Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Lucia Tóth
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4Sf/2/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100170
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100170.1
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., s miestom podnikania Záhradná 27,
900 26 Slovenský Grob, IČO: 36 952 320, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100872751/2023 zo dňa 23.03.2023, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.06.2023, takto
r o z h o d o l :
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.06.2023 z a m
i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa
02.06.2023, doručenou súdu dňa 05.06.2023 (ďalej len „žaloba“) domáha preskúmania rozhodnutia
žalovaného číslo: 100872751/2023 zo dňa 23.03.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 103219998/2022 zo dňa 28.11.2022, ktorými
bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015 v sume
XX.XXX,XX eura. Žalobca v podanej správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa §
185písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení
účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok.
2. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že rozhodnutiami
Daňového úradu Nitra, ktoré nadväzujú na rovnakú daňovú kontrolu vykonanú za zdaňovacie obdobie
roka 2015, bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za ďalšie mesiace roka 2015
v celkovej výške XXX.XXX,XX eura. Vzhľadom na značnú výšku tejto sumy, ktorú by bol žalobca
v dôsledku napadnutého rozhodnutia ako aj ostatných rozhodnutí za rok 2015, povinný zaplatiť vo
veľmi krátkej lehote len 15 dní, reálne hrozí, že žalobcovi vznikne okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia, v spojení s ostatnými rozhodnutiami za rok 2015, závažná ujma, keďže nebude mať
dostatok finančných prostriedkov súčasne aj na úhradu predmetnej dane a aj na úhradu vlastných
(súkromných) nákladov na život (a život jeho rodiny). Pre žalobcu tak predstavuje predmetné dodatočné
vyrubenie dane natoľko vysoký peňažný záväzok, že dochádza k ohrozeniu samotnej jeho výživy
a výživy osôb, ktoré sú od neho finančne závislé. Žalobca nemá voľné peňažné prostriedky na úhradu
dorubenej dane a nedisponuje ani majetkom v takej hodnote a likvidite, ktorý by umožnil uhradiť
predmetnú dorubenú daň. Žalobca sa žiadnym spôsobom neoprávnene neobohatil na úkor štátneho
rozpočtu, v súvislosti s predajom ojazdených áut neuplatňoval žiadny odpočet dane, a teda na jeho
strane nemohla vzniknúť žiadna neoprávnená daňová výhoda. Predmetná daňová kontrola a na ňu
nadväzujúce daňové konania mali za následok to, že žalobca úplne prestal s podnikateľskou činnosťou
a má pozastavené aj príslušné živnostenské oprávnenie. Žalobca poukázal na to, že v súčasnosti nemá
ekonomickú silu potrebnú na to, aby mohol súčasne uhradiť vyrubenú daň a zároveň zabezpečiť svoje
základné živobytie a výživu svojej rodiny.3. Žalobca ako prílohu priložil výpis z bankového účtu, z ktorého vyplýva, že aktuálne nedisponuje
dostatočnými zdrojmi na úhradu predmetnej dorubenej dane, pričom poukázal na to, že v prípade
výkonu napadnutého rozhodnutia správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu, v rámci ktorej okrem
iného žalobcovi zablokuje disponibilné prostriedky na bankovom účte, prípadne zaistí iný likvidný
majetok, čím bude žalobcovi aj do budúcnosti de facto úplne znemožnený výkon akejkoľvek ďalšej
jeho podnikateľskej činnosti. Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne hrozí vznik
závažnej a neodvrátiteľnej ujmy na strane žalobcu. Zároveň mal žalobca za to, že priznanie odkladného
účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.
4. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril v rámci vyjadrenia
k žalobe zo dňa 17.10.2023, kde uviedol, že správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane uvedený
v prvostupňovom rozhodnutí na základe objektívnych skutočností. Rozhodnutie správcu dane bolo
potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, a je teda právoplatné a vykonateľné. Žalobcovi
vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore s
verejným záujmom. Žalovaný konštatoval, že povinnosťou žalobcu bolo niektorý zo zákonných dôvodov
uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody mal v konaní
aj preukázať. Podľa názoru žalovaného, žalobca nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť
priznaný správnej žalobe odkladný účinok, žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, alebo vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti. Za daných
okolností považoval žalovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za
neopodstatnený a navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe
nevyhovel.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku žalobe posúdil ako nedôvodný, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie
v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle §
185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku:
1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3.
hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného
následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi
následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v
rozpore s verejným záujmom.
10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže
byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.11. Správny súd po oboznámení sa návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre
priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením o tom, že
hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok, avšak bez toho, aby túto hrozbu relevantným
spôsobom preukázal. Žalobca síce vo všeobecnosti poukazuje na celkovú výšku daňovej povinnosti,
ktorú voči nemu správca dane eviduje, ale toto samo o sebe nepreukazuje dôvody priznania odkladného
účinku. Zároveň ani tvrdenia o tom, že jestvuje reálna hrozba, (ktorá však nenastala, nakoľko toto
žalobca neuviedol) u žalobcu neodôvodňuje priznanie odkladného účinku. Žalobca, ktorý podáva návrh
na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného
účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia, nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto
dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické následky a na
následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného
účinku žalobe.
12. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou
žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 30.05.2017, sp zn.: III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej
hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018,
sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť
preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z
konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho
súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku
správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku
žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou,
prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia
§ 185 SSP.
13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ
výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu
verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita
preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie
z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
14. Vzhľadom na to, že žalobca neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy ako prvotného
predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval
otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené
základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny
súd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol.
15. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.