Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 15, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200685
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobcu: KAFFEX, spoločnosť s
ručením obmedzeným, so sídlom A. B. - B. XXXX/X, A., IČO: 17 081 181, právne zastúpený: JUDr. Milan
Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom Karpatská 11, IČO: 47251506, Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11583/2018-M_OMPČ zo dňa 05.03.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Správny súd žalobu z a m i e t a.

III. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Žalobcovibolnazákladezmluvyoposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevkuč.Z2711023034201
zo dňa 29.04.2010 (ďalej len „zmluva o NFP“) schválený nenávratný finančný príspevok v sume
166.047,93 eur z Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia 2007 – 2013 (ďalej len
„OP ZSI“). Aktivity OP ZSI boli spolufinancované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu v súlade
s nariadením ES č. 1083/2006 ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde
regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie

(ES) č. 1260/1999 (ďalej len „nariadenie č. 1083/2006“). Toto nariadenie vymedzovalo ciele, ku ktorých
dosiahnutiu majú štrukturálne fondy a Kohézny fond prispievať, kritériá oprávnenosti členských štátov a
regiónov na podporu z týchto fondov, dostupné finančné zdroje a kritériá ich prideľovania.

2. Žalobca dňa 30.07.2010 zverejnil výzvu na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania s
cieľom zabezpečiť aktivity schválenej žiadosti o nenávratný finančný príspevok na projekt „Kvalitný
personál - kvalitné hotelové služby“. Úspešným uchádzačom verejného obstarávania bola spoločnosť

Vzdelávacie a poradenské centrum, a.s., s ktorou žalobca uzatvoril dňa 09.11.2011 zmluvu o poskytnutí
vzdelávacích služieb. Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom schválil zrealizované verejné
obstarávanie a postúpil ho v plnej výške na financovanie. Na základe zistení zo správy auditu EK A-
Rep 2013-1710 vykonaného v dňoch 09.12.-13.12.2013 a opätovne vykonanej administratívnej kontrolyuplatnil riadiaci orgán finančnú opravu vo výške 10%. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“)
vykonal kontrolu predmetného verejného obstarávania po uzavretí zmluvy podľa § 146 ods. 6 zákona
č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do

17.04.2016(ďalejlen„zákonoverejnomobstarávaní“)adospelkzáveruonedostatkoch,ktorémohlimať
vplyv na výsledok verejného obstarávania. V protokole č. 12643-7000/2014-OK/4 zo dňa 08.04.2015 o
výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní (ďalej len „protokol o výsledku kontroly
VO“) uviedol, že žalobca postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď
stanovil kratšiu lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov (do 05.08.2010 do 12:00 hod.) ako lehotu

na predkladanie ponúk (do 03.09.2010 do 10:00 hod.), lehotu teda neprimerane skrátil o 29 dní.
Stanovenie kratšej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov ako lehoty na predkladanie ponúk bolo
obmedzujúce,pretožesatýmvylúčilprístupksúťažnýmpodkladomvšetkýchpotenciálnychuchádzačov,
ktorí mohli mať záujem na predložení ponuky vo verejnom obstarávaní. Žalobca ako kontrolovaný
subjekt nemal potenciálnym záujemcom vo verejnom obstarávaní vytvárať neprimerané podmienky
a obmedzenia k prístupu k súťažným podkladom, pretože jedine na základe súťažných podkladov

bolo možné vypracovať kvalitnú ponuku. ÚVO identifikoval porušenie § 9 ods. 4 zákona o verejnom
obstarávaní aj z dôvodu, že žalobca spojil do jedného verejného obstarávania vzdelávania s rôznymi
priamo nesúvisiacimi zameraniami, pričom z dokumentácie nevyplynula nutnosť ich spojenia do jedného
verejného obstarávania ani že spolu súviseli. Žalobca takto mohol obmedziť hospodársku súťaž a
záujem o účasť vo verejnom obstarávaní mohlo prejaviť menej potenciálnych záujemcov než v prípade

umožnenia predkladať ponuky na jednotlivé časti zákazky osobitne.

3. Riadiaci orgán si v zmysle čl. 60 písm. b/ nariadenia č. 1083/2006 kontrolnou činnosťou overil,
že výdavky na operácie vykázané žalobcom za zrealizované verejné obstarávanie nie sú v súlade
s predpismi Spoločenstva a v nadväznosti na Usmernenie COCOF 07/0037/02 zo dňa 29.11.2007

(vykonávací predpis nariadenia č. 1083/2006) vykonal finančnú opravu. Porušenie práva Európskej
únie spočívalo v tom, že výdavky na operácie vykázané žalobcom neboli vykázané v súlade s čl. 9
ods. 5 nariadenia č. 1083/2006, vo väzbe na zmluvu o NFP, na ktorú tento článok odkazuje. Následne,
porušenie právnych predpisov SR vo väzbe na čl. 60 písm. b/ nariadenia č. 1083/2006 spočívalo v
nedodržaní ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Konanie žalobcu teda naplnilo charakteristické

znaky pojmu „nezrovnalosť“ podľa čl. 2 ods. 7 Nariadenia č. 1083/2006 a čl. 1a bod 1 Nariadenia Komisie
(ES) č. 2035/2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1681/94 o nezrovnalostiach a získavaní
neoprávnene vyplatených čiastok späť v súvislosti s financovaním štrukturálnych politík a o organizácii
informačného systému v tejto oblasti.

4. Žalovaný vypracoval Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 1 zo dňa
20.06.2016 (ďalej len „záznam – Aktualizácia č. 1 zo dňa 20.06.2016“), ktorým zrušil a v plnom rozsahu
nahradil predchádzajúci záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 15.08.2014. V
súvislosti s počtom a závažnosťou nedostatkov stanovil Sprostredkovateľský orgán Riadiaceho orgánu
(ďalej len „SORO“) finančnú opravu vo výške 10% z hodnoty výdavkov v súlade s Metodickým pokynom

centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho
časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a usmernením Európskej komisie o
určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného
hospodárenia pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní zo dňa 19.12.2013 /príloha rozhodnutia
Komisie C (2013) 9527/.

5. SORO zaslal žalobcovi oznámenie o vzniku nezrovnalosti, súčasťou ktorého bola aj správa o zistenej
nezrovnalosti č. N21500369/S05 zo dňa 17.01.2017 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov zo
dňa 17.01.2017 v sume 11.804,19 eura. Žalobca uvedenú sumu neuhradil. Dňa 02.05.2017 zaslal
žalovaný žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.

z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o podpore z fondov EÚ“), v ktorom zároveň vyzval žalobcu, aby sa v zmysle § 33
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správy poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Správny poriadok“) vyjadril k podkladom rozhodnutia. Žalovaný rozhodnutím č. 12628/2017-
M ODMASK, 30544/2017 zo dňa 10.07.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi

povinnosť vrátiť finančné prostriedky v sume 17.706,29 eura Riadiacemu orgánu OP ZSI.

6. Prostriedky EÚ predstavujú príjem štátneho rozpočtu SR podľa § 7 ods. 2 zákona č. 523/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov (ďalej len zákon „zákon o rozpočtových pravidlách“), vedú sa na osobitných účtoch
Ministerstva financií SR v Štátnej pokladnici a ich použitie je limitované § 8 ods. 3 citovaného zákona.
Prostriedky EÚ, ktorých použitie je účelovo určené na spolufinancovanie operačného programu, sú

vedené na mimorozpočtovom účte Ministerstva financií SR a ten je súčasťou štátneho rozpočtu, z
ktorého sú prevedené na príslušný príjmový účet až po schválení súhrnnej žiadosti o platbu na základe
čiastkového výkazu výdavkov. Následne sú prostriedky EÚ a štátneho rozpočtu SR preúčtované na účet
prijímateľa (žalobcu). Nenávratný finančný príspevok bol teda žalobcovi poskytnutý zo zdrojov EÚ aj zo
štátnehorozpočtuSR.Ministerpráce,sociálnychveciarodinySRrozhodnutímč.11583/2018-M_OMPČ

zo dňa 05.03.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a rozklad
žalobcu zamietol. Minister poukázal na to, že žalobca postupoval pri zadávaní zákazky na vzdelávanie v
rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a s princípom hospodárnosti a nediskriminácie uchádzačov

II.
Žaloba

7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie; zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobca navrhol prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy

SR na konanie o súlade § 14 ods. 18 a § 27a ods. 5 zákona o podpore z fondov EÚ s Ústavou SR.
Žalobca sa domnieval, že § 14 ods. 18 zákona o podpore z fondov EÚ nemožno aplikovať na konania
podľa § 27a ods. 5 tohto zákona a vzťahujú sa len na schvaľovanie žiadostí o nenávratný finančný
príspevok, t. j. rozhodnutia o schválení alebo neschválení projektov. V zmysle § 14 ods. 18 zákona
o podpore z fondov EÚ by sa rozhodnutia vydané podľa § 27a ods. 5 súdom nemali preskúmavať,

toto ustanovenie však považoval za protiústavné. Protokol ÚVO je jedinou podmienkou pre vydanie
rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o podpore z fondov EÚ, ktorý nie je samostatne preskúmateľný
súdom. Ak by bol striktne aplikovaný § 14 ods. 18 zákona o podpore z fondov EÚ, bol by žalobca
zbavený akejkoľvek možnosti domáhať sa ochrany svojich práv a preskúmania rozhodnutia žalovaného
vydaného podľa § 27a ods. 5 zákona o podpore z fondov EÚ.

9.Kmerituvecižalobcauviedol,žežalovanýschválilverejnéobstarávanieeštepredrealizáciouprojektu,
a preto v dobrej viere pristúpil k uzatvoreniu zmluvy s víťazným uchádzačom a začal realizovať projekt;
zdôraznil, že zmluvu uzatvoril podľa predpisov súkromného práva, nie verejného práva. Žalovaný počas
realizácie projektu vykonal kontrolu dodržiavania predpisov verejného obstarávania minimálne trikrát a

vždy s explicitným alebo implicitným záverom, že žalobca neporušil predpisy verejného obstarávania.
Na základe kontroly vykonanej ÚVO aj žalovaný zopakoval kontrolu, zaznamenal ju v zázname -
Aktualizácii č. 1 zo dňa 20.06.2016 a konštatoval porušenie predpisov verejného obstarávania. Žalobca
namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom pred vydaním Aktualizácie č. 1 s tým, že žalovaný
porušil svoju povinnosť vykonať administratívnu kontrolu verejného obstarávania riadne a s odbornou

starostlivosťou. Žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v rozklade, keď nezrovnalosť
identifikovaná žalovaným nenapĺňala pojmové znaky nezrovnalosti podľa čl. 2 ods. 7 nariadenia č.
1083/2006; žalobcovi neboli poskytnuté prostriedky Európskej únie, ale prostriedky štátneho rozpočtu
SR. Prípadné porušenie práva SR nemožno považovať za porušenie práva Európskej únie, keďže ide
o odlišné právne poriadky, čo žalobca preukázal aj znaleckým posudkom. Zákon o podpore z fondov EÚ

neobsahuje definíciu nezrovnalosti, táto vypláva len z čl. 2 ods. 7 nariadenia č. 1083/2006 a žalovaný
neoznačil žiadne konanie žalobcu, ktorým by porušil citované ustanovenie nariadenia. Ak neexistuje
nezrovnalosť, nemožno vykonať finančnú opravu a konať podľa § 27a ods. 5 zákona o podpore z fondov
EÚ.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil nedostatok kompetencie správneho súdu preskúmať
napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 14 ods. 18 zákona o podpore z fondov EÚ.

IV.Konanie na krajskom a kasačnom súde

11. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2S/103/2018- 63 zo dňa 30.09.2020

(ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Žalobca podal dňa 23.12.2020 voči napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť. Najvyšší správny
súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sžfk/30/2021 zo dňa 28.02.2023 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že krajský súd sa dostatočným spôsobom

nevysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými v žalobe.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

13. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych

súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola
na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave
na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave
a je vedená pod sp. zn. BA-2S/67/2023.

14. Správny súd viazaný právnym názorom vysloveným kasačným súdom nanovo preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako
vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) je potrebné
ju zamietnuť.

15. Správny súd sa v podrobnostiach nezaoberal námietkou ohľadne súdnej preskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia a návrhu žalobcu na prerušenie konania, nakoľko túto otázku vyriešil už
v napadnutom rozsudku krajský súd, pričom kasačný súd sa s vysloveným právnym názorom plne
stotožnil. Z uvedeného dôvodu správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania v zmysle § 25 SSP

v spojení s § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
opätovne zamietol ako nedôvodný.

16. Ohľadne námietky týkajúcej sa vzťahu slovenského právneho poriadku a práva Európskej únie,
kasačný súd vo svojom rozsudku uviedol, že súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky sú aj

pramene práva Európskej únie a z tohto dôvodu nie je možné vnútroštátne právne normy vykladať
autonómne bez ohľadu na kontext práva Európskej únie. Rovnako článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky je nutné interpretovať so zreteľom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, a to na
všetky právne normy majúce pôsobnosť na jej území. V tomto ohľade je veľmi dôležité sledovať nielen
to, aké práva a povinnosti sa jednotlivými právnymi normami ukladajú, ale aj to, aké je postavenie

týchto právnych noriem v hierarchii celého právneho poriadku (rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/67/2019 zo dňa 16.12.2021). Vzhľadom na uvedené kasačný súd
vyhodnotil uvedenú žalobnú námietku ako nedôvodnú.

17. Ako dôvodnú však kasačný súd vzhliadol námietku, že sa krajský súd nevysporiadal s námietkou

ochrany dobromyseľnosti, keď správny orgán po 6 rokoch od vykonania verejného obstarávania a po
realizácii projektu sťažovateľom, sám z vlastnej iniciatívy zmenil svoje kontrolné zistenia, týkajúce sa
dokumentácie verejného obstarávania v neprospech žalobcu, hoci nedošlo k žiadnej zmene skutkového
stavu.Žalobcazároveňvkasačnejsťažnostipoukázalnauplynutieprekluzívnejlehotyvzmysle článku3
ods. 1 nariadenia č. 2988/95, na základe ktorého je možné o nezrovnalostiach začať správne konanie do

4 rokov odo dňa vzniku nezrovnalosti. Rovnako kasačný súd uložil správnemu súdu povinnosť nanovo
sa zaoberať otázkou pôvodu finančných prostriedkov poskytnutých žalobcovi na základe zmluvy o NFP
a námietkou týkajúcou sa oboznámenia s podkladmi pre vydanie záznamu – Aktualizácie č. 1 zo dňa
20.06.2016.18. Administratívne konanie, v rámci ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, nadväzuje na právny
vzťah žalobcu a žalovaného založený zmluvou o NFP, na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté

finančné prostriedky z OP ZSI 2007-2013. Celý proces poskytovania finančnej podpory bol upravený
v zákone o podpore z fondov EÚ, ktorý upravuje systém riadenia a kontroly prostriedkov poskytovaných
z fondov Európskej únie a oblasť ochrany finančných záujmov Európskej únie. Podľa § 5 ods. 1 zákona
o podpore z fondov EÚ, orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov je ústredný orgán štátnej
správy,ktorýplníúlohypodľaosobitnéhopredpisu,pričomzákonopodporezfondovEÚnatomtomieste

priamo odkazuje na nariadenie č. 2988/95. Nariadenie č. 2988/95 predstavuje horizontálny predpis
pre boj proti podvodom v členských štátoch, pričom stanovuje pre účely ochrany finančných záujmov
Európskej únie všeobecné pravidlá týkajúce sa kontrol, správnych opatrení a sankcii postihujúcich
nezrovnalosti s ohľadom na právo Európskej únie. Ak nesplní žiadateľ stanovené podmienky pre
poskytnutie dotácie, aj iba čiastočne z úniových zdrojov, ide o nezrovnalosť v zmysle nariadenia č.
2988/95. Orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov koordinuje ochranu finančných záujmov

vykonávanú subjektmi verejnej správy a spolupracuje s nimi. Na plnenie týchto úloh usmerňuje činnosti
subjektov verejnej správy, zhromažďuje údaje o nezrovnalostiach od subjektov verejnej správy, plní
ďalšie úlohy v oblasti ochrany finančných záujmov. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 1
ods. 1 nariadenia č. 2988/95 ustanovuje „všeobecnú úpravu týkajúcu sa jednotných kontrol a správnych
opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo Spoločenstva“, a to, ako

vyplýva z odôvodnenia nariadenia, na účel „boja proti podvodom na finančných záujmoch Spoločenstva
pre všetky oblasti“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 24. júna 2004, Handlbauer, C-278/02, Zb. s. I-6171,
bod 31).

19. Podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95,nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovenia práva

spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je
alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných,
buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene
spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.

20.Podľačlánku3ods.1nariadeniač.2988/95,premlčaciadobakonaniaještyrirokyodčasuspáchania
nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie,
ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky.
V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď
sa nezrovnalosť skončila.

Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba
upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia
doba začína plynúť znova po každom akte prerušenia.
Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho,
aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie prerušené v zmysle

článku 6 ods. 1.

21. Podľa článku 2 bod 7 nariadenia č. 1083/2006,nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovení
práva Spoločenstva, ktoré vyplýva z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom
čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie zaťažením všeobecného

rozpočtu neoprávnenou výdavkovou položkou.

22. Podľa § 27a ods. 4 zákona o podpore z fondov EÚ, ak bola na základe podnetu podľa osobitného
predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v

protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá
pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán
môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky;
ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije.

23.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.24. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti k citovanému článku 3 nariadenia č. 2988/1995 uviedol, že 4-
ročná lehota, počas ktorej môže orgán verejnej správy začať konanie o nezrovnalostiach, je prekluzívna,
atonapriekskutočnostižeslovenskýprekladuvedenéhoustanoveniapoužívatermín„premlčaciadoba“.

Vzhľadom na časové súvislosti mal žalovaný prihliadať na uplynutie prekluzívnej lehoty ex offo.

25. K uvedenému tvrdeniu správny súd uvádza, že žalobca až do podania kasačnej sťažnosti nevzniesol
námietku premlčania a na preklúziu práva vymáhať časť finančného príspevku zo strany orgánu verejnej
správy poukázal až v kasačnom konaní.

26. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí,
časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch a urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom
reálnehodosiahnutiazamýšľanýchcieľov.Lehotykrozhodnutiutotižpredstavujúvprávnomštátejedenz
mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov
v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania

proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov
účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Preklúzia
je právny inštitút, ktorý je upravovaný naprieč odvetviami právneho poriadku. Dôsledkom preklúzie je
vždy zánik samotného práva, pričom s takto závažným následkom, ktorý je s preklúziou spojený, sa
spája i povinnosť orgánu verejnej moci, ako aj súdu, prihliadať na preklúziu z úradnej povinnosti.

27. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že v prípade lehoty uvedenej v článku 3 ods.
1 nariadenia č. 2988/95 ide o lehotu prekluzívnu a nie premlčaciu. K posúdeniu predmetnej lehoty
zaujal svoje stanovisko i generálny advokát C. D. Sánchez-Bordona prednesené dňa 08.09.2016 k veci
C-584/15, kde v bode 25. až 27. uviedol: „Bod 25 – „Považujem za vhodné na úvod uviesť jedno

spresnenie, ktoré pomôže pochopiť (nie príliš šťastnú) formuláciu kľúčového ustanovenia v tomto
spore, ktorým je článok 3 nariadenia č. 2988/95. Použitie slovného spojenia „premlčacia doba konania“
v článku 3 ods. 1 prvom pododseku môže byť mätúce. Napriek zdaniu nejde o premlčaciu dobu
„konania“ ako takého, ale o lehotu na uplatnenie nároku (v tomto prípade nároku správneho orgánu)
na vymoženie finančných prostriedkov, ktoré boli neoprávnene vyplatené prijímajúcej spoločnosti

z európskych zdrojov.“ Bod 26.: „Treba pripomenúť, že premlčanie je jedným zo spôsobov zániku práva
(resp. nároku na uplatnenie práva v súdnom konaní ako procesného práva) v dôsledku toho, že držiteľ
práva je určitý čas nečinný. Článok 3 nariadenia č. 2988/95 určuje správnemu orgánu maximálnu
štvorročnú lehotu (ktorú možno prerušiť) od spáchania nezrovnalosti na vymoženie súm, ktoré boli
neprávom vyplatené hospodárskemu subjektu. Pripomínam, že práve toto právo domáhať sa vrátenia

uvedených súm zaniká po štyroch rokoch, ak sa právo neuplatní.“ Bod 27 – „Je tiež vhodné uviesť
druhú poznámku. Keďže príslušný správny orgán môže počas týchto štyroch rokov konať v súvislosti
s nezrovnalosťou, ku ktorej údajne došlo, jeho konanie môže viesť a) k prerušeniu lehoty akýmkoľvek
vyšetrovacím úkonom vo veci, ktorý dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týkajú podozrenia
z nezrovnalostí, pričom musí rozhodnúť do ôsmich rokov, alebo b) k vydaniu rozhodnutia, ktorého

predmetom je správne opatrenie podľa článku 4 alebo jedna zo sankcií uvedených v článku 5 nariadenia
č. 2988/95.“ Rovnaký právny názor prevzal do svojej rozhodovacej praxe i český Nejvyšší správní soud
v rozhodnutiach sp. zn. 5 Afs 4/2021 zo dňa 18.03.2022 a sp- zn. 7 Afs 1/2023 zo dňa 16.08.2023.

28. Na posúdenie uplynutia premlčacej/prekluzívnej doby bolo zo strany správneho súdu nutné ustáliť

začatie jej plynutia, ktoré je viazané na čas spáchania nezrovnalosti v zmysle čl. 3 ods. 1 nariadenia
č. 2889/95. Ako vyplýva zo znenia čl. 1 ods. 2 nariadenia č. 2889/95 spáchanie nezrovnalosti
predpokladá súčasne splnenie dvoch podmienok, a to, že konanie predstavuje porušenie práva
Európskej únie a zároveň jej dôsledkom je (alebo by mohlo byť) poškodenie rozpočtu Európskej únie.
V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je pre začiatok plynutia premlčacej/prekluzívnej

doby rozhodujúci vždy dátum udalosti, ktorá nastala posledná. Uvedený názor konštatoval Súdny dvor
EÚ v rozsudku Glencore Céréales France C-584/15 zo dňa 02.03.2017, bod 47, z ktorého vyplýva,
že „..vzhľadom na podmienky potrebné na konštatovanie nezrovnalosti pripomenuté v bode 38 tohto
rozsudku, začína plynúť premlčacia lehota od dátumu udalosti, ktorá vznikla ako posledná, teda buď
dátumu vzniku škody, ak k tejto škode došlo po konaní či opomenutí predstavujúcom porušenie práva

Únie, alebo dátumu tohto konania či opomenutia, ak predmetná výhoda bola poskytnutá pred uvedeným
konaním či opomenutím“ (obdobne rozsudok Súdneho dvora EÚ C-59/14 zo dňa 06.10.2015, bod 26,
rozsudok Súdneho dvora EÚ C - 378/18 zo dňa 03.10.2019, bod. 33).29. V prejednávanej veci žalobca zverejnil výzvu na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania
dňa 30.07.2010. Lehota na podanie žiadosti o poskytnutie súťažných podkladov bola stanovená
do 05.08.2010 do 12:00 hod. Lehota na predkladanie ponúk bola stanovená do 03.09.2010 do

10:00 hod. Žalobca uzavrel s úspešným uchádzačom Zmluvu o poskytovaní vzdelávacích služieb
dňa 09.11.2010, dodatok č. 1 k zmluve dňa 31.12.2010, dodatok č. 2 k zmluve dňa 01.05.2011.
Ako vyplýva z kontrolných zistení ÚVO, žalobca neprimerane skrátil lehotu na vyžiadanie súťažných
podkladov, čo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. ÚVO zároveň skonštatoval, že
predmet zákazky bolo možné rozdeliť do viacerých samostatných časti v rámci predmetu zákazky.

Žalobca teda už zverejnením samotnej výzvy na predkladanie ponúk do verejného obstarávania
porušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní v procese obstarávania služieb, na ktoré mu bola
poskytnutá dotácia na základe žiadostí o platbu nenávratného finančného príspevku zo dňa 07.10.2011,
20.02.2012a02.12.2013.Zuvedenýchskutočnostívyplýva,žebolisplnenéobidvepodmienky,sktorými
nariadenie č. 2889/95 spája vznik nezrovnalostí, a to porušenie právnych predpisov (zákona o verejnom
obstarávaní) a škoda na rozpočte EÚ (vyplatenie jednotlivých platieb). Za čas vzniku nezrovnalostí je tak

možnéurčiťdátum07.10.2011,resp.20.02.2012a02.12.2013preďalšiejednotlivéplatby.Vjednotlivých
dokumentoch (napr. v bode 7 Správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 20.03.2015) žalovaný uvádzal
ako dátum zistenia nezrovnalosti deň 07.10.2011, t. j. deň prvého čerpania finančných prostriedkov.
V uvedenom prípade premlčacia/prekluzívna doba začala plynúť dňa 07.10.2011 a skončila by dňa
07.10.2015.

30. Ako vyplýva z čl. 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95 premlčacia/ prekluzívna doba
sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka
sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia/prekluzívna doba v
takomto prípade začína plynúť znova po každom akte prerušenia.

31. Pokiaľ ide o pojem „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania“ v zmysle článku 3 ods. 1
tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95, Súdny dvor EÚ už opakovane rozhodol, že premlčacia/
prekluzívna doba konania spĺňa všeobecne funkciu zabezpečenia právnej istoty a že takáto funkcia nie
je úplne splnená, ak táto doba môže byť prerušená akýmkoľvek úkonom kontroly všeobecnej povahy

zo strany vnútroštátneho orgánu, bez súvislosti s podozrením na nezrovnalosti týkajúce sa dostatočne
presne vymedzených činností. Článok 3 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2988/95 sa má vykladať
v tom zmysle, že správa z kontroly, ktorá len konštatuje existenciu nezrovnalosti bez uvedenia úmyslu ju
vyšetriť alebo stíhať, sa napriek tomu môže považovať za „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho
konania“ v zmysle tohto ustanovenia, ktorý môže prerušiť premlčaciu dobu konania uvedenú v článku

3 ods. 1 prvom pododseku, ak dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týka podozrenie
z nezrovnalostí (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 28.06.2022, OF, C-728/21). Pokiaľ vnútroštátne
orgány vyzývajúce osobu na predloženie ďalších informácií týkajúcich sa tejto transakcie odovzdajú tejto
osobe správu konštatujúcu nezrovnalosť, ku ktorej prispela v súvislosti s určitou transakciou a uložia jej
sankciu v súvislosti s uvedenou transakciou, prijmú tým akty, ktoré sú dostatočne presné a týkajú sa

vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho
pododsekunariadeniač.2988/95(rozsudokSúdnehodvoraEÚz11.06.2015,Pfeifer&Langen,C-52/14,
bod 42).

32. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný zaslal žalobcovi dňa 15.08.2014

list označený ako Zaslanie záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania – Oprava
(Aktualizácia č. 1). Prílohou listu bol aj samotný Záznam z administratívnej kontroly verejného
obstarávania zo dňa 06.08.2014, v ktorom boli uvedené jednotlivé zistené nedostatky s určenou
korekciou 10 % a odôvodnením tejto korekcie. Žalobca bol listom vyzvaný na zaslanie písomného
stanoviska k uvedeným zisteniam v lehote 14 dní od doručenia. Stanovisko žalobcu bolo žalovanému

doručené dňa 02.09.2014, na ktoré žalovaný následne reagoval listom zo dňa 28.10.2014. Správny
súd vychádzajúc z obsahu listu zo dňa 15.08.2014 a Záznamu z administratívnej kontroly verejného
obstarávania zo dňa 06.08.2014dospel k záveru, že tak v liste, ako aj samotnom zázname, je dostatočne
konkrétne uvedená nezrovnalosť, ktorej sa žalobca dopustil a ktorá mala byť predmetom ďalšieho
šetrenia, čiže išlo o akt v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95, ktorým

sa prerušilo dňa 15.08.2014 plynutie premlčacej/prekluzívnej doby vo vzťahu ku konaniu týkajúcemu
sa vzniknutých nezrovnalostí a týmto dňom začala plynúť nová 4- ročná prekluzívna doba. Žalovaný
následne vykonal ďalšie úkony, ktorý každý jednotlivo je možné považovať za vyšetrovací úkon
spôsobujúci prerušenie plynutia premlčacej/prekluzívnej doby.33. Oznámením o vzniku nezrovnalosti zo dňa 17.08.2015 Implementačná agentúra Ministerstva
práce, sociálnych veci a rodiny SR opätovne informovala žalobcu o vzniknutej nezrovnalosti. Prílohou

tohto oznámenia bola aj správa o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov.
Z obsahu tohto oznámenia správny súd jednoznačne vyvodil záver, že i tento úkon je možné v zmysle
článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95 považovať za vyšetrovací úkon, ktorým
sa prerušuje plynutie premlčacej/ prekluzívnej doby, ktorá začala opätovne plynúť dňa 15.08.2014.
Za úkon vedúci k prerušeniu plynutia premlčacej/prekluzívnej doby je možné považovať i zaslanie

záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania – aktualizácia č. 1 zo dňa 24.06.2016, ktorý
rovnako obsahuje konkrétne informácie týkajúce sa zistených porušení a ktorého prílohou bol záznam -
Aktualizácia č. 1 zo dňa 20.06.2016, ktorý v plnom rozsahu zmenil a nahradil záznam z administratívnej
kontroly zo dňa 06.08.2014. Dňa 29.11.2016 bola žalobcovi zaslaná žiadosť o písomné vyjadrenie
k záznamu – Aktualizácia č. 1 zo dňa 20.06.2016. Písomné vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému
doručené dňa 19.12.2016. Dňa 17.01.2017 bola žalobcovi zaslaná aktualizovaná správa o zistenej

nezrovnalosti spolu so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov. Dňa 02.05.2017 zaslal žalovaný
žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania, výsledkom ktorého bolo prvostupňové rozhodnutie,
potvrdené napadnutým rozhodnutím.

34. Správny súd posúdil uplynutie premlčacej/prekluzívnej doby aj s ohľadom na čl. 3 ods. 1 štvrtý

pododsek nariadenia č. 2988/95, v zmysle ktorého sa premlčanie/preklúzia stanú účinnými najneskôr
v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu,
s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie prerušené z dôvodu vedenia trestného konania. Uvedené
ustanovenietakurčilomaximálnupremlčaciu/prekluzívnudobunaosemrokov,zčohovyplýva,žeokrem
prípadu trestného konania, akty týkajúce sa vyšetrovania alebo právneho konania prijaté príslušným

orgánom a oznámené danej osobe v súlade s článkom 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č.
2899/95, nemajú za následok prerušenie lehoty stanovenej v článku 3 ods. 1 štvrtého pododseku tohto
nariadenia. Tento záver potvrdzuje účel tejto lehoty, aby premlčanie/preklúzia príslušných právnych
konaní týkajúcich sa nezrovnalostí nemohlo byť prerušujúcimi sa aktmi, ktoré sa opakujú, posúvané na
neurčito (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 11.06.2015, Pfeifer & Langen, C-52/14, bod 71 -73).

35. V prejednávanom prípade začala premlčacia/prekluzívna doba plynúť dňa 07.10.2011 a v zmysle
čl. 3 ods. 1 štvrtý pododsek nariadenia č. 2988/95 by uplynula dňa 07.10.2019. Napadnuté rozhodnutie
bolo vydané dňa 05.03.2018, z čoho vyplýva, že bolo vydané pred uplynutím prekluzívnej doby.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že námietka žalobcu
týkajúca sa preklúzie je nedôvodná. Rovnako nedôvodné je aj tvrdenie žalobcu o ochrane
dobromyseľnosti, keď verejné obstarávanie bolo vykonané v roku 2010 a nezrovnalosť bola zistená
až v roku 2016. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca bol o zistenej
nezrovnalosti informovaný už v auguste 2014. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že doba,

ktorá uplynula od vykonania verejného obstarávania po oznámenie nezrovnalosti sa môže javiť ako
neadekvátna, neprekročila však zákonom stanovenú dĺžku, v rámci ktorej bol žalovaný oprávnený
vykonať opätovnú kontrolu a začať správne konanie týkajúce sa vrátenia vyplatených finančných
prostriedkov, s čím musel byť žalobca uzrozumený už pri podpise zmluvy o poskytnutí NFP.

37. Kasačný súd vo svojom rozsudku zároveň konštatoval, že krajský súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku nereagoval na tvrdenie žalobcu, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pred
vydaním záznamu - Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016. Krajský súd mal dospieť k mylnému záveru, že
sťažovateľ namietal nemožnosť vyjadriť sa k samotnému záznamu - Aktualizácii č. 1 zo dňa 20.06.2016,
pričom žalobca poukázal na skutočnosť, že nemal možnosť oboznámiť sa s podkladmi pred jeho

vydaním. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že záznam - Aktualizácia č. 1 zo dňa 20.06.2016
vychádza zo Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 06.08.2014. Ako
vyplýva zo záznamu - Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016, ako aj zo sprievodného listu k zaslaniu
záznamuzodňa24.06.2016,doobsahuzáznamu-Aktualizácieč.1zodňa20.06.2016bolizapracované
závery ÚVO uvedené v Protokole o výsledku kontroly VO zo dňa 08.04.2015, ktorý bol žalobcovi

doručený dňa 13.04.2015 a bolo mu umožnené vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam. Dňa 27.04.2015
bolo ÚVO doručené vyjadrenie, v ktorom sa žalobca vyjadril iba ku kontrolným zisteniam č. 1 a č. 2.
ÚVO preveril opodstatnenosť vyjadrenia a dňa 29.05.2015 zaslal žalobcovi vyjadrenie k namietaným
skutočnostiam vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam spolu s pozvánkou naprerokovanie protokolu za účelom jeho oboznámenia sa s obsahom. Žalobca zaslal dňa 29.05.2015
prostredníctvome-mailuinformáciuotom,žesaprerokovanianezúčastnízdôvoduplánovanejslužobnej
cesty a súhlasil s tým, aby prerokovanie protokolu prebehlo bez jeho účasti. Dňa 01.06.2015 prebehlo

prerokovanie protokolu bez účasti žalobcu.

38. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že zistenia ÚVO, ktoré tvorili
podklad pre vydanie záznamu - Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016, boli uvedené v protokole o výsledku
kontroly VO zo dňa 08.04.2015 a žalobca tak mal možnosť sa s týmito podkladmi oboznámiť a následne

sa k ním aj vyjadriť. Uvedené vyplýva aj z písomného vyjadrenia k Záznamu z administratívnej
kontroly verejného obstarávania – aktualizácia č. 1 zo dňa 14.12.2016, v ktorom žalobca uviedol,
že „k záverom z protokolu, ktoré boli následne zapracované do Záznamu z administratívnej kontroly
VO – aktualizácia č. 1. naďalej trváme na svojom vyjadrení. Vyjadrenie ku kontrolným zisteniam
k Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene
adoplneníniektorýchzákonovzneníneskoršíchpredpisovpovažujtezatotožnésvyjadrenímkzáverom,

ktoré sú obsiahnuté v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania – aktualizácie
č. 1“. Správny súd z uvedeného dôvodu po opätovnom preskúmaní žalobnej námietky týkajúcej sa
nemožnosti oboznámiť sa s podkladmi pred vydaním záznamu - aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016
dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná. Nad rámec uvedeného správny súd poukazuje na
obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že žalobca mal opakovanú možnosť oboznámiť sa

s priebehom administratívneho konania, kontrolnými zisteniami, vznášať svoje pripomienky a vyjadrovať
sa k jednotlivým skutočnostiam a kontrolným zisteniam, čo aj opakovane urobil. Rovnako bol žalobca
vyzvanýnavyjadreniesakvšetkýmzistenýmskutočnostiampredvydanímprvostupňovéhorozhodnutia.
Postup správnych orgánov bol legitímny a nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že by postupom
príslušných správnych orgánov došlo k zásahu do jeho práv.

39. Vo vzťahu k námietke, že žalobcovi neboli poskytnuté prostriedky Európskej únie, ale len prostriedky
zo štátneho rozpočtu, na ktoré nie je možné aplikovať právny režim použitý žalovaným, správny
súd poukazuje na bod 18 tohto rozsudku. Finančný príspevok bol žalobcovi poskytnutý v zmysle
zákona o podpore z fondov EÚ, ktorý odkazuje na aplikáciu nariadenia č. 2988/95 ako aj nariadenia

č. 1083/2006. V zmysle § 2 písm. e) zákona o rozpočtových pravidlách, prostriedkami Európskej
únie sú finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v
Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom platobného orgánu alebo certifikačného orgánu, pričom
na tomto mieste zákonodarca opätovne odkazuje na nariadenie č. 1083/2006. V citovanom ustanovení
sa deklaruje právny status prostriedkov Európskej únie poskytnutých Slovenskej republike z fondov

Európskeho spoločenstva. Tieto prostriedky sa podľa zákona o rozpočtových pravidlách zaraďujú do
štátneho rozpočtu, z ktorého sú na základe tohto zákona poskytované prostredníctvom platobných
jednotiek ďalším prijímateľom, avšak sú poskytované z rozpočtu Európskej únie, a teda nakladanie
s nimi sa jednoznačne riadi príslušnými nariadeniami Európskej únie. Vzhľadom na uvedené správny
súd námietku žalobcu, že žalovaný s ohľadom na status finančných prostriedkov aplikoval na jeho prípad

nesprávny právny režim, vyhodnotil ako neopodstatnenú.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk správny súd dospel k záveru, že žiaden zo žalobcom
namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je dôvodný, a
preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

42. Žalobca bol v kasačnom konaní úspešný, preto mu správny súd podľa § 467 SSP v spojení s § 167
SSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom
rozsahu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca

od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).