Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10Pc/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723209780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8723209780.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, vo veci navrhovateľky: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, proti odporcovi: neb. C. D., narodený XX.X.XXXX, zomrelý X.X.XXXX,
zast. opatrovníkom: E. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Prešov, t. č. bytom A. F. XX, v konaní o určenie
otcovstva k mal. G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Poprad, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že odporca, zomrelý C. D., narodený XX.X.XXXX, zomrelý X.X.XXXX je otcom mal. G.
B., nar. XX.X.XXXX z matky A. B., nar. XX.X.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, ktorá je matkou mal. G. B., nar. XX.X.XXXX, návrhom zo dňa 05.06.2023 žiadala,
aby súd určil, že odporca, ktorý už nie je nažive, je otcom mal. G. z matky A. B.. Návrh odôvodnila tým,
že s C. D., ktorý bol jej druh, sa zoznámila v r. 2007, začali spolu bývať v jednej domácnosti u jeho
rodiny v Prešove. V r. 2008 sa im narodila dcéra H. a z toho vzťahu sa im narodili ďalšie deti. V r.
2010 sa presťahovali do A. k jej rodine a všetky jej deti - mal. H. D., nar. X.X.XXXX, mal. C. D., nar.
XX.X.XXXX, I. D., nar. XX.X.XXXX, mal. J. D., nar. X.X.XXXX, K. D., nar. XX.X.XXXX pochádzajú z ich
partnerského vzťahu a aj a najmladší syn, ktorý sa narodil po smrti jej druha C. D., teda G. B. pochádza

zichvzťahu,lebodlhodobožilivpartnerskomvzťahu,vychovávalispoluichdeti,jejdruhnemaldlhodobo
zdravotné problémy a predtým, ako zomrel, mu približne dva týždne oznámila, že je tehotná a vedel, že
budú mať dieťa. Navrhovateľka uviedla, že jej druh zomrel náhle 6.1.2016 a jeho rodina vedela o ich
vzťahu, ako rodina sa stretávali a pomáhali si a brat jej partnera - E. D., nar. XX.X.XXXX je manželom
navrhovateľkinej sestry. Vedel o ich vzťahu, aj o tom, že navrhovateľka je tehotná. Jej syn G. sa narodil
po smrti označovaného muža a navrhovateľka tvrdí, že v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa nemala
intímny styk s iným mužom, iba s C. D., čo vie potvrdiť aj jeho rodina, lebo žili v spoločnej domácnosti.

Preto v konaní vo veci 10Ps/30/2022 žiadala, aby bol brat zomrelého C., teda E. D. ustanovený za
opatrovníka zomrelému domnelému otcovi. K návrhu doložila lekársku prepúšťaciu správu u zomrelého
odporcu, potvrdenie z gynekologickej ambulancie, rodný list mal. G. B. a úmrtný list domnelého otca
mal. dieťaťa.

2. Súd podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine ustanovil kolízneho opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Poprad na zastupovanie maloletého v prípade kolízie záujmov medzi rodičmi a mal.

dieťaťom.

3. Súd uznesením v konaní v konaní 10Ps/30/2022 zo dňa 6.2.2023 ustanovil neb. C. D., zomrelému
6.1.2016 opatrovníka E. D., proti ktorému môže navrhovateľka podať návrh na určenie, že otcom mal.G. B., nar. XX.X.XXXX je C. D., a to podľa § 95 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak domnelý otec
nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.

4. K návrhu sa vyjadril E. D., ktorý bol bratom zomrelého C. D. a bol zomrelému odporcovi ustanovený
za opatrovníka. Uviedol, že navrhovateľku pozná od r. 2007 ako začala žiť v jednej domácnosti s jeho
bratom, neb. C.. Po pár rokoch sa presťahovali do obce A., odkiaľ navrhovateľka pochádza a žijú tam
jej rodičia, postupne sa im narodilo 6 detí. J. G. sa narodil po smrti jeho brata C.. Ďalej uviedol, že C. D.
nebol chorý a ani nemal dlhodobé zdravotné problémy, jeho smrť bola nečakaná a to, že navrhovateľka

bola v tom čase tehotná, C. D. vedel, keďže s navrhovateľkou v tom čase žili v jednej domácnosti. Aj
keď opatrovník v tom čase býval v meste Prešov, ako rodina sa navštevovali a vzájomne si pomáhali.

5. Ustanovený kolízny opatrovník v podanej správe uviedol, že je zrejmé, že matka dieťaťa žila vo vzťahu
so svojím druhom C. D., ktorý ešte pred narodením mal. G. zomrel, a to dňa X.X.XXXX. K. A. B. má zo
vzťahu s uvedeným zomrelým otcom okrem mal. G. aj ďalšie mal. deti – a to H., C., I., J. a K. D., ktoré

majú vo svojich rodných listoch uvedeného ako otca neb. C. D.. Matka im pri pohovore potvrdila, že
otcom mal. G. je neb. C.. Nakoľko matka so svojím druhom žili v spoločnej domácnosti, kol. opatrovník
nemá podozrenie, aby otcom mal. G. bola niekto iný. Uviedli, že je v záujme mal. dieťaťa, aby bol neb.
C. D. zapísaný ako otec v rodnom liste mal. G. B..

6. Súd vec prejednal na pojednávaní v zmysle § 2 CMP a § 180 CSP, a to v prítomnosti navrhovateľky,
kolízneho opatrovníka a v neprítomnosti ustanoveného opatrovníka zomrelého domnelého otca,
ktorému súd doručoval písomnosti aj na úradnú tabuľu súdu.

7. Na pojednávaní pred súdom navrhovateľka, a to matka mal. dieťaťa uviedla: „Žiadam, aby bolo

určené, že zomrelý C. D. je otcom mal. G.. So zomrelým otcom som žila v spoločnej domácnosti v čase,
kedy došlo k splodeniu mal. G.. Neboli sme manželia, pred splodením dieťaťa mali sme spolu ešte 5
detí. Intímne som s iným mužom pred narodením mal. G. nežila, iba so svojím druhom. Preto tvrdím,
že len on mohol byť otcom mal. G. a s druhom C. som žila vo vzťahu dobre, dobre sme vychádzali, mali
sme sa radi. Neboli tam žiadne hádky, bitky, ani som ho neopustila, a to ani na pár dní, preto som nemala

žiaden vzťah s iným mužom a otcom dieťaťa je on, iný muž neprichádza do úvahy, o čom svedčí aj to,
že sme žili stále spolu a videla to aj najbližšia rodina, ktorí ma boli navštevovať. Bol to napr. brat, sestra
zomrelého otca. Aj brat, ktorý bol ustanovený za opatrovníka, mi ústne potvrdil, že nepochybuje o tom,
že nebohý C. je jeho otcom. Spoločne sme vychovávali všetky deti až do jeho smrti, intímne sme spolu
žili v dobe 9 mesiacov pred narodením mal. G.. Intímne styky sme mali s druhom aj v čase v novembri,

decembri r. 2015, aj v januári 2016. V tom čase som nemala žiadnu inú známosť mimo vzťahu s C..
5.1.2016 on ešte išiel kúpiť plienky a 6.1.2016 už nevstal. My sme fungovali intímne aj dva týždne pred
jeho smrťou. Ja, aj keď nemám svedka, bola by som ochotná podstúpiť aj genetické testy DNA, pretože
viem, že môj nebohý druh je otcom dieťaťa.“

8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla: „Súhlasíme s návrhom matky, vzhľadom na to, že je
v prospech mal. dieťaťa, aby malo zapísaného otca v rodnom liste a vedelo, kto je jeho otec. Zo spisovej
dokumentácie je nám známe, že matka v tom čase žila s údajným otcom, a preto s návrhom súhlasíme,
domácnosť nebola hodnotená ako rozpadajúca sa tak, žeby spolu partneri neboli bývali, alebo žeby boli
zistené odchody otca alebo matky zo spoločnej domácnosti, starali sa o deti a žili v jednej domácnosti aj

v čase smrti otca, aj v decembri 2015, preto máme bez pochybností za to aj my, žeby menovaný mal byť
otcom, aj napriek tomu, že ustanoveného opatrovníka domnelého otca tu nemáme. My sme vykonávali
viackrát telefonické rozhovory s opatrovníkom domnelého otca a tento opakovane viackrát potvrdil, že
neb. C. je otcom mal. G., preto kolízny opatrovník v tomto smere nevznáša žiadne pochybnosti a ani
nenavrhuje ďalšie dôkazy.“

9. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

10. Podľa ods. 2 cit. ust., za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého

neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.11. Podľa § 95 ods. 1 Zákona o rodine, ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva
proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.

12. Podľa ods. 2 cit. ust., ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia
osoba oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich
mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem.

13. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustálených v tomto

zákone súhlasím vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

14. Súd preskúmaním návrhu matky mal. dieťaťa na začatie konania, ako aj oboznámením s potvrdením
matky z gynekologickej ambulancie, rodným listom mal. G. B., a ďalej lekárskou prepúšťacou správou
i úmrtným listom domnelého otca mal. dieťaťa mal preukázané, že návrh matky na určenie otcovstva
proti opatrovníkovi zomrelého domnelého otca mal. dieťaťa je opodstatnený.

15. Mal preukázané, že neb. partner matky C. D., nar. XX.X.XXXX zomrel dňa X.X.XXXX v C. a pred
svojou smrťou v období rozhodnom pre splodenie mal. dieťaťa, teda v r. 2015 a začiatkom roka 2016
žil v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, intímne sa stýkali, z týchto intímnych stykov mohlo dôjsť
k splodeniu mal. dieťaťa, ich spolužitie videla aj najbližšia rodina, ktorí ich boli navštevovať, a to brat

i sestra zomrelého otca, keď i ustanovený opatrovník E. D. písomne potvrdil, že vie o dlhoročnom
partnerskom spolužití navrhovateľky a zomrelého otca a vedel aj o tom, že pred smrťou zomrelého otca
už bola navrhovateľka tehotná. Ako uviedla navrhovateľka vo výpovedi pred súdom, intímne styky so
zomrelým druhom boli aj v mesiaci november, december 2015, aj v januári 2016 a následne zomrelý
otec po tom, čo mu prišlo nevoľno a mal požitý alkohol, išiel si ľahnúť, zaspal a ráno ho navrhovateľka

našla už bez známok života a privolaná RZP konštatovala smrť menovaného dňa 6.1.2016. Keďže
v tom čase navrhovateľka uviedla, že nemala inú známosť intímneho charakteru mimo svojho druha
a o jej spolužití v jednej domácnosti so zomrelým druhom mal vedomosť aj kolízny opatrovník podľa
ním vedenej spisovej dokumentácie, pričom domácnosť bola fungujúca, partneri spolu dlhodobo žili od
r. 2007, pričom už v r. 2008 sa im narodila prvá dcéra H. a následne z tohto vzťahu aj ďalšie deti – C.,

I., J. a K. D., súd nemal pochybnosť o tom, že zomrelý C. D. je otcom mal. G. B., nar. XX.X.XXXX,
pretože, ako to vyplýva z obsahu spisu a výpovedí účastníkov konania, jeho otcovstvo nevylučujú žiadne
závažné okolnosti v zmysle § 94 ods. 2 Zákona o rodine, a preto návrh matky podaný v zmysle § 94 ods.
1 Zákona o rodine proti opatrovníkovi zomrelého domnelého otca v zmysle § 95 ods. 1 Zákona o rodine
bol dôvodný a tomuto súd vyhovel, lebo mal preukázané, že zomrelý druh matky C. D., je otcom mal.

G. B. v zmysle § 94 ods. 2 v nadväznosti na § 84 Zákona o rodine tak, ako to vyplýva aj z doložených
listinných dôkazov v spise.

16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, a to tak, že žiadnemu
z účastníkov ich náhradu nepriznal vzhľadom na povahu tohto konania, a zároveň účastníkom konania
podľa obsahu spisu trovy v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3
vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo
bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.Podľa § 9 zákona č. 62/2020 Z. z., ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené
zákonomalebourčenésúdomnavykonanieprocesnéhoúkonuvkonanípredsúdomúčastníkmikonania
a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre

obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Účastníci konania, ktorí sa práva odvolania výslovne vzdali, toto právo nemajú.