Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-35Cb/93/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122420481
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6122420481.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu:

CityRent, s.r.o., Ľubochnianska 4, Bratislava, IČO: 50 713 477, zast. M.. V. B., advokát, S. XX, N.,
Z. XXXX proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 707,36 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 707,36 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 707,36 EUR od 23.12.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov konania

súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 19.9.2022 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške
707,36 EUR s príslušenstvom z titulu nevyplatenia časti náhrady škody.
2. Súd vydal dňa 22.9.2022 platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX. Proti platobnému rozkazu podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor. Na základe uvedeného tunajší súd nariadil vo veci pojednávanie.
3. Nárok žalobca odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia časti nároku na náhradu škody
titulom dopravnej nehody. Žalovaný nepriznal právnemu predchodcovi žalobcu časť uplatnenej náhrady
škody spočívajúcej vo výdavkoch na zapožičanie náhradného motorového vozidla poškodeným po

dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Za zapožičanie náhradného motorového vozidla bola
právnemu predchodcovi žalobcu vystavená faktúra na sumu 1.375 EUR bez DPH. Žalovaný uhradil
náklady zapožičania motorového vozidla žalobcovi vo výške 667,64 EUR. Predmetom žaloby teda
zostala suma 707,36 EUR s príslušenstvom.
4. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril v odpore dňa 4.10.2022. Uviedol, že krátil uplatnený nárok na
náhradu škody v žalovanej výške z dôvodu, že v zmysle ust. § 442 OZ uhradil len skutočnú škodu a
nárok na náhradu škody v žalovanej výške 707,36 EUR zamietol z dôvodu, že neakceptoval celú dobu

prenájmu náhradného motorového vozidla ako účelnú. Z predložených dokladov mal za to, že oprava
vozidla bola ukončená 19.11.2021. Žalovaný však akceptoval nutnú dobu zapožičania len v rozsahu 13
dní a žalovaný nárok predstavuje náklady zapožičania náhradného motorového vozidla za zvyšných 12
dní opravy.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, zmluva o
postúpenípohľadávkyzodňa22.8.2022,nájomnázmluvazodňa26.10.2021,oznámenieopostúpenízo
dňa 22.8.2022, faktúra č.X-XXXXXX, uplatnenie náhrady škody, oznámenie o zaslaní plnenia a ostatné

listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav.
6. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že dňa 22.10.2021 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na
motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu L. s.r.o. pričom škodu spôsobil poistenec žalovaného.7. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že žalobca uzatvoril s poškodeným Zmluvu o nájme dopravného
prostriedku dňa 26.10.2021 na základe ktorej zapožičal poškodenému náhradné motorové vozidlo. Na
základe zmluvy vystavil žalobca poškodenému dňa 19.11.2021 faktúru č. X-XXXXXX na sumu 1.375

EUR za prenájom vozidla.
8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.8.2022 súd zistil, že poškodený postúpil svoju
pohľadávku s príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu.
9. Z uplatnenia náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 22.8.2022 súd zistil, že žalobca uplatnil
pohľadávku voči žalovanému vo výške 707,36 EUR.

10. Z vyjadrení strán sporu súd zistil, že žalovaný titulom náhrady škody priznal a vyplatil žalobcovi
pred podaním žaloby sumu 667,64 EUR a krátil uplatnenú náhradu škody o žalovanú výšku 707,36
EUR. Na základe toho sa strany sporu ustálili na tom, že predmetom sporu sú len náklady zapožičania
náhradného motorového vozidla vo výške 707,36 EUR za obdobie 12 dní.
11.Podľaust.§11,ods.7zákonač.381/2001Z.z.poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
12. Podľa ust. § 15, ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je
povinný tento nárok preukázať. 21)

13. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.
14. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

15. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci zo škody
predstavujúcej nepriznané výdavky na náklady zapožičania náhradného motorového vozidla vo výške
707,36 EUR za obdobie 12 dní.
16. Pokiaľ ide o samotný nárok na náhradu škody, z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z. vyplýva povinnosť poškodeného preukázať ním uplatnený nárok na náhradu škody. V rozhodovanej

veci to znamená, že bolo povinnosťou žalobcu, na ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený
poškodeným tento nárok riadne preukázať.
17. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú
zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia. Predmetná skutočnosť vyplýva nielen z
vyššie označeného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ale aj z ustanovenia § 4 ods. 2

písm. b/ zákona, keďže poisťovateľ je povinný nahradiť preukázané nároky na náhradu škody.
18. Súd pri svojom rozhodovaní poukazuje na judikát č. R X/XXXX, v zmysle ktorého náhrada nákladov
za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v
rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu
preukázať, či ním požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany

poškodeného.
19. Žalobca si podľa názoru súdu svoju povinnosť splnil, keďže svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému ako poisťovateľovi odvodzoval z faktúry č. X-XXXXXX a z ňou fakturovanej sumy 1.375
EUR predstavujúcej nájomné za náhradné vozidlo za 25 dní, pričom celý fakturovaný nárok vyplýva z
predloženej zmluvy o prenájme motorového vozidla, ktorá bola uzatvorená na obdobie od 26.10.201 do

9. 11.2021 a predĺžená do 16.11.2021.
20. Zároveň súd konštatuje, že poškodené motorové vozidlo poškodeného bolo prevzaté do opravy
autoservisom T. - CD N., spol. s r.o. dňa 26.10.2021 v zmysle zákazkového listu predloženého
žalobcom. Z predloženej faktúry č. XXXXXXXX vystavenej autoservisom na poškodeného vyplýva,
že deň poskytnutia služby bol 19.11.2021, a tento dátum je potrebné považovať za deň ukončenia

opravy poškodeného motorového vozidla. Jedná sa o totožný dátum, ku ktorému bol ukončený nájom
náhradného motorového vozidla, a teda poškodený si od žalobcu požičal náhradné motorové vozidlo
len po dobu opravy jeho poškodeného motorového vozidla.
21. Ak žalovaný pri určení rozsahu poskytnutého plnenia vychádzal z času na opravu vozidla
zohľadňujúceho technologické postupy udávané výrobcom, súd konštatuje, že pre posúdenie účelnosti

a nutnosti nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla je určujúca skutočná dĺžka opravy (t.
j. obdobie od 26.10.2021 do 19.11.2021) a nie ideálna dĺžka opravy uvádzaná výrobcom.
22. Ak žalovaný spochybňoval, či poškodený bol nútený užívať náhradné motorové vozidlo, súd
poukazuje na to, že osobné motorové vozidlo predstavuje v súčasnosti vec bežnej potreby. V takejtosituácii, ak mal poškodený svoje motorové vozidlo - ktoré bežne (v rámci dennej potreby) užíval - v
oprave, je len logické, že motorové vozidlo potreboval, a preto bol poškodený nútený si prenajať a užívať
náhradné motorové vozidlo prenajaté od žalobcu.

23. Zároveň súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že samotný žalovaný vyhodnotil prenájom
náhradného motorového vozidla poškodeným ako účelný, keďže poškodenému poskytol čiastočné
plnenie. Ak by prenájom náhradného vozidla v okolnostiach rozhodovaného sporu účelný nebol, logicky
by žalovaný neposkytol poškodenému ani len čiastočné plnenie. Z tohto dôvodu súd uzatvára, že
postup samotného žalovaného pri likvidácii uplatneného nároku na náhradu škody vylučuje dôvodnosť

(opodstatnenosť)procesnejobranyžalovanéhovrozhodovanomsporeoneúčelnostinájmunáhradného
motorového vozidla.
24. Súd tiež po vykonaní dokazovania ustálil, že poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu
nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla v žalovanom rozsahu a teda nie je možné od
neho spravodlivo požadovať, aby znášal náklady v žalovanej výške.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil súd nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny 707,36

EUR ako dôvodný.
26. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca nemá nárok na úrok z omeškania až do právoplatnosti
rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade škody, ak si žalovaný splnil povinnosť vyplývajúcu mu
z ustanovenia § 11 ods. 6 a ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., súd predmetné tvrdenie považuje za
nesprávne.

27. Súd poukazuje na nálezy Q. súdu Z. republiky zo 14. októbra 2021, sp. zn. L.. ÚS XXX/XXXX a
L.. ÚS XXX/XXXX a z 28. októbra 2021, sp. zn. L.. ÚS XXX/XXXX. Vo všetkých troch prípadoch boli
ústavným súdom zrušené rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bolo konštatované, že poškodený
nemá voči poisťovni nárok na úrok z omeškania v prípade náhrady škody podľa zákona č. 381/2001 Z.
z., čo znamená, že ústavným súdom došlo k zrušeniu rozhodnutí, v ktorých bol vyslovený právny názor

totožný s argumentáciou žalovaného prezentovanou v rozhodovanom spore. Nielen ústavný súd, ale aj
D. súd Z. republiky (v kasačnom uznesení z 23. februára 2022, sp. zn. XObdo/XX/XXXX) jednoznačne
odmietol argumentáciu poisťovateľov, v zmysle ktorej by nemali platiť úrok z omeškania z náhrady škody,
keďže táto nemá oporu v zákone a ústave.
28. Z tohto dôvodu má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa predpisov

občianskeho práva (t. j. vo výške 5 % ročne) zo sumy 707,36 EUR od 23.12.2021 do zaplatenia.
29. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal
relevanciu žaloby v žalovanej výške.
30. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania
dôvodnosti nároku vo výške 707,36 EUR a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.
31. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
32. Podľa ust. § 255, ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
34. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

35. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu
konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.
36. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd konštatoval čistý úspech žalobcu
v konaní vo výške 100 % a v tejto výške priznal žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania voči
žalovanému.

37. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).