Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200107
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:3022200107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca
spravodajca), v právnej veci žalobcu: TROCKEN, s. r. o., so sídlom Doležalova 15C, 821 04 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 46 869 590, právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom
Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 668 745, proti žalovanému:
Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2578
zo dňa 09.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

Prvostupňové rozhodnutie

1. Inšpektorát práce Trenčín (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“ alebo „inšpektorát práce“)

rozhodnutím č. IPTN/1PTN_PRAV ODD/ROZ/2021/798 zo dňa 12.11.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa ustanovenia § 7b ods. 8 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) uložil žalobcovi pokutu v sume 15.000,- Eur za
porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia:
- § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúcej v tom, že
tento ako zamestnávateľ porušil zákaz prijať prácu tým, že prijal dňa 25.02.2020 cezhraničnú dodávku

prác na základe Rámcovej zmluvy o spolupráci na dodávku diela a služieb zo dňa 23.12.2019 od
právnickej osoby ADDA Agency Kereskedelmi és A. B. C. D., E. – F. G. XX, XXXX H., I., IČO: 99990348,
zapísaná v registri Registrového súdu, číslo zápisu: 08-09-031196, ICZ: 9000612962 prostredníctvom
fyzických osôb vykonávajúcich prácu „picker“ na pracovisku DC TESCO E. XXX, XXX XX E., IČO:
31 321 828, konkrétne J. H., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., I. M., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., E. N., nar.
XX.XX.XXXX, K. A. L., O. B., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., A. M., nar. XX.XX.XXXX, občan A. L., A. M.,
nar. XX.XX.XXXX, občan A. L., M. B., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., J. I., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., J. L.,

nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., M. L., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., J. N., J. XX.XX.XXXX, K. A. L., N. A., nar.
XX.XX.XXXX,občanA.L.,P.O.,nar.XX.XX.XXXX,K.A.L.,Q.R.,nar..XX.XX.XXXX,K.G.vykonávajúci
prácu, S. F., nar. XX.XX.XXXX, K. G., P. T., nar. XX.XX.XXXX, K. G., A. N., nar. XX.XX.XXXX, K. G.,
K. F., nar. XX.XX.XXXX, K. G., A. U., nar. XX.XX.XXXX, K. G. – štátnych príslušníkov krajiny, ktorénelegálne zamestnávala, čím porušil zákaz nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovenia § 3 ods.
2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, keďže
neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu – § 21 ods. 1 písm. a) až

f) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o službách zamestnanosti“);

a s prihliadnutím na absorpčnú zásadu aj za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia:

- § 99 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník
práce“) spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ v súvislosti s výkonom inšpekcie práce
na pracovisku DC TESCO Beckov 550, 916 38 Beckov neviedol v období mesiaca január 2020
a mesiaca február 2020 evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec
časového úseku, v ktorom zamestnankyňa B. V. I., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou mal uzatvorenú Pracovnú
zmluvu zo dňa 31.10.2019, vykonávala prácu, pričom v zmysle písomného dokladu týkajúceho sa

evidencie pracovného času „Mesiac 01/2020 a Mesiac 02/2020“ bol zaznamenaný len celkový počet
odpracovaných hodín.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa vykonal
u žalobcu v období od 25.02.2020 do 15.04.2020 výkon inšpekcie práce na pracovisku DC TESCO

Beckov 550, 916 38 Beckov. O výsledku výkonu inšpekcie bol spísaný protokol č. ITN-090-2-2.4/P-
A24,28-20 zo dňa 15.04.2020. Obsah protokolu nebol so žalobcom prerokovaný osobne s prihliadnutím
na vyhlásenú mimoriadnu situáciu na území Slovenskej republiky a v nadväznosti na prijaté opatrenia
Ústredného krízového štábu Slovenskej republiky dňa 12.03.2020 na zamedzenie šírenia nákazy
COVID-19. Z uvedeného dôvodu bol predmetný protokol dňa 15.04.2020 zaslaný žalobcovi elektronicky

s možnosťou vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v bodoch predmetného protokolu v lehote 3
pracovných dní od jeho prevzatia. Zároveň bol žalobca povinný priložiť všetky dôkazy na objasnenie
skutkového stavu. V protokole bolo ďalej uvedené, že ak sa v určenej lehote žalobca nevyjadrí
a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, bude to znamenať, že nemá žiadne námietky
k zisteným nedostatkom, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v protokole, a že nemá žiadne

dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky v ňom uvedené. Súčasťou protokolu
bolo aj poučenie žalobcu, v zmysle ktorého, ak inšpektor práce v uvedenej lehote nedostane žiadne
vyjadrenie, výkon inšpekcie práce sa bude považovať za ukončený. Protokol bol žalobcovi doručený
dňa 20.04.2020, pričom žalobca sa k nemu nevyjadril. K doručeniu protokolu došlo fikciou doručenia.

3. Správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobcu v období od 25.02.2020 do 07.09.2020 aj ďalší
výkon inšpekcie práce na pracovisku DC TESCO Beckov 550, 916 38 Beckov. O výsledku výkonu
inšpekcie bol spísaný protokol č. ITN-257-2-2.3/P-B24-20 zo dňa 07.09.2020. Obsah protokolu nebol
ani v tomto prípade so žalobcom prerokovaný osobne s prihliadnutím na vyhlásenú mimoriadnu
situáciu na území Slovenskej republiky v nadväznosti na prijaté opatrenia Ústredného krízového

štábu Slovenskej republiky dňa 12.03.2020 na zamedzenie šírenia nákazy COVID-19. Z uvedeného
dôvodu bol predmetný protokol dňa 07.09.2020 zaslaný žalobcovi elektronicky, do vlastných rúk
s fikciou doručenia a s možnosťou vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v bodoch predmetného
protokolu v lehote 3 pracovných dní od prevzatia protokolu. Zároveň bol žalobca povinný priložiť všetky
dôkazy na objasnenie skutkového stavu. V protokole bolo ďalej uvedené, že ak sa v určenej lehote

žalobca nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, bude to znamenať, že nemá
žiadne námietky k zisteným nedostatkom, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v protokole,
a že nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky v ňom uvedené.
Súčasťou protokolu bolo aj poučenie žalobcu, v zmysle ktorého ak inšpektor práce v uvedenej lehote
nedostane žiadne vyjadrenie, výkon inšpekcie práce sa bude považovať za ukončený. Protokol bol

žalobcovi doručený dňa 21.09.2020, pričom žalobca sa k nemu vyjadril prostredníctvom e-mailu zo dňa
28.09.2021. Inšpektor práce sa s vyjadrením žalobcu vysporiadal v Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa
05.10.2020. Predmetný Dodatok č. 1 bol žalobcom prevzatý dňa 24.10.2020.

4. Ku skutkovému stavu danej veci uviedol Inšpektorát práce Trenčín v prvostupňovom rozhodnutí

nasledovnú správnu úvahu:

5. Odkazujúc na ustanovenie § 7b ods. 5 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
v zmysle ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácualebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba
(ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide
o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce, správny orgán prvého stupňa poukázal

na to, že z vyššie citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť dve základné zákonné podmienky,
ktoré v prípade ich kumulatívneho naplnenia zakladajú zodpovednosť osoby za porušenie predmetného
ustanovenia, a teda:
a) právnická/fyzická osoba, ktorá je podnikateľom prijme prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy
dodáva/poskytuje poskytovateľ služby, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo službu, ktorú jej

na základe zmluvy dodáva/poskytuje poskytovateľ služby, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo
cezhraničnú dodávku práce,
b) poskytovateľ služby nelegálne zamestnáva zamestnanca, prostredníctvom ktorého práce alebo
službu poskytuje.

6. Vo vzťahu k druhej podmienke sa v danej veci porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na §

2 ods. 2 písm. c) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní dopustil subjekt ADDA Agency
Kft., ktorému bola rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/238
zo dňa 18.05.2021 uložená z tohto dôvodu sankcia – pokuta v sume 20.000,- Eur. Vzhľadom k
uvedenému bolo podľa správneho orgánu prvého stupňa preukázané, že jedna z podmienok, ktorá
vyplývazustanovenia§7bods.5písm.b)Zákonaonelegálnejprácianelegálnomzamestnanínaplnená

bola. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobca preukázateľne, taktiež i v zmysle zápisníc
o podaní informácie, prijal cezhraničnú dodávku práce od subjektu ADDA Agency Kft. Tieto práce
boli vykonávané pre žalobcu prostredníctvom fyzických osôb (G. P. K. A. L.), ktoré vykonávali prácu
„pickerov“ na pracovisku DC TESCO E. XXX, XXX XX E.. V ďalšej časti odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na obsah zápisníc o poskytnutí informácií cudzích

štátnych príslušníkov.

7. J. H., nar. XX.XX.XXXX sa do zápisnice o poskytnutí informácií napr. vyjadril, že na pracovisku DC
TESCO, Beckov 550 vykonáva prácu ako „picker“. Pracuje pre ADDA Agency Kft. a jeho nadriadeným
je F. W.. Ten mu dáva aj pokyny na prácu a určuje aj pracovný čas. pracuje na normu. Pracuje najviac

8 hodín. Má pracovnú zmluvu, dal mu ju F.. Na prácu bol naverbovaný na Slovensku. J. A. N. F. A..
Povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania nemá, a nemá ani oprávnenie na podnikanie
podľa predpisov Slovenskej republiky. Na Slovensko prišiel 18.01.2020 a prácu na území Slovenskej
republiky vykonáva od 21. Prácu má vykonávať najviac 3 mesiace. Po ukončení práce sa vracia späť
do A.. O dočasné útočisko Policajný zbor nežiadal. Sociálne a zdravotne je poistený v A.. Formulár PD

a 1 nemá.

8. M. B., nar. XX.XX.XXXX do zápisnice o poskytnutí informácií taktiež uviedla, že na pracovisku DC
Tesco, Beckov 550 vykonáva prácu ako „picker“. Pracuje pre ADDA Agency Kft a jej nadriadeným
je F. W., ktorý jej dáva pokyny na prácu a určuje aj pracovný čas. Ona si pracovný čas zapisuje aj

sama. Pracuje najviac 8 hodín a pracuje na normu. Podľa toho jej zaplatia. Má pracovnú zmluvu,
podpísala ju v Maďarsku. Prácu vykonáva na Slovensku. Na Slovensko prišla zo Srbska. Povolenie na
prechodný pobyt za účelom zamestnania nemá a nemá ani oprávnenie na podnikanie podľa predpisov
Slovenskej republiky. Na Slovensko prišla 26.01.2020 a prácu na území Slovenskej republiky vykonáva
od 28.01.2020. Prácu má vykonávať najviac 3 mesiace. Po ukončení práce sa vracia do Srbska.

O dočasné útočisko Policajný zbor nežiadala. Sociálne a zdravotné je poistená v Srbsku. Formulár PD
A1 nemá. Odmenu za január dostala „do ruky“.

9. Zápisnicu o podaní informácie spísali inšpektori práce aj s fyzickou osobou J. I., nar. XX.XX.XXXX, do
ktorej sa táto osoba vyjadrila, že na pracovisku DC TESCO, Beckov 550 vykonáva prácu ako „picker“.

Pracuje pre ADDA Agency Kft. Jeho nadriadeným je F. W., ten mu dáva aj pokyny na prácu a určuje jeho
pracovnýčas.Pracujenajviac8hodínapracujenanormu.Mápracovnúzmluvu,podpísaljuvMaďarsku.
Prácu vykonáva len na Slovensku. Na Slovensko prišiel zo Srbska. Povolenie na prechodný pobyt za
účelom zamestnania nemá, a nemá ani oprávnenie na podnikanie podľa predpisov Slovenskej republiky.
Na Slovensko prišiel 18.01.2020 a prácu na území Slovenskej republiky vykonáva od 21.01.2020. Prácu

má vykonávať najviac 3 mesiace. Po ukončení práce sa vracia späť do Srbska. O dočasné útočisko
Policajný zbor nežiadal. Sociálne a zdravotne je poistený v Srbsku. Formulár PD A1 nemá. Prvú výplatu
dostal „do ruky“.10. Ďalej bola spísaná zápisnica aj s fyzickou osobou E. N., nar. XX.XX.XXXX, do ktorej sa menovaný
vyjadril, že na pracovisku DC TESCO, Beckov 550 vykonáva prácu ako „picker“ – „picking“. Pracuje
pre ADDA Agency Kft. Jeho nadriadeným je I. A., on ho tiež riadi, dáva mu pokyny na prácu a určuje

mu aj pracovný čas. Pracuje na normu 8 hodín. Za 1 krabicu má 0,26 centov, maximálne 0,38
centov. Má pracovnú zmluvu. Na prácu bol naverbovaný v A., sám si ju našiel, pracovnú zmluvu
podpísal v Maďarsku a poslali ho na Slovensko – M. W.. Bežne prácu vykonáva len na Slovensku
v Tesco Beckov. Na Slovensko prišiel zo Srbska dňa 01.02.2020. Prišiel na Slovensko, zobrali ho do
Maďarska, tam podpísal pracovnú zmluvu a išiel naspäť na Slovensko. Povolenie na prechodný pobyt

za účelom zamestnania nemá, nebol na polícii doposiaľ, a nemá ani oprávnenie na podnikanie podľa
predpisov Slovenskej republiky. Prácu na území Slovenskej republiky vykonáva od 04.02.2020. Prácu
má vykonávať max. 3 mesiace. Po ukončení práce sa vracia domov, do Srbska. Sociálne a zdravotne
je poistený v Srbsku. Formulár PD a 1 nemá. Odmenu za prácu dostal „do ruky“. Dostáva odmenu
mesačne.

11. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z výsluchu zamestnancov ADDA Agency Kft. potvrdili aj
ďalšie osoby, a to I. M., E. N., O. B., A. M., A. M., J. L., M. L., J. N., N. A., P. O., Q. R., S. F., P. T., A. N.,
K. F., ako aj A. U., s ktorými spísali inšpektori práce zápisnice.

12. Všetky uvedené zahraničné fyzické osoby do zápisníc o podaní informácií potvrdili, že prácu

vykonávali na pracovisku DC TESCO Beckov, pričom ich zamestnávateľom bola obchodná spoločnosť
ADDA Agency Kft. Zároveň zápisnica o podaní informácie spísaná fyzickou osobou – I. A.
(zamestnancom TESCO STORES SR, a.s.) potvrdila, že prácu cudzím štátnym príslušníkom, taktiež
pokyny k práci zadávali zamestnanci žalobcu, pán W. a pani I., ktorí boli jej koordinátormi. Z výpovede
I. A. zároveň vyplynulo, že on vykonával kontrolnú činnosť. Dozeral na to, aká práca bola odovzdaná.

Priamo teda zamestnanci žalobcu riadili prácu 19 fyzických osôb, cudzích štátnych príslušníkov.

13. V súvislosti s ďalšou kumulatívnou podmienkou vyplývajúcou z ustanovenia § 7b ods. 5 písm.
b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, teda, že žalobca reálne prijal prácu od
subjektu ADDA Agency Kft., prvostupňový správny orgán poukázal na Rámcovú zmluvu o spolupráci

na dodávku diela a služieb zo dňa 23.12.2019 uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou ADDA Agency Kft. ako
poskytovateľom. Správny orgán prvého stupňa mal za to, že medzi žalobcom a spoločnosťou ADDA
Agency Kft. bola uzatvorená písomná zmluva, na základe ktorej spoločnosť ADDA Agency Kft. dodala
žalobcovi práce prostredníctvom fyzických osôb. V predmetnej zmluve sa priamo žalobca zaviazal,

že dodanú prácu od spoločnosti ADDA Agency Kft. bude prostredníctvom fyzických osôb vykonávať
na pracovisku 916 38 Beckov 550. Správny orgán prvého stupňa mal zároveň za to, že žalobca
prijal prácu fyzických osôb, ktoré mu dodala právnická osoba ADDA Agency Kft., ktorá dané osoby
nelegálne zamestnávala. Správny orgán prvého stupňa ďalej k veci uviedol, že vyhodnotil rámcovú
zmluvu zo dňa 23.12.2019 nielen z hľadiska obsahových náležitostí jednostranne a izolovane od

ostatných súvisiacich okolností daného prípadu, ale práve naopak, pri meritórnom rozhodovaní posúdil
všetky okolnosti daného prípadu, hodnotenie dôkazov vykonal širšie, v kontexte vykonanej inšpekcie
práce, a na tomto podklade vyhodnotil skutkový stav danej veci. K dodávke diela a služieb tak, ako ich
definovala predmetná zmluva správny orgán prvého stupňa uviedol, že vychádzal nielen z formálneho
obsahu danej zmluvy, avšak posúdenie vykonal aj na základe získaných dôkazov a informácií z výkonu

inšpekcie práce. Taktiež správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že v samotnej Rámcovej zmluve
sa v článku II. bode 2 uvádza, že predmetom plnenia dodávateľa bola dodávka diela a služieb –
pomocných prác rôzneho charakteru, baliace práce, pomocné vychystávanie tovaru, prípadne iné práce.
Tak, ako správny orgán prvého stupňa uviedol vyššie, zamestnanci spoločnosti ADDA Agency Kft.,
ktorýchprácuprijalžalobcavykonávaliprácenapracoviskuspoločnostiTESCOSTORESSR,a.s.Vtejto

súvislosti poukázal správny orgán prvého stupňa aj na uzatvorenie Zmluvy o dielo č. GP-2019-450-SR-
RE, uzatvorenej podľa § 536 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka medzi spoločnosťou TESCO
STORES SR, a.s. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Na základe predmetnej Zmluvy
o dielo žalobca realizoval na pracovisku TESCO STORES SR, a.s. svoju činnosť. Na predmetné
pracovisko „dodal“ fyzické osoby, ktoré na tomto pracovisku vykonávali prácu. Z výkonu samotnej práce

mal zisk priamo žalobca, ktorému spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. poskytovala za vykonanú prácu
prostredníctvom fyzických osôb dohodnutú odmenu. Správny orgán prvého stupňa má za to, že napriek
tomu, že v danom prípade tu vystupujú tri právnické osoby, spoločnosť ADDA Agency Kft., žalobca
(spoločnosť TROCKEN, s. r. o.) a spoločnosť TESCO STORES SR, a.s., na účely ustanovenia § 7bods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je potrebné vychádzať práve
zo vzťahu medzi spoločnosťou ADDA Agency Kft. a žalobcom. Spoločnosť ADDA Agency Kft. fyzické
osoby uvedené vo výroku rozhodnutia nelegálne zamestnávala, pričom prácu týchto osôb prijal žalobca

na základe uzatvorenej zmluvy s tým, že tieto osoby vykonávali prácu na pracovisku spoločnosti TESCO
STORES SR, a.s., ktoré poskytlo žalobcovi svoje priestory na výkon práce. Na samotnom pracovisku
TESCO STORES SR, a.s. zamestnancov riadili priamo zamestnanci žalobcu, pán W. a pani I.. Pán A.
iba určil na podklade Zmluvy o dielo č. GP-2019-450-SR-RE, akú prácu je potrebné vykonať, pričom
následne pracovný proces organizovali zamestnancom, zamestnanci žalobcu, a po vykonaní práce pán

A. výsledky danej práce skontroloval a prevzal.

14. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že na podklade všetkých vyššie uvedených skutočností
bolo jednoznačne preukázané, že žalobca prijal prácu fyzických osôb J. H., nar. XX.XX.XXXX, I. M.,
nar. XX.XX.XXXX, E. N., nar. XX.XX.XXXX, O. B., nar. XX.XX.XXXX, A. M., nar.XX.XX.XXXX, A. M.,
nar. XX.XX.XXXX, M. B., nar. XX.XX.XXXX, J. I., nar. XX.XX.XXXX, J. L., nar. XX.XX.XXXX, M. L.,

nar. XX.XX.XXXX, J. N., nar. XX.XX.XXXX, N. A., nar. XX.XX.XXXX, P. O., nar. XX.XX.XXXX, Q. R.,
nar. XX.XX.XXXX, S. F., nar. XX.XX.XXXX, P. T., nar. XX.XX.XXXX, A. N., nar. XX.XX.XXXX, K. F.,
nar. XX.XX.XXXX, A. U., nar. XX.XX.XXXX. Práca vyššie uvedených fyzických osôb bola vykonávaná
dňa 25.02.2020, pričom v tento deň boli uvedené osoby kontrolované priamo pri výkone ich práce na
pracovisku Beckov. Zároveň s nimi boli v tento deň spísané aj Zápisnice o podaní informácií, do ktorých

potvrdili, že vykonávajú prácu.

15. Správny orgán prvého stupňa s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že
podmienky vyjadrené v ustanovení § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, v zmysle ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie

prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba
alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne
zamestnáva, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce boli kumulatívne
naplnené a účastník konania (v danom prípade žalobca) sa dopustil porušenia uvedeného ustanovenia.
Správny orgán prvého stupňa tiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že právnická osoba využívajúca

závislú prácu nelegálne zamestnaných osôb taktiež nesie zodpovednosť za porušenie v zmysle zákona.
Na ochranu prijímateľa práce/služby je v zákone stanovená povinnosť poskytovateľa nasledovne.
V zmysle ustanovenia § 7b ods. 6 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je poskytovateľ
služby povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým
dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa odseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu

doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje
službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. Vo vzťahu
k zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu správny orgán prvého stupňa uviedol, že v prípade
porušenia normy správneho práva, a to v priamej súvislosti s mierou zavinenia, sa v prípade správnych

deliktov uplatňuje zásada objektívnej zodpovednosti, a teda rozhodujúci je vznik protiprávneho stavu,
a to bez ohľadu na zavinenie, t.j. bez ohľadu na to, či sa správneho deliktu dopustil účastník konania
(v danom prípade žalobca) úmyselne alebo z nedbanlivosti. Napriek tomu, že žalobca nemal vedomosť
o tom, že spoločnosť ADDA Agency Kft. porušila zákon, je v zmysle vyššie uvedeného zodpovedný
za porušenie zákazu prijať prácu od uvedenej právnickej osoby. Správny orgán prvého stupňa pri

rozhodovaní o uložení pokuty zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom s prihliadnutím na predložené doklady a uvedené
skutočnosti dospel k záveru, že správny delikt spočívajúci v porušení ustanovenia § 7b ods. 5 písm.
b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zo strany žalobcu mal za objektívne zistený
a preukázaný.

16. Správny orgán prvého stupňa k porušeniu ustanovenia § 99 Zákonníka práce v prvostupňovom
rozhodnutí ďalej uviedol, že žalobca sa dopustil porušenia daného zákonného ustanovenia tým, že
neviedol v období mesiaca január 2020 a mesiaca február 2020 evidenciu pracovného času tak, aby bol
zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku u zamestnankyni B. V. I., nar. XX.XX.XXXX. S touto

zamestnankyňou mal žalobca uzatvorenú Pracovnú zmluvu zo dňa 31.10.2019, podľa ktorej menovaná
zamestnankyňa mala vykonávať prácu – manipulant v sklade v mieste práce Beckov. Podľa Zmluvy
nastúpila do zamestnania dňa 01.11.2019. Pri danom porušení vychádzal správny orgán prvého stupňa
z písomného dokladu – „Mesiac 01/2020 a Mesiac 02/2020“, v ktorom bol zaznamenaný len celkovýpočetodpracovanýchhodínmenovanejzamestnankyne.Vmesiacijanuár2020vykonávalaB.V.I.prácu
v 21 dňoch, t.j. počas 168 hodín. V mesiaci február pracovala 20 dní, čo predstavovalo 160 hodín.
Správny orgán prvého stupňa na tomto mieste doplňujúco uviedol, že zamestnankyňa preukázateľne

prácu vykonávala, pričom jej príslušná mzda bola vypočítaná, čo potvrdzuje Výplatný lístok za mesiac
január 2020 a február 2020, a taktiež jej mzda bola vyplatená, a to za január 2020 dňa 20.02.2020,
o čom svedčí jej podpis. Za mesiac február jej bola vyplatená dňa 18.03.2020, čo potvrdila taktiež svojím
podpisom.

17. V súvislosti s vyššie uvedeným správny orgán prvého stupňa citoval zákonné ustanovenie § 99
Zákonníka práce.

18. Správny orgán prvého stupňa v kontexte vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 99 Zákonníka
práce podľa ktorého je zamestnávateľ povinný evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce,
aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok

akoniecčasovéhoúseku,vktoromzamestnanecvykonávalprácualebomalnariadenúalebodohodnutú
pracovnú pohotovosť poukázal na to, že z jeho obsahu možno vyvodiť povinnosť vedenia samostatnej
evidencie pracovného času, (ďalej samostatného vedenia práce nadčas, samostatného vedenia nočnej
práce,pracovnejpohotovosti,atď.),avšaksprávnyorgánvedenieprácenadčas,nočnejpráce,pracovnej
pohotovosti nesankcionuje, iba túto skutočnosť okrajovo uvádza. Zákonodarca tu samostatne uvádza

a rozpisuje potrebu vedenia evidencie v prípade výkonu práce v riadnom pracovnom čase, výkonu práce
nadčas, výkonu nočnej práce a pod. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné zreteľne odlišovať začiatok
a koniec výkonu práce zamestnanca v prípade pracovného času, ďalej pokiaľ zamestnanec vykonáva
prácu nadčas je potrebné odlíšiť, kedy začal a skončil výkon práce nadčas, taktiež v akom časovom
okamihu začal a skončil výkon nočnej práce, prípadne pracovnej pohotovosti. Správny orgán prvého

stupňa v prípade žalobcu sankcionoval iba nevedenie evidencie pracovného času zamestnankyne.
Čo sa týka presného spôsobu vedenia evidencie pracovného času, správny orgán prvého stupňa
uviedol, že ustanovenie § 99 Zákonníka práce síce presne nekonkretizuje, akým spôsobom má žalobca
viesť evidenciu pracovného času, závisí to totiž od konkrétnych podmienok u každého zamestnávateľa
a od samého rozhodnutia zamestnávateľa, avšak podmienka, ktorá musí byť pri takejto evidencii vždy

dodržaná je, že v danej evidencii musí byť zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom
zamestnankyňa prácu vykonávala, pričom žalobca v tomto prípade danú podmienku nedodržal. Správny
orgán prvého stupňa v nadväznosti na uvedené zároveň konštatoval, že evidencia pracovného času
nie je samo-účelová, ale má byť vedená za účelom ochrany zamestnancov. Od vedenia evidencie
pracovného času sa odvíjajú mnohé významné dôsledky, ktoré s týmto vedením priamo súvisia. Nejde

teda o izolovanú, jednoúčelovo zameranú povinnosť zamestnávateľa. Je preto potrebné, aby bola
predmetná evidencia dôsledne vedená. Žalobca však v tomto prípade zaznamenával iba celkový počet
odpracovaných hodín a dní zamestnankyne. Na základe vyššie uvedených skutočností skonštatoval
správny orgán prvého stupňa u žalobcu aj porušenie ustanovenie § 99 Zákonníka práce.

19. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že výkon inšpekcie práce bol v oboch prípadoch
vykonávaný v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „Zákon o inšpekcii
práce“) a Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Inšpekcia práce ukončená
Protokolom č. ITN-090-2-2.4/P-A24,28-20 zo dňa 15.04.2020 bola zameraná na kontrolu vybranej
časti pracovnoprávnych predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania.

Inšpekcia práce ukončená Protokolom č. ITN-257-2-2.3/P-B24-20 zo dňa 07.09.2020 bola zameraná
na kontrolu vybranej časti pracovnoprávnych predpisov, a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho
zamestnávania.

20. Ohľadom uloženia pokuty žalobcovi správny orgán prvého stupňa uviedol, že pri jej ukladaní bola

použitá absorpčná zásada a pokuta bola uložená podľa ustanovenia § 7b ods. 8 Zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní v úhrnnej výške 15.000,- Eur za porušenie zákazu prijať cezhraničnú
dodávku prác, ako za najzávažnejšie zo zistených porušení, pričom pri predmetnom porušení ukladá
priamo zákon obligatórnu povinnosť uloženia sankcie za správny delikt. Správny orgán prvého stupňa
pri ukladaní pokuty za porušenie právnych predpisov zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní

výšky pokuty prihliadol v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce na:
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ích následkov – správny orgán prvého
stupňa považoval zistené porušenie povinností spolu s jeho následkami za vážne porušenie právnych
predpisov, keďže pri správnom delikte spočívajúcom v porušení zákazu prijať cezhraničnú prácu,konkrétne cezhraničnú dodávku prác od právnickej osoby prostredníctvom fyzických osôb, ktoré boli
nelegálne zamestnávané, sa žalobca podieľal na neplnení povinností voči orgánom štátnej správy,
na základe čoho ide o nežiaduce spoločenstvo – ekonomické opomenutie konania. Správny orgán

prvého stupňa pri tomto správnom delikte prihliadol na fakt, že sa porušenie týkalo až 19 fyzických
osôb. Vo vzťahu k nevedeniu evidencie pracovného času zaznamenaním začiatku a konca časového
úseku vykonávanej práce, nemohol mať žalobca vedomosť o tom, v akom čase zamestnankyňa
prácu vykonávala, s čím priamo súvisia aj mzdové nároky zamestnankyne, pričom nesprávne vedenie
mohlo spôsobiť nesprávny výpočet mzdových nárokov, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k ukráteniu

zamestnankyne na jej nárokoch. Správny orgán prvého stupňa pri tomto porušení prihliadol na fakt, že
sa nevedenie evidencie pracovného času týkalo jednej zamestnankyne, pričom porušenie sa vyskytlo
v dvoch mesiacoch. Tieto skutočnosti vyhodnotil správny orgán prvého stupňa v neprospech žalobcu;
b) počet zamestnancov žalobcu a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti žalobcu – žalobca v danom prípade
zamestnával 40 zamestnancov, jedná sa teda o menšieho zamestnávateľa, na čo správny orgán prvého
stupňa prihliadol;

c) počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb – žalobca sa v tomto prípade nedopustil
porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, avšak prijal prácu od právnickej osoby, ktorá nelegálne
zamestnávala fyzické osoby, a teda sa dopustil porušenia zákazu prijať prácu, pričom išlo o celkovo 19
fyzických osôb. Na tieto skutočnosti prihliadol správny orgán prvého stupňa v neprospech žalobcu;
d) skutočnosť, či získané porušenie povinností bolo dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany

práce u zamestnávateľa, alebo či išlo o ojedinelý výskyt nedostatku – správny orgán prvého stupňa
zobral do úvahy skutočnosť, že v prípade porušenia zákazu prijať prácu nešlo o ojedinelý nedostatok,
nakoľko sa porušenie týkalo všetkých kontrolovaných osôb, čo bolo možné považovať za neúčinný
systém riadenia žalobcu. Správny orgán prvého stupňa na túto skutočnosť prihliadol v neprospech
žalobcu. Porušenie ustanovenia § 99 Zákonníka práce sa vyskytlo u jednej zamestnankyne, avšak iba

táto zamestnankyňa bola na účely dodržiavania uvedeného zákonného ustanovenia kontrolovaná;
e) opakované zistenie toho istého nedostatku – v danom prípade nešlo o opakované zistenie toho istého
nedostatku, na čo správny orgán prvého stupňa prihliadol v prospech žalobcu.
21. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených kritérií mal správny orgán prvého stupňa za to, že výška
žalobcovi uloženej pokuty bola primeraná, keďže plní funkciu výchovnú, aj represívnu a má postihovať

protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu.
Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel.
Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, prípadne
zanedbania plnenia povinností. Postih, ktorý sa žalobcovi uložil za porušenie ustanovení príslušných
právnych predpisov má výchovný charakter. Pri ukladaní pokuty prihliadol správny orgán prvého stupňa

na závažnosť zistených nedostatkov, ako aj na následky z nich vyplývajúce. Správny orgán prvého
stupňa skonštatoval, že žalobca neposkytol žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že
k porušeniu, za ktoré sa mu ukladá pokuta, nedošlo. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prvého
stupňadostatočneprihliadalnaprávasamotnéhožalobcu,alezároveňdodržalajsvojupovinnosťchrániť
záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb – zamestnancov a dôsledne vyžadovať

plnenie ich povinností v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskoršíchpredpisov.Podľanázorusprávnehoorgánuprvéhostupňa,taktourčenápokutajedostatočne
odôvodnená, nevybočuje z medzi ustanovených zákonom a plní svoj výchovný aj represívny účel.
Pokutu, ktorú oprávnený správny orgán za vyššie uvedené nedostatky obligatórne ukladá až do výšky
200.000,- Eur, správny orgán prvého stupňa považoval aj s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti za

primeranú zisteniam inšpekcie práce a konaniu žalobcu.

Druhostupňové rozhodnutie

22. Žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2578 zo dňa 09.02.2022 s poukazom na

ustanovenie § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
iba ako „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

23. Žalovaný zopakoval skutkový stav zistený správnym orgánom prvého stupňa a po preskúmaní
odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne

preukázal v napadnutom rozhodnutí, že žalobca porušil v uvedenom čase, na uvedenom mieste,
pri plnení svojej činnosti a popísaným spôsobom zákaz prijať prácu tak, ako to bolo vymedzené vo
výroku rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že žalobca riadil kontrolované fyzické osoby prostredníctvom
svojho koordinátora, čo jednoznačne vyplynulo z ich nezávislých vyjadrení, ako aj z vyjadrenia I.A.. Z vykonaných dôkazov mal za preukázané, že žalobca prijal na základe zmluvy prácu týchto
fyzických osôb od spoločnosti ADDA Agency Kft., teda cezhraničnú dodávku práce prostredníctvom 19
štátnych príslušníkov Srbska a Ukrajiny, ktoré spoločnosť ADDA Agency Kft. nelegálne zamestnávala.

Z vykonaných dôkazov vyplýva jednoznačne skutkový stav veci, ktorý bol správnym orgánom prvého
stupňa správne právne posúdený. Žalovaný mal taktiež za preukázané, že žalobca sa dopustil
porušenia § 99 Zákonníka práce tým, že neviedol v období mesiaca január 2020 a február 2020
evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom
zamestnankyňa B. V. I. prácu vykonávala. Žalobca evidoval zamestnankyni počet odpracovaných dní

a hodín v týchto mesiacoch, na základe čoho jej bola vypočítaná a vyplatená príslušná mzda, avšak
neviedol evidenciu jej pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku,
v ktorom zamestnankyňa vykonávala prácu. Žalovaný sa teda stotožnil so záverom správneho orgánu
prvého stupňa o tom, že žalobca porušil ustanovenie § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálne práci
a nelegálnom zamestnávaní a § 99 Zákonníka práce tak, ako to bolo konštatované už v prvostupňovom
rozhodnutí.

24. V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia sa žalovaný venoval odvolacím námietkam žalobcu.
Rovnako ako správny orgán prvého stupňa poukázal na objektívny charakter ukladanej pokuty, a teda,
že žalobca zodpovedá za porušenie zákazu prijatia práce bez ohľadu na to, či naozaj vedel o porušení
zákazu nelegálneho zamestnávania, kedy sa to dozvedel, a bez ohľadu na to, že činnosti vykonával

v priestoroch TESCO STORES SR, a.s. Žalovaný poukázal na to, že práve žalobca bol v súlade
s obsahom zmlúv uzatvorených medzi ním, ADDA Agency Kft. a TESCO A. A., a.s. prijímateľom práce
od ADDA Agency Kft. a poskytovateľom diela pre TESCO STORES SR, a.s. Bol zodpovedný za
nedostatok už tým, že k samotnému porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo
nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je nepodstatné aj to, či k pochybeniu došlo

neúmyselne, zavinením riadiacich, či iných zamestnancov žalobcu, jeho obchodného partnera, resp. inej
osoby, alebo z akých dôvodov a za akých okolností. Správny orgán preto v správnom konaní preukazuje
len porušenie právnej povinnosti. Žalovaný konštatoval, že žalobca, aby sa zbavil zodpovednosti za
porušenie povinnosti, by musel predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené
porušenie. Ani žalovaný po zhodnotení všetkých dôkazov a námietok žalobcu nemal za to, že by žalobca

predložil také dôkazy, ktorými by vyvrátil zistený správny delikt.

25. Žalovaný ako nedôvodné vyhodnotil i námietky žalobu o nezákonnosti protokolov o výsledku
inšpekcie práce. Protokoly o výsledku inšpekcie síce neboli so žalobcom osobne prerokované, avšak
žalobcovi bola daná možnosť, aby ich telefonicky prerokoval s inšpektormi práce a bola mu daná

možnosť sa k ním vyjadriť. V kontexte uvedeného žalovaný zdôraznil, že Zákon o inšpekcii práce
neukladá povinnosť inšpektorátu práce nevyhnutne, iba osobne prerokovať protokol. Prerokovanie
ako výmena názorov môže prebehnúť aj inou formou, telefonicky, písomne. Vzhľadom na v tom
čase existujúcu nepriaznivú situáciu na území SR v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, zvolili
inšpektori práce, aj s ohľadom na v tom čase platné protipandemické opatrenia, inú formu prerokovania

protokolu a ukončenia inšpekcie práce. V danom prípade mal žalovaný za to, že inšpektori práce
a následne ani inšpektorát práce neupreli práva žalobcu. V oboch protokoloch bola daná žalobcovi
možnosť vyjadriť sa k protokolu, čo žalobca v jednom prípade i využil. Inšpektori práce v protokole
konštatovali, že ak sa žalobca nevyjadrí, až potom sa bude inšpekcia práce považovať za ukončenú.

26. Žalovaný ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku, že žalobca nebol informovaný o začatí inšpekcie
práce. Oznámením o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 02.03.2020 bolo žalobcovi oznámené začatie
výkonu inšpekcie práce, ďalej bolo uvedené zameranie výkonu inšpekcie práce a od žalobcu boli
vyžiadané doklady, ktoré bolo potrebné predložiť v určenej lehote. Oznámenie bolo žalobcovi doručené
dňa 10.03.2020. Uvedeným bola žalobcovi poskytnutá možnosť vyjadriť sa a spolupracovať počas

výkonu inšpekcie práce. K tejto námietke žalovaný dodal, že podľa § 13 ods. 1 písm. a) Zákona
o inšpekcii práce, inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť
kontrolovanému subjektu, ale iba v prípade, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce.
Inšpektori práce začali výkon inšpekcie práce u žalobcu kontrolou fyzických osôb, ktoré sa na pracovisku
nachádzali. Kontrolovali teda dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania, a preto nemohli pred

začatím inšpekcie práce oznámiť jej začatie, aby nezmarili jej výkon. Zároveň však žalovaný poukázal
na to, že zo zoznamu kontrolovaných osôb vyplýva, že o začatí výkonu inšpekcie práce bol informovaný
konateľ M. W., a to telefonicky. Teda ešte v prvý deň začatie inšpekcie práce, dňa 25.02.2020 bol žalobca
o začatí inšpekcie práce informovaný.27. Žalovaný za nedôvodné vyhodnotil aj ďalšie námietky žalobcu týkajúce sa zápisníc o podaní
informácií fyzickými osobami, pretože z protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.09.2020 vyplýva

zoznam dokladov, z ktorých boli nedostatky zistené. S protokolom bol žalobca oboznámený pri jeho
doručení dňa 21.09.2020. Taktiež v oznámení o začatí správneho konania zo dňa 08.10.2021 bolo
uvedené, že prílohy uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.09.2020 a v Dodatku č. 1
k tomuto protokolu budú podkladom pre vydanie rozhodnutia. V tomto oznámení bola zároveň žalobcovi
daná možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom.

28. Námietku žalobcu o tom, že z vyjadrenia zamestnanca TESCO STORES SR, a.s. pána I. A.
má vyplývať, že konečným odoberateľom práce, ktorá bola rozhodnutím inšpektorátu práce označená
ako nelegálna, bolo TESCO STORES SR, a.s žalovaný rovnako nemohol akceptovať. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
poukázal na viacero dôkazov a aj na Rámcovú zmluvu o spolupráci na dodávku diela a služieb zo

dňa 23.12.2019 a Zmluvu o dielo č. GP-2019-450-SR-RE. Žalovaný zdôraznil, že sám žalobca potvrdil,
že dodával v zmysle Zmluvy o dielo č. GP-2019-450-SR-RE dielo „pickerské práce“ pre spoločnosť
TESCO STORES SR, a.s., čo potvrdil aj I. A. do zápisnice. Z vykonaných dôkazov mal žalovaný
za zrejmé, že žalobca prijal prácu fyzických osôb na pracovisku 916 38 Beckov 550, teda na jeho
pracovisku v TESCO STORES SR, a.s. Na podklade uzatvorených zmluvných vzťahov však podľa

vyjadrenia žalovaného nebolo možné prijať záver, že zamestnanci vykonávali prácu pre spoločnosť
TESCO STORES SR, a.s. Prácu prijal žalobca tak, ako to bolo v zmluvných vzťahoch dohodnuté. V tejto
súvislosti posúdil žalovaný za irelevantnú námietku žalobcu o povinnosti sankcionovať TESCO STORES
SR, a.s, keďže nebolo preukázané, že by uvedená obchodná spoločnosť nelegálne zamestnávala 19
cudzích štátnych príslušníkov, ani nebolo preukázané, že by práve TESCO STORES SR, a.s., na

základezmluvysADDAAgencyKft.prijaloprácualeboslužbuprostredníctvomnelegálnezamestnaných
osôb. Porušenie zákazu prijať prácu bolo žalobcovi preukázané. Žalovaný mal za to, že správny orgán
prvého stupňa zodpovedne prihliadol na relevantné dôkazy, tieto popísal a vyhodnotil v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa podľa vyjadrenia žalovaného správny delikt náležite
v správnom konaní preukázal a uviedol správnu úvahu, ktorou bol vedený pri hodnotení zisteného

skutkového stavu veci a následnom právnom posúdení veci.

29. Ohľadom výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí výšku uloženej pokuty náležite odôvodnil. V vrozhodnutí bližšie popísal všetky kritéria
a okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol a vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce

okolnosti. Žalovaný bol toho názoru, že zo záverov správneho orgánu prvého stupňa a vyhodnotení
jeho správnej úvahy pri rozhodovaní o výške uloženej pokuta dostatočne vyplýva, že vyvodená
sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu (záujmu štátu účinne predchádzať nelegálnemu
zamestnávaniu a ochrane osôb vykonávať závislú prácu pred dopadmi nelegálneho zamestnávania).
Žalovaný mal za to, že uložená sankcia s ohľadom na rozhodovaciu prax a výšku ukladaných pokút

v obdobných prípadoch neodporuje ani zásade premietnutej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, dbať o to,
aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely.
Žalovaný bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa pokiaľ ide o výšku sankcie túto náležite
odôvodnil a analogicky prihliadol na zákonné kritéria stanovené pre uloženie pokuty a jej výšky v § 19
ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Uviedol prečo považoval u žalobcu zistený nedostatok za závažný,

prihliadol na počet zamestnancov žalobcu, ako aj na počet zamestnancov dotknutých nelegálnym
zamestnávaním, zhodnotil, že v tomto prípade bolo prvýkrát u žalobcu zistené porušenie zákazu prijať
prácu a nejde teda o opakovaný nedostatok. Pokuta bola žalobcovi uložená v spodnej hranici zákonom
stanovenej sadzby, v najnižšej možnej výške. S ohľadom na to, že sa porušenie zákazu prijať prácu
týkalo 19 fyzických osôb, žalovaný nevidel dôvod, ani možnosť pre uloženie pokuty v nižšej výške.

Správna žaloba – žalobné body

30. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. Mal za
to, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho

posúdenia veci (191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku). Zároveň mal
zato,ženapadnutérozhodnutiežalovanéhojenepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťalebonedostatok
dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku). V neposlednom
rade sa žalobca domnieval, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánomverejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci
samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku). Žalobca k tvrdeniu
žalovaného ohľadom dostatočne preukázaného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré

bolo obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa uviedol, že ani správny
orgán prvého stupňa, ani žalovaný sa pri zistení skutočnosti, ohľadom prijatia služby zo strany žalobcu
na základe Zmluvy s ADDA Agency Kft. nezaoberali otázkou zodpovednosti žalobcu za nelegálne
zamestnávanie v zmysle § 7b ods. 1 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, t,j,
či nevedel, že doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt boli sfalšované. Žalobca uviedol, že

žalovaný a správny orgán prvého stupňa síce poukázali na existenciu Zmluvy medzi žalobcom a ADDA
Agency Kft, avšak opomenuli skúmať čl. VI. bod 4 a bod. 5 predmetnej zmluvy, v ktorom sa ADDA
Agency Kft., ako poskytovateľ zaviazal informovať žalobcu o vzniku akejkoľvek udalosti, ktorá mu bráni
alebo sťažuje plniť záväzky podľa zmluvy a čestne vyhlásil, že neporušuje Zákon o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a zákon č. 404/2011 Z.z. o pohybe cudzincov v znení neskorších predpisov.
O nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa svedčí podľa vyjadrenia

žalobcu aj skutočnosť, že boli vydané na základe Protokolu 1 a Protokolu 2, ktoré žalobca považuje za
niekonečné,kdebolizostranyžalobcuzistenéporušenia§43ods.1písm.a)Zákonníkapráce,§44ods.
1 Zákonníka práce a § 99 Zákonníka práce a ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c)
Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca mal za to, že síce odstránil porušenia,
noaajnapriektomumubolauloženápokutavovýške15.000.,-Eur,ibazaporušeniepovinnostívzmysle

§ 99 Zákonníka práce a § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a §
43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, pričom podľa § 44 ods. 1 Zákonníka práce žalobcovi pokuta uložená
nebola. V kontexte vyššie uvedeného považoval žalobca za jednoznačne preukázané, že správny orgán
prvého stupňa sa musel zaoberať s vyjadrením žalobcu a usúdil, že k porušeniu § 43 ods. 1 a § 44 ods.
1 Zákonníka práce nedošlo.

31. Vo vzťahu k nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobca poukázal na nižšie
uvedené argumenty. Žalovaný vo svojom odôvodnení tvrdil, že po zhodnotení všetkých dôkazov
a námietok žalobcu nemal za to, že by žalobca predložil taký dôkaz, ktorým by vyvrátil zistený správny
delikt. K danému tvrdeniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný ako aj správny orgán prvého

stupňa mal k dispozícii zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a ADDA Agency Kft., ako aj dokumenty
jednotlivých zamestnancov ADDA Agency Kft, ktorými táto plnila svoj záväzok voči žalobcovi na základe
uzatvorenej zmluvy. V odvolaní žalobcu bola jednoznačne vznesená námietka o nevedomosti o porušení
nelegálneho zamestnávania zo strany ADDA Agency Kft., čo podľa názoru žalobca zakladá podmienku
na zbavenie sa jeho zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie. Žalobca zastáva názor že sa žalovaný

s touto námietkou nevysporiadal.

32. Vo svojom odôvodnený žalovaný odôvodňuje skutočnosť, že Protokol 1 a Protokol 2 neprerokoval so
žalobcom, odvolávajúc sa na protipandemické opatrenia v súvislosti zo šírením nebezpečne nákazlivej
choroby COVID-19. V kontexte uvedeného žalobca upriamil pozornosť správneho súdu na skutočnosť,

že v prípade, keď správny orgán prvého stupňa zaisťoval dôkazy v rámci inšpekcie, tak protipandemické
opatrenia neboli prekážkou na zaistenie dôkazov, rovnako ani výsluch zamestnancov ADDA Agency
Kft. v počte 19, ale v prípade splnenia si svojej povinnosti, ktorá mu vyplýva z Ústavy SR, ako aj zo
Zákona o inšpekcii práce, povinnosť prerokovať výsledky inšpekcie práce s predstaviteľom žalobcu, už
prekážkou boli. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný tvrdil, že Protokol 1 a Protokol 2 sú konečné

z dôvodu, že sa k ním žalobca nevyjadril, avšak vzápätí uviedol, že sa žalobca v jednom prípade vyjadril.
Danétvrdenie,ktorésanachádzav4ods.na8stranenapadnutéhorozhodnutiažalovanéhosivzájomne
protirečí. Skutočnosť o tom, že sa žalobca nevyjadril podľa tvrdení žalovaného, ani skutočnosť, že sa
vyjadril,tiežpodľatvrdeniažalovanéhoniesútedariadnezaznamenanévProtokoloch,pretomážalobca
za to, že sa nemôže jednať o konečné Protokoly.

33. Žalobca mal ďalej za to, že argumentácia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného
ohľadom spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. je v celom rozsahu tendenčná, zavádzajúca
a jednoznačne opomínajúca skutočnosti, ktoré sú reálne preukázateľné. Z výpovede, ako aj zo Zmluvy
o dielo č. GP-2019-450-SR-RE uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou TESCO STORES SR,

a.s. totiž jednoznačne vyplýva, že TESCO STORES SR, a.s. zadávala úlohy zamestnancom ADDA
Agency Kft., dozerala akú prácu odvádzajú. Zamestnanec TESCO STORES SR, a.s., pán I. A. zadeľoval
práce osobne. Z uvedeného dôvodu je žalobca toho názoru, že ak TESCO STORES SR, a.s. prijala
službu zo strany žalobcu prostredníctvom zamestnancov ADDA Agency Kft., vykonaním diela zo stranyzamestnancov ADDA Agency Kft. bola dodaná služba, „pikerské práce“ spoločnosti TESCO STORES
SR, a.s., ktorá danú prácu zadávala, riadila a následne prijala. Žalobca argumentoval, že nezamestnával
zamestnancov spoločnosti ADDA Agency Kft., ale v rámci Zmluvy prijal služby od ADDA Agency Kft.,

ktoré ďalej poskytoval spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. na základe Zmluvy o dielo č. GP-2019-450-
SR-RE. Spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. prijala plnenie zo strany žalobcu, teda službu, a napriek
tomu u nej nebola vykonaná inšpekcia v danej veci. Takýto postup považuje žalobca za diskriminačný.

34. Žalobca v podanej žalobe záverom uviedol, že považuje za neakceptovateľné tvrdenie žalovaného,

ako aj správneho orgánu prvého stupňa, že sa žalobca dopustil nelegálneho zamestnávania, pričom
predložil všetky dokumenty, ktoré bol povinný vydať v zmysle Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a v čl. VI bod 5 Zmluvy ADDA Agency Kft., ako poskytovateľ, čestne vyhlásil, že
neporušuje Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte
cudzincov.

35. Na podklade všetkých vyššie uvedených argumentov má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného a jemu predchádzajúci postup je porušením ústavnoprávne garantovaných základných
princípov (zásad) materiálno právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej
ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a preto
navrhol, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Zároveň si žalobca uplatnil

náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného

36. Žalovaný v prvom rade vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca v správnej žalobe

zopakoval námietky podané už v správnom konaní, s ktorými sa správne orgány už zodpovedne
a vyčerpávajúco vysporiadali. Naďalej žalovaný považoval za nedôvodnú námietku, že žaloba nebol
informovaný o začatí inšpekcie práce, keďže z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že
oznámením o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 02.03.2020 bolo žalobcovi oznámené začatie výkonu
inšpekcie práce, ďalej bolo uvedené zameranie výkonu inšpekcie práce a boli vyžiadané doklady, ktoré

bolo potrebné predložiť v určenej lehote. Žalobca bol teda o začatí inšpekcie práce riadne informovaný.
Žalovaný poukázal na zákonné ustanovenie § 13 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého
je inšpektor práce povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a nie je zamestnávateľom,
ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. V tomto prípade pri začatí inšpekcie u žalobcu dňa

25.02.2020 bola v prvom rade vykonávaná kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania
na pracovisku DC TESCO Beckov 550. Žalovaný v kontexte vyššie uvedeného poukázal na to, že
v danom prípade oznámenie inšpekcie práce pred jej začatím všetkým subjektom vykonávajúcim
činnosti na pracovisku, by mohlo zmariť skutočné zistenia inšpektorov práce, preto obdobne ako
v ďalších prípadoch vykonania kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, oznámili

inšpektori práce žalobcovi začatie inšpekcie práce až po vykonaní tejto kontroly. Žalovaný trvá na svojom
stanovisku, že zo zoznamu kontrolovaných osôb jednoznačne vyplýva, že o začatí inšpekcie práce, teda
ešte dňa 25.02.2020, bol informovaný konateľ žalobcu, M. W. telefonicky.

37. Žalovaný rovnako trval na tom, že nedôvodné sú i námietky žalobcu o nezákonnosti protokolov

z výkonu inšpekcie práce. Protokoly neboli so žalobcom osobne prerokované, avšak žalobcovi bola
daná možnosť, aby ich telefonicky prerokoval s inšpektormi práce (bol o tom preukázateľne oboznámený
v riadne doručených protokoloch, bolo mu uvedené telefónne číslo a čas, kedy môže protokoly
telefonicky prerokovať, v pracovných dňoch od 07:00 h. do 14:45 h.) a bola mu daná možnosť sa
k nim vyjadriť do 3 pracovných dní od ich doručenia. Žalobca využil možnosť vyjadriť sa iba k jednému

protokolu, k protokolu zo dňa 07.09.2020. V tomto prípade žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Sžk/22/2017 zo dňa 08.08.2018, z ktorého vyplýva, že ak protokol obsahuje kogentné
náležitosti vyžadované právnym predpisom (čo oba protokoly, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie,
obsahovali), bol žalobcovi doručený a bolo mu umožnené, aby sa k zisteniam uvedeným v protokole
vyjadril. Súd navyše uviedol, že prerokovaním sa rozumie oboznámenie sa dotknutého subjektu so

zistenými nedostatkami a navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, ku ktorým sa môžu tieto
subjekty vyjadriť. Všetky tieto podmienky predmetné protokoly spĺňali, a preto ich v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR žalovaný považoval za riadne prerokované. Žalovaný trval na svojom stanovisku,
že Zákon o inšpekcii práce neukladá povinnosť inšpektorátu práce nevyhnutne, iba osobne prerokovaťprotokol. Prerokovanie ako výmena názorov môže prebehnúť aj inou formou, telefonicky, písomne.
Žalovaný poukázal na to, že v čase vykonávania predmetných inšpekcií práce bola na území SR
nepriaznivá situácia so šírením ochorenia COVID-19. Preto fakt, že inšpektori práce zvolili inú formu

prerokovania protokolu a ukončenia inšpekcie práce, aj s ohľadom na protipandemické opatrenia
v súvislosti s vyhýbaním sa osobných kontaktov, bolo v poriadku.

38. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej poukázal na to, že jednoznačne v napadnutom
rozhodnutí odôvodnil, prečo nemohol prijať námietku žalobcu, že nebolo v protokole uvedené, že

sa žaloba nevyjadril. V oboch protokoloch bola daná žalobcovi možnosť vyjadriť sa k protokolu, čo
žalobca v jednom prípade aj využil (protokol zo dňa 07.09.2020). Z protokolov jednoznačne vyplýva,
že iba ak sa žalobca nevyjadrí, až potom sa bude inšpekcia práce považovať za ukončenú. V danom
prípade žalovanému nie je zrejmé, v čom vidí žalobca protirečenie si žalovaného, na ktoré poukázal
vo svojej žalobe. Žalovaný zdôraznil, že ani v jednej vete neuviedol, že sa žalobca nevyjadril k obom
protokolom. V danom prípade to, že sa žalobca k jednému z protokolov vyjadril je uvedené v Dodatku č. 1

kprotokoluzodňa05.10.2020,vktoromsainšpektorprácevysporiadalsvyjadrenímžalobcudoručeným
e-mailom dňa 28.09.2020. To, že sa žalobca k druhému protokolu zo dňa 15.04.2020 nevyjadril, bolo
zaznamenané v Úradnom zázname zo dňa 28.04.2020. Vzhľadom na uvedené, žalovaný poukázal na
to, že oba protokoly obsahujú všetky náležitosti vymedzené v § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce, a je
z nich zrejmé ukončenie inšpekcie práce. Preto námietku o tom, že protokoly neboli ukončené z tohto

dôvodu považoval žalovaný taktiež za nedôvodnú.

39. V ďalšej časti svojho vyjadrenia k žalobe žalovaný uviedol, že za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku
žalobcu, že mu nebola uložená pokuta za všetky nedostatky uvedené v oboch protokoloch. V tomto
prípade bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci

a nelegálnom zamestnávaní, pretože inšpektorát práce nemal inú možnosť, len uložiť žalobcovi pokutu
ustanovenú právnym predpisom. V prípade ďalších nedostatkov, troch porušení Zákonníka práce,
inšpektorátpráceboloprávnenýzatietonedostatkypokutuuložiťazvážil,žebolodôvodnésankcionovať
žalobcu iba za porušenie § 99 Zákonníka práce.

40. Za irelevantnú vyhodnotil žalovaný aj námietku žalobcu, že nevedel, že prijíma prácu
prostredníctvom nelegálne zamestnávaných štátnych príslušníkov tretej krajiny a že ho jeho obchodný
partner, ADDA Agency Kft. o tejto skutočnosti neinformoval. V kontexte uvedeného žalovaný poukázal
na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol o nelegálnom zamestnávaní dotknutých osôb
informovaný najneskôr v protokole zo dňa 07.09.2020, kde sú uvedené všetky zistené skutočnosti, a kde

je konštatované porušenie zákazu prijať prácu z jeho strany. V danom prípade, ak obchodný partner
nedodržal svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal, bol žalobca oprávnený riešiť predmetnú
vec v rámci existujúceho obchodného vzťahu. Uvedené však nič nemení na objektívnej zodpovednosti
žalobu za správny delikt.

41. Vo vzťahu k námietkam žalobu o nezákonnosti informácií získaných výsluchom osôb pri výkone
inšpekcie práce, pretože sa ich žalobca nemohol zúčastniť, žalovaný uviedol, že ich považuje za
nedôvodné, keďže z protokolu zo dňa 07.09.2020 jednoznačne vyplýva zoznam dokladov, z ktorých
boli nedostatky zistené a sú tam uvedené aj zápisnice o poskytnutí informácií a je v ňom uvedený ich
obsah. S týmto protokolom bol žalobca oboznámený pri jeho doručení dňa 21.09.2020. V oznámení

o začatí správneho konania zo dňa 08.10.2020 bolo jednoznačne uvedené, že prílohy uvedené
v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.09.2020 a v Dodatku č. 1 k tomuto protokolu, teda aj
predmetné zápisnice, budú podkladom pre vydanie rozhodnutia. V tomto oznámení bola zároveň daná
žalobcovi možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom. Vzhľadom na uvedené skutočnosť, že sa žalobca
nezúčastnil spisovania predmetných zápisníc nebola podľa názoru žalovaného upretím práva žalobcu

a nespôsobuje to v žiadnom prípade nezákonnosť skutočností zistených z týchto zápisníc.

42. Námietky žalobcu týkajúce sa zodpovednosti TESCO STORES SR, a.s za zistené skutočnosti
vyhodnotil žalovaný rovnako za nedôvodné. Z popísaných a vykonaných dôkazov založených v spise
bolo zistené, že žalobca prijal prácu fyzických osôb na pracovisku E. XXX, teda na jeho pracovisku

v TESCO STORES SR, a.s., pričom nie práca, ale jej výsledky boli následne na základe zmluvných
vzťahovodovzdanéspoločnostiTESCOSTORESSR,a.s.Nazákladeuzatvorenýchzmluvnýchvzťahov
tak nie je možné prijať záver, že zamestnanci vykonávali prácu pre spoločnosť TESCO STORES
SR, a.s. Prácu prijal žalobca tak, ako to bolo v zmluvných vzťahoch dohodnuté. Preto žalovanývyhodnotil námietku žalobcu o povinnosti inšpektorátu práce sankcionovať TESCO STORES SR, a.s.
za irelevantnú. Nebolo preukázané, že by práve TESCO STORES SR, a.s. prijalo na základe zmluvy
od ADDA Agency Kft. prácu alebo službu prostredníctvom nelegálne zamestnávaných osôb. Porušenie

zákazu prijať prácu bolo preukázané práve žalobcovi.

43. V závere svojho vyjadrenia k žalobe sa žalovaný zaoberal aj námietkou žalobcu o nepreskúmanie
možnosti vyvinenia sa žalobcu podľa § 7b ods. 1 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
K danej veci žalovaný poukázal na to, že podľa tohto ustanovenia sa zodpovednosti za nelegálne

zamestnávanie možno zbaviť iba, ak by išlo o nelegálne zamestnávanie ustanovené v § 2 ods. 3
vyššie citovaného zákona, teda išlo by o prípad, že nelegálne bol zamestnávaný štátny príslušník
tretej krajiny, ktorý vykonával závislú prácu a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky v rozpore
so zákonom č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. V danom prípade
však spoločnosti ADDA Agency Kft. bolo vytknuté porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania,
ktoré je upravené v § 2 ods. 2 písm. c) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, teda

fakt, že využíval závislú prácu 19 štátnych príslušníkov tretej krajiny, ale neboli splnené podmienky
na ich zamestnávanie podľa zákona č. 5/2004 Z.z. Vzhľadom na to, že sa spoločnosť ADDA
Agency Kft. nemohla zbaviť zodpovednosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Uvedené
porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania upravené v § 2 ods. 2 písm. c) Zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní bolo ADDA Agency Kft. preukázané aj v správnom konaní, a to

právoplatným uložením pokuty. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nebol postihovaný za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania, ale za porušenie zákazu prijať prácu získanú nelegálnym zamestnávaním.
Preto nebol žalovaný povinný skúmať možnosť žalobcu zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt.
Uvedená námietka žalobcu bola zo strany žalovaného posúdená taktiež ako nedôvodná.
44. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že správny orgán

prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré preukázal na základe vykonaných
a vyhodnotených dôkazov a odôvodnil zákonne výšku sankcie uloženej žalobcovi. Z uvedeného dôvodu
žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného – replika žalobcu

45. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 04.07.2022. Opätovne
poukázal na to, že prerokovať protokol bolo v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii
práce povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa a nie právom žalobcu. Ohľadom domnienok
žalovaného,žeZákonoinšpekciipráceneukladápovinnosťnevyhnutneibaosobneprerokovaťprotokol,

a z toho dôvodu v čase nepriaznivej situácie v súvislosti s šírením ochorenia COVID-19 a platných
protipandemických opatrení, zvolil žalovaný iný postup, žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný je
orgánom verejnej správy a je viazaný právnym princípom, ktorý je upravený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR,
ktorý hovorí: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon“. Žalobca zdôvodnil, že ani v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ani

v rozhodnutí žalovaného nebolo poukázané na žiadne zákonné alebo podzákonné ustanovenie, ktoré by
umožnilo žalovanému alebo správnemu orgánu prvého stupňa postupovať tak, ako postupoval správny
orgán prvého stupňa pri vykonaní inšpekcie práce. Nepoukázanie na príslušné ustanovenie zákona
alebopodzákonnéhopredpisupodľanázoružalobcuspôsobuje,žerozhodnutiežalovanéhoasprávneho
orgánu prvého stupňa možno kvalifikovať ako nepresné, a tým pádom aj za nepreskúmateľné. Žalobca

ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na ustanoveni § 14 ods. 4 Zákona o inšpekcii práce, v zmysle
ktorého je jednoznačne uvedená povinnosť inšpektorátu práce zaznamenať v protokole skutočnosť
ohľadom odmietnutia oboznámiť sa s protokolom, ohľadom odmietnutia písomne sa k nemu vyjadriť
alebo odmietnutie podpísania protokolu. V kontexte uvedeného žalobca poukazuje na to, že vyššie
uvedené skutočnosti neboli v protokole zaznamenané. Z uvedeného dôvodu žalobca naďalej trval na

tom, že protokoly nemožno považovať za konečné.

46. Vo vzťahu k námietke ohľadom zodpovednosti spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. žalobca
uviedol, že považuje za jednoznačne preukázané, že medzi ním a spoločnosťou TESCO STORES SR,
a.s. existoval zmluvný vzťah, ktorý bol zdaniteľným obchodom, ktorého predmetom bolo vyhotovenie

diela, ktoré bolo vždy zadávané zo strany spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., v časovom intervale,
ktorý určila spoločnosť TESCO STORES SR, a.s., v priestoroch vo výlučnom vlastníctve TESCO
STORES SR, a.s. a za podmienok a požiadaviek, ktoré uvedená spoločnosť určovala. Na základe vyššie
uvedeného, ak sa mal žalobca dopustiť nelegálneho zamestnávania, tak ako to tvrdí žalovaný, v takomtoprípade sa totožného porušenia musela dopustiť aj obchodná spoločnosť TESCO STORES SR, a.s.
S daným argumentom žalobca poukázal predovšetkým na svojvoľný, tendenčný výklad a aplikáciu
právnych predpisov zo strany žalovaného, čím sa žalobca domnieva, že boli porušené práva žalobcu

na rovnaké zaobchádzanie zo strany žalovaného.

47. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom toho, že žalovaný nepreskúmal možnosť jeho vyvinenia,
žalobca zdôraznil, že viackrát upozornil na to, že nemal a nemohol mať vedomosť o tom, že spoločnosť
ADDA Agency Kft. sa dopúšťa nelegálneho zamestnávania. Taktiež žalobca zdôraznil, že v Rámcovej

zmluve o spolupráci zo dňa 23.12.2019 uzavretej medzi žalobcom a ADDA Agency Kft. na dodávku
diela a služieb mala ADDA Agency Kft. povinnosť v zmysle čl. VI, bod 4 oznámiť žalobcovi vznik
akejkoľvek udalosti, ktorá mu bráni alebo sťažuje plniť záväzky podľa danej zmluvy. Uvedená spoločnosť
zároveň v čl. VI, bod 5 zmluvy zároveň vydala čestné vyhlásenie, že neporušuje Zákon o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, ako ani Zákon o pohybe cudzincov. Nad rámec uvedeného žalobca
poukázal na to, že je potrebné uviesť, že inšpektorát práce pri výkone inšpekcie práce musí a má zistiť

celkový skutkový stav, t.j. aj tie skutočnosti, ktoré by žalobcu v rámci inšpekcie vyvinili z porušenia
Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný je toho názoru, že v danom
prípade, kedy spoločnosť ADDA Agency Kft. prvotne porušila Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, pričom v Rámcovej zmluve o spolupráci na dodávku diela a služieb zo dňa 23.12.2019
čestne vyhlásila, že Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní neporušuje, neoznámila

začatie inšpekcie práce u nej, preto je žalobca toho názoru, že je možné aplikovať ustanovenie § 7b ods.
1 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom aj pri vynaložení odbornej starostlivosti
je žalobca toho názoru, že nemohol vedieť, že v prípade prijatia zamestnancov ADDA Agency Kft. sa
mohlojednaťonelegálnezamestnávanie,čímsapodľajehonázoruvyvinilzporušeniazákazuprijímania
práce z nelegálneho zamestnávania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca i naďalej trval na tom,

aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil.

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu - duplika

48. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný vo svojom podaní zo dňa 28.07.2022. Žalovaný opätovne

zdôraznil, že protokoly, ktoré boli okrem iných vykonaných dôkazov podkladmi pre vydanie rozhodnutia
napadnutého žalobou sú zákonné. Protokol zo dňa 15.04.2020 bol žalobcovi riadne doručený dňa
21.09.2020 a bolo mu umožnené vyjadriť sa k nemu. Žalobca sa k protokolu nevyjadril. Protokol zo dňa
07.09.2020 bol žalobcovi doručený dňa 21.09.2020 a taktiež mu bolo umožnené vyjadriť sa k nemu.
Žalobca využil svoju možnosť vyjadril sa k protokolu a k jeho vyjadreniu zaujal riadne a zákonne

stanovisko inšpektor práce v Dodatku č. 1 zo dňa 05.10.2020. Žalovaný i naďalej trval na svojom
stanovisku,žeZákonoinšpekciipráceneukladápovinnosťinšpektorátuprácevýlučneosobeprerokovať
protokol. Žalovaný i naďalej trval na tom, že postupoval plne v súlade so Zákonom o inšpekcii práce (§
14) a v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 3Sžk/22/2017 zo dňa 08.08.2018),
na ktorú poukázal už vo svojom vyjadrení k žalobe. Mal za to, že protokoly boli riadne prerokované.

Žalovaný opätovne poukázal na to, že sa opakovane v napadnutom rozhodnutí, aj vo vyjadrení k žalobe
vysporiadal s námietkami žalobcu, že nebolo v protokole uvedené, že sa žalobca nevyjadril. Žalovaný
trval na svojich vyjadreniach, že je úplne logické, že v oboch protokoloch nemôže byť zaznamenané, či
sa k nim žalobca vyjadril, pretože mu oba protokoly boli doručované do elektronickej schránky, pričom
žalobca mal možnosť sa k ním vyjadriť do 3 pracovných dní od ich doručenia. V prípade protokolu zo

dňa 15.04.2020 sa žalobca nevyjadril, a teda sa inšpekcia práce považovala za ukončenú v súlade
s poučením uvedeným v protokole. To, že sa žalobca k prvému protokolu zo dňa 15.04.2020 nevyjadril,
bolo zaznamenané v Úradnom zázname zo dňa 28.04.2020. To, že sa žalobca k protokolu zo dňa
07.09.2020 vyjadril je uvedené v Dodatku č. 1 zo dňa 05.10.2020. V súlade s § 14 ods. 3 písm. a) Zákona
o inšpekcii práce je dodatok k protokolu jeho súčasťou, a preto, to že sa žaloba vyjadril k protokolu zo

dňa 07.09.2020 je riadne zaznamenané v protokole v znení jeho dodatku. Preto považoval žalovaný aj
naďalej námietku žalobcu, že protokoly nie sú ukončené, za nedôvodnú.

49. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nerovnakého prístupu a nepostihnutia spoločnosti TESCO
STORES SR, a.s. žalovaný trval na tom, že napriek tomu, že žalobca svoje činnosti vykonával

na pracovisku vyššie uvedenej spoločnosti, práve žalobca riadil kontrolované fyzické osoby
prostredníctvom svojho koordinátora, čo jednoznačne vyplynulo z nezávislých vyjadrení kontrolovaných
fyzických osôb a aj z vyjadrenia I. A., zamestnanca TESCO STORES SR, a.s. Z obsahu zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ADDA Agency Kft. jednoznačne vyplynulo, že žalobca odtejto spoločnosti prijal cezhraničnú dodávku práce 19 fyzických osôb, štátnych príslušníkov tretej krajiny.
Práve žalobca bol v súlade s obsahom zmluvy prijímateľom práce od ADDA Agency Kft. a následne
bol na základe zmluvy poskytovateľom diela TESCO STORES SR, a.s. Žalobca prijal prácu fyzických

osôb na pracovisku E. XXX, teda na jeho pracovisku v TESCO STORES SR, a.s., pričom nie práce,
ale jej výsledky boli následne na základe zmluvných vzťahov odovzdané spoločnosti TESCO STORES
SR, a.s. Žalovaný trval na tom, že v súlade s obsahom uzatvorených zmluvných vzťahov, nie je možné
prijať záver, že zamestnanci spoločnosti ADDA Agency Kft. vykonávali prácu pre spoločnosť TESCO
STORES SR, a.s. a ich prácu prijal jednoznačne žalobca tak, ako to bolo v zmluvných vzťahoch

dohodnuté. Za rovnako irelevantné a nepodložené považoval žalovaný i vyjadrenia a tvrdenia žalobcu,
že mu bolo vytknuté nelegálne zamestnávanie. Uvedené tvrdenia žalobcu sa neopierajú o konkrétne
dôkazy a sú v rozpore s obsahom rozhodnutí oboch správnych orgánov a rovnako v rozpore s obsahom
administratívneho spisu. V danom prípade postupoval tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný
v súlade s právnymi predpismi, rešpektovali všetky práva žalobcu a v žiadnom prípade neporušili jeho
práva na rovnaké zaobchádzanie. Ustálený skutkový stav veci a jeho následné právne posúdenie

vyplývali z riadne vykonaných a vyhodnotených dôkazov popísaných v správnych rozhodnutiach. Medzi
TESCO STORES SR, a.s. a ADDA Agency Kft., ktorá poskytovala práce prostredníctvom nelegálne
zamestnaných fyzických osôb, neexistoval vo vymedzenom čase priamy zmluvný vzťah, a teda nebola
naplnená základná podmienka pre to, aby bolo možné TESCO STORES SR, a.s. vytýkať porušenie §
7b ods. 5 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

50. Ohľadom námietky žalobcu o jeho nevedomosti o nelegálnom zamestnávaní žalovaný opätovne
zdôraznil, že tak správny orgán prvého stupňa a rovnako ani žalovaný neboli v správnom konaní povinní
zaoberať sa možnosťou vyvinenia sa žalobcu podľa § 7b ods. 1 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní. Podľa tohto ustanovenia sa zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie možno zbaviť,

iba ak by išlo o nelegálne zamestnávanie ustanovené v § 2 ods. 3 vyššie citovaného zákona, teda
išlo by o prípad, že nelegálne bol zamestnávaný štátny príslušník tretej krajiny, ktorý vykonával závislú
prácu a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z.z. o pobyte
cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V danom prípade však spoločnosti ADDA Agency
Kft. bolo vytknuté porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré je upravené v § 2 ods. 2 písm. c)

Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, teda fakt, že využíval závislú prácu 19 štátnych
príslušníkov tretej krajiny, ale neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa zákona č. 5/2004
Z.z. Vzhľadom na to sa spoločnosť ADDA Agency Kft. nemohla zbaviť zodpovednosti za porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný opakovane zdôraznil, že žalobca nebol postihovaný za
porušeniezákazunelegálnehozamestnávania,alezaporušeniezákazuprijaťprácuzískanúnelegálnym

zamestnávaním. Preto neexistovala ani teoretická možnosť, ako by sa žalobca mohol podľa § 7b Zákona
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vyviniť z prejednaného správneho deliktu.

Vyjadrenie žalobcu na vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.07.2022

51. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca v podaní zo dňa 12.09.2022. Opätovne žalovaného
upozornil, že je orgánom verejnej správy a je viazaný právnym princípom, ktorý je upravený v čl. 2 ods.
2 Ústavy SR, ktorý hovorí: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Žalobca má za to, že správny orgán prvého stupňa a rovnako ani
žalovaný postup, ktorý je odlišný od úpravy v zmysle § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce neoprel

o žiadne ustanovenie vyplývajúce z právnej úpravy SR, ako ani podzákonných právnych predpisov.
Žalobca ďalej uviedol, že sa i naďalej pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení, ktoré sa týkajú
otázky úplnosti protokolov, ako aj povinnosti prerokovať protokol so žalobcom.

52. Žalobca ďalej upriamil pozornosť správneho súdu na Protokol č. ITN-257-2-2.3/P-B24-20, v ktorom

je zaznamenané, že zamestnanec ADDA Agency Kft., pán E. N. uviedol ako svojho nadriadeného I. A.,
zamestnanca TESCO STORES SR, a.s. To isté tvrdil aj pán O. B., pán J. N., pán P. T. a pani K. F.. Okrem
uvedeného žalobca poukázal aj na to, že sám pán I. A. uviedol, že kontrolovaným fyzickým osobám
zaraďuje prácu on sám. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca toho názoru, že žalovaný nemohol
mať ustálený a preukázaný skutkový stav, na základe ktorého rozhodol v napadnutom rozhodnutí.

Žalobca je toho názoru, že konanie predstaviteľov TESCO STORES SR, a.s., ako aj kontrolovaných
zamestnancovADDAAgencyKft.jednoznačnepreukazujú,žeTESCOSTORESSR,a.s.prijímalaprácu
od zamestnancov ADDA Agency Kft. a nie až vyhotovenie diela. Žalobca zastáva názor, že žalovaný
opomenul riadne a v dostatočnej miere preskúmať skutkový stav, hlavne vzťah žalobcu a spoločnostiTESCO STORES SR, a.s. Žalobca zdôraznil, že pri dôkladnom preskúmaní daného vzťahu je zjavné,
že TESCO STORES SR, a.s. bol konečným odberateľom práce kontrolovaných zamestnancov ADDA
Agency Kft. a nie vyhotoveného diela, ako to žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí. Z uvedeného

konania TESCO STORES SR, a.s. vyplýva, že i táto spoločnosť sa tak isto, ako žalobca mohla dopustiť
porušenia § 7b ods. 5 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca sa domnieva,
že zo strany správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného došlo k nerovnakému zaobchádzaniu
voči nemu, čím boli porušené jeho práva na rovnaké zaobchádzanie a rovnosť pred zákonom.

53. Záverom žalobca poukázal na to, že to, že spoločnosť ADDA Agency Kft. čestne vyhlásila, že
neporušuje Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ako ani Zákon o pohybe cudzincov
je fakt, ktorý vyplýva z uzavretej Rámcovej zmluvy o spolupráci zo dňa 23.12.2019 medzi žalobcom
a ADDA Agency Kft. Žalobca bol toho názoru, že ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol
vedieť, že sa dopúšťa porušenia § 7b ods. 5 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
lebo spoločnosť ADDA Agency Kfr. prehlásila, že jej zamestnanci spĺňajú všetky podmienky, ktoré sú

potrebné na zamestnanie osôb z tretích krajín na území Slovenskej republiky, t.j. majú všetky potrebné
povolenia a dokumentácie.

54. Žalobca na podklade uvedeného zastával názor, že vyvinenie v zmysle § 7b ods. 1 Zákona
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je možné použiť aj na daný prípad analogicky.

55. Žalobca sa domnieval, že za porušenie zákonov zo strany ADDA Agency Kft. pri vynaložení odbornej
starostlivosti nemôže byť sankcionovaný.

56. Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2

zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej iba
„SSP“), keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 30.11.2023 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 15.11.2023 (§ 137 ods. 4 SSP).

57. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou,
v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci

správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa so žalobou,
s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom
predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

Právny rámec

58. Podľa § 493e SSP, Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

59. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

60. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

61. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

62. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okremúdajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa

považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

63. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný, inak si správny orgán môže

o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

64. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak
využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho
zamestnávanie podľa osobitného predpisu.

65. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

66. Podľa § 7b ods. 1 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba
alebo fyzická osoba nie je zodpovedná za nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 3, ak splnila
povinnosti podľa osobitného predpisu a nevedela, že doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt
boli sfalšované.

67. Podľa § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba
alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe
zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“)
prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo
cezhraničnú dodávku práce.

68. Podľa § 7b ods. 6 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, poskytovateľ služby je
povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva
prácu alebo poskytuje službu podľa odseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady
a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré

sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať,
či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania.

69. Podľa § 7b ods. 8 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, kontrolný orgán uloží
právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za porušenie zákazu prijať prácu alebo

službu podľa odseku 5 pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne,
najmenej 5 000 eur.

70. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

71. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.

72. Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

73. Podľa § 21 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý
a) je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len „modrá karta“),
b) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia
voľného pracovného miesta,
c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný

predpis neustanovuje inak,
d) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,
e) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny,
ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný
predpis neustanovuje inak, alebo
f) spĺňa podmienky podľa § 23a.

74. Podľa § 99 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce
nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol
zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal
nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie

evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.

Posúdenie veci správnym súdom

75. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu

dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so
zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správneho
orgánu prvého stupňa vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd
konštatuje, že správny orgán prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na
účely predmetu správneho konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho

spisu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce
ho k ustálenému skutkovému stavu racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne
posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správneho orgánu prvého stupňa
a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

76. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutí správneho orgánu prvého
stupňa a následne i žalovaného, ktorí konštatovali u žalobcu porušenie povinnosti vyplývajúcej z
ustanovenia v § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní z dôvodu, že
žalobcaakozamestnávateľporušilzákazprijaťprácutým,žedňa25.02.2020prijalcezhraničnúdodávku

prác na základe Rámcovej zmluvy o spolupráci na dodávku diela a služieb zo dňa 23.12.2019 od
právnickej osoby ADDA Agency Kereskedelmi és A. B. C. D., E. – F. G. XX, XXXX H., I., IČO: 99990348,
zapísaná v registri Registrového súdu, číslo zápisu: 08-09-031196, ICZ: 9000612962 prostredníctvom
fyzických osôb vykonávajúcich prácu „picker“ na pracovisku DC TESCO Beckov 550, 916 38 Beckov,
IČO: 31 321 828 – štátnych príslušníkov krajiny, ktoré nelegálne zamestnávala, čím porušil zákaz

nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c)
Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nakoľko neboli splnené podmienky na ich
zamestnávaniepodľaosobitnéhopredpisu–§21ods.1písm.a)ažf)Zákonaoslužbáchzamestnanosti,
a s prihliadnutím na absorpčnú zásadu aj za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 99
Zákonníka práce spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ v súvislosti s výkonom inšpekcie

práce na pracovisku DC TESCO E. XXX, XXX XX E. neviedol v období mesiaca január 2020
a mesiaca február 2020 evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec
časového úseku, v ktorom zamestnankyňa B. V. I., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou mal uzatvorenú Pracovnú
zmluvu zo dňa 31.10.2019, vykonávala prácu, pričom v zmysle písomného dokladu týkajúceho sa
evidencie pracovného času „Mesiac 01/2020 a Mesiac 02/2020“ bol zaznamenaný len celkový počet

odpracovaných hodín.

77. Podľa správneho súdu je potrebné v prvom rade vychádzajúc z obsahu v žalobe obsiahnutých
námietok zaoberať sa tým, či žalovaným (v spojení so správnym orgánom prvého stupňa, keď vzhľadomna zásadu jednotnosti prvostupňového a odvolacieho administratívneho konania tvoria tieto konania
jeden celok, a rovnako tak aj rozhodnutie druhostupňového odvolacieho orgánu tvorí jeden celok s jemu
predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím) zistený skutkový stav možno subsumovať pod skutkovú

podstatu správneho deliktu upravenú v § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní. Podľa predmetného zákonného ustanovenia právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá
je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje
právnická osoba alebo fyzická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak
ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

78. Správny súd uvádza, že jedným z predpokladov na uloženie sankcie za porušenie zákazu v
zmysle § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je nelegálne
zamestnávanie fyzickej osoby právnickou osobou, ktorá dodáva alebo poskytuje prácu alebo službu
práve prostredníctvom nelegálne zamestnanej fyzickej osoby.

79. V prejednávanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že dodávateľom služieb pre žalobcu bola
spoločnosť ADDA Agency Kft., ktorá sa dopustila nelegálneho zamestnávania porušením § 3 ods. 2 v
nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Uvedené bolo
konštatované v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. ITN-089-2-2-3/P-A24,28-20 zo dňa 18.08.2020,
pričom predmetnej zahraničnej spoločnosti bola následne rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín

č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/238 zo dňa 18.05.2021 pre nelegálne zamestnávanie uložená
sankcia – pokuta vo výške 20.000,- Eur, a preto možno prijať záver o splnení predpokladu na uloženia
sankcie i žalobcovi. V tejto súvislosti správny súd ďalej dodáva, že uložením pokuty nebolo rozhodnuté
o porušení akejkoľvek povinnosti žalobcu, ale o povinnosti riadne si overiť, od koho prijíma službu,
a či osoby, prostredníctvom ktorých je služba poskytnutá, sú riadne u poskytovateľa zamestnané. V

správnom konaní vedenom so žalobcom nebolo zo strany správnych orgánov konštatované, že by
sa nelegálneho zamestnávania mal dopustiť priamo žalobca. To, že sa spoločnosť ADDA Agency Kft.
dopustila nelegálneho zamestnávania je jedným so znakov skutkovej podstaty porušenia zákazu prijať
prácu podľa § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom
správne orgány boli týmto rozhodnutím v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku viazané. Vychádzajúc

z vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že došlo k naplneniu jednej z dvoch kumulatívnych
podmienok správneho deliktu uvedenej v § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, a to, že poskytovateľ služby – spoločnosť ADDA Agency Kft. nelegálne zamestnávala
zamestnancov, prostredníctvom ktorých tieto služby poskytovala.

80. Druhým znakom skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného pod § 7b ods. 5 písm. b) Zákona
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je, že služby boli poskytnuté na základe zmluvy. V
tejto súvislosti správny súd hodnotiac všetky dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti, vychádzajúc okrem
obsahu samotnej zmluvy, aj z obsahu výpovede zamestnancov obchodnej spoločnosti ADDA Agency
Kft., ako aj výpovede I. A., zamestnanca TESCO STORES SK, a.s. prijal jednoznačný záver o tom,

že služby boli poskytnuté na základe Rámcovej zmluvy o spolupráci na dodávku diela a služieb zo
dňa 23.12.2019 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou ADDA
Agency Kft. ako ich poskytovateľom žalobcovi a nie obchodnej spoločnosti TESCO STORES SR, a.s.
Z obsahu čl. II bod 2 predmetnej zmluvy vyplýva, že predmetom plnenia dodávateľa, t.j. obchodnej
spoločnosti ADDA Agency Kft. podľa tejto zmluvy je dodávka diela a služieb: pomocné práce rôzneho

charakteru, baliace práce, pomocné vychystávanie tovaru, prípadne iné práce, ktoré budú predmetom
prílohy k tejto zmluve, pričom osoby na realizáciu týchto prác boli zabezpečované prostredníctvom
obchodnej spoločnosti ADDA Agency Kft. Ako špecifické miesto plnenia bolo v zmysle čl. III ods. 1
dohodnuté Beckov 550, 916 38 Beckov. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosti správny súd
konštatuje, že mal za to, že došlo k naplneniu aj druhej kumulatívnej podmienky správneho deliktu

uvedenej v § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a to, že žalobca
prijal službu, ktorú mu na základe zmluvy dodal poskytovateľ služby – spoločnosť ADDA Agency Kft.

81. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd prijal záver, že správnym orgánom prvého
stupňa zistený a žalovaným potvrdený skutkový stav možno subsumovať pod skutkovú podstatu

správnehodeliktuupravenúv§7bods.5písm.b)Zákonaonelegálnejprácianelegálnomzamestnávaní
a preto konštatuje, že právne posúdenie správnych orgánov v danej veci bolo správne.82. V prejednávanej veci je možné stotožniť sa aj s vecne a logicky správnym záverom žalovaného,
že z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca (prostredníctvom svojich zamestnancov – pán W. a pani
I.,) koordinoval pracovnú činnosť kontrolovaných zamestnancov, cudzích štátnych príslušníkov, ktorý ju

vykonávali v zmluvne dohodnutých priestorov E. XXX, XXX XX E..

83. Až finálne výsledky týchto prác, ktoré žalobca podľa čl. II ods. 1 Zmluvy o dielo č. GP-2019-452-
SR-RE uzatvorenej medzi objednávateľom TESCO STORES SR, a.s. a žalobcom ako zhotoviteľom,
ktoré zhotovil vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, boli následne odovzdávané spoločnosti

TESCO STORES SR, a.s. Medzi obchodnou spoločnosťou TESCO STORES SR, a.s. a ADDA Agency
Kft., ktorá poskytovala práce prostredníctvom nelegálne zamestnaných fyzických osôb neexistoval vo
vymedzenom čase žiaden priamy zmluvný vzťah, a teda nebola naplnená základná podmienka pre to,
aby bolo možné obchodnej spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. vytýkať porušenie § 7b ods. 5 Zákona
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Z uvedeného dôvodu má správny súd za to, že nemožno
súhlasiť s názorom žalobcu, že došlo k porušeniu jeho práv na rovnaké zaobchádzanie.

84. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadne toho, že žalobca nebol informovaný o začatí inšpekcie práce,
tieto vyhodnotil správny súd ako nedôvodné, keďže z administratívneho spisu vyplýva, že oznámením
o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 02.03.2020 bolo žalobcovi oznámené začatie výkonu inšpekcie
práce, ďalej bolo uvedené zameranie výkonu inšpekcie práce a boli od žalobcu vyžiadané doklady,

ktoré bolo potrebné predložiť v určenej lehote. V kontexte uvedeného správny súd poukazuje na
zákonné ustanovenie § 13 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého je inšpektor práce
povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi
alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne
neovplyvní výkon inšpekcie práce. V tomto prípade, pri začatí inšpekcie práce u žalobcu dňa 25.02.2020

bola v prvom rade vykonávaná kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania na pracovisku
DC TESCO Beckov 550. Keďže oznámenie inšpekcie práce pred jej začatím všetkým dotknutým
subjektom vykonávajúcim činnosti na pracovisku, by mohlo logicky zmariť skutočné zistenia inšpektorov
práce, preto, oznámili inšpektori práce žalobcovi začatie inšpekcie práce až po vykonaní tejto kontroly,
čo bolo v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením. Zároveň správny súd dopĺňa, že

z administratívneho spisu vyplýva, že o začatí inšpekcie práce, teda ešte dňa 25.02.2020 bol však
informovaný konateľ žalobcu, M. W. telefonicky.

85. Ohľadom námietky žalobcu o nezákonnosti protokolov z výkonu inšpekcie práce z dôvodu, že neboli
zo žalobcom osobne prerokované správny súd konštatuje, že ich taktiež vyhodnotil ako nedôvodné. Je

pravdou, že protokoly neboli so žalobcom osobne prerokované, avšak žalobcovi bola daná možnosť,
aby ich telefonicky prerokoval s inšpektormi práce (bol o tom preukázateľne oboznámený v riadne
doručených protokoloch, bolo mu uvedené telefónne číslo a čas, kedy môže protokoly telefonicky
prerokovať, v pracovných dňoch od 07:00 h. do 14:45 h.) a bola mu daná možnosť sa k nim vyjadriť
do 3 pracovných dní od ich doručenia. Žalobca využil možnosť vyjadriť sa iba k jednému protokolu,

k protokolu zo dňa 07.09.2020. Zákon o inšpekcii práce však neukladá povinnosť inšpektorátu práce
nevyhnutne,ibaosobneprerokovaťprotokol.Prerokovanieakovýmenanázorovmôžeprebehnúťajinou
formou, telefonicky, či písomne. Vzhľadom na existujúcu nepriaznivú situáciu na území SR v súvislosti so
šírenímochoreniaCOVID-19,zvoliliinšpektoripráce,ajsohľadomnavtomčaseplatnéprotipandemické
opatrenia, inú formu prerokovania protokolu a ukončenia inšpekcie práce. V danom prípade podľa

názoru správneho súdu neupreli inšpektori práce a následne ani inšpektorát práce práva žalobcu. Tento
sa mohol kedykoľvek oboznámiť s obsahom spisu uvedenom v protokole, nahliadnuť doň a táto možnosť
mu bola poskytnutá aj v správnom konaní.
86. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom toho, že žalovaný mál v prípade oboch protokolov nesprávne
uviesť, že sa k nim žalobca vyjadril, správny súd konštatuje, že ju považuje za irelevantnú, nemajúcu

za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. V prvom rade správny súd poukazuje na to
že, v oboch protokoloch bola daná žalobcovi možnosť vyjadriť sa k protokolu, čo žalobca v jednom
prípade aj využil (protokol zo dňa 07.09.2020). Z protokolov jednoznačne vyplýva, že iba ak sa žalobca
nevyjadrí, až potom sa bude inšpekcia práce považovať za ukončenú. V danom prípade, to že sa
žalobca k jednému z protokolov vyjadril, je uvedené v Dodatku č. 1 zo dňa 05.10.2020, v ktorom sa

inšpektor práce vysporiadal s vyjadrením žalobcu doručeným e-mailom dňa 28.09.2020. To, že sa
žalobca k druhému protokolu zo dňa 15.04.2020 nevyjadril, bolo zaznamenané v Úradnom zázname zo
dňa 28.04.2020. Správny súd má za to, že oba protokoly obsahujú všetky náležitosti vymedzené v § 14
ods. 1 Zákona o inšpekcii práce a je z nich zrejmé ukončenie inšpekcie práce.87. Ohľadom námietok žalobcu o nezákonnosti informácií získaných výsluchom osôb pri výkone
inšpekcie práce, pretože sa ich žalobca nemohol zúčastniť, správny súd i tieto námietky vyhodnotil ako

nedôvodné, keďže z protokolu zo dňa 07.09.2020 jednoznačne vyplýva zoznam dokladov, z ktorých boli
nedostatky zistené a sú tam uvedené aj zápisnice o poskytnutí informácií a je v ňom uvedený ich obsah.
S týmto protokolom bol žalobca oboznámený pri jeho doručení dňa 21.09.2020. V oznámení o začatí
správneho konania zo dňa 08.10.2020 bolo taktiež uvedené, že prílohy uvedené v protokole o výsledku
inšpekcie práce zo dňa 07.09.2020 a v Dodatku č. 1 k tomuto protokolu, teda aj predmetné zápisnice

budú podkladom pre vydanie rozhodnutia. V tomto oznámení bola zároveň daná žalobcovi možnosť
vyjadriť sa k týmto podkladom. Vzhľadom na uvedené skutočnosť, že sa žalobca nezúčastnil spisovania
predmetných zápisníc, nespôsobuje nezákonnosť skutočností zistených z týchto zápisníc.

88. Rovnako správny súd považoval za nedôvodnú i námietku žalobcu ohľadne zbavenia sa
zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie podľa analogickej aplikácie § 7b ods. 1 Zákona o nelegálnej

práci a nelegálnom zamestnávaní. Uvedené ustanovenie je spôsobilé zbaviť zodpovednosti žalobcu
iba v prípade, ak by išlo o nelegálne zamestnávanie ustanovené v § 2 ods. 3 Zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, teda o prípad, že by bol žalobca sankcionovaný za to, že nelegálne
zamestnával štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonával závislú prácu a zdržiaval sa na území
Slovenskej republiky v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. V danom prípade však žalobcovi bolo vytknuté porušenie ustanovenia § 7b ods.
5 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navyše správne delikty právnických osôb,
sú správnymi deliktami postihovanými bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť,
pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania,
nie zavinenie. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už len tým, že k porušeniu došlo, bez

ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Pre vznik objektívnej
zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením
určitých okolností alebo zavinením iných subjektov ako zamestnávateľa. Žalobca teda zodpovedá za
porušenie zákazu prijatia práce bez ohľadu na to, či naozaj vedel o porušení zákazu nelegálneho
zamestnávania. Žalobca je zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu (prijatiu práce od nelegálne

zamestnávaných fyzických osôb) došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené
konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je nepodstatné aj to, či k pochybeniu došlo neúmyselne,
zavinením riadiacich či iných zamestnancov účastníka konania, jeho obchodného partnera, resp. inej
osoby, alebo z akých dôvodov a za akých okolností. Správny orgán v správnom konaní preukazuje len
porušenie právnej povinnosti. Účastník konania, aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti,

musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenie, čo v danom
prípade nebolo zo strany žalobcu splnené.

89. Správny súd uvádza, že záver, ktorý zo zistených skutkových okolností urobil správny orgán prvého
stupňa a ktorý ustálil žalovaný zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v

súlade aj s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi podmienkami. Zároveň správny súd poznamenáva,
že i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty je dostatočne, jasne a zrozumiteľne
a riadne odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, že zásah do práv žalobcu je dôvodný, primeraný a
uskutočnený zákonným spôsobom. Správne orgány dôkazy, či už jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach vyhodnotili a prihliadli na všetko, čo pri inšpekcií práce a následnom konaní vyšlo najavo,

pričom sa náležite vysporiadali s námietkami žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k
záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

90. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

91. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa
§ 190 SSP žalobu zamietol.

92. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a

contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.

93. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote 30 dní od doručenia

rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.