Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/105/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122010113
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4122010113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.

Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin
týraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208odsek1písmenoa/,b/,odsek3písmenod/Trestného
zákona o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len prokurátor) a obžalovaného (ďalej
len obžalovaný) proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30.05.2023, sp. zn. 4T/17/2022, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaný
C. A. B. D. E. F. ,nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom G., B. H. XXX/XX

j e v i n n ý :

že, dňa XX.XXXX XXXX, v čase okolo XX.XX hod., v kancelárii poškodenej na I. poschodí dekanátu
I. J. a F. C. K. L. B., M. X v G., pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol bývalú družku poškodenú C.
A. N. tak, že dvakrát svojím čelom poškodenú udrel do čela, sotil ju na podlahu a keď sa poškodená
postavila,začaljuškrtiťatlačiťoskriňu,pričomjejhovoril,žedokýmsabudebrániť,takonbudepritláčať,
následne ju sotil a poškodená spadla do vedľajšej kancelárie, kde jej kľakol na tvár a kričal, že ju vyhodí
z okna, čím poškodenej spôsobil hematóm na čele, na ľavej sánke, pri ľavom kútiku úst, oderky nad

ľavým okom, krvnú podliatinu na krku, hematóm na ľavom ramene a pravom stehne a opuch pravého
zápästia s dobou liečby v trvaní do sedem dní.

t e d a :

inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin
spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe

t ý m s p á ch a l :

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, § 127 odsek 5 Trestného zákona

z a t o m u :u k l a d á

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú C. A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H.
XXX/X s nárokom na náhradu morálnej škody odkazuje na civilný proces.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný A. B. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným

zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona,
na skutkovom základe, že :
odpresnenezistenéhočasurokuXXXXvniekoľkomesačnýchintervaloch,vdôsledkurodinnýchnezhôd
z dôvodu žiarlivosti obžalovaného, v G. v byte na B. H. č.XXX/XX niekoľkokrát fyzicky napadol svoju
družku poškodenú C. A. N. tak, že rukami ju udieral do ramien, v dôsledku čoho jej spôsobil krvné

podliatinybezpotrebylekárskehoošetrenia,anaposledydňaXX.XX.XXXXvčaseokoloXX.XXhod.vG.
vkanceláriipoškodenejnaI.poschodíH.I.J.aF.C. K.L.B.,M.X,podvplyvomalkoholu,fyzickynapadol
poškodenú tak, že niekoľkokrát svojím čelom poškodenú udrel do čela, potom ju sotil na podlahu pokrytú
kobercom, na to sa poškodená postavila, kedy ju obžalovaný začal škrtiť a tlačil ju o skriňu, pričom
jej hovoril, že dokým sa bude brániť, tak on bude pritláčať, následne ju sotil a poškodená spadla do

vedľajšej kancelárie, do ktorej boli otvorené dvere, tu si obžalovaný kľakol na jej tvár; obžalovaný počas
fyzického útoku na poškodenú kričal, že ju vyhodí z okna, pričom poškodená z konania a vyhrážania
obžalovaného mala strach o svoj život, a v dôsledku fyzického napadnutia dňa XX.XX.XXXX poškodená
utrpela podľa lekárskej správy hematóm na čele, na ľavej sánke, pri ľavom kútiku úst, oderky nad ľavým
okom, krvnú podliatinu na krku, hematóm na ľavom ramene a pravom stehne a opuch pravého zápästia,

Za to mu súd I. stupňa uložil :
- podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov,

- podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil,
- podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú C. A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H.
XXX/X s nárokom na morálnu škodu odkázal na civilný proces.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním proti všetkým výrokom napadli obžalovaný
a prokurátorka O. P. F.- v neprospech obžalovaného.

Prokurátorka v písomných dôvodoch odvolania poukazovala na výpoveď poškodenej, svedkov K.

a znalecké posudky, znaky trestného činu domáceho násilia, pretrvávajúcu väzbu poškodenej
k obžalovanému a jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, keď nezistenie syndrómu týranej osoby je bez
právneho významu, pretože nie je znakom žalovaného zločinu. Navrhovala zrušiť napadnutý rozsudok
a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, prostredníctvom obhajcu namietal právny záver súdu
I. stupňa z dôvodu, že neboli preukázané fyzické útoky voči poškodenej z obdobia XXXX až XXXX.
Tieto poprela aj maloletá Q. B., pričom súd I. stupňa nevyhovel návrhu na výsluch maloletého H. B..

Poukazoval aj na to, že údajné fyzické ublíženie na zdraví poškodenej ostalo bez rozhodnutia na rozdiel
od verbálneho útoku, ktorý je nižšej závažnosti. Navrhol podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Tr. por. zrušiť
napadnutý rozsudok a podľa § 280 odsek 2 Tr. por. skutok ohľadne incidentu v priestoroch K. v G. dňa
XX.XX.XXXX postúpiť Okresnému úradu Nitra odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému
oddeleniu na prejednanie skutku ako priestupku. V písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol,

že sa jednalo o vzájomné konflikty partnerov a nie o týranie a to ani v prípade troch fyzických útokov
nízkej intenzity, ktoré uvádzala poškodená. Zotrval na už skôr uvedenom návrhu.

Poškodená v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedla, že sa stotožňuje s dôvodmi odvolania
prokurátorky. Vzniesla námietky voči výsluchu jej H. Q. v prípravnom konaní pre prítomnosť zástupkyne
kurately A. R. S., L., ktorá je kamarátkou obhajcu a obžalovaného, pričom vyšetrovateľ O. A. T. je

priateľom obhajcu, z čoho vyvodila ich zaujatosť. Ďalej uviedla, že na obžalovaného podala ďalšie
trestné oznámenia, vyjadrila nesúhlas s výsluchom K. H., namietala pravdivosť rodinných príslušníkov
obžalovaného. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu I. stupňa.

Na verejnom zasadnutí:

- obžalovaný sa naň nedostavil, prostredníctvom obhajcu predložil žiadosť o vykonanie verejného
zasadnutia v jeho neprítomnosti, prostredníctvom obhajcu zotrval na dôvodoch odvolania,
-prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol mu vyhovieť,
- poškodená ani jej splnomocnenec sa na verejné zasadnutie nedostavili.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými
osobami - prokurátorom, a obžalovaným, nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3
Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním

nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, a zistil,
že dôvodné - aj to len čiastočne - je len odvolanie obžalovaného.

Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom a možnom rozsahu a

v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Trestného poriadku za dodržania určitých zásad tzv. kontradiktórneho procesu zakomponovaných do
Trestného poriadku. Pri tomto postupe sa nedopustil takých chýb, ktoré by bolo možné považovať za
podstatné chyby konania v zmysle § 321 odsek 1 písm. a/ Tr. por. ani takých, z ktorých by sa dal vyvodiť
právny záver o tom, že by bolo došlo k porušeniu práv obžalovaného.Za také porušenie nie je možné

považovať právne úvahy ani právne závery súdu I. stupňa, ktoré sú súladné predovšetkým z § 2 ods.
10 a 12 Tr. por. a to len preto, že nezodpovedajú predstavám obžalovaného.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázala na obsahy vo veci vykonaných dôkazov
týkajúcich sa prejednávaného skutku ( strany 3-11) a na právne úvahy akými sa riadil pri ich hodnotení

a pri ustálení skutkového a právneho stavu veci ( strany 11-14 ). Odvolací súd považuje právne
úvahy súdu I. stupňa, ktorými vyhodnotil zavinené a protiprávne konanie obžalovaného voči poškodenej
ako také, ktoré napĺňa formálne znaky len prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2
písm. b/ Tr. zák. pretože nedošlo ním k naplneniu formálnych znakov prokurátorom žalovaného zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a,b/ ods. 3 písm. d/ Tr. zák. Správne v tomto

smere vyhodnotil výpoveď poškodenej, obhajobu obžalovaného aj v kontexte s ostatnými objektívnymi
dôkazmi – osobitne znaleckým posudkom a výpoveďou znalkyne L. J. ( strany 12-13). Aj podľa
názoru odvolacieho súdu nie je potrebné vykonať vo veci ďalšie dokazovanie, pretože všetky rozhodné
skutočnosti boli objasnené v rozsahu predpokladanom v § 2 odsek 10 Tr. por.

Pokiaľ súd I. stupňa v dôsledku uvedeného právneho záveru pristúpil k úprave skutku uvedeného
v obžalobe postupoval síce správne nie však dôsledne, pretože prioritne z popisu skutku nevynechal
časť, ktorá sa mala týkať konania obžalovaného, ktoré sa mal dopustiť voči poškodenej pred
XX.XX.XXXX. Tiež mal vykonať jazykovú a gramatickú korektúru skutku tak, aby skutok bol presný,jasný a zrozumiteľný a obsahoval výlučne len trestnoprávne znaky ( viď napr. § 199 ods. 3 a § 206 ods.
3 Tr. por. ).

Nápravu uvedených nedostatkov vykonal odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku, keďže
zákonné podmienky § 322 odsek 3 Tr. por. boli splnené, keďže v ostatnom sa stotožnil s právnymi
úvahami a právnymi závermi súdu I. stupňa. Obžalovaný svojim konaním opísaným v tzv. skutkovej vete
napadnutého rozsudku naplnil všetky formálne znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Tr. zák. a § 127 odsek

5 Tr. zák. ( toto posledne citované ustanovenie súd I. stupňa neuviedol v právnom označení ).

Už právne úvahy súdu I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dali odpoveď na odvolacie
námietky prokurátorky, ktorá v nich – jednostranne a bez ohľadu na ostatné dôkazy – argumentovala
len výpoveďou poškodenej. Súd I. stupňa pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s kritériami § 2
ods.12 Tr. por. a dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne

pochybenia. Spáchanie skutku tak, ako k tomu dospel súd I. stupňa a po určitej korekcii (bez zmeny
totožnosti skutku ) aj odvolací súd je obžalovanému preukázané výpoveďou poškodenej a súhrnom
znaleckých dôkazov a listinných dôkazov – lekárskou správou a prehliadkou tela z XX.XX.XXXX. Súd
I. stupňa správne vyriešil aj nezhody, ktoré predchádzali ich konfliktu dňa XX.XX.XXXX tak, že tieto
nepovažoval za jednoznačne preukázané z hľadiska zistenia skutkového stavu veci. Následne sa

správne zaoberal len konaním obžalovaného zo dňa XX.XX.XXXX. Tieto právne úvahy a právne závery
súdu I. stupňa si odvolací súd osvojuje a v podrobnostiach na ne len odkazuje. Čo sa týka následku
na zdraví, ktorý obžalovaný poškodenej spôsobil pri dôslednejšom postupe prokurátorky v prípravnom
konaníisúduI.stupňasamalizaoberaťajmožnouprávnoukvalifikácioupokusutrestnéhočinuublíženia
na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. Náprava tohto nedostatku v odvolacom

konaní nebola možná pre prekážku vyplývajúcu z § 322 ods.3 v spojení s § 284 ods. 2 Tr. por.

Odvolací súd nepovažoval návrh obžalovaného na postúpenie skutku správnemu orgánu, ktorý by ho
mohol prejednať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. K tomuto záveru dospel s poukazom
na to, že konanie obžalovaného je vyššej závažnosti ako priestupok a to vzhľadom na rozsah jeho

konania ( fyzického útoku ) voči poškodenej ( ...dva krát udrel do čela, sotil na podlahu, škrtil ju, tlačil
o skriňu, kľakol jej na tvár, s následným vyhrážaním, že ju vyhodí z okna...).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno j/ Tr. zák., priťažujúcu okolnosť nezistil. S poukazom na zákonné kritériá vyplývajúce

z § 34 Tr. zák., pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:0, čas, ktorý uplynul od spáchania
skutku, ako aj dobu vedenia trestného stíhania, počas ktorej obžalovaný viedol riadny život, odvolací
súd zistil, že výmera uloženého trestu odňatia slobody v napadnutom rozsudku je neprimerane prísna.
V tomto smere nie je možné akceptovať rozporné právne úvahy súdu I. stupňa uvedené na str. 15
o tom, že obžalovanému ako netrestanému uložil trest v hornej polovici trestnej sadzby, bez toho,

aby zdôvodnil na základe akých dôkazov dospel k takémuto záveru. Uloženie trestu v hornej polovici
akejkoľvek zákonom ustanovenej trestnej sadzby si vyžaduje, aby boli zistené a zdokumentované také
negatívnefakty,čiužvosobeobžalovaného(napr.predchádzajúceodsúdenia,kriminálnyspôsobživota
a pod. ), alebo v okolnostiach prípadu ( napr. o aký trestný čin sa jedná, aký bol spôsobený následok,
či došlo k naplneniu tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty a pod. ). Takéto negatívne fakty v trestnom

spise zdokumentované nie sú a preto ani nebol daný dôvod na ukladanie trestu v hornej polovici
zákonom upravenej trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 2, odsek 3 Tr. zák. Na základe uvedených
dôvodov preto odvolací súd uložil obžalovanému výchovný- podmienečný trest odňatia slobody v nižšej
výmere. Zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, ktorú považuje za postačujúcu k náprave
a prevýchove obžalovaného a na splnenie zákonom predpokladaného účelu trestu.

Výrok, ktorým bola poškodená s nárokom na náhradu morálnej škody odkázaná na civilný proces, nebol
napadnutý oprávnenými osobami a preto ho odvolací súd bez zmeny prebral do svojho rozsudku.

V súvislosti s tvrdeniami poškodenej vo vyjadrení k obom odvolaniam, odvolací súd poukazuje na to,

že zákon priznáva poškodenej právo podať odvolanie len čo do výroku o náhrade škody ( § 307 odsek
1 písmeno c/ Tr. por.) a oprávnenie vyjadriť sa k vykonaným dôkazom ( § 46 odsek 1 Tr. por. ). Tu
však odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle zásady ,,vigilantibus iura scripta sunt“ ( právo patrí len
bdelým a ostražitým ) je potrebné, aby každá z procesných strán akékoľvek námietky voči procesnémuúkonu alebo procesným stranám uplatnila ihneď a bezprostredne. V prípravnom konaní je to prokurátor,
ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti, pričom v spise nie je zdokumentované, že by
zistil predpojatosť subjektov trestného konania v prípravnom konaní. Poškodená toto uvádzala až

v odvolacom konaní a odvodzovala to zo subjektívneho názoru o priateľstve týchto osôb a ich
komunikácie na sociálnych sieťach. Len takáto komunikácia resp. kontakty ( čo ani dotknuté osoby
neskrývali, keď s k tomu dostala poškodená ) bez akejkoľvek objektívnej spojitosti s konkrétnou trestnou
vecou, nie sú spôsobilé odôvodniť záver o predpojatosti subjektov trestného konania. Je len logické,
že poškodená považuje svedkov, ktorí svedčili v prospech obžalovaného za nedôveryhodný. Na prijatie

takýchto záverov však nestačí len subjektívny názor (pocit) poškodenej.

Pretože odvolací súd nezistil žiadny iné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, rozhodol tak,
ako to vyplýva z výrokov horeuvedeného rozsudku. V prípade ako toto odôvodnenie neobsahuje
osobitné stanovisko odvolacieho súdu k nejakej argumentácií odvolateľov tak platí, že ju odvolací súd
nepovažoval za právne relevantnú.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 306 ods.1 Tr. por.)