Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200213
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1021200213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-6S/30/2021

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej
a členov senátu JUDr. Iny Šingliarovej a Mgr. Pavla Ištóka v právnej veci žalobcu: EuroSpotrebiteľ,
občianske združenie, IČO: 51428148, so sídlom v Kysuckom Novom Meste, Sládkovičova 1222/73, proti
žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, IČO: 31364501, so sídlom v Bratislave, Klemensova 8,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28480/2021/o zo dňa 5.2.2021, takto

r o z h o d o l :

BA-6S/30/2021
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Železnice Slovenskej republiky č. 28480/2021/o zo

dňa 5.2.2021 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 28480/2020/O140-1 zo dňa 22.1.2021 z r u š u j
e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobca má voči žalovanému právo ma úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podaním zo dňa 13.1.2021, doručeným žalovanému elektronicky dňa 13.1.2021, požiadal
o sprístupnenie informácie – kópie úplného znenia dokumentu „Analýza a rozpracovanie alternatívnych

modelov financovania ŽSR“ k Zmluve o dielo č. 4366/2018/5400/023 v sume 299.000,- € uzatvorenej
medzi spoločnosťou NOESIS Strategies, s.r.o. a Železnicami Slovenskej republiky.

2. Prvostupňovým rozhodnutím č. 28480/2020/O140-1 zo dňa 22.1.2021 Odbor komunikácie
Generálneho riaditeľstva žalovaného nevyhovel žiadosti žalobcu a požadovanú informáciu mu
nesprístupnil. Svoje rozhodnutie odôvodňoval tým, že Analýza je individualizovaným a jedinečným
výsledkom tvorivej duševnej činnosti na základe použitia vedeckých a iných vysoko odborných postupov

a analýz, pričom jeho jedinečnosť je daná osobitným prínosom prejavujúcim sa najmä v celkovom
usporiadaní myšlienok, dedukcií, analytických prvkov a právnych a ekonomických názorov autorov
zosobnených v celom rozsahu Analýzy. Podľa jeho názoru Analýza ako celok napĺňa všetky znaky
autorského diela podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení
neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“). Všetky výhradné majetkové práva k Analýze ako
dielu a ostatné príslušné oprávnenia jednotlivých jej autorov vykonáva výlučne spoločnosť NOESIS
Strategies, s.r.o., ako zhotoviteľ. Prvostupňový správny orgán tiež uviedol, že toto dielo bolo zhotovené

pre interné účely a pre účely následnej implementácie riešení a východísk v rámci fungovania ŽSR a na
základe zmluvy je žalovaný oprávnený použiť dielo výlučne na horeuvedený účel v zmysle ustanovenia
§ 558 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení s autorským
zákonom.3. Žalovaný ako povinná osoba vyzval spoločnosť NOESIS Strategies, s.r.o., aby sa s poukazom na
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene

adoplneníniektorýchzákonov(ďalejako„zákonoslobodeinformácií“)vyjadrila,čiakoosobaoprávnená
podľa autorského zákona udeľuje súhlas so sprístupnením diela. Spoločnosť NOESIS Strategies, s.r.o.,
listom zo dňa 15.1.2021 s poskytnutím diela tretej osobe nesúhlasila.

4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,

v ktorom namietal nezákonný postup a nezákonné nesprístupnenie požadovaných informácií v rozpore
s právom na informácie a právom na prístup k dokumentom.

5. Generálny riaditeľ žalovaného druhostupňovým rozhodnutím č. 28480/2021/o zo dňa 5.2.2021
odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a prvostupňové rozhodnutie č. 28480/2020/O140-1 zo dňa
22.1.2021 potvrdil. V rámci odvolacieho konania sa zaoberal otázkou, či Analýza ako dielo je svojím

obsahom a podstatou takým dokumentom, ktorého sprístupnením by bolo možné porušiť ochranu práva
duševného vlastníctva s poukazom na § 3 ods. 1 a § 5 autorského zákona. Druhostupňový správny
orgán dospel k záveru, že sprístupnením Analýzy možno porušiť ochranu duševného vlastníctva,
a tým pre jeho sprístupnenie platí osobitný režim vyjadrený v § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode
informácií. Zdôraznil, že spoločnosť NOESIS Strategies, s.r.o., nesúhlasila so sprístupnením Analýzy a

je nositeľom všetkých majetkových práv k nej. Skutočnosť, že nositeľom majetkových práv k autorskému
dielu je právnická osoba, je podľa neho obvyklá vec. Odvolanie žalobcu podľa žalovaného smeruje
proti rozhodnutiu vo veci, ktoré nepatrí do vecnej pôsobnosti Charty základných práv Európskej únie
s ohľadom na jej čl. 51 ods. 1, a teda k porušeniu práv žalobcu v tomto smere nemohlo dôjsť. K námietke
absencie pečiatky druhostupňový správny orgán uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu bolo opečiatkované a výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje konkrétne ustanovenie
zákona o slobode informácií, na základe ktorého rozhodol o žiadosti. Žalovaný nevykonal dokazovanie
znaleckým posudkom, ako navrhoval žalobca, pretože by to bolo nadbytočné vzhľadom na spoľahlivo,
presne a úplne zistený skutočný stav veci.

II. Žaloba

6. Žalobca sa včas podanou žalobou, pôvodne podanou na Krajskom súde v Bratislave, domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28480/2021/o zo dňa 5.2.2021, jeho zmeny spolu
s prvostupňovým rozhodnutím č. 28480/2020/O140-1 zo dňa 22.1.2021 a sprístupnenia všetkých

požadovaných informácií; alternatívne sa domáhal ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca namieta nezákonný postup a nezákonné nesprístupnenie požadovaných informácií,
rozhodnutia sú podľa jeho názoru v rozpore s právom na prístup k informáciám. Namietal porušenie čl.

41 a čl. 42 Charty základných práv Európskej únie.

8. Žalobca namietal, že vo výroku druhostupňového rozhodnutia absentuje zákonné ustanovenie, podľa
ktorého mu nebola informácia sprístupnená, a chýba aj pečiatka na rozhodnutí. Preventívne namietal,
že vo veci konal funkčne nepríslušný správny orgán.

9. Podľa názoru žalobcu žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože požadovanej informácii
bola neoprávnene priznaná ochrana podľa autorského zákona. Na verejnosť prenikli informácie
o nehospodárnom nakladaní s verejnými financiami cez zneužitie práva prostredníctvom tohto projektu
(údajného diela). Namietal, že spoločnosť NOESIS Strategies, s.r.o., nie je autorom diela, tým môže

byť len fyzická osoba alebo skupina fyzických osôb. Požadovaná informácia bola zakúpená za verejné
zdroje(zmajetkuštátuvprospechspoločnostiakocelku)aboldanýkonkludentnýsúhlasnazverejnenie.
Informácie sprístupnené verejnosti za účelom verejnej kontroly nakladania s majetkom žalovaného
a štátu nemôžu tvoriť neoprávnený zásah do autorského práva a ochrany diela. Žalobca ďalej tvrdí, že
Analýza obsahuje aj informácie, ktoré nie sú autorským zákonom ani Obchodným zákonníkom chránené

a povinná osoba ich bola povinná sprístupniť. Navrhol pribrať do konania znalca za účelom preverenia
tejto skutočnosti.III. Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Pridržiaval sa odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia a poukázal na skutočnosť, že hoci disponuje požadovanými informáciami,
jeho sprístupneniu bráni ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií. Uviedol, že pokiaľ
predmetná Analýza spĺňa znaky autorského diela podľa autorského práva, tak je autorským dielom.
Uvádza,žeautorskýzákonumožňujeaprizamestnaneckomdielevýslovnepredpokladá,abymajetkové
práva vykonávala právnická osoba, pričom ustanovenie § 90 ods. 6 autorského zákona obsahuje fikciu,

že autor de facto udelil zamestnávateľovi súhlas aj na výkon (zásah do) osobnostných práv autora,
pričom autorský zákon taktiež v ustanovení § 18 ods. 5 umožňuje autorovi, aby udelil súhlas so zásahom
do svojich osobnostných práv. Poukázal na skutočnosť, že zhotoviteľ Analýzy ako diela nedal súhlas
na jej sprístupnenie.

11. Vo vzťahu k namietanému porušeniu § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) uviedol, že výrok
prvostupňového rozhodnutia obsahuje konkrétne ustanovenia zákona o slobode informácií, na základe
ktorých rozhodol o žiadosti žalobcu. K námietke absencie úradnej pečiatky uviedol, že obe rozhodnutia
obsahovali odtlačok pečiatky.

12. K žalobcom tvrdeným informáciám o nehospodárnom nakladaní s verejnými financiami uviedol, že
žalobca vymedzil predmet konania v žiadosti o sprístupnenie informácie, v ktorej žiadal o sprístupnenie
Analýzy, nie sprievodných dokumentov. Návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania
žalovaný považoval za irelevantný. Žalovaný zotrval na názore, že bol naplnený zákonný dôvod na
nesprístupnenie požadovanej informácie podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií.

IV. Replika žalobcu

13. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.

V. Duplika žalovaného

14. Žalovaný v duplike k replike žalobcu poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2015,
v zmysle ktorého podľa čl. 51 ods. 1 Charty sú ustanovenia Charty určené pre členské štáty výlučne

vtedy, ak vykonávajú právo únie.

VI. Relevantná právna úprava

15. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

16. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

17. Podľa čl. 10 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať
názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez
ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,
televíznym alebo filmovým spoločnostiam (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti

aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám,
ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo
morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania
autority a nestrannosti súdnej moci (ods. 2).

18. Podľa § 2 ods. 1 až ods. 3 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona
sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky,
ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právacha povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti (ods. 1). Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a
právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného

zákona (ods. 2). Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa
odseku 1 a 2 a zdravotné poisťovne (ods. 3).

19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám,
ktoré majú povinné osoby k dispozícii (ods. 1). Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie

o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného
celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa
životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy
(ods. 2).

20.Podľa§10ods.1zákonaoslobodeinformáciíinformácieoznačenéakoobchodnétajomstvopovinná

osoba nesprístupní.

21. Podľa § 10 ods. 2 písm. c/ zákona o slobode informácií porušením alebo ohrozením obchodného
tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka
používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho

územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo
nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

22. Podľa § 10 ods. 3 zákona o slobode informácií porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva
nie je ani zverejnenie zmluvy podľa § 5a.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie
informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva
ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných
predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas.

24. Podľa § 12 ods. 1 zákona o slobode informácií všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva
povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení
tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba
dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

25. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácii ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

26. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

27. Podľa § 58 SP ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán

najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (ods.
1). O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho
zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo
založil (ods. 2). Ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho
orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (ods. 3).

28. Podľa čl. 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní
zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne
vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú
ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí

Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami.

29. Podľa § 1 ods. 1 autorského zákona tento zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s
vytvorením a použitím autorského diela (ďalej len "dielo") alebo umeleckého výkonu, v súvislosti svýrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti
s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli
chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu

audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len "vysielateľ"),
vydavateľa periodika, autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy.

30. Podľa § 3 ods. 1 autorského zákona predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia
alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez

ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

31.Podľa§3ods.2autorskéhozákonadielomjeliterárnedielo,slovesnédielo,divadelnédielo,hudobné
dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia,
kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa
odseku 1.

32. Podľa § 13 ods. 1 autorského zákona autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.

33. Podľa § 90 ods. 1 autorského zákona dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich
mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu sa považuje za zamestnanecké

dielo.

34. Podľa § 90 ods. 4 autorského zákona majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva
vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Pri výkone majetkových práv
autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom nesmie autor udeliť tretej osobe súhlas na použitie

tohto diela a autor je povinný sám sa zdržať výkonu majetkových práv k tomuto dielu.

35. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,

údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

VII. Pojednávanie

36. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z.

o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.
(ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
6S/30/2021 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/30/2021.

37. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/
zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 22.11.2023 rozsudkom, ktorý
verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného a v neprítomnosti žalobcu. Žalobca bol

na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal
o odročenie pojednávania; v žalobe súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

VIII. Závery Správneho súdu v Bratislave

38. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení požadovanej
informácie („Analýza a rozpracovanie alternatívnych modelov financovania ŽSR“ k Zmluve o dielo č.
4366/2018/5400/023 v sume 299.000,- € uzatvorenej medzi spoločnosťou NOESIS Strategies, s.r.o.
a Železnicami Slovenskej republiky) z dôvodu ochrany autorského diela. Medzi účastníkmi je sporné,

či požadovaná informácia je autorským dielom a či jej sprístupneniu bráni zákonná prekážka § 11 ods.
1 písm. c/ zákona o slobode informácií.39. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu
garantovanýmiÚstavouSlovenskejrepubliky,ListinouzákladnýchprávaslobôdaDohovoromoochrane
ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno

ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26
ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie
čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na
ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení

základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.

40. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na
rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná
osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov
verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie.

Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány zverejňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3
ods. 1 zákona o slobode informácií), až na výnimky určené zákonom (§ 8 až § 13 zákona o slobode
informácií). Orgány verejnej moci a ďalšie subjekty majú povinnosť poskytovať informácie za podmienok
a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Zákon pri určení rozsahu sprístupňovaných
informácií vychádza z princípu otvorenosti verejnej sféry namiesto doterajšieho princípu dôvernosti.

41. Je nepochybné, že žalovaný Železnice Slovenskej republiky je povinnou osobou podľa § 2 ods. 2
zákona o slobode informácií, pretože bol založený Ministerstvom dopravy, spojov a verejných prác SR
na základe zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky ako právny nástupca Železníc
Slovenskej republiky, š.p., na dobu neurčitú a má majetkovú účasť štátu (výpis z Obchodného registra

Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, Vložka č. 312/B).

42. Vo všeobecnosti platí, že podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií sa sprístupňujú všetky
informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej
osoby a práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či

informáciu ako takú možno sprístupniť aspoň v obmedzenom rozsahu a ak požadovanú informáciu
nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba túto informáciu nesprístupní.
Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú v súlade
so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za súčasného zohľadnenia
podstaty a zmyslu práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti

nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného
zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v § 8 až § 13
zákona o slobode informácií. Informácie sa pritom sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného
dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Obmedzenie práva na informácie je dovolené
pri splnení formálnych a materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava

takého obmedzenia; materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a
slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť
obmedzenia v demokratickej spoločnosti.

43. Žalovaný svoje rozhodnutie o nesprístupnení informácie odôvodnil ustanovením §

11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií, nakoľko by tým mohlo dôjsť k porušeniu ochrany
duševného vlastníctva ustanovenej osobitným predpisom; okrem prípadu, ak oprávnená osoba udelí
na sprístupnenie informácie súhlas. Spoločnosť NOESIS Strategies, s.r.o., súhlas so sprístupnením
Analýzy ako diela neudelila.

44. Nemožno opomenúť, že Zmluva o dielo č. 4366/2018/5400/023 zo dňa 18.12.2018 uzatvorená
medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou NOESIS Strategies, s.r.o., ako zhotoviteľom
podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka neobsahuje žiadne zmluvné dojednania a podmienky,
ktoré by obmedzovali, resp. vylučovali sprístupňovanie informácií tretím osobám z dôvodu obmedzenia
autorským zákonom. Z uvedenej zmluvy nevyplýva, že zhotoviteľ sa zaväzuje zhotoviť autorské dielo

v zmysle autorského zákona – zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť dielo v súlade so zákonom č. 513/2009
Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyhláškou
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 205/2010 Z.z. o určených technických zariadeniach a
určených činnostiach a činnostiach na určených technických zariadeniach v znení neskorších predpisova vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 508/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými,
zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú

za vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov. Hoci sa uzatvorená zmluva nazýva
„Zmluvou o dielo“ bez ďalšieho to neznamená, že predmetom je zhotovenie autorského diela v zmysle
autorského zákona. Ustanovenie § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je zmluva
uzavretá, je koncipované pomerne všeobecne a dielo nedefinuje za každých okolností ako autorské
dielo (dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci,

jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok
inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo
jej časti).

45. Správny súd sa zaoberal aj otázkou, či na predmetnú Analýzu možno aplikovať ustanovenia
autorskéhozákona.Ustanovenie§3ods.1autorskéhozákonadefinujedieloakodielozoblastiliteratúry,

umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným
zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho
dokončenia. Podľa názoru správneho súdu vyhotovená Analýza podmienky diela podľa citovaného
ustanovenianespĺňa;navyše,akoautorskédieloniejedefinovanáanivsamotnejzmluveaniejezrejmé,
aké konkrétne vedecké postupy boli pri nej použité (žalovaný ich nekonkretizuje). Autorským dielom

je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného
umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého
diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1 (§ 3 ods. 2 autorského zákona).

46. V zmysle § 13 ods. 1 autorského zákona je autorom fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Analýzu

v predmetnej veci mala vytvoriť právnická osoba (NOESIS Strategies, s.r.o.) aj za použitia prípadných
subdodávateľov. Ani na základe tohto ustanovenia nemôže byť Analýze priznaná ochrana podľa
autorského práva. Autorom diela môže byť výlučne fyzická osoba a nie právnická osoba; autorský
zákon v tejto súvislosti nepripúšťa žiadnu výnimku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že
jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti je potrebné odlišovať od netvorivej činnosti, ako napríklad

výsledky meraní, nákresy, výpočty podľa vopred daných vzorcov alebo postupov, čo sa pri takejto
Analýze vzhľadom na jej predmet predpokladá. Vzhľadom na uvedené sa správny súd nestotožnil ani
s námietkou žalovaného ohľadom zamestnaneckého diela, nakoľko nie je splnená zákonná podmienka
definície diela. Správny súd opakuje, že dielo v zmysle Obchodného zákonníka bez ďalšieho ešte
nepredstavuje dielo v zmysle autorského zákona.

47. V článku VIII. Zmluvy o dielo s názvom Povinnosti zhotoviteľa v súvislosti s priamymi
dodávateľmi upravuje oprávnenie zhotoviteľa poveriť časťou realizácie diela subdodávateľmi uvedenými
v Prílohe č. 5 Zmluvy o dielo. Príloha č. 5 uvádza zoznam priamych subdodávateľov s uvedením
predmetu subdodávky, ako napríklad Strategické a analytické poradenstvo pri železničnej infraštruktúre

v súvislosti s financovaním bez uvedenia oprávnenej osoby. Z uvedeného takisto vyplýva, že nemôže
ísť o zamestnanecké dielo, nakoľko v tomto prípade absentuje základný vzťah zamestnávateľa
a zamestnanca založený pracovnou zmluvou, resp. obdobný pracovný vzťah, a teda pôvodným
nositeľom práv nie je zamestnanec zhotoviteľa. Ide o obchodný záväzkový vzťah. Z uvedených dôvodov
je argument žalovaného o nesprístupnení požadovanej informácie z dôvodu autorskej ochrany diela

(§ 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií) bezpredmetný a predstavuje nesprávne právne
posúdenie veci.

48. Správny súd poukazuje aj na čl. IX. ods. 6 Zmluvy o dielo, podľa ktorého sa zmluvné strany
dohodli, že všetky technické, cenové, odborné informácie a iné skutočnosti, s ktorými objednávateľ

oboznámil zhotoviteľa počas plnenia predmetu zmluvy, sú predmetom obchodného tajomstva a nebudú
poskytnuté tretej osobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa. Tento záväzok
zostáva v platnosti aj po ukončení plnenia podľa zmluvy, a to bez časového obmedzenia. Z uvedeného
možno dospieť k záveru, že je potrebné posudzovať najmä otázku obchodného tajomstva. Zákon
o slobode informácií upravuje sprístupnenie alebo nesprístupnenie obchodného tajomstva v inom

ustanovení – v § 10 – ako je úprava ochrany autorského práva.

49. Podľa § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií informácie označené ako obchodné tajomstvo
povinná osoba nesprístupní. V zmysle § 10 ods. 2 písm. c/ zákona o slobode informácií porušením aleboohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie, ktorá sa získala za verejné
prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom
obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na

základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

50. Pojem „verejné prostriedky“ nie je v zákone o slobode informácií výslovne definovaný. Legálnu
definíciu pojmu „verejné prostriedky“ však obsahuje zákon č. 523/2004 Z.z.: verejnými prostriedkami sa
na účely tohto zákona rozumejú finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej

správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii (§ 2 písm.
a/ zákona č. 523/2004 Z.z.). Subjekty, ktoré hospodária s verejnými prostriedkami, sú zapísané v
registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky (§ 3 ods. 1 zákona č. 523/2004
Z.z.). Správny súd konštatuje, že Železnice Slovenskej republiky sú evidovaná v registri organizácií
ŠtatistickéhoúraduSRakoštátomvlastnenáspoločnosť,zčohovyplýva,žejesubjektomhospodáriacim
s verejnými prostriedkami. Z uvedených dôvodov bol žalovaný povinný sa zaoberať ustanovením § 10

zákona o slobode informácií a vyhodnocovať, či požadovanú informáciu v jeho intenciách sprístupní
alebonesprístupníajsohľadomnahospodáreniesverejnýmiprostriedkami.Žalovanýsavšakpostupom
podľa ustanovenia § 10 zákona o slobode informácií nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia tento postoj
ani nevysvetlil, čo je tiež dôvodom zrušenia rozhodnutia.

51. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa absencie úradnej pečiatky na rozhodnutiach správnych
orgánov správny súd uvádza, že v zmysle § 47 ods. 5 SP je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia
úradná pečiatka. Správny súd konštatuje, že námietka žalobcu bola v tejto veci nedôvodná, pretože tak
prvostupňové rozhodnutie č. 28480/2020/O140-1 zo dňa 22.1.2021 ako aj druhostupňové rozhodnutie
č. 28480/2021/o zo dňa 5.2.2021 sú na záverečnej strane opatrené pečiatkou žalovaného, čo jasne

dokumentuje predložený administratívny spis žalovaného.

52. Žalobca taktiež namietal, že vo výroku rozhodnutia žalovaný neuviedol, ktoré ustanovenie je
dôvodom odopretia sprístupnenia informácie. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie č.
28480/2020/O140-1 zo dňa 22.1.2021 vo výroku neobsahuje ustanovenie zákona o slobode informácií,

podľaktoréhomunebolainformáciasprístupnená(§11ods.1písm.c/zákonaoslobodeinformácií),hoci
to ustanovenie § 47 ods. 2 SP vyžaduje. Ide o vadu rozhodnutia spôsobujúcu jeho nepreskúmateľnosť
a tým aj prekážku pre žalobcu z hľadiska identifikácie právnej normy, podľa ktorej mu nebola informácia
sprístupnená. Správny poriadok v citovanom ustanovení vyžaduje, aby bolo ustanovenie zákona
uvedené vo výroku rozhodnutia, nemôže to zhojiť uvedenie ustanovenia len v odôvodnení rozhodnutia.

Na druhej strane, v druhostupňovom rozhodnutí č. 28480/2021/o zo dňa 5.2.2021 sa už vo výroku
nachádzaustanoveniezákona,podľaktoréhodruhostupňovýsprávnyorgánrozhodoloodvolanížalobcu
- § 59 ods. 2 SP, a v tomto prípade k vade výroku neprišlo.

53. Žalobca ďalej namietal porušenie čl. 41 a čl. 42 Charty základných práv Európskej únie. Správny

súd považuje túto jeho námietku za nedôvodnú vzhľadom na rozsah pôsobnosti Charty vymedzený
v jej čl. 51 ods. 1: „ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie,
orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V
dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi
príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené

zmluvami“. V predmetnej právnej veci orgány verejnej správy neaplikovali na vec právo Európskej únie,
ale vnútroštátne právo – zákon o slobode informácií. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu
práv žalobcu uvedených v čl. 41 a čl. 42 Charty, a jeho námietka je preto bezpredmetná.

54. Nedôvodná je aj námietka žalobcu o nedostatku funkčnej príslušnosti orgánu rozhodujúceho

o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa § 19 ods. 2 prvá veta zákona o slobode informácií o
odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla
alebo mala rozhodnúť. Podľa § 58 ods. 2 SP o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby
rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký
útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil. Generálny riaditeľ železníc je v zmysle §

7 ods. 3 zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky štatutárnym orgánom železníc.
Vecnú a funkčnú príslušnosť útvarov Železníc Slovenskej republiky bližšie špecifikuje nariadenie
generálneho riaditeľa železníc č. 4/2006 o slobodnom prístupe k informáciám: prvostupňovým orgánom
je Odbor komunikácie Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky a o odvolaní proti jehorozhodnutiu rozhoduje generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky. Z obsahu administratívneho
aj súdneho spisu vyplýva, že v prvom stupni rozhodol Odbor komunikácie Generálneho riaditeľstva
Železníc Slovenskej republiky a v druhom stupni o odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ Železníc

Slovenskej republiky, ako orgány príslušné podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií a nariad enia
generálneho riaditeľa železníc č. 4/2006 o slobodnom prístupe k informáciám.

55. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie orgánu verenej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,

keďžesanezaoberaliotázkouobchodnéhotajomstva,alenesprávneotázkouochranyautorskéhopráva,
čo spôsobuje ich nezákonnosť a dôvod na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP s vrátením veci
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

56. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je v zmysle § 191 ods. 6 SSP
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní orgán verejnej správy nanovo posúdi

žiadosť žalobcu podanú dňa 13.1.2021 a rozhodne o nej z hľadiska splnenia zákonných podmienok
v intenciách ustanovení zákona o slobode informácií a obchodného tajomstva. Svoje rozhodnutie
náležite odôvodní a vo výroku rozhodnutia uvedenie ustanovenie, podľa ktorého hmotnoprávne
rozhodol.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči
neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho

na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).