Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119205498
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4119205498.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. D. XXX/XX, E., zastúpený Mgr. Michalom Ferčákom, advokátom, so sídlom Bernolákova 1652/29,
Topoľčany, proti žalovaným: 1/ Blackside, a.s., IČO: 48 191 515, so sídlom Mlynské nivy 48, Bratislava,
zastúpený JUDr. Andrejom Balážikom, advokátom, Lachova 1609/32 Bratislava, 2/ F. C., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom B. XX, zastúpený JUDr. Jurajom Bilickým, advokátom, so sídlom Farská 8, Nitra, 3/
G. F. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaného
v prvom a žalovaného v druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej „súd prvej inštancie“)

zo dňa 10. novembra 2022 č. k. 18C/39/2019-311 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie“), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby mení tak, že žalobu žalobcu zamieta.
Žalovaní v prvom až treťom rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi na súde prvej
inštancie, ako aj na odvolacom súde v plnej výške, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie určil, že dobrovoľná dražba zo dňa 21.
02. 2019 o 10:00 hod., vykonaná v reštaurácii H. I., C. XXX/XX J., v zmysle oznámenia o dražbe Zn. E.,

dražobníkom Blackside, a.s. so sídlom Mlynské nivy 48 Bratislava, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v okrese Nitra, v katastrálnom území B., zapísané v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XX v celku, parcela registra „K.“, parcelné číslo
XXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, parcela registra „K.“, parcelné číslo XXX/X orná pôda o výmere
XXX m2, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a
stavba rodinný dom so súpisným číslom XX postaveným na parcele číslo XXX/X (ďalej aj „predmetné
nehnuteľnosti“), o ktorej spísala JUDr. Erika Szorádová, notárka, Notársku zápisnicu a Osvedčenie

vykonania opakovanej dobrovoľnej dražby N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, J. 5544/2019, je neplatná.
Zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovaným v prvom až treťom rade v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným
rozhodnutím.
1.2. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca bol výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností v katastrálnom území B., zapísaných na liste vlastníctva číslo XX. Na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 04. 10. 2010 bol predmet

dražby zaťažený záložným právom v prospech záložného veriteľa C. C., I.. Týmto záložným právom
bola zabezpečená pohľadávka zo Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 04. 10. 2010 medzi
žalobcom a F. B., ako dlžníkmi a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru v sume 67 200 eur s príslušenstvom (ďalej „predmetná zmluva o úvere“). Z dôvoduomeškania so splácaním úveru C. C., I. listom zo dňa XX. XX. XXXX vyhlásila ku dňu 17. 04. 2014
mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Banka svoju pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere
postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 04. 2016 na žalovaného v prvom rade. Žalovaný

v prvom rade bol navrhovateľom dražby a zároveň dražobníkom, ktorý dňa XX. XX. XXXX vykonal
opakovanú dobrovoľnú dražbu predmetu dražby. Priebeh dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou
zápisnicou J. XXX/XXXX, J. XXXX/XXXX. Cena dosiahnutá na dražbe bola vydražiteľom v zákonnej
lehote a v plnej výške uhradená na účet dražobníka. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
oznámil žalovaným svoje námietky taktiež dňa XX. XX. XXXX pri konaní opakovanej dobrovoľnej dražby

a tieto námietky sú prílohou Osvedčenia o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby N XXX/XXXX, Nz
XXXX/XXXX, J. XXXX/XXXX. Vydražiteľom predmetu dražby bol žalovaný v druhom rade, ktorý predmet
dražby nadobudol do BSM so žalovanou v treťom rade. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.
16Csp/124/2017 bol žalobca zaviazaný zaplatiť spoločnosti Blackside , a.s. dlžnú sumu z poskytnutého
úveru na základe úverovej zmluvy zo dňa 04. 10. 2011 celkom v sume 40 017,08 eura s príslušenstvom,
ktoré tvorili úroky z omeškania. Rozsudok 16Csp/124/2017 nadobudol právoplatnosť dňa 07. 08. 2019.

V odôvodnení tohto rozhodnutia sa súd prvej inštancie zaoberal tak zmluvnými úverovými podmienkami,
ako aj platnosťou postúpenia pohľadávky voči žalobcovi zo C. C. I. na spoločnosť Blackside, a.s.
V konaní bolo preukázané splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách,
z ktorého dôvodu súd konštatoval platnosť postúpenia pohľadávky.
1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 2 písm.

a/, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 16 ods. 3, § 21 ods. 2 zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), § 1 ods. 2 písm. b/
zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
ospotrebiteľskýchúveroch“),§52ods.1,§526Občianskehozákonníka(zákončíslo40/1964Zb.vznení
neskorších predpisov), § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“).

1.4. Konštatoval, že vzhľadom na právoplatne skončené konanie 16Csp/124/2017 o zaplatenie dlžnej
sumy z predmetného úveru, ktorým súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v prvom rade dlžnú
sumu, a v ktorom konaní súd skúmal i platnosť mimoriadnej splatnosti úveru a následného postúpenia
pohľadávkyvočižalobcovizoC.C.I.nažalovanéhovprvomrade,ježalovanývprvomradeoprávneným
subjektom na navrhnutie vykonania dobrovoľnej dražby. Tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva o postúpení

pohľadávky je neplatná, sa preukázalo už v konaní 16Csp/124/2017 ako nepravdivé.
1.5. Žalobca namietol neplatnosť dražby z dôvodu, že žalovaný v prvom rade v dobrovoľnej dražbe
vystupuje ako dražobník a súčasne ako navrhovateľ dražby. Súd prvej inštancie poukázal na
ustanovenie čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Ochrana obydlia a ochrana vlastníctva sú ústavou garantované práva.

Súd prvej inštancie zotrval na svojom názore, že zákon nevylučuje, aby vystupoval dražobník ako aj
navrhovateľ dražby, ale zároveň udáva, že musí byť, resp. malo by byť záložné právo realizované
dobrovoľnou dražbou vykonané nezávisle, nestranne, aby nevznikali prípadné pochybnosti tak, ako
je to v danom spore, keď prichádza k stretu záujmov dražobníka a navrhovateľa dražby. Stotožnil
sa s tvrdením žalobcu, že záložný veriteľ a dražobník v jednej osobe nemôže garantovať nezávislý

a nestranný výkon záložného práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 6Co/108/2011. Vyhodnotil, že nezávislosť a nestrannosť je dôležitou ústavnou
požiadavkou, ktorá musí byť kladená na dražobníka, pričom v danom spore dražobník a navrhovateľ
dražby sú totožné osoby a teda sú pochybnosti v tom smere, či bola vykonaná dražba v záujme
dosiahnutia čo najvyššieho možného speňaženia predmetu dražby. S poukazom na uvedené súd preto

dospel k záveru, že výkon záložného práva je i v rozpore s dobrými mravmi, keď dražobníkom v danej
dobrovoľnej dražbe bol totožný s osobou navrhovateľa dražby a preto nebola preukázaná zákonná
spôsobilosť pre vykonanie dražby. Z týchto dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel.
1.6. Návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu SR zamietol
dôvodiac, že legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom predpokladá spojitosť konania pred všeobecným súdom vyjadrenú tak, že podaniu návrhu musí
predchádzať rozhodovacia činnosť takého súdu. Nepovažoval za dôvodné konanie prerušiť v zmysle
ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b/ CSP a preto návrh žalobcu zamietol.
1.7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania, nakoľko bol v konaní úspešný.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol vo vyhovujúcej časti určenia neplatnosti dražby, žalovaný
v prvom rade. Dôvodil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2.1. Dôvodil, že žalobca v podanej žalobe namietal neplatnosť dobrovoľnej dražby výlučne z dvoch
dôvodov. Prvým dôvodom podľa žalobcu bola skutočnosť, že navrhovateľ dražby nebol záložným
veriteľom, ktoré tvrdenie odvodzoval z údajnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a nesplnením
podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.
2.1.1.Otázkaplatnostipostúpeniazabezpečenejpohľadávkypôvodnéhoveriteľanažalovanéhovprvom

rade bola ako predbežná otázka posudzovaná a posúdená konajúcim súdom v konaní sp. zn.
16Csp/124/2017, v ktorom bolo preukázané splnenie podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách a konštatovaná platnosť postúpenia pohľadávky. Odvolateľ sa stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, preto k tejto otázke sa ďalej nevyjadroval.
2.2. Druhým dôvodom, pre ktorý žalobca namietal neplatnosť tejto dobrovoľnej dražby bola skutočnosť,
že je neprípustné, aby žalovaný v prvom rade bol zároveň navrhovateľom dražby a aj dražobníkom.

2.2.1. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách,
kde sú uvedené dôvody, pre ktoré je možné namietať neplatnosť dražby a zároveň na ustanovenie § 16
ods. 1 tohto zákona, z ktorého je zrejmé, že zákonodarca výslovne predpokladal, že navrhovateľ dražby
a dražobník bude jedna a tá istá osoba, tento postup akceptoval a prispôsobil tomuto postupu podmienky
vykonania dražby. Žalobca nenamietal neplatnosť záložnej zmluvy, samotná skutočnosť, že navrhovateľ

dražby bolo v danom prípade zároveň dražobníkom nepredstavuje porušenie ustanovení zákona
o dobrovoľnej dražbe a súd prvej inštancie žiadne iné porušenie ustanovení tohto zákona nekonštatoval,
nedošlo k naplneniu v danej veci podmienok pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré sú
výslovne uvedené v ustanovení § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných držbách. Ak za týchto okolností
súd prvej inštancie dospel k záveru, ktorým konštatoval dôvodnosť žalobného návrhu a rozhodol

o neplatnosti dražby, je odvolateľ toho názoru, že ide o nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu
prvej inštancie a toto rozhodnutie nemá oporu v zákone.
2.3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v súvislosti s konaním žalovaného v prvom rade
vzbudzujúceho pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti výkonu dražby, ktoré bolo v rozpore s dobrými
mravmi, neuvádza žiadne konkrétne úkony, resp. konanie žalovaného v prvom rade, ktoré mal realizovať

v rámci výkonu dražby a ktoré by akýmkoľvek spôsobom vzbudzovalo pochybnosti o nezávislosti či
nestrannosti výkonu dražby, akýmkoľvek spôsobom by poškodzovalo záujmy žalobcu ako záložcu,
alebo by vytváralo akékoľvek nerovnovážne postavenie oboch strán, ktoré by vyžadovalo ochranu
žalobcu ako slabšej strany, poskytnutú zo strany súdu prvej inštancie. Ďalej dôvodí, že súd prvej
inštancie neprípustným spôsobom odôvodnil svoj záver o údajnom konaní v rozpore s dobrými mravmi

len na základe zovšeobecňujúcej konštatácie, že všetky dobrovoľné dražby, kde je navrhovateľom
dražby a dražobníkom ten istý subjekt, vzbudzujú pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti výkonu
dražby a takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Tieto závery súdu prvej inštancie považuje za
nesprávne, nenáležité, nemajúce žiadnu oporu v konkrétnych zisteniach, ktoré by svedčili o akomkoľvek
konaní žalovaného v prvom rade v rozpore s dobrými mravmi a v neposlednom rade tieto závery nemajú

oporu v ustálenej rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky a ani v ustálenej judikatúre vyšších
súdnych autorít.
2.4. V súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011, na ktoré v odôvodnení
rozsudku poukázal súd prvej inštancie odvolateľ dôvodil, že súd úplne odignoroval rozhodujúce časti
odôvodnenia predmetného rozhodnutia, ktoré objasňujú, z akého dôvodu Krajský súd v Prešove vydal

toto rozhodnutie. V tomto konaní krajský súd posudzoval konkrétne úkony a konanie dražobníka, ktoré
mohli mať za následok vznik pochybností o nezávislosti a nestrannosti výkonu dobrovoľnej dražby,
resp. ktoré mali neprimeraným spôsobom zasahovať do práv záložcu. Konanie pred Krajským súdom
v Prešove a predmetné konanie nespája žiadna súvislosť a skutkový stav v oboch prípadoch je
diametrálne odlišný.

2.5. Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej dôvodí, že zo strany žalobcu tak v podanej žalobe, ako aj
vpriebehukonanianasúdeprvejinštancienebolauvedenážiadnapochybnosťokonkrétnychúkonochči
konaní žalovaného v prvom rade, ktoré by vzbudzovali pochybnosť o nezávislosti a nestrannosti výkonu
dobrovoľnej dražby, alebo ktoré by akokoľvek poškodzovali záujmy žalobcu, resp. ktoré by spôsobovali
akúkoľvek nerovnováhu vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného v prvom rade v neprospech

žalobcu. Žiadne takéto konkrétne pochybenia zo strany žalovaného v prvom rade, ktoré by napĺňalo
tieto znaky, nekonštatoval ani súd prvej inštancie. Všeobecné konštatácie súdu prvej inštancie, založené
len na ničím nepodloženej premise, že v prípade totožnosti osoby navrhovateľa dražby a dražobníka
sa automaticky (bez toho, aby došlo k akémukoľvek škodlivému úkonu v rozpore so zákonom, čiv rozpore s dobrými mravmi), jedná o konanie spochybňujúce nezávislosť a nestrannosť výkonu dražby,
či poškodzujúce záujmy záložcu, sú neprimerané a neprípustné.
2.6. Odvolateľ ďalej súdu prvej inštancie vytýka, že úplne vo svojej argumentácii opomenul skutočnosť,

že k výkonu záložného práva dochádza výlučne v prípade, ak nedôjde k riadnemu a včasnému splateniu
zabezpečenej pohľadávky zo strany dlžníka. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby tak nie
je výsledkom svojvoľného rozhodnutia navrhovateľa dražby, ale dôsledkom skutočnosti, že dlžník porušil
svoje povinnosti, ku ktorým sa dobrovoľne zaviazal. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného
súdu SR zo dňa 24. 09. 2014 sp.zn. PL. ÚS 23/2014, v odôvodnení ktorého ústavný súd dôvodil, že:

„podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom
o dražbe určitého predmetu. V dobrovoľnej držbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu
na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý
je v hrubom nepomere k hodnote zálohu a záujmom záložného veriteľa. Takéto pnutie pritom pôsobí aj
pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú
cenu, pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej

praxi pri prevažujúcej praxi výkonov záložných práv na Slovensku, ale musí byť podporený konkrétnymi
zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokovávanú vec“. Vzhľadom na tieto závery ústavného súdu, ktoré
predstavujú relevantnú ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, zo strany súdu prvej inštancie
v danej veci došlo k zásadnému odklonu od tejto ustálenej judikatúry, pričom súd prvej inštancie tento
svoj odklon žiadnym uspokojivým spôsobom neobjasnil a nevysvetlil.

2.7. Odvolateľ v podanom odvolaní tiež konštatuje prekvapivosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 14. 07. 2020 žalobu zamietol
dôvodiac, že zákon tento postup (aby navrhovateľ dražby a dražobník bola jedna a tá istá osoba)
nevylučuje, pričom nebolo zrejmé, akým spôsobom by boli porušené, resp. ohrozené práva žalobcu
výkonom záložného práva. V dôsledku podaného odvolania, odvolací súd prvý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, výlučne z dôvodu konštatovaného
nedostatočného odôvodnenia tohto prvého rozsudku. Namietal tiež, že súd prvej inštancie nedodržal
postup podľa § 181 ods. 2 CSP a neuviedol stranám sporu svoje predbežné právne posúdenie a nijakým
spôsobom neprezentoval svoj zásadný odklon od skutkových a právnych záverov prezentovaných
v predchádzajúcom rozhodnutí. Tento odklon prezentoval až v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Žalovaný v prvom rade tak nemal žiadnu možnosť vyjadriť sa k tomuto novému právnemu názoru, ani
namietať nesprávnosť tohto názoru. Nerešpektovanie zákonného procesného postupu zo strany súdu
prvej inštancie malo zásadný dopad na možnosť uplatňovania procesných práv žalovaného v prvom
rade, pričom vzhľadom na intenzitu tohto zásahu do práv žalovaného v prvom rade došlo k odňatiu
možnosti žalovaného v prvom rade konať pred súdom v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.
2.8. Odvolateľ namieta tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, kedy sa súd prvej
inštancie náležitým spôsobom nevysporiadal s argumentmi strán sporu a dôkazmi predloženými v danej
veci, tieto neposúdil vo vzájomnej súvislosti uspokojivým spôsobom, neobjasnil svoje skutkové a právne
závery, predovšetkým dôkladne a presvedčivo neodôvodnil odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. Ak

súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil výlučne len na všeobecných domnienkach a predstavách,
nemajúcich žiadnu oporu v skutkovom stave zistenom v danej veci, nemožno považovať odôvodnenie
napadnutého rozsudku za dostatočné a súladné s požiadavkami definovanými v ustanoveniach
Civilného sporového poriadku.
2.9. Navrhuje odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie a rozhodnutie. Žiada priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním aj žalovaný v druhom rade. Dôvodil tým, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má

inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
3.1. V prvom rade namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie,

keď vôbec neodôvodnil a nevysvetlil svoj myšlienkový postup vo vzťahu k radikálnemu zvratu
k skutkovému a právnemu záveru posúdenia otázky neplatnosti dražby z dôvodu, že žalovaný v prvom
rade bol dražobníkom a súčasne i navrhovateľom dražby, oproti tomu, ako pôvodne rozhodol prvým
rozsudkom. V rozhodnutí absentuje náležité odôvodnenie úvah súdu, ktoré viedli k jeho záverua ktorý je v rozpore s vykonaným dokazovaním a skutkovými zisteniami. Neuviedol, v čom mali
spočívať pochybnosti, že dražba nebola uskutočnená v záujme dosiahnutia čo najvyššieho možného
speňaženia predmetu dražby, najmä a všetci žalovaní tvrdia, že dražba bola vykonaná zákonným

atransparentnýmspôsobom.Súdprvejinštancieopomenulvysporiadaťsasoskutočnosťou,žesamotný
zákon o dobrovoľných dražbách výslovne predpokladá situáciu, že dražobník môže byť tou istou osobou
ako navrhovateľ dražby. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nespôsobilosť dražobníka na
vykonanie dražby, pričom vôbec neuviedol, v čom vidí súvislosť medzi nespôsobilosťou dražobníka tým,
že išlo o osobu totožnú s navrhovateľom dražby ako záložným veriteľom.

3.2. Vytýka súdu prvej inštancie, že v napadnutom rozsudku vôbec nešpecifikuje, aké ustanovenia
zákona o dobrovoľných dražbách boli porušené, ani to, akým spôsobom mal byť žalobca dotknutý na
svojich právach a síce v takej intenzite, že by to malo zakladať dôvode pre vyslovenie neplatnosti
dražby. Žalobca v tomto smere neustál dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie rezignoval na svoju úlohu
v tom zmysle, ako je vyjadrená v uznesení Ústavného súdu SAR sp. zn. PL. ÚS 23/2014. Taktiež
odvolateľovi nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie konštatoval výkon záložného práva

v rozpore s dobrými mravmi. Cena, ktorú ako vydražiteľ za predmet dražby zaplatil, bola vyššia, ako
reálna trhová cena predmetu dražby v tom čase, čo v konaní sporné nebolo. Nie je zrejmé, v čom
konkrétne mal byť žalobca na svojich právach ukrátený.
3.3. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku zmeniť tak, že žalobu zamietne
a žalovaným v prvom až treťom rade prizná nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniam žalovaného v prvom a v druhom rade opätovne poukázal
na svoj názor, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 neboli splnené
podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nesúhlasí tiež s tým, že zo strany
súdu prvej inštancie došlo k radikálnemu zvratu. Taktiež nedošlo k zásadnému odklonu od ustálenej

judikatúry, práve naopak, súd prvej inštancie aplikoval a vykladal zákon o dobrovoľných dražbách
výlučne spôsobom súladným s Ústavou SR. Zákon o dobrovoľných dražbách by mal garantovať
objektívnosť a nestrannosť výkonu dražby a jeho výklad poskytovať plnú ochranu práv a právom
chránených záujmov vlastníka predmetu dražby. Konanie dražobníka by nepochybne malo smerovať
k stransparentneniu procesu dobrovoľných dražieb a zamedzeniu čo i len potenciálneho rizika nekalostí

pri ich vykonávaní, resp. zabrániť zneužívaniu dobrovoľných dražieb vydražením veci výrazne pod cenu.
4.1.Akžalovanývprvomradenamieta,ževdanejprocesnejsituáciiužnemalžiadnumožnosťvyjadriťsa
k novému právnemu posúdeniu súdu prvej inštancie, nie je tomu tak. Všetky podania žalovaný v prvom
rade mal k dispozícii, vyjadroval sa k ich obsahu. Odvolanie žalovaného v prvom a v druhom rade preto
nepovažuje za dôvodné a navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdiť

a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný v prvom rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich vyjadreniach
a tvrdeniach obsiahnutých v podanom odvolaní. Dôvodí, že žiadne z tvrdení žalobcu nemá právny
význam pre posúdenie existencie dôvodov pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko žalobca

vôbec nespochybňuje platnosť záložnej zmluvy, netvrdí, že by boli porušené ustanovenia zákona
o dobrovoľných dražbách a zároveň by tým žalobca bol dotknutý na svojich právach. Žalobca neuviedol
žiadne konkrétne argumenty, ktoré by mali neplatnosť dobrovoľnej dražby preukázať a nedospel
k žiadnym konkrétnym zisteniam, že by dobrovoľnou dražbou boli porušené ustanovenia zákona a že by
žalobca bol tým dotknutý na svojich právach. V tomto smere žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia,

ani dôkazné bremeno.
5.1. Ďalej žalovaný v prvom rade uvádza, že zákon o dobrovoľných dražbách priamo výslovne
neupravuje vzťah navrhovateľa dražby k dražobníkovi a naopak, resp. možnosť ich totožnosti vyplýva
z ustanovenia § 16 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou, v zmysle ktorého, ak je dražobník navrhovateľom
dražby, dražbu možno vykonať bez zmluvy o vykonaní dražby. Uvedený záver potvrdzuje aj odborná

právna literatúra, v zmysle ktorej dobrovoľná dražba sa spravidla vykonáva na základe písomnej
zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom. Zmluvu nie je potrebné uzavrieť
v prípade, že je navrhovateľom dražby štát, obec alebo územný samosprávny celok, ak ide o jeho
majetok, môže vystupovať ako dražobník. Zmluvu ďalej nie je možné uzavrieť v prípade, ak je
dražobník zároveň navrhovateľom tejto dražby, čo zákon nevylučuje. Totožnosť navrhovateľa dražby

s dražobníkom ani po materiálnej stránke neodporuje sama o sebe žiadnemu princípu ústavnej hodnoty.
Žalobca v tejto súvislosti namieta, že žalovaný v prvom rade vystupuje ako dražobník a súčasne
ako navrhovateľ dražby, následkom čoho vznikajú dôvodné pochybnosti o tom, že záložné právo
je prostredníctvom dobrovoľnej dražby konávané nezávisle a nestranne. Požiadavku na nestrannosťa nezávislosť dobrovoľnej dražby odvodzuje od právnych záverov vyslovených v rozhodnutiach súdov.
Avšak zo žiadneho z rozhodnutí nevyplýva záver, že s požiadavkou na nestrannosť a nezávislosť
dobrovoľnej dražby je v rozpore, ak navrhovateľ dražby vystupuje zároveň ako dražobník. Podstatou

súdnych rozhodnutí je argumentácia, že v dobrovoľnej dražbe pôsobí pnutie medzi záujmom záložcu na
tom, aby bola vec predaná za čo najvyššiu cenu. Zároveň neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorého
právnym záverom by bolo konštatovanie, že totožnosť navrhovateľa dražby a dražobníka v procese
dobrovoľnej dražby je ústavne neudržateľná, resp. v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách.
5.2. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky na žalovaného v prvom

rade dodal, že zákon o dobrovoľných dražbách podanie žaloby z tohto dôvodu neumožňuje.
5.3. Záverom dodáva, že samotná totožnosť dražobníka s osobou navrhovateľa dražby, ktorú navyše
pripúšťa samotný zákon, nemôže sama o osebe zakladať rozpor s dobrými mravmi bez toho, aby
tento záver súdu prvej inštancie bol podporený konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa na predmetnú
dobrovoľnú dražbu, majúcimi za následok nepreukázanie zákonnej spôsobilosti pre vykonanie dražby
dražobníkom. Takéto konkrétne zistenia však súd prvej inštancie, vo svojom, druhom rozhodnutí

neuviedol, resp. uvedený záver presvedčivo neodôvodnil.
5.4. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok, žalobu žalobcu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov
konania.

6. Žalovaný v druhom rade v písomnom vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v podanom

odvolaní. Dodal, že závery, na ktoré sa odvolal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázaním
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sú na daný prípad nepoužiteľné a nie je ich možné
brať do úvahy ako ustálenú judikatúru. Navyše súd prvej inštancie neuviedol, v čom vidí súvislosti
medzi nespôsobilosťou dražobníka na vykonanie dražby a tým, že išlo zároveň o osobu totožnú
snavrhovateľomdražby.Bezakejkoľvekprávnejrelevanciesúdprvejinštanciedospelkzáveruorozpore

výkonu záložného práva s dobrými mravmi. Taktiež sa vôbec nezmienil v napadnutom rozsudku o tom,
ktoré ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách boli porušené a zároveň rovnako nešpecifikuje,
akým konkrétnym spôsobom mal byť žalobca dotknutý na svojich práva v takej intenzite, že by to malo
zakladať dôvod pre vyslovenie neplatnosti dražby.

7. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že ešte pred udelením príklepu opakovane
namietal proti realizácii dražby a vyslovoval svoj nesúhlas s jej realizáciou. Priamo so žiadnym zo
žalovaných žalobca zmluvný vzťah, ktorý by sa týkal predmetu dražby, nikdy neuzavrel. Dražba reálne
prebiehala proti jeho vôli. Opakovane doručil svoje námietky proti realizácii dražby priamo dražobníkovi
a navrhovateľovi dražby. Zároveň sa v spore vedenom pod sp.zn. 25C/14/2019 domáhal určenia, že

predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, z dôvodu realizácie dobrovoľnej dražby ale
predmet sporu odpadol. Žalobca nebol pasívny a všetky námietky dražobníkovi včas oznámil. Dôraz na
nezávislý a nestranný výkon záložného práva kládol Krajský súd v Prešove aj v ďalších rozhodnutiach.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného v prvom a v druhom rade podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom
týchto odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa §
383 CSP, po nariadení odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolania
žalovaných v prvom a v druhom rade sú opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že dobrovoľná
dražba zo dňa 21. 02. 2019, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese J.,

v katastrálnom území B., zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom na LV č. XX v celku, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X orná pôda o
výmere XXXX m2, parcela registra „K.“, parcelné číslo XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parcela
registra „K.“, parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2 a stavba rodinný dom
so súpisným číslom XX postaveným na parcele číslo XXX/X, o ktorej spísala JUDr. Erika Szorádová,

notárka, Notársku zápisnicu a Osvedčenie vykonania opakovanej dobrovoľnej dražby N XXX/XXXX,
Nz XXXX/XXXX, J. XXXX/XXXX, je neplatná. Žalobca namietal, že opakovaná dobrovoľná dražba bola
vykonaná nezákonne, nakoľko navrhovateľom dražby nebol záložný veriteľ, nakoľko žalovaný v prvom
rade svoje právne nástupníctvo odvodzoval zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XXzo dňa XX.X.XXXX, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona
o bankách a § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal, že žalovaný v prvom rade bol
dražobníkom a súčasne navrhovateľom predmetnej dobrovoľnej dražby, ide o jasný konflikt záujmov.

9.1. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 14. 07. 2020 žalobu žalobcu zamietol. Už v tomto
rozsudku konštatoval, že rozsudkom sp. zn. 16Csp/124/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť, došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalobcovi zo C. C., I. na žalovaného v prvom rade. Dospel
tiež k záveru, že zákon nevylučuje, aby vystupoval dražobník ako aj navrhovateľ dražby a tiež nebolo
zrejmé, akým spôsobom boli porušené, resp. ohrozené práva žalobcu výkonom záložného práva.

V dôsledku odvolania podaného žalobcom, odvolací súd uznesením č.k. 6Co/10/2021-276 zo dňa 15.
decembra 2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení uznesenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/66/2019,
z ktorého vyplýva, že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby, musia byť kumulatívne
splnené dva predpoklady, a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona a že žalujúca osoba bola
práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné

bremeno zaťažuje žalobcu. Súdu prvej inštancie vytkol nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku, jeho nepreskúmateľnosť, keď nedal dostatočnú odpoveď na námietky žalobcu.
9.1.1. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, z účasti ktorého sa žalobca písomne
ospravedlnil a predložil súdu písomný záverečný návrh, ospravedlnila sa aj žalovaná v treťom rade a súd
prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za

účelom vyhlásenia rozsudku.
9.2. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel a určil, že dobrovoľná
dražba zo dňa 21. 02. 2019 je neplatná. V odôvodnení napadnutého rozsudku k prvej námietke
žalobcu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v prvom rade v dôsledku neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky pre nedodržanie podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8

zákona o bankách, poukázal na rozsudok vo veci 16Csp/124/2017, v ktorom ako prejudiciálnu otázku
riešil otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky voči žalobcovi zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na
žalovaného v prvom rade. Dospel k záveru o platnosti tejto zmluvy a o splnení podmienok uvedených
v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. K druhej námietke žalobcu, týkajúcej sa skutočnosti, že
navrhovateľ dražby a dražobník bola jedna a tá istá osoba uviedol, že bolo v rozpore s dobrými mravmi,

že išlo o tú istú osobu napriek tomu, že výkon dobrovoľnej dražby je dražobník povinný vykonávať
nestranne a nezávisle.
9.3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný v prvom rade, ktorý v podstate namietal
vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o vecnej
pasívnej legitimácii žalovaného v prvom rade, avšak namietajúc záver súdu prvej inštancie o tom,

že prakticky vylúčil možnosť, že navrhovateľ dražby a dražobník môže byť jedna a tá istá osoba
napriek tomu, že z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách táto skutočnosť vyplýva
a zákon ju nevylučuje. Navyše vytýka súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie rozporu s dobrými
mravmi. Žiadal zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom vo vyjadrení
k vyjadreniu žalobcu uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.

9.4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním aj žalovaný v druhom rade. Namietal
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, poukázal na skutočnosť, že zákon nevylučuje, aby
bol navrhovateľ dražby a dražobník jedna osoba. Poukázal na skutočnosť, že žalobca tak v podanej
žalobe, ako ani v priebehu konania nenamietal neplatnosť záložnej zmluvy, neuviedol, ktoré ustanovenia
zákona o dobrovoľnej dražbe boli porušené, tiež nekonkretizoval, ktoré a aké jeho práva boli dotknuté

a porušené. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu zamietnuť.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalovaných v prvom
a v druhom rade, konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel k záveru, že je potrebné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Z uvedeného dôvodu preto nariadil odvolacie pojednávanie, na
ktoromzopakovaldokazovanieoboznámenímrozsudkuOkresnéhosúduNitrač.k.16Csp/124/2017-197
na č.l. 167, listom vlastníctva č. XX pre katastrálne územie B. na č.l. XX a Notárskou zápisnicou N

XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX,J. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX na č.l. 25-41. Zároveň odvolací súd
oboznámil vyjadrenie žalobcu zo dňa 12. 10. 2023 k výzve odvolacieho súdu na možnú aplikáciu
ustanovenia § 16 ods. 1, veta za bodkočiarkou zákona o dobrovoľných dražbách, vyjadrenie žalovanéhov prvom rade zo dňa 06. 11. 2023 a vyjadrenie žalovaného v druhom rade zo dňa 03. 11. 2023. Žalovaná
v treťom rade na výzvu odvolacieho súdu nereagovala.
11.1.Pojednávania sa na odvolacom súde sa zúčastnili právni zástupcovia žalovaného v prvom rade

a žalovaného v druhom rade. Bez ospravedlnenia sa nedostavil právny zástupca žalobcu napriek
tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 12.10.2023. Žalovaná v treťom rade svoju neúčasť
ospravedlnila.
12. Právny zástupca žalovaného v prvom rade na odvolacom pojednávaní zotrval na podanom odvolaní
a dôvodoch v ňom uvedených. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich predchádzajúcich

vyjadrení a dodal, že v dôsledku toho, že navrhovateľ dražby a dražobník bola jedna a tá istá osoba
došlo k zvýhodneniu žalobcu v tom smere, že dražobník si neuplatnil nárok na odmenu. Navrhol zmeniť
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu zamietnuť a priznať žalovanému v prvom
rade náhradu trov konania.

13. Právny zástupca žalovaného v druhom rade na odvolacom pojednávaní uviedol, že trvá na podanom

odvolaníadôvodochvňomuvedených.Stotožnilsasargumentácioužalovanéhovprvomradeanavrhol
zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu žalobcu zamietnuť a priznať žalovanému v druhom rade náhradu
trov konania.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj na
odvolacom pojednávaní po zopakovaní dokazovania, vyjadrení právnych zástupcov strán sporu, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci síce vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, avšak
neaplikoval ustanovenie § 16 ods. 1 a § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, napriek tomu, že
ustanovenie § 21 ods. 2 zákona citoval v napadnutom rozsudku a skutkový stav, ktorý v dostatočnom

rozsahu zistil, nesprávne vyhodnotil a vec nesprávne právne posúdil.

16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie,
ktorý v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k záveru, že nie je potrebné doplniť
dokazovanie, avšak konajúci súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, preto na odvolacom

pojednávaní zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a to oboznámením rozsudku
Okresného súdu Nitra sp.zn. 16Csp/124/2017, listu vlastníctva č. XX a notárskej zápisnice o priebehu
dražby zo dňa XX. XX. XXXX a vyjadrení strán sporu k výzve odvolacieho súdu k možnej aplikácii
ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.

17. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov,
dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ
dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo
ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok
alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom

má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade
spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

18. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k

predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri
ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k
predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobenéani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkom dražby je osoba
prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto
zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu

a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie
príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je
vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená
navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách).
Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok

k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f/ zákona o dobrovoľných
dražbách). Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách).
Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/ zákona o dobrovoľných
dražbách). Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho
vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 veta prvá zákona
o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách,

môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa
príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti

dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa
takýto rozsudok týka (viď § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkmi súdneho konania
o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba
dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách (viď § 21 ods. 4 zákona o
dobrovoľných dražbách). Ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu (viď

§ 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách). Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej
dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti.

19. Ustanovenie § 21 zákona o dobrovoľných dražbách predstavuje jadro súdnej ochrany vo vzťahu
k vykonanej dobrovoľnej dražbe. V odseku 2 tohto ustanovenia sú regulované podmienky a dôvody

uplatnenia režimu určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Predstavuje v zásade jediný prostriedok
nápravy a ochrany práva ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok
a dosiahli reštituovanie prvotných právnych pomerov. Osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba
dotknutá na svojich právach domáhať na súde určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby upravuje práve
toto ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách. Ide o inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej

dražbe, ktorý môžu uplatniť osoby ňou dotknuté ako jediný prostriedok nápravy a ochrany práva na
zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby.

20. Dražba je neplatná len za predpokladu, že na základe podanej žaloby o tom rozhodol rozsudkom súd
a určil držbu za neplatnú. Jedným z dôvodov, pre ktorý je možné uplatniť žalobu o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby (okrem spochybnenia platnosti záložnej zmluvy), je porušenie ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu,
že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby. Upravuje len prípady, v ktorých nie je možné
vysloviťneplatnosťdražby(§21ods.6zákonaodobrovoľnýchdražbách).Keďžeideojedinýprostriedok
procesnej ochrany dotknutej osoby a iné dôvody, ktoré by neumožňovali vysloviť neplatnosť dražby

titulom porušenia zákona alebo titulom iných skutočností, zákon neuvádza, treba v tomto smere zvoliť
skôr extenzívny výklad.
20.1. K úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu
ustanovení zákona. Predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie,
ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého

ustanovenia zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť.
To znamená, že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady, a to, že boli porušené ustanovenia
tohto zákona a že žalujúca osoba bola práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na
svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje žalobcu

(uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/66/2019).

21. Aplikujúc ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách na odvolacím súdom
prejednávanú vec, je potrebné konštatovať, že žalobca, domáhajúc sa neplatnosti dobrovoľnej dražbyna základe dvoch námietok, z ktorých prvá námietka smerovala k nedostatku vecnej pasívnej legitimácie
žalovaného v prvom rade, keď namietal, že zmluva o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na
žalovaného v prvom rade pre nesplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona

o bankách, je neplatná; druhá námietka, pre ktorú namieta neplatnosť dobrovoľnej dražby bola
skutočnosť, že navrhovateľ dražby a dražobník bola jedna a tá istá osoba, z ktorého dôvodu mohli
vzniknúť pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti dražobníka; nesplnil predpoklady pre úspešné
uplatnenie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle citovaného ustanovenia § 21 ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách.

22. Odvolací súd k prvej námietke žalobcu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z pôvodného
veriteľa na žalovaného v prvom rade sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
ktorý uviedol v napadnutom rozsudku v bode 25. a 26. Skutočnosť, že s týmto záverom sa stotožnil aj
žalovaný v prvom rade, žalovaný v druhom rade, ktorí predmetný rozsudok napadli odvolaním, odvolací
súd nepovažoval za potrebné ďalej sa touto námietkou zaoberať a poukazuje iba na odôvodnenie

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti.
22.1. Odvolací súd iba dodáva, že vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku Okresného
súdu Nitra sp.zn. 16Csp/124/2011, v ktorom konaní ako predbežnú otázku riešil práve otázku platnosti
postúpenia pohľadávky a splnenia zákonných predpokladov pre postúpenie uvedených v ustanovení §
92 ods. 8 zákona o bankách a dospel k jednoznačnému záveru o splnení týchto podmienok a teda aj

oplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkyveriteľavočižalobcovi,bolopovinnosťoužalobcurešpektovať
toto rozhodnutie a na jeho základe plniť žalovanému v prvom rade. Za situácie, že tak žalobca
nepostupoval a porušil svoje povinnosti vyplývajúce z tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia,
nemôže sa domáhať ochrany práva, keď sám právo porušil. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť,
že žalobca v konaní 16Csp/124/20017, v ktorom bol zaviazaný zaplatiť žalovanému v prvom rade

(t.j. novému veriteľovi), keď skonštatoval platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, žiadny riadny ani
mimoriadny opravný prostriedok proti tomuto rozsudku nepodal.

23. Druhou námietkou, ktorou sa žalobca domáhal ochrany práva a neplatnosti dobrovoľnej dražby
bola námietka, že: „žalovaný v prvom rade v predmetnej dobrovoľnej dražbe vystupoval ako dražobníka

súčasne ako navrhovateľ dražby, následkom čoho vznikli dôvodné pochybnosti o tom, že záložné právo
bolo prostredníctvom dražby vykonávané nezávisle a nestranne (atribút nezávislosti a nestrannosti je
potrebné posudzovať v kontexte, že záložný veriteľ si svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok
zmluvného vzťahu zabezpečuje „exekučný titul“, ktorý následne, ak je aj v pozícii dražobníka, sám
nútene voči dlžníkovi vykonáva). Žalobca zdôraznil, že nezávislosť a nestrannosť je mimoriadne

dôležitou ústavnou požiadavkou, ktorá musí byť kladená na dražobníka bez ohľadu na prípadné
nedostatky zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý túto otázku explicitne nerieši. Trvá na tom, že nie je
prípustné, aby bol žalovaný v prvom rade dražobníkom a navrhovateľom dražby“.
23.1.Súdprvejinštancievyhoveltejtonámietkežalobcunapriektomu,ževôbecneaplikovalustanovenie
§ 16 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré danú situáciu predpokladá. Súd prvej inštancie sa

k neaplikovaní tohto ustanovenia v napadnutom rozsudku vôbec nezmienil, nezdôvodnil a neuviedol
dôvody, pre ktoré z daného ustanovenia nevyvodil žiadny záver. Z uvedeného dôvodu odvolací súd,
keďže sa so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k tejto námietke žalobcu nestotožnil, vyzval podľa
§ 382 CSP strany sporu, aby sa k možnej aplikácii tohto ustanovenia vyjadrili.

24. Žalobca v podanom písomnom vyjadrení opätovne, iba teoreticky poukázal na pomerne stručnú
a vágnu právnu úpravu konania o dobrovoľných dražbách. V teoretickej rovine poukázal na možnosť
nerovnováhy v disponovaní s hodnotami, ktoré sú stelesnené v základných ľudských právach
a slobodách. Poukázal na odlišnosť dobrovoľnej dražby od nútenej, uvedenej v rozhodnutí Ústavného
súdu SR sp.zn. PL. ÚS 23/2014.

24.1. Žalovaný v prvom rade v písomnom vyjadrení poukázal na zdôvodnenie aplikácie tohto
ustanovenia v replike zo dňa 14. 02. 2023 a súhlasí s aplikáciou tohto ustanovenia na prejednávaný
spor. Dodal, že zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať,
čo nie je zákonom zakázané, nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, ako aj na
stabilizovanú judikatúru ústavného súdu (IV. ÚS 77/02), v zmysle ktorej každý má právo na to, aby sa

jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže
mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má
každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorýpredpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (III.
ÚS 63/06).
24.2. Žalovaný v druhom rade k výzve odvolacieho súdu uviedol, že súhlasí s predmetnou aplikáciou,

keďže súd prvej inštancie sa okrem iného opomenul vysporiadať so skutočnosťou, že samotný zákon
o dobrovoľných dražbách výslovne predpokladá situáciu, že dražobník môže byť tou istou osobou
ako navrhovateľ dražby. Súd prvej inštancie neuviedol, v čom vidí súvislosť medzi nespôsobilosťou
dražobníka na vykonanie dražby a tým, že išlo zároveň o osobu totožnú s navrhovateľom dražby ako
záložným veriteľom, taktiež neodôvodnil náležite svoj záver k otázke neplatnosti dražby.

25. Odvolací súd sa následne námietkou žalobcu, ktorou dôvodí, že v dôsledku toho, že navrhovateľ
dražbyadražobníkbolajednaatáistáosoba,vdôsledkučohomohlivzniknúťpochybnostionestrannosti
a nezávislosti konania dražobníka, je dôvod na určenie neplatnosti predmetnej dražby, zaoberal a dospel
k nasledujúcim záverom.
25.1. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách upravuje, že dražbu je možné vykonať

iba na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražbu, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom.
Ďalej uvádza prípady, v ktorých toto neplatí, pričom jedným z prípadov je aj prípad, ak je dražobníkom
navrhovateľ dražby. Z logického výkladu tohto ustanovenia je možné vydedukovať, že zákonodarca už
vopred počítal s tým, že sa môžu vyskytnúť prípady, v ktorých bude vystupovať navrhovateľ dražby
ako dražobník. Teda zákon explicitne nevylučuje prípad, aby bol navrhovateľ dražby a dražobník jedna

a tá istá osoba. Totožnosť navrhovateľa dražby a dražobníka (bez ďalších neprijateľných okolností), ani
po materiálnej stránke neodporuje princípu ústavnej hodnoty. Je iba samozrejmé a bez akýchkoľvek
námietok a pochybností, že dražobník musí vykonávať svoju funkciu nestranne a nezávisle. Na druhej
strane, ak dotknutá strana namieta pochybnosti o výkone funkcie dražobníka nestranne a nezávisle,
musí tieto pochybnosti konkretizovať a uviesť konkrétne okolnosti, skutočnosti a dôvody, pre ktoré túto

námietku nestrannosti a nezávislosti vzniesol. Dražobník nie je osobou, ktorej zákon zveril akékoľvek
vyvažovanie práv a povinností medzi navrhovateľmi držieb a vlastníkmi predmetu dražieb a jeho
výlučnou úlohou v tejto súvislosti je plniť si riadne a dôsledne všetky svoje povinnosti uložené mu
zákonom o dobrovoľných dražbách (komentár zákona o dobrovoľných dražbách Valová, K. a kol.).
Odvolací súd dodáva, že požiadavka nestrannosti a nezávislosti dražobníka nevyplýva zo žiadnej

právnej normy, táto požiadavka bola vznesená iba súdnymi rozhodnutiami v súvislosti s uplatňovaním
atribútu dobrých mravov.

26. Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že požiadať súd o určenie
neplatnosti dražby môže osoba, ktorá buď spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo namieta, že

boli porušené ustanovenia tohto zákona a v dôsledku tohto porušenia bol dotknutý na svojich právach.
Za situácie, že žalobca vzniesol predmetnú námietku týkajúcu sa skutočnosti, že navrhovateľ dražby
a dražobník bola totožná osoba v osobe žalovaného v prvom rade, bez toho, aby buď spochybnil
neplatnosť záložnej zmluvy, resp. aby uviedol, ktoré konkrétne ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách boli porušené a tiež aby uviedol konkrétne dôvody a skutočnosti, ako bol sám dotknutý na

svojich právach tým, že navrhovateľ dražby a dražobník bola jedna a tá istá osoba, nemôže byť jeho
žaloba o určenie neplatnosti dražby, úspešná.
26.1. Žalobca iba všeobecne, v teoretickej rovine uviedol tak v podanej žalobe, ako aj vo vyjadreniach
v priebehu konania, že by mohli vzniknúť pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti dražobníka,
keďže bol totožný s navrhovateľom dražby. Žiadne konkrétne okolnosti, dôvody, skutočnosti, pre

ktoré sa domnieva a tvrdí, že dražobník konal v priebehu dražby nestranne a nezávisle, neuviedol
a nekonkretizoval. Potom jeho tvrdenie o nedodržaní nestrannosti a nezávislosti zostáva iba v jeho
subjektívnej teoretickej rovine, ktorá nemôže zakladať opodstatnenosť dôvodov pre určenie neplatnosti
dražby. Navyše žalobca v priebehu konania vôbec nespochybnil platnosť záložnej zmluvy, vôbec
neuviedol, ktoré ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách boli konaním dražobníka porušené.

Keďže predpokladom úspechu žaloby o určenie neplatnosti dražby je, že musia byť porušené
ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, pričom musí ísť o také porušenie, ktorým je zároveň
žalobca aj reálne dotknutý na svojich právach, pričom medzi porušením niektorého ustanovenia zákona
o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach žalobcu musí existovať príčinná súvislosť.
Povinnosť tohto tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu.

26.2. Za situácie, že v danej veci žalobca vôbec tieto skutočnosti neosvedčil, nekonkretizoval porušenie
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a už vôbec nekonkretizoval okolnosti, na základe ktorých
bol dotknutý na svojich právach, odvolací súd je nútený konštatovať, že žalobca povinnosť tvrdenia
a dôkazné bremeno neuniesol. Následne potom nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudoksúdu prvej inštancie a potvrdiť vyhovenie jeho žalobe o určenie neplatnosti dražby. Na základe týchto
dôvodov odvolací súd preto konštatuje, že neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 21 ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách a preto žalobe žalobcu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby

nemohol vyhovieť.

27. Záverom odvolací súd iba dodáva, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ako aj žalobca
vpísomnýchvyjadreniachsaodvolávajúnarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.6Co/108/2011,
ktorý poukazoval práve na nedodržanie nestrannosti a nezávislosti dražobníka v konaní dobrovoľnej

dražby, keďže dražobníkom a navrhovateľom dražby bola jedna a tá istá osoba. Súd prvej inštancie
však úplne opomenul vysvetliť aj skutkový stav, na základe ktorého Krajský súd v Prešove tento záver
vyslovil. Skutkový stav v konaní pred súdom v Prešove a skutkový stav v prejednávanej veci je úplne
odlišný a záver súdu, ktorý vyslovil prešovský súd, nie je možné aplikovať v danej veci. Navyše odvolací
súd dodáva, že rozhodnutím iného odvolacieho súdu nie je viazaný, záverom odvolacieho súdu je
viazaný iba súd prvej inštancie v danom konaní. Krajský súd v Prešove v danej veci vychádzal zo

záverov uverejnených v Náleze Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. Pl. ÚS 47/04. Napriek tomu, že
v tejto veci išlo o úplne odlišný skutkový stav a vyslovený záver nebolo možné zovšeobecniť a aplikovať
aj v danej, prejednávanej veci, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danej veci nie je možné
aplikovať ani tieto závery Ústavného súdu ČR, nakoľko nimi nie je súd viazaný, keďže česká právna
úprava, týkajúca sa konania dobrovoľných dražieb je odlišná od slovenskej právnej úpravy. Závermi

českých súdnych autorít sa všeobecné súdy na Slovensku môžu inšpirovať, avšak právne záväzné nie
sú (aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo/169/2022).

28. Žalobca v podanom poslednom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v prvom a v druhom rade poukázal
na skutočnosť, že v konaní nebol pasívny a už v priebehu, resp. pred príklepom predložil dražobníkovi

námietky voči priebehu dražby.
28.1. Po preskúmaní týchto námietok, ktoré sú prílohou notárskej zápisnice o osvedčení priebehu
dražby, odvolací súd konštatuje, že obsah týchto námietok je totožný s námietkami, pre ktoré žalobca
v podanej žalobe namieta neplatnosť dražby. Namietal, že navrhovateľ dražby nemôže byť legitímnym
na podanie takéhoto návrhu, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym

úkonom pre nesplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. Druhou
námietkou bola skutočnosť, že navrhovateľ dražby bol zároveň aj dražobníkom. Odvolací súd sa vo
vyššie uvedenom odôvodnení s týmito námietkami vysporiadal.

29. Odvolací súd sa absolútne nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že výkon

záložného práva bol v danej veci v rozpore s dobrými mravmi, keď dražobníkom v danej dobrovoľnej
dražbe bol totožný s osobou navrhovateľa dražby a preto nebola preukázaná zákonná spôsobilosť pre
vykonanie dražby. Za situácie, že súd prvej inštancie tento svoj záver vôbec nerozviedol, neuviedol
žiadne svoje úvahy, pre ktoré dospel k tomuto záveru, nekonkretizoval, v čom bol výkon záložného
práva v rozpore s dobrými mravmi a v čom spočíval tento rozpor, je v tejto časti jeho rozsudok

absolútne nepreskúmateľný a nespĺňa v tejto časti podmienky riadneho odôvodnenia rozsudku. Keďže
odvolací súd sa s týmto záverom nestotožnil a nemal ani dostatok dôvodov pre vyvrátenie tohto názoru,
ďalej sa otázkou dobrých mravov v súvislosti s výkonom dražby a v súvislosti so skutočnosťou, že
navrhovateľ dražby a dražobník bola jedna a tá istá osoba, nezaoberal. Zároveň súd prvej inštancie
vôbec nevysvetlil ako mala byť preukázaná zákonná spôsobilosť pre vykonanie dražby, v čom spočívalo

porušenie preukázania splnenia tejto podmienky, keďže tento záver v napadnutom rozsudku bez
ďalšieho zdôvodnenia iba konštatoval.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pre nesplnenie zákonných

podmienok, zamietol.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1
CSP, úspešným žalovaným v prvom až treťom rade priznal právo na náhradu trov konania tak na súde
prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).