Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Tos/123/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123010249
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7123010249.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
MartinaBaločkaaJUDr.AnnaKohutová,naneverejnomzasadnutídňa22.novembra2023vtrestnejveci
odsúdeného A. B. pre §199 ods. 1, ods. 2 písm.b) Tr. zák., o sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry
a Ministerstva spravodlivosti SR proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp.zn. 6 Nt/9/2023 zo dňa
28.9.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry a Ministerstva
spravodlivosti SR.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Mestský súd Košice podľa § 462 ods. 1 Tr.por., § 81 odsek 1 Tr. zák. návrh
riaditeľa ústavu na výkon trestu na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody a nariadenie
umiestnenia odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom Komárno v detenčnom ústave

zamietol.

Podľa § 462 odsek 1 Tr. por., § 81 odsek 3 Tr. zák. návrh ministra spravodlivosti na umiestnenie
odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Komárne, trvale bytom Komárno do detenčného ústavu po
výkone trestu odňatia slobody zamietol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry
Košice I a Ministerstvo spravodlivosti SR.

Prokurátor sa pridržiava dôvodov uvedených listom zo dňa 28.7.2023 na č.l. 129, kde uviedol, že sa
v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení sťažnosti ministerstva spravodlivosti
SR zo dňa 12.07.2023, na ne poukazuje a nemá čo k nim uviesť.

Ministerstvo spravodlivosti vo svojej sťažnosti uviedlo, že v sťažnosťou napádanom uznesení súdu je
uvedené, že v prípade menovaného ide o osobu, ktorá bola uznaná vinnou zo spáchania trestného
činu zo sexuálneho motívu, avšak podľa názoru konajúceho súdu nie je umiestnenie odsúdeného
do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody potrebné. Odsúdený bol uznaný vinným zo
spáchania trestného činu znásilnenia, teda trestného činu so sexuálnym motívom, kde pri konaní pred

súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní svoje konanie priznal, oľutoval, pričom svoje konanie
si nepamätal, keďže bol pod vplyvom alkoholu a toluénu, kde v čase spáchania trestného činu mal
schopnosť ovládať svoje konanie zníženú o polovicu. Znalec už v tom čase nekonštatoval v prípade
odsúdeného, že ide o sexuálneho devianta, sadistu, či agresora. Teda nebola
konštatovaná potreba sexuologického liečenia. Dôvodným znalec považoval len uloženie ochranných
liečení, a to psychiatrického, protialkoholického a protitoxikomanického.

Zároveň súd v uznesení uviedol, že umiestnenie osoby do detenčného ústavu by mala byť posledná
možnosť ochrany spoločnosti, ak iné menej intenzívne opatrenia nie sú postačujúce. V predmetnejtrestnej veci nemožno konštatovať, že uložené ochranné liečenia neplnia účel. Poukazujúc na vyššie
uvedené mal súd za to, že požiadavka na umiestnenie odsúdeného do detenčneného ústavu zo strany
riaditeľa ústavu, či ministra spravodlivosti postráda zákonnom požadované podmienky.

S týmto rozhodnutím Mestského súdu Košice sa nestotožňuje a považuje za nevyhnutné, aby Krajský
sud v Košiciach toto rozhodnutie napravil a rozhodol o umiestnení ods. A. B. do detenčného ústavu.
Podľa § 81 ods. 3 Tr. zák. ak to považuje súd za potrebné, môže pred skončením výkonu trestu odňatia
slobody rozhodnúť o umiestnení do detenčného ústavu aj páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho
motívu alebo páchateľa, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin; páchateľ sa umiestni do

detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody.
A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 2T10/2012 odsúdený za zločin znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov.
Spôsob spáchania tohto trestného činu, ktorého sa odsúdený dopustil, jednoznačne svedčí o jeho
výraznej nebezpečnosti pre spoločnosť. Odsúdený A. B. sa zločinu znásilnenia dopustil na ochrnutej
žene. Poškodená bola od pása dole ochrnutá, pripútaná na lôžko a neschopná brániť sa. Menovaný

svojho kamaráta prezývaného „D." poslal preč z miestnosti a hneď zaútočil na poškodenú.
Stiahol jej teplákové nohavice, plienku a následne, napriek jej verbálnemu odporu a
žiadostiam, proti jej vôli vykonal súlož. Celé to trvalo 25-30 minút, pričom ho počas celej doby žiadala,
aby prestal, on dokonal súlož. Keď skončil oblial poškodenú vodou, ktorú mala vo fľaši na stole a odišiel
preč.

Ako jednu z okolností, pre ktoré prvostupňový súd nepovažoval umiestnenie do detencie za potrebné,
bolo, že odsúdený skutok oľutoval.
Odsúdený však svoj skutok neľutoval. Z odstupom času tvrdil, že sa rozpamätal a
spomenul si na všetko, čo vykonal a oľutoval čin, ktorý spáchal. Uviedol, že ak by nebol pod vplyvom
omamných látok, tak by sa to možno nestalo. Odsúdený uviedol, že pri sledovaní pornofilmov ho vždy

vzrušovali násilné scény a v prípade, že sa mu naskytla príležitosť, tak ju využil. Chcel všetko vyskúšať
a skutočnosť, že sa poškodená nemohla brániť, mu vyhovovalo a robilo radosť.
Jeho dodatočné uvedenie ľútosti nad trestným činom tak s ohľadom na tieto vyjadrenia nemožno
považovať za poskytujúce záruku jeho nápravy, či znižujúce riziko jeho recidívy.
Ustanovenie § 81 ods. 3 Tr. zák. sa vzťahuje na sexuálnych sadistov, agresorov a

obdobných páchateľov, ako aj na odsúdených za najzávažnejšie trestné činy, na ktorých je nevyhnutné
naďalej aj po výkone trestu odňatia slobody pôsobiť zabezpečovacími opatreniami s cieľom zabezpečiť
ochranu spoločnosti a práv a slobôd ostatných občanov, ako aj ďalších spoločenských hodnôt,
ktoré by po prepustení takýchto mimoriadne narušených páchateľov na slobodu boli s najväčšou
pravdepodobnosťou porušené.

Má za to, že s poukázaním na spôsob spáchania trestného činu, ktorého sa odsúdený dopustil, sa
predmetné ustanovenie vzťahuje na osobu odsúdeného A. B..
Z psychologického vyšetrenia, ktorému sa odsúdený podrobil dňa 25. októbra 2012 v
Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra v skupine psychodiagnostickej
a konzultačnej činnosti z auto anamnestických údajov vyplýva, že už ako dieťa týral zvieratá „robilo mu

to dobre, keď im spôsoboval bolesť, trieskal ich o stenu, odtrhával im končatiny, rozpáral ich a nakoniec
zlikvidoval".

Odsúdený je od detstva v psychiatrickej starostlivosti a má diagnostikovanú ľahkú mozgovú dysfunkciu.
Úroveň rozumových schopností sa nachádza v hornej hranici populačného priemeru. Osobnosť

odsúdeného možno charakterizovať ako osobu, ktorá je uzavretá, akcentovaná, nevyrovnaná,
emocionálne a psychosexuálne nezrelá, nepredvídateľná, ovplyvnená disharmonickým prostredím. Od
detstva je drogovo závislý. Jeho život je poznačený poruchami správania s výraznými automutilačnými
tendenciami. Má sklony k impulzívnemu správaniu, nahromadené napätie vybíja agresívnym útokom
voči svojmu okoliu alebo automutiláciou, ktorá mu poskytuje psychické uvoľnenie. Menovaný ľahko

podlieha frustrácií a situačným vplyvom. Je ovplyvniteľný, jeho regulačné mechanizmy nefungujú
optimálne.
Doposiaľ bol odsúdený štyrikrát, a to za násilnú trestnú činnosť. Aktuálne vykonáva trest, ktorý nariadil
Okresný súd Komárno, sp. zn. 2T 10/2012 za trestný čin znásilnenia v trvaní 12 rokov
so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Vo výkone trestu bolo od začiatku správanie odsúdeného problémové a
nevyspytateľné s prvkami negativizmu, pričom mal psychické problémy, ktoré sa odzrkadľovali v jeho
správaní a konaní. Odsúdený mával často psychické problémy, preto sa dostával do konfliktných situácií
sospolubývajúcimi.Bolagresívnyaimpulzívny,pričomnahromadenénapätievybíjalagresívnymiútokmivočisvojmuokoliu.Taktiežbolanutnáintervenciazostranypsychológovzdôvodusuicidálnychtendencií
a reálnych pokusov odsúdeného. Počas jeho pobytu v oddiele špecializovaného zaobchádzania bol
šesťkrát hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia

slobody Trenčín, pre zhoršenie psychického stavu a opakované úmyselné sebapoškodenie.
Riziko recidívy trestnej činnosti do dvoch rokov od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je
u odsúdeného vysoké (resocializačná prognóza je teda nepriaznivá). Riziko opakovaného násilného
správania (vyhodnotené na základe vlastného screeningového nástroja zboru, ktorý bol vytvorený
odborným tímom a bol pilotovaný regresným overovaním na násilných recidivistoch) po prepustení je

vysoké.
Znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrín v znaleckom posudku uviedol, že cit. „odsúdený B. je závislý od alkoholu
a prchavých rozpúšťadiel, toulénu. Jedná sa o plne rozvinutú psychickú aj telesnú formu závislosti. Jeho
osobnosť je nevyrovnaná s dominantnými rysmi emočnej nestability, impulzivity, prítomné sú u neho aj
dissociálne rysy. Z hľadiska psychiatrického spočíva rizikovosť opätovného protiprávneho konania v tom
riziku, že ak bude opätovne konzumovať psychoaktívne látky, môžu sa protiprávnou činnosťou prejaviť

jeho osobnostné rysy."
Podľa § 146 Tr. por., Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký
posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to
neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého
posudku, treba pribrať iného znalca.

Má však za to, že znalec vo vyhotovenom znaleckom posudku neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré
malivýznamprevyhotovenieposudku,atohlavneskutočnosť,žeods.A.B.bolopakovanepsychiatricky
liečený.Jetedazrejmé,žemenejinvazívneopatreniasaukázaliakonedostatočné,pričomodsúdenýtrpí
duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a je ťažko liečiteľná, výrazne obmedzuje jeho schopnosti

rozpoznať negatívne následky konania alebo ovládať konanie a pre ktorú je jeho pobyt na slobode
nebezpečný, čo sa ukázalo aj s ohľadom na spáchanú trestnú činnosť, a to bezohľadnosť k poškodenej
- bezbrannej ochrnutej žene, aby uspokojil svoje sexuálne potreby a predstavy.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd pribral do konania iného znalca z odvetvia psychiatria, ktorý
vyhotoví nový znalecký posudok.

Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že odsúdený je páchateľom zločinu zo sexuálneho motívu
navrhol, aby odvolací súd podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Mestského
súdu Košice zo dňa 28. septembra 2023 sp. zn. 6Nt/9/2023 a rozhodol o umiestnení ods. A.
B. do detencie podľa § 81 ods. 3 Tr. zák. Predpokladaný koniec trestu má dňa 10. októbra 2023.
Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora a Ministerstva spravodlivosti
SR nie sú dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že uvedená trestná vec odsúdeného A. B. už bola prejednávaná pred

krajským súdom, keď o nej sťažnostný súd rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušil napadnuté uznesenie a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V zmysle
pokynu krajského súdu mestský súd pribral do konania znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie psychiatria. Zo záverov znaleckého posudku znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrína vyplýva, že
odsúdený nie je duševne chorý. Z hľadiska psychiatrického nie je pobyt odsúdeného na slobode pre

spoločnosť nebezpečný. Nie je dôvod očakávať, že by sa dopúšťal protiprávnej činnosti pod vplyvom
halucinácií alebo bludov.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu postupoval prvostupňový súd v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na verejnom zasadnutí všetky potrebné dôkazy, majúce

význam pre rozhodnutie o návrhu riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Košice ako aj o návrhu ministra spravodlivosti
o umiestnenie odsúdeného A. B. do detenčného ústavu, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por. prvostupňový

súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal
a zohľadnil všetky skutočnosti.Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia vo
vzťahu ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak na ne
ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver mestského súdu.

Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred mestským súdom, nakoľko mestský súd toto
hodnotenie v napadnutom uznesení vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už
spomínané z tohto napadnutého uznesenia a síce, že na verejnom zasadnutí mestského súdu bol
vypočutý Znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrín, ktorý uviedol, že trvá na ním vypracovanom znaleckom
posudku, pričom v tejto chvíli nie sú známe žiadne nové skutočnosti v danej veci. Uviedol, že odsúdený

B. netrpí duševnou chorobou v zmysle psychózy, nie je duševne chorý. Má
neporušené rozumové, pamäťové a úsudkové schopnosti, jednoznačne rozumie kauzalite dejov príčina-
následok. Menovaný je závislý od alkoholu a prchavých rozpúšťadiel, toulénu. Jedná sa o plne rozvinutú
psychickú aj telesnú formu závislosti. Jeho osobnosť je nevyrovnaná s dominantnými rysmi emočnej
nestability, impulzivity, prítomné sú u neho aj dissociálne rysy. Pre prípad, že by bol prepustený,

odporúča, aby ambulantne pokračoval v protialkoholickom a protitoxikomanickom liečení. Z hľadiska
psychiatrickéhoniejepobytodsúdenéhonaslobodeprespoločnosťnebezpečný.Niejedôvodočakávať,
že by sa dopúšťal protiprávnej činnosti pod vplyvom halucinácií alebo bludov. Z hľadiska psychiatrického
spočíva rizikovosť opätovného protiprávneho konania v tom riziku, že ak bude opätovne konzumovať
psychoaktívne látky, môžu sa protiprávnou činnosťou prejaviť jeho osobnostné rysy.

Úlohou detencie je ochrana spolocˇnosti a jej cˇlenov pred ty´mi pa´chatelˇmi, ktori´ pocˇas dlhodobe
´ho trestu odnˇatia slobody evidentne a preuka´zatelˇne ochoreli na nevyliecˇitelˇnu´ dusˇevnu´ chorobu
a je tu obava, zˇe aj po vy´kone trestu odnˇatia slobody dˇalej pretrva´va nebezpecˇenstvo, zˇe by
mohli spa´chatˇ obzvla´sˇtˇ za´vazˇny´ zlocˇin. Mozˇno konsˇtatovatˇ, zˇe detencia ako druh ochranne

´ho opatrenia je svojou povahou najtvrdsˇi´m z ochranny´ch opatreni´ v slovenskom pra´vnom poriadku,
pretozˇe citelˇne zasahuje do za´kladny´ch lˇudsky´ch pra´v a slobo^d. Preto by mala bytˇ vyuzˇi´vana´
azˇ ako posledna´ mozˇnostˇ ochrany spolocˇnosti a prednostˇ pred nˇou by mali dostatˇ ine´ ochranne´
opatrenia, najma¨ ochranne´ liecˇenie. Detencia totizˇ mo^zˇe v pri´pade potreby trvatˇ azˇ dozˇivotne.

Ako to vyplýva zo zákonných ustanovení § 81 a § 82 Tr. zák., ktoré správne mestský súd v danej
trestnej veci aplikoval základnou podmienkou takéhoto postupu je, že u odsúdeného musí byť zistená
dusˇevna´ porucha, ktora´ je vo vsˇeobecnosti, pri´padne v konkre´tnej trestnej veci podlˇa odborne´ho
leka´rskeho posudku nevyliecˇitelˇna´ a za´rovenˇ pobyt odsu´dene´ho na slobode je aj s prihliadnuti
´m na spa´chanu´ trestnu´ cˇinnostˇ (najma¨ za´vazˇnu´ na´silnu´) pre spolocˇnostˇ, to znamená, zˇe

tu existuje do^vodny´ kvalifikovany´ za´ver o vysokej pravdepodobnosti opa¨tovne´ho u´toku takouto
osobou. Obe tieto podmienky musia bytˇ splnene´ kumulati´vne, t. j. su´cˇasne. Dˇalsˇi´mi kumulati
´vnymi podmienkami su´ na´vrh prokura´tora alebo riaditelˇa u´stavu na vy´kon trestu odnˇatia slobody
adresovany´ su´du. Len v pri´pade, zˇe su´d bude matˇ preuka´zane´ vsˇetky tieto skutocˇnosti, prerusˇi
´ vy´kon trestu odnˇatia slobody a za´rovenˇ nariadi umiestnenie pa´chatelˇa v detencˇnom u´stave.

Správne teda konštatoval mestský súd po vykonanom ako aj doplnenom dokazovaní, že u odsúdeného
nie sú splnené podmienky na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody a nariadenie umiestnenia
odsúdeného do detenčného ústavu, ani na umiestnenie odsúdeného do detenčného ústavu po výkone
trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd v celom rozsahu splnil pokyn krajského súdu. Úlohy boli

vykonané, avšak ani ich výsledok nespôsobil dôkaznú situáciu, na základe ktorej by bolo možno návrhu
riaditeľa ústavu na výkon trestu, či ministra spravodlivosti vyhovieť.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.