Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Patrik Števík

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-22Cb/111/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221203222
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1221203222.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Wüstenrot

poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, práv. zast.
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným:
1.) Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700 a 2.) E. S. M.,
nar. XX.XX.XXXX, E. H. XXX, XXX XX T. C., H. republika, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamieta.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.362,93 eur spolu s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 6.362,93 eur od 26.11.2019 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovanému v 1. rade sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, pričom o
výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

IV. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému v 2. rade, pričom o

výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.06.2021 sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy
6.362,93 eur s prísl., ktorú vyplatil poistníkovi za opravu poškodeného vozidla. V žalobe uviedol, že
žalobca dňa 11.10.2012 uzatvoril s organizačnou zložkou obchodnej spoločnosti BMW Vertriebs GmbH
so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 367 354 poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X,
predmetom ktorej bolo poistenie motorových vozidiel uvedených v Prílohe č. 1 poistnej zmluvy pre
prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti vrátane motorového vozidla T. X3 xC L.: T Dňa 20.06.2019
došlo k dopravnej nehode tak, že žalovaný v 2. rade jazdil s motorovým vozidlom Opel W., L.: A

po diaľnici D1 smer Q., pričom v km 10,500 sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval
situáciu v cestnej premávke, následkom čoho narazil pravou prednou časťou do zadnej časti stojaceho
poisteného motorového vozidla. Poistené motorové vozidlo viedla vodička p. T.á, v ľavom jazdnom
pruhu,ktorázastavilavozidlozdôvodutvorbykolón.Vinníkombolžalovanýv2.rade.Žalobcanazáklade
uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil poistenému po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti vo výške 334,89
eur škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla, spolu vo výške 6.362,93 eur dňa 09.09.2019 (poistné plnenie)
a oznámil mu výšku poistného plnenia listom zo dňa 10.09.2019. Poistné plnenie bolo stanovené na

základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu poistnej udalosti, obhliadky poškodených vecí, správy
vyšetrovacích orgánov, predložených dokladov o výške spôsobenej škody a podmienok dohodnutých
v poistnej zmluve. Keďže žalobca vyplatil poistenému poistné plnenie, prešlo na žalobcu v zmysle
citovaného ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou vo výške poistnéhoplnenia, t. j. v sume 6.362,93 eur dňom vyplatenia poistného plnenia, t. j. 09.09.2019. Tým je daná
aktívna legitimácia žalobcu. Princíp generálnej prevencie nachádzajúci sa v § 415 OZ ukladá povinnosť
každému správať sa tak, aby nedošlo ku škode na majetku, zdraví, prírode a životnom prostredí. Ide

nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať
tak, aby nedochádzalo ku škodám a teda predchádzať ich vzniku. Ak si niekto nepočína v súlade s
takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, správa sa protiprávne. Žalovaný v 2. rade porušil
povinnosť uloženú zákonom o cestnej premávke a tak zodpovedá za spôsobenú škodu v súlade s §
427 OZ. Tým je daná pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade. Nakoľko mal vlastník vozidla v čase

poistnej udalosti uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla so žalovaným v 1. rade, uplatnil si žalobca svoj nárok aj u žalovaného v
1. rade. Listom zo dňa 10.09.2019 žalobca požiadal Slovenskú kanceláriu poisťovateľov o zabezpečenie
úhrady sumy vo výške 6.362,93 eur, nakoľko poistná udalosť nastala na území Slovenskej republiky
a škodca je občanom cudzieho štátu. Slovenská kancelária poisťovateľov listom zo dňa 20.09.2019
oznámila postúpenie veci žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 1. rade odmietol poskytnúť náhradu škody,

a to z dôvodu nepreukázania právoplatného rozhodnutia o zavinení škodovej udalosti. Uvedené oznámil
žalobcovi listom zo dňa 25.11.2019. Keďže žalovaní neuhradili žalobcovi pohľadávku riadne a včas,
dostali sa do omeškania, preto si žalobca uplatňuje tiež úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. odo dňa
nasledujúceho po oznámení o neposkytnutí náhrady škody, t. j. 26.11.2019.

2. Žalovaný 1 vo vyjadrení k žalobe z 22.07.2021 namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie.
Pasívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje.
Poisťovateľom motorového vozidla Opel W., L.: LL-XXXJT (A), ktoré malo v zmysle podanej žaloby
zaviniť dopravnú nehodu, bol v čase dopravnej nehody I. Elementar Versicherung AG (Rakúsko), s

ktorou mal vinník nehody uzavretú poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie a
niežalovanýv1.radeakotovosvojejžalobenepravdivouvádzažalobca.Oskutočnosti,žežalovanýv1.
rade nie je zodpovednostným poisťovateľom predmetného motorového vozidla musel žalobca nesporne
vedieť, a to predovšetkým na základe listu Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „SKP") zo
dňa 20.09.2019 adresovaného žalobcovi, v ktorom SKP žalobcovi oznámila, že korešpondenčným

partnerom zodpovednostného poisťovateľa škodcu na prejednanie a vysporiadanie škodovej udalosti je
žalovaný v 1. rade. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade tak nemôže byť v žiadnom prípade
založená, nakoľko žalovaný v 1. rade vystupoval voči poškodenému z predmetnej dopravnej nehody
výlučne ako likvidačný zástupca v zmysle ustanovenia § 15a zákona o PZP, keď ako likvidačný zástupca
Allianz Elementar Versicherung AG (Rakúsko) konal výlučne v mene a na účet zodpovednostného

poisťovateľa, nikdy nekonal a ani nemohol konať pri likvidácii poistnej udalosti vo svojom mene a na
vlastný účet. Likvidačný zástupca je totiž len zástupca zodpovednostného poisťovateľa na základe
ich vzájomnej dohody o zastupovaní pri likvidácii poistných udalostí vzniknutých na danom území, čo
žalobca zjavne opomenul. Pokiaľ ide samotný žalobou uplatnený nárok, žalobca si v konaní uplatňuje
právo na náhradu škody podľa ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka, preto v súlade s citovaným

ustanovením na žalobcu prešla aj povinnosť uplatnený nárok preukázať. Nakoľko žalobca k dnešnému
dňu nepredložil právoplatné rozhodnutie o výsledku šetrenia a zavinení predmetnej dopravnej nehody,
žalovaný v 1. rade má zato, že tak nie je preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť
plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného
motorového vozidla. Reláciu dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody, ktorú žalovanému v 1.

rade predložil žalobca nemožno považovať za dostatočné preukázanie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť plnenie, nakoľko sa v nej uvádza v kolónke „Stav spracovania - otvorené“.

3. Žalovaný 2 na pojednávaní dňa 25.10.2023 uviedol, že sa necíti byť za predmetnú dopravnú nehodu
vinný.

4. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.“

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.“

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.“

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke: „Vodič je povinný venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.“

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.“

Podľa § 15a ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: „Poisťovateľ je povinný v každom členskom štáte, okrem
členského štátu, v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, určiť svojho
likvidačného zástupcu. Likvidačným zástupcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
musí mať trvalý pobyt alebo sídlo v členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť.“

Podľa § 15a ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: „Likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene
poisťovateľa a na jeho účet; likvidačný zástupca je oprávnený vykonávať túto činnosť pre jedného
poisťovateľaaleboviacerýchpoisťovateľov;vykonávaniečinnostilikvidačnéhozástupcuniejezriadením

pobočky poisťovateľa.

Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.“

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.: „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.“

5. Súd žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými
zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený, avšak
len vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Predmetom konania je zaplatenie sumy 6.362,93 eur, ktorú
žalobca ako poisťovňa vyplatil svojmu poistníkovi v zmysle poistnej zmluvy zo dňa 11.10.2012, a o v

dôsledku skutočnosti, že dňa 20.06.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené poistené
motorové vozidlo poistníka žalobcu. Žalobca v žalobe argumentoval, že žalovanú sumu požaduje
zaplatiť od žalovaného v 1. rade z dôvodu, že žalovaný v 2. rade ako vinník dopravnej nehody má
so žalovaným v 1. rade uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým žalovaný v 2. rade poškodil vozidlo poistníka

žalobcu. Uvedené podľa jeho názoru preukazuje list zo dňa 20.09.2019, v ktorom mu Slovenská
kancelária poisťovateľov oznámila, že korešpondenčným partnerom zodpovednostného poisťovateľa
škodcu na prejednanie a vysporiadanie škodovej udalosti je žalovaný v 1. rade. Z uvedeného listu
však nijak nevyplýva, že by poisťovateľom škodcu bol žalovaný v 1. rade (žalovaný v 1. rade bol len
korešpondenčným partnerom poisťovateľa). Práve naopak, z ďalšieho listu zo dňa 20.09.2019, v ktorom

Slovenská kancelária poisťovateľov oznámila žalovanému 1, že mu odstupuje predmetnú škodovú
udalosť za účelom došetrenia a vysporiadania oprávnených nárokov všetkých poškodených, je zrejmé
už z jeho hlavičky, v ktorej sa ako poisťovateľ motorového vozidla škodcu (žalovaného v 2. rade) uvádza
spoločnosť Allianz Elementar Versicherung AG, čo je osoba odlišná od žalovaného v 1. rade. To isté
vyplýva aj z výpisu z rakúskeho registra poisťovateľov (č.l. 209 v súdnom spise), kde je pri evidenčnom

čísle vozidla škodcu uvedený ako zodpovednostný poisťovateľ (liability insurer) spoločnosť Allianz
Elementar Versicherungs-AG, so sídlom vo Viedni. V tomto výpise sa zároveň uvádza, že likvidačným
zástupcom poisťovateľa (claims representative) je žalovaný v 1. rade (ak k škodovej udalosti došlo
mimo územia SR) a Slovenská kancelária poisťovateľov, ak k škodovej udalosti došlo na území SR.Vychádzajúc preto z uvedených listinných dôkazov sa súd plne stotožnil s tvrdením žalovaného v 1. rade
o tom, že žalovaný v 1. rade vystupoval voči poškodenému z predmetnej dopravnej nehody (poistenému
u žalobcu) výlučne ako likvidačný zástupca v zmysle ustanovenia § 15a zákona č. 381/2001 Z. z.

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
keď ako likvidačný zástupca spoločnosti Allianz Elementar Versicherungs-AG konal výlučne v mene
a na účet zodpovednostného poisťovateľa; nikdy nekonal a ani nemohol konať pri likvidácii poistnej
udalosti vo svojom mene a na vlastný účet. Likvidačný zástupca je totiž len zástupca zodpovednostného
poisťovateľa na základe ich vzájomnej dohody o zastupovaní pri likvidácii poistných udalostí vzniknutých

na danom území. Na danej veci nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 1. rade v liste zo
dňa 25.11.2019 adresovanom žalobcovi nepoukázal na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nie je jeho
poistený, resp. že nepreukázal, že je iba likvidačný zástupca, nakoľko uvedený list do spisu žalobca
nezaložil. Súd má preto z uvedených listinných dôkazov za dostatočne preukázané, že žalovaný v 1.
rade nie je poisťovateľom zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla u osoby poistenej u žalobcu v rámci
predmetnejškodovejudalosti.Žalovanýv1.radetedaniejenositeľomhmotnoprávnejpovinnostizaplatiť

žalobcovi v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistné plnenie, ktoré žalobca ako poisťovňa
poskytol svojmu poistníkovi v uplatnenej výške.

6. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v 2. rade, že sa necíti byť za predmetnú dopravnú nehodu vinný,
je v danom prípade irelevantné, nakoľko z rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v

Bratislave II zo dňa 22.06.2021, ktorým bolo konanie o priestupku zo dňa 20.06.2019 (vzťahujúce sa
na predmetnú škodovú udalosť) podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. týkajúce
sa konania žalovaného v 2. rade zastavené, vyplýva opak. Konanie o priestupku bolo síce zastavené z
dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla, avšak v rozhodnutí sa výslovne konštatuje, že žalovaný
v 2. rade porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke (t. j. povinnosť

vodiča venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke). V tomto rozhodnutí je
taktiež explicitne uvedené, že žalovaný v 2. rade viedol motorové vozidlo a spôsobil dopravnú nehodu,
čo dopravný inšpektorát považuje za riadne preukázané zo správy o výsledku objasňovania priestupku,
záznamu podania vysvetlenia, záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miest DN, náčrtku,
fotodokumentácie, znaleckého posudku č. 19/2019, z výsluchov účastníkov dopravnej nehody, ako aj z

právoplatného rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu. Súd preto nemá žiadny dôvod pochybovať
otom,žedopravnúnehoduspôsobilžalovanýv2.rade,ajkeďtentosvojuvinusubjektívnenecíti.Apreto
ako osoba, ktorá spôsobila škodu na vozidle poistenom u žalobcu je povinný ju nahradiť žalobcovi, ktorý
vo výške 6.362,93 eur poskytol poistné plnenie svojmu poistníkovi v zmysle uzavretej poistnej zmluvy
zo dňa 11.10.2012 (a to v súlade s § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

7. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že žalobu voči žalovanému v 1. rade
zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a žalovaného v 2. rade zaviazal na
povinnosť zaplatiť žalobcovi predmetnú sumu 6.362,93 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
zo sumy 6.362,93 eur od 26.11.2019 do zaplatenia, nakoľko svojím konaním spôsobil škodu osobe

poistenej u žalobcu a zároveň sa dostal do omeškania s plnením svojej zákonnej povinnosti nahradiť
škodu, ktorú zapríčinil.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP), na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Keďže v tomto konaní mal žalovaný v 1. rade plný úspech vo veci vo vzťahu k žalobcovi, súd mu
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. Zároveň mal žalobca plný úspech vo veci
vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, súd mu preto priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči
žalovanému v 2. rade. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.