Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Michaela Stankociová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Sa/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101262
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101262.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený XX. XXXXXXX XXXX, bytom D.
XX/XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o
žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) bola dňa 16. novembra 2023 doručená
žaloba, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti žalovanej v konaní o jeho žiadosti o priznanie
starobného dôchodku zo dňa 28. júna 2023 a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 123.168,84 eur. Prílohou žaloby bola zmienená žiadosť zo dňa 28. júna 2023 a sťažnosť zo dňa

12. júla 2023 (ďalej len „sťažnosť“) podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej
len „zákon o sťažnostiach“).
2. Keďže ku žalobe nebola priložená jej obligatórna príloha, ktorou je podľa ustanovenia § 246
ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny
poriadok“) oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie
podnetu prokurátorom, správny súd žalobcu na doloženie jedného z uvedených vyzval uznesením č. k.

16Sa/18/2023 – 25 z 6. decembra 2023 (ďalej len „uznesenie“). Správny súd v uznesení uviedol, že z
pripojenej sťažnosti nevyplýva, že by bola žalovanej vôbec podaná a to pre absenciu dennej dodacej
pečiatky. Správny súd zároveň poukázal na príslušné ustanovenia zákona o sťažnostiach, ktoré mal
žalobca využiť za predpokladu nesúhlasu s vybavením jeho sťažnosti.
3. V reakcii na výzvu zaslal žalobca správnemu súdu oznámenie, že žalovaná o jeho sťažnosti
nerozhodla v zákonom stanovenej lehote 60 dní a preto oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti

nemôže doložiť. Vo vzťahu k potvrdeniu o podaní sťažnosti žalovanej dodal, že v jeho elektronickej
schránke má potvrdenie o jej odoslaní.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy
nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva,

prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej
správy.Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku

nečinnosti orgánu verejnej správy.
Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,

d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí
byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie
podnetu prokurátorom.

Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak
žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch
konania.
4. Správny súd prv než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky ako ja
podmienky konania ustanovené pre daný druh správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že konanie je

potrebné v zmysle § 99 písm. f) SSP zastaviť.
5. Zákonodarca v Správnom súdnom poriadku explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu
k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa
osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava reflektuje na zásadu
subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade

nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými
prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca
preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SP a teda, že vyčerpal osobitné postupy
ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo
znenia § 246 ods. 2 vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je

obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu,
ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie
správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej.
6. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu má správny súd preukázané, že žalobca pred obrátením sa
na správny súd nevyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, pretože napriek výzve správneho

súdu nedoložil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti žalovanej. Navyše, aj naďalej pretrváva
záver správneho súdu konštatovaný vo vyššie uvedenom uznesení, že žalobca neosvedčil, že by jeho
sťažnosť žalovanej skutočne adresoval. Hoci v reakcii na uznesenie namieta, že disponuje potvrdením
o jej odoslaní, nevedno prečo, toto správnemu súdu nepredložil.
7. Nie menej dôležité bolo zistenie správneho súdu, že sťažnosť, na ktorú sa žalobca odvoláva, nebola

formulovaná ako sťažnosť proti nečinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach
ale ako sťažnosť na nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov podľa ustanovenia § 3 ods.
1 písm. b) zákona o sťažnostiach. Keďže konanie o žalobe proti nečinnosti na správnom súde je
podmienené vyčerpaním osobitných postupov ustanovených zákonom o sťažnostiach, smerujúcich
k odstráneniu nečinnosti orgánu verejnej správy a nie iných pochybení (napríklad v podobe nesprávneho

procesného postupu), takáto sťažnosť by ani za predpokladu jej kladného vybavenia nemohla byť
podkladom pre vydanie takého oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré by osvedčovalo
vyčerpanie osobitných postupov na účely úspešného iniciovania žaloby proti nečinnosti. Nevyhnutnosť
smerovať sťažnosť priamo voči nečinnosti, vyplýva napríklad aj z komentáru k Správnemu súdnemu
poriadku v zmysle ktorého „K žalobe prokurátora musí byť pripojené upozornenie prokurátora. Pôjde o to

upozornenie, ktorým prokurátor namietal nečinnosť žalovaného ... (FEČÍK, Marián. § 246 [Všeobecné
a osobitnej náležitosti žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita
a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1213.)“
8. Napokon, ani z obsahu sťažnosti nebolo možné vyvodiť, že by sa žalobca domáhal odstránenia
nečinnosti,pretoževnejobsiaholibaskutočnenemiestneainvektívneoznačeniapracovníčkyžalovanej,

ktoré okrem toho že sú v kultivovanej spoločnosti absolútne neprípustné, na účely dosiahnutia
odstránenia nečinnosti aj irelevantné.9. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok
v podobe úplného vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone
o sťažnostiach.

10. Správny súd záverom poznamenáva, že zákonodarca neustanovil žiadnu lehotu na podanie žaloby
proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorej márnym uplynutím by aktívne legitimovaný subjekt stratil
možnosť domáhať sa ochrany na správnom súde. Z uvedeného dôvodu, ani uplynutím dlhšej doby
nedochádza k sanácii protiprávneho stavu daného nečinnosťou orgánu verejnej správy. Za predpokladu,
že bude mať žalobca aj naďalej za to, že je žalovaný nečinný a za predpokladu, že skutočne a

riadne vyčerpá všetky zákonom stanovené postupy, môže sa opätovne obrátiť na súd za účelom
odstránenia namietanej nečinnosti.
11. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď
žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia
konania žalobcom, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno
spravodlivo požadovať. Žalovanému v tomto štádiu konania nevznikli ani trovy právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.