Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614211330
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1614211330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a

členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: A. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, C., zastúpený JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom so sídlom
Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, proti žalovanej: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
zastúpená JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, o zaplatenie
15.249,59 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 6C/504/2014-165 zo
dňa 8. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. potvrdzuje.

Odvolanie žalobcu proti výroku II. odmieta.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že : I. Súd konanie v časti o zaplatenie
sumy 8.315,25 € zastavuje. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.208,12 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta. IV. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,92 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

1.1. Predmetom konania je úhrada peňažnej náhrady za užívanie pozemkov žalovanou nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 264,5 m2, vo výške 3.041,75 € ročne za obdobie od
07.04.2011 do 07.04.2014. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že ku dňu podania žaloby bola
predmetom konania suma 9.125,25 €. Podanie žalobcu zo dňa 26.11.2018 je však potrebné podľa
obsahu posúdiť aj ako čiastočné späťvzatie, nakoľko žalobca totiž za obdobie od 07.04.2011 do

25.07.2012 nepožadoval žiadnu náhradu. Za obdobie od 26.07.2012 do 16.10.2013 žiadal náhradu
len za užívanie spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch o veľkosti 1/6. Pokiaľ ide o výšku náhrady
za obdobie od 26.07.2012 do 07.04.2014, žalobca ju žiadal priznať v takej výške, aká vyplynie zo
znaleckého dokazovania. Podľa záverov znaleckého dokazovania v znaleckom posudku č. 2/2021
súdom ustanoveného znalca Ing. Ľuboša Horčičáka potom, žalobca za uvedené obdobie od 26.07.2012
do 07.04.2014 požadoval peňažnú náhradu vo výške 810 €. Čiastočné späťvzatie žaloby sa tak týkalo
sumy 8.315,25 € (9.125,25 € - 810 €). Keďže k uvedenému čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte

pred prvým pojednávaním vo veci, súd prvej inštancie vzal na zreteľ na tento právne účinný dispozitívny
úkon žalobcu a konanie v časti o zaplatenie sumy 8.315,25 € zastavil. Žalobca sa po pripustení zmeny
žaloby v konaní domáhal od žalovanej tiež náhrady za ďalšie obdobie, a to od 08.04.2014 do 16.12.2020
v celkovej výške 6.121,34 €. Po čiastočnom späťvzatí žaloby, tak požadoval od žalovanej sumu 6.934,34€. Žalovaná na pojednávaní dňa 13.04.2022 čiastočne uznala žalobou uplatnený nárok žalobcu, a to
za obdobie od 26.07.2012 do 07.04.2014 vo výške 810 € a za obdobie od 19.07.2019 do 15.12.2020,
čo predstavuje sumu 1.293,03 €. Súd prvej inštancie k tejto sume dospel tak, že najprv vypočítal výšku

náhrady za celkovú výmeru spoluvlastníckeho podielu žalobcu na predmetných pozemkoch za 1 deň
[(výmera 264,5 m2 x 3,458 € za m2 za rok) : 365 dní] a výsledok vynásobil číslom 516, ktoré predstavuje
počet kalendárnych dní daného obdobia. Celkovo tak žalovaná uznala nárok žalobcu v časti sumy 2
103,03€(810€+1293,03€).Vzhľadomnato,žežalobkyňanapojednávanínavrhla,abysúdotejtočasti
žalobou uplatneného nároku rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku a boli tak splnené podmienky pre

takýto rozsudok v zmysle § 282 C.s.p., súd o tejto časti nároku rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku,
t.j. žalobcovi priznal sumu 2 103,03 €. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 282, 286 C.s.p.,
§ 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 1 písm. a), § 8 psím.
a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len
zákon č. 62/2020 Z.z.).

1.2. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu za neužívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na
predmetných pozemkoch za obdobie od 08.04.2014 do 18.07.2019, žalovaná vzniesla námietku
premlčania. Súd prvej inštancie uviedol, že obsahom vlastníckeho práva, je okrem iného, aj
oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých

osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej
veci. Vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Podľa § 137 Občianskeho
zákonníka,každýzospoluvlastníkovjeoprávnenýužívaťspoločnúvecvrozsahujehospoluvlastníckeho
podielu. V prípade, že takéto užívanie zabezpečené, má právo na poskytnutie finančnej náhrady.
Tomuto právo korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, poskytnúť náhradu vylúčenému

spoluvlastníkovi. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o
užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec
je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci
na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich
spoluvlastnícke právo. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia

voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku
upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade
nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 123 Občianskeho zákonníka. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje

v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok
nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom
obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú
o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za
to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená

ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej veci si žalobca
uplatnil nárok na peňažnú náhradu voči žalovanej za obdobie od 08.04.2014 do 16.12.2020 podaním
doručeným súdu dňa 19.07.2021, pričom súd túto zmenu žaloby následne pripustil. V zmysle ustálenej
súdnej praxe hmotnoprávne účinky zmenenej žaloby nastávajú dňom, kedy súdu došla písomná zmena
žaloby. Plynutie premlčacích lehôt, pokiaľ ide o takto uplatnené práva, sa preto zastavuje týmto dňom

a nie napríklad dňom, kedy sa rozhodlo o pripustení zmeny žaloby. Právo, ktoré sa uplatňuje v tomto
konaní, sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V
danom prípade bolo potrebné zohľadniť aj osobitnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 1 písm. a) a § 8
písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z., v zmysle ktorej sa premlčacia doba neplynula v čase od 27.03.2020
do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021, t. j. celkovo 76 dní. Vychádzajúc z uvedeného potom

súd prvej inštancie dospel k záveru, že okrem obdobia od 19.07.2019 do 15.12.2020, za ktoré žalovaná
uznala nárok žalobcu, možno za nepremlčané považovať ak právo žalobcu na peňažnú náhradu za
obdobie od 04.05.2018 do 18.07.2019 (3 roky spätne od uplatnenia zmeny žaloby, t. j. 19.07.2018
+ ďalších 76 dní spätne za obdobie, počas ktorého premlčacia doba spočívala). V konaní nebolo
sporné, že žalovaná v tomto období užívala predmetné pozemky v celosti, tieto pozemky boli oplotené

a žalobca tak nemal možnosť užívať spoluvlastnícky podiel na týchto pozemkoch v celkovej výmere
264,50 m2. Žalovaná nenamietala výšku náhrady 3,458 € za m2 za rok určenú v znaleckom posudku.
Súd prvej inštancie preto pri určovaní výšky náhrady za uvedené obdobie vychádzal z tejto sumy.
Dospel k záveru, že za toto obdobie od 04.05.2018 do 18.07.2019 predstavuje 441 dní žalobcovi vznikolnárok na zaplatenie peňažnej náhrady v sume 1.105,09 €, ktorú vypočítal takto [(výmera 264,5 m2
x 3,458 € za m2 za rok) : 365 dní] x 441 dní. Súd preto žalobcovi priznal titulom peňažnej náhrady
ešte sumu 1.105,09 €. Celkovo tak žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.208,12 €

(810,- € + 1.293,03 € + 1.105,09€). Právo žalobcu na zaplatenie peňažnej náhrady za obdobie od
08.04.2014 do 03.05.2018 je premlčané, súd žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ si žalobca uplatňoval
peňažnú náhradu aj za 16.12.2020, súd prvej inštancie konštatuje, že tento deň mu náhrada nepatrí,
keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v uvedený deň už bola žalovaná výlučnou vlastníčkou
predmetných pozemkov. Aj v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

1.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2, § 256
ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p., pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z toho, že
predmetom konania bola suma 15.249,59 €. Žalobca bol úspešný v časti priznanej mu sumy 3.208,12
€, čo predstavuje 21,04 % z predmetu konania. V časti o zaplatenie sumy 8.315,25 € bolo konanie
zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, keďže žalobca si dodatočne uvedomil, že ním uplatňovaný

nárok v tejto časti hmotnoprávne neobstojí. Zastavenie konania v uvedenej časti preto procesne zavinil
žalobca, čo je treba vyhodnotiť ako procesný úspech žalovanej. Žalovaná bol úspešná aj vo zvyšnej
časti rovnajúcej sa sume 3.726,22 €, v ktorej bola žaloba zamietnutá. Úspech žalovanej tak predstavoval
sumu 12.041,47 €, t.j. 78,96 % z predmetu konania. Celkovo tak bola v konaní úspešnejšia žalovaná,
ktorej preto vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,92 % (78,96 - 21,04).

2. Proti výrokom II., III. a IV. vyššie uvedeného rozsudku podal z dôvodov uvedených v ustanovení §
365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal
zmeny rozsudku tak, že odvolací súd zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 6.934,34 € a žalobcovi
prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom v rozsahu 100

% . Žalobca a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Žalovaná ignorovala existenciu
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a rozhodla sa využívať predmetné
pozemky v plnom rozsahu výlučne na účely seba a svojej rodiny tým, že na spoločných nehnuteľnostiach
postavila rodinný dom, súp. č. XXXX, a to napriek absencii súhlasu žalobcu s realizáciou stavby na
spoločných nehnuteľnostiach. Pozemky boli oplotené ako záhrada resp. dvor k rodinnému domu, t.

j. žalobca uvedené nehnuteľnosti nemal možnosť žiadnym spôsobom užívať. Uvedená skutočnosť
bola potvrdená žalovanou. Žalovaná vedome a úmyselne poškodila žalobcu na jeho vlastníckom
práve k spoluvlastníckemu podielu na spoločných nehnuteľnostiach. Žalobca spoločné nehnuteľnosti
žiadnym spôsobom neužíval a ani nemohol užívať, nakoľko žalovaná užívala predmet podielového
spoluvlastníctva výlučne so svojou rodinou. Žalovaná svojím konaním vedome porušovala vlastnícke

právo žalobcu a neoprávnene zasahovala do jeho vlastníckych práv. Žalobca poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 6Cdo/184/2010.

2.1. Žalobca uviedol, že toto konanie nebolo začaté osobitnou žalobou, ktorú by žalobca podal voči
žalovanej, ale súd v konaní sp. zn. 6C/424/2013 po tom ako žaloba doručil svoje vyjadrenie k žalobe zo

dňa 07.04.2014, vyčlenil jeho nárok na osobitné konanie. Žalobca uplatnil nárok finančnej náhrady od
žalovanej za neoprávnené užívanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej o veľkosti 264,50 m2, a to za
obdobie od 07.04.2011 do rozhodnutia vo veci samej. Následne došlo v dôsledku výzvy súdu k úprave
žalobného návrhu tak, že žalobca limitoval uplatnený nárok konečným dátumom, dňom uplatnenia
nároku na súde. Súd uviedol, že v opačnom prípade žalobu žalobcu zamietne, a to napriek jednoznačnej

existencii nároku žalobcu a odôvodnenosti uplatneného návrhu. Mal za to, že sa jednalo o nesprávnu
a nezákonnú podmienku, ktorá bola žalobcovi určená a ktorou bolo porušené jeho právo disponovať
s predmetom konania. Ďalej poukázal na skutočnosť, že z dôvodov, ktoré nespočívali na jeho strane
žalobcu, k nehospodárnemu vedeniu konania, v rámci ktorého sa žalobca dočkal rozhodnutia až po 8
rokoch od uplatnenia nároku.

2.2. Žalobca sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že jeho nárok ako majetkové právo
treba považovať za premlčaný v trojročnej premlčacej dobe. Žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatila tým, že využívala pozemky, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve sporových strán nad
rámec svojho podielu na pozemkoch, resp. využíva ich v plnom rozsahu a neumožnil žalobcovi

užívanie časti pozemkov, ktorá zodpovedala jeho spoluvlastníckemu podielu. Ide o majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaná nebola výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností, hoci sa tak správala a s nehnuteľnosťami tak nakladala. Uviedol, že na strane žalovanej
šlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nakoľko si bola vedomá, že svojím konaním ho obmedzujena jeho právach, ktoré sa spájajú s jeho spoluvlastníckym podielom na pozemku. Preto bol názoru, že
na uvedený prípad sa vzťahuje právna úprava podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň
poukázal na to, že výšku bezdôvodného obohatenia sa dozvedel až na základe znaleckého posudku

č. 2/2021 zo dňa 08.01.2021, ktorý vypracoval znalec: Ing. Ľuboš Horčičák, ktorým znalec určil cenu
náhrady za užívanie pozemkov zodpovedajúcich podielu žalobcu na spoločných nehnuteľnostiach, t.j.
žalobca nemohol uplatniť voči žalovanej konkrétnu výšku náhrady skôr, ako sa dozvedel o určenej cene
náhrady skôr, ako sa dozvedel o určenej cene náhrady za užívanie pozemkov zodpovedajúcich podielu
žalobcu na spoločných nehnuteľnostiach zo znaleckého posudku.

2.3. Žalobca je názoru, že pokiaľ bude zrušený resp. zmenený II. a III. výrok rozsudku o zamietnutí
zvyškužaloby,jenamieste,abybolzrušenýresp.zmenenýajvýrokIV.onáhradetrovkonania.Považuje
za spravodlivé, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, nakoľko
žalovaná sa dlhodobo vedome obohacovala na úkor žalobcu a bránila mu v užívaní jeho vlastníctva.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že nebolo medzi stranami sporné, že
došlo k užívaniu predmetného pozemku nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovanej, čo je v zhode
so žalobcom uvádzaným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Do 26.07.2012, kedy v
konaní 4C/36/2008 bolo určené, že žalobca je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, pôvodne s
ďalšími spoluvlastníkmi, ktorých podiely postupne nadobudol užívala žalovaná pozemok ako vlastný, v

dobrejviere,žejejehovýlučnouvlastníčkou.Aniporozhodnutíospoluvlastníctvesažalobcanedomáhal
užívania svojho podielu. Dňa 14.novembra 2013 podala v postavení žalobkyne návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý bol vedený pod sp. zn. 6C/424/2013 a bol ukončený
uzatvorením dohody zo dňa 18.11.2020. Na základe tejto dohody sa žalovaná stala opäť výlučnou
vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Časť nároku žalovaná uznala a žalovaná zotrváva na námietke

premlčania nároku za obdobie od 08.04.2014 do 18.07.2019. Argumentácia žalobcu je rozporná, na
jednej strane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6Cdo/184/2010, kde
sa jednoznačne uvádza nárok spoluvlastníka na náhradu za užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Ďalej
však poukazuje na nároky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia a prípadnú 10 ročnú premlčaciu
lehotu. Aj súd v napadnutom rozsudku odvodzuje nárok žalobcu od § 137 Občianskeho zákonníka a

uvádza nárok na náhradu za užívanie spoločnej veci a jeho premlčanie v trojročnej lehote čo pripustila
aj žalovaná vo svojej záverečnej reči.

4. Žalobca v replike uviedol, že považuje za podstatné poukázať na to, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojich vyjadrení a názorov uvedených nie len v rámci vedeného súdneho konania pred súdom prvej

inštancie, ale aj v podanom odvolaní proti rozsudku. Žalovaná uvádza, že užívala pozemky tvoriace
podielové spoluvlastníctvo so žalobcom v dobrej viere ako vlastný vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
Žalovanej bolo od začiatku známe, že nie je výlučnou vlastníčkou predmetných pozemkov nakoľko sa
jednalo o spoločné nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve so žalobcom. Nie je pravdou, že by
sa počas trvania podielového spoluvlastníctva nedomáhal umožnenia užívať spoločné nehnuteľnosti

v jeho spoluvlastníckom podiele, avšak vzhľadom na oplotenie okolia rodinného domu žalovanej a
zástavbu jedného zo spoločných pozemkov rodinným domom nebolo fakticky možné, aby mohol užívať
nehnuteľnosti v príslušnej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Zotrval na názore, že žalovaná sa na
jeho úrok bezdôvodne obohatila tým, že využívala pozemky, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve
sporových strán nad rámec svojho podielu na pozemkoch, resp. využíva ich v plnom rozsahu a

neumožnila žalobcovi užívanie časti pozemkov, ktorá zodpovedala jeho spoluvlastníckemu podielu.
Ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaná nebola výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností, hoci sa tak správal a s nehnuteľnosťami tak nakladala, pričom
o tejto skutočnosti vedela.

5. Žalovaná nevyužila svoje právo a dupliku nepodala.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a 380 ods.
1 C.s.p. v napadnutom rozsahu (výrok II., III.,IV) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné čo sa týka výroku ktorým bola žaloba zamietnutá (výrok
III.) a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) a jeho odvolanie proti výroku, ktorým súd
prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe (výrok II.) je potrebné odmietnuť.7. Predmetom konania bola náhrada pre podielového spoluvlastníka (žalobcu) vo forme peňažného
plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu. V danom prípade prišlo k uznaniu nároku zo strany žalovanej vo

výške 3.208,12 €. Vo zvyšnom rozsahu bola žaloba zamietnutá z dôvodu premlčania. Predmetom
klasifikovania odvolacieho súdu je posúdiť, či zo strany žalovanej prišlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia a ako treba posúdiť premlčaciu dobu.

8. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,

že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.1. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

8.2. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

8.3. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8.4. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz..

9. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujala stanovisko k nároku na náhradu
vo forme peňažného plnenia, podľa ktorého ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme
peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v
Občianskom zákonníku. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o

jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Toto právo je majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej
všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok nemožno právne
kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenie o bezdôvodnom obohatení majú len
podpornúpovahuaichpoužitienemožnopretorozširovaťnapráva,ktorésaopierajúoosobitnézákonné

ustanovenia. V prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že nezžíva spoločnú vec
v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových
podstát vzniku bezdôvodného obohatenia (pozri uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 24.11.2009, sp. zn. 4Cdo/298/2008 a zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 4Cdo/55/2009).

9.1. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe súd prvej inštancie správne právne posúdil žalovaný
nárok ako nárok vyplývajúci z podielového spoluvlastníctva a nie ako nárok z bezdôvodného obohatenia.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si nárok na náhradu za nemožnosť užívať svoj spoluvlastnícky
podiel za obdobie od 08.04.2014 do 16.12.2020 uplatnil podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
20.07.2021, ktorým navrhol rozšíriť svoju žalobu. Nakoľko nejde o nárok z bezdôvodného obohatenia,

nie je možné uplatniť ustanovenia o premlčaní bezdôvodného obohatenia, ale aplikuje sa všeobecné
ustanovenie o premlčaní, t. j. ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. Žalovaná uznala svoj nárok za
obdobie od 04.05.2018 do 18.07.2019. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil a v napadnutom rozsudku
podrobne odôvodnil, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania je nárok za obdobie od 08.04.2014
do 03.05.2018 (uplatnený až dňa 20.07.2021, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby po zohľadnení

ustanovení zákona č. 62/2020 Z. z.,) premlčaný, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého
rozsudku v zamietajúcej časti.

10. Ďalšími námietkami žalobcu sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť
iné právne hodnotenie stavu veci. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a

odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoréstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.
ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje

s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a
neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho
vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď
súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku a Občianskeho
a ani nepoprel ich účel a význam, keď žalobu vo zvyšnej časti z dôvodu oprávnene vznesenej námietky

premlčania zamietol.

10.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami žalobcu uvedenými v replike
(pozri odsek 4.) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní. V prípade nových
námietok odvolací súd nemá dôvod, ani zákonný podklad na ne prihliadať s poukazom na ustanovenie
§ 373 ods. 4 C.s.p. podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,

ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366
najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

11. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku (výrok III.) v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane

výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255
ods. 1,2, §256 ods. 1 , § 262 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na pomer úspechu žalovanej v konaní.

12. Žalobca odvolaním napadol aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo časti jeho
žaloby vyhovené (výrok II.). V zmysle ustanovenie § 359 C.s.p. je odvolanie oprávnená podať strana v

neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. V časti, ktorej bolo žalobe vyhovené, nejde o rozhodnutie,
ktoré bolo vydané v neprospech žalobcu, preto žalobca nebol v danej časti oprávnený na podanie
odvolania voči výroku, ktorým mu bol priznaný žalovaný nárok. Z uvedených dôvodov odvolací súd
odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku ktorým žalobcovi čiastočne vyhovel (výrok II.) podľa § 386 písm.
b/ C.s.p. odmietol.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. a analogicky aj podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu pre
rozhodovania o trovách konania v prípade odmietnutia odvolania, ustanovenie o náhrade trov konania
v prípade zastavenia konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.) upravuje situáciu najbližšiu odmietnutiu podania

(odvolací súd vec meritórne neprejednal). Žalovanej teda vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania v časti, v ktorej bolo odvolanie žalobcu odmietnuté, nakoľko žalobca podaním odvolania
proti výroku, voči ktorému nebola oprávnenou osobou na podanie odvolania sa procesne zavinila,
že sa jej odvolanie muselo odmietnuť. Vo veci samej bola v odvolacom konaní plne úspešná znovu
žalovaná, preto jej voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).