netrpela duševnou poruchou, prejavuje sa u nej zmiešaná úzkostná depresívna
porucha, ktorej prejavom je aj zvýšené psychické napätie, pocit zníženia telesnej psychickej výkonnosti

a jedná sa o ochorenie prechodného charakteru. Uznesením zo dňa 28.2.2020 bolo trestné stíhanie
vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého obeťou mala byť žalobkyňa zastavené
z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.7.2020.
Odôvodnenie rozhodnutia uvádzalo, že na strane obvineného žalovaného nebolo možné konštatovať
také zlé správanie a zaobchádzanie, ktoré by sa vyznačovalo hrubosťou, intenzívnosťou a trvalosťou

ako to vyžaduje skutková podstata tohto zločinu, a osobnostné charakteristiky manželov nevykazovali
asymetriu, ktorá by predisponovala k domácemu násiliu.

4. Pri aplikácii § 146 ods. 1, 2 OZ, súd vychádzal z predpokladov vymedzených právnou teóriou
a praxou vyžadujúcich splnenie dôkaznej povinnosti o existencii neznesiteľného spolužitia, ktoré je

potrebné chápať tak, že pomery spoločnej nehnuteľnosti nedovoľujú druhému manželovi resp. bývalému
manželovi a blízkym príbuzným pokojne túto nehnuteľnosť užívať bez strachu o svoju osobu, o život
a zdravie seba i ostatných členov domácnosti, keď musí byť relevantne preukázaná existencia takéhoto
násilia, aby bolo možné bez protiústavného zásahu do spoluvlastníckeho práva druhého partnera
uprednostniť ochranu života a zdravia. Zo znaleckých posudkov súdu vyplynulo, že u žalovaného sa

nepreukázala žiadna nadmerná agresia, naopak ide o osobu vo všeobecnosti vyhýbajúcu sa napätiu vo
vzťahoch a agresivite, trpí však syndrómom závislosti od alkoholu a psychotickou poruchou v zmysle
žiarlivostného bludu, čo sú dlhodobé duševné poruchy. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania,
berúc na zreteľ závery znaleckých posudkov o osobnostných črtách sporových strán uviedol, že nie
je možné konštatovať také zlé správanie a zaobchádzanie so žalobkyňou zo strany žalovaného, ktoré

by sa vyznačovalo hrubosťou, intenzívnosťou a trvanlivosťou, keď sa u neho neprejavila nadmerná
agresivita ani afektívna zložka, práve naopak má tendenciu sa napätiu vo vzťahoch vyhýbať, aj keď
v dôsledku syndrómu závislosti od alkoholu a alkoholovej psychotickej poruchy sa toto prejavovalo
v dielčom negatívnom konaní žalovaného vo vzťahu k žalobkyni a jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti boli v emočne vypätých situáciách znížené o polovicu. Vzal do úvahy, že podľa obsahu

znaleckých posudkov boli u žalobkyne v posledných rokoch v dôsledku dlhodobého stresu, záťaže
čiastočne podmienených správaním žalovaného, zvýraznené depresívne úzkostné znaky s prežívaním
vyčerpanosti, únavy, avšak intenzita nepriaznivých psychických následkov nedosahovala syndróm
týranej osoby. Z psychologického hľadiska nebola preukázaná ani trvalá, resp. dlhodobá asymetria vo
vzájomnom vzťahu partnerov ako predispozícia k domácemu násiliu. S prihliadnutím na tieto skutočnosti

ako aj fakt, že ani priestupkové konanie začaté voči žalovanému nebolo ukončené kladným rozhodnutím
ustálil, že žalobkyňa nepreukázala také správanie žalovaného, ktoré by napĺňalo zákonom definovaný
pojem „neznesiteľnosti spolužitia“ založené na existencii strachu o svoju osobu, život a zdravie, čo jezákonným predpokladom vylúčenia žalovaného z užívania bytu. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol
a priznal procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.

5. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
Civilného sporového poriadku (CSP), teda nesprávneho zisteného skutkového stavu veci a jeho
právneho posúdenia navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné konanie a nové rozhodnutie.

6. Uviedla, že splnila svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú, že žalovaný ako bývalý manžel
ju fyzicky napadol, resp. že ju psychicky týra, že existuje hrozba takého násilia, že spolužitie so
žalovaným bolo neznesiteľné do tej miery, že to vyústilo do nariadenia neodkladného opatrenia v civilnej
rovine, spôsobovalo jej útrapy, je pre ňu nepredstaviteľné tomu opätovne čeliť, niekoľkoročné správanie
sa negatívne podpísalo aj na jej psychickom zdraví, do dnešného dňa je bojazlivá, utiahnutá, čo je
spôsobené strachom zo žalovaného. Zdôraznila, že u žalovaného bolo preukázané, že je závislým od

alkoholu, trpí žiarlivostným bludom, čo zakladá dôvodnosť podaného návrhu.

7. Žalovaný vo vyjadrení navrhoval rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože neboli preukázané
tvrdenia žalobkyne o psychickom týraní, o neznesiteľnosti spolužitia, či fyzickom napadnutí, a nariadené
neodkladné opatrenie bolo vydané bez dokazovania, jeho závery považoval za vyvrátené.

8. Ďalšie vyjadrenia sporové strany v odvolacom konaní nepodali.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v odvolacom konaní predložený obsah listinných
dôkazov nebol sporný (§204 CSP), v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok je v napadnutých
výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zhode s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. novembra 2023 v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

11. Odvolacie námietky žalobkyne boli v skutkových otázkach predmetom dokazovania pred súdom

prvej inštancie, ktorý správne ustálil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil. Žalobkyňou
uvedené skutočnosti v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

12. Podľa § 146 ods. 2 OU, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého

násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo
ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo
druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z
jeho užívania úplne vylúčiť.

13. V konaní je nesporné, že sporové strany sú bývalými manželmi, ktorých manželstvo bolo právoplatne
rozvedené ku dňu 14.8.2019, keď došlo aj k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) (§ 143
OZ, § 148 OZ), vo vzťahu ku ktorému majetku je vedené konanie o vyporiadanie BSM Mestským súdom
Košice (pôvodne Okresný súd Košice I) vo veci 40C/7/2022 na základe návrhu podaného v trojročnej
lehote od zániku BSM dňa 17.2.2022. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je aj

sporná nehnuteľnosť byt č. 11 na 3. poschodí bytového domu na D. XX F. C., vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku, ktoré je zaťažené právom tretích
osôb a zapísaná poznámka o vedení exekučného a dražobného konania. Súd prvej inštancie správne
konštatoval, že § 146 ods. 2 OZ je možné aplikovať aj vo vzťahu medzi manželmi po zániku ich
manželstva, a teda zániku bezpodielového spoluvlastníctva do času, než dôjde k jeho vyporiadaniu,

resp. uplatneniu zákonnej domnienky v zmysle § 149 ods. 4 OZ, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
Pretože obmedzenie, resp. vylúčenie užívateľského oprávnenia druhého manžela predstavuje závažný
zásah do jeho vlastníckeho práva musí byť nepochybne preukázaná existencia výnimočných okolností
takýto zásah odôvodňujúci, ktorý spočíva v existencii fyzického alebo psychického násilia či hrozbytakéhoto násilia, ktorého následkom je neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. V zmysle právnej teórie
„neznesiteľnosť“ musí dosahovať takú intenzitu, že kvalita koexistencie v spoločnej domácnosti je
vylúčená z dôvodu neustáleho prežívania strachu o život a zdravie dotknutého partnera a členov

jeho domácnosti. Násilné správanie pritom nemusí vykazovať znaky trestného činu, musí však ísť
o konanie dlhodobé, sústavné, závažnej intenzity odôvodňujúce zásah do vlastníckeho práva druhého
manžela resp. bývalého manžela tak, aby tento zásah bol v rovnováhe s ochranou práva na život
a zdravie druhého z partnerov a blízkych členov rodiny.

14. Súd prvej inštancie prijal záver o neexistencii takej formy násilia, následkom ktorého by vznikalo
medzi stranami sporu neznesiteľné napätie spôsobujúce nemožnosť koexistencie vo vzájomnom
spolužití vyplývajúceho z pretrvávajúceho, dlhodobého neustáleho strachu žalobkyne pred žalovaným.
Svoje úvahy založil na vyhodnotení výpovedí strán a dôkazov vykonaných v trestnom konaní
vedenom proti žalovanému pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré boli zamerané na osobné
charakteristikyobochpartnerov.Podľanázoruodvolaciehosúdu,záveromsúduprvejinštancienemožno

vytknúť nesprávnosť, ak konštatoval, že napriek zisteniam o nadmernom požívaní alkoholu žalovaným
a jeho žiarliveckým bludom vyvolaných abúzusom alkoholu, vzhľadom na osobnostné rysy partnerov,
charakter ich dovtedajšieho spolužitia, nebolo možné konštatovať naplnenie pojmu „neznesiteľné
spolužitie“ v ich vzájomnom vzťahu. Žalobkyňa ako scenáristka, režisérka a žalovaný ako filmový
producent spolupracovali od roku 1995, chovanie žalovaného sa podľa vyjadrenia žalobkyne menilo

práve vplyvom alkoholu, vtedy býval kritický aj vo vzťahu k ľuďom, ktorých mala rada a ktorých si
vážila, potom býval zádrapčivý, útočný, podozrievavý, problém v ich spolužití datovala od roku 2010,
ktoré sa miestami zintenzívňovali, pričom z obsahu spisu vyplýva, že dňa 3.3.2018 bol na základe
privolania žalobkyne službou rýchlej zdravotnej pomoci odvezený na psychiatrické oddelenie, hliadka
iba asistovala pri privolaní, nebol daný žiadny podnet na trestné stíhanie, žalovaný spolupracoval, bol

pokojný a pri prijatí neboli použité donucovacie prostriedky, žalovaný nejavil žiadne známky agresivity
ani fyzicky žalobkyňu nenapadol. Nebolo sporné, že medzi manželmi došlo aj k fyzickým útokom,
k čomu však žalovaný uviedol, že išlo o útok vyprovokovaný, keď ho žalobkyňa fackovala. Podľa
operatívnych záznamov KR PZ Košice, od roku 2009 do 27.12.2018 na linke 158 žalobkyňa hlásila
jednu udalosť nebezpečného vyhrážania sa dňa 3.1.2017, ktorá vec bola odložená na prejednanie

priestupku, 27.6.2017 a 19.9.2017 žalobkyňa hlásila, že žalovaný jej pod vplyvom alkoholu nadáva,
uráža ju, robí jej problémy, 18.3.2018 sa dotazovala, či žalovanému bolo doručené neodkladné
opatrenie. Podľa znaleckého posudku J. J., osobnosť žalobkyne sa javí ako labilná, nezrelá, s rizikom
impulzívnych reakcií pri subjektívne pociťovanej nadmernej záťaži, žalobkyňa hodnotila spolužitie
v extrémnych protipóloch, na začiatku idealizovaných, neskôr až dramaticky negatívne, devalvačné

správanie žalovaného ako manžela prežívala veľmi ťažko, cítila sa vyčerpaná, zneistená, nespravodlivo
podozrievavá, no nebolo možné ustáliť, či to ovplyvnilo jej obvyklý spôsob života, keďže po celú
dobu podľa vlastného vyjadrenia pracovala, tvorila, produkovala a dokonca bola schopná sa stavať
na odpor, ak on nesúhlasil, presadzovať si svoje názory v pracovnej oblasti, pričom vychádzajúc
z jej osobnostnej výbavy v konfliktných situáciách mohla reagovať impulzívne až afektívne. Rovnako

tak osobnosť žalovaného bola hodnotená ako menej zrelá, s menšenou otvorenosťou prežívania, so
zníženou schopnosťou prežívať a prejavovať emócie, s prehliadaním jemnejších nuansov sociálnych
a interpersonálnych vzťahov, v záťaži s tendenciou impulzívne vyhodnocovať informácie, s možnosťou
chybných úsudkov v stresových podmienkach, pričom presvedčenie o dlhoročnej nevere jeho manželky
– žalobkyne je rigidné, o spolužitie s ňou nemal záujem. Bolo však potvrdené, že sa u neho nepreukázala

žiadna nadmerná agresivita, ale naopak išlo o osobnosť so snahou vyhýbať sa napätiu. Pri analýze
zvukových záznamov z komunikácie poškodenej na linku polície, znalkyňa J. I. konštatovala, že hlasový
prejav a argumentácia boli zmysluplné, konzistentné, pokojné, nevykazujúce znaky prežívania náhleho
strachu, intenzívneho stresu, nepokoja či zmätku. Znalec K. H. K. L. zistil u žalovaného syndróm
závislosti od alkoholu, alkoholovú psychotickú poruchu v zmysle žiarliveckého bludu, ktorá je poruchou

myslenia spočívajúca v nevyvrátiteľnom chorobnom presvedčení o nevere partnerky, keď závislosťou
od alkoholu trpí minimálne od roku 2009. U žalobkyne znalec nezistil duševnú poruchu, ani syndróm
posttraumatickej stresovej poruchy.

15. Niet sporu, že nadmerné požívanie alkoholu jedným z partnerov kladie vysoké nároky na spolužitie

i vzťah partnerov a spolužijúcich osôb, osobitne, ak ide o ťažký stupeň závislosti, ako tomu bolo
u žalovaného (III. stupeň zo IV. stupňovej škály podľa znaleckého posudku JUDr. MUDr. Uhrína).
Uvedená skutočnosť však sama o sebe nenapĺňa pojem „neznesiteľného“ spolužitia, keď je nevyhnutné
prihliadať na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu prihliadajúc na preukázané prejavyfyzického, či psychického násilia, ktoré majú odôvodniť vylúčenie z užívania bytu. V prejednávanej
veci odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyplýva z jeho odôvodnenia, že
osobnostné charakteristiky žalobkyne a žalovaného ako emočne nezrelých osôb so sklonom ku

afektívnemu správaniu v prípade stresových situácií je zdrojom vzájomne podmienených konfliktov.
Nemožno prirodzene prehliadať existenciu žiarliveckého bludu u žalovaného, avšak z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, aby táto duševná porucha vytvárala pre žalobkyňu atmosféru neznesiteľného
spolužitia. Z opisu jej reakcií v znaleckých posudkoch je zrejmé, že vzniknutá situácia je pre ňu
emočne i fyzicky vyčerpávajúca, nespája sa však s existenciou dôvodnej obavy o svoj život a zdravie,

aj keď celkom pochopiteľne prežíva zvýšenú miera osobného napätia a nepohodlia v spolužití so
žalovaným. V okolnostiach prípadu tiež nemožno nevziať do úvahy, že žalobkyňa na pojednávaní na
súde prvej inštancie uviedla, že sa v domácnosti dlhšie nezdržiava z pracovných dôvodov (preto podľa
nej nemala ani vedomosť o prebiehajúcom dražobnom konaní vedenom na byt). Vyhrotené konfliktné
situácie spôsobené nadmerným požívaním alkoholu, ktorý stav mal podľa vyjadrení žalobkyne trvať
od roku 2010 nevykazovali známky sústavného, trvalého ohrozovania života a zdravia žalobkyne,

i keď nepochybne sa mohli negatívne prejaviť na jej psychickom rozpoložení zvýšeným napätím,
vyčerpanosťou. Napätie medzi partnermi však vyplýva z komplikovanej osobnostnej štruktúry oboch
sporových strán, ich nezrelého prístupu k riešeniu problémov, neschopnosti racionalizácie stavu, čo
prirodzene bráni fungovaniu v zdravom, podporujúcom vzťahu. Existencia konfliktov v danom prípade
nenapĺňa hypotézu právnej normy v zmysle ktorej, práve jeden z (bývalých)manželov zapríčiňuje svojím

správaním taký negatívny stav v spolužití, že toto dosahuje intenzitu „neznesiteľnosti“ pre druhého
(bývalého)manžela.Súdprvejinštanciepretosprávneuzavrel,žežalobkyňavkonaníneuniesladôkazné
bremeno o existencii neznesiteľného spolužitia v zmysle dlhodobého sústavného pocitu ohrozenia jej
života a zdravia zapríčineného práve konaním žalovaného. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil v zhode s § 387 ods. 1 CSP vrátane výroku o náhrade trov konania

zohľadňujúceho zásadu procesného úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 CSP.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzajúc z charakteru sporu uplatňujúc
princíp spravodlivosti aplikoval v konaní § 257 CSP a žiadnej sporovej strane náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Pokiaľ bola aj odvolateľka v konaní procesne neúspešná, odvolací súd vzal do úvahy

dôvody hodné osobitného zreteľa, keď práve abúzus alkoholu na strane žalovaného zadal dôvody pre
vedenie súdneho konania, za čo nesie osobnú zodpovednosť žalovaný. Súčasne odvolací súd prihliadol
nato,ževyjadreniežalovanéhokodvolaniujelenvšeobecnýmstanoviskombezrelevantnejskutkovej,či
právnej argumentácie, keď žalovaný formuloval svoj súhlasný postoj s rozhodnutím súdu prvej inštancie
zopakujúc, že žalobkyňa nesplnila svoju dôkaznú povinnosť, ktorý úkon nenaplňuje pojem účelnosti.

Zásade spravodlivého usporiadania pomerov strán sporu preto zodpovedá rozhodnutie o tom, že žiadna
z nich nemá nárok na náhradu trov konania o opravnom prostriedku.

17. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).