Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 15, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121491437
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6121491437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu T-FLOOR s.r.o., Gôtovany 179,
032 14 Gôtovany, IČO: 50 005 634, práv. zast. Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova
18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému ASTORIA PALACE s.r.o., Železničiarska 13,
811 04 Bratislava, IČO: 35 923 792, práv. zast. BURDA LEGAL s.r.o., Rudnícka 8, 831 06 Bratislava,
IČO: 46 530 894, o zaplatenie 6.847,56 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 25Cb/16/2022 zo dňa 19.10.2022, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 25Cb/16/2022 zo dňa

19.10.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
6.847,56 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 6.847,56 EUR od 29.1.2020
do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-EUR, a
to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom zo dňa 8.10.2021
domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu
6.847,56EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 6.847,56EUR od 29.1.2020
do zaplatenia. Zároveň žalobkyňa požadovala od žalovanej aj zaplatenie paušálnej náhrady nákladov
spojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške40,-EURanáhradutrovkonania.Žalobkyňaakozhotoviteľ
a žalovaná ako objednávateľ uzatvorili 10.12.2018 zmluvu o dielo na vykonanie prípravy podkladu pre
epoxidový náter podlahy, pretmelenie a vyspravenie prasklín a trhlín, dodávku a montáž epoxidového

náteru podlahy a dopravného značenia. Žalovaná sa žalobkyni zaviazala uhradiť celkovú cenu diela vo
výške 45.554,94EUR bez DPH. Po vykonaní diela prišlo 7.1.2020 zo strany žalovanej k odsúhlaseniu
prác, na čo žalobkyňa 14.1.2020 vystavila faktúru č. 20200003 na sumu 6.847,56EUR s dátumom
splatnosti 28.1.2020. Žalovaná v lehote splatnosti a ani na základe predžalobnej výzvy doručenej jej
14.9.2021 faktúru neuhradila. K návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobkyňa priložila zmluvu o
dielo z 10.12.2018, cenovú ponuku č. CP - 201804, súpis vykonaných prác a dodávok za epoxidový
náter zo 7.1.2020, faktúru č. 20200003, výzvu na zaplatenie z 10.9.2021 spolu s podacím lístkom.

Žalovaná nárok žalobkyne čo do výšky, tak aj do dôvodu neuznala. Uviedla, že žalobkyňa dielo vykonala
vadne, keďže krátko po jeho odovzdaní do užívania žalovanej sa začali na viacerých miestach diela
prejavovať vady. Použitý materiál začal odskakovať od podložia, náter podlahy popraskal, resp. je
viditeľne poškodený. Medzi konateľom žalobkyne a Ing. E. O. ako technickým zástupcom žalovanejprebehli viaceré stretnutia ohľadom zodpovednosti žalobkyne, avšak žalobkyňa k odstráneniu vád diela
napriek tomu nepristúpila. Namiesto toho doručila žalobkyňa žiadosť o úhradu fakturovanej sumy za
vykonanie diela, na čo žalovaná oznámila žalobkyni, že z dôvodu vád diela pohľadávku žalobkyne

neuznáva. Žalovaná uviedla, že v nadväznosti na čl. VII bod 7.2 a čl. VIII bod 8.4 zmluvy o dielo listom
zo 7.10.2021 doručeným právnemu zástupcovi žalobkyne vyzvala žalobkyňu na odstránenie vád diela,
s tým, že pokiaľ žalobkyňa nenastúpi na opravu diela do 20 dní odo dňa doručenia reklamácie, uplatní
si nárok na zľavu z ceny diela a nárok na náhradu škody do výšky skutočných nákladov vynaložených
na odstránenie vád diela. Žalovaná reklamovala vady diela listom z 13.10.2021 aj priamo u žalobkyne.

Žalobkyňa vady diela doposiaľ neodstránila, a preto žalovaná pristúpila na odstránenie vád u tretej
osoby. Podľa cenovej ponuky z 10.11.2021 predstavujú náklady na odstránenie vád diela sumu vo výške
5.300,-EUR. Vzhľadom na to označila nárok žalobkyne za nedôvodný. K odporu priložila reklamáciu
vád diela z 13.10.2021, cenovú ponuku z 10.11.2021, vyjadrenie k výzve na zaplatenie 9.463,29EUR
zo 7.10.2021, e-mailovú komunikáciu a fotodokumentáciu diela.
3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nebolo v konaní sporné, že

strany sporu medzi sebou uzavreli zmluvu o dielo z 10.12.2018. V Čl. II bod 2.2 strany sporu vymedzili
dielo ako prípravu podkladu pre epoxidový náter podlahy, pretmelenie a vyspravenie prasklín a trhlín,
dodávka a montáž epoxidového náteru podlahy a dopravného značenia. V Čl. II bod 2.3 sa žalovaná
zaviazala vykonané dielo previať a zaplatiť žalobkyni cenu dohodnutú v zmluve. Cena diela je upravená
v Čl. IV zmluvy o dielo tak, že bude fakturovaná skutočná výmera plochy v sume 18,-EUR za m2 bez

DPH kompletne zhotoveného epoxidového náteru podlahy s dopravným značením; celková cena a
zhotovenie diela bola dohodnutá na 45.554,94EUR bez DPH. V Čl. III zmluvy o dielo sa strany sporu
dohodli, že dielo bude vyhotovené na etapy s tým, že podľa Čl. V zmluvy o dielo bod 5.2 žalobkyňa
vystaví faktúru najskôr dňom prevzatia diela žalovanou a podľa bodu 5.4 spomenutého článku zmluvy
o dielo cena bude uhradená po podpísaní protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Platba za dielo bude

uhradená čiastočne na etapy po odovzdaní etapy diela. Nie je sporným, že žalobkyňa vykonala dielo
epoxidový náter ral 7001 v množstve 380,42 m2 za 18,-EUR bez DPH za m2, teda spolu v sume
6.847,56 EUR. Súdu bol v tomto smere predložený súpis vykonaných prác a dodávok zo 7.1.2020, ktorý
je podpísaný žalobkyňou a za žalovanú Ing. E. O.. Žalovaná pritom nenamietala, že ide o neoprávnenú
osobu, prekračujúcu svoje oprávnenie. Táto etapa diela bola riadne odovzdaná a žalovanou prevzatá,

pričom žalobkyňa v zmysle zmluvy o dielo bola oprávnená za túto etapu vystaviť faktúru č. 20200003
zo 14.1.2020. Predmetná faktúra už ale nebola zo strany žalovanej uhradená. Strany sporu sa v zmluve
o dielo (Čl. XII. bod 12.3) dohodli, že túto zmluvu možno meniť, doplňovať alebo rušiť len dohodou
zmluvných strán formou písomného dodatku. V obchodnoprávnych vzťahoch je preto ústna zmena
akejkoľvek písomnej zmluvy v rozpore so zákonom. Strany sporu si v Čl. VIII bod 8.1 dohodli záručnú

lehotu na dielo 24 kalendárnych mesiacov, ktorá plynie pre jednotlivé časti diela dňom protokolárneho
prevzatia týchto častí žalovanou. Bod 8.3 rozoberaného článku zmluvy o dielo vyžaduje uplatnenie
reklamácie bezodkladne po jej zistení písomne. Písomnú reklamáciu vyžaduje aj Čl. VII bod 7.2 zmluvy
o dielo. Ako už súd uviedol žiadna zmena zmluvy o dielo preukázaná nebola, t. j. strany sporu neurobili
žiadny dodatok k zmluve o dielo, ktorým by menili povinnosť reklamácie z písomnej na ústnu. Za daných

okolností preto ústne reklamácie nemajú žiadnu právnu relevanciu, pretože sú uplatnené v rozpore so
zmluvou, a to aj v takom prípade, kedy žalobkyňa na ústne reklamácie žalovanej reaguje - napr. listom zo
14.1.2021. Etapa diela, za ktorú bola fakturovaná žalovaná suma bola žalovanej odovzdaná 7.1.2020,
pričom v záručnej dobe 24 kalendárnych mesiacov nebola vznesená žiadna písomná reklamácia k
tejto etape. Súdu bola predložená jediná písomná reklamácia vád diela z 13.10.2021, v ktorej je bez

bližšej špecifikácie uvedené konštatovanie, že dielo má vady. Spolu s písomnou reklamáciou boli súdu
predložené aj fotografie. Žalobkyňa k fotografiám uviedla, že tieto zachytávajú iné etapy než tú, ktorú
fakturovala. Keďže podľa súpisu vykonaných prác a dodávok boli tieto etapy uskutočnené do marca
2019, tak reklamácia z októbra 2021 je celkom zjavne mimo záručnej doby. S poukazom na uvedené,
ako aj na to, že žalobkyňa namietla nesplnenie notifikačnej povinnosti zo strany žalovanej súd žalovanej

nemôžepriznaťprávazváddiela.Keďžesúdžalovanejnepriznalprávazváddiela,nemožnoaplikovať§
439 Obchodného zákonníka, pretože nesplnením notifikačnej povinnosti nemá žalovaná nárok na zľavu
z ceny diela. Pokiaľ žalovaná namietala porušenie Čl. VII bod 7.1 zmluvy o dielo zo strany žalobkyne,
t. j. vykonanie diela v rozpore s platnými STN a všeobecne záväznými právnymi predpismi, tak nejde
o bezdôvodné obohatenie, ale o zodpovednosť žalobkyne za vady diela, ktoré opätovne neboli riadne

notifikované. Žalovaná sa domáhala aj primeranej aplikácie § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, t.
j., že vady diela spočívajú v okolnostiach, o ktorých žalobkyňa vedela alebo musela vedieť v čase
vykonávania diela. Ide o účelovú obranu žalovanej, ktorá v prvom rade nepreukázala využitie oprávnenia
podľa § 550 Obchodného zákonníka a nedodržanie technologického postupu ani nereklamovala v rámcipísomných reklamačných konaní, hoci tvrdila, že dielo začalo vykazovať vady krátko po jeho odovzdaní.
Aj keby išlo o vedomé vady, tak ich notifikácia nebola riadne uskutočnená, resp. bola namietaná až v
rámci súdneho konania. Súd prvej inštancie mal za preukázané vykonanie diela zo strany žalobkyne,

riadne prevzatie diela v danej etape zo strany žalovanej, pričom vykonaná písomná reklamácia vád
diela sa vzťahovala na vady, pri ktorých už uplynula záručná doba. Zároveň žalobkyňa namietla riadne
nesplnenie notifikačnej povinnosti, a teda súd žalovanej nemôže priznať nároky z vád diela. Súd preto
žalobe žalobkyne vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 6.847,56EUR žalobkyni.
4. Proti výroku I. a II. rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a

vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. f), h)
a e) C.s.p. a uviedol, že žalovaný má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému
záveru a vec tiež nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že žalovaný si v danom prípade riadne nesplnil
svoju notifikačnú povinnosť vo vzťahu k vadám diela z dôvodu, že reklamáciu (v rozpore so Zmluvou)
neuplatnil voči žalobcovi v písomnej podobe a že ústne uplatnené reklamácie žalovaného nemajú
žiadnu relevanciu. Predmetný prístup súdu prvej inštancie žalovaný považuje za zjavne formalistický

a zásadne popierajúci princíp zmluvnej slobody. Žalobca sa k jednej z týchto reklamácií žalovaného
písomne vyjadril listom zo dňa 14.1.2021, označeným ako „Vyjadrenie sa k rekonštrukcii podlahy
v parkingu" (ďalej aj ako „Vyjadrenie" - súčasť súdneho spisu), kde Žalobca konštatoval, že: „(i)
jestvujúca podlaha je popraskaná, nesúdržná s podkladom podlahy a stala sa nepoužívateľnou pre slabý
podklad, (ii) vyrovnávajúca vrstva z cementovej samonivelozačnej stierky sa stala nesúdržnou a stratila

svoje pevnostné vlastnosti, na základe tejto príčiny sa vrchná „pochôdzna vrstva" podlahy odtŕha od
podkladu, (iii) preto odporúčame odstrániť (najlepšie vyfrézovaním) vyrovnávajúcu vrstvu z cementovej
samonivelizačnej stierky a následne zrealizovať nové vrstvy podlahy", pričom Žalobca zároveň navrhol
aj postup realizácie opravy podlahy (diela). Žalobca o vadách diela zo strany žalovaného vždy riadne a
včas, po zistení tej - ktorej vady, informovaný, a teda účel sledovaný zavedením notifikačnej povinnosti

bol splnený. O tejto skutočnosti svedčí fakt, že žalobca u žalovaného opakovane odstraňoval vady diela
reklamované žalovaným v ústnej podobe, ako aj Vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.1.2021, v rámci ktorého
reaguje na ústnu reklamáciu žalovaného. Jednotlivé časti diela bola realizované v období mesiacov
december 2018 až december 2019, preto reklamácia v roku 2020 bola zjavne uplatnená v rámci 24-
mesačnej záručnej doby v zmysle ustanovenia článku VIII bod 8.1 Zmluvy o dielo. Žalovaný aj naďalej

trvá na tom, že výklad právnej normy zo strany Súdu prvej inštancie v danom prípade predstavuje
prílišný formalizmus, ktorý bol v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky opakovane
odmietnutý ako neakceptovateľný (napr.: IV. ÚS 192/08, III. ÚS 163/2011). Žalovaný poukázal na
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.8.2017, sp. zn.:I.ÚS 155/2017. Zmluvné strany
nie sú viazané obmedzením, ktoré na seba „uvalili" vlastnou dohodou obsiahnutou v zmluve, ak sa

spoločne dohodnú, že ním nie sú viazané, pretože to zodpovedá ich súkromnej autonómii. Pokiaľ jedna
strana poruší pôvodnú dohodu a druhá strana toto porušenie akceptuje, potom už nejde o porušenie
zmluvy ale o novú spoločnú vôľu zmluvných strán. V danom prípade strany sporu v čase po uzavretí
Zmluvy o dielo prejavili novú spoločnú vôľu - realizáciu reklamačného konania aj bez potreby písomne
uplatnenej reklamácie zo strany žalovaného. Uvedené preukazuje o.i. aj skutočnosť, že Žalovaný v

rámci záručnej doby vady diela (hoci ústne) uplatnil a žalobca takúto formu uplatnenia vád akceptoval.
Nevykonanie navrhovaného dôkazu - výsluchu svedka Ing. E. O. - predstavuje vadu Napadnutého
rozsudku. Navrhovaný svedok sa mal pritom vyjadriť k podstatným skutočnostiam potrebným pre
posúdenie splnenia notifikačnej povinnosti zo strany žalovaného, ktorá má význam z hľadiska priznania
nárokov zvád diela zhotoveného žalobcom. Navrhovaný svedok vybavoval v mene žalovaného všetky

reklamáciedielaaosobnesazúčastňovalvšetkýchrokovaníastretnutísožalobcom,ktorýchpredmetom
boli opakované reklamácie diela. Mohol sa tak vyjadriť k všetkým podrobnostiam reklamačného konania,
ako aj k tvrdeniam žalovaného.
5. Žalovanému nie je zrejmé z akého dôvodu súd zamietol vykonať znalecké dokazovanie k porušeniu
technologického postupu pri zhotovení diela zo strany žalobcu. Podľa názoru žalovaného pri vykonávaní

dielaabsentovalarealizáciaúkonovvzmyslecenovejponukyžalobcuzodňa13.11.2018,CP-2018047a
teda chýbajúci epoxidový náter Amerin DTč Ral 7001 v jednej vrstve pričom práve tento nedostatok mal
byť preukázaný znaleckým dokazovaním. Nevykonanie znaleckého dokazovania Žalovaný považuje za
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP a s tým súvisiace neaplikovanie ustanovenia § 428
ods. 3 Obchodného zákonníka na prejednávaný prípad z dôvodov uvedených v bode 31. napadnutého

rozsudku za odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie veci).
Žalovanému ani nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala byť námietka žalovaného ohľadom existencie
vedomých vád diela uplatnená v súdnom konaní, považovaná v kontexte prejednávaného prípadu
ako oneskorená a odkiaľ má vyplývať záver prezentovaný súdom prvej inštancie, že tento postup mábyť obdobou zakročovacej povinnosti. V tejto časti (bod 31.) je napadnutý rozsudok nedostatočne
odôvodnený. Žalovaný žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 389 CSP
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 25.1.2023 s tým, že považuje odvolanie
žalovaného za neopodstatnené, nedôvodné a účelové. Žalobca a žalovaný sa v zmluve o dielo dohodli,
že túto zmluvu možno meniť, doplňovať alebo rušiť len dohodou zmluvných strán formou písomného
dodatku.Akékoľveknámietkyžalovanéhosúpretovtomtosmereirelevantné.Podľažalobcujerozsudok
vnútorne logický, nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho všeobecného súdu,

rešpektuje zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudku, nie je arbitrárny a zrozumiteľným spôsobom
dáva odpovede na otázky. strany sporu si v Čl. VIII bod 8.1 dohodli záručnú lehotu na dielo 24
kalendárnychmesiacov,ktoráplynieprejednotlivéčastidieladňomprotokolárnehoprevzatiatýchtočastí
žalovanou. Bod 8.3 rozoberaného článku zmluvy o dielo vyžaduje uplatnenie reklamácie bezodkladne
po jej zistení písomne. Písomnú reklamáciu vyžaduje aj Čl. VII bod 7.2 zmluvy o dielo. Žiadna zmena
zmluvy o dielo preukázaná nebola, t. j. strany sporu neurobili žiadny dodatok k zmluve o dielo, ktorým by

menili povinnosť reklamácie z písomnej na ústnu. Za daných okolností preto ústne reklamácie nemajú
žiadnu právnu relevanciu, pretože sú uplatnené v rozpore so zmluvou, a to aj v takom prípade, kedy
žalobkyňanaústnereklamáciežalovanejreaguje-napr.listomzo14.01.2021.Vtomtolistesažalobkyňa
na základe požiadavky žalovanej vyjadrila k rekonštrukcii podlahy navrhnutím postupu opravy avšak s
konštatovaním, že nie je daný dôvod na reklamáciu. Ďalej súd v bode 29. Rozsudku správne uviedol

nasledovné: „Etapa diela, za ktorú bola fakturovaná žalovaná suma bola žalovanej odovzdaná 7.1.2020,
pričom v záručnej dobe 24 kalendárnych mesiacov nebola vznesená žiadna písomná reklamácia k
tejto etape. Súdu bola predložená jediná písomná reklamácia vád diela z 13.10.2021, v ktorej je bez
bližšej špecifikácie uvedené konštatovanie, že dielo má vady. Spolu s písomnou reklamáciou boli súdu
predložené aj fotografie. Žalobkyňa k fotografiám uviedla, že tieto zachytávajú iné etapy než tú, ktorú

fakturovala. Súdu predložila súpis vykonaných prác a dodávok do marca 2019. Chodba, ktorú zachytáva
fotografia sa nachádza podľa predloženého pôdorysu na - 1 PP, garážové státie sa nachádza na -3PP
(čo preukazuje aj fotografia predložená žalovanou), teda na iných miestach, ktoré neboli predmetom
fakturácie faktúrou č. 20200003 zo 14.1.2020. Žalovaná tvrdenia žalobkyne ničím nerozporovala. Keďže
podľa súpisu vykonaných prác a dodávok boli tieto etapy uskutočnené do marca 2019, tak reklamácia

z októbra 2021 je celkom zjavne mimo záručnej doby. S poukazom na uvedené, ako aj na to, že
žalobkyňa namietla nesplnenie notifikačnej povinnosti zo strany žalovanej súd žalovanej nemôže priznať
práva z vád diela. Okrem toho žalovaná v podaní z 23.9.2022 uviedla, že dielo už krátko po odovzdaní
vykazovalovady,čolenpotvrdzujeriadnenesplnenienotifikačnejpovinnostizostranyžalovanej,pretože
vady diela má objednávateľ povinnosť oznámiť zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu po ich zistení.“

Počas záručnej doby tak nedošlo k písomnej reklamácii prípadných vád žalovaným. V tomto prípade
nie je možné priznať nárok zo zodpovednosti za vady diela žalovanému, nakoľko už došlo k uplynutiu
záručnej doby.
7. Žalobca poukázal na závery Krajského súdu v Žiline v rozsudku zo dňa 12.6.2013, č.k.
13Cob/30/2013, v ktorom súd uviedol: „Nepochybne z ust. § 564 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri

vadách diela platia primerane § 436 až 441. Práve z ust. § 436 a § 437 Obchodného zákonníka je zrejmé,
že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotnoprávny
úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu. Zákonná
požiadavka určitosti jednostranného hmotno-právneho úkonu sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu,
vyjadrenia, akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu, ich konkretizácia musí byť vykonaná

spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami, a v konečnom dôsledku aj voľba
zodpovednostného nároku, t.j. akým spôsobom oprávnený subjekt žiada s týmito vadami naložiť, musí
byť uskutočnená rovnako určitým, zreteľným a nepochybným spôsobom.“ Žalovaný sa snaží navodiť
dojem, že v danom prípade strany sporu v čase po uzavretí zmluvy o dielo údajne prejavili novú spoločnú
vôľu - realizáciu reklamačného konania aj bez potreby písomne uplatnenej reklamácie zo strany

žalovaného. Ide však výlučne o účelovú argumentáciu zo strany žalovaného, ktorá nemá žiadnu oporu v
zákone, judikatúre a ani v samotnej zmluve o dielo. V súvislosti s námietkami žalovaného k nevykonaniu
navrhnutých dôkazov žalobca uviedol, že vzhľadom na tú skutočnosť, súd žalovanému nepriznal práva z
vád diela, nemožno aplikovať § 439 Obchodného zákonníka, pretože nesplnením notifikačnej povinnosti
nemá žalovaný nárok na zľavu z ceny diela. Pokiaľ žalovaný namietal porušenie Čl. VII bod 7.1 zmluvy

o dielo zo strany žalobcu, t. j. vykonanie diela v rozpore s platnými STN a všeobecne záväznými
právnymi predpismi, tak nejde o bezdôvodné obohatenie, ale o zodpovednosť žalobcu za vady diela,
ktoré opätovne neboli riadne notifikované. Žalovaný mohol kontrolovať vykonávanie diela žalobcom a
upozorniť ho na vadné plnenie, čo žalovaný nepreukázal, že urobil. Za daných okolností preto nebolopotrebné vypočúvať svedka Ing. O. k ústnym reklamáciám (ktoré sú právne irelevantné v tomto spore)
a ani vykonávať znalecké dokazovanie k spôsobu akým bolo dielo realizované, a preto súd tieto návrhy
na vykonanie dokazovania celkom správne a jednoznačne zamietol.

8. Žalobca má jednoznačne za to, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Súd podľa žalobcu postupoval v konaní procesne správne a v súlade so zákonom, rešpektujúc základné
princípy civilného sporového súdneho konania a právo na spravodlivý súdny proces. Konaním súdu
prvej inštancie a jeho rozsudkom došlo k naplneniu princípu právnej istoty, ktorý je neoddeliteľnou

súčasťou princípov právneho štátu a nepochybne tiež došlo aj k upevneniu dôvery žalobcu v právo a
právny poriadok. Na základe všetkého vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave
napadnutý rozsudok potvrdil.
9. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 21.2.2023 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že Striktné
pridržiavanie sa zásady pacta sunt servanda, bez zohľadnenia konkrétnych okolností prípadu a princípu
zmluvnej autonómie, viedlo k zjavnej nespravodlivosti pri rozhodovaní danej veci. Súd prvej inštancie

totiž založil Napadnutý rozsudok na tom, že Žalovaný bol povinný (mohol) uplatniť reklamáciu výlučne
písomne, bez zohľadnenia konkrétnych okolností prípadu (osobitne existencia viacerých reklamačných
konaní, ktoré medzi stranami sporu prebehli na podklade ústnych reklamácií Žalovaného), a poskytol
tak právnu ochranu Žalobcovi, ako subjektu: (i) ktorý zhotovil dielo, ktoré postupne začalo vykazovať
vady, (ii) ktorý bol o týchto vadách diela v súlade s účelom zákonnej právnej úpravy riadne notifikovaný,

(iii) ktorý vady ním zhotoveného diela priebežne bez rozporovania odstraňoval na podklade ústnych
reklamácií žalovaného, (iv) ktorý v rozpore so zásadou zákazu nekonzistentného jednania v spore tvrdí,
žežalovanýsinemalriadnesplniťnotifikačnúpovinnosťaztohtodôvodunemádisponovaťnárokmizvád
diela. A to všetko dokonca aj napriek tomu, že samotný konateľ žalobcu v spore (na prvom pojednávaní
vo veci samej) uznal, že aj tieto vady diela chcel odstrániť v prospech žalovaného (na podklade jeho

ústnej reklamácie), avšak až po tom, ako žalovaný uhradí žalovanú faktúru v celom rozsahu. Žalobca
vo svojom Vyjadrení neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mali zakladať namietanú nedôvodnosť
odvolacej argumentácie žalovaného. V súvislosti s odvolacími námietkami Žalovaného k nevykonaniu
navrhnutých dôkazov žalobca opätovne len odkázal na Napadnutý rozsudok (bod 30.). K samotnej
argumentácii žalovaného obsiahnutej v odvolaní (čl. IV.) sa žalobca vôbec nevyjadril. Podľa názoru

žalovaného výsledky znaleckého dokazovania by pritom mali zásadný význam z hľadiska eventuálnej
právnej argumentácie Žalovaného v spore ohľadom aplikácie ustanovenia § 428 ods. 3 Obchodného
zákonníka, ktorá by viedla k opačnému meritórnemu rozhodnutiu prejednávanej veci. Aj napriek tomuto
podstatnému faktu však Súd prvej inštancie znalecké dokazovanie nenariadil.
10. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 20.3.2023 vyjadril žalobca, v ktorom zotrval na

argumentácii uvedenej v predchádzajúcich vyjadreniach.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi
odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku

nie je možné vyhovieť.
12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného v súlade s § 380 ods. 1, C.s.p.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav

nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že strany sporu medzi sebou
uzavreli zmluvu o dielo z 10.12.2018. V Čl. II bod 2.2 strany sporu vymedzili dielo ako prípravu podkladu

preepoxidovýnáterpodlahy,pretmelenieavyspravenieprasklínatrhlín,dodávkaamontážepoxidového
náteru podlahy a dopravného značenia. V Čl. II bod 2.3 sa žalovaná zaviazala vykonané dielo previať
a zaplatiť žalobkyni cenu dohodnutú v zmluve. Cena diela je upravená v Čl. IV zmluvy o dielo tak, že
bude fakturovaná skutočná výmera plochy v sume 18,-EUR za m2 bez DPH kompletne zhotovenéhoepoxidového náteru podlahy s dopravným značením; celková cena a zhotovenie diela bola dohodnutá
na 45.554,94EUR bez DPH. V Čl. III zmluvy o dielo sa strany sporu dohodli, že dielo bude vyhotovené
na etapy s tým, že podľa Čl. V zmluvy o dielo bod 5.2 žalobkyňa vystaví faktúru najskôr dňom prevzatia

diela žalovanou a podľa bodu 5.4 spomenutého článku zmluvy o dielo cena bude uhradená po podpísaní
protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Platba za dielo bude uhradená čiastočne na etapy po odovzdaní
etapy diela. Nie je sporným, že žalobkyňa vykonala dielo epoxidový náter ral 7001 v množstve 380,42
m2 za 18,-EUR bez DPH za m2, teda spolu v sume 6.847,56 EUR. Súdu bol v tomto smere predložený
súpis vykonaných prác a dodávok zo 7.1.2020, ktorý je podpísaný žalobkyňou a za žalovanú O.. E. O..

Táto etapa diela bola riadne odovzdaná a žalovanou prevzatá, pričom žalobkyňa v zmysle zmluvy o
dielo bola oprávnená za túto etapu vystaviť faktúru č. 20200003 zo dňa 14.1.2020. Predmetná faktúra
už ale nebola zo strany žalovanej uhradená. Strany sporu sa v zmluve o dielo (Čl. XII. bod 12.3) dohodli,
že túto zmluvu možno meniť, doplňovať alebo rušiť len dohodou zmluvných strán formou písomného
dodatku. Strany sporu si v Čl. VIII bod 8.1 dohodli záručnú lehotu na dielo 24 kalendárnych mesiacov,
ktorá plynie pre jednotlivé časti diela dňom protokolárneho prevzatia týchto častí žalovanou. Bod 8.3

rozoberanéhočlánkuzmluvyodielovyžadujeuplatneniereklamáciebezodkladnepojejzistenípísomne.
Písomnú reklamáciu vyžaduje aj Čl. VII bod 7.2 zmluvy o dielo. Ako už súd uviedol žiadna zmena zmluvy
o dielo preukázaná nebola, t. j. strany sporu neurobili žiadny dodatok k zmluve o dielo, ktorým by menili
povinnosť reklamácie z písomnej na ústnu.
15. Súd prvej inštancie sa bližšie venoval spôsobu zmeny zmluvy o dielo avšak, podľa názoru

odvolacieho súdu, je podstatné, že strany si zmluvne dohodli vykonanie diela po častiach /čl. III bod 3.1.
zmluvy/ s prislúchajúcou fakturáciou /čl. V. zmluvy/ a povinnosťou žalovaného takto fakturovanú cenu
diela zaplatiť. V prípade výskytu vád diela bol medzi stranami dohnutý spôsob ich uplatnenia čl. VIII /
bod 8.3 a 8.4 zmluvy/.
16. Podľa § 564 Obch. zák. pri vadách diela platia primerane § 436 až 441 . Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať
vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať
zhotoviteľovi.

Podľa § 436Obch. zák.

(1) Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2 ), môže kupujúci:
a)požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b)požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,

c)požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d)odstúpiť od zmluvy.
(2)Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu
vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok
nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné

alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie
náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci
oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo
ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať
primeranú zľavu z kúpnej ceny.

17. Obchodný zákonník v cit. ustanoveniach upravuje možnosť uplatnenia vád diela takým spôsobom
aby bol medzi stranami jasne a jednoznačne upravený postup pre hmotnoprávne uplatnenie vád diela.
Pre uplatnenie vád diela je preto potrebné aby boli vady uplatnené
- u zhotoviteľa bezodkladne po tom čo sa objednávateľ o ich existencii dozvedel a to v súlade so zmluvou

ak bola medzi stranami uzavretá,
- vady musia byť presne špecifikované,
- objednávateľ musí určiť ktorú voľbu nároku z vád si uplatňuje /§ 436 ods. 1, pís. a,b,c,d, Obch. zák./
18. V prípade, ak bolo medzi stranami dohodnuté uplatnenie výlučne písomnou formou, tak
akékoľvek iné uplatnenie nárokov z vád tovaru nemôže mať účinky platného hmotnoprávneho úkonu,

s ktorým sú spájané následky vadného plnenia. Ak teda v posudzovanej veci mali strany v čl. VIII
bod 8.3 zmluvy písomne dohodnuté výslovne písomné uplatnenie nárokov z vád diela, nie je možné
považovať ústne námietky za akceptovateľné, zákonné a zmluvne dohodnuté. Dodržiavanie písomne
dohodnutých zmluvných podmienok zmluvy o dielo nie je možné považovať za prílišný formalizmus,ale jednoznačne za uplatňovanie zákona a ustanovení zmluvy o dielo. Písomne dohodnuté podmienky
spôsobu reklamácie vád diela sú v prospech právnej istoty objednávateľa ako aj zhotoviteľa diela.
Námietky žalovaného týkajúce sa prílišného formalizmu považuje odvolací súd za nedôvodné.

19. Čo sa týka odvolacej námietky spočívajúcej v nevykonaní navrhovaného dokazovania - výsluchom
svedka a znaleckého dokazovania, odvolací súd je toho názoru, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a

právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť
svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd
splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len

so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c.

Francúzsko z 19. februára 1998).
20. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Žiline vyjadreným v rozsudku
zo dňa 12.6.2013, č.k. 13Cob/30/2013, v ktorom súd uviedol: „Nepochybne z ust. § 564 Obchodného
zákonníka vyplýva, že pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Práve z ust. § 436 a § 437
Obchodného zákonníka je zrejmé, že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád

je jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať náležitosti určitosti
tohto úkonu. Zákonná požiadavka určitosti jednostranného hmotno-právneho úkonu sa vyžaduje v
identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia, akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu, ich
konkretizácia musí byť vykonaná spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami,
a v konečnom dôsledku aj voľba zodpovednostného nároku, t.j. akým spôsobom oprávnený subjekt

žiada s týmito vadami naložiť, musí byť uskutočnená rovnako určitým, zreteľným a nepochybným
spôsobom.“
21. V prípade, ak súd prvej inštancie dospel k názoru /a odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje/,
že žalovaný si u žalobcu neuplatnil nároky z vád diela včas, vady neboli presne špecifikované, nebola
určená voľba nárokov z vád a vady neboli uplatnené zmluvne dohodnutým spôsobom, tak nie je možné

akékoľvek nároky z vád diela v prospech žalovaného priznať. Ďalšie navrhované dokazovanie by
vzhľadom na vyššie uvedené nebolo spôsobilé privodiť pre žalovaného výhodnejšie postavenie v spore.
K námietke žalobcu v tom zmysle, že fakturovaná časť diela sa netýkala fotografii priestorov, ktoré
žalovaný označil ako tie, v ktorých malo byť dielo vadne vykonané sa žalovaný nevyjadril. Odvolacie
námietky žalovaného považuje odvolací súd za nedôvodné.

22. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení
s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom

na ust. § 262 ods. 2, C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.
24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byťv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).