Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Lukáš Ilenin

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-5Cbi/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116217995
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1116217995.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobcuA. N. Z., narodeného

XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Katarínou Kalabovou, advokátkou so sídlom
Krasovského 13, 851 01 Bratislava, proti žalovanému Z.. S. B., narodenému XX.XX.XXXX, bytom D.
XX, XXX XX S., zastúpenému JUDr. Michalom Pijákom, advokátom so sídlom Panenská 8, 811 03
Bratislava, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady

bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 24.08.2016 (v znení jej doplnenia z 01.02.2019) domáhal
proti žalovanému (pôvodnou žalovanou bolaC. Z. O., pričom zmenu na žalovanej strane súd pripustil
uznesením sp. zn. B1-5Cbi/23/2016 z 21.08.2023, a preto tvrdenia strán sporu o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie pôvodnej žalovanej súd už uvádzať nebude) určenia, že je veriteľom pohľadávky
prihlásenej prihláškou pohľadávky č. 1 v celkovej sume 77.359,51 eura zapísanou v konečnom zozname
pohľadávokpodč.16(ďalejajpohľadávkač.16),vkonkurznomkonanívedenomvočiúpadcoviBRICOM
s.r.o. (ďalej len „úpadca“), pričom uvedená pohľadávka je zistená čo do právneho dôvodu a celej

prihlásenej výšky. Ďalej sa domáhal, že je veriteľom pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky č.
2 v celkovej sume 15.933,08 eura zapísanou v konečnom zozname pohľadávok pod č. 17 (ďalej aj
pohľadávkač.17),vkonkurznomkonanívedenomvočiúpadcovi,pričomuvedenápohľadávkajezistená
čo do právneho dôvodu a celej prihlásenej výšky. V žalobe tvrdil, že do konkurzného konania úpadcu
si prihlásil svoje pohľadávky, a to prihláškou č. 1 v sume 77.359,51 eura a prihláškou č. 2 v sume
15.933,08 eura. Správca konkurznej podstaty úpadcu pohľadávky zapísal do zoznamu pohľadávok
23.06.2016 pod č. 16 a pod č. 17. Oznámením o popretí pohľadávky z 27.07.2016 správca žalobcovi

oznámil, že žalovaný podaním doručeným správcovi 25.07.2016 poprel pohľadávky žalobcu, čo do
právneho dôvodu, výšky, poradia a zabezpečovacieho práva. S popretím právneho dôvodu a výšky
prihlásených pohľadávok žalobca nesúhlasil. K pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 16
uviedol, že jej právnym dôvodom je poskytnutie úveru úpadcovi na základe zmluvy o úvere z 01.03.2005,
pričom úpadca uhradil poslednú splátku 8/2015 a celková dlžná suma ku dňu vyhlásenia konkurzu na
úpadcu je 77.359,51 eura. Strany sporu a Tatra banka, a.s. uzavreli 19.02.2005 zmluvu o bezúčelovom
splátkovom úvere č. 9905000216, na základe ktorej bol stranám sporu poskytnutý bezúčelový úver v

sume 149.362,72 eura. Po vzájomnej dohode strán sporu boli získané finančné prostriedky použité na
poskytnutie úveru úpadcovi na základe zmluvy o úvere z 01.03.2005. Úpadca porušil svoju povinnosť
splácať úver, z ktorých splátok bol následne splácaný úver poskytnutý stranám sporu spoločnosťou
Tatra banka, a.s. Žalobca preto sám uhradil sumu 77.359,51 eura, čím úver na základe zmluvy obezúčelovom splátkovom úvere č. 9905000216 v celom rozsahu zanikol. K pohľadávke zapísanej v
zozname pohľadávok pod č. 17 uviedol, že jej právnym dôvodom je poskytnutie pôžičky 15.933,08 eura
úpadcovi. Úpadca 16.05.2007 písomne uznal záväzok voči žalobcovi v sume 15.933,08 eura.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním zo 07.07.2017. V prvom rade namietal, že žalobca
nežaluje všetky subjekty, ktoré popreli jeho prihlásené pohľadávky, keďže pohľadávka zapísaná v
zozname pohľadávok pod č. 16 bola popretá čo do výšky aj správcom úpadcu a jednou žalobou sa
žalobca domáha určenia viac ako jednej popretej pohľadávky, čo sú dôvody, pre ktoré by mal súd

žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného bolo popretie pohľadávok dôvodné, pretože žalobcom označené
pohľadávky nevznikli a žalobca ich existenciu a dôvodnosť nepreukázal v prihláškach a ani v podanej
žalobe. K pohľadávke č. 16 uviedol, že táto nevznikla, pretože nedošlo k riadnemu splateniu úveru
zo zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9905000216. Žalobca nezohľadnil, že je len jedným
z dvoch veriteľov, a teda je pohľadávka uplatnená v nesprávnom rozsahu. Okrem toho predčasné
splatenie dlhu zo strany žalobcu banke je neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor so zákonom

a zmluvou. Žalovaný nevyslovil súhlas s takou zmenou zmluvy, pričom jeho súhlas musel byť daný.
K pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 17 uviedol, že žalobca nepreukázal vznik a
existenciu tejto pohľadávky. Uznanie záväzku úpadcom, ktoré v pozícii štatutárneho orgánu vykonal sám
žalobca je neplatné, pretože sa týkalo neexistujúceho záväzku a odporuje dobrým mravom. Právnym
dôvodom vzniku pohľadávky č. 17 mala byť ústna zmluva o pôžičke, ktorá podľa žalovaného nebola

nikdy uzatvorená. Úpadca uzatváral všetky zmluvy výlučne v písomnej forme. Žalobcom uvádzaná suma
nezodpovedá žiadnemu z plnení podľa uzatvorených písomných zmlúv.

3. Žalobca reagoval podaním zo 04.02.2019. Správca úpadcu poprel pohľadávky žalobcu len čo
do poradia prihlásenej pohľadávky a poradia prihláseného zabezpečovacieho práva prihlásenej

pohľadávky, čo žalobca nenamieta. Pokiaľ ide o pohľadávku č. 16 túto správca poprel aj čo do výšky, ale
08.08.2016 ju v celom rozsahu uznal. Námietka žalovaného, že žalobca nežaluje všetky subjekty, ktoré
popreli jeho pohľadávky, je preto nedôvodná. K pohľadávke č. 16 doplnil, že splatil celý zostatok úveru
sám a došlo k platnému ukončeniu úverovej zmluvy. K pohľadávke č. 17 doplnil, že s úpadcom uzavrel
platnú zmluvu o pôžičke. V čase uznania záväzku bol jediným konateľom úpadcu, a preto neexistovala

iná osoba, ktorá by mohla čokoľvek v mene úpadcu podpísať. K vyjadreniu priložil okre iného aj popierací
prejav žalovaného k pohľadávke č. 16.

4. Žalovaný v podaní z 10.03.2020 zotrval na svojich tvrdeniach. K pohľadávke č. 16 zdôraznil, že
žalobca ju uplatnil nad rozsah 38.679,76 nedôvodne, pretože ide o delený záväzok, keďže úver úpadcovi

neposkytol žalobca sám.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 19.04.2023, na ktorom strany sporu zotrvali na písomných
podaniach. Na pojednávaní predložil žalobca listiny k pohľadávke č. 17. Po pojednávaní žalobca súdu
predložil prihlášky pohľadávok č. 16 a č. 17, potvrdenie o zápise pohľadávok a popretia pohľadávok č.

16 a č. 17.

6. Na pojednávaní konanom 22.11.2023 strany sporu zotrvali na písomných podaniach. Žalovaný
uviedol, že bol prítomný pri prihlasovaní pohľadávok a žalobca skutočne nedoložil množstvo príloh.
Pohľadávka č. 16 bola z toho dôvodu popretá aj samotným správcom. Ďalšie prílohy boli predkladané až

dodatočne. K prihláškam nebola predložená dokumentácia v takom rozsahu v akom by mala osvedčovať
existenciu pohľadávok.

7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či popierajúci prejav žalovaného proti
pohľadávke č. 16 a proti pohľadávke č. 17 bol oprávnený. Nie je sporné, že Okresný súd Bratislava I

uznesením sp. zn. 8K/59/2015 z 25.04.2016 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu; spomenuté uznesenie
bolo zverejnené v obchodnom vestníku 09.05.2016. Žalobca si prihláškou č. 1 z 22.06.2016 prihlásil
pohľadávku vo výške 77.359,51 eura, ktorá predstavuje sumu nesplateného úveru zo strany úpadcu,
ktorý mu strany sporu poskytli na základe zmluvy o úvere z 01.03.2005. Prihláškou č. 2 z 22.06.2016 si
žalobca prihlásil pohľadávku vo výške 15.933,08 eura, ktorá predstavuje pôžičku, ktorú žalobca poskytol

úpadcovi 24.03.2005, pričom úpadca dlh uznal 16.05.2007 a zaviazal sa pôžičku vrátiť do 24.03.2015,
čo sa ale už nestalo. Prihlášky boli správcovi konkurznej podstaty doručené 23.06.2016. Dňa 25.07.2016
poprel žalovaný prihlásené pohľadávky č. 16 a č. 17 čo do právneho dôvodu a čo do výšky. K pohľadávke
č.16žalovanývpopierajúcomprejaveuviedol,žežalobcanepreukázalvzniknárokunaplneniezostranyúpadcu, pretože nepreukázal z jeho strany splatenie sumy, ktorú si uplatni prihláškou. K pohľadávke
č. 17 žalovaný v popierajúcom prejave uviedol, že z účtovných dokladov nevyplývalo, že úpadca uznal
záväzok voči žalobcovi. Úpadcovi nebola poskytnutá žiadna pôžička na základe ústnej zmluvy.

8. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 206d zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) konania začaté pred 1.
februárom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. januára 2017.

9. Podľa § 32 ods. 2 ZoKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

10. Podľa § 32 ods. 5 ZoKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré
uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že

konal s odbornou starostlivosťou.

11. Podľa § 32 ods. 9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí

pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

12. Podľa § 32 ods. 14 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo

poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

13. Podľa § 32 ods. 15 ZoKR rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania.

14. Podľa § 32 ods. 16 ZoKR uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom
nebola popretá, považuje za zistenú.

15. Podľa § 29 ods. 6 ZoKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ,
ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom

rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

16. Podľa § 30 ods. 2 ZoKR podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje
prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.

17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva

na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázkynastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

20. Námietka žalovaného, že žalobca nežaluje všetky subjekty, ktoré popreli jeho pohľadávky je
nedôvodná. Právny dôvod a výšku prihlásených pohľadávok žalobcu poprel len žalovaný a žaloba preto
správne smeruje len proti nemu. Je pravdou, že pohľadávku č. 16 poprel aj správca úpadcu čo do výšky,
ale následne ju správca 08.08.2016, t. j. pred podaním žaloby, uznal v celosti.

21. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k nasledovným právnym
záverom. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať
prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má
za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania

nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu.
Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí
alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú
pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v
ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície

konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia
uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie
a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32
konkurzného zákona je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v
určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného

konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. Nie je preto zrejmé, prečo by mal byť incidenčný
súd povolaný nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom
urobil prejav k uznaniu pohľadávky konkurzného veriteľa s ktorým zákon spája účinky konečného a
v procesnom rámci samotného konkurzného konania nenapadnuteľného zaradenia danej pohľadávky
medzi uspokojované pohľadávky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.09.2014, sp. zn.

III. ÚS 409/2013). Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov
ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname
pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom
prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola
prihlásená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016 -

R 63/2017).

22. Vychádzajúc z uvedeného je pre rozhodnutie súdu o incidenčnej žalobe popretého veriteľa
relevantný len dôvod (resp. dôvody) popretia uvedený v popieracom prejave iného veriteľa a súd v
predmetnom konaní skúma výlučne len to, či dôvod uvedený v popieracom prejave v tomto prípade

žalovaného vylučuje prihlásenú pohľadávku popretého veriteľa z uspokojenia v konkurze. Je to tak
osoba veriteľa, ktorá obsahom svojho popieracieho vymedzuje budúci predmet súdneho prieskumu. Z
toho vyplýva, že je povinnosťou veriteľa jednoznačne vymedziť dôvod, resp. dôvody popretia prihlásenej
pohľadávky v rámci prekluzívnej lehoty. Jej uplynutím stráca veriteľ možnosť uvádzať nové dôvody pre
popretie pohľadávky, keďže v nepopretom rozsahu sa pohľadávka považuje za zistenú. Uvedené platí aj

vtedy, ak v popieracom prejave veriteľa uvedený dôvod neobstojí, a iný - oneskorene uplatnený - dôvod
by skutočne vylučoval pohľadávku veriteľa z uspokojenia v konkurze.

23. Pri rozhodovaní súdu o incidenčnej žalobe je v tomto spore relevantný len obsah prihlášky veriteľa
(žalobcu) a obsah popierajúceho prejavu iného veriteľa (žalovaného).

24. Ako to už súd uviedol v bode 7. tohto rozsudku žalovaný poprel prihlásené pohľadávky žalobcu z
dôvodu, že žalobcom označené pohľadávky nevznikli a žalobca ich existenciu a dôvodnosť v prihláškach
nepreukázal. Uvedené zopakoval žalovaný aj vo vyjadrení k žalobe žalobcu (bod 2. tohto rozsudku), ako
aj na pojednávaní konanom 22.11.2023 (bod 6. tohto rozsudku). S uvedeným záverom žalovaného sa

súd stotožňuje, pretože vychádzajúc z prihlášok pohľadávok žalobcu tieto neobsahujú žiadne prílohy.

25. Podľa ZoKR má veriteľ povinnosť k prihláške pripojiť listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti
(bod 15. tohto rozsudku), t. j. listiny preukazujúce právny dôvod vzniku prihlásených pohľadávok, akoaj ich výšku. Táto povinnosť je zdôraznená § 30 ods. 2 ZoKR (bod 16. tohto rozsudku), podľa ktorého
podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť
ani doplniť. Označené ustanovenie ZoKR sa vzťahuje na všetky zákonné náležitosti prihlášky vrátane

jej príloh.

26. Pri posudzovaní, či veriteľ postupoval pri prihlasovaní pohľadávky v súlade so ZoKR je určujúci
len obsah prihlášky pohľadávok a jej príloh. Dodatočné dopĺňanie prihlášky a jej príloh je neprípustné.
Prihlasovanie pohľadávok je striktne formalizovaný postup, ktorý musí zohľadňovať aj súd rozhodujúci

v incidenčnom spore. Nedostatok prihlášky pohľadávky a jej príloh, ktorú poprel iný veriteľ, nie je možné
následneodstrániť,atedaniejemožnépopopretínásledneuvádzaťnovéskutočnostiapredkladaťnové
listiny, ktoré neboli súčasťou prihlášky pohľadávky. Všetky listiny doložené v rámci tohto sporu, ktoré
neboli súčasťou prihlášok pohľadávok žalobcu, sú preto irelevantné a súd nemá dôvod sa nimi zaoberať.

27. Keďže žalobcom predložené prihlášky pohľadávok č. 16 a č. 17 neobsahujú žiadne prílohy (v texte

prihlášok je v kolónke počet príloh uvedená 0), súd konštatuje, že popierajúci prejav žalovaného vylučuje
pohľadávku č. 16 a pohľadávku č. 17 z ich uspokojenia v konkurze, pretože žalobca v prihláške týchto
pohľadávok nepreukázal existenciu prihlásených pohľadávok. Následné preukazovanie existencie
prihlásených pohľadávok žalobcom nemôže mať za následok vydanie vyhovujúceho rozsudku, keďže
určujúci je obsah popierajúceho prejavu žalovaného v kontexte obsahu prihlášok a ich príloh. Na základe

uvedeného súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

28. Pre úplnosť súd považuje za potrebné doplniť, že neušlo jeho pozornosti, že správca úpadcu
na podacej pečiatke, ktorou opatril prihlášky žalobcu, uviedol existenciu dvoch príloh pri pohľadávke
č. 16 a jednej prílohy pri pohľadávke č. 17. Bolo preto povinnosťou žalobcu súdu predložiť spolu

s prihláškami pohľadávok aj všetky prílohy. Súd si nemôže domýšľať aké prílohy žalobca doložil
spolu s prihláškami, keď v prihláškach počet príloh uviedol 0. Súd znova opakuje, že listiny doložené
v rámci súdneho sporu, ktoré neboli prílohou prihlášok, sú pre rozhodnutie v incidenčnom konaní
absolútne irelevantné. Na pojednávaní konanom 22.11.2023 aj žalovaný uviedol, že k prihláškam
nebola predložená dokumentácia v takom rozsahu v akom by mala osvedčovať existenciu pohľadávok.

Žalobca tak porušil aj zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať

svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Nepredložením listín, ktoré boli súčasťou prihlášky
ako jej prílohy, žalobca nepreukázal existenciu prihlásených pohľadávok, čo je ako bolo vyššie uvedené
dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z predložených listín naviac vyplýva, že žalobca pri pohľadávke č. 16
až dodatočne 21.07.2016 (prihláška je datovaná 22.06.2016 a podaná 23.06.2016) doručil správcovi
úpadcu listiny, na základe ktorých správca úpadcu pohľadávku č. 16 uznal. Dodatočné dokladanie

listín je ale neprípustné, pretože prihlášku nemožno opraviť a ani dopĺňať, a teda popierajúci prejav
žalovaného je v plnom rozsahu voči obom pohľadávkam žalobcu dôvodný.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalovaný mal v spore voči žalobcovi plný úspech, pretože

súd žalobu žalobcu proti žalovanému v celom rozsahu zamietol. Súd preto priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie

na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.