Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 15Saz/12/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101303

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 15Saz/12/2023

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar.XX.XX.XXXX,štátnapríslušnosť:Marockékráľovstvo,bezdokladutotožnosti,tohočasuumiestnený
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika, zastúpeného: Centrum
právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom
Regrútska 4, Bratislava, o prepustenie zo zaistenia, takto

r o z h o d o l :

2 15Saz/12/2023

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

7 15Saz/12/2023

1.Správnoužaloboudoručenousúdudňa21.11.2023(žalovanémudňa14.11.2023)sažalobcadomáhal
svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia predĺženého žalobcovi rozhodnutím žalovaného č. C./
XXXX-XX zo dňa 14.09.2023 (ďalej len „Rozhodnutie“).

2. Žalobu odôvodnil tým, že ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov
(ďalejlen„zákonopobytecudzincov“),nazákladektoréhodošlokjehozaisteniusíceoprávňujepolicajný
orgánzaistiťcudzincascieľomzabezpečiťjehovycestovanienazákladerozhodnutiaoadministratívnom

vyhostení, no limitom zaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť a aj súlad
s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“),
a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v tomto prípade výkon rozhodnutia
o administratívnom vyhostení. Uviedol, že žalovaný v odôvodnení Rozhodnutia síce tvrdí, že jeho
zaistenie považuje za zákonné, avšak nezaujal v ňom žiadnu právnu úvahu k otázke jeho vyhostiteľnostiani k prípustnosti jeho vyhostenia z pohľadu čl. 3 Dohovoru, a teda ani k otázke efektívnosti jeho držania
v zaistení. Tvrdil, že pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný
či prípustný pre rozpor s čl. 3 Dohovoru, nie je prípustné ani jeho zaistenie pre jeho rozpor s čl. 5 ods.

1 písm. f) Dohovoru. Bol toho názoru, že v samotnom procese výkonu administratívneho vyhostenia
je žalovaný pasívny, keďže ďalšie plánované alebo realizované úkony nevykonal a nepopísal – v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Saz/1/2023 zo dňa 22.06.2023.
Tvrdil taktiež to, že rozhodnutím o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu č. C./XXXX-XX
zo dňa 15.07.2023 nebola určená krajina jeho vyhostenia, v dôsledku čoho je predmetné rozhodnutie

nevykonateľné. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/7/2016. Ďalej
bol toho názoru, že Rozhodnutie je nezákonné, nakoľko požiadal po vydanom Rozhodnutí v priestoroch
Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“) o azyl a žalovaný mal
postupovať v zmysle § 77 ods. 5 a § 88a zákona o pobyte cudzincov, čo neurobil. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/4/2017 z 11.05.2017, sp. zn. 10Sža/29/2014
z 27.08.2014, sp. zn. 1Sza/6/2013 z 24.09.2013, ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 10Sa/1/2017 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sa/20/2018. Ďalej uviedol, že
žalovaný v Rozhodnutí nepreukázal nemožnosť uloženia iných (miernejších) donucovacích opatrení.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/26/2015 z 26.05.2015. Svoje
zaistenie na účel výkonu administratívneho vyhostenia považoval za neúčelné a neefektívne.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe popísal doterajší priebeh administratívneho konania, vrátane
rozhodnutí súdov vo veci zaistenia žalobcu. Uviedol, že námietka, ktorou sa snaží žalobca poukázať na
nezákonnosť zaistenia je z časového hľadiska neaktuálna, keď žalobca v čase vypracovania správnej
žaloby nevychádzal zo skutkového stavu veci. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
147/2013 – 50, podľa ktorého počas lehoty 60 dní od začatia konania o udelení azylu stále trvá účelnosť

zaistenia vzhľadom na to, že je tu existencia reálneho predpokladu, že bude možné realizovať výkon
jeho vyhostenia z územia SR v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia. Konštatoval, že ak Migračný
úrad rozhodne o žiadosti žalobcu o udelenie azylu podľa § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1 zákona o azyle do
60 dní od začatia konania o udelenie azylu, nie je táto skutočnosť dôvodom na prepustenie žalobcu zo
zaistenia. Bol toho názoru, že policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie

účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky. Tvrdil, že po obdŕžaní stanoviska od
ÚPZpC, ktorého obsahom bolo, že žalobca dňa 31.10.2023 vyhlásil podľa § 3 ods. 1 zákona o azyle,
že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, promptne reagoval a vydal rozhodnutie
o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ako žiadateľa o udelenie
azylu a podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov určil dĺžku doby zaistenia do 03.02.2024.

Konštatoval, že vyhlásenie žalobcu, že žiada o azyl neponechal bez povšimnutia, naopak konal podľa
ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, kde skúmal či účel zaistenia trvá. Žiadosť
žalobcu o udelenie azylu považoval za účelovú, podanú len z dôvodu zmarenia či pozdržania výkonu
administratívneho vyhostenia. Ďalej uviedol, že dostatočne skúmal možnosť uloženia miernejších
opatrení, pričom zistil, že žalobca nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky

a ani nemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie zabezpečiť – v tejto súvislosti poukázal
na príslušné zápisnice o podaní vyjadrenia. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že nemohol žalobcovi
uložiť miernejšie opatrenia. Ďalej uviedol, že k uloženiu miernejších opatrení nepristúpil aj preto, že
v čase vydania rozhodnutia o zaistení žalobcu č. C./XXXX-XX sa domnieval, že žalobca by nezotrval
na určenom mieste a zneužil by inštitút alternatívy zaistenia – hrozí riziko úteku žalobcu do Nemecka.

V tejto súvislosti zároveň podotkol, že žalobca je osobou bez dokladu totožnosti, o ktorej nemá žiadne
informácietýkajúcesatotožnosti,prípadnejtrestnejminulostiapomerovzktorýchprichádza,pričomtým,
že žalobca cestoval viacerými krajinami s vedomím, že sa v nich nachádza neoprávnene je vytvorený
odôvodnený predpoklad ďalšieho jeho úteku v prípade jeho ponechania na slobode. K samotnému
procesu administratívneho vyhostenia žalobcu, k jeho nevykonateľnosti a k namietanej pasivite uviedol,

že dňa 20.11.2023 kontaktoval ÚPZpC za účelom získania informácií k vykonaným úkonom, ktoré
smerujú k výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu, pričom z odpovede zistil, že pracovníci ÚPZpC
po zaistení žalobcu a jeho umiestnení do priestorov útvaru pristúpili ku krokom smerujúcim k potvrdeniu
pravej totožnosti žalobcu a následnému vystaveniu náhradného cestovného dokladu – následne bola
vykonaná návšteva na zastupiteľskom úrade Marockého kráľovstva so sídlom vo Viedni za účelom

odovzdania žiadosti o vystavenie predmetného náhradného cestovného dokladu – do dnešného dňa
ešte nedošlo k potvrdeniu totožnosti žalobcu. Konštatoval, že v spomínanej odpovedi je taktiež uvedené,
žeod31.10.2023ÚPZpCnemôževykonávaťkrokysmerujúcekvyhosteniužalobcuzúzemiaSlovenskej
republiky, nakoľko je žalobca od uvedeného dátumu žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky.Zaistenie žalobcu na výkon administratívneho vyhostenia považoval za účelné a efektívne, vecne
správne a v každej časti aj dostatočne odôvodnené. Správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.07.2023 hliadka OO PZ Bratislava - Rusovce
zadržala žalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Boli vykonané lustrácie žalobcu v
informačnýchsystémochpolíciezktorýchbolozistené,žežalobcasanaúzemíschengenskéhopriestoru
a na území Slovenskej republiky zdržiava bez dokladu totožnosti, bez víza a bez povolenia na pobyt
v rozpore s článkom 6 Kódexu schengenských hraníc. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti

tlmočníka bola dňa 15.07.2023 so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania
ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca o. i.
uviedol trasu jeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym
dokladomtotožnosti,ženechcevSRpožiadaťoazyl,nemárodinnýchpríslušníkovnaúzemíSR,nehrozí
mu riziko prenasledovania v domovskej krajine; žalobca nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky,
jeho cieľovou krajinou je Nemecko.

5. Žalovaný dňa 15.07.2023 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie
o administratívnom vyhostení žalobcu vedené pod č. C./XXXX-XX a následne vydal rozhodnutie o
zaistení. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu
administratívneho vyhostenia, dĺžka doby zaistenia bola stanovená na nevyhnutne potrebný čas najviac

do 15.09.2023.

6. Dňa 13.09.2023 bolo žalovanému doručené stanovisko ÚPZpC obsahom ktorého bolo, že v tom
čase, na základe vykonaných úkonov smerujúcich k potvrdeniu pravej totožnosti žalobcu, nebol
príslušným zastupiteľským úradom vydaný náhradný cestovný doklad. Z uvedeného dôvodu žalovaný

vydalrozhodnutieopredĺženízaisteniač.C./XXXX-XXzodňa14.09.2023astanovildĺžkudobyzaistenia
na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 15.01.2024.

7. Dňa 31.10.2023 bolo žalovanému opätovne doručené stanovisko ÚPZpC obsahom ktorého bolo, že
žalobca dňa 31.10.2023 vyhlásil podľa § 3 ods. 1 zákona o azyle, že žiada o udelenie azylu na území

Slovenskej republiky.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný dňa 03.11.2023 podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona
o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu a podľa § 88a
ods. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do

03.02.2024 (ďalej len „Rozhodnutie o prezaistení“). Žalobca je naďalej umiestnený v priestoroch ÚPZpC.

Relevantné právne predpisy

9. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

10. Podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie
o administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o
udelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až
do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie

o zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne
doplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v
konaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení
aj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného
predpisu.

11. Podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajinya) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77
ods. 1, ak
1. existuje riziko jeho úteku, alebo

2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho
vyhostenia,
b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,
c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje
značné riziko jeho úteku, alebo

d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu
alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

12. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa
rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá

udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

13. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie
štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie
zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením

štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.

14. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie

presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu
zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty

zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

15. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o
udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak

ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal
žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s
cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

16. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas

nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas
zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa §
88 ods. 4.

17. Podľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa
primerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.

18. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a)

hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

19. Podľa § 89 ods. ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa
odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho
pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o

konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).

20. Podľa § 89 ods. ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa
odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvaniatejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o
azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho
príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

21. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý
čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

22. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o

zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo
určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

23. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia
vykonaného podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.

Skutkové a právne závery správneho súdu

25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17
písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia
posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal
zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade Rozhodnutia o prezaistení, oboznámil

sasobsahomsúdnehospisuaadministratívnehospisužalovaného,apodľastavuvecivčasevyhlásenia
rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 30. novembra 2023 bez
prítomnosti účastníkov konania, za dodržania podmienok podľa § 114 SSP. Účastníci konania súhlasili
s prejednaním veci bez ich prítomnosti.

26. Správny súd podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným, ktorý je
zosumarizovaný vyššie, pričom nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie.

27.Správnysúdúvodompovažujezadôležitézdôrazniť,žežalobcasasprávnoužaloboupodanoupodľa

§ 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie
je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia, ktoré bolo podkladom jeho zaistenia, ale posúdenie,
či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať
stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle §
90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby

zaistenia].
28. Nie menej dôležité bolo zistenie správneho súdu, že žalobca smeruje prevažnú väčšinu svojich
námietok a súvisiacej argumentácie voči rozhodnutiu o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov, resp. voči Rozhodnutiu (rozhodnutiu o predĺžení tohto zaistenia), pričom
z administratívneho spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca je ku dnešnému dňu

zaistený na podklade iného rozhodnutia a to Rozhodnutia o prezaistení podľa § 88a ods. 1 písm.
c) zákona o pobyte cudzincov, ktoré bolo vydané v nadväznosti na jeho žiadosť o azyl zo dňa 31.
októbra 2023. Zákonnosť ďalšieho trvania zaistenia žalobcu bude preto potrebné skúmať odvíjajúc sa
od zmieneného Rozhodnutia o prezaistení.
29. Ak žalobca mienil podať správnu žalobu, ktorej by bolo možné priznať úspech, jeho námietky sa

mali zamerať výlučne na osvedčenie nezákonnosti trvania zaistenia a to z dôvodu, že neexistuje (resp.
že žalovaný neosvedčil existenciu) dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s
cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.
30. Zatiaľ čo v prípade zaistenia podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov
musel žalovaný náležite skúmať a osvedčiť účel zaistenia, ktorým bol v danom prípade výkon

administratívneho vyhostenia s čím úzko súvisí aj skúmanie otázky reálnej vyhostiteľnosti do určenej
krajiny, momentom podania žiadosti o azyl až do rozhodnutia o nej tento účel odpadol.
31. Na druhej strane, predpokladom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je
podľa názoru správneho súdu vznik špecifickej situácie, ktorá je zapríčinená podaním žiadosti o udelenieazylu cudzincom, zo správania ktorého možno dôvodne predpokladať, že ju podal iba so zámerom
oddialiť alebo úplne zmariť jeho administratívne vyhostenie. Tým, že naplnenie účelu zaistenia je
determinované postojom a správaním cudzinca – žiadateľa o azyl ku podanej žiadosti, je primárne na

cudzincovi, aby až do momentu rozhodnutia o nej minimálne tvrdil, že uňho už od začiatku existovali
alebo následne nastali také okolnosti, ktoré mali za následok, že o udelenie azylu žiada v úprimnej snahe
zotrvania na území Slovenskej republiky. Účel zaistenia podľa vyššie citovaného ustanovenia je teda
daný v období, kedy migračný úrad posudzuje jeho žiadosť o udelenie azylu a zároveň neboli zistené
skutočnosti, že by cudzinec prejavil úprimnú snahu zotrvania na území Slovenskej republiky v dôsledku

udelenia azylu (v tejto súvislosti správny súd taktiež poukazuje na tvrdenie žalobcu uvedené v zápisnici
o podaní vyjadrenia zo dňa 15.07.2023, v ktorom jasne a zreteľne uviedol, že jeho cieľová krajina
je Nemecko, kam by aj v prípade možnosti ihneď odišiel). Správny súd je toho názoru, že v prípade
zaistenia podľa citovaného ustanovenia sa v priebehu zaistenia neskúma aj vyhostiteľnosť cudzinca
[ktorá sa mala skúmať v priebehu predošlého zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov], pretože tá sa momentom podanej žiadosti o udelenie azylu stala až druhoradým účelom

a do poľa záujmu sa (prípadne) dostane opätovne až po rozhodnutí migračného úradu o nej. Vo vzťahu
k vyhosteniu cudzinca sa v čase rozhodovania o zaistení skúma iba splnenie podmienky, či je cudzinec
v čase jeho prezaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zaistený buď podľa
§ 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Inými slovami, zo znenia ustanovenia
nevyplýva, že by sa tieto dva účely mali v prípade trvania zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona

o pobyte cudzincov kumulovať.
32. S ohľadom na uvedené je preto zrejmé, že námietky, ktoré sa neviažu na existujúcu skutkovú
situáciualetýkajúsanevyhostiteľnostižalobcuvdôsledkuneuvedeniakrajinydoktorejmábyťvyhostený
a nečinnosti žalovaného vo vzťahu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu nemôžu byť
relevantné. Vyhostenie totiž nie je reálne uskutočniteľné už iba v dôsledku podanej žiadosti o udelenie

azylu.
33. Žalobca žalovanému ďalej vyčíta, že po vydaní Rozhodnutia (rozhodnutia o predĺžení zaistenia)
v priestoroch ÚPZpC požiadal o azyl a žalovaný mal preto postupovať v zmysle § 88a zákona o pobyte
cudzincov, v opačnom prípade nemožno konštatovať, že účel zaistenia naďalej trvá. Ani tejto námietke
nebolo možné priznať úspech a to s ohľadom na skutočnosť, že práve takto ako aj v súlade s ustálenou

praxou kasačného súdu, na ktorú žalobca poukazuje, žalovaný postupoval. Z administratívneho spisu
totiž správny súd zistil, že žalobca dňa 31. októbra 2023 požiadal o udelenie azylu zatiaľ čo bol
umiestnený v ÚPZpC na podklade Rozhodnutia (rozhodnutia o predĺžení zaistenia). Túto skutočnosť
ÚPZpC bezprostredne, ešte v ten istý deň, oznámil žalovanému. Žalovaný dňa 3. novembra 2023
žalobcu vypočul a umožnil mu vyjadriť sa ku jeho rozhodnutiu požiadať o azyl, predovšetkým z akého

dôvodu oň požiadal a prečo o azyl nepožiadal už dňa 15. júla 2023, kedy bol prvýkrát zadržaný políciou.
Žalobca sa ku dôvodom žiadosti o azyl nechcel vyjadriť a ku zmene jeho názoru len poznamenal, že
v čase zadržania o azyl požiadať nechcel. Dňa 3. novembra 2023 preto žalovaný vydal Rozhodnutie
o prezaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.
34. Keďže žalovaný dodržal zákonom predpokladaný postup a relatívne promptne zareagoval na

zmenu skutkových okolností v podobe odpadnutia dôvodu zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov, nemožno konštatovať, že pochybil. Dodržanie zákonom predpokladaného postupu
sa preto odráža aj v zákonnosti jeho ďalšieho trvania zaistenia. Rovnaké závery vyplývajú aj z rozsudku
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sak/1/2022 z 25. januára 2022, v zmysle
ktorého „...podaním žiadosti o azyl pominul dôvod zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte

cudzincov (do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu sťažovateľa) a nastali nové skutkové okolnosti, s
ktorými bol žalovaný povinný sa vysporiadať, a to buď okamžitým prepustením sťažovateľa na slobodu
alebo v prípade, ak mal za to, že u sťažovateľa je daný dôvod zaistenia ako žiadateľa o azyl, vydaním
nového rozhodnutia o zaistení podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov ...“.
35. Hoci nebolo možné priznať žiadnej z námietok prezentovaných žalobcom relevanciu a posúdiť ju ako

dôvodnú,správnysúdsijevedomý,žesprávnužalobuvovecizaisteniamáposudzovaťneformálneanie
je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne
dôvody, ako tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. Ani na základe vlastnej činnosti však žiaden
dôvod pre konštatovanie nezákonnosti resp. neexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania
nedetegoval.

36. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva
na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok
definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo
zaistenia, môže byť úspešná jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosťtrvania jeho zaistenia, inými slovami ak preukáže, že ďalšie trvanie jeho zaistenia nie je účelné
a efektívne, čo sa v danom prípade žalobcovi nepodarilo.
37. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že zaistenie žalobcu za súčasného

skutkového stavu je zrejme účelné. Keďže správny súd po preskúmaní veci zistil, že podaná žaloba
podľa § 221 ods. 2 SSP je nedôvodná (vychádzala dokonca z neaktuálneho skutkového stavu veci),
nezostala mu iná možnosť, ako žalobu žalobcu podľa § 229 SSP zamietnuť.
38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi

nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

2 15Saz/12/2023

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia
oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti

tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.
2 písm. d) SSP].
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ

v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.