Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 11, 2023

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/330/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208661
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2023:8815208661.23

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F.
XXX, XXX XX E. F. zastúpená: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01
Prešov, IČO: 50 680 552 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s.,
so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r.
o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava 1, IČO: 36 857 513, o určovacej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žalovanému proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% zaplatených
súdnych poplatkov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.8.2015 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ č. 002827211190412 zo dňa 19.04.2012 medzi žalovaným na strane jednej a žalobcom
na strane druhej sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd určuje, že Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 002827211190412 zo dňa 19.04.2012 medzi žalovaným na
strane jednej a žalobcom na strane druhej zanikla v dôsledku predčasného splatenia tohto úveru zo

dňa 07.01.2013 a za počítacie ho prejavu žalobcu zo dňa 07.01.2015. Zároveň určil, že spotrebiteľský
úver poskytnutý Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 006870311040912 zo
dňa 04.09.2012 medzi žalovaným na strane jednej a žalobcom na strane druhej sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Súd určuje, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“
č. 008870311040912 zo dňa 04.09.2012 medzi žalovaným na strane jednej a žalobcom na strana
druhej zanikla v dôsledku predčasného splatenia tohto úveru zo dňa 07.01.2015 a za počítacieho

prejavu žalobcu zo dňa 07.01.2015. Zároveň sa domáhala, aby súd určil, že spotrebiteľský úver
poskytnutý Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 009650511151112 zo dňa
16.11.2012 medzi žalovaným na stane jednej a žalobcom na strane druhej sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Súd určuje, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžíčka'“ č.
009650511151112 zo dňa 16.11.2012 medzi žalovaným na strane jednej a žalobcom na strane druhej
zanikla v dôsledku predčasného splatenia tohto úveru zo dňa 07.01.2016 a započítacieho prejavu

žalobcu zo dňa 07.01.2015. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho
zastúpenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Následne návrhom zo dňa 22.9.2016 ktorý spresnila podaním zo dňa 21.10.2016 žiadala žalobkyňa
pripustiť zmenu petitu žaloby tak, aby súd určil, že žalovaný nemá právo požadovať zaplatenie úrokov
a poplatkov zo spotrebiteľského úveru poskytnutého Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru

„Flexipôžička“ č. 002827211190412 uzavretej dňa 19.04.2012 medzi žalovaným na strane jednej a
žalobcom na strane druhej, nakoľko úver poskytnutý touto zmluvou sa v zmysle ust. §11 ods. 1 písm.b) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej aby súd určil, že predmetná
zmluva zanikla v dôsledku predčasného splatenia tohto úveru zo dňa 07.01.2015 a započítacieho
prejavu Žalobcu zo dňa 07.01.2015. Súd mal zároveň určiť, že zmluvná podmienka uvedená v článku I

predmetnej zmluvy, spočívajúca v uvedení mesačnej anuitnej splátky úveru vrátane poistného bez toho,
aby bolo určené, v akej časti táto splátka bude započítavaná na istinu, v akej časti na úroky a v akej časti
na poplatky, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky. Ďalej žiadal určiť, že žalovaný nemá
právo požadovať zaplatenie úrokov a poplatkov zo spotrebiteľského úveru poskytnutého Zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 006870311040912 uzavretej dňa 04.09.2012 medzi

žalovaným na strane jednej a žalobcom na strane druhej, nakoľko úver poskytnutý touto zmluvou sa
v zmysle ust. §11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej aby súd určil, že predmetná zmluva zanikla v dôsledku predčasného splatenia tohto úveru zo dňa
07.01.2015 a započítacieho prejavu Žalobcu zo dňa 07.01.2015. Súd mal zároveň určiť, že zmluvná
podmienka uvedená v článku I predmetnej zmluvy, spočívajúca v uvedení mesačnej anuitnej splátky
úveru vrátane poistného bez toho, aby bolo určené, v akej časti táto splátka bude započítavaná na

Istinu, v akej časti na úroky a v akej časti na poplatky, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky. Nakoniec žiadal určiť, že žalovaný nemá právo požadovať zaplatenie úrokov a poplatkov
zo spotrebiteľského úveru poskytnutého Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č.
009650511151112 zo dňa 16.11.2012 medzi žalovaným na strane jednej a žalobcom na strane druhej,
nakoľko úver poskytnutý touto zmluvou sa v zmysle ust. §11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010

Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej aby súd určil, že predmetná zmluva zanikla v
dôsledku predčasného splatenia tohto úveru zo dňa 07.01.2015 a započítacieho prejavu Žalobcu zo
dňa 07.01.2015. Súd mal zároveň určiť, že zmluvná podmienka uvedená v článku I predmetnej zmluvy,
spočívajúca v uvedení mesačnej anuitnej splátky úveru vrátane poistného bez toho, aby bolo určené,
v akej časti táto splátka bude započítavaná na istinu, v akej časti na úroky a v akej časti na poplatky,

je neplatná z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky. Žalobkyňa žiadala náhradu trov konania od
žalobcu.

3. Súd uznesením sp.zn. 5C/330/2015 zo dňa 16.6.2017 pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle vyššie
uvedených návrhov žalobkyne.

4.RozsudkomOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.k.5C/330/2015-187zodňa27.07.2017,súdžalobe
žalobkyne vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 15. novembra 2018 sp.zn. 5 Co 165/2017 rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v plnom
rozsahu s tým, že o výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

6. Po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný proti tomuto rozsudku dovolanie.
Najvyšší súd SR uznesením č.k. 8Cdo/121/2019-323 zo dňa 29.04.2020 rozsudok Krajského súdu

v Prešove z 15. novembra 2018 sp.zn. 5Co/165/2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší
súd SR v zrušujúcom uznesení poukázal na to, že predmetnú otázku vyriešil v rozhodnutí z 28. 02.
2018 sp.zn. 3Cdo/146/2017. V bodoch 19/ až 27/ uviedol: „Právny poriadok Slovenskej republiky
považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje
poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č.

129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/. V úvode
všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že „predložený návrh zákona
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh
zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istoty
spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných transakciách“. V záverevšeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom
je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. Vo všeobecnej časti
dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam v

ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má dostatočné množstvo informácií o podmienkach
úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať
celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v
zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského
úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako
dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere). Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje
od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom
právnom poriadku. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť

nespochybniteľnáaabysazachovalaichkonkrétnosť,presnosťajasnosť.Zásadakonformnéhovýkladu
vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade
s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho
súdneho dvora C-212/07, bod 110). Rozsudok konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti,

než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných
súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali - viď ďalej) pochybnosti o tom, či text „zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá textu

„zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už ale
bolo uvedené vyššie, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy
k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Úmyslom zákonodarcu teda

bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo
v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd
pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od
dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu,

úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“,
alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného
výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej
správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo,
aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to,

aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky
a aj iné poplatky. Ust.§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje požiadavku odlišnú od
toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych
záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových
právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 uviedol, že

predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
Zákonomz12.októbra2017č.279/2017Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonč.483/2001Z.z.obankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v

tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k predmetnému zákonu sa
uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery
vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstránia
do budúcna doterajšie možnosti rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktoré bolo - podľa názoru

najvyššiehosúdu-možné(apotrebné)preklenúťužpodľadoterajšejprávnejúpravyjejeurokonformným
výkladom. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení v takej otázke (splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplývajúcich z § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorá je podkladom pre záver o tom, čiposkytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.),
najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 uzavrel, že podané dovolanie je nielen prípustné,
ale tiež dôvodné“. Najvyšší súd SR zároveň v svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že uvedené

právne závery boli v zásade vyslovené v už skoršom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zastával
najvyšší súd v plnom rozsahu aj v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 56/2018 a na ne poukázal. Podľa názoru
najvyššieho súdu ani v predmetnom spore neboli dané dôvody opodstatňujúce záver, že žalovanou
žalobkyni poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň konštatoval, že
dospel k záveru, že žalovaná v procesne prípustnom v dovolaní (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) dôvodne

uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1
CSP), a to v otázke výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch , ktorým
sa odklonil od právnych záverov vyslovených v uvedených rozhodnutiach najvyššieho súdu.

7. Následne Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 5Co/35/2020 – 334 z 18.8.2020 zrušil prvoinštančný
rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Následne podaním doručeným súdu dňa 17.10.2022 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť
a navrhla, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
V späťvzatí uviedla, že žalobkyňa sa v žalobe opierala najmä o tú skutočnosť, že v zmluvách nie je
uvedené členenie splátok úveru na splátku istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmysle vtedy aktuálnej

judikatúry všeobecných súdov potvrdených aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
táto skutočnosť mala za následok bezúročnosti spotrebiteľského úveru. Po podaní žaloby sa však
zjavne zmenila judikatúra, a to v dôsledku novej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle
ktorej boli vnútroštátne súdy povinné vykladať túto otázku eurokonformne tak, že členenie splátok sa
nevyžadovalo, čo po prijatí tejto judikatúry Súdneho dvora EÚ potvrdil aj Najvyšší súd SR. Žalobkyňa

vzhľadom na bezúročnosť úverov splatila istinu v celom rozsahu, o čom informovala žalovaného v
započítacom prejave. Veriteľ ale túto argumentáciu žalobkyne neuznal a pohľadávku ďalej vymáhal.
Žalobkyňa preto z dôvodov právnej istoty podala žalobu, o ktorej sa vedie toto súdne konanie. Ak by
však žalovaný v danom čase pohľadávku nevymáhal, žalobkyňa by nemala dôvod podávať žalobu.
Tohto času však už žalovaný pohľadávku od žalobkyne nevymáha žiadnym spôsobom a vzhľadom

na plynutie času – najmä vzhľadom na premlčanie prípadného dlhu, žalobkyňa nemá naliehavý právny
záujem na určení toho, čo požadovala v petite žaloby. Žalobkyňa je od 20.03.2018, teda v čase po
podaní žaloby, evidovaná ako nezamestnaná. Žalobkyňa je zároveň osoba zdravotne ťažko postihnutá
a jej jediný príjem je invalidný dôchodok vo výške 167,90 eur mesačne. Zároveň sa žalobkyňa stará
o 2 maloleté deti, ku ktorým poberá prídavky v nepravidelnej výške tak, ako to je uvedené v príloh

tohto podania. Naproti tomu poukázala na priaznivú finančnú situáciu na strane žalovaného, ktorý je
bankou. Poukázala tiež na to, že žalovaný je v niektorých sporoch zastúpený vlastným zamestnancom,
preto má plnú kapacitu na hájenie svojej bežnej agendy v tomto spotrebiteľskom spore. Poukázal
aj na tú skutočnosť, že žalovaný má vlastné oddelenie právnych služieb. Prípadné priznanie náhrady
trov konania vytvára podstatnú prekážku, ktorá môže odradiť spotrebiteľov od uplatnenia práva na

účinnésúdnepreskúmaniemožnejnekalej povahyzmluvnýchpodmienok,akomuhopriznávasmernica
93/13, čo je v rozpore so zásadou efektivity (predmetom ktorej je, že podmienky uplatnenia ochrany
spotrebiteľovvovnútroštátnom poriadkunesmúbyťnaformulovanétak,abyvpraxispôsobilinemožnosť
alebo nadmerné sťaženie výkonu práv uznaných právnym poriadkom Spoločenstva). Uvedené je tak
následne v priamom rozpore s verejným záujmom na ochrane práv spotrebiteľa, judikovaným (verejný

záujem) aj Ústavným súdom SR.

9. Spolu so späťvzatím žalobkyňa predložila súdu Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Vranov nad Topľou zo dňa 20.9.2022, podľa ktorých žalobkyňa je od 20.3.2018 vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a za rok 2022 poberala prídavok na dieťa, ktorý v súhrne a obdobie od

januára do septembra predstavoval sumu 818,80 eur. Podľa potvrdenia o výplate dôchodkovej dávky
Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou z 20.9.2022 žalobkyňa poberá invalidný dôchodok
v sume 167,90 eur mesačne.

10. Žalovaný vo vyjadrení z 26.10.2022 súhlasil so späťvzatím žaloby žalobkyne, nesúhlasil však

s návrhom žalobcu na využitie postupu podľa § 257 CSP a na priznaní trov ako úspešná strana trval.
Pokiaľ žalobkyňa vzhliada dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v skutočnosti, že
žalovanýdisponujevlastnýmprávnymoddelenímazamestnávazamestnancovsprávnickýmvzdelaním,
tak takýto prístup je prekonaný a nemožno ho považovať za zákonný, čo potvrdzuje aj v súčasnostiuž konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky. V uvedenej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 29. septembra 2015,
sp. zn. 4MCdo/16/20141, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 19. júla 2012, sp. zn. 7 Cdo/93/20122,

nález Ústavného súdu SR z 15. októbra 2014, sp. zn. III. ÚS 457/2014-273. V čase podania žaloby
rozhodovacia prax všeobecných súdov SR bola v otázke tzv. rozpisu splátok nejednotná, t.j. žalobca
si musel byť od počiatku vedomý rizika neúspechu v tomto spore. Počas trvania súdneho sporu bol
vydanýRozsudokSúdnehodvoraEurópskejúnie (ďalejlenSDEÚ)zodňa09.11.2016voveciC-42/2015
Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej, v ktorom prezentoval súdny dvor právny názor svedčiaci

neúspechu takej žaloby žalobcu, žalovaný naň navyše výslovne upozornil už v roku 2016, no aj napriek
tomu žalobca na svojej žalobe zotrval, žalobca dokonca trval na podanej žalobe aj počas dovolacieho
konania a zároveň v čase po rozhodnutiach (dovolacieho) Najvyššieho súdu SR k danej téme. Okrem
toho, pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv nie sú splatené v plnej výške a rovnako nie je pravdivé tvrdenie,
že jediné trovy, ktoré žalovanému vznikli, boli trovy právneho zastúpenia – ostatne, medzi trovy konania
patria aj súdne poplatky, ktoré žalovaný pri obrane svojich práv platil v tomto konaní niekoľkokrát.

11. V podaní z 15.11.2023 v rámci žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie žalobkyňa súdu predložila aj
Prepúšťaciu správu Nemocnice A.Leňa Humenné, a.s. z 8.11.2022, podľa ktorej je žalobkyňa diabetička
na inzulíne s gangrénou ľavej nohy po amputácii v oblasti tarzálnych kostí s nekrózou palca pravej nohy.
Indikovaná k dokončeniu amputácie a plastike defektu nohy.

12. Podaním zo 4.7.2023 žalobkyňa predložila súdu vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov
a zároveň výpisy z bežného účtu za obdobie šiestich mesiacov a čestné vyhlásenie, že nie je majiteľkou
žiadneho iného účtu. Žalobkyňa je od 20.3.2018 nezamestnaná, pričom poberá invalidný dôchodok
v sume 396,30 eur. Býva v rodinnom dome , ktorého vlastníkmi sú jej rodičia. Nehnuteľný majetok

ani majetok väčšej hodnoty nevlastní. V súvislosti s bývaním uhrádza za vodu 55,- eur mesačne, za
elektrinu 46,70 eur a plyn 49,60 eur. Ako iné mesačné výdavky uviedla výdavky na mobil v sume 25,-
eur, stravu 200,- eur a poistenie 20,- eur. Na lieky mesačne minie sumu 50,- eur. Manžel je zamestnaný,
s priemerným mesačným príjmom 575,83 eur. Má vyživovaciu povinnosť k dvom nezaopatreným deťom.
Žalobkyňa uviedla, že v októbri 2022 podstúpila amputáciu predného chodidla ľavej nohy, pričom

noha nie je doliečená. Naviac sa jej zhoršil zdravotný stav pravej nohy, opakovane sa jej vytvárajú
neuropatickéotlaky,ktorésajejťažkohoja.Pohybmáobmedzenýpomocoubarlí.Mápodstúpiťoperáciu
oboch nôh na chirurgii. Uvedené okolnosti jej sťažujú sa zamestnať a získať pravidelný príjem.

13. Na toto podanie reagoval žalovaný vyjadrením z 18.8.2023, v ktorom uviedol, že jediný príjem,

ktorý žalobkyňa deklarovala je invalidný dôchodok vo výške 396,30 eur. Okrem toho žalobkyňa uviedla,
že nemá žiadny iný príjem. Uviedla, svoje výdavky, príjem manžela, vyživovaciu povinnosť k dvom
nezaopatreným deťom. V slovnej časti žalobkyňa opísala svoj nepriaznivý zdravotný stav, vďaka
ktorému údajne v súčasnosti nemá a v budúcnosti ani nemá možnosť získať pravidelný príjem. Všetky
tieto tvrdenia majú preukázať skutočnosť, že žalobkyňa je v zlej sociálnej situácii (nezamestnaná a bez

pravidelného príjmu), čo má odôvodňovať oslobodenie od súdnych poplatkov. Po dôkladnej analýze
výpisov z účtov za obdobie január 2023 – jún 2023 má žalovaný dôvodné pochybnosti o správnosti
tvrdení žalobkyne o jej zlej sociálnej situácii. Z výpisov z účtu vyplýva, že tvrdenie o tom, že žalobkyňa
nemá okrem invalidného dôchodku žiadny iný príjem, nie je s vysokou pravdepodobnosťou pravdivé.
V každom jednom výpise z účtov figuruje množstvo debetných transakcií „Platba kartou AVON.SK“,

pričom zároveň na účtoch
vidno množstvo drobných kreditných operácií od rôznych fyzických osôb, niekedy dokonca s popisom
„platba za tovar AVON“, alebo „platba za AVON“, prípadne „kozmetika“. Je tak zrejmé, že žalobkyňa
pracuje ako sprostredkovateľ predaja kozmetiky AVON. Z množstva transakcií vykonaných na jej účte
možno povedať, že sa veľmi aktívne zapája do sprostredkovania predaja tejto kozmetiky (už len po

zhliadnutí celkovej výšky kreditných a debetných operácii vyplýva, že na jej účte je mesačný obrat v
rozmedzí 2.000 – 5.000 eur). Pri analýze druhov jednotlivých transakcií je možné povedať, že z tejto
činnosti má žalobkyňa pravidelný príjem, ktorý nikde v žiadosti neuviedla. Žalovaný podrobne analyzoval
jednotlivé obraty na účte žalobkyne. Z predmetných účtov nevyplýva, že by žalobkyňa uhrádzala náklady
na vodu, elektrinu alebo plyn, nakoľko žiadna z konkrétne špecifikovaných súm sa na účte nenachádza.

Čo však vyplýva, z tohto účtu boli pravidelne každý mesiac vykonávané opakované platby v rôznej
výške v prospech príjemcov „D. B.“ (vysoko pravdepodobne manžel žalobkyne) a tiež „A. B.“ (v prípade
ak sa nejednalo priamo o žalobkyňou nepriznaný účet, je pravdepodobné, že sa minimálne jedná o
rodinného príslušníka žalobkyne; pre úplnosť uvádzame, že platby pre príjemcu A. B. boli vykonávanév priebehu mesiaca opakovane – vždy niekoľkokrát). Tieto platby boli vo výškach 1.200 eur alebo až
2.000 eur. Žalovaný preto uavrel, že nie je v tomto prípade žiadny dôvod na využitie postupu v zmysle
ust. § 257 CSP, a to ani z dôvodu zmeny judikatúry ani z dôvodu údajne zlej sociálnej situácie žalobkyne.

14. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

15. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. V predmetnom spore žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsahu po prvom pojednávaní vo veci,

pričom žalovaný po výzve súdu vyjadril svoj súhlas so späťvzatím, súd preto konanie podľa citovaného
ustanovenia zastavil.

18. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

19. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania,

t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral
svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

22. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné

so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto
dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. II. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému
uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť
žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS

569/2017)

23. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa
hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania,

a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne
významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca
žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou
uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len
vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V

ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré
v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20. 11. 2018

24. Z procesného hľadiska v danom prípadne nepochybne zavinila zastavenie konania žalobkyňa,
nakoľko vzala žalobu späť bez vecného dôvodu. Žalovanému tak vznikol nárok na priznanie plnej

náhrady trov konania.

25. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 CSP, ktorého účelom
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedenímmoderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť

rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa.Jednouzoskupínprípadov,vktorýchaplikáciatohtoustanoveniaprichádzadoúvahy,súprípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu

nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z
08.12.2011, sp. zn. II.ÚS/563/2011).

26. Z IV (s. 64): Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

27. Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 ( teraz § 257 CSP )
nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania
v určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982).

28. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 150 OSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkýchúčastníkovkonaniaatrebavziaťdoúvahynielenpomerytoho,ktobymaltrovykonaniazaplatiť,
ale treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP (§ 257 CSP ) sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu

nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3M
Cdo 5/2006).

29. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa

zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie

o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej
udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol
stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku.
(uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 6. 2019, sp. zn. II. ÚS 113/2019)

30. Z obsahu spisu súd zistil, že uvedený prípad spĺňa vyššie uvedené podmienky potrebné pre aplikáciu
§ 257 CSP.

31. (I.)V prvom rade súd musel vziať do úvahy okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby
o vyhlásenie bezúročnosti úverov a určenie neprijateľných podmienok v zmluvách o spotrebiteľských

úveroch uzavretých so žalovaným.

32. Už zo samotného nároku respektíve vymedzenia predmetu sporu žalobkyňou je zrejmé, že
jej zámerom pri podaní určovacej žaloby bolo odstránenie právnej neistoty medzi žalobkyňou ako
spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom. Žalobkyňa si neuplatňovala žiadny peňažný nárok proti

žalovanému. V dôsledku započítacieho prejavu žalobkyne a predčasného splatenia úverov považovala
svoje záväzky vyplývajúce zo zmlúv uzavretých so žalovaným za splnené v celom rozsahu. Žalovaný sa
nestotožnil s právnym posúdením úverových zmlúv za bezúročné a započítania nepovažoval za platne
vykonané, preto aj listami zo dňa 09.06.2015, 10.06.2015 a 12.06.2015 vyzval žalobkyňu na predčasnésplatenie zostatkov úverov s príslušenstvom, z dôvodu nesplácania poskytnutých úverov. Žalobkyňa
tak bola v čase podania žaloby ako spotrebiteľ v právnej neistote, či právny vzťah alebo právo ňou a
žalovanýmjealebonieje,čidošlokvyhláseniupredčasnéhosplateniaúverovzostranyžalobcualebozo

strany žalovaného, nakoľko v prípade, že predmetné úvery sa nepovažujú za bezúročné a bez poplatkov
a predčasné splatenie zo strany žalobcu a započítací prejav zo dňa 07.01.2015 nebol vykonaný platne,
vyššie uvedené by malo jednoznačný vplyv na otázku výšky nárokov žalovaného z jednotlivých zmlúv
a najmä nárast týchto nákladov vo vzťahu k žalobkyni. Žalobkyňa preto nečakala na podanie žaloby na
plnenie zo strany žalovaného, ale jej snahou bolo odstránenie tejto právnej neistoty v spotrebiteľskom

vzťahu podaním určovacej žaloby. A to ja s poukazom na dovtedy prevažujúcu judikatúry odvolacích
súdov vrátane Najvyššieho súdu SR. Naopak v čase späťvzatia žaloby vyhodnotiac skutočnosť, že už
nemá naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáhala, keďže istinu úverov žalovanému už
v celom rozsahu uhradila a zvyšnú sumu od nej žalovaný nevymáha žiadnym spôsobom a vzhľadom na
plynutie času považuje jeho nárok za premlčaný a nepochybne vyhodnotiac situáciu aj vzhľadom na svoj
aktuálny zdravotný stav (k tomu bližšie v bode III.), v rámci dispozičnej zásady vzala svoju žalobu späť.

33. (II.)V druhom rade musel súd pri aplikácii dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne
pre nepriznanie nároku na náhradu trov procesne úspešnému žalovanému v celom rozsahu, brať na
zreteľ práve judikatúru súdov ohľadne spornej otázky aj jej chronologický vývoj, a to najmä s ohľadom
na moment podania žaloby žalobkyňou. Práve tento časový aspekt od podania žaloby a vývoj judikatúry

v priebehu konania súd považoval za kľúčový.

34. Už v čase podania žaloby (31.8.2015) exitovala prevažujúca judikatúra ohľadne uvádzania členenia
splátok na istinu úroky a poplatky v zmluvách o spotrebiteľskom úvere (podľa ust.§9 ods. 2 písm.
k) zákona o spotrebiteľských úverov účinného v čase uzavretia v predmetnej veci posudzovaných

zmlúv), na niektoré rozhodnutia poukázala žalobkyňa už priamo v žalobe. Išlo o napríklad o rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo /18 /2012 zo dňa 12.03.2013, rozsudok Krajského súdu v Prešov
zo dňa 21.02.2012, č.k. 3S/53/2011-53, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.02.2014, sp. zn.
9Co/211/2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.04.2015, sp. zn. 11 Co/127/2015.

35. Judikatúra súdov sa začala vyvíjať výrazne odlišným smerom až po vydaní rozsudku Súdneho dvora
EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová. Teda viac
ako rok po podaní žaloby žalobkyňou.

36. Ak by v čase podania žaloby už existovala konštantná judikatúra, nebol by medzi stranami spor

ani právne neistota ohľadne postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v právnom vzťahu medzi stranami
sporu, preto argumentácia žalovaného, že existovali aj odlišné rozhodnutia súdov je za týchto okolností
bez významu.

37. Naviac súdy sú povinné aplikovať pri odlišnom výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv ten, ktorý je

priaznivejší pre spotrebiteľa, čo vyplýva jednak z ust. § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší), čo naviac judikatúra
Najvyššieho súdu SR vykladá ešte extenzívnejšie tak, že „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“ (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo

45/2012 zo dňa 24. júna 2013). Akékoľvek úvahy ohľadne vedomia žalobkyne o svojom možnom
neúspechu od počiatku, sú tak bez významu. Nakoniec za pravdu jej v prejednávanom prípade dal aj
prvoinštančný ako aj odvolací súd. Výsledok sporu po rozhodnutí dovolacieho súdu tak nebol dôsledkom
brilantnej obrany žalovaného ani obratného právneho posúdenia danej veci, ale dôsledok obyčajnej
zmeny výkladu rovnakých právnych noriem vyplývajúceho z judikatúry, ktorá sa do svojej jednoznačnej

súčasnej podoby vyvinula až po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-42/15.

38. Tu je potrebné spomenúť ďalší významný fakt, že ani samotné rozhodnutie súdneho dvora zo
dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 nemalo za následok zmenu judikatúry a odvolacie súdy naďalej

vykladali sporené zákonné ustanovenie (§ 9 ods. 2 písm. k) spôsobom, ktorý bol v súlade s výkladom
a argumentáciou žalobkyne v žalobe.39. Ako dôkaz môžu slúžiť napríklad nasledovné rozhodnutia odvolacích súdov v rámci celej Slovenskej
republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/36/2017 zo dňa 28. 02. 2017, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30. 03. 2017, rozsudok Krajského súdu v

Prešovesp.zn.1Co/2/2017zodňa28.06.2017,rozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.16Co/7/2017
zo dňa 24. 07. 2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/164/2017 zo dňa 27. 06. 2017
a mnoho ďalších rozhodnutí a rovnako aj v odbornej literatúre bolo možné nájsť odlišné názory na
posúdenie predmetnej problematiky (Systém ASPI - stav k 16.6.2017 do čiastky 66/2017 Z.z. Pokus o
demýtizáciu rozsudku Súdneho dvora európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti

Kláre Biróovej).

40. Je preto potrebné zdôrazniť, že ani v čase vyhlásenia prvoinštančného rozsudku (27.7.2017)
v tejto veci, neexistovala konštantná judikatúra súdov ohľadne spornej otázky. Prvé rozhodnutie
Najvyššieho súdu, ktoré však ešte nemôžeme považovať za konštantnú judikatúru, iba o akýsi začiatok
jej postupného vývoja a ustálenia, bolo rozhodnutie zo dňa 28. 02. 2018 sp.zn. 3Cdo/146/2017. Ani

v čase rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci (dňa 15. novembra 2018) nebolo možné hovoriť
o konštantnej judikatúre súdov. Prispením k ďalšiemu ustáleniu judikatúru ohľadne spornej otázky bolo
nakoniec aj rozhodnutie dovolacieho súdu v prejedávanej veci (sp.zn. 8Cdo/121/2019 dňa 29.04.2020).

41. V danom prípade tak súd vzhliadol ako jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie

trov procesne úspešnému žalovanému práve ten dôvod, že od podania žaloby dňa 31.8.2015 došlo
k zmene judikatúry ohľadne otázky, ktorá má zásadný význam pre posúdenie bezúročnosti úverov ako
aj neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktorých sa žalobkyňa žalobou domáhala.

42. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo

určitej procesnej situácií (napr. zmena zákonnej úpravy alebo zmena judikatúry). Pokiaľ súd vzhliadne
dôvody hodné osobitného zreteľa musí aplikáciu tohto ustanovenia vždy náležite odôvodniť (porovnaj
napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžsk/15/2018 z 04.12.2018, sp.zn.
5Asan/11/2018 z 20. 08. 2019). K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, pričom nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa

uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 292/07, I.ÚS
303/12). Podľa názoru súdu už samotná procesná situácia, kedy, žalobkyňa v postavení spotrebiteľa
podala na súd procesne prípustnú určovaciu žalobu proti dodávateľovi, z dôvodu odstránenia právnej
neistoty vo vzťahu k trom zmluvám uzavretými so žalovaným, kde k vyriešeniu spornej otázky a ustáleniu
judikatúry ohľadne tejto podstatnej spornej otázky došlo až v priebehu konania, odôvodňuje čiastočné,

či úplné nepriznanie trov konania procesne úspešnému žalovanému.

43. Dôvody, ktoré žalobkyňu viedli k podaniu žaloby nemožno hodnotiť ako svojvoľné, ani uplatňovanie
daného nároku ako zjavne bezúspešné, nakoľko žalobkyňa si osvojila závery dovtedy v prevažnej miere
akceptované súdnou praxou, z ktorých pri podaní žaloby vychádzala. Pokým došlo v priebehu konania

k vývoju judikatúry, ktorá mala za následok opačný ustálený názor aplikačnej praxe ako žalobkyňou
prezentovaný v žalobe, tak uvedené predstavuje natoľko mimoriadnu situáciu, že ju súd musí hodnotiť
ako dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci aplikáciu § 257 CSP. Za vzniknutej situácie by
nebolo spravodlivé priznať plnú náhradu trov konania žalovanému, hoci žalobkyňa bola v konaní
neúspešná, avšak priznanie trov konania úspešnému žalovanému by bolo voči nej neprimerane tvrdé

a nespravodlivé. (porovnaj v obdobnej situácii v súvislosti so zmenou judikatúry tiež napríklad rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/115/2019 z 23. 04. 2020).

44. (III.) K aplikácii ustanovenia § 257 CSP môže dôjsť aj z aspektov sociálnych a tiež osobných na
strane povinného z nároku hradiť trovy, a to vrátane aspektov zdravotných.

45. Žalobkyňa je od 20.3.2018 evidovaná ako nezamestnaná, je vydatá, má vyživovaciu povinnosť
k dvom maloletým deťom. Žalobkyňa je zároveň osobou zdravotne ťažko postihnutou, pričom poberá
invalidný dôchodok v sume 490,10 eur mesačne (ku 4.12.2023). Žalobkyňa dlhodobo trpí cukrovkou,
pričom po hospitalizácii dňa 28.10.2022 došlo u nej k amputácii časti chodidla, o čom súdu predložila

lekárske správy. Sama žalobkyňa v tlačive pre dokladovanie pomerov, ktoré vyplnené zaslal súdu
uvádza, že v súvislosti s uvedeným zdravotným stavom podstupuje opakované návštevy lekára a tiež
ďalšie operácie oboch nôh, ktorá situácia jej bráni sa v blízkej dobe riadne zamestnať a získať pravidelný
príjem.46. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009,5Cdo
67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne

okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie
zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach
danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Účelom tohto zákonného ustanovenia
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením

moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom
v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v
okolnostiach u strán sporu.

47. V danom prípade je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov brať zreteľ aj na aktuálne
zárobkové pomery a možnosti žalobkyne, ktorá poberá invalidný dôchodok v sume 490,10 eur (podľa
odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vykonanej súdom dňa 4.12.2023), príjem jej manžela je
575,83 eur a spoločne majú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom vo veku 8 a 11 rokov (podľa

odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov vykonanej súdom dňa 5.12.2023). Uvedené okolnosti by
samé o sebe nemuseli byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania, avšak
v spojení s už vyššie uvádzanými dôvodmi (body I. a II.) a zároveň s prihliadnutím na súčasný zhoršený
zdravotný stav žalobkyne, dokresľujúc celkovú situáciu žalobkyne (majetkovú, sociálnu, osobnú a
zdravotnú) súd považoval aj tieto dôvody v ich celkovom súhrne za hodné osobitného zreteľa. Na strane

žalobkyne pritom nebol zistený nehnuteľný majetok, či hnuteľný majetok väčšej hodnoty.

48. Za ťažiskový dôvod aplikácie ust. § 257 CSP (v bode III.) v súvislosti s uvedeným však súd považuje
najmä zhoršený zdravotný stav žalobkyne (hospitalizácia a následná amputácia časti končatiny spojená
s ďalším následným liečením ako aj ďalším operatívnym chirurgickým zákrokom), ktorý nepochybne

odôvodňuje aj zvýšenú mieru výdavkov na liečbu a zároveň aktuálne sťažuje možnosti žalobkyne riadne
sa zamestnať a dosahovať optimálny príjem, ktorým by zabezpečovala svoju výživu ako aj výživu dvoch
nezaopatrených detí.

49. S prihliadnutím na možnú výšku trov právneho zastúpenia v danom prípade, by uloženie povinnosti

nahradiť trovy konania žalobkyni v celom rozsahu bolo pre ňu potenciálne likvidačné s dosahom jednak
primárne na zabezpečenie svojho živobytia a tiež na vyživovaciu povinnosť k nezaopatreným deťom,
navyše aj s možným dosahom na možnosť žalobkyne sa zamestnať vzhľadom na podstupovanú liečbu
po amputácii chodidla.

50. Súd poukazuje na aplikačnú prax súdov, ktoré pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov, zohľadňujú aj dôvody zdravotné s možným dopadom na celkovú sociálnu
situáciu strany sporu (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/24/2018 z
21. 03. 2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/59/2018 z 29.10.2018, uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/103/2013 z 30. 04. 2014).

51. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax aj samostatne bez ďalších dôvodov
okolnosti, spočívajúce v sociálnych a majetkových pomeroch strany, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá,
ktorá v dôsledku invalidity nemôže dosahovať trvalý príjem, a uloženie povinnosti náhrady trov konania
strane by pre ňu potenciálne mohlo mať veľmi nepriaznivé dôsledky a ohroziť jej schopnosť uspokojovať

základné životné potreby (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/26/2022
z 08. 11. 2022). V danom prípade by išlo tiež o základné životné potreby osôb výživou na žalobkyňu
odkázaných. U žalobkyne, ktorá trpí cukrovkou a vzhľadom na amputáciu časti chodidla nemožno
predpokladať výrazné zlepšenie jej situácie v budúcnosti respektíve je zrejmé, že sa jedná o nezvratný
stav na strane zdravia žalobkyne, hoci by aj k určitému zlepšeniu vzhľadom na liečebné postupy došlo.

52. Vychádzajúc z takto zistených pomerov strán, je súd toho názoru, že rozhodnutím o nepriznaní
náhrady trov konania v celom rozsahu nebude žalovaný, ktorý je bankou, tak nepriaznivo dotknutý, akobybolavprípadezaviazaniananáhradutrovdotknutážalobkyňa,vzhľadomnasvojeaktuálnemajetkové
a osobné pomery a najmä zhoršený zdravotný stav.

53. Uplatnenie zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania sa v danej veci javí
ako neprimeraná tvrdosť voči žalobkyni, ktorá je beztak v ťaživej situácii, vzhľadom na pomery osobné
vrátane pomerov zdravotných s možným dopadom aj jej na majetkovú sféru (pozri aj Najvyšší súd
SR, sp.zn. 5M Cdo/24/2011) a odstránenie tejto tvrdosti súd považuje jednoznačne za dôvod hodný
osobitého zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v celom rozsahu tej strane sporu, ktorá bola vo

veci procesne plne úspešná.

54. Nakoľko pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade
trov konania podľa § 257 CSP treba prihliadať na pomery všetkých strán sporu a treba zohľadniť aj
dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka, súd prihliadol aj na
pomery na strane žalovaného. Nakoľko ide v danom prípade o právnickú osobu, naviac banku, je

možné jednoznačne vyhodnotiť, že zníženie majetku žalovaného výnimočným nepriznaním náhrady trov
právneho zastúpenia a časti zaplatených súdnych poplatkov, nemohlo by v žiadnom prípade ohroziť
existenciu tohto subjektu. V majetkovej sfére žalovaného nedôjde k značnému úbytku a nepriznanie trov
právneho zastúpenia a časti zaplatených súdnych poplatkov tejto strane v predmetnej veci bude mať
zanedbateľný dopad na jeho celkovú majetkovú situáciu.

55. Naopak žalobkyňu, trpiacu cukrovkou, zdravotne ťažko postihnutú po amputácii predného chodidla
ľavej nohy, starajúcu sa spoločne manželom, ktorého príjem je 575,83 eur, o dve nezaopatrené deti,
potenciálne existenčne ohrozuje aj pohľadávka na plnú náhradu trov konania v danej veci. Na uvedenom
by nič nezmenila ani skutočnosť namietaná žalovaným, že z výpisov z účtov žalobkyne je zrejmé, že

si privyrába ako sprostredkovateľka kozmetiky AVON, čím sa snaží si vypomôcť v aktuálnej osobnej a
sociálnej situácii. Napriek relatívne vysokým sumám na príjmovej a výdavkovej strane, z predložených
výpisov je zrejmé, že žalobkyňa nakupuje kozmetiku vo väčšom množstve, avšak za účelom jej ďalšieho
predaja iným osobám, čo je zrejmé z príjmovej časti výpisov z účtu. Tento rozdiel medzi sumou za
nakúpenú kozmetiku a sumou za jej predaj sa napríklad v januári pohyboval na úrovni približne 200

až 300 eur (jedná sa približnú sumu, účel platieb, či príjmov nie je možné podľa výpisu považovať
za jednoznačný). Na bežnom účte žalovanej v priebehu jednotlivých mesiacov po realizácii platieb
pre spoločnosť AVON a zinkasovaní platieb nezostávajú značné zostatky finančných prostriedkov.
Súd v danom prípade neposudzoval samotné kritérium majetkovej situácie žalobkyne (hmotná núdza
a podobne), ale kritérium zdravotného stavu žalobkyne s potenciálnym dopadom tak na sféru majetkovú

ako aj na celkové osobné pomery a tiež vo vzťahu k ďalšiemu vedeniu konania, v rámci uplatnenia
dispozičnej zásady a dopadu na žalobkyňu pre jej procesný neúspech v spore. Nakoľko po odpadnutí
naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne, táto vyhodnotiac okrem iného aj svoj zdravotný
stav (už v čase späťvzatia bola žalobkyňa zdravotne ťažko postihnutá a poberala invalidný dôchodok),
rozhodla sa v spore nepokračovať.

56. Je však potrebné pre úplnosť potvrdiť skutočnosť, že žalobkyňa má vedených niekoľko ďalších účtov
v bankách, čo vyplynulo z odpovede na lustráciu vykonanú súdom dňa 6.12.2023. Okrem žalobkyňou
uvádzaného účtu (so zostatkom 327,78 eur ku dňu 4.12.2023) má žalobkyňa vedený vo G., H. aj ďalší
„flexiúčet“, avšak so záporným zostatkom -19,90 eur (ku 4.12.2023) a tiež da sporiace účty so zostatkom

0,00 eur (ku 4.12.2023). Má tiež vedené účty v MBANK S.A., avšakt bežný účet so zostatkom 1,- euro
(ku 4.12.2023) a termínovaný účet so zostatkom 0,00 eur (ku 4.12.2023). Vzhľadom na stav financií na
týchto účtoch nemá uvedené zistenie relevanciu pre posudzovanie majetkovej situácie žalobkyne. Na
uvedených účtoch totiž neboli zistené takmer žiadne finančné prostriedky. Zo súdu dostupných šetrení
nevyplynulo, že by žalobkyňa disponovala značnou sumou finančných prostriedkov, prípadne že by

disponovala značnými úsporami na bankových účtoch.

57. Súdu je zrejmé, že samotný nepriaznivý zdravotný stav strany sporu, či zmena v rozhodovacej
činnosti súdov, nemusia byť samostatne stojac dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov protistrane. V ich súhrne a za okolností tak, ako ich súd popísal vyššie, môžu tvoriť

a v danom prípade podľa názoru súdu aj tvoria skupinu dôvodov čiastkových, ktoré možno pri ich
komplexnom posúdení považovať za sumár okolností hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie časti
trov, v danom prípade trov právneho zastúpenia a časti zaplatených súdnych poplatkov, procesneúspešnej protistrane. Zároveň uvedené súd posudzoval s prihliadnutím na postavenie žalobkyne ako
spotrebiteľa v posudzovanom právnom vzťahu a žalovaného ako dodávateľa.

58. Uloženie povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu javí sa ako neprimeraná
tvrdosť vo vzťahu k žalobkyni v jej aktuálnej životnej situácii, mohlo by negatívnym spôsobom ovplyvniť
sociálnuafinančnúsféružalobkyneaohroziťjejuspokojovaniezákladnýchživotnýchpotriebapotriebjej
rodiny. Na druhej strane žalovaný je obchodná spoločnosť – banka so stabilným zázemím a nepriznanie
náhrady trov konania (osobitne trov právneho zastúpenia) nie je spôsobilé žalovaného existenčne

ohroziť (v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
20Co/109/2019 z 26. 05. 2020).

59. Pokiaľ súd vymedzí hypotézu právnej normy § 257 CSP správne, nemôže byť jeho rozhodnutie
v rozpore so zákonom, a to ani v prípade, že neboli vzaté do úvahy iné okolnosti, ktoré strana sporu
považuje za podstatné. Na uvedené by bolo možné prihliadať a uvedené pri aplikácii ustanovenia §

257 CSP by bolo možné posudzovať len v prípade, že by tieto úvahy boli celkom zjavne neprimerané
(napríklad by zohľadňovali skutočnosť, ktorá sa nijako k predmetnému zákonnému ustanoveniu
nevzťahuje). (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/103/2018 z 19. 09. 2018).

60. Súd však v danej veci čiastočne zohľadnil aj argumentáciu žalovaného vo vzťahu k nákladom, ktoré

mu vznikli v súvislosti s konaním prebiehajúcim od roku 2015 a skutočnosť, že ku späťvzatiu žaloby
žalobkyňou došlo až po rozhodnutí dovolacieho súdu, ktoré bolo v neprospech žalobkyne, nakoľko
jeho dôsledkom bolo zrušenie jednak odvolacieho rozsudku a následne aj prvoinštančného, ktorými
rozsudkami bolo nárokom žalobkyne v tomto konaní vyhovené. Súd je toho názoru, že za uvedených
okolnosti je dôvodné, aby sa žalobkyňa čiastočne podieľala na nákladoch žalovaného na predmetné

súdne konanie, a tomuto nahradila aspoň časť súdnych poplatkov, ktoré žalovaný musel vynaložiť pri
bránení svojich práv v konaní.

61. Napriek gramatickému výkladu, ktorý by zvádzal k možnosti len absolútnej moderácie, t. j. v prípade
aplikácie § 257 rozhodnúť len tak, že strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania, aplikačná prax

potvrdzuje, že súdy postupujú s načrtnutým princípom spravodlivosti, a moderujú náhradu trov konania
i len z časti. Možnosť aj iba čiastočnej moderácie potvrdzuje aj rozhodovacia prax Ústavného súdu SR,
sp. zn. I. ÚS 387/2019-60 zo dňa 02. apríla 2020, kde Ústavný súd SR v bode 43 uvádza: „napriek
doslovnému zneniu ustanovenia § 257 CSP nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti.“
Rovnako v rozhodnutí Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 498/2018 zo dňa 13. septembra 2018 (ods.

14.2) tento konštatoval: „Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov
konaniaprichádzadoúvahyvprípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhrady
trovkonaniapodľazásadyúspechuvkonaní,súdvšakdôjdekzáveru,žesútudôvodyhodnéosobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.“

62. Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov práve v rozsahu zaplatených súdnych poplatkov a teda
nepriznanie nákladov na právne zastúpenie, aj uvedenú možnosť súdna prax pozná.

63. V žiadnom spore sa strana nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ustanovenie § 257 CSP sa
ho nedotkne, pričom ani prejednávanú vec nemožno vylúčiť z aplikácie uvedeného zmierňujúceho

ustanovenia a od žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené dôvody možno spravodlivo žiadať, aby
si vzniknuté trovy právneho zastúpenia hradil sám (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp.zn.18Co/98/2017 z 28. 03. 2018).

64. Nakoľko bola súdom zistená existencia vyššie popísaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (v

bodoch I., II. a III. v ich celkovom súhrne) v zmysle § 257 CSP, súd dospel k záveru, že úspešnému
žalovanémujepotrebnépriznaťnároknanáhradutrovkonaniaibavrozsahupolovice(50%)zaplatených
súdnych poplatkov v priebehu tohto súdneho konania. Uvedený rozsah súd stanovil zohľadňujúc zistené
dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne v ich súhrne, jej aktuálnu (zistenú) majetkovú
situáciu a možnosti a zároveň samotnú značnú výšku zaplatených súdnych poplatkov (1194,- eur).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.