Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/151/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717204649
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2717204649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C. D.
E. C. F. G., B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, F., 2. I. J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X,
F., proti žalovanému: Mesto Skalica, so sídlom Námestie slobody 145/10, Skalica, IČO: 00 309 982,
zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Pekar, so sídlom, Potočná 191/39, Skalica, o určenie práva vjazdu a
určenie vlastníckeho práva vydržaním a iné, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Senica
(pôvodne Skalica) č. k. 2C/16/2017-276 zo dňa 8. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie v časti o vydanie súpisného čísla
zastavil, že vec postupuje Mestu Skalica, Námestie Slobody 10, 909 01 Skalica, IČO: 00 309 982,
II. výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. výrokom priznal žalovanému voči žalobcom náhradu
trov konania v plnom rozsahu, IV. výrokom o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 134, § 151n ods. 1, § 151o zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1, 2, §3b
ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 2c ods. 1, 3 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v platnom znení, s poukazom aj na procesné ustanovenia § 3, § 4, § 10 ods. 1,
§ 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom
znení (ďalej aj „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobcovia svoje nároky odôvodnili podaním
doručeným súdu dňa 27.3.2018 a podopreli Kópiou starej historickej fotografie, podľa ktorej má byť vidieť
vjazd z H. ulice, ktorým sa vchádzalo do dvora na pozemok parcela č. 3423 väčšími mechanizmami,
vozom a neskôr aj autom. Žalobcovia ako noví vlastníci (manželka) kúpou tejto nehnuteľnosti na
pozemok parcela č. 3423 sukcesiou prevzali aj právo vjazdu na tento pozemok, vjazd užívali. Z fotografie
je vidieť taktiež vjazd na pozemok parcela č. 3422/2 do budovy, ktorá slúžila ako garáž. Tento vjazd

užívali a budú aj v budúcnosti užívať, lebo ho rovnako sukcesiou prevzali kúpou domu s pozemkom,
ktorý museli zbúrať. Vjazd je stále na tom istom mieste ako bol, lebo nová k nemu priľahlá budova na
parcele č. 3422/1 bola riadne skolaudovaná aj s vjazdom k nej. Vjazd sa sústavne používal aj počas
stavby,atakýtobolstatusquoajprikolaudácii.Jerovnakovjazdom,ktorýmáprávoužívaťneobmedzeneI. J. F. ako spoluvlastník budovy č. XXX/X. Kúpnopredajná zmluva medzi predchádzajúcimi vlastníkmi
nehnuteľnosti na parcelu č. 3423 a kupujúcim, terajším vlastníkom, ako aj kúpnopredajná zmluva
nehnuteľnosti súp. č. XXX/X na parc. č. 3422/1 a 3422/2 (vtedy 3422) sa nachádzajú v archíve

katastrálneho úradu v Skalici (žalobcovia nepredložili). Čestným prehlásením podpísaným A. K. a L. K.
(podpisy nie sú úradne overené) prehlásili ako dvaja predchádzajúci spoluvlastníci, že vjazd na pozemok
parc. č. 3423 - rodinný dom súp. č. XXX na H. M. v k.ú. F., bol vždy po dobu ich vlastníctva a vlastníctva
ich rodičov zo strany (teraz) H. ulice. Z ulice N. bol múr rodinného domu a nenachádzal sa tam žiadny
vjazd. Uvedené nehnuteľnosti prešli kúpnou zmluvou v roku 1992 na terajších vlastníkov. Čestným

prehlásením podpísaným O. P. (podpis je úradne overený) prehlásila, že ako predchádzajúca vlastníčka
nehnuteľností na pozemkoch parc. č. 3422/1 a 3422/2 v k.ú. F., že vjazd na tento pozemok, pretým parc.
č. 3422 - rodinný dom č. XXX L. F., H. M. bol po dobu jej vlastníctva a vlastníctva jej predkov vždy z H.
ulice (nehnuteľnosti prešli kúpnou z Vr 133/92 na terajších vlastníkov). Nehnuteľnosti boli zapísané na
LV č. XXX pre k.ú. F.. Právo vjazdu prešlo kúpnopredajnou zmluvou na terajších vlastníkov (žalobcov).
Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 29.5.2018 vyplýva, že Mesto Skalica je v zmysle LV č. XXXXX pre obec

a k.ú. F. vlastníkom pozemku reg. C KN parcela č. 3421/1 (zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
8116 m2). Spôsob využívania pozemku: pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná,
miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.
Tento stav bol platný aj v čase vydania stavebného povolenia č. Výst. 599/3 zo dňa 19.7.1993, ktorým
bola povolená stavba „Viacúčelový rodinný dom na pozemku p. č. 3422 a p. č. 3423 navrhovateľovi D. F..

Z priloženej časti projektovej dokumentácie je zrejmé, že v dotyku so stavebnými pozemkami p. č. 3422
a p. č. 3423 sa nachádzal chodník z betónovej dlažby. Tieto údaje doposiaľ v katastre nehnuteľností
zmenené neboli, platia aj v súčasnosti. Žalobcovia nepodali na Mesto Skalica ako príslušný cestný
správny orgán k dnešnému dňu žiadosť o zriadenie, resp. úpravu vjazdu na susedné nehnuteľnosti -
pozemky parcely č. 3422/2, 3423 v k.ú. F.. Žalobkyňa sa bola v roku 2017 na príslušnom oddelení MÚ

Skalica osobne informovať o spôsobe povoľovania vjazdov, avšak žiadosť na zriadenie, resp. úpravu
vjazdu vrátane požadovaných príloh doteraz podaná nebola, preto Mesto Skalica ako cestný správny
orgán v danej veci zriadenia, resp. úpravy vjazdov doteraz nemohlo konať. Podľa listu vlastníctva č.
XXX k.ú. F., okres Skalica, obec F. je vlastníkom nehnuteľností parcela č. 3422/1 vo výmere 248 m2 -
zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku - pozemok na ktorom je postavená nebytová

budova označená súpisným číslom, parcela č. 3422/2 vo výmere 149 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
spôsob využívania pozemku – pozemok, na ktorom je dvor, parcela č. 3423 vo výmere 264 m2 -
zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku – pozemok, na ktorom je postavená budova
bez označenia súpisným číslom, je žalobkyňa 1. v podiel 1/1. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
k.ú. F., okres Skalica, obec F. vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti - viacúčelový rodinný dom súp. č.

XXX, na pozemku parc. č. 3422/1 sú žalobcovia 1. a 2. v spoluvlastníckom podiele 1/1. Z čiastočného
výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. F., okres Skalica, obec F. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti
parc. č. 3421/1 výmera 8116, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na ktorom je postavená inžinierska
stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko
a ich súčasti je Mesto Skalica v podiele 1/1. V časti Ťarchy sú uvedené zoznamy vecných bremien

podľa zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe , rozvode a spotrebe elektriny a taktiež vecné bremená zriadené
v prospech oprávneného Západoslovenská distribučná, a.s. Na čiernobielej starej fotografii s ručným
popisom na čl. 37- 38 je vidieť dom s tromi oknami a dvermi, pred ktorým stoja muži a kôň, voz, a časť
priľahlého pozemku. Vedľa domu sa nachádza ďalšia budova s bránou a časť tretej budovy. Na snímke
z katastrálnej mapy na čl. 41 sú perom vyznačené šípky ako vjazd z parcely č. 3421/1 (H. ulica) na

pozemky parcely č. 3422 a 3423. Rozhodnutím o prerušení stavebného konania zo dňa 3.2.2020
Mesto Skalica ako príslušný špeciálny stavebný úrad vydalo dňa 7.10.2016 pod č. 2573/2016 stavebné
povolenie na stavbu „B. M. H., F.“ v k.ú. F. na pozemku parcela č. 3421/1 reg. „C“ - M. H. - žiadateľ
Mesto Skalica. Pričom proti stavebnému povoleniu bolo podané odvolanie a následne rozhodnutím OÚ
Senica - odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydaným dňa 15.3.2017, bola vec vrátená

na Mesto Skalica ako príslušný špeciálny stavebný úrad na nové prejednanie, a vzhľadom k tomu, že
neboli všetky doklady doložené, bola stanovená lehota na predloženie potrebných dokladov najneskôr
do 31.1.2022. Listom zo dňa 7.4.2020 adresovaným žalobcom, Mesto Skalica oznámilo, že obec je
povinná v súlade s ustanovením § 30 ods. 4 stavebného zákona pravidelne, najmenej však raz za
štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či

netreba obstarať nový územný plán, s tým, že Mesto Skalica pripravuje v roku 2020 obstaranie zmien a
doplnkov Územného plánu mesta Skalica. Žalobkyňa 1. na podopretie svojich tvrdení doložila k žalobe
Stanovisko Mesta Skalica z 23.7.2009 podpísaného primátorom mesta I.. F. E., z ktorého je zrejmé, že
Mesto Skalica vydalo nesúhlasné stanovisko k nadobudnutiu vlastníckeho práva k novovytvorenémupozemku v k.ú. F. parc. č. 3421/2 vo výmere 136 m2 v prospech žalobcov titulom vydržania v zmysle
uznesenia MZ v Skalici č. 129/2009 zo dňa 25.6.2009. Z výpisu uznesenia zo zasadnutia MZ v Skalici,
konaného dňa 25.06.2009 je zrejmé, že MZ v Skalici uznesením č. 129/2009 zo dňa 25.6.2009 nesúhlasí

s nadobudnutím vlastníckeho práva k novoutvorenému pozemku parcela č. 3421/2 vo výmere 136 m2 v
prospechžalobcovtitulomvydržania.VýpisjepodpísanýQ.D.N.prednostomMsÚSkalicaaprimátorom
mesta Q. F. E.. Z písomného vyjadrenia mesta zo dňa 23.7.2009 adresovaného žalobcom vyplýva, že
MZ v Skalici nesúhlasí s nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemku parcela č. 3421/2 vo výmere 136
m2 titulom vydržania. Z geometrického plánu č. 242-004/2009 vyhotoveného Q. C. O. dňa 28.1.2009

vyplýva vytýčenie a zakreslenie novovytvorenej parcely 3421/2 o výmere 136 m2 v prospech nových
vlastníkov (žalobcov). Z listu MÚ Skalica oddelenie výstavby zo dňa 31.3.1995 podpísaného vedúcim
odd. výstavby Q. A. H. adresovanom žalobkyni 1. vyplýva, že s poskytnutím materiálu (kamenných
kociek) na vybudovanie chodníka okolo domu č. X-X H. M. L. F. dali súhlasné stanovisko.

4. Právne okresný súd uzavrel, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení,

nakoľko bez tohto určenia by ich právo bolo ohrozené a právne postavenie sa stalo neistým. Neistotu
v právnom postavení zakladá tiež popieranie práva vjazdu žalobcov zo strany žalovaného, taktiež
skutočnosť, že vecné bremeno nie je zapísané na liste vlastníctva. Bezpochyby, pokiaľ by vecné
bremeno bolo zapísané na liste vlastníctva, nebolo by sporné a neisté právne postavenie žalobcov, a
nebol by dôvod na podanie žaloby o určenie, že nehnuteľnosť je zaťažená vecným bremenom. Len

výrok rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je spôsobilým podkladom pre zápis vecného
práva do katastra nehnuteľností, a to záznamom. Z výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že
žalobe v bodoch I. a II. prvá veta žalobného petitu nie je možné vyhovieť. Z hľadiska obsahu petitu a
podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobcovia v konaní domáhajú je dostatočne zrejmé, že sa I. nárokom
prvá veta sa domáhajú určenia, že práva vjazdu na pozemok parc. č. 3423 reg. „C“ v k.ú. F. a nárokom

II. sa domáhajú určenia, že právo vjazdu na pozemok parc. č. 3422/2 reg. „C“ v k.ú. F. z parcela
č. 3421/1 v k.ú. F., obec F. trvá. Vlastníkom nehnuteľnosti parcela č. 3422/2 a parcela č. 3423 je
žalobkyňa 1., vlastníkmi nehnuteľnosti - viacúčelový rodinný dom súp. č. XXX, na pozemku parcela
č. 3422/1 sú žalobcovia 1. a 2. v spoluvlastníckom podiele 1/1. Vlastníkom nehnuteľnosti parcela č.
3421/1 výmera 8116, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba

- cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich
súčasti je Mesto Skalica. v podiele 1/1. V časti Ťarchy sú uvedené zoznamy vecných bremien podľa
zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe , rozvode a spotrebe elektriny a taktiež vecné bremená zriadené
v prospech oprávneného Západoslovenská distribučná, a.s.. V prospech žalobcov nie sú zapísané
žiadne vecné bremená. V konaní je zrejmé, že žalobcovia sa svojim návrhom domáhajú deklarovania

existencie vecného bremena - práva vjazdu pozemkom žalovaného k ich objektu z cesty, miestnej
komunikácie-parcelač.3421/1(H.ulica).Podľaokresnéhosúduniejemožné,abysažalobcoviavrámci
občianskoprávneho sporu vedeného voči Mestu Skalica domáhali ochrany súkromnoprávnej povahy
obchádzajúc predpisy verejného práva, ktorým je zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.
Podľa § 3b ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách na zriadenie vjazdu z cesty na susedné

nehnuteľnosti je príslušný cestný správny orgán. V konaní nebolo preukázané, že by o zriadení vjazdu z
cesty vo vlastníctve žalovaného existovalo rozhodnutie príslušného cestného správneho orgánu. Z listov
vlastníctva mal okresný súd preukázané, že žalobkyňa 1. nadobudla nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXX, a to parcely č. 3422/1, č. 3422/2, č. 3423 v roku 1992 (titul nadobudnutia R./XX, R./
XX). Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX viacúčelový rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parcela č.

3422/1 vlastnia obidvaja žalobcovia v podiele 1/1 (titul nadobudnutia - zápis do KN Z-1966/97). Stavebné
povolenie na stavbu „viacúčelový rodinný dom“ vydané Obvodným úradom životného prostredia v Skalici
pod. č. Výst. 599/93 nadobudlo právoplatnosť dňa 6.8.1993. Kolaudačné rozhodnutie žalobcovia súdu
nepredložili. Z vyjadrení žalobcov je zrejmé, že toto právo vjazdu z cesty (H. ulica) tak žalobcovia
ako aj ich právni predchodcovia realizovali bez príslušného povolenia a teda sa týmto predpisom pri

zlegalizovaní vjazdu na svoje nehnuteľnosti neriadili. Okresný súd má za to, že potvrdením existencie
vecného bremena v prospech žalobcov, v zmysle ich žalobného nároku, by došlo k obchádzaniu alebo
dokonca k porušovaniu verejnoprávnych predpisov. Ak doposiaľ neboli dodržané zákonné ustanovenia
na zriadenie vjazdu z pozemkov parcely č. 3423, č. 3422/2 na cestu - parcela č. 3421/1 a žalobcovia
tento vjazd používajú, ide o nelegálne zriadené pripojenie nehnuteľnosti na pozemnú komunikáciu -

cestu. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 225/2006, podľa ktorého vecné bremeno nemôže
súd ani súkromné osoby zriadiť v rozpore s verejnoprávnymi predpismi, ak zákon zakazuje určitý spôsob
použitia pozemku, nemožno zriadiť vecné bremeno so zakázaným obsahom. Okresný súd nemohol
prihliadnuť ani na ďalšie argumenty na strane žalobcov. Z priloženej fotokópie starej fotografie nie jemožné konštatovať tvrdenie žalobcov, že je vjazd na pozemok zrejmý, pretože z tejto fotografie to
nevyplýva a nie je ani možné určiť v akej lokalite bola fotografia vyhotovená, nejde o právne relevantný
dôkaz. Bez právneho významu, je aj čestné prehlásenie podpísané O. P., že ona ako predchádzajúca

vlastníčka nehnuteľností na pozemkoch parcely č. 3422/1 a č. 3422/2 v k.ú. F., prehlasuje, že vjazd na
tento pozemok, predtým parcela č. 3422 - rodinný dom č. XXX L. F., H. M., bol po dobu jej vlastníctva a
vlastníctva jej predkov vždy z H. ulice a prešiel kúpnopredajnou zmluvou na terajších vlastníkov, pretože
toto tvrdenie nemal okresný súd ničím podložené, keď v zmysle zásad Civilného sporového poriadku
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia a tieto podprieť dôkazmi. Žalobcovia nepredložili

súdu žiaden listinný dôkaz - kúpnopredajnú zmluvu, súhlas vlastníka nehnuteľnosti parcela č. 3421/1 so
zriadením vjazdu na jeho pozemok, prípadne, že takýto vjazd bol v minulosti povolený práve v mieste
určenia práva vydržania vecného bremena. Ani samotné dlhoročné využívanie takéhoto napájania sa
z miestnej komunikácie na súkromný pozemok nemôže zakladať žalobcom bez ďalšieho právo vjazdu
k ich nehnuteľnostiam. Podmienky zriadenia vjazdu na miestnu komunikáciu sú upravené predpismi
verejného práva (zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách) a zo stanoviska žalovaného ako

správneho orgánu k zriadeniu vjazdu v mieste požadovaného určenia je zrejmé, že doposiaľ takáto
žiadosť na zriadenie vjazdu podaná nebola, preto Mesto Skalica ako cestný správny orgán v danej veci
zriadenia vjazdu nemohol konať.

5. V žalobnom petite I. veta druhá, tretia a štvrtá; II. veta druhá, tretia, štvrtá (v zmysle uznesenia

2C/16/2017-139) ide podľa okresného súdu o určenie či tu právo je (v akom rozsahu) podľa §137 písm.
c) Civilného sporového poriadku. Predpokladom toho, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu
na takomto určení, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke
významný, čiže užitočný, aby mal pre neho zmysel. Vzhľadom k tomu, že okresný súd zamietol žalobu
žalobcov,čodoI.nárokuprváaII.nárokuvetaprvá,mázato,žežalobcamipožadovanéurčenierozsahu

vjazdu v m2, rovnako aj čo do ďalších určovacích nárokov potom stráca zmysel, je preto nedôvodné a
žalobu aj v tejto časti požadovaného nároku zamietol. V žalobnom petite I. veta piata a II. veta piata (v
zmysle uznesenia 2C/16/2017-139) sa žalobcovia domáhajú uloženia povinnosti žalovanému: „ nesmie
žalobcov 1. a 2. v užívaní práva vjazdu na parcelu č. 3422/2 obmedzovať, ani povoľovať a zriaďovať
parkovanie aut, ktoré by krátkodobo a dlhodobo bránili vjazdu žalobcov 1. a 2. z cestnej komunikácie

H. M. L. F. z parcely č. 3421/1 na parcelu č. 3422/2, ako aj výjazdu na uvedenú cestnú komunikáciu“.
Okresný súd má za to, že ide o žalobu o splnení povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP. Uloženie danej
povinnosti žalovanému bolo priamo závislé od rozhodnutia o I. nároku veta prvá a II. nároku veta prvá.
Deklarovanie existencie práva vecného bremena by slúžilo na vjazd k nehnuteľnostiam žalobcov z
miestnej komunikácie (H. ulice). Podmienky zriadenia takéhoto vjazdu sú upravené predpismi verejného

práva. Napájanie vjazdov na cestu je regulované predpismi verejného práva a podlieha rozhodovacej
právomoci cestného správneho orgánu (§ 3b ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách). Keďže
žalobcovia v konaní nepredložili žiadny relevantný dôkaz - rozhodnutie príslušného cestného správneho
orgánu o povolení vjazdu na pozemok parcela č. 3421/1 v k.ú. F., okresný súd nemohol žalovanému
uložiť požadovanú povinnosť, pretože by prišlo k porušeniu verejnoprávnych predpisov, a žalobu aj v

tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

6. Žalobcovia sa v žalobe v bode I. veta šiesta domáhali, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť
vydať žalobcom 1. a 2. pôvodné súpisné číslo XXX, ktoré sa viditeľne umiestni na múre danej
nehnuteľnosti na parcele č. 3423. O nároku žalobcov v časti vydania súpisného čísla došlo k zastaveniu

konania v dôsledku nedostatku právomoci súdu, nakoľko súd nie je oprávnený na konanie o určenie
súpisného čísla. Rozhodovanie o určenie súpisného čísla je zákonom zverené inému orgánu, preto
okresný súd rozhodol, že vec bude postúpená príslušnému správnemu orgánu, ktorým je podľa zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec.

7. Žalobcovia sa nárokom v bode III. (v zmysle uznesenia 2C/16/2017-139) domáhali určenia
vlastníckeho práva vydržaním a to časti parcely č. 3421/1 reg. „C“KN v k.ú. F., druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, priamo hraničiacou s parcelami č. 3422/1, č. 422/2, č. 3423 o výmere 136 m2
tak, ako je zhotovený geometrický plán na oddelenie pozemku parcela č. 3421/2, druh pozemku
okrasná záhrada, zhotovený geodetom Q. C. O., geometrický plán č. 45/09. Žalobkyňa 1. v žalobe

uviedla, že spolu s manželom sú oprávnenými dobromyseľnými držiteľmi 136 m2 pozemku priľahlého
k pozemkom a budove, ktorých sú vlastníkmi. Pozemok majú v držbe už tretie desaťročie. V roku 1995
vybudovali dlhý chodník na vlastné náklady, žalovaný dodal po dohode len kamenné kocky a upravili
celú zelenú plochu 136 m2. Uvedenú plochu žalovaný nikdy nespravoval a o pozemok sa nestaral. Tútoplochu museli žalobcovia celú desaťročia kosiť. Počas celého roka sa zhromažďujú na danej ploche
stovky kíl odpadu, ktorý musia zbierať a triediť a dokonca odstraňovať. Extrémna situácia nastáva
v zimných mesiacoch, keď žalobcovia nie sú schopní odpratávať sneh z plochy 136 m2, preto ako

dobromyseľní držitelia vysadili buxusy. Žalovaný svojim správaním porušil aj čl. 20 Ústavy SR, lebo
okrem iného ohrozil nielen ich zdravie, ale aj zdravie všetkých, ktorí sa tu pohybujú, a tým žalobcov
donútil konať a prevziať na seba držbu. Svoj nárok doplnili žalobcovia podaním doručeným okresnému
súdu dňa 27.3.2018, v ktorom okrem iného uviedli, že od roku 1995 splnili zákonnú lehotu 10 rokov
dobromyseľnej držby. Vedeli, že mesto Skalica nebude chcieť vydať súhlasné stanovisko k vydržaniu a

ani sa nebude chcieť dohodnúť. Žalobkyňa 1. na podopretie svojich tvrdení doložila k žalobe Stanovisko
Mesta Skalica z 23.7.2009 podpísaného vtedajším primátorom mesta I.. F. E., z ktorého je zrejmé, že
Mesto Skalica vydalo nesúhlasné stanovisko k nadobudnutiu vlastníckeho práva k novovytvorenému
pozemku v k.ú. F. parcela č. 3421/2 vo výmere 136m2 v prospech žalobcov titulom vydržania v zmysle
uznesenia MZ v Skalici č. 129/2009 zo dňa 25.6.2009. Okresný súd má za to, že žalobcovia majú právny
záujem na požadovanom určení, keď v žalobe, ale i počas konania v danej veci tvrdili, že predmetnú

nehnuteľnosť nadobudli vydržaním, ich vlastnícke právo nie je zapísané v liste vlastníctva. Žalobcovia
svoju dobromyseľnosť držby odôvodňovali tým, že mesto Skalica v roku 1995 s poskytnutím kamenných
kociek na vybudovanie chodníka k ceste, po upravení zvyšnej zelenej plochy 136 m2 akceptovalo
dobromyseľnosť ich držby. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.7.2018 uviedli, že ak by malo
mesto i naďalej povedomie, že je to i naďalej ich pozemok, bolo by sa muselo o pozemok starať.

Mesto Skalica si za celé roky ani len raz túto povinnosť nesplnilo. Podľa okresného súdu žalobcovia
nepreukázali svoju dobromyseľnosť držby spornej nehnuteľnosti, keď svoje tvrdenie ničím nepodložili.
Domnienka, držiteľa, že mu vec patrí sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu
skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia vec alebo právo nadobudol. V danom konaní
nebola existencia takéhoto právneho úkonu, resp. titulu pre jeho vznik zmienená v žiadnej z listín, na

základe ktorých žalobcovia získali tvrdené vlastníctvo nehnuteľnosti. Práve naopak k žalobe žalobcovia
doložili stanovisko Mesta Skalica z 23.7.2009 z ktorého je zrejmé, že Mesto Skalica vydalo nesúhlasné
stanovisko k nadobudnutiu vlastníckeho práva k novoutvorenému pozemku p. č. 3421/2 vo výmere 136
m2. Z vydržania sú vylúčené veci, ktoré vôbec nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo ktoré môžu
byť podľa § 125 ods. 2 Občianskeho zákonníka len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených osôb.

Nehnuteľnosťnovoutvorenáparcelač.3421/2vovýmere136m2jepodľadoterajšiehostavuoznačenáv
katastrenehnuteľnostíakoparcelač.3421/1vovýmere8116m2zastavanáplochaanádvorie-pozemok
na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná
cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, ktorá je vo vlastníctve Mesta Skalica v podiele 1/1. Veci,
ktoré sú vyňaté z právneho obehu alebo sú predmetom všeobecného užívania, sú vyňaté z možnosti

vydržania. Z vydržania sú vylúčené verejne prístupné veci (priestory), na ktoré sa vzťahuje všeobecné
užívacie právo. Patria sem najmä pozemné komunikácie, lesné cesty, verejné priestranstvá a pod. K
takýmto veciam nemožno vydržať ani právo zodpovedajúce vecnému bremenu (Občiansky zákonník
Veľký komentár 2. zv. JUDr. Imrich Fekete, CSc.). Vlastník nehnuteľnosti, ktorý užíva cestu k svojej
nehnuteľnosti po pozemku, ktorý je účelovou komunikáciou, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti

v dobrej viere, že mu právo cesty patrí ako vecné bremeno. Len samotné užívanie cudzieho pozemku
ako cesty iným vlastníkom nehnuteľnosti nezakladá dobrú vieru, že ide o užívanie cudzieho
pozemku z titulu vecného bremena (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2638/2005). Okresný súd má
za to, že nehnuteľnosť parcela č. 3421/1, ktorá je verejným priestorom a je vo vlastníctve Mesta Skalica
nie je spôsobilý predmet držby a preto nemôže byť ani predmetom vydržania. Keďže neboli v konaní

splnené zákonné predpoklady, t.j. dobromyseľnosť vydržania a spôsobilý predmet držby, žalobu aj v
tejto časti zamietol.

8. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a
žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu. Žalobcovia podaním žaloby na súd, v časti o udelenie súpisného čísla, ktorý nemá právomoc
na rozhodnutie o jeho žalobe, procesne zavinili zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP).

9. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie (v spojení s jeho doplnením na čl. 305) žalobcovia v celom
rozsahu a navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Argumentovali tým, že odvolaním
voči rozsudku okresného súdu č. k. 2C/15/2019-129 zo dňa 23. 11. 2021 bola okrem iného dôkazmi
spochybnená objektívnosť a nezávislosť sudkyne JUDr. Boženy Michaláčovej (konanie nie je ešte
rozhodnuté) a z toho dôvodu ani v napadnutej veci nerozhodovala spravodlivo, objektívne a nezávisle.Poukázali na to, že vytváranie novej súdnej mapy vyvolalo obavy z ohrozenia pracovných miest
sudcov a iných zamestnancov okresného súdu, prišlo tu ešte k silnejšiemu zomknutiu súdnej moci
(zamestnancov okresného súdu) s vedúcimi predstaviteľmi politickej moci mesta Skalica. Dôkazom

toho sú rôzne spoločné verejné vystúpenia, protesty rôznych činiteľov z obidvoch inštitúcií napr. H., H..
Okresný súd napadnutým rozsudkom vyjadruje lojalitu, zaviazanosť, strach a vďačnosť voči mestskému
úradu a zástupcom politickej moci mesta Skalica. Rozhodovanie proti mestu Skalica nemalo po piatich
rokoch (!) súdnych prieťahov najmenšiu šancu rozhodovania nezávislého súdu. Okresný súd Skalica
nekonal ex offo postúpením danej veci inému, nezávislému súdu. C. D. S. je v organizačnej štruktúre

žalovaného právnikom Msú. Na oficiálnej stránke okresného súdu sa C. D. S. uvádza ako vyšší súdny
úradník. Položili otázku prečo okresný súd trval na upresnení žaloby, keď pôvodná žaloba bola jasná.
Požadujú právo, aby aj naďalej mali dva vjazdy na dva samostatné pozemky ležiace vedľa seba na
H. ulici. Úzky pás pozemku popri týchto dvoch pozemkoch v rozsahu 136 m2 žiadajú do vlastníctva
vydržaním, lebo sa o tento pozemok už takmer tridsať rokov starajú a majú ho v dobromyseľnej držbe.
Žalovaný im poprel dať súhlasné stanovisko k vydržaniu (hoci mohol) a rovnako poprel dohodu o

prevode kúpnou zmluvou, hoci to u iných občanov je celkom bežné, napr. L. M., C., L.. Ak okresný súd
uznesením č. k. 2C/16/2017- 139 zo dňa 16.9.2019 pripustil zmenu žaloby, prečo hneď vtedy nepostúpil
konanie o vydanie súpisného čísla Mestu Skalica. Týmto zdržiavaním a naťahovaním dodnes nemajú
záväzné vyjadrenie žalovaného, prečo sa silou mocou snaží urobiť z dvoch pozemkov so samostatnými
právnymi nárokmi len jeden. V súdnom konaní dokazovali existenciu naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení. Okresný súd ani v jednom jedinom ohľade neskúmal ako si plní žalovaný
svoje povinnosti, takmer tridsať rokov je tu status quo a čo robil žalovaný? Ako príklad uviedli L. ulicu,
hneď prvý dom, ktorý patril manželom T. viac ako päťdesiat rokov mali ohradenú predzáhradku až
po chodník. Po smrti manžela (2018?) bola pani T. pri vysporiadaní dedičstva konfrontovaná Mestom
Skalica, že to nie je jej, ale musí to od mesta odkúpiť, možnosť súhlasu s vydržaním jej ani len nenavrhli.

Nezostalo jej nič iné ako mestu zaplatiť cca 2.000,- eur (informácie z osobného rozhovoru s ňou). Po tejto
udalosti sa ostatní vlastníci domov rovnako dostali k predzáhradám. Žalobkyňa pozná jednotlivé rodiny,
vyrástla vo vedľajšej ulici F. R.. Navrhovali okresnému súdu predvolať svedkov z tejto ulice, okresný
súd svedkov nepredvolal. Pri poslednom pohľade len jeden jediný predzáhradkový pozemok nebol
odkúpený. Navrhovali okresnému súdu predvolať aj svedkov z tejto ulice, ktorých však nepredvolal.

Nechcú vydržať celú plochu parcely č. 3421/1 vo výmere 8116 m2, len plochu úzkeho podlhovastého
pásu 136 m2 (na jednom konci asi len cca 1 meter široký, na druhom konci asi 4-5 metrov široký -
geometrický plán), cez ktorú na dvoch miestach prechádzajú asi 3-4 metre dĺžky na naše dva pozemky
- dva vjazdy. Nechcú vydržať žiadnu cestu, ani žiadne právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Okresný súd v odseku 31 napadnutého rozsudku (a iných?) vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Parcely a nehnuteľnosti, ktoré v roku 1992 kúpili, sa nachádzajú v pamiatkovo chránenej
časti mesta. Domy, ktoré na H. M. XXXX kúpili, a teda sukcesiou, kúpnou zmluvou získali aj našimi
predchádzajúcimi vlastníkmi právo vjazdu na pozemky tak, ako ich oni užívali z H. ulice. Boli to staré
domy. Záznamy sú opäť v Katastre nehnuteľností SR. Žalobcami kúpené nehnuteľnosti tu boli postavené
a užívali vjazdy z H. ulice dávno pred rokom 1961. Zákon o pozemných komunikáciách, ktorý okresný

súd aplikuje, by spôsoboval protiprávne konanie, keď nemožno vyžadovať pôsobenie právnej normy
spätne, a to u všetkých vlastníkov starých domov a pozemkov v meste. Po rozhovoroch s mnohými
občanmi, ktorých sa to týka vyplýva, že žiadne takéto povolenia nemajú. Okresný súd nepredvolal
svedkov z H. M., N. M. alebo iných ulíc. Mesto Skalica pre stavebné povolenie ani pre právoplatné
kolaudačné rozhodnutie pre stavbu ich „Viacúčelového rodinného domu“ XXX/X na mieste jedného

starého domu žiadne povolenie pre vjazd nevyžadovalo. To dokazuje, že ich vjazdy boli a sú plne v
súlade s právnymi predpismi. Zákon neukladá stavebníkovi pod sankciami naveky držať kolaudačné
rozhodnutie, ani neukladá povinnosť pri predaji domu odovzdať kupujúcemu kolaudačné rozhodnutie
stavby domu. Na základe akého procesného postupu okresný súd očakáva od žalobcov predloženie
kolaudačného rozhodnutia, keď zdôrazňuje, že žalobcovia ho nepredložili, a konkrétne ktoré kolaudačné

rozhodnutia predchádzajúcich vlastníkov domov a pozemkov H. M. XXX/X D. H. XXX/X, ktoré kúpili
1992, pričom presné údaje môže poskytnúť Kataster nehnuteľností SR a niektorý zo sústavy archívov
SR. Okresný súd nenariadil žalovanému, ktorý má zo zákona povinnosť dokumenty archivovať, aby
takéto doklady predložil. Je ale doložené zvukovým záznamom z pojednávania, že žalobkyňa 1. citovala
na súdnom pojednávaní z kolaudačného rozhodnutia novej stavby na mieste domu XXX/X. Opakovane

na súdnych pojednávaniach navrhovali, aby súd okresný súd predvolal ako svedkov vlastníkov nimi
kúpených nehnuteľností XXX/X a XXX/X pani O. P., pána L. K. (ktorý žiaľ zomrel), pána A. K., ktorých
nepredvolal. Napadnutý rozsudok obsahuje údaj, že právnym zástupcom žalovaného Mesto Skalica
je JUDr. Ján Pekár, advokát, ktorý bol len na počiatočných pojednávaniach. Zo zvukových záznamovz pojednávaní vyplýva, namiesto neho opakovane konala až do posledného pojednávania výlučne
advokátska koncipientka A. C. R. Q.. Okresný súd neozrejmil na súdnych pojednávaniach na základe
akého splnomocnenia bol žalovaný Mesto Skalica takto advokátskou koncipientkou zastupovaný, keďže

nešlo o jednorazové zastúpenie advokáta. Vjazd na pozemok bol, užíval sa a dodnes sa užíva z H.
ulice, a toto právo žiadajú uchovať aj do budúcnosti. Rovnaké právo majú a užívajú aj iní vlastníci
domov a pozemkov na H. ulici. V roku 1995 na vlastné náklady vybudovali zo starých čadičových kociek,
ktoré boli na hromadách naskladané na dvore vtedajších Technických služieb mesta Skalica, desiatky
metrov širokého chodníka popri ceste pozdĺž ich pozemkov v H. ulici. Úzky pás pozemku medzi nimi

vybudovaným chodníkom a hranicou ich v roku 1992 kúpených domov s pozemkami číslo XXX/X D.
XXX/X im odvtedy „zostal na krku“. Mesto Skalica nenechalo túto zmenu zapísať do katastra. Táto
úpravajeužtakmertridesaťročiavýhodnáabezpečná,leboobčanianemusiachodiťceztrávu.Žalovaný
robil protiprávne stavebné konanie vo vlastnej veci „B. M. H., F.“, stavebným povolením č. 2573/2016
zo dňa 7.10.2016. Práve plocha, ktorú majú takmer tri desaťročia v dobromyseľnej držbe, chcú zničiť,
pozemok a nimi vypestovanú zeleň, stromy, kríky, ruže ako oázu pre včely, zdevastovať, zabetónovať

a urobiť nepotrebné parkoviská tým, že im chcú odobrať právo vjazdov na ich pozemky. Uvedené
stavebné konanie bolo rozhodnutím Okresného úradu Senica odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií zrušené. Na nové prejednanie si žalovaný podáva nové a nové žiadosti o predĺženie lehoty.
V tomto roku si žalovaný predĺžil lehotu na nové konanie do 31.1.2014 (pripojili Dokument zverejnený
verejnou vyhláškou posielame ako kópiu). Poukázali na schválenie zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok, ktorým sa zmenila zákonná úprava inštitútu vydržania, v prospech vydržateľa.
Uvedenú skutočnosť okresný súd po piatich rokoch súdneho konania vôbec nezohľadnil.

10. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcov sa vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok
navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Žalobcovia citujú § 365 CSP, avšak v odvolaní neuvádzajú

žiadnu argumentáciu, z ktorej by bolo zistiteľné, ktorý odvolací dôvod je akým spôsobom odôvodnený.
Nie je zrejmé, kedy ani akým spôsobom mala byť spochybnená objektívnosť a nezávislosť sudkyne.
Nie je ani zrejmé, aké konanie nemá byť ešte rozhodnuté. Vytváranie súdnej mapy nemá žiadnu
súvislosť s prejednávanou vecou. Nie je pravdivé vyjadrenie žalobcov, že by C. S. mala byť uvedená
ako vyšší súdny úradník na oficiálnej stránke Okresného súdu Skalica, na ktorej je zverejnený len údaj

o sudcoch Okresného súdu Skalica, nie údaj o iných zamestnancoch. C. S. je právnikom Mesta Skalica,
nepracuje na Okresnom súde Skalica. Poukázal na to, že žalobu formulovali samotní žalobcovia, a
to podaním zo dňa 10.06.2019, pričom korešponduje aj s pripusteným znením v zmysle uznesenia č.
k. 2C/16/2017-139 zo dňa 16.10.2019. Je potom nekorektné zo strany žalobcov tvrdiť, že by sudkyňa
nejakým spôsobom naformulovala „vety žaloby“. Žalobcovia počas súdneho konania prezentovali, že sa

vedome starali o pozemok vo vlastníctve Mesta Skalica, je potom nepochybné, že na strane žalobcov
chýbala predovšetkým dobromyseľnosť držby nášho pozemku. Nie je zrejmé, kto by mali byť manželia
T. Z argumentácie žalobcov v tejto časti odvolania je však zrejmé, že majú vedomosť, že ani v iných
prípadoch nedošlo k vydržaniu pozemku vo vlastníctve Mesta Skalica, ale bolo nutné pozemok odkúpiť.
Nemá vedomosť o tom, že by žalobcovia navrhli nejakých svedkov vypočuť ani k akým skutkovým

tvrdeniam žalobcov, by mali byť nejakí svedkovia vypočutí. Preto tvrdenie žalobcov, že navrhovali
predvolať svedkov, čomu okresný nevyhovel, sa javí ako účelové. Žalobcovia podaním zo dňa 5.6.2019,
doručené dňa 10.6.2019, označeným ako „Oprava podania“ navrhli okrem iného, aby súd určil, že „právo
vjazdu na pozemok... nezaniklo a je v platnosti – naďalej trvá .... Žalobcovia 1. a 2. smú užívať právo
vjazdu ...“, atď. Má za to, že takéto podanie je nutné vyhodnotiť tak, že žalobcovia žiadali zriadiť vecné

bremeno. Nie je potom zrozumiteľné, v akom smere malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu
a k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Žalobcovia tvrdenia, že domy, ktoré kúpili na H. ulici v roku
1992 získali sukcesiou a teda získali aj právo vjazdu na pozemky tak, ako ich oni užívali z H. ulice,
žiadnym spôsobom nepreukázali, t. j. nepreukázali žiadny prevod práva vjazdu v rámci kúpnej zmluvy,
nepreukázali žiadne oprávnené užívanie akéhokoľvek vjazdu ich právnymi predchodcami, nepreukázali

ani konkrétnu polohu údajných vjazdov, neuvádzali ani žiadny dátum, kedy malo byť údajné právo vjazdu
zriadené. Nie je potom zrejmé, na základe akých skutočností žalobcovia vytýkajú okresnému súdu
aplikáciu zákona o pozemných komunikáciách s poukazom na retroaktivitu. Poukázal na odvolanie,
v ktorom uviedli, že uviedli, že po rozhovoroch s mnohými občanmi, ktorých sa to týka, vyplýva, že
žiadne takéto povolenia nemajú. Z tohto vyjadrenia žalobcov je jednoznačne preukázané, že ani oni

sami nedisponujú a ani ich právni predchodcovia nikdy nedisponovali žiadnym právom vjazdu. Nemá
vedomosť o tom, že by žalobcovia navrhli vypočuť svedkov O. P., L. K. a A. K., keď žalobcovia ani
neuvádzajú, ktorým svojím podaním alebo na ktorom pojednávaní mali navrhnúť výsluch týchto svedkov.
Súd prvej inštancie sa však relevantným spôsobom vysporiadal s čestným prehlásením O. P., ktorýdôkaz bol predložený v súdnom konaní, keď vysvetlil, že pokiaľ aj právny predchodcovia žalobcovia
užívali nejaké právo vjazdu, v konaní nebolo predložené žiadne oprávnenie k takému postupu právnych
predchodcov, t. j. opätovne absentuje predpoklad dobromyseľnosti, resp. oprávnenosti držby. Právny

zástupca žalovaného sa na jednotlivých pojednávaniach nechal zastúpiť advokátskou koncipientkou,
vždy na základe príslušného substitučného plnomocenstva. Tvrdenia žalobcov v bode 15. odvolania
jednoznačne preukazujú vedomosť žalobcov o tom, že pozemok, ktorý žiadali nadobudnúť vydržaním,
patril do majetku Mesta Skalica. Nie je zrozumiteľné vyjadrenie žalobcov, že by im nejaká časť pozemku
mala „zostať na krku“. Žalobcom nikdy nebola uložená žiadna povinnosť vo vzťahu k pozemku, ktorý

žiadali vydržať. Stavebné konanie vo veci „B. M. H., F.“ nie je predmetom tohto konania. Argumentácia
žalobcovuvedenávbode16.odvolaniajetakpretotokonanieprávneirelevantná. Žalobcoviavodvolaní
zamieňajú alebo možno nesprávne stotožňujú konanie podľa § 359a a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, t. j. konanie o potvrdenie vydržania, so
žalobou podľa § 137 písm. c) CSP. Aj zo systematického zaradenia jednotlivých zákonných ustanovení
v príslušných civilných kódexoch je zrejmé, že ide o osobitné konania, pričom každé sa riadi špecifickým

právnymrežimomakoajosobitnýmpostupomsúdu.Vprejednávanejvecinebolozačatékonaniepodľa§
359a CMP, a preto okresný súd ani nemohol existenciu novej zákonnej úpravy v tomto konaní zohľadniť.

11. Žalobcovia sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcov a uviedli, že im nie je zrejmé,
prečo okresný súd potreboval takmer päť rokov na vydanie rozsudku vo veci, ktorej obsah bol od

začiatku jednoduchý, vecný a pre každého zrozumiteľný. Právo jednotlivca nesmie byť pri rozhodovaní
súdu ovplyvňované, ani obetované ambíciám po schodoch budovy okresného súdu „poskakujúcej a
protestujúcej osoby“ politického vedenia mesta so zamestnancami okresného súdu, ktorou bola C. D.
S. postavená do pozície právnika mesta Skalica. Odchádzala táto na uvedený post z okresného súdu,
nebola riaditeľkou správy súdu okresného súdu? Odopretie zákonom garantovaného (sukcesia, cestný

zákon) práva vjazdu na pozemok vlastníka nehnuteľnosti je v rozpore s Ústavou SR, v rozpore s právom
EÚ, Medzinárodnými zmluvami a dohodami o základných ľudských právach a slobodách. Odopretie
vydržania pozemku 136 m2 vytýčeného riadne geometrickým plánom, ktorý majú už tretie desaťročie
zodpovedne opatrený, ekologicky bohatou zelenou výsadbou v meste Skalica pre širokú verejnosť
blahodarne a zdravo pôsobiaci, ktorý majú v držbe, len preto, že jeden z manželov je občanom iného

štátu EÚ, a to Spolkovej republiky Nemecko, je nie len poľutovaniahodné, ale je v rozpore s Ústavou
SR, právom EÚ a medzinárodných zmlúv a dohovorov. Rozsudok, ktorý nám bol predostretý obsahuje
tieto aspekty a nebol zhotovený nezávislým súdom. Odopretie práva slobodne disponovať majetkom,
nehnuteľnosťami samostatne (vchádzať samostatným vjazdom na jednotlivú nehnuteľnosť, predať
nehnuteľnosť jednotlivo, darovať nehnuteľnosť jednotlivo, inak nakladať nehnuteľnosťou jednotlivo) len

preto, že kúpené domy sú na pozemkoch - parcelách vedľa seba, a nie napríklad v dvoch rôznych
uliciach, je v rozpore s Ústavou SR, právom EÚ a medzinárodných zmlúv a dohovorov.

12. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcov k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcov a uviedol,
že žalobcovia ako „dominus litis“ mohli ako jediní určiť presné znenie ich žaloby. Okresný súd vyzval

žalobcov na zrozumiteľné formulovanie petitu, ale bolo výlučne na právnom posúdení a rozhodnutí
žalobcov ako k výzve pristúpia a či a akým spôsobom naformulujú petit svojej žaloby, t. j. požiadavku,
akýmspôsobomchcú,abysúdrozhodol.Žalobkyňamáprávnickévzdelanie,atedajeodbornespôsobilá
na to, aby vedela výzvu súdu riadne vyhodnotiť a na túto primerane reagovať. Nesúhlasí s tvrdením
žalobcov, že formulácia žalobcov sa nemusí zhodovať s tou, ktorú môže formulovať súd. V civilnom

sporovom konaní je súd viazaný návrhom žalobcu, okresný súd sa tak nemohol odchýliť od znenia
návrhu žalobcov. C. D. S. v období, v ktorom vykonáva funkciu právnika mesta Skalica, nebola v
zamestnaneckom ani v inom pomere k okresnému súdu. Nemá vedomosť o tom, že by slovné spojenie
„poskakujúcej a protestujúcej osoby“ malo nejakú súvislosť s pozíciou právnika mesta Skalica alebo
s osobou C. D. S.. Z doterajších vyjadrení žalobcov ani z ich predložených dôkazov nenasvedčuje

žiadnaskutočnosťtomu,žebymalobyťvprejednávanejvecispochybnenénezávislérozhodovanie.Súd
prvej inštancie sa vo svojom rozsudku zrozumiteľne vyjadril k žalobcami požadovanému právu vjazdu
na pozemok v tom smere, že o zriadení práva vjazdu rozhoduje príslušný správny orgán a nie súd
v rámci civilného súdnictva. S právnym názorom súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje.
Žalobcovia v rámci súdneho konania uvádzajú, že požadovanú časť pozemku majú v držbe, avšak ani

raz neuviedli, že by ich držba mala byť dobromyseľná, čo je základný predpoklad pre to, aby súd mohol
vôbec uvažovať o dôvodnosti vydržania. Je tak nepochybné, že žalobcovia neuniesli ani len bremeno
tvrdenia. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobcovia tvrdia, že by dôvodom pre zamietnutie žaloby malabyť akákoľvek súvislosť so štátnym občianstvom žalobcu. Dané vyjadrenie žalobcov je zarážajúce a
absolútne nezrozumiteľné.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, ďalej
„CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom –
zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podaní pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke

súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov
nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je vecne správny, preto postupom podľa § 387 CSP tento
potvrdil.

14. Predmetom konania na súde prvej inštancie v zmysle uznesenia č. k. 2C/16/2017-139 zo dňa

16.9.2019 je požiadavka žalobcov 1. a 2. I. Súd určuje, že právo vjazdu na pozemok parcelné
číslo 3423 registra „C“ v katastrálnom území F., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 264 m2, spôsob využívania pozemku 17 - pozemok, na ktorom je postavená budova bez
označenia súpisným číslom, cez pozemok parcelné číslo 3421/1 registra „C“ v katastrálnom území
F., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nezaniklo a je v platnosti - naďalej trvá v tomto

rozsahu: na spoločnej hranici parcely č. 3423 a parcely č. 3421/1, počínajúc po vzdialenosti 13,92 m
(trinásťcelýchdevätdesiatdva m) od spoločnej hranice parcely č. 3423 a parcely č. 3444 - 4m (štyri m)
vjazdu po hranici parcely č. 3423 a parcely č. 3421/1 a končiac na spoločnej hranici parcely č. 3423 s
parcelou č. 3422/2. Vjazd z parcely č. 3423 po kraj cestnej asfaltovej komunikácie H. ulice parcely č.
3421/1, ako aj vjazd opačným smerom na parcelu č. 3423 od kraja tejto cestnej asfaltovej komunikácie

H. ulice parcely č. 3421/1 predstavuje celkom plochu 19 m2 (devätnásť m2) cez časť parcely č. 3421/1
nádvorie - okrasná záhrada a chodník po hranicu parcely č. 3423. Žalobkyňa 1. spolu s manželom
žalobcom 2. po kúpe nehnuteľnosti p. č. 3423 oprávnene užívali, užívajú a smú aj naďalej užívať toto
právo vjazdu na parcelu č. 3423 tak, ako ho užívali predchádzajúci vlastníci, od ktorých nehnuteľnosť
rodinný dom, s hore definovaným vjazdom, so súpisným číslom (H. M.) XXX a zastavanú plochu o

výmere 264 m2 nadobudla žalobkyňa 1. do vlastníctva kúpnou zmluvou Vr 134/92 registrovanou na
štátnom notárstve v Senici n./Myjavou dňa 30.10.1992. Žalobcovia 1. a 2. smú užívať právo vjazdu cez
parcelu č. 3421/1 najmä prechodom pešo, vchádzaním a vychádzaním, vjazdom a výjazdom bicyklami,
elektrickými kolobežkami, skútrami, motorkami, autami, vyvážaním rôznych nádob na odvoz odpadu
podľa triedenia odpadu, vnášanie a dovoz palivového dreva, transport včelích úľov na pozemok a z

pozemku, dovoz a odvoz zvierat, napríklad oviec a koní, za účelom ekologického spásania trávnika
namiesto kosenia elektrickou kosačkou, vjazd mechanizmov na stavebné a iné úpravy. Žalovaný, Mesto
Skalica, Námestie slobody 10, 909 01 Skalica, SR, IČO: 309982, nesmie žalobcov 1. a 2. v užívaní
práva vjazdu na parcelu č. 3423 obmedzovať, ani povoľovať a zriaďovať parkovanie pre autá, ktoré by
krátkodobo a dlhodobo do budúcnosti bránili vjazdu žalobcov 1., 2. z cestnej komunikácie H. M. L. F. B.

U. XXXX/X na parcelu č. 3423 ako aj výjazdu na túto cestnú komunikáciu. Pre jednoznačnú identifikáciu
samostatnej nehnuteľnosti parcely 3423 zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania parcely 17 -
pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom, je žalovaný Mesto Skalica,
Námestie slobody 10, 909 01 Skalica, IČO: 309982 povinný vydať žalobcom 1., 2. pôvodné súpisné číslo
XXX, ktoré sa viditeľne umiestni na múre danej nehnuteľnosti na parcele č. 3423; II. Súd určuje, že právo

vjazdu na pozemok parcelné číslo 3422/2 registra „C“ v katastrálnom území F., druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, spôsob využívania p. 18 - pozemok, na ktorom je dvor, priľahlému k parcele č. 3422/1
- viacúčelový rodinný dom s popisným číslom XXX, cez pozemok parcelné číslo 3421/1 registra „C“ v
katastrálnom území F., zastavaná plocha a nádvorie, nezaniklo a je v platnosti - naďalej trvá v tomto
rozsahu: po línii spoločnej hranice parcely č. 3422/2 a parcely č. 3421/1 počínajúc po vzdialenosti 4,55

m (štyricelépäťdesiatpäť) od spoločnej hranice medzi parcelou č. 3423 a č. 3422/2 - 4 m (štyri m) vjazdu.
Vjazd z parcely č. 3422/2 po kraj cestnej asfaltovej komunikácie H. ulice parcely č. 3421/1, ako aj vjazd
na parcelu č. 3422/2 z kraja tejto cestnej asfaltovej komunikácie H. ulice parcely č. 3421/1 predstavuje
celkovú plochu 22 m2 (dvadsaťdva m2) cez časť parcely č. 3421/1 nádvorie - okrasná záhrada a chodníkpo hranicu parcely č. 3422/2. Žalobkyňa 1. a žalobca 2. po kúpe nehnuteľnosti rodinného domu č. XXX
a zastavanej plochy o výmere 397 m2 oprávnene užívali, užívajú a smú aj naďalej užívať toto právo
vjazdu na parcelu č. 3422/2 tak, ako ho užíval predchádzajúci vlastník, od ktorého nehnuteľnosť rodinný

dom so súpisným číslom (H. M.) XXX a zastavanú plochu o výmere 397 m2 nadobudla žalobkyňa I.
do vlastníctva kúpnou zmluvou Vr 133/92 registrovanou na štátnom notárstve v Senici n./Myjavou do
17.12.1992.Žalobcovia1.a2.smúužívaťprávovjazducezparceluč.3421/1naparceluč.3422/2najmä
prechodompešo,vchádzanímavychádzaním,vjazdomavýjazdombicyklami,elektrickýmikolobežkami,
skútrami, motorkami, autami, vyvážaním rôznych nádob na odvoz odpadu podľa triedenia odpadu,

vnášanie a dovoz palivového dreva, transport včelích úľov na pozemok a z pozemku, dovoz a odvoz
zvierať, napríklad oviec a koní, za účelom ekologického spásania trávnika namiesto kosenia elektrickou
kosačkou, vjazd mechanizmov na stavebné a iné úpravy. Žalovaný, Mesto Skalica, Námestie slobody
10, 909 01 Skalica, SR, IČO: 309982, nesmie žalobcov 1. a 2. v užívaní práva vjazdu na parcelu č.
3422/2 obmedzovať, ani povoľovať a zriaďovať parkovanie aut, ktoré by krátkodobo a dlhodobo bránili
vjazdu žalobcov 1., 2. z cestnej komunikácie H. M. L. F. B. U. XXXX/X na parcelu 3422/2, ako aj výjazdu

na uvedenú cestnú komunikáciu; III. Súd určuje vlastnícke právo vydržaním takto: A. B. C. D. E. C. F.
G., B. R. G., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo SR, H. M. XXX/X, XXX
XX F., I. J. F., rodený F., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo nemá, štátne občianstvo SRN, H. M. XXX/X,
XXX XX F., ako vlastníci nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností SR, katastrálne územie F.,
parcelné číslo 3422/1, 3422/2, 3423 registra „C“ KN, splnili ako dobromyseľní držitelia všetky zákonom

stanovené podmienky vydržania a sú vlastníkmi časti parcely číslo 3421/1 registra „C“ KN v katastrálnom
území F., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, priamo hraničiacou s parcelami 3422/1, 3422/2,
3423 o výmere 136 m2 tak, ako je zhotovený geometrický plán na oddelenie pozemku parc. č. 3421/2,
druh pozemku okrasná záhrada, zhotovený geodetom Q. C. O. a úradne overeným podľa zákona NR
SR č. 215/95 Z. z. o geodézii a kartografii Q. L. S. dňa 04.02.2009, číslo 45/09. Okresný úrad Skalica,

katastrálny odbor ako orgán príslušný podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
zapíše geometrický plán č. 45/09 a vlastníkov do katastra nehnuteľností.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov

bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne ak I. výrokom konanie v časti o vydanie
súpisného čísla zastavil s tým, že vec postupuje Mestu Skalica, Námestie Slobody 10, 909 01 Skalica,
IČO: 00 309 982, II. výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol (požadované nároky v zmysle odseku
14, okrem uloženia povinnosti žalovanému vydať súpisné číslo), III. výrokom priznal žalovanému voči
žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu, IV. výrokom rozhodol, že o výške náhrady trov konania

rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

16. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcami uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku (aj rozsahu napadnutého
rozsudku).Odvolacísúdnenachádzadôvod,prektorýbysamalodzáverovsúduprvejinštancieodchýliť
v napadnutom rozsahu a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom, ktorí vo svojom odvolaní neuvádzajú

žiadnenovépodstatnéskutkovéčiprávneargumentynežtie,ktoréuviedliužpredsúdomprvejinštancie,
ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

17. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a

odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba
nasledovné:

18. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou zaujatosti vznesenou žalobcami voči konajúcej
sudkyni priamo v odvolaní s tým, že odvolaním voči rozsudku okresného súdu č. k. 2C/15/2019-129

zo dňa 23.11.2021 bola okrem iného dôkazmi spochybnená objektívnosť a nezávislosť sudkyne JUDr.
Boženy Michaláčovej a z toho dôvodu ani v napadnutej veci nerozhodovala spravodlivo, objektívne a
nezávisle. Poukázali na to, že vytváranie novej súdnej mapy vyvolalo obavy z ohrozenia pracovných
miest sudcov a iných zamestnancov okresného súdu, prišlo tu ešte k silnejšiemu zomknutiu súdnejmoci (zamestnancov okresného súdu) s vedúcimi predstaviteľmi politickej moci mesta Skalica. Dôkazom
toho sú rôzne spoločné verejné vystúpenia protesty rôznych činiteľov z obidvoch inštitúcií napr. H., H..
Okresný súd Skalica nekonal ex offo postúpením danej veci inému, nezávislému súdu. C. D. S. je v

organizačnej štruktúre žalovaného právnikom MsÚ. Na oficiálnej stránke okresného súdu sa C. D. S.
uvádza ako vyšší súdny úradník.

19. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

20. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

21. Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z

naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a
spravodlivo. Existencia oprávnených pochybností však vždy závisí od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria musia existovať preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť
vznik pochybností o nestrannosti sudcu.

22. V zmysle § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené proti komu smeruje,
dôvod pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia
dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety súd neprihliada;

v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú.

23. Z citovaného ustanovenia § 52 ods. 2 CSP jednoznačne vyplýva, že právo účastníka uplatniť
námietku zaujatosti síce patrí medzi jeho procesné práva, ktorých základ je upravený priamo v

Ústave SR, avšak námietka zaujatosti ako procesný úkon účastníka musí spĺňať zákonom predpísané
náležitosti. Pokiaľ námietka zaujatosti tieto náležitosti nespĺňa, na takúto námietku sa ani neprihliada.
Účastník Civilného sporového konania, ktorý navrhuje vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania
sporu, musí ohľadom sudcu, ktorého zaujatosť namieta uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré má za
to, že je z prejednávania a rozhodovania vylúčený, a to vo vzťahu so zreteľom na jeho pomer k sporu

alebo stranám, či ich zástupcom alebo osobám zúčastneným v konaní.

24. V súvislosti s tvrdením žalobcov, že v napadnutej veci nerozhodovala spravodlivo, objektívne
a nezávisle sudkyňa JUDr. Božena Michaláčová, ktorej objektívnosť a nezávislosť bola spochybnená
dôkazmi v odvolaní voči rozsudku okresného súdu č. k. 2C/15/2019-129 zo dňa 23.11.2021, odvolací

súd konštatuje, že z jeho rozhodovacej činnosti mu je známe, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.
k. 10Co/40/2022-203 zo dňa 29.6.2022 bol rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 2C/15/2019-129 zo dňa
23.11.2021 potvrdený s tým, že odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal aj námietkou zaujatosti
vznesenou (žalobcami v postavení žalovaných) voči zákonnej sudkyni JUDr. Božene Michálačovej, keď
v odseku 52 odôvodnenia označeného rozsudku uzavrel, že na dôvody vznesené zo strany žalovaných

nemohol prihliadnuť, keďže námietka zaujatosti voči konajúcej sudkyni na okresnom súde nespĺňa
predpoklady § 52 ods. 2 CSP, a zároveň sú namietané aj okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe
sudkyne a jej rozhodovacej činnosti, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť sudcu (§ 49 ods.
3 CSP).

25. Skutočnosť tvrdená žalobcami, že C. D. S. je v organizačnej štruktúre žalovaného právnikom MsÚ
a na oficiálnej stránke okresného súdu sa C. D. S. uvádza ako vyšší súdny úradník, nebola žalobcami
podľa odvolacieho súdu preukázaná, keď podľa zverejneného (V.) Rozvrhu práce okresného súdu za
rok 2019 (v znení Dodatku č. 4) vyplýva, že C. D. S. ukončila pracovný pomer na okresnom súde dňa
15.2.2019, pričom napadnutý rozsudok bol vyhlásený dňa 8.6.2022 (žaloba bola podaná na okresný súd

dňa 15.8.2017) a ani ku dňu 15.2.2019 s poukazom na obsah spisového materiálu nevyplýva, že by C.
D. S. ako vyššia súdna úradníčka na základe poverenia zákonnej sudkyne vykonávala akékoľvek úkony,
resp. procesne rozhodovala v napadnutej veci, keď podľa obsahu spisu ako vyššia súdna úradníčka
konala JUDr. Kristína Žúrková.26. K tvrdeniu, že vytváranie novej súdnej mapy vyvolalo obavy z ohrozenia pracovných miest
sudcov a iných zamestnancov okresného súdu, prišlo tu ešte k silnejšiemu zomknutiu súdnej moci

(zamestnancov okresného súdu) s vedúcimi predstaviteľmi politickej moci mesta Skalica (dôkazom
toho sú rôzne spoločné verejné vystúpenia, protesty rôznych činiteľov z obidvoch inštitúcií napr. H.,
H.), odvolací súd konštatuje, že dňa 10.11.2022 bolo rozhodnuté o posunutí reformy súdnej mapy
z 1.1.2023 na 1.6.2023, o čom rozhodla NR SR. Článok myzahorie...bol zverejnený (už) dňa 20.1.2022
a video na youtube označené žalobcami už nie je dostupné. Pokiaľ ide o územný obvod Okresný súd

Skalica tento tvorí už od 1.6.2023 územný obvod Okresného súdu Senica (spolu s jeho územným
obvodom okresu Senica), pričom sídlom Okresného súdu Senica je mesto Senica, ktorý má pracovisko
v meste Skalica. S ohľadom na uvedené žalobcovia svoje tvrdenie o ešte k silnejšom zomknutiu súdnej
moci (zamestnancov okresného súdu) s vedúcimi predstaviteľmi politickej moci mesta Skalica nielenže
nepreukázali, ale ani nie je zrejmý súvis medzi možnou zaujatosťou zákonnej sudkyne voči žalobcom.

27. Žalobcovia namietajú, že okresný súd nekonal ex offo postúpením danej veci inému, nezávislému
súdu, pričom však neuviedli dôvod pre ex offo postúpenie. K uvedenému ešte odvolací súd poukazuje
na to, že Civilný procesný kódex iba v zmysle § 43 ods. 1 CSP ukladá súdu, ktorý zistí postupom podľa
§ 40 (súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť) a §
41 (súd skúma miestnu príslušnosť). Teda procesný kódex neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by

okresný súd mal postupovať ex offo a postúpiť vec inému súdu (bez zákonného dôvodu).

28. Žalobcovia konkrétne okolnosti, a to vo vzťahu, či už pre pomer k sporu alebo k stranám (ich
zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní) neuviedli s ohľadom na uvedené v odsekoch 24, 25,
26, 27. Nekonkretizovali dôvody, pre ktoré má byť sudkyňa vylúčená, neuviedli resp. nepreukázali, kedy

sa o dôvode vylúčenia dozvedeli a teda nepredložili k svojim tvrdeniam žiadne dôkazy na preukázanie
týchto tvrdení. Je evidentné, že žalobcovia nesúhlasia s rozhodnutím okresného súdu, preto námietku
zaujatosti datovali dňom 23.7.2022, ktorá bola súčasťou odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie,
doručené okresnému súdu dňa 25.7.2022, pričom uvedené samo osebe nepreukazuje deň, kedy sa
žalobcovia o dôvodoch na vylúčenie sudkyne aj dozvedeli, pričom žalobcovia neuviedli iný dátum.

Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli
okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú
všetkyprocesnéúkonysudcuvrátanerozhodnutí,atoajvovecisamej.Vpostupesudcupriprejednávaní
konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť sami o sebe
dôvodom zaujatosti sudcu. Zákon tiež vylučuje, aby dôvod pochybnosti o sudcovej nezaujatosti bol

spájaný s jeho rozhodovacou činnosťou.

29. Podľa § 53 ods. 3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

30. Vzhľadom na to, že žalobcovia námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni na okresnom súde
vyvodzujú aj z okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudkyne a jej rozhodovacej činnosti, tieto
dôvody vznesené žalobcami nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť sudcu (§ 49 ods. 3 CSP), ako aj
z dôvodu, že predmetná námietka zaujatosti nespĺňa predpoklady § 52 ods. 2 CSP (s poukazom na

uvedené v odseku 28), odvolací súd nemohol na tieto dôvody vznesené zo strany žalobcov prihliadnuť.

31. Žalobcovia namietali, že navrhovali okresnému súdu predvolať svedkov z ulice (zrejme F. R. – pozn.
odvolacieho súdu), okresný súd svedkov nepredvolal, že okresný súd nepredvolal svedkov z H. M., N.
M. a iných ulíc (?), že opakovane na súdnych pojednávaniach navrhovali, aby okresný súd predvolal

ako svedkov vlastníkov nimi kúpených nehnuteľností XXX/X a XXXX pani O. P., pána L. K. (ktorý žiaľ
zomrel), pána A. K., ktorých nepredvolal.

32. Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

33. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak, ods. 3 súd aj beznávrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie
bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

34. Podľa § 182 veta druhá CSP, ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, uznesením vyhlási dokazovania za skončené.

35. Keďže, ako správne konštatoval prvoinštančný súd, sporové konanie je zásadným spôsobom
ovládané zásadou kontradiktórnosti, je nevyhnutné, aby sporové strany svoje tvrdenia buď priamo

preukázali, alebo minimálne, aby označili konkrétne dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení.
Túto procesnú povinnosť si žalobca nesplnil, a preto odvolací súd musí zhodne s prvoinštančným súdom
konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej.

36. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany
sporu a proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne na princípe

prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má obmedzenú
dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. V danej veci dôkazná povinnosť preukázania
existencie predpokladov vydržania vrátane dobromyseľnosti stíha (resp. žalobcov), ale aj dôvodnosti
ohľadom všetkých požadovaných nárokov. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť
strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej

normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti
na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno,

ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť strany
v tomto smere má (pre ňu) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo
sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že
skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú
záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú

situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Ďalej, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť všetky
navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou
strane sporu odňatie možnosti konať pred súdom, pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z
navrhovanýchdôkazovvykoná.Totooprávneniesúdusaneviaženanávrhystránsporu(napr.uznesenie

NS SR sp.zn.6Cdo 153/2011). Ďalej odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky,vktoromsúdskonštatoval,žedokazovanievobčianskomsúdnomkonaníprebieha
vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne,
ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci

všeobecného súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny
priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v
mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej
veci nie je relevantný.

37. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

38. Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného
princípu zakotveného v článku 5 CSP (súd môže v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné

úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní). Vo všeobecnosti procesný úkon v zmysle § 153
ods. 1 CSP nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo.39. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

40. Námietku žalobcov, že okresný súd nepredvolal svedkov z ulice (zrejme F. R. – pozn. odvolacieho
súdu), ani svedkov z H. M., N. M. a iných ulíc (?), považuje odvolací súd za neurčitú (a teda nedôvodnú),
keď žalobcovia nešpecifikovali, akých konkrétnych svedkov sa uvedená námietka týka, pričom ani
neuviedli, akým podaním, resp. na akom pojednávaní mali navrhnúť výsluch (konkrétnych svedkov),
ktorých podľa ich tvrdenia okresným súdom neboli predvolaní. Odvolací súd tiež odkazuje na obsah

spisu označeného v odseku 41, z ktorého vyplýva aj postup žalobcov na pojednávaniach v predmetnej
veci na okresnom súde.

41. Z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavanej veci sa dňa 12.3.2019 konalo pojednávanie
(zápisnica o pojednávaní dňa 12.3.2019 čl. 126), na ktorom žalobcovia nenavrhli dôkaz výsluch svedkov
označených v odseku 31 (pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom výzvy uznesením v zmysle

§ 129 ods. 2 CSP, okresný súd poučil žalobcov ohľadom formulácie petitu pokiaľ ide o označenie
nehnuteľností). Dňa 23.7.2020 sa konalo pojednávanie (zápisnica o pojednávaní dňa 23.7.2020 čl. 169),
na ktorom žalobcovia nenavrhli dôkaz výsluch svedkov označených v odseku 31. Dňa 12.4.2022 sa
konalo pojednávanie (zápisnica o pojednávaní dňa 12.4.2022 čl. 255), na ktorom žalobcovia nenavrhli
dôkaz výsluch svedkov označených v odseku 31 a zároveň okresný súd (uznesením) postupoval podľa

§ 153 CSP a dal stranám lehotu 30 dní od pojednávania na predloženie dôkazov (listinné dôkazy,
odborné vyjadrenia, návrhy svedkov). Dňa 9.6.2022 sa konalo pojednávanie (zápisnica o pojednávaní
dňa 9.6.2022 čl. 268), na ktorom okresný súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené s tým, že
pojednávanieboloodročenézaúčelomvyhláseniarozsudkuNatomtopojednávanížalobkyňa1.uviedla,
žedoplnídokazovanieolistinnédôkazy:originálkúpno-predajnýchzmlúv,rozhodnutieobvodnéhoúradu

životného prostredia, overené kópie listinných dôkazov, prípadne nechala na zváženie, či súd vypočuje
p. P.. Z obsahu zvukovej nahrávky z pojednávania zo dňa 9.6.2022 (s ktorou sa odvolací súd oboznámil)
vyplýva okrem iného, že okresný súd uviedol, že už nebude vykonávať žiadne dôkazy.

42. Ani námietka žalobcov, že opakovane na súdnych pojednávaniach navrhovali, aby okresný súd

predvolal ako svedkov vlastníkov nimi kúpených nehnuteľností XXX/X a XXXX pani O. P., pána L. K.
(ktorý žiaľ zomrel), pána A. K., ktorých nepredvolal, podľa odvolacieho súdu neobstojí, s ohľadom na
uvedené v odseku 40. Žalobcovia do vyhlásenia uznesenia za skončené na pojednávaní dňa 9.6.2023
nenavrhli výsluch svedkov L. K., A. K., ani O. P., keď vyjadrenie žalobkyne 1., že výsluch O. P. necháva
na zváženie okresného súdu nemožno považovať na riadny návrh na vykonanie dokazovania ako

prostriedok procesného úkonu v zmysle § 154 CSP. Aj v prípade, že by žalobcovia tento dôkaz navrhli
riadne v súlade s § 154 CSP (čo sa však nestalo), okresný súd mu nemusel priznať procesnoprávne
účinky (§ 153 ods. 2 CSP), keďže lehota na vykonanie tohto návrhu uplynula už pred pojednávaním
konanom dňa 9.6.2022, keďže na pojednávaní dňa 12.4.2022 okresný súd postupom podľa § 153 CSP
uložil stranám 30 dní od pojednávania na navrhovanie dôkazov. Odvolací súd poukazuje aj na to, že

od podania žaloby v roku 2017 mali žalobcovia dostatočný časový priestor na to, aby aj tento dôkaz,
ako prostriedok ich procesného útoku uplatnili, čo však z dôvodov neznámych ani odvolaciemu súdu
nevyužili.

43. Žalobcovia namietali, že okresný súd neozrejmil na súdnych pojednávaniach na základe akého

splnomocnenia bol žalovaný zastupovaný advokátskou koncipientkou C. R. Q..

44. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19.2.2019 žalovaný splnomocnil JUDr. Jána Pekára, advokáta
na zastupovanie v predmetnej veci (čl. 125). Pojednávania dňa 12.3.2019 (zápisnica o pojednávaní
dňa 12.3.2019 na čl. 126) sa za žalovaného zúčastnil právny zástupca JUDr. Ján Pekár. Pojednávania

dňa 23.7.2020 (zápisnica o pojednávaní dňa 23.7.2020 na čl. 168) sa za žalovaného zúčastnila C.
R. Q. (advokátsky koncipient), ktorú substitučne splnomocnil (čl. 168) právny zástupca žalovaného
JUDr. Ján Pekár na zastupovanie na pojednávaní dňa 23.7.2020 v danej veci. Pojednávania dňa
12.4.2022 (zápisnica o pojednávaní dňa 12.4.2022 na čl. 255) sa za žalovaného zúčastnila C. R. Q.
(advokátsky koncipient), ktorú substitučne splnomocnil (čl. 342) právny zástupca žalovaného JUDr.

Ján Pekár na zastupovanie na pojednávaní dňa 12.4.2022 v danej veci. Pojednávania dňa 9.6.2022
(zápisnica o pojednávaní dňa 9.6.2022 na čl. 255) sa za žalovaného zúčastnila C. R. Q. (advokátsky
koncipient), ktorú substitučne splnomocnil (čl. 342) právny zástupca žalovaného JUDr. Ján Pekár na
zastupovanie na pojednávaní dňa 9.6.2022 v danej veci.45. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si
zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak, ods. 3 ak je

strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia
osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté.

46. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov pri jednotlivých úkonoch

môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta.

47. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia v odsekoch 45 a 45 platí podmienka podľa § 89 ods.
3 CSP, že ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené.
Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté. Na základe tohto ustanovenia sa
uplatní v súdnych konaniach vedených podľa Civilného sporového poriadku úprava zastúpenia advokáta

podľa§16zákonaoadvokácii,t.j.zastúpenieinýmadvokátomaleboadvokátskymkoncipientom.Pričom
poverený advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec je povinný sa preukázať vo vzťahu k súdom
alebo orgánom verejnej moci substitučným splnomocnením, resp. poverením, ktorým ho advokát poveril
vykonaním jednotlivého úkonu.

48. K námietke označenej v odseku 43 odvolací súd konštatuje, že s poukazom na obsah spisu
označeného v odseku 44 vyplýva, že C. R. Q. bola právnym zástupcom žalovaného JUDr. Jánom
Pekárom (advokátom) substitučne splnomocnená ako advokátska koncipientka na zastupovanie na
každé pojednávanie dňa 23.7.2020, dňa 12.4.2022, 9.6.2022, o čom svedčia splnomocnenia založené
v spise. Samotná skutočnosť, že okresný súd výslovne do zápisnice o pojednávaniach neuviedol, resp.

neoznačil splnomocnenie, na základe ktorého sa C. R. Q. zúčastnila na konkrétnom pojednávaní,
nemá za následok nesprávny procesný postup okresného súdu, keďže s poukazom na obsah spisu
označeného v odseku 44 v spise sú založené substitučné splnomocnenia pre C. R. Q..

49. Žalobcovia namietali, ak okresný súd uznesením č. k. 2C/16/2017-139 zo dňa 16.9.2019 pripustil

zmenu žaloby, prečo hneď vtedy nepostúpil konanie o vydanie súpisného čísla Mestu Skalica. Pričom
týmtozdržiavanímanaťahovanímdodnesnemajúzáväznévyjadreniežalovaného,prečosasiloumocou
snaží urobiť z dvoch pozemkov so samostatnými právnymi nárokmi len jeden.

50. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa 1. dňa 15.8.2017 doručila žalobu, ktorou sa domáhala voči

žalovanému určenia, že A. B. C. D. E. C. F. G., B. splnia podmienky vydržania, a ako oprávnený držiteľ
nadobúda vlastnícke právo k novovytvorenej parcele č. 3421/2 o výmere 136 m2, v katastrálnom území
F. podľa geometrického plánu na oddelenie pozemku, zhotovené Q. C. O. a úradne overené Q. L.
S. dňa 04.02.2009, číslo 45/09 vydržaním dňom.... Uznesením č. k. 2C/16/2017-20 zo dňa 13.2.2018
okresný súd vyzval žalobkyňu 1. na doplnenie a opravu podania okrem iného aj o navrhovaný výrok

súdu (petit návrhu) tak, aby bol vykonateľný a v súlade s geometrickým plánom (keď podľa nového stavu
geometrického plánu majú byť novými vlastníkmi I. J. F. a manželka C. D., pričom v okruhu žalobcov
figuruje len žalobkyňa). Podaním zo dňa 23.3.2018 sa žalobcovia domáhali určenia, že právo vjazdu a
jeho užívania z cesty z H. M. L. F. na samostatný pozemok zastavané plochy a nádvoria číslo parcely
3423 v katastrálnom území F. trvá a je nepretržite v platnosti. Právo vjazdu tak a na tom istom mieste,

ako ho užívali vlastníci do roku 1992 prešlo sukcesiou tohto práva predajom nehnuteľnosti rodinný dom
č. 310 a zastavanej plochy o výmere 264 m2 kúpnou zmluvou Vr 134/92 na terajšieho vlastníka, ktorým
je A. B. C. D. E. C. F. G., B., a táto ho môže nerušene užívať a disponovať ním aj naďalej, určenia, že
právo vjazdu z cesty z H. M. L. F. na samostatný pozemok zastavané plochy a nádvoria číslo parcely
3422/2 v katastrálnom území F. trvá a je nepretržite v platnosti. Právo vjazdu tak a na tom istom mieste,

ako ho užívali vlastníci do roku 1992, prešlo sukcesiou tohto práva predajom nehnuteľnosti rodinný
dom XXX a zastavaná plocha o výmere 397 m2 kúpnou zmluvou Vr 133/92 na terajšieho vlastníka.
ktorým je A. B. C. D. E. C. F. G.. B., a táto ho môže nerušene užívať a disponovať ním aj naďalej.
Toto právo vjazdu na parcelu 3422/2 platí rovnako pre jej manžela I. J. F., ktorý je spoluvlastníkom
domu XXX/X stojacom na parcele 3422/1. Na pojednávaní dňa 12.3.2019 zápisnica o pojednávaní

dňa 12.3.2019 na čl. 127) navrhla žalobkyňa 1. pripustil zmenu žalobu (súd určuje, že žalobkyňa 1.
a žalobca 2. sú vlastníkmi pozemku 3421/2, reg. C KN o výmere 136 m2, druh pozemku č. 1440 -
okrasná záhrada v súlade z geometrickým plánom Q. O. a úradne overením podľa zákona č. 215/95
Zb. o geodézii a kartografii dňa 04.02.2009 č. 45/09 s tým, že toto súdne rozhodnutie vydržaním mápovahu titulu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov k uvedenému pozemku par. č. 3421/2 reg.
C KN 136 m2 a oprávnenie ním určeným vlastníkov podať návrh na zápis práv k nehnuteľnostiam,
vklad do katastra nehnuteľnosti v zmysle katastrálneho zákona, určiť, že právo vjazdov na pozemok

XXXX nikdy nezaniklo a je nepretržite v platnosti, určiť, že právo vjazdu z H. M. L. F. na parc. č. 3422/2
v Skalici nikdy nezaniklo a je nepretržite ďalej v platnosti. Toto právo vjazdov prešlo na vlastníkov
žalobcu 1. v roku 1992 sukcesiou a síce kúpou RD XXX/X a kúpou RD XXX/X. Zároveň okresný súd
na pojednávaní poučil žalobcov o tom, že sformulovaný petit žaloby nie je jasný, určitý a zrozumiteľný,
že musia presne označiť nehnuteľnosť, ktorej vlastníckeho práva vydržaním sa domáhajú, tak ako je

uvedené v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Skalica, musia presne špecifikovať právo vjazdu tak,
abybolozrejmecezaképozemkyavakomrozsahutotoprávovjazdumábyťkonštatované,ženezaniklo
a naďalej trvá. Žalobkyňa 1. uviedla, že nevie presne uviesť do petitu žaloby vyznačenie vjazdu na
svoje pozemky a preto bude musieť osloviť príslušného geodeta. Následne okresný súd pojednávanie
odročil na neurčito s tým, že žalobcovia budú vyzvaný uznesením podľa § 129 ods. 2 CSP na doplnenie
žalobného návrhu. Uznesením č. k. 2C/16/2017-131 zo dňa 26.4.2019 okresný súd vyzval žalobcov

doplnenie a opravu ústneho podania do zápisnice o pojednávaní dňa 12.3.2019. Dňa 10.6.2019 doručili
žalobcovia navrhovaný výrok (petit návrhu) v znení, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením č. k.
2C/16/2017-139 zo dňa 16.9.2019.

51. Odvolací súd sa stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý považoval v pôvodnej žalobe označený

určovací výrok (v spojení s ústnym podaním žalobkyne na pojednávaní dňa 12.3.2019) za neurčitý
a nevykonateľný, preto sa nestotožnil s argumentom žalobcov, že pôvodná žaloba bola jasná

52. Žalobcovia vytýkajú okresnému súdu, prečo hneď nepostúpil konanie o vydanie súpisného
čísla Mestu Skalica, ak uznesením č. k. 2C/16/2017-139 zo dňa 16.9.2019 pripustil zmenu žaloby.

Kuvedenémuodvolacísúkonštatuje,žeokresnýsúdsprávnezastavilkonanievčastivydaniasúpisného
čísla (a vec postúpil Mestu Skalica), i keď o tomto nároku rozhodol dňa 8.7.2022 (zrejme z dôvodu
hospodárnosti) spoločne s ostatnými požadovanými nárokmi, hoci podľa ustanovenia § 10 ods. 1 CSP
mal rozhodnúť bezodkladne. Uvedené však nič nemení na správnom závere okresného súdu, ktorý I.
výrokom v napadnutom rozsudku o uvedenom nároku rozhodol, keď mal za to, že obec (mesta Skalica)

je oprávnená rozhodovať v zmysle zákona o obecnom zriadení, čo ani samotní žalobcovia nenapadli
(vôbec) odvolacou argumentáciou, preto odvolací súd napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie
postupom podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

53. K námietke uvedenej v odseku 49 ešte odvolací súd konštatuje, že námietku žalobcov, že týmto

zdržiavanímanaťahovanímdodnesnemajúzáväznévyjadreniežalovaného,prečosasiloumocousnaží
urobiť z dvoch pozemkov so samostatnými právnymi nárokmi len jeden, považuje za nezrozumiteľnú,
keď žalobcovia nekonkretizovali aké pozemky mali na mysli, a tiež nie je zrejmé, prečo aj mimo súdneho
konania nepožiadali k uvedenému o vyjadrenie žalovaného, ak to považovali z ich strany za potrebné.

54. Hoci žalobcovia namietali, že okresný súd neskúmal ako si plní žalovaný svoje povinnosti, takmer
tridsať rokov je tu status quo, odvolací súd konštatuje, že ani v súvislosti s preukazovaním naliehavého
právneho záujmu, ktorý okresný súd ohľadom požadovaných nárokov na strane žalobcov skúmal a mal
ho aj za preukázaný, nebolo dôvodné zisťovať, či si žalovaný ne/plní povinnosti ohľadom údržby
a podobne k pozemku vo vlastníctve žalovaného (pričom predmetom konania ani nebol prípadný nárok

žalobcov na náhradu škody voči žalovanému).

55. S argumentom žalobcov, že zákon neukladá stavebníkovi pod sankciami naveky držať kolaudačné
rozhodnutie, ani neukladá povinnosť pri predaji domu odovzdať kupujúcemu kolaudačné rozhodnutie
stavby domu, sa podľa odvolacieho súdu možno stotožniť, avšak v prípade, že žalobcovia v zmysle

uvedeného v odseku 36 majú dôkaznú povinnosť preukázať existenciu či už predpokladov vydržania,
resp. dôvodnosť ich nárokov, stíha ich povinnosť uvedenia rozhodujúcich skutočností a označenia
dôkazov na ich preukázanie, teda ich tvrdenia opierali o kolaudačné rozhodnutie, bolo ich povinnosťou
takýto dôkaz označiť a predložiť, uvedené sa týka aj predloženia kolaudačného rozhodnutia, ktorým
žalobcovia disponovali, keď aj v odvolaní uviedli, že žalobcovia na súdnom pojednávaní podľa

zvukového záznamu z neho citovali, pričom nie je namieste námietka, že okresný súd mal pochybiť, ak
nenariadil žalovanému predložiť kolaudačné rozhodnutia.56.Žalobcoviauplatniliodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP(rozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

57. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

58. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v planom znení oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť, ods. 2 takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125), ods. 3 do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca, ods. 4 pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

59. Vydržanie je v právnej teórii a praxi považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia
práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok (týkajúcich sa
držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne účinky aj len domnelému právu
vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektami, ak toto právo bolo

vykonávané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé.
Pokiaľ teda súd dôjde k záveru, že v konkrétnej veci sa má uplatniť ako titul nadobudnutia vlastníctva
vydržanie, je jeho povinnosťou komplexne skúmať splnenie podmienok vydržania. Základnými
podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo
iného práva, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti

sú: l. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby (v prípade nehnuteľností 10 rokov),
3. spôsobilý predmet vydržania. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené
kumulatívne, inak k vydržaniu nedochádza.

60. Tak v minulej právnej úprave (§ 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení novely vykonanej

zákonom č. 132/1982 Zb., resp. § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č.
509/1991 Zb.) i v súčasnej právnej úprave (§ 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.1992) je
oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním.

61. Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky vec ovláda. Pri oprávnenej

držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou.
Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorá sám
osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, a že si neprisvojuje cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to
už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo

nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)
samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno
vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po
celúvydržaciudobudôvodnépochybnostiotom,žemuvec(právo)patrí.Dobrávierazanikávokamžiku,
kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec

právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere. Dobrá
viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť,
teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.62. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych

predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/287/2006, 5Cdo/210/2019). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby
treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom
nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob
nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je
preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté

plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018).

63. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu

dobu dôvodné. Okolnosťami, ktoré môžu nasvedčovať záveru o existencii dobrej viery, sú spravidla
okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, ktoré svedčia o poctivosti nadobudnutia.
Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa teda musí
vzťahovať aj na titul, na základe ktorého držiteľ sledoval nadobudnutie vlastníckeho právo.

64. K dobrej viere (ako predpokladu oprávnenej držby) odvolací súd uvádza, že dobrá viera je
presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia
k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa
tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho
titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí,

je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich
sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu
(ústnu alebo i písomnú) nemožno vylúčiť ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobúdaní
nehnuteľností bez toho, aby nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností

prípadu spojených s prevodom nehnuteľnosti - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu (porovnaj napríklad
Cpj 69/83 z 30. marca 1992). Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe
putatívneho právneho titulu (predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či
držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po
každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí

(rozhodnutie NS SR, sp. zn. 7Cdo 12/2011 z 29. februára 2012).

65. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,
že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z

ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).
Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť)
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď
sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že

mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach
spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že
je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku
ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so

zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec
bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu,
nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny.
Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomostio dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované
za právne relevantné. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom
jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k

obdobnému záveru dospel Najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad sp. zn. 3 Cdo
97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010 a 6 M Cdo 5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného
a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu nie je ospravedlniteľná - pri zachovaní
obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu,
ktorý má v úmysle urobiť. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu

ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva,
právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno
takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (6 Cdo
78/2011 z 30. novembra 2011, 3M Cdo 7/2010 z 31. októbra 2011, 3 Cdo 97/2009 z 30. marca 2011).
O takúto výnimočnosť okolností, za ktorých môže byť aj právny omyl ospravedlniteľný, môže ísť napr.

vtedy, keď omyl bol vyvolaný aj konaním štátnym orgánom, pretože držiteľ mohol dôvodne predpokladať,
že štátne orgány poznajú právo (6M Cdo 5/2010 z 20. apríla 2011).

66. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (3 Cdo 97/2009 z 30. marca 2011).

67. Je potrebné uviesť, že v celom konaní pred súdom prvej inštancie (aj v odvolaní) sa žalobcovia
určeniasvojhovlastníckehoprávadomáhalinatomskutkovomzáklade,žesúoprávnenýmidržiteľmi136
m2 pozemku priľahlého k pozemkom a budove, ktorých sú vlastníkmi. V roku 1995 na vlastné náklady
vybudovali zo starých čadičových kociek, ktoré boli na hromadách naskladané na dvore vtedajších

Technických služieb mesta Skalica, desiatky metrov širokého chodníka popri ceste pozdĺž ich pozemkov
naH.ulici.Úzkypáspozemkumedzinimivybudovanýmchodníkomahranicouichvroku1992kúpených
domov s pozemkami číslo XXX/X a XXX/X im odvtedy „zostal na krku“. Mesto Skalica súhlasilo v roku
1995 s poskytnutím kamenných kociek, keď táto úprava je už takmer tri desaťročia výhodná a bezpečná,
lebo občania nemusia chodiť cez trávu, aby sa dostali na druhú stranu cesty. Žalovaný sa o plochu 136

m2 nikdy nestaral.

68. Aj podľa odvolacieho súdu dobromyseľnosť žalobcov nemohla byť daná v roku 1995 (tak ako to
tvrdia žalobcovia), teda ani nemohli započať oprávnenú držbu. Na to, aby žalobcovia mohli byť vo svojej
držbe dobromyseľní, by musela už v roku 1995 nastať nejaká právna skutočnosť, od ktorej by svoju

dobromyseľnosť mohli odvodzovať, čo však z vykonaného dokazovania nevyplynulo (pozri R 65/1942
s. 241 ods. 5). Touto právnou skutočnosťou nemôže byť len držba, resp. užívanie novovytvorenej
parcely č. 3421/2 o výmere 136 m2, keďže žalobcovia si museli byť vedomí, že iba vybudovaním
chodníka (z kociek hoci aj so súhlasom žalovaného v roku 1995) nenadobudli vlastníkmi právo k
novovytvorenej parcele č. 3421/2 o výmere 136 m2. Okresný súd správne poukázal na to, že v danom

konaní žalobcovia nepreukázali existenciu takého právneho úkonu, resp. titulu, na základe ktorého by
žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetnej novovytvorenej parcele. Odvolací súd poukazuje na
to, že v konaní žalobcovia ani netvrdili existenciu domnelého nadobúdacieho titulu. Zároveň okresný súd
správne poukázal aj na to, že zo stanoviska žalovaného (ktoré predložili samotní žalobcovia) vyplýva,
že dňa 23.7.2009 (čl. 8) žalovaný vydal nesúhlasné stanovisko k nadobudnutiu vlastníckeho práva

vydržaním k novovytvorenej parcele. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom, že
žalobcovia nepreukázali dobromyseľnosť, ktorá je predpokladom oprávnenej držby k novovytvorenej
parcele. Čím žalobcovia nepreukázali existenciu jedného z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním. K uvedenému ešte odvolací súd poukazuje na to, že v odseku 56 odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresný súd uzavrel, že parcela č. 3421/1 vo vlastníctve žalovaného (spôsob

využitia pozemku – pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miesta, účelová
komunikácia....pozn. odvolacieho súdu) je verejným priestranstvom, a je teda nespôsobilým predmetom
držby a preto nemôže byť ani predmetom vydržania (§ 134 ods. 2 v spojení s § 125 Občianskeho
zákonníka). Pričom tento záver okresného súdu nebol napadnutý odvolacou argumentáciou žalobcov
a teda aj odvolací súd sa s ním stotožnil. S ohľadom na uvedené už v odseku 59, nepreukázanie

už len jedného z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva (pričom žalobcovia nepreukázali ani
oprávnenosť držby s ohľadom na vyššie uvedené) spôsobuje, že žalobcovia nepreukázali nadobudnutie
vlastníckehoprávaknovovytvorenejparcele,pretosaodvolacísúdstotožnilsozáveromokresnéhosúdu
(odsek 56 odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktorý nárok žalobcov v časti požadovaného určeniavlastníckeho práva žalobcov správne zamietol. Odvolací súd postupom podľa § 387 CSP v uvedenej
časti napadnutý II. výrok ako vecne správny potvrdil.

69. K uvedenému v odseku 68 odvolací súd ešte poukazuje na to, že žalobcovia namietali, že okresný
súd po piatich rokoch súdneho konania vôbec nezohľadnil, že bol schválený zákon č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok, ktorým sa zmenila zákonná úprava inštitútu vydržania, v prospech
vydržateľa.

70. Námietku označenú v odseku 69 považuje odvolací sú za nedôvodnú. S účinnosťou od 1.5.2021
bola zákonom č. 68/2021 Z. z. zavedená do Civilného mimosporového poriadku nová právna úprava
nového konania o potvrdení vydržania, zakotvená v ustanoveniach § 359a a nasl. CMP. Ako vyplýva zo
všeobecnej časti dôvodovej správy (k zákonu č. 68/2021 Z. z.) ide o presun právomoci z notárov na súd.
To znamená, že počnúc dňom 1. mája 2021 notári stratia oprávnenie vydávať osvedčenie vyhlásenia
o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu podľa § 63 Notárskeho poriadku (zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti). Podľa
§ 359d ods. 1 CMP konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Žalobcovia podali žalobu
v preskúmavanej veci dňa 15.8.2017 a okrem iného sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, pričom
sa jedná o žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP a nie o návrh o potvrdenie vydržania v zmysle § 359a
CMP, ktoré bolo zakotvené do Civilného mimosporového poriadku až od 1.5.2021. Žalobcovia ako páni

sporu zotrvali na podanej žalobe zo dňa 15.8.2017, vrátane požadovaného určovacieho výroku, a preto
okresnýsúddôvodnenepostupovalpodľa§359aanasl.CMP,keďžežalobcovianepodalinávrhvzmysle
§ 359d ods. 1 CMP na potvrdenie vydržania.

71. Žalobcovia namietali, že okresný súd v odseku 31 napadnutého rozsudku (a iných?) vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Domy, ktoré na H. M. XXXX kúpili, a teda sukcesiou, kúpnou
zmluvou získali aj našimi predchádzajúcimi vlastníkmi právo vjazdu na pozemky tak, ako ich oni užívali
z H. ulice. Žalobcami kúpené nehnuteľnosti tu boli postavené a užívali vjazdy z H. ulice dávno pred
rokom 1961. Zákon o pozemných komunikáciách, ktorý okresný súd aplikuje, by spôsoboval protiprávne
konanie, keď nemožno vyžadovať pôsobenie právnej normy spätne, a to u všetkých vlastníkov starých

domov a pozemkov v meste.

72. K námietke v odseku 71 odvolací súd poukazuje, že v odseku 31 odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresný súd okrem iného konštatuje skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania, ktoré žalobcovia nenamietajú. Záver, že nie je možné, aby sa žalobcovia v rámci

občianskoprávneho sporu domáhali voči žalovanému ochrany súkromnoprávnej povahy obchádzajúc
predpisy verejného práva (zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách) v súvislosti s určeniami /
právo vjazdu na pozemok parcelné číslo 3423 registra „C“ v katastrálnom území F., druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 264 m2, spôsob využívania pozemku 17 - pozemok, na ktorom
je postavená budova bez označenia súpisným číslom, cez pozemok parcelné číslo 3421/1 registra „C“ v

katastrálnom území F., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nezaniklo a je v platnosti - naďalej
trvá v tomto rozsahu: na spoločnej hranici parcely č. 3423 a parcely č. 3421/1, počínajúc po vzdialenosti
13,92 m (trinásťcelýchdevätdesiatdva m) od spoločnej hranice parcely č. 3423 a parcely č. 3444 – 4 m
(štyri m) vjazdu po hranici parcely č. 3423 a parcely č. 3421/1 a končiac na spoločnej hranici parcely č.
3423 s parcelou č. 3422/2; právo vjazdu na pozemok parcelné číslo 3422/2 registra „C“ v katastrálnom

území F., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania p. 18 - pozemok, na ktorom je
dvor, priľahlému k parcele č. 3422/1 - viacúčelový rodinný dom s popisným číslom XXX, cez pozemok
parcelné číslo 3421/1 registra „C“ v katastrálnom území F., zastavaná plocha a nádvorie, nezaniklo a
je v platnosti - naďalej trvá v tomto rozsahu: po línii spoločnej hranice parcely č. 3422/2 a parcely č.
3421/1 počínajúc po vzdialenosti 4,55 m (štyricelépäťdesiatpäť m) od spoločnej hranice medzi parcelou

č. 3423 a č. 3422/2 - 4 m (štyri m) vjazdu/ konštatoval okresný súd v spojení s § 3b ods. 1 zákona
o pozemných a skutkovými zisteniami označenými v odseku 34 (žalobcami nenamietanými). Okresný
súd zároveň v odseku 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku uzavrel, že žalobcovia nepredložili žiaden
listinný dôkaz – kúpnopredajnú zmluvu, súhlas vlastníka parcely č. 3421/1 so zriadením vjazdu na
jeho pozemok, resp. že by takýto vjazd bol v minulosti povolený práve v mieste požadovaného určenia

(vydržania) vecného bremena. Odvolací sú sa stotožnil, so záverom, že dlhoročné využívanie napájania
sa z miestnej komunikácie na súkromný pozemok nemôže žalobcom zakladať právo (bez ďalšieho)
vjazdu k ich nehnuteľnosti, pričom podmienky zriadenia vjazdu na miestu komunikáciu sú upravené
v zákone o pozemných komunikáciách (predpis verejného práva) na miestnu komunikáciu. Samotnížalobcovianenamietali,žežalovanémuakosprávnemuorgánuvuvedenejotázkedoposiaľneadresovali
žiadosť o zriadenie vjazdu a teda žalovaný o uvedenom ani nemohol konať. Odvolací sú napadnutý
II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu postupom podľa § 387 CSP ako vecne

správny potvrdil.

73. O zvyšných nárokoch, rozhodol okresný súd v napadnutom II. výroku s odôvodnením v zmysle
odsekov 35 a 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku tak, že ich ako nedôvodné zamietol, pričom
uvedené závery žalobcovia nenapadli relevantnou odvolacou argumentáciou, preto odvolací súd aj vo

zvyšnej časti napadnutý II. výrok postupom podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

74. Vo vzťahu v odvolaní žalobcami napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd prioritne
zdôrazňuje, že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale
aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote
na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok posudzoval výlučne z

hľadiska odvolacích dôvodov označených žalobcami.

75. V štandardnom sporovom konaní zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej
miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom spore žalobcov). Odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho

odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených
konkrétnych námietok.

76. Iba citácia odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), g) Civilného sporového poriadku,
bez uvedenia konkrétneho pochybenia (vady, skutočnosti) odôvodňujúcej naplnenie označeného

odvolacieho dôvodu zo strany odvolateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku nie je naplnením § 363
CSP a v konečnom dôsledku popiera zákonom definovaný charakter sporového konania. S ohľadom
na uvedené odvolací súd nezistil existenciu odvolacím dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), d),
g) Civilného sporového poriadku, ktoré by mali vplyv na správnosť záverov okresného súdu. Zároveň
s ohľadom na vyššie uvedené odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), c), e), f), h) CSP podľa

odvolacieho súdu neboli naplnené.

77. Podľa § 366 písm. a) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

78. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

79. V súvislosti s odvolaním predloženou kópiou Rozhodnutia Mesta Skalica zo dňa 31.1.2022 (čl. 297) ,
odvolací konštatuje, že s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP nedoplnil dokazovanie, keď
neboli splnené zákonné predpoklady, keď odvolatelia nepreukázali, že predloženú písomnosť nemohli
použiť bez svojej viny v doterajšom konaní.

80.Skutočnostiuvedenévodvolanížalobcovnebolispôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťnapadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, preto odvolací súd riadiaci sa uvedenými úvahami a osvojujúci si aj
dôvody súdu prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdil, I. výrok aj II. výrok (o náhrade trov konania nenapadnutý osobitnou odvolacou
argumentáciou).

81. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiuargumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

82. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

83. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

84. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

85. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal proti
žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá
mala plný úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobcovia), keď nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

86. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).