Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-6Er/631/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610205366
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Homzová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8610205366.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému A. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX
C. D. XX, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad Bratislava,
nástupcom JUDr. Rudolfa Krutého, o vymoženie istiny 816 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Vyslovuje, že doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, o tom, že vstupuje do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.
6Er/631/2010 ako vedľajší účastník na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníka
tohto subjektu, preto jeho podania odmieta.

II. Exekučné konanie zastavuje.

III. Súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznáva.

IV. Oprávnenému a povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor dňa 5.10.2010 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného zo dňa 27.7.2010 (zápisnica spísaná pred
súdnym exekútorom) a na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 00344/10 zo dňa 4.3.2010 (ďalej len „rozhodcovský súd“).

2. Uznesením Okresného súdu Svidník, č. k. SK-6Er/631/2010-13 zo dňa 14.5.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.7.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti6. Podľa § 93 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (účinný do 30.6.2016, t. j. zákon platný a
účinný v čase doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania), ako vedľajší účastník
môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho

výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a) Do konania
vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom
súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená

alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b) súčasťou oznámenia o vstupe
musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe
neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva

tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

8. Vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje
dispozičná a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu
priaznivého výsledku konania. Inštitút vedľajšieho účastníctva sa viaže práve k výsledku konania a k

právnemu záujmu na výsledku konania. Právny záujem na výsledku sporu vedľajšieho účastníka je
záujem tretej osoby na víťazstve strany, ku ktorej pristupuje. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je
to, aby tretia osoba, ktorá sama osebe nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane,
ku ktorej pristupuje, k víťazstvu. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu
exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má čisto

procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. Pokiaľ sú splnené
procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom
konaní nedajú zvrátiť. Pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je v exekučnom konaní nepotrebná. Preto
nemá vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní miesto. Exekučné konanie je samostatné konanie,
ktoré má viac štádií, preto v ňom nemožno vedľajšie účastníctvo uplatniť. Pripustením vedľajšieho

účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi by sa tak umožnilo predlžovať exekúciu, čo by mohlo v konečnom dôsledku
poškodiť hlavne povinného. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že v exekučnom konaní
nie je vedľajší účastník z pojmového hľadiska prípustný, uvedený názor nepovažuje za prekonaný,
ale naopak aktuálny a potvrdený aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom

rozhodnutí zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6 Cdo 207/2011 okrem iného uviedol, že „v exekučnom konaní je
z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom
je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t.j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím.“
Rovnako aj rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov, keď Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení
sp. zn.10CoE/89/2012 zo dňa 27.09.2012 konštatoval, že „zo samotnej povahy inštitútu vedľajšieho

účastníka vyplýva, že je možné len v sporovom konaní.“ Uvedenému korešponduje aj ustálená
rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR (napr.
uznesenie sp. zn. IV. ÚS 583/2012-10). Vzhľadom na to, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS nie je účastníkom konania, ani vedľajším účastníkom konania, súd jeho podania odmietol tak,
ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

9. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak je uznesenie, ktorým sa
žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu
nie je prípustné odvolanie.

10. Keďže rozhodnutie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla nadobudlo právoplatnosť dňa
4.7.2012 súd aj bez návrhu a v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením exekučné konanie
vo výroku II. tohto uznesenia zastavil.

11. Podľa § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia

poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na
vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.12. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

13. Tým, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, teda oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nedisponoval
spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie, súd konštatuje, že zastavenie exekúcie zavinil samotný
oprávnený.

14. O trovách exekučného konania vo vzťahu k súdnemu exekútorovi rozhodol súd v súlade
s ustanovením § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku. Tým, že dňa 8.6.2012 bolo súdnemu
exekútorovi doručené uznesenie tunajšieho súdu č. k. SK-6Er/631/2010-13 zo dňa 14.5.2012, mal
exekútor za preukázané, že jeho žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá
a následne súd postupom podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku exekučné konanie zastaví a rozhodne
aj o trovách tohto konania. Pretože si súdny exekútor až do rozhodnutia súdu o zastavení exekučného

konania trovy exekúcie neuplatnil súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

15.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.3.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1
CSP a trovy exekučného konania oprávnenému a povinnému nepriznal. Oprávnený tým, že podal návrh
na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie,
zavinil zastavenie exekučného konania, preto mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal. Po

preskúmaní súdneho spisu súd zistil, že úspešný povinný si trovy konania neuplatnil, v konaní povinný
nebol zastúpený právnym zástupcom a žiadne iné trovy konania povinnému zo spisu nevyplývajú, preto
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto uznesenia

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia sťažnosti v dvoch vyhotoveniach na okresný
súd Bardejov.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je
sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší
alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.