Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122322026
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6122322026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov

senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, C., zastúpenému
advokátom: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., so sídlom Mudroňova 7356/51, Piešťany, o zaplatenie
14.272,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo
dňa 28. septembra 2022 č.k. 25Csp/29/2022-187, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti zastavujúcemu výroku I. odmieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania
p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 148,15 eura
spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovisumuvovýške14.120,63euraspolusúrokomzomeškania5%ročnezosumy14.120,63eura
od 18.9.2021 do zaplatenia, úrokom vo výške 3.429,12 eura, úrokom z omeškania vo výške 1.291,26
eura a poplatkami vo výške 4 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom III. priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 98,97 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 39, § 39a, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 6, 9, § 517 ods. 1, 2, §
559 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo
„OZ“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vecne dôvodil, že žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní žiadal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.268,78 eura, úrok vo výške 3.429,12 eura, úrok z

omeškania vo výške 1.291,26 eura, poplatky vo výške 4 eurá, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 14.268,78 eura od 18.9.2021 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na
základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová
banka,a.s.ažalobcom,anazákladežiadostiopostúpenieaprevodzodňa17.9.2021,postúpilpostupcana žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 22.4.2016

zmluvu č. 004498111220416, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení
ichdodatkov(VOP),nazákladektorejposkytolžalovanémupeňažnéprostriedky.Žalovanýneplnilriadne
a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a dostal sa do omeškania so splácaním úveru po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu

21.11.2019 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Dlžná suma predstavovala ku dňu postúpenia
pohľadávky sumu 18.993,16 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 14.268,78 eura, riadneho úroku
vo výške 3.429,12 eura, úroku z omeškania vo výške 1.291,26 eura a z poplatkov vo výške 4 eurá.
Upomínací súd vydal dňa 2.6.2022 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom
namietal, že banka pred uzavretím úverovej zmluvy dostatočne neposúdila jeho schopnosť splácať
predmetný úver. Ďalej uviedol, že žalobca priložil výzvu banky na predčasné splatenie zostatku úveru

s príslušenstvom zo dňa 21.11.2019 a k tomuto dátumu banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru.
O tejto výzve nemal podľa jeho tvrdení vedomosť, keďže z priloženej doručenky vyplýva, že zásielku
neprevzal v odbernej lehote. Mal za to, že banka nebola oprávnená požadovať jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Žiadal o posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu, pretože pokiaľ
nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, žalobca nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný.

Okrem toho namietal v rámci žalobcom uplatnených trov konania uplatnenie úkonu právnej služby, a to
predžalobnú výzvu. Záverom uviedol, že bol dlhodobo PN, bral a ešte stále berie rehabilitačnú liečbu,
v určitom období bol bez práce a z dôvodu nízkeho príjmu nemohol splátky realizovať. V nadväznosti
na podaný odpor navrhol žalobca pokračovať v konaní a upomínací súd postúpil vec na prejednanie
súdu prvej inštancie.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ z 22.4.2016 vyplynulo, že žalovanému ako dlžníkovi
bol poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 18.000 eur, s lehotou splatnosti 96 mesiacov,
čerpaním úveru jednorazovo dňa 22.4.2016, počtom splátok 95, dátumom prvej anuitnej splátky

27.5.2016, dátumom poslednej anuitnej splátky (termínom konečnej splatnosti) 27.3.2024, výškou fixnej
úrokovej sadzby 10,90 % p.a. a mesačnou splátkou vo výške 284,08 eura. Celková čiastka, ktorú sa
žalovaný zaviazal vrátiť, predstavovala sumu 26.986,86 eura. Ročná percentuálna miera nákladov bola
vo výške 11,51 %, pri priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 9,93 %. Žalovaný mal od
mesiaca máj 2018 do mesiaca október 2018 schválený odklad splátok. Z dôvodu, že následne žalovaný

riadne nesplácal poskytnutý úver, postupca pristúpil dňa 21.11.2019 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru a následne dňa 30.3.2019 postúpil predmetnú pohľadávku na postupníka - žalobcu. Žalobca si v
tomto konaní uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5 %
ročne odo dňa 18.9.2021, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

5. Súd prvej inštancie v konaní považoval za nesporné a preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ z
22.4.2016. Taktiež považoval za nesporné, že veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v rámci
predmetusvojejobchodnejčinnosti,tedaakododávateľažalovaný,ktorýjefyzickouosoboutaknekonal,
a teda sa považuje za spotrebiteľa a uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 OZ. V

konaní ďalej nebolo sporné, že predmetný úver je spotrebiteľským úverom, na ktorý sa vzťahuje zákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

6. Žalovaný namietal, že žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená jeho bonita, čiže neskúmal
schopnosť žalovaného splácať svoje záväzky. Zo žalobcom predloženej žiadosti žalovaného o

Flexipôžičku a doložených dopytov do úverového registra, ktoré vykonal postupca však vyplynulo,
že veriteľ skúmal schopnosť žalovaného splácať záväzky, posúdil jeho bonitu, preto súd nemal za
preukázané, že by veriteľ pri uzatváraní zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1 ZoSÚ. V prípade, ak by veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, takéto konanie by podľa § 11
ods. 2 ZoSÚ malo za následok nemožnosť požadovať od žalovaného jednorazové splatenie úveru.

Žalovaný takéto svoje tvrdenie ani nepreukázal, keďže svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu si
preukázateľne spočiatku riadne plnil, pričom až neskôr prišlo pravdepodobne k zmene jeho schopnosti
splácať úver, avšak ani takáto skutočnosť nebola v konaní preukázaná a taktiež to nebolo dôvodom
na konštatovanie, že jeho bonita nebola posudzovaná. Samotné ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ ukladáveriteľovi, aby pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom musí brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z

predmetnej zmluvy, ako aj z podkladov žalobcu doručených súdu počas konania, bolo zrejmé, že
veriteľ pri poskytnutí spotrebiteľského úveru zisťoval osobný stav žalovaného, jeho rodinný stav, počet
vyživovaných detí, počet členov rodiny, vzdelanie žalobcu, taktiež informácie o bývaní a zamestnaní
žalovaného a tiež finančnú situáciu žalovaného, kde žalovaný uviedol, že má obrat 20.000 eur a nemá
žiadne zrážky zo mzdy na základe súdneho rozhodnutia. Zároveň súd na pojednávaní konanom dňa

28.9.2022 na žiadosť žalobcu vykonal lustráciu v registri súdu za účelom zistenia, koľko konaní je na
tamojšom súde vedených proti žalovanému v súvislosti s námietkou žalovaného, že predchodca žalobcu
nepostupoval v súlade s § 7 ods. ZoSÚ. Súd na základe vykonanej lustrácie v registri súdu zistil, že proti
žalovanému sú vedené dve konania, avšak táto námietka žalovaného nemala na konanie žiadny vplyv,
pretože úverová zmluva v predmetnom konaní bola uzatvorená skôr.

7. K predčasnému splateniu zostatku úveru súd prvej inštancie uviedol, že osobitná právna úprava
zosplatnenia úveru v spotrebiteľských vzťahoch bola zavedená do právnej úpravy zákonom č. 379/2008
Z. z. s účinnosťou od 1.11.2008, pôvodne v ods. 8 § 53 OZ. Cieľom tejto osobitnej úpravy možnosti
zosplatnenia úveru v spotrebiteľských vzťahoch bolo zamedzenie zneužívania a sprísnenie podmienky
predčasného zosplatnenia úveru v spotrebiteľských vzťahoch. Vzhľadom na to, že všeobecná úprava

zosplatnenia dlhu podľa § 565 OZ umožňovala veriteľovi vyhlásiť predčasnú splatnosť prakticky
okamžite od vzniku omeškania s úhradou splátky, dochádzalo k častému zneužívaniu tohto práva
veriteľa. Úprava § 53 ods. 9 (pôvodne ods. 8) OZ teda sprísnila počiatok lehoty oprávňujúcej veriteľa
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru tak, že najskôr mohol veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru uplynutím
3 mesiacov od omeškania konkrétnej splátky za kumulatívneho splnenia existencie upozornenia o

možnosti zosplatniť úver 15 dní pred uplatnením tohto práva. Zmyslom tejto právnej úpravy bolo teda
sprísniť podmienky možnosti zosplatnenia úveru tak, že predpokladom zosplatnenia úveru podľa § 565
je splnenie lehôt a postupov podľa § 53 ods. 9 OZ.

8. Právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 OZ pri dlhu splatnom v splátkach je pre

účely spotrebiteľských vzťahov sprísnené úpravou § 53 ods. 9 OZ. Znamená to, že len vtedy môže
dôjsť k uplatneniu práva na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ, ak je splnená okrem iného
podmienka omeškania úhrady konkrétnej splátky po dobu 3 mesiacov a neuhradenia tejto splátky ku
dňu zosplatnenia úveru. Len ak sú splnené konkrétne zákonné predpoklady pri omeškaní splátky, t. j.
doba omeškania v trvaní 3 mesiacov, môže uplatniť veriteľ právo zosplatnenia úveru. Žalovaný sa dostal

do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z prehľadu splátok vyplynulo, že
žalovaný uhradil dňa 17.1.2019 splátku splatnú v mesiaci 12/2018, poslednú splátku žalovaný uhradil
v mesiaci 6/2019 a neuhradenou splátkou v mesiaci 7/2019 sa dostal do omeškania, z čoho vyplýva,
že žalovaný bol v omeškaní s tromi splátkami. Zároveň bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15
dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, a preto žalobca vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 21.11.2019. Povinnosť veriteľa, aby súčasne spotrebiteľa upozornil v
lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť zosplatnenia úveru, je ustanovená v prospech spotrebiteľa, aby
tento mal možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky a odvrátiť tak nebezpečenstvo zosplatnenia celej
pohľadávky veriteľa z úveru. Žalovaný bol upozornený na možnosť zosplatnenia celého úveru listom z
8.10.2019. Žalovaný v podanom odpore namietal, že tretia upomienka - pokus o zmier, nevie, či patrí k

tomuto úveru, keďže má v banke viacero úverov a že ako dátum poskytnutia úveru je v liste uvedený
dátum 9.5.2018, pričom úver mu bol poskytnutý 22.4.2016. Súd prvej inštancie k námietke žalovaného
konštatoval, že tretia upomienka - pokus o zmier bola žalovanému doručovaná, avšak si ju neprevzal v
odbernej lehote a zásielka sa vrátila späť odosielateľovi. Čo sa týka uvedenia dátumu poskytnutia úveru
dňa 9.5.2018, je to z toho dôvodu, že žalovaný mal od mesiaca 5/2018 schválený odklad splátok, čo

vyplýva z platobnej histórie žalovaného, a preto sa za deň poskytnutia úveru považuje deň 9.5.2018,
nakoľko odkladom splátok v podstate dochádza k zmene pôvodnej úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie
zároveň uviedol, že samotné zosplatnenie úveru bolo dohodnuté medzi stranami sporu vo VOP VÚB,
a.s. účinných od 1.4.2015, a to konkrétne v bode IX. VOP. Žalovaný tak vedel, aké dôsledky bude mať
pre neho nezaplatenie splátky, pre ktorú žalobca zosplatnil úver v celku. Súd tak dospel k záveru, že

boli splnené aj podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ
a taktiež, že na doručenie zásielky postačuje, aby sa zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta
(žalovaného), keďže pokiaľ by sa aj žalovaný vyhýbal prevzatiu zásielky, nemôže byť táto skutočnosť
na ťarchu žalobcu a zásielka sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia odosielateľovi.9. Vo vzťahu k žalovaným namietanej platnosti postúpenia pohľadávky z banky (postupcu) na žalobcu,
súd prvej inštancie preskúmal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to aj z

dôvodu, že súd je túto okolnosť povinný skúmať ex offo. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca
doručil oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému dňa 4.11.2019 spolu s informáciou o postúpení
od spoločnosti EOS KSI, s.r.o. zo dňa 20.9.2021, pokusom o zmier zo dňa 20.9.2021 a informáciou o
spracovávaných osobných údajoch taktiež zo dňa 20.9.2021. Tieto listiny na seba časovo nadväzujú,
preto súd nemal pochybnosť o ich doručení žalovanému a žalovaný túto skutočnosť ani nepoprel, iba

uviedol, že si nie je istý, či mu oznámenie banky o postúpení pohľadávky bolo doručené. V zmysle platnej
judikatúry je potrebné takýto postup považovať za dostatočný v súvislosti s preukázaním postúpenia
pohľadávky. Dôsledkom odoslania predmetnej výzvy mohlo byť iba jej faktické prevzatie alebo doručenie
uplatnením fikcie doručenia, čo má však rovnaké dôsledky ako prvá možnosť (por. rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 9CoCsp/9/2021 z 22.4.2021). V danom prípade bola zásielka žalovanému doručená
dňom vrátenia zásielky neprevzatej v odbernej lehote, a teda dňom 4.11.2019.

10. Čo sa týka námietky nesprávneho výpočtu RPMN, súd prvej inštancie podľa viacerých bezplatne
dostupných internetových kalkulačiek RPMN zistil, že celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ vrátiť a
rovnako tak aj RPMN je v zmluve uvedená v správnej výške, resp. v prípade samotnej RPMN s
minimálnymi odchýlkami rádovo v stotinách percenta smerom nahor alebo nadol. Avšak ani v tomto

prípade zistená skutočnosť nespôsobuje zákonný postih neprávneho uvedenia RPMN v zmluve, t. j.
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to s poukazom na minimálnu odchýlku medzi uvedenými
RPMN, ktorej existencia je prirodzená, keďže pre zmluvy uzatvorené v roku 2016 neexistuje na výpočet
RPMN jednotná kalkulačka vytvorená Národnou bankou Slovenska pre účely súdneho spotrebiteľského
konania.

11. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhove, pričom sa stotožnil so
skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe a keďže žalovaný v konaní nepoprel, že mu bol postupcom
poskytnutý spotrebný úver vo výške 18.000 eur (dokonca to sám v podanom odpore uviedol), súd
považoval žalobu žalobcu za dôvodnú a vyhovel jej v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 14.120,63 eura spolu s príslušenstvom
špecifikovaným vo výroku rozsudku.

12. V časti o zaplatenie sumy 148,15 eura spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania súd konanie na
základe žalobcom doručeného čiastočného späťvzatia zastavil. Súd tak rešpektoval dispozičné právo

žalobcu a v zmysle § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) o
čiastočnomspäťvzatížalobyrozhodolvrozhodnutívovecisamej.Zdôvodu,žekspäťvzatiužalobydošlo
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súhlas žalovaného
so späťvzatím sa v danom štádiu konania nevyžadoval.

13. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho splatného záväzku voči žalobcovi, súd
prvej inštancie priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý si uplatnil v
súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky do zaplatenia.

14. Záverom súd prvej inštancie považoval za potrebné k námietke žalovaného týkajúcej sa uplatnenia
trov konania žalobcu, konkrétne za úkon právnej služby - predžalobná výzva, uviesť, že o trovách
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, preto sa súd touto
námietkou žalovaného v konečnom rozhodnutí vo veci samej nezaoberal.

15. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP,
vecneprocesnýmúspechomžalobcuvrozsahu98,97%zdôvodu,žekčiastočnémuspäťvzatiudošlona
základe splátky, ktorá bola žalovaným uhradená ešte pred podaním žaloby, a teda súd pripísal zavinenie
v tejto časti žalobcovi.

16. Proti tomuto rozsudku podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu
tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %; alternatívne navrhol jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/, h/ CSP. Dôvodil, že vkonaní pred súdom prvej inštancie namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a uvádzal,
že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ v spojení
s § 39 OZ). Splatnosť jednotlivých splátok úveru bola dojednaná k 27. dňu mesiaca, konkrétne splatnosť

prvej splátky bola do 27.5.2016. Žalovaný uviedol, že 27.7.2019 bol v omeškaní. Pokiaľ chcel právny
predchodca žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru s údajne omeškanou splátkou 27.7.2019, tak
mohol 28.9.2019 vyzvať žalovaného na úhradu a poskytnúť mu 15 dňovú lehotu na plnenie. Vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru s omeškanou splátkou 27.7.2019, pokiaľ bola naozaj omeškaná, mohol
právny predchodca žalobcu do 27.10.2019. Pokiaľ tak však právny predchodca žalobcu urobil až

21.11.2019, tak to bolo podľa názoru žalovaného už neskoro a v rozpore s ust. § 565 OZ.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že zistenie žalobcu dňa 13.9.2022 v podaní Špecifikácia postúpeného
nároku a čiastočné späťvzatie žaloby (13.9.2022), že omylom nezohľadnil splátku vo výške 284,08
eura, môže a má vplyv aj na to, kedy malo dôjsť k omeškaniu žalovaného. Pokiaľ žalobca nezohľadnil
splátku uhradenú 3.5.2018, tak aj omeškaná splátka, od ktorej právny predchodca žalobcu žiadal

zosplatnenie dlhu je pravdepodobne nesprávne určená, resp. mimoriadna splatnosť úveru je aj z tohto
dôvodu neplatná. Súd tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Uvedené podanie žalobcu zo dňa 13.9.2022 nebolo žalovanému vôbec doručené, čím súd porušil
práva žalovaného na spravodlivý a zákonný proces. Uvedené podanie bolo doručené až právnemu
zástupcovi žalovaného na pojednávaní dňa 28.9.2022, pričom právny zástupca žalovaného žiadal, aby

sa z tohto dôvodu pojednávanie odročilo za účelom podrobného vyjadrenia sa k podaniu žalobcu. Pokiaľ
súd nevyhovel žiadosti právneho zástupcu žalovaného na odročenie pojednávania z tohto dôvodu, tak
porušil práva žalovaného na zákonný proces.

18. Z platobnej histórie predloženej žalobcom je pritom zrejmé, že žalovaný sa mal dostať do omeškania

so zaplatením splátky v novembri 2018, máji 2019 a nie v júni 2019 ako to uvádza žalobca. Súd
prvej inštancie sa podľa názoru žalovaného vôbec nezaoberal výškou vymáhanej sumy, ani podrobne
neskúmal predloženú platobnú históriu a ani vôbec nedal odpoveď na zásadné námietky žalovaného.
Rozsudok súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľný, a to aj pokiaľ ide o RPMN. Konštatovanie
súdu, že odchýlky v určení RPMN nespôsobujú jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť, nie je správne.

Žalovaný trval na tom, že pokiaľ RPMN nebola v zmluve určená správne, celý spotrebiteľský úver je
bezúročný a bezpoplatkový. Aj nepresne určená RPMN má rovnaké následky ako keby tam RPMN
nebola uvedená vôbec.

19. Súd prvej inštancie sa tiež vôbec nezaoberal a ani neposudzoval, či sú splnené náležitosti zmluvy o

úvere a či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V spotrebiteľských sporoch pritom súd
musí podľa názoru žalovaného skúmať predmetnú zmluvu ex offo. Súd na pojednávaní konanom dňa
28.9.2022 uviedol, že určuje za sporné to, či ustanovenia predmetnej úverovej zmluvy sú v súlade s
právnymi predpismi, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Žalovaný tiež poukázal
na nesplnenie podmienky stanovej v ust. § 98 ods. 8 zákona o bankách. Mal za to, že súd sa

nedostatočne zaoberal argumentáciou žalovaného a s väčšinou argumentov a predložených dôkazov
sa súd vôbec nevysporiadal.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného (po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia) navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, pričom sa v celom rozsahu stotožnil

s odôvodnením napadnutého rozsudku.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd

prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
vo výrokoch II. a III. vecne správny, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v týchto častiach.22. Keďže žalovaný výslovne napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom výrokom I.
bolo konanie čiastočne zastavené, bolo potrebné vysporiadať i so subjektívnou procesnou legitimáciou
žalovaného v tejto časti v odvolacom konaní. Osobou oprávnenou podať odvolanie, t. j. osobou

majúcou subjektívnu procesnú legitimáciu, je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného, ktorým napadol rozsudok súdu prvej inštancie
v zastavujúcom výroku I. odmietol, ako podané neoprávnenou osobu, z dôvodu nedostatku jeho
subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech (§
359, § 386 písm. b/ CSP).

23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu
domáhajúceho sa zaplatenia sumy 14.120,63 eura s príslušenstvom (po čiastočnom späťvzatí žaloby)
vyhovel, keď dospel k záveru, že boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru

podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ zo strany právneho predchodcu žalobcu, bolo tiež preukázané splnenie
podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a RPMN bola v zmluve uvedená v správnej výške, preto
poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov.

24. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, že súd
nesprávnym procesným postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces a napokon,
že vec aj nesprávne právne posúdil.

25. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy
titulom nesplatenej časti poskytnutého spotrebiteľského úveru a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné z nasledovných dôvodov.

26. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom
na to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo podľa jeho názoru žalovaného v rozpore so
zákonom (§ 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ v spojení s § 39 OZ), odvolací súd s týmto tvrdením žalovaného
nesúhlasí. Žalovaný mal za to, že právny predchodca žalobcu mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru s omeškanou splátkou 27.7.2019 do 27.10.2019 a ak tak urobil až 21.11.2019, tak to bolo podľa
názoru žalovaného už neskoro a v rozpore s ust. § 565 OZ.

27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

28. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Ustanovenie § 53
ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú

dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať
zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Právo na jednorazové
splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 OZ stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté

alebo v rozhodnutí určené. Keďže § 53 ods. 9 OZ predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis
oproti všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ
vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s
uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľana zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa
§ 565 OZ je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil

spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky, nemusí bez ďalšieho začať plynúť až
potom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. V § 53 ods. 9 OZ nie je upravená lehota, v ktorej
musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr, táto je však upravená v § 565
OZ, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky

a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby
bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je teda časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie.
Do splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí
veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. Účelom zániku práva na zosplatnenie
dlhu je právna istota dlžníka, že obsah jeho záväzku sa nezmení a naďalej má možnosť plniť svoj dlh
v splátkach.

30. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že k zosplatneniu úveru poskytnutého
žalovanému došlo v súlade so zákonom. Z prehľadu splácania totiž vyplýva, že žalovaný uhradil dňa
17.1.2019 splátku splatnú v mesiaci december 2018 a poslednú splátku žalovaný uhradil dňa 22.8.2019,
a to splátku za mesiac jún 2019. Neuhradenou splátkou za mesiac júl 2019 (splatnou 27.7.2019) sa

dostal do omeškania a ďalšej splátky odvtedy neuhradil. Žalovaný tieto skutočnosti výslovne nepoprel,
pretoichsúdprvejinštanciesprávnepovažovalzanesporné.Nazákladeomeškaniažalovaného,právny
predchodca žalobcu výzvou z 8.10.2019 v zmysle § 53 ods. 9 OZ upozornil žalovaného na možnosť
zosplatnenia úveru, pričom túto zásielku žalovaný neprevzal v odbernej lehote a dňa 4.11.2019 bola
vrátená späť odosielateľovi. Ku dňu 27.10.2019 bol teda žalovaný v omeškaní so splátkou splatnou

27.7.2019 tri mesiace a zároveň bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu mohol využiť svoje právo
a úver zosplatniť do 27.11.2019, a keďže vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 21.11.2019, a to
listom z toho istého dňa, ktorý žalovaný neprevzal v odbernej lehote, postupoval v súlade s § 53 ods. 9 a
§ 565 OZ. V tomto smere neobstáli ani námietky žalovaného, že právny predchodca omylom nezohľadnil

splátkuuhradenú3.5.2018vovýške284,08euraatakajomeškanásplátka,odktorejprávnypredchodca
žalobcu žiadal zosplatnenie dlhu je pravdepodobne nesprávne určená a mimoriadna splatnosť úveru
je aj z tohto dôvodu neplatná. Žalovaný mal jednak povolený odklad splátok od mája do októbra 2019
a navyše pre účely uplatnenia práva na zosplatnenie úveru je podstatné len to, že v čase vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru omeškanie so splátkou, pre ktorú bol úver zosplatnený, trvá 3 mesiace

za súčasného upozornenia dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Preto
je prípadné omeškanie so skôr splatnými splátkami pre účely zosplatnenia v zmysle § 53 ods. 9 a § 565
OZ bez právneho významu, čo sa vzťahuje i na tvrdenie žalovaného, že sa mal dostať do omeškania so
zaplatením splátky v novembri 2018, máji 2019, a nie v júni 2019. Zákonné podmienky pre zosplatnenie
úveru boli v prejednávanej veci splnené a námietky žalovaného boli v tomto smere neurčité, a preto

i popretie z jeho strany neúčinné.

31. Nedôvodnými boli i námietky žalovaného, že nebola splnená podmienka stanovená v ust. § 98
ods. 8 zákona o bankách (pravdepodobne § 92 ods. 8 zákona o bankách – pozn. odvolacieho súdu).
Právny predchodca žalobcu postupoval žalobcovi riadne zosplatnenú pohľadávku voči žalovanému,

ktorej predchádzala výzva právneho predchodcu žalobcu z 8.10.2019, ako aj list z 21.11.2019, ktoré
žalovaný neprevzal v odbernej lehote a následne bolo žalovanému doručené aj oznámenie o postúpení
pohľadávky žalovanému spolu s informáciou o postúpení od spoločnosti EOS KSI, s.r.o. zo dňa
20.9.2021, pokusom o zmier zo dňa 20.9.2021 a informáciou o spracovávaných osobných údajoch
taktiež zo dňa 20.9.2021. Súd prvej inštancie uviedol, že tieto listiny na seba časovo nadväzujú, preto

nemal pochybnosť o ich doručení žalovanému a žalovaný túto skutočnosť ani nepoprel, iba uviedol,
že si nie je istý, či mu oznámenie banky o postúpení pohľadávky bolo doručené. Súd prvej inštancie
uzavrel, že v zmysle platnej judikatúry je potrebné takýto postup považovať za dostatočný v súvislosti s
preukázaním postúpenia pohľadávky, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

32. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý a zákonný
proces, a to tým, že nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania za účelom podrobného vyjadrenia
sa k podaniu žalobcu, keď podanie žalobcu z 13.9.2022 mu bolo doručené až na pojednávaní dňa
28.9.2022, ani táto dôvodná nebola.33. Tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu
znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a

nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na
riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. O naplnenie

odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný
postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver
o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že podanie žalobcu z 13.9.2022 obsahujúce čiastočné späťvzatie žaloby
a špecifikáciu žalovanej sumy bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené krátkou cestou na

pojednávaní dňa 28.9.2022 (zápisnica č.l. 168). K predmetnému podaniu sa právny zástupca žalobcu
na pojednávaní aj vyjadril a objasnil ho. Právny zástupca žalovaného po vykonaní dokazovania listinami
navrhol pojednávanie odročiť z dôvodu, aby sa mohol vyjadriť k spisu, pretože mu boli jeho klientom
predložené nesprávne podklady k inej uzatvorenej zmluve a vyjadrenie žalobcu mu bolo doručené až
na pojednávaní. Súd prvej inštancie návrhu právneho zástupcu žalovaného na odročenie pojednávania

nevyhovel, čo odôvodnil tým, že skutkové a právne okolnosti veci sú zrejmé a pokiaľ ide o podanie
doručené krátkou cestou na pojednávaní, ide o špecifikáciu dlžnej sumy tak ako to bolo uvedené
v žalobe a prehľade platieb a o čiastočné späťvzatie žaloby, pričom v podaní nie sú uvedené žiadne
nové skutočnosti podstatné pre konanie. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pojednávanie možno
odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 183 CSP), pričom za takýto dôvod nemožno považovať skutočnosť

uvedenú právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní, že mu klient odovzdal nesprávne podklady.
Rovnako tak dôvodom na odročenie pojednávania nie je ani skutočnosť, že podanie neobsahujúce
žiadne nové skutkové tvrdenia a dôkazy a obsahujúce len čiastočné späťvzatie žaloby a špecifikáciu
žalovanej sumy bolo predložené protistrane až na pojednávaní. Procesný postup súdu prvej inštancie
tak nemožno považovať za nesprávny a už vôbec ho nemožno považovať za postup znemožňujúci

realizáciu práv strany sporu takej intenzity, ktorá by odôvodnila záver o tom, že celé konanie sa voči
žalovanému javí ako nespravodlivé.

35. Odvolací súd taktiež nepovažuje za správny názor žalovaného, podľa ktorého je napadnutý rozsudok
nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie, keďže žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie

neposudzoval, či sú splnené náležitosti zmluvy o úvere, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, nezaoberal sa výškou vymáhanej sumy, podrobne neskúmal predloženú platobnú históriu
a ani nedal odpoveď na zásadné námietky žalovaného, a to aj pokiaľ ide o RPMN. Podľa odvolacieho
súdu, súd prvej inštancie vo svojom rozsudku celkom jasne uviedol, aký skutkový stav zistil a prečo
považoval žalobu za dôvodnú a naopak námietky žalovaného za nedôvodné. Súd prvej inštancie tiež

odkázal na relevantné zákonné ustanovenia upravujúce zmluvu o úvere, spotrebiteľské zmluvy a úvery,
ako aj zosplatnenie, v rozsudku ich primerane vyložil a aplikoval na konkrétnu vec. Súdne rozhodnutie,
ktoré stručne a jasne objasní podstatu sporu a závery súdu (v rozsahu vyžadovanom § 220 ods. 2 CSP),
nemožno považovať za arbitrárne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok potom vyhovuje
náležitostiam § 220 ods. 2 CSP, keďže z neho možno zistiť tak skutkové, ako aj právne závery súdu

prvej inštancie, ktoré ho viedli k vyhoveniu žalobe. Okolnosť, že jednotlivé právne závery súdu prvej
inštancie nepovažuje žalovaný za správne, neznamená ešte jeho nepreskúmateľnosť.

36. Žalovaný tiež namietal, že konštatovanie súdu, že odchýlky v určení RPMN nespôsobujú jeho
bezúročnosť a bezpoplatkovosť, nie je správne. Žalovaný trval na tom, že pokiaľ RPMN nebola v

zmluve určená správne, celý spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový, pretože aj nepresne
určená RPMN má rovnaké následky ako keby tam RPMN nebola uvedená vôbec. Odvolací súd má
v zhode so súdom prvej inštancie za to, že RPMN bola v zmluve uvedená v správnej výške. V
predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými
sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov. Pokiaľ

ide o výpočty cez voľne dostupné internetové kalkulačky, tieto výpočty nemôžu byť presné, keďže
ani neumožňujú dosadiť všetky premenné v zmysle vzorca zverejneného v prílohe č. 2 k ZoSÚ,
preto tieto výpočty majú nezáväzný charakter a slúžia výlučne na informatívne účely. Z tohto dôvodu
i konštatovanie súdu prvej inštancie, že v prípade minimálnych odchýlok zistených cez internetovékalkulačky, takto zistená skutočnosť nespôsobuje zákonný postih nesprávneho uvedenia RPMN v
zmluve, t. j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pretože pre zmluvy uzatvorené v roku 2016
neexistuje na výpočet RPMN jednotná kalkulačka vytvorená Národnou bankou Slovenska pre účely

súdneho spotrebiteľského konania, nemožno považovať za nepreskúmateľné ani vecne nesprávne.
Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru.
Preto v prípade zistených rozdielov v hodnote RPMN s minimálnymi odchýlkami rádovo v stotinách
percenta, nemožno konštatovať, že RPMN je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, pretože
táto skutočnosť nie je spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa, či uzavrie zmluvu o spotrebiteľskom

úvere. Podstatou zákonom (§ 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy) stanovenej sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade nesprávne
uvedenej hodnoty RPMN v neprospech spotrebiteľa je totiž sankcionovanie veriteľa za to, že v zmluve
o spotrebiteľskom úvere nesprávne uviedol takú náležitosť, ktorej nesprávne uvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (por. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15),
k čomu v prejednávanej veci nedošlo.

37. Pre úplnosť, vo vzťahu k námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie neposudzoval, či sú
splnené náležitosti zmluvy o úvere a či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, odvolací
súd uvádza, že samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie výslovne nekonštatoval, že nezistil
nedostatok náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či existenciu neprijateľných podmienok v zmluve

o spotrebiteľskom úvere, neznamená, že súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami nezaoberal.
Súd prvej inštanciu považoval žalobu v znení jej čiastočného späťvzatia za v celom rozsahu dôvodnú
a vyhovel jej, pričom odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že jeho rozhodnutie je vecne správne.
V tejto súvislosti ani odvolací súd nezistil, že by v zmluve absentovala niektorá zo zákonom (§ 9
ZoSÚ) vyžadovaných náležitostí. Napokon ani samotný žalovaný absenciu náležitostí zmluvy v zmysle

ZoSÚ ani len netvrdil (s výnimkou nesprávne uvedeného údaja o RPMN). Pokiaľ ide o žalovaným
nešpecifikované neprijateľné podmienky, odvolací súd uvádza, že aj keď súd je povinný ex offo
preskúmavať neprijateľnosť zmluvných podmienok, neznamená to bez ďalšieho povinnosť súdu
preskúmavať každé ustanovenie predloženej zmluvy a táto činnosť súdu je limitovaná predmetom
sporu a k posudzovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok ex offo súd pristupuje, ak posudzuje

zmluvné ustanovenie napr. v súvislosti s nárokom na plnenie, prípade na náhradu škody, alebo na
vydanie bezdôvodného obohatenia a pod. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom na plnenie,
odvolací súd preskúmaním obsahu spotrebiteľskej úverovej zmluvy v prejednávanej veci existenciu
neprijateľných podmienok nezistil.

38. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky
konzistentné.

39. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka
konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny,
vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán
osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

41. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady
trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).