Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122394505
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6122394505.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: SPP distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b,
IČO: 35 910 739, zastúpeného advokátom: Mgr. Miroslav Hanec, so sídlom Žilina, Hruštiny 602, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C., D. XXXX/X, zastúpenému advokátom: JUDr. Dalibor
Kuciaň, so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, o zaplatenie 9.487,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 25C/62/2022-324 zo dňa 26.4.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal
zaplatenia sumy 9.487,90 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 13.4.2021 do zaplatenia, z titulu
neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike,

výrokom I. v celom rozsahu zamietol a vo výroku II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý zistil z vykonaného
dokazovania, keď ustálil, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste D. XXXX/X, C.. Z
nedatovaného zápisu žalobcu vyplýva, že žalobcom bola vykonaná kontrola odberného miesta na

základe príkazu/zákazky. Na odbernom mieste bolo zistené, že meradlo je neprístupné, v objekte, v
skrinke za bránou. Pri výmene bol prítomný pán E. B. - brat. Meradlo bolo zabalené do krabice a
zaslané znalcovi na posúdenie. Foto plynových spotrebičov bolo umožnené. Objekt slúži ako ubytovňa
pre robotníkov. Odberateľ sa vyjadril, že nemá vedomosť, kto mohol poškodiť plynomer. Z montážneho
listu zo dňa 15.02.2021 vyplýva, že dôvodom montáže - demontáže bolo: “ VP - znalec“. Po demontáži
bolo meradlo zaslané znalcovi Ing. Petrovi Leškovi, ktorý vyhotovil súkromný znalecký posudok číslo

161/PL-2021. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že mu bol v nepoškodenom obale predložený
plynomer s výrobným číslom 07185993-041-13-I, ktorý mal na počítadle údaj 08845,076. Znalec uviedol,
že z plynomeru demontoval olovenú plombu krytu číselníka, pri demontáži nedošlo k poškodeniu
mechanoskopických stôp na plombe, ako ani k poškodeniu povrchu zaisťovacieho plechu. Zistil, že
na plombe sa nachádza označenie v tvare loga spoločnosti ELSTER, s. r. o. Stará Turá. Optickým
skúmanímpovrchukrytučíselníkavokolízaisťovacíchprvkovzistilmechanoskopickéstopypopôsobení

predmetu - nástroja. Sporné odtlačky porovnal so všetkými 32 zostavami kontrolných odtlačkov čeľustí
plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu spoločnosti SPP-distribúcia, a.s. Znalec uviedol, že
optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú,
tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Znalec uviedol,
že na základe optického skúmania môže predpokladať, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští
a kontrolné odtlačky mohli byť vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec v závere znaleckého

posudku konštatoval, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie v tvare loga
spoločnosti ELSTER, s. r. o. Stará Turá. Sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolnéodtlačky mohli byť vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec nezistil poškodenie, ako ani
prítomnosť cudzej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla. Optickým skúmaním označení,
ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú podobnosť

špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Optickým skúmaním povrchu krytu číselníka v
okolí zaisťovacích prvkov zistil mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu/ nástroja. Iné skutočnosti
skúmaním nezistil. Záverom uviedol, že na základe zistených skutočností môže potvrdiť, že pôvodné
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - kryt číselníka bolo možné odklopiť od
telesa plynomeru bez poškodenia plomby.

3. Žalobca na základe znaleckého posudku dňa 22.03.2021 vypočítal škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu. Za začiatok neoprávneného odberu zemného plynu stanovil deň 13.02.2020
a za ukončenie neoprávneného odberu deň 12.02.2021. Celkovo neoprávnené odobraté množstvo
zemného plynu činilo sumu 9 270,31 eura. Náklady spojené si zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu zemného plynu boli: zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 137,22

eura, posudok na meradlo 50 eur, overenie plynomeru G4-G6 12,44 eura, oprava plynomeru G1,
6-G6 17,93 eura, náklady spolu boli vo výške 217,59 eura. Neoprávneným odberom si žalobca od
žalovaného uplatňoval sumu 9 487,90 eura. Táto suma pozostáva zo škody 9 270,31 eura a nákladov vo
výške 217,59 eura. Túto škodu žalobca vyúčtoval žalovanému dňa 22.03.2021 faktúrou č. 9000392393,
splatnou dňa 12.04.2021.

4. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 76 ods. 1, 8, 11, § 82 ods. 1, 2,
3, 4, 5 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj len Zákon o energetike),§ 209 ods. 1 a 2 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len CSP), § 17 ods. 4, 5 zák. č. 382/2004 o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej aj len Zákon o znalcoch).

5. Prvoinštančný súd následne dospel k záveru, že v preskúmavanej veci žalobca neuniesol svoje
dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu základného predpokladu objektívnej zodpovednosti
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a to žalobcom tvrdenú skutočnosť, že
žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko žalobcom predložený súkromný znalecký posudok znalca Ing.
PetraLeškuč.161/PL-2021zodňa08.03.2021akodôkaznýprostriedoknapreukázanieneoprávneného
odberu zemného plynu, neobstojí.

6. Znalec v danom prípade kontroluje to, či došlo k zásahu - úprave posudzovaných plomb,

prípadne k mechanickému poškodeniu krytu číselníka, pričom sa počas znaleckého skúmania takéhoto
konania sám dopúšťa. Preto nepopísanie postupu demontáže ochranných krytov, plomb s náležitým
zdokumentovaním môže u adresáta znaleckého posudku vyvolávať pochybnosti o tom, či znalec
počas svojej demontáže nemohol kryt číselníka, prípadne plombu, sám poškodiť a následne uvedené
poškodenie pričítať tretej osobe. V tomto zmysle sa vyjadril aj Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí

zo dňa 23.10.2018 sp. zn. 9Co/263/2017. V spore nebolo možné ustáliť, kedy konkrétne došlo k
mechanickému poškodeniu povrchu krytu číselníka v okolí zaisťovacích prvkov daného meradla, či k
tomuto poškodeniu došlo v priebehu odberu plynu žalovaným, alebo v procese výmeny meradla, či pri
jeho presune od žalovaného k znalcovi, alebo pri výkone samotnej znaleckej činnosti. Záver o tom,
že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - kryt číselníka bolo možné

odklopiť od telesa plynomeru bez poškodenia, nie je nepochybný. Zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie v tvare loga spoločnosti
ELSTER, s.r.o. Stará Turá. Sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky mohli byť
vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec nezistil poškodenie, ako ani prítomnosť cudzej hmoty
na plombe osadenej v kryte číselníka meradla. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené

čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov
sporných a kontrolných odtlačkov. Optickým skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí zaisťovacích
prvkovzistilmechanoskopickéstopypopôsobenípredmetu/nástroja.Inéskutočnostiskúmanímnezistil.
Záverom uviedol, že na základe zistených skutočností môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené - kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez

poškodenia plomby. Zo znaleckého posudku teda nevyplýva skutočnosť, že by bola poškodená plomba
plynomeru, taktiež plomba osadená v kryte číselníka s označením v tvare loga spoločnosti ELSTER, s.
r. o. Stará Turá, odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky boli podľa znalca vytvorené
čeľusťami toho istého nástroja. Taktiež zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec nezistil poškodenie,ani prítomnosť cudzej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla. Sporné a kontrolné odtlačky
boli obsahovo, tvarovo a rozmerovo zhodné. Jediné, čo v závere svojho znaleckého posudku uviedol
bolo, že v okolí zaisťovacích prvkov zistil mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu/ nástroja,

avšak nie je možné ustáliť, či nemohlo dôjsť k mechanickému poškodeniu práve pri odstraňovaní plomby
znalcom. Sám znalec v predmetnom znaleckom posudku konštatoval len to, že optickým skúmaním
povrchu krytu číselníka v okolí zaisťovacích prvkov zistil mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu
- nástroja. Taktiež uviedol, že iné skutočnosti skúmaním nezistil. Keďže pri odstraňovaní plomby
môže dôjsť k poškodeniu jej zaisťovacích prvkov, bolo žiadúce, aby znalec priebeh svojho postupu

náležite zdokumentoval a podrobne popísal. V predmetnom znaleckom posudku znalec nevysvetlil a
ani fotografiami nedoložil akým spôsobom plombu demontoval, prípadne, či pri demontáži nedošlo
k jej poškodeniu. Opis postupu znalca v znaleckom posudku je nedostatočný, priebeh demontáže
plomby je nepreskúmateľný a preto jeho záver o tom, že skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí
zaisťovacích prvkov zistil mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu - nástroja, je tak nepodložený
a neoveriteľný. Opis priebehu znaleckého skúmania neumožňuje preskúmať jeho postup, ani overiť

odôvodnenosť znalcových postupov a záverov. Je nevyhnutné, aby spôsob, akým znalec k svojmu
záveru dospel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, najmä ak zadávateľom posudku
bola jedna zo strán sporu, pričom druhá strana nemala možnosť sa pri znaleckom skúmaní zúčastniť.
Vzhľadom na uvedené, podľa prvoinštančného súdu nemožno vylúčiť, že k mechanickým stopám na
plynomere mohlo dôjsť aj pri manipulácii znalcom. Pre nepreskúmateľnosť postupu znalca a jeho

záverov, nie je možné predmetný znalecký posudok považovať za hodnoverný a preukazujúci záver, že v
okolí zaisťovacích prvkov krytu číselníka sa nachádzali mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu.
Uvedený chybný postup znalca a formálne nedostatky znaleckého posudku pritom bránia súdu závery
znalca preskúmať a overiť správnosť jeho záverov, čím zakladajú nespôsobilosť znaleckého posudku
ako dôkazu v konaní, keďže vecnú správnosť znaleckého skúmania nie je možné overiť. V tejto súvislosti

poukázal prvoinštančný súd tiež na nález Ústavného súdu SR z 9.3.2021 sp. zn. III.ÚS 114/2020.

7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo žalobcom (ktorého
zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať kumulatívne splnenie všetkých podmienok hmotného práva
pre vznik zodpovednosti za danú škodu) jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia

plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu. Nebol teda
preukázaný jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, a to protiprávny úkon. Žalobca
teda v danej veci neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného v
rozhodnom období dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom boli mechanoskopické

stopy po pôsobení predmetu bez toho, aby bol poškodený zaisťovací prvok a teda nepreukázal, že
by došlo s predmetným plynomerom k neoprávnenej manipulácii a následne neoprávnenému odberu
zemného plynu, čím nebol naplnený jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za
danú škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Keďže žalobca nemohol byť úspešný už len z tohto
dôvodu, súd už nepovažoval za nutné zaoberať sa ustálovaním výšky škody, či nákladov spojených s

jej zisťovaním.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O
výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti

tohto rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
žalobca, v ktorom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a domáhal
sa, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vo veci rozhodol tak, že

žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania, prípadne tak, že napadnutý
rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Odvolateľ argumentoval tým, že
súd v odôvodnení rozsudku uvádza viacero nepresností a záverov, ktoré sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním, uvádza právne a skutkové závery, ktoré si logicky vecne odporujú a tiež nesprávne právne
posudzuje vec.

10. K záverom prvoinštančného súdu v bode 24 odôvodnenia rozsudku, že žalobca neuniesol svoje
dôkazné bremeno keď nepreukázal, že žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko predmetný znaleckýposudok neobstojí, odvolateľ uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, čím dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň hrubo opomenul dôkazy, ktoré predložil žalobca a vôbec
sa s nimi v konaní nezaoberal a nevysporiadal. K argumentácii súdu v bode 25 odôvodnenia v tom

smere, že pochybnosti o tom, či znalec počas demontáže nemohol kryt číselníka, prípade plombu
sám poškodiť a následne uvedené poškodenie pričítať tretej osobe, odvolateľ uviedol, že súd uvádza
v rozhodnutí nesprávne úvahy, keď tvrdí, že sa znalec pri znaleckom dokazovaní sám dopúšťa úpravy
alebo zásahu do plomb, prípadne do číselníka, čo podľa súdu vyvoláva pochybnosti, či znalec nemohol
kryt číselníka, prípadne plombu sám poškodiť a následne poškodenie pričítať tretej osobe. Takéto úvahy

sú podľa odvolateľa neakceptovateľné. Ak súdu z nejakého dôkazu vyplýva, že znalec poškodil kryt
číselníka, musí takéto tvrdenie súd riadne odôvodniť a hlavne preukázať. Z pohľadu žalobcu sa jedná
o ničím nepodloženú fabuláciu súdu, ktorá nemá oporu v skutkovom základe. Ak súd ani žalovaný
nevedia správnosť takéhoto záveru preukázať, nemôžno ním zdôvodňovať zamietnutie žaloby. V konaní
nebol predložený dôkaz, z ktorého by vyplývalo to, čo tvrdí súd, že znalec poškodil kryt číselníka.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že ešte predtým, ako znalec robil kontrolné úkony, ako napríklad

demontovanie plomby, ktoré presne popísal zistil, že kryt číselníka je možné odklopiť. Tvrdiť bez
akýchkoľvek dôkazov, že kryt číselníka mohol poškodiť znalec, je nielen hrubá dehonestácia znalca, ale
ničím neodôvodnená úvaha súdu. Ak súd mal takéto pochybnosti, bolo ich potrebné vysloviť a požiadať
znalca, aby súdu odpovedal na otázky. Postup, ktorý zvolil súd, že až v samotnom rozsudku uvádza
konkrétneúvahy,zakladánepredvídateľnosťajehrubýmporušenímprávažalobcuaspravodlivýproces.

Žalobca v konaní preukázal, že kryt číselníka bol poškodený a teda odlomený od meradla už v čase,
keď bol ešte v dispozícii žalovaného, čo preukazujú fotografie vyhotovené na odbernom mieste v čase,
keď s meradlom ešte nemanipuloval ani žalobca, ani znalec. Je nesporné, že toto poškodenie vzniklo
v čase, keď mal k meradlu prístup jedine žalovaný. V zápise zo dňa 15.2.2021 brat žalovaného E. B.
vlastnoručným podpisom potvrdil, že meradlo má poškodené zabezpečenie číselníka na ľavej strane,

ide odtiahnuť. Z toho nesporne vyplýva, že meradlo malo poškodený kryt číselníka už pred vykonanou
kontrolou žalobcom, teda nie je možné prikloniť sa k úvahe súdu, že mohlo k tomu dôjsť po jeho
demontáži. Po demontáži bolo meradlo uložené do krabice, ktorá bola zapečatená podpisom E. B..
V tomto nepoškodenom obale bola doručená znalcovi, čo preukazujú fotografie zo znaleckého posudku.
Je teda jednoznačné, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Zároveň je nepochybné, že

znalec dospel k záveru, že kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez dodatočného
poškodenia plomby, čo preukazujú fotografie č. 4 a 9. Na otázku, či bolo poškodené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii znalec uviedol, že na základe zistených skutočností môže potvrdiť, že
pôvodné zabezpečenie bolo porušené – kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez
poškodenia plomby.

11. Odvolateľ pokračoval, že v bode 26 odôvodnenia prvoinštančný súd účelovo nesprávne interpretuje
závery znalca. Ak mal súd závažné pochybnosti o jeho záveroch, že z tohto dôvodu zamietne žalobu,
mal to vysloviť v predbežnom právnom posúdení, čo neurobil. Ak by tak bol urobil, mohol byť znalec
na pojednávaní vypočutý a mohol by odstrániť všetky pochybnosti súdu alebo žalovaného. Znalec

sa vyjadroval k plombe z dôvodu, že mu to zadal žalobca, ktorý v čase demontáže nemohol vedieť,
či nie je poškodená. Z tohto dôvodu žalobca zadáva znalcovi širšie a viaceré otázky týkajúce sa
možného poškodenia plomby. To, že na niektoré otázky znalec neodpovie negatívne, neznamená,
že zabezpečenie plynomera nebolo poškodené. Súd prvej inštancie však pri znaleckom posudku
nevenuje pozornosť podstatným skutočnostiam, ktoré preukazujú neoprávnenú manipuláciu s krytom

číselníka, ale venuje sa plombe, ktorá nie je predmetom sporu. Žalobca neuvádza, že malo dôjsť
k poškodeniu plomby, bolo ale preukázané, že došlo k poškodeniu krytu číselníka, v dôsledku čoho
bola možná manipulácia s údajom, ktorý možno pozmeniť, pričom kryt číselníka plynomera je súčasťou
jeho zabezpečenia. Z logiky súdu na základe uvedeného v rozsudku by vyplývalo, že v prípade,
že si odberateľ poškodil kryt číselníka bez toho, aby poškodil alebo odstránil plombu, nejedná sa

o poškodenie zabezpečenia proti manipulácii a to ani keď týmto zásahom sa sprístupní číselník a môže
sa s ním manipulovať. Žalobca predložil súdu ako dôkaz stanovisko Úradu pre normalizáciu, metrológiu
a skúšobníctvo SR zo dňa 7.5.2020, z ktorého vyplýva, že aj číselník je súčasťou zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Súd prvej inštancie sa tomuto zásadnému stanovisku v odôvodnení
nevenoval, ani neodôvodnil z akého dôvodu ho neaplikoval.

12. K odôvodneniu rozsudku v bode 28 odvolateľ uviedol, že je vylúčené, aby znalec spôsobil na meradle
akékoľvek stopy, ktoré by následne vykazoval ako poškodenie vykonané niekým tretím. Súd presiahol
svoje kompetencie a vykonal nadprácu, keď na základe vlastných ničím nepodložených úvah preniesolzodpovednosť za poškodenie krytu číselníka na meradle na znalca. Pritom z dôkazov priložených
k žalobe nepochybne vyplýva, že ani žalobca, ani znalec nemohli tieto poškodenia vykonať. Súd prvej
inštancie ani raz neuviedol, že by znalecký posudok vykazoval akékoľvek formálne nedostatky alebo

chybné postupy znalca, ktoré ani nedefinoval a neodôvodnil. Ak mal súd takéto pochybnosti, bolo v jeho
kompetencii znalca vypočuť, alebo ho vyzvať na doplnenie znaleckého posudku, aby sa vyvrátili alebo
potvrdili úvahy súdu.

13. Pokiaľ v bode 29 odôvodnenia súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal tiež z nálezu Ústavného

súdu SR sp. zn. III.ÚS 114/2020, odvolateľ namieta, že sa v rozhodnutí absolútne nevysporiadal
s odklonením sa od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktoré predložil žalobca.
Zdôraznil, že má za to, že súd si vytvára vlastné podmienky na preukázanie vzniku škody, ako aj
preukázanie poškodenia zabezpečenia meradla bez akéhokoľvek právneho základu. Žalobca v konaní
predložil aj aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktoré súd hrubo
odignoroval a v konaní sa jej nevenoval, čím vydal riadne neodôvodnený rozsudok. Následne odvolateľ

poukázal na judikatúru, ktorou sa súd nezaoberal a svoje rozhodnutie postavil na opačnej argumentácii.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 207/2021, II.ÚS 319/2021,
I.ÚS 457/2021, ako i na aktuálne rozhodnutia krajských súdov, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
1CoCsp/17/2022, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoCsp/27/2021, sp. zn. 24Co/31/2022. V závere
odvolania žalobca uviedol, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu základných princípov

CSP v čl. 2 ods. 1, 2 a 3.

14. Žalovaný odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu predložil prostredníctvom svojho
advokáta písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100%. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s odvolaním žalobcu, súhlasí s rozhodnutím
súdu, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci, ktoré vyústilo do správneho a jedine
možného enunciátu rozsudku, ktorý súd jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco zdôvodnil.

15. Žalovaný tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože po tom, ako boli zo strany

žalovaného účinne popreté všetky jeho tvrdenia a spochybnené všetky žalobcom v žalobe označené
a priložené listiny a ich obsah, tieto žalobca napriek ich spornosti ani nenavrhol ako dôkazy vykonať
postupom podľa § 149 CSP. Žalobu bolo potrebné zamietnuť už len z tohto dôvodu, pretože súd
nemôže nahrádzať aktivitu procesných strán a vykonávať dôkazy, ktoré nie sú navrhnuté. Tvrdenie
odvolateľa, že žalobca v konaní preukázal poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii –

krytu číselníka, ako aj preukázal svoj nárok vo veci vzniku škody a jej výšky, je nesprávny, v rozpore so
zásadamiaprincípmiCSP,pretožežalobcanazákladežiadnehozákonnéhoasúčasnenímnavrhnutého
dôkazu nepreukázal porušenie právnej povinnosti, pretože nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. S tvrdením
odvolateľa, že súd sa nad rámec svojej kompetencie venoval aj veciam, ktoré protistrana nenamietala,
nie je možné súhlasiť, pretože nie je ani zrejmé, ktoré veci žalovaný nenamietal, keď riadne a včas

a zákonným spôsobom uplatnil prostriedky procesnej obrany, účinne poprel všetky rozhodujúce tvrdenia
žalobcu, najmä, že nedošlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, čím sa stali
sporné s potrebou dokazovania, avšak výlučne len na návrh strany sporu – žalobcu, čo sa nestalo. Ak
napriektomusúdvykonávaližalobcomnenavrhnutédôkazyvrozpores§185ods.2CSP,totoporušenie
nemá vplyv na samotný zamietajúci výrok. Žalovaný pokračoval, že žalobca na preukázanie svojich

tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, pričom túto svoju procesnú povinnosť prenášal na súdy, čo je
v sporovom konaní neprípustné. Naopak žalovaný tvrdil, že nárok žalobcu nevznikol a žalobcom tvrdený
vznik nároku i účinne poprel, čoho následkom bol a musel byť úspech žalovaného v spore. Nie je možné
súhlasiť s tvrdením žalobcu, že škoda mu vznikne, ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko zákon výslovne uvádza, že odberateľ,

ktorý neoprávnene odberal plyn, je povinný uhradiť škodu dodávateľovi, ak táto vznikla.

16. Žalobca ničím nepreukázal vznik škody, pričom ani prípadne preukázanie porušenia zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii na meradle a preukázanie odberu plynu týmto meradlom, nepostačuje
na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca je tiež povinný preukázať, že mu

skutočne vznikla škoda. Odsek 3 § 82 Zákona o energetike je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti
vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, o čo sa žalobca
ani nepokúsil. Žalovaný je teda v zmysle citovaného ustanovenia povinný v prvom rade vyčísliť skutočnevzniknutú škodu. V tejto súvislosti odkázal na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11.8.2015
I.ÚS 668/2015, podporne aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 26Co/291/2014.

17. Žalovaný pokračoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že zo strany
žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle plynomeru
a toto tvrdenie nebolo potvrdené ani samotným znaleckým posudkom, ktorý ani nenavrhol vykonať.
Znalecký posudok, ktorý nebol ako dôkaz ani navrhnutý na vykonanie, nie je znaleckým posudkom
predpokladaným CSP a zák. č. 382/2004 Z.z. v spojení s vyhl. MS SR č. 228/2018, teda v súlade

s § 17 ods. 2 zák. č. 382/2004 v spojení s § 17 písm. f) a ods. 6, ale najmä prílohy č. 6, keď
znalecká doložka nie je totožná so záväzným znením znaleckej doložky v zmysle citovanej prílohy.
Vypracovaný posudok je nepreskúmateľný, nedôveryhodný, vypracovaný len na základe požiadaviek
žalobcu, pričom znalec Ing. Peter Leška bol opakovane disciplinárne stíhaný a vypracováva posudky iba
formalisticky a paušálne bez podrobného skúmania predložených plynomerov a závery jeho posudkov
sú opakovane rovnaké v prospech žalobcu. Žalovaný označil za pochybný i spôsob demontáže

a archivácie plynomeru, keď pri demontáži nebola osoba, ktorá je neskôr žalovaná a žalovanému
bolo znemožnené podrobiť plynomer svojmu znaleckému skúmaniu a uplatniť prostriedky procesnej
obrany. Keďže žalobca nepreukázal samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
zo strany žalovaného, nemohlo dôjsť a k vzniku objektívnej zodpovednosti žalovaného za prípadný
neoprávnený odber plynu. Pokiaľ by žalobca preukázal neoprávnený zásah do meradla plynomeru, že

mu bola spôsobená škoda nebolo žiadnym spôsobom nielen bezpečne preukázané, ide len o dohady
a predpoklady žalobcu. Keďže žalobca nepreukázal neoprávnený odber plynu zo strany žalovaného,
keďže nepredložil žiadne doklady, z ktorých by bolo možné jednoznačne konštatovať porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomeri, tieto ani nenavrhol ako dôkaz vykonať, ak
už ich predložil, tieto boli spochybnené a tým mu nevznikol základ na vymáhanie nároku na náhradu

škody, preto súd musel dospieť k jedinému záveru, že žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol svoje
dôkazné bremeno na svoje tvrdenie v prvom rade o porušení právnej povinnosti žalovaným. Žalobca
preukazoval porušenie právnej povinnosti len predloženým znaleckým posudkom, tento nespĺňal ani
formálne náležitosti, žalovaným bol riadne namietaný. Žalobca posudok len predložil bez návrhu na jeho
vykonanie. Znalecký posudok tak nepreukazuje, ani nemôže preukazovať porušenie akejkoľvek právnej

povinnosti žalovaným.

18. Žalobca vo svojej replike reagoval na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu. K opakovanému tvrdeniu
žalovaného, že žalobca nenavrhol dôkazy vykonať uviedol, že toto je nepravdivé. V samotnom návrhu
na vydanie platobného rozkazu boli všetky dôkazy navrhnuté a presne označené, ďalej to bol návrh na

pokračovanie v konaní zo dňa 3.10.2022 a vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného. Sám súd pochopil
správne a akceptoval svojím procesným postupom, že žalobca, ktorý v konaní písomne jednoznačne
označil jednotlivé dôkazy na podporu svojich tvrdení, tieto dôkazy aj navrhol a preto ich súd vykonal.

19. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení tvrdí, že žalobca ničím nepreukázal vznik škody, toto tvrdenie je

účelové a odporuje skutočnostiam zisteným v konaní a vykonaným dôkazom. Pri preukázaní škody je
potrebné preukázať, že žalovaný plyn odoberal, čo bolo nesporné, že plyn bol odoberaný cez meradlo,
ktoré malo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii – kryt číselníka plynomeru, táto
skutočnosť bola preukázaná znaleckým posudkom. To, že kryt číselníka bolo možné odklopiť od
telesa plynomeru, potvrdil aj brat odberateľa, ktorý bol pri zistení a dokumentovaní neoprávneného

odberu prítomný a písomne to potvrdil v zápise. Toto tvrdenie preukazujú aj fotografie vyhotovené
pri dokumentovaní neoprávneného odberu, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Zavinenie sa pritom
predpokladá lebo ide o objektívnu zodpovednosť za škodu neoprávneného odberateľa. Žalobca označil
za nepravdivé tvrdenie žalovaného vo vyjadrení, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť škodu dodávateľovi, lebo v danom prípade škoda vzniká prevádzkovateľovi distribučnej

siete, nie zmluvnému dodávateľovi odberateľa.

20. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca má možnosť v prvom rade vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na
základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, tak žalobca tvrdí, že v danom prípade (poškodenie
krytu číselníka ako zabezpečenie plynomera) takúto možnosť nemá, lebo meradlo nespĺňa metrologické

kritériá a údaj z neho nemôže byť použitý na meranie odberu zemného plynu. Dané údaje nie sú ani
reálne, ani porovnateľné (napríklad predchádzajúce alebo nasledovné spotreby). Práve pre tieto prípady
je tu vykonávacia vyhláška, podľa ktorej žaloba výšku škody vypočítal. Citácia starších rozhodnutíKrajského súdu Trnava je už prekonaná a ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdny autorít vydala
radu aktuálnych rozhodnutí, ktoré právne závery žalovaného jednoznačne vyvracajú a popierajú.

21. K námietkam k znaleckej doložke sa žalobca už vyjadril, predložil originálny posudok a citoval
rozhodnutia odvolacích súdov, kde sa k týmto námietkami žalovaných vyjadrili. Žalovaný zároveň
neuvádza žiadne konkrétne ustanovenia zákona, ktoré znalec mohol porušiť.

22. Na základe uvedeného žalobca je presvedčený, že v konaní preukázal splnenie všetkých zákonných

podmienok na uplatnenie náhrady škody, ktorú si uplatnil v správnej výške v súlade so zákonom
a vykonávacím predpisom. Svoje právne názory a závery podporil aktuálnou bohatou ustálenou
judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Sú tu preto jednoznačné dôvody, aby odvolací súd rozhodol tak,
ako žalobca navrhuje v odvolacom návrhu.

23. Žalovaný vo svojej duplike podanej prostredníctvom svojho advokáta opätovne uviedol, že žalobca

vôbec neuniesol dôkazné bremeno nielen tvrdenia, ale ani povinnosť preukázať svoje tvrdenia, pretože
po tom, ako boli zo strany žalovaného účinne popreté všetky jeho tvrdenia a žalovaným účinne
spochybnené všetky žalobcom v žalobe označené a predložené listiny a ich obsah, tieto žalobca napriek
ich spornosti ani nenavrhol ako dôkazy vykonať postupom podľa § 149 CSP. Žalobu tak bolo potrebné
zamietnuť už len z tohto dôvodu, pretože súd nemôže nahrádzať aktivitu procesných strán a vykonávať

dôkazy, ktoré nie sú navrhnuté. Len označenie dôkazov alebo len ich existencia v súdnom spise
v sporovom konaní, v ktorom je kladený dôraz na aktivitu procesných strán, nestačí. S poukazom na
uvedené dôvody žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

24. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým

stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
sčasti dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnuté napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP).

26. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody (vyčíslenej podľa vyhl.
č. 449/2012 Z.z.) vo výške 9.487,90 eur s príslušenstvom, z titulu neoprávneného odberu zemného
plynu v odbernom mieste žalovaného za obdobie od 13.2.2020 do 12.2.2021, meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) Zákona

o energetike. Prvoinštančný súd predmetnú žalobu zamietol v podstate z dôvodu, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej
manipulácii a tým k neoprávnenému odberu zemného plynu, keď žalobcom predložený súkromný
znalecký posudok ako dôkazný prostriedok zo súdom uvedených dôvodov neobstojí.

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je v tomto prípade viazaný ako rozsahom, tak
i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť, či došlo k naplneniu odvolaním uplatnených odvolacích
dôvodov, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b) CSP), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

(písm. f) citovaného ustanovenia), a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(písm. h) citovaného ustanovenia), ako boli konkretizované vo vyššie popísanom odvolaní žalobcu.28. V zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v účinnom znení (v texte aj len
ZoE) neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlo, ktoré nebolo namontované

prevádzkovateľom siete. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej
siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa ods. 3 ak nemožno vyčísliť skutočne

vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Podľa ods. 4 ak ide o prvý neoprávnený odber plynu
odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva

plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším
takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa ods. 3.

29. Ako bolo uvedené, prvoinštančný súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
žalobcom na preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle s tým,

že dôkazný prostriedok, žalobcom predložený súkromný znalecký posudok neobstojí. Prvoinštančný
súd bez akejkoľvek opory v dokazovaní a bez bližšieho zdôvodnenia všeobecne spochybňuje postup
znalca a zdokumentovanie priebehu jeho činnosti fabulujúc pritom, že poškodenie krytu číselníka
mohol zapríčiniť znalec. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku ale pritom nie je zrejmé ako sa
prvoinštančný súd vysporiadal s listinným dôkazom založeným na č.l. 17 spisu - zápisom o vykonanej

kontrole odberného miesta žalovaného, v ktorom je výslovne uvedené „poškodené zabezpečenie
číselníkaľavástranaideodtiahnuť“.ZároveňsatamuvádzavyjadrenieosobyprítomnejzaodberateľaE.
B. (brata žalovaného)“: „Nemám vedomosť kto mohol poškodiť plynomer na ubytovni pre pracovníkov“,
pričom zápis je E. B. aj bez výhrad podpísaný. Žalobca zároveň do spisu pripojil fotografie vyhotovené
pri demontáži plynomeru (č.l. 36 a nasl.), na ktorých je vidieť odklopenie krytu číselníka plynomera

(č.l. 40 a 47), obdobne ako je neskôr zachytené na obrázkoch v znaleckom posudku č. 5 a 6. Znalec
pritom v znaleckom posudku skonštatoval dodanie plynomeru v nepoškodenom obale a na fotografii
(č.l. 27) zachytil i pohľad na stav prepravného obalu (pred jeho otvorením a vybratím plynomeru),
na ktorom je zreteľne vidieť cez lepiacu pásku podpis (pri porovnaní so zápisom na č.l. 17) zrejme
brata žalovaného. Všetky vyššie uvedené dôkazy nasvedčujú tomu, že kryt číselníka bolo možné

odklopiť od telesa plynomeru bez poškodenia plomby už v čase jeho ohliadky na odbernom mieste
žalovaného, teda že k poškodeniu nemohlo dôjsť neskôr, ani až pri vykonávaní znaleckej činnosti. Vo
svetle uvedeného potom nie je zrejmé o čo súd opiera svoje úvahy (ods. 25), že k poškodeniu mohlo
dôjsť v procese výmeny meradla, pri jeho presune alebo pri výkone znaleckej činnosti. Prvoinštančný
súd pritom uvedené navrhnuté a vykonané dôkazy podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku bez

vysvetlenia nevzal do úvahy, riadne resp. vôbec sa s nimi nevysporiadal, čím postupoval v rozpore s ust.
§ 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Záver súdu prvej inštancie, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno je tak nestatočne
podložený a odôvodnený.

30. V argumentačnej časti odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd poukazuje na to, že zo znaleckého
posudku nevyplýva skutočnosť, že by bola poškodená plomba plynomeru a vyplýva z neho, že
odtlačky čelustí plombovacích klieští zodpovedajú kontrolným odtlačkom, teda boli vytvorené čelusťami
toho istého nástroja, pričom znalec nezistil poškodenie, ani prítomnosť cudzej hmoty na plombe.

Prvoinštančný súd ale nevenuje dostatočnú pozornosť a opomína rozhodujúci záver znaleckého
posudku (č.l. 32), ktorý súd aj skonštatoval v závere ods. 8 odôvodnenia, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené – kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez
poškodenia plomby, čo je zdokumentované na obrázkoch 4, 6 a 9 v znaleckom posudku. Žalobca pritom
v konaní ako dôkaz pripojil stanovisko Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa

7.5.2020 (č.l. 202), podľa ktorého kryt číselníka je súčasťou konštrukcie plynomera, slúži proti zásahu
do meracieho zariadenia plynomera, ktorý by mohol ovplyvniť presnosť merania tým, že poškodením
krytu číselníka dochádza k zániku platnosti overenia plynomera, nakoľko došlo k strate technickej
charakteristiky z dôvodu poškodenia krytu číselníka plynomera, čo následne mohlo viesť k stratemetrologických charakteristík z dôvodu, že mohlo dôjsť k zásahu do meracieho zariadenia plynomeru,
ktorý mohol ovplyvniť presnosť merania a to bez porušenia overovacej alebo zabezpečovacej značky
plynomera. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku prvoinštančný súd tieto závery znalca v spojení

s predmetným stanoviskom opomenul a nijako sa s nimi nevysporiadal. V rozpore s uvedeným sa
sústreďuje na to, že podľa znalca nebola poškodená plomba plynomeru, ktoré poškodenie žalobca,
či znalec ani netvrdili. Z predtým uvedeného ale vyplýva, že predpokladom poškodenia zabezpečenia
plynomeru proti neoprávnenej manipulácii nemusí byť vždy len poškodenie plomby, ale že i odklopenie
krytu číselníka od telesa plynomeru, bez akéhokoľvek súčasného poškodenia plomby, môže byť

porušením pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. S týmto sa ale prvoinštančný súd
v odôvodnení preskúmavaného rozsudku nevysporiadal.

31. S poukazom na vyššie uvedené (avšak nedostatočne podložené) závery súdu prvej inštancie,
že v konaní nebolo preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej
manipulácii a tým k neoprávnenému odberu zemného plynu, prvoinštančný súd sa už potom nemal

dôvod zaoberať samotným vznikom a výškou škody. Preto pokiaľ v ods. 29 odôvodnenia poukazuje na
nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 114/2020, cituje z neho iba časť sústreďujúcu sa na potrebu preukázania
zákonom predpokladaných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu ako aj jej rozsah s tým, že
zistenie neoprávneného odberu treba podrobiť povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán a záver
o tom, že došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podložiť presvedčivými

dôkazmi. Preto námietky odvolateľa smerujúce k vyčísleniu škody, poukazujúc pritom na označené
rozhodnutia súdov sú predčasné.

32. K vyjadreniam žalovaného v odvolacom konaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť
nasledovné:

33.Ťažiskoargumentáciežalovanéhovodvolacomkonaníspočívavtom,žežalobcaneuniesoldôkazné
bremeno, keď nenavrhol vykonať dôkazy postupom podľa § 149 CSP. Citované procesné ustanovenie,
ani žiadne iné v Civilnom sporovom poriadku bližšie nevymedzuje formu akou je potrebné navrhnúť
vykonanie dôkazu v súdnom konaní. Čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého úkony strán

sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah, v spojení tiež s § 124 ods. 1 CSP, podľa ktorého každé
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, obsahujú určité materiálne korektívy prílišnej formalizácie
procesného postupu súdu. Rozhodujúcim pri posudzovaní procesných úkonov strany je obsah daného
procesného úkonu, z ktorého súd ustáli vôľu sporovej strany a charakter jej procesnej aktivity. Preto
ak žalobca v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu, príp. neskôr i v ďalších písomných

podaniach jasne označuje konkrétne dôkazy a to aj bez toho, aby zároveň výslovne uviedol, že podáva
návrhnaichvykonanie,bolopotrebnémaťzato,žeoznačenédôkazyboližalobcomvsúladesust.§149
CSP navrhnuté na vykonanie, ako to správne akceptoval aj prvoinštančný súd, ktorý predmetné listinné
dôkazy aj vykonal (napr. č.l. 315) a to včítane originálu predmetného znaleckého posudku (založeného
do prílohovej obálky spisu č.l. 311).

34. Napriek nekonkretizovanej námietke žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že znalecká doložka
predmetného znaleckého posudku nie je totožná so záväzným znením znaleckej doložky v zmysle
prílohy č. 6 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, odvolací súd žiaden
nedostatok znaleckej doložky nezistil. To, že v záverečnej vete vyhlásenia je oproti vzoru znaleckej

doložky v prílohe č. 6 citovaného zákona pridané slovo vypracovania, nič nemení na obsahu podaného
vyhlásenia. Skutočnosť, že predmetný znalec Ing. Peter Leško bol predtým opakovane disciplinárne
stíhaný, je bez vzťahu k predmetnému znaleckému posudku a tvrdenie žalovaného, že vypracováva
znalecké posudky formalisticky a paušálne bez podrobného skúmania predložených plynomerov a jeho
závery sú opakovane rovnaké a v prospech žalobcu, neboli ničím podložené a teda preukázané, najmä

však nebolo preukázané, že takto postupoval znalec aj v danom prípade.

35. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumentyúčastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

37. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

38. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou

zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

39. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

40. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

41. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale
tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia

bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení
rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť,
k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP,

je nepreskúmateľné.

42. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci
využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladádôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (v závislosti od miery znemožnenia
stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia).

43. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď zohľadnil len istú
časť dôkazov a inú vyššie poukázanú bez bližšieho zdôvodnenia opomenul resp. nevzal do úvahy,

čím svoje skutkové závery nedostatočne odôvodnil, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až
v konaní pred druhoinštančným odvolacím súdom.

44. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s
použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP), v prípade potreby po doplnení dokazovania, všetky dôkazy následne opätovne
komplexne vyhodnotiť, v ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP), a v spojení s
nespornýmiskutkovýmitvrdeniamistrán(§151ods.1CSP),azhodnýmitvrdeniamioktorýchpravdivosti

nemádôvodnépochybnosti(§186ods.2CSP),ustáliťrozhodnýskutkovýstav.Nataktozistenýskutkový
stavjepotompotrebnéaplikovaťvšetkypríslušnéhmotnoprávneustanoveniaaustáliťprávneposúdenie
veci. Následne súd vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite vo všetkých
jeho záveroch, v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej
inštancie opätovne o náhrade trov včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).