Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 27, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119362287
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6119362287.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátuJUDr.VieryMarkovejaJUDr.RenátyŠiškovejvsporežalobcu:Ing.arch.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt B. XX/X, XXX XX C. D., proti žalovanému: ZOLO s.r.o., Hrachová 3093, 821 05 Bratislava-
Ružinov, IČO: 36 351 199, právne zastúpenému: JUDr. Vincent Danihel, PhD., advokát, so sídlom
Mamateyova 30, 851 03 Bratislava, o zaplatenie 45.000,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/173/2019-359 zo dňa 17.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/173/2019-359 zo dňa
17.04.2023 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil
a výrokom II. rozhodol, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o
výške trov bude rozhodnuté v samostatnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na
ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal
zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom, pričom podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
04.11.2022 vzal žalobu v celom rozsahu späť, čo odôvodnil tým, že nemá prostriedky na uhrádzanie
ďalších trov. Žalobca uviedol, že má nízky príjem (1.000,- eur mesačne) a poukázal na svoju nepriaznivú
sociálnusituáciu,kedynajehomajetokbolvyhlásenýkonkurz,jehodombolvydraženýavdôsledkutoho

platí v novom ubytovaní mesačne nájomné 600,- eur. Nakoľko žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil,
súd prvej inštancie konanie zastavil. Vo vzťahu k trovám konania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť. Tvrdenú nepriaznivú sociálnu situáciu žalobca
preukazoval tým, že na jeho majetok bol v roku 2017 vyhlásený konkurz a že je mesačne povinný platiť
nájomné v náhradnom ubytovaní vo výške 600,- eur mesačne, pričom jeho čistý mesačný príjem je vo
výške 1.033,14 eur. Súd prvej inštancie tieto tvrdenia nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa

umožňujúci nepriznať žalovanému nárok na náhradu trov konania od žalobcu. Žalobca sám svojím
správaním zavinil zastavenie konania (tým, že vzal žalobu späť), ako aj spôsobil predlžovanie sporu
viacerými žiadosťami o odročenie pojednávania, či neuhradením svedočného v súdom určenej lehote.
Na majetok žalobcu bol síce vyhlásený konkurz, avšak žalobca má stále pravidelný čistý mesačný príjem
nad 1.000,- eur, pričom žije s manželkou v prenajatom byte za mesačný nájom 600,- eur. Keďže v byte
nežije sám, mesačný nájom môže platiť spoločne s manželkou. Okrem toho vo svojom podaní zo dňa

03.11.2022 žalobca uviedol, že ako dôkaz svojej nepriaznivej situácie prikladá aj doklady o účtoch. Tieto
však do spisu nezaložil, a to ani po výzve súdu prvej inštancie realizovanej prostredníctvom uzneseniazo dňa 15.03.2023. Súd prvej inštancie tak nemal preukázané, že na bankových účtoch žalobcu sa
nenachádza dostatok finančných prostriedkov na úhradu trov konania protistrany. Keďže žalobca zavinil
zastavenie konania, žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania od žalobcu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že ho pokladal za
nespravodlivé a odporujúce dobrým mravom. Tvrdil, že pojednávanie sa nekonalo z dôvodov obštrukcií
na strane žalovaného. Na preukázanie skutkového stavu a zlej finančnej situácie doložil do spisu
dôkazy ako výpis z obchodného vestníka o prebiehajúcom konkurze, potvrdenie mzdy, nájomná zmluva,

v dôsledku čoho žiadal, aby súd nepriznal trovy konania protistrane, ktorá ho poškodila samotným
nezaplatením dlhu a marením jeho zaplatenia. Pokladal to minimálne za nemorálne zneužitie jeho
hmotnej núdze. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Žalobca ďalej uviedol, že bol pripravený
o 45.000,- eur s príslušenstvom, o súdny poplatok a teraz je nútený k náhrade trov, čo pokladá
za nemorálne a preto berie svoj návrh o vzatie žaloby späť. Ako doklad o finančnej situácii priložil
žalobca čestné prehlásenie a znova žiada o nepriznanie trov konania protistrane, ktorá ho poškodila

samotným nezaplatením dlhu a marením jeho splatenia, čo pokladá za zneužitie jeho hmotnej núdze zo
strany žalovaného. Zároveň znova žiada o vrátenie súdneho poplatku, ak nebude obnovené konanie.
V priloženom čestnom prehlásení žalobca prehlásil, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a s manželkou
má podielové vlastníctvo na základe dohody zo dňa 25.06.2006, pričom manželka je vlastníčkou 9/10
každého jeho príjmu (majetku), resp. žalobca je jej dlžníkom. Príjem žalobcu je taký, že mu nevystačuje

na krytie základných životných potrieb už teraz.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu a
uviedol, že žiada súd o preverenie, či bolo odvolanie podané v zákonnej lehote, ktorú skutočnosť
žalovaný z opatrnosti namieta. V prípade, ak bolo odvolanie podané v zákonnej lehote, žalovaný

k podanému odvolaniu uvádza, že žalobca nereagoval na uznesenie súdu prvej inštancie č. k.
22Cb/173/2019-353 zo dňa 15.03.2023, aby v lehote 10 dní doplnil neúplné podanie označené ako
„späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu“, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.11.2022, a
to najmä o dôkazy – doklady o účtoch, na ktoré sa v tomto podaní odvoláva a ktoré nezaložil do
spisu. Žalobca teda svoje podanie označené ako „späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu“,

s ohľadom na preukazovanie svojej finančnej situácie nedoplnil, resp. svoje skutočné finančné a
majetkové pomery nepreukázal. Čestné prehlásenie žalobcu datované 24.05.2023 je podané po
márnom uplynutí lehoty poskytnutej žalobcovi uznesením súdu prvej inštancie, ale v neposlednom
rade z neho vyplývajú iba tvrdenia žalobcu, bez akýchkoľvek dôkazov a podkladov. Skutočnosť, že
pravdepodobne dohodou zo dňa 25.06.2006 sa žalobca „zbavil/prepísal 9/10 každého jeho príjmu

(majetku)“vprospechmanželky,resp.jedlžníkomsvojejmanželky,atoúdajnenazákladeakejsidohody,
ktorá ani len nebola predložená, nemôže a ani nezbavuje žalobcu ako procesnú stranu svojej procesnej
zodpovednosti. Táto skutočnosť prípadne však môže byť preverovaná aj v inom konaní. Žalobca v
spore nevystupoval ako spotrebiteľ. Žalobca mal možnosť preukazovať dôvodnosť a výšku žalobou
uplatneného nároku, ktorý tvrdil, že mu prináleží. Žalovaný dostatočným a účinným spôsobom poprel

tvrdenia žalobcu ohľadom dôvodnosti žaloby. Žalobca, následne, po vlastnom uvážení, vzal žalobu v
celom rozsahu späť. Žalovaný s podaným odvolaním nesúhlasí a považuje ho v celom rozsahu za
nedôvodné, podané iba v snahe žalobcu zbaviť sa svojej procesnej zodpovednosti a povinnosti náhrady
trov, ktoré sám zavinil, resp. trov ktoré by bez konania žalobcu neboli vznikli, alebo prinajmenšom
o oddialenie tejto povinnosti, čo považuje žalovaný za nemorálne. K zavineniu vzniku trov konania

došlo jednak procesným postupom žalobcu, kedy podal nedôvodnú žalobu, následne sa konania pred
súdom osobne ani nezúčastňoval, striedal právnych zástupcov a ním navrhnutých svedkov ani na
výsluch pred súdom nezabezpečil, ani neuhradil príslušné svedočné. Nie je pravdou, že by žalovaný
mal spôsobovať obštrukcie, je to práve žalobca, resp. jeho nenáležité konanie, kedy napr. došlo o. i. aj
k vzniku tzv. separátnych trov konania, keď právny zástupca žalovaného sa riadne a včas dostavil na

nariadené pojednávanie, avšak toto bolo napokon odročené bez prejednania veci z dôvodu, že žalobca
ani nezabezpečil účasť ním navrhnutých svedkov, ani neuhradil príslušné svedočné (viď aj zápisnica z
15.11.2021).Súvisiacetrovykonania,kedydošlokvznikutrovkonaniavdôsledkuzmarenianariadeného
úkonu ústneho pojednávania 15.11.2021 zo strany žalobcu, by bez zavinenia žalobcu taktiež neboli
vznikli. Žalovaný trvá na všetkých svojich podaniach a vyjadreniach v priebehu tohto konania. Žalovaný

v konaní navrhoval žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov voči
protistrane. Keď žalobca, zrejme po náležitom vlastnom uvážení, svojím dispozičným úkonom vzal ním
podanú žalobu v celom rozsahu späť, zavinil tak svojím procesným konaním trovy konania. Žalovaný
má za to, že každá strana konania, resp. aj žalobca má niesť svoju zodpovednosť za svoje procesnékonanie a zavinenie trov konania. Nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby trovy konania
znášal sám, keď žalovaný tieto trovy konania nezavinil. Napokon súd prvej inštancie zákonne a správne
rozhodol, keď priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu. Žalovaný preto

navrhuje, aby odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
v celom rozsahu a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 18.08.2023 a uviedol, že žalovaný

manipulačne uvádza, že sa žalobca nezúčastňoval konania. Nie je to pravdou a žalobca bol na konaní
osobne, ale žalovaný s nezúčastnil ani raz a robil obštrukcie. Je dokázané, že žalovaný vedome
neplnil svoj záväzok. A žalobca má za to, že došlo k protiprávnemu konaniu, preto žiada, aby súd
odmietol účelovú a nepravdivú argumentáciu žalovaného. Žalobca k svojmu vyjadreniu priložil prehľad
o spoločnosti žalovaného, ktorý je zverejnený na webovej stránke Finstat, výpis z Obchodného registra
SR na spoločnosť žalovaného a zoznam dlžníkov (SP, VšZP a Dane), z ktorých podľa žalobcu vyplýva,

že došlo k účelovému prepisu spoločnosti žalovaného a dokazuje to špekulácie prepisov a konateľov.
Žalovaný má vedenú exekúciu, má na platenie advokáta, ale nie na platenie dlhov. Žalobca trvá na
svojom pôvodnom stanovisku a žiada o vrátenie súdneho poplatku a keďže žalovaný poškodil žalobcu,
žalobca žiada, aby súd zamietol akékoľvek požiadavky žalovaného.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého
uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne.

7. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd vo vzťahu k odvolaním dotknutému uzneseniu zistil,
že súd prvej inštancie viedol konanie pod sp. zn. 22Cb/173/2019, v ktorom si žalobca uplatnil nárok
na zaplatenie istiny 45.000,- eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
04.11.2022 žalobca zobral späť žalobu z dôvodu, že nemá na uhrádzanie ďalších trov a je v nepriaznivej

sociálnej situácii. Súd prvej inštancie konanie zastavil uznesením č. k. 22Cb/173/2019-304 zo dňa
07.11.2022, ktoré odvolaním napadol žalobca. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnuté
uznesenie o zastavení konania zrušil uznesením č. k. 1Cob/6/2023-344 zo dňa 26.01.2023 pre
nesprávny procesný postup spočívajúci v predčasnom rozhodnutí o späťvzatí žaloby, ako i predčasnom
rozhodnutí o trovách konania, resp. predčasného vyhodnotenia nesplnenia podmienok na aplikáciu

ustanovenia § 257 CSP. Súd prvej inštancie následne uznesením č. k. 22Cb/173/2019-353 zo dňa
15.03.2023 vyzval žalobcu, aby doplnil neúplné podanie označené ako „späťvzatie návrhu na vydanie
platobného rozkazu“, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.11.2022, a to najmä o dôkazy - doklady o účtoch,
na ktoré sa v tomto podaní odvoláva a ktoré nezaložil do spisu. Žalobca požadované doklady nepredložil
a súd prvej inštancie následne napadnutým uznesením č. k. 22Cb/173/2019-359 zo dňa 17.04.2023

zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, keď
dospel k záveru, že žalobca jednak zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu späť a zároveň súd
prvej inštancie nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žalovanému. K späťvzatiu žaloby došlo po otvorení pojednávania a žalovaný so späťvzatím žaloby a so
zastavením konania súhlasil.

8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s odvolaním dotknutým

uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolací
súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo
vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v podaní, ktorým zobral
svoju žalobu späť a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase
vydania napadnutého rozhodnutia.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
vdanomprípadesúdprvejinštancienemalinúmožnosťakozastaviťkonanie,keďžežalobcazobralspäť
žalobu v celom jej rozsahu. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že na prejednaní svojej žaloby nemá ďalej záujem. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú okamihom, keď

sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby ďalším
úkonom vziať späť. Vnútorný rozpor medzi tým, čo žalobca zamýšľal a čo skutočne navonok prejavil,
nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Nie je preto
možné vyhovieť ani odvolaniu žalobcu, v ktorom žalobca vzal späťvzatie žaloby späť. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie o zastavení konania je preto správne. Odvolací súd sa ďalej nestotožňuje s odvolacou

námietkou žalobcu, že je nútený k náhrade trov konania a že prišiel o súdny poplatok. Odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie, z obsahu ktorého je jednoznačné, že v otázke
náhrady trov konania sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou procesného zavinenia zastavenia konania.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. V danom prípade pri
rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1
CSP a správne určil mieru zavinenia na zastavení konania, keďže žalobca uviedol, že žalobu zobral
späť z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej situácie, t.j. späťvzatie žaloby nebolo reakciou na správanie
sa žalovaného, v dôsledku čoho je procesná zodpovednosť za zastavenie konania na strane žalobcu.

S ohľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne ustálil záver o procesnom zavinení
zastavenia konania žalobcom. Napokon správne neboli zistené ani skutočnosti svedčiace pre prípadný
postup podľa § 257 CSP, podľa ktorého by bolo možné výnimočne nepriznať náhradu trov konania,
ak by existovali dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca poukazoval na svoju nepriaznivú sociálnu
situáciu, nízky mesačný príjem, vyhlásený konkurz na jeho majetok Okresným súdom Bratislava I pod

sp. zn. 6Odk/122/2017, výšku mesačného nájomného (600,- eur), čo podľa žalobcu možno považovať
zadôvodhodnýosobitnéhozreteľa.Žalobcavšaksvojetvrdeniaonepriaznivejsociálnejsituáciižiadnym
spôsobom nepreukázal. Predloženie čestného prehlásenia v rámci podaného odvolania, v ktorom
navyše žalobca sám o sebe prehlasuje, že je nemajetný a jeho príjem nepostačuje na jeho životné
potreby, nie je dôkazom, na základe ktorého by boli objektívnym spôsobom preukázané tvrdenia žalobcu

o jeho situácii. Žiadne iné doklady preukazujúce ekonomickú a sociálnu situáciu žalobcu neboli v konaní
predložené, a to aj napriek tomu, že na predloženie týchto dokladov bol žalobca vyzvaný uznesením
súdu prvej inštancie č. k. 22Cb173/2019-353 zo dňa 15.03.2023. Súd prvej inštancie preto správne
konštatoval, že nie je daný dôvod hodný osobitného zreteľa na to, aby nepriznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania od žalobcu. Rovnako súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalobca má

stále čistý mesačný príjem nad 1.000,- eur a v prenajatom byte žije spoločne s manželkou, s ktorou
môžu mesačné nájomné uhrádzať spoločne. V neposlednom rade žalobca nepreukázal ani svoje ďalšie
tvrdenie,ženasvojichbankovýchúčtochnemádostatokfinančnýchprostriedkov.Pokiaľideovyhlásenie
konkurzu na majetok žalovaného, je potrebné uviesť, že tento bol vyhlásený už v decembri 2017
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 6Odk/122/2017, t.j. takmer dva roky pred podaním žaloby

v prejednávanej veci, pričom pohľadávka uplatnená v tomto konaní mala vzniknúť až po vyhlásení
konkurzu (marec 2019). Odvolací súd ďalej uvádza, že predmetné konkurzné konanie je návrhovým
konaním, teda k vyhláseniu konkurzu mohlo dôjsť iba na základe návrhu samotného žalobcu a teda
žalobca si bol vedomý svojich dlhov ako aj následkov s tým spojených, t.j. že jeho majetok bude použitýna úhradu jeho dlhov. Tvrdenie žalobcu, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu bol vydražený jeho dom
a z toho dôvodu bol povinný zohnať si náhradné nájomné ubytovanie, samo o sebe nepredstavuje dôvod
hodný osobitného zreteľa umožňujúci aplikáciu § 257 CSP. Odvolací súd z údajov dostupných v Registri

úpadcov a v Obchodnom vestníku zistil, že v rámci uvedeného konkurzného konania bola realizovaná
dražba nehnuteľnosti žalobcu, no zároveň je z tohto registra, resp. z Obchodného vestníka zrejmá aj tá
skutočnosť, že v konkurznom konaní si prihlásili veritelia pohľadávky v celkovej výške 160.578,40 eur
a predmetná nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 257.500,- eur. Ohľadne výšky nájomného a jeho
platenia žalobca nepredložil žiadne dôkazy a ostalo opäť len v rovine tvrdenia. V tejto súvislosti súd prvej

inštancie zároveň správne poukázal na stály príjem žalobcu a tiež na možnosť podieľať sa na nákladoch
za nájomné spoločne s manželkou, s ktorou žalobca v prenajatom byte žije. Vzhľadom na uvedené,
keď k zastaveniu konania došlo procesným zavinením žalobcu a za situácie, že neboli zistené žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali rozhodnúť s ohľadom na § 257 CSP, súd prvej
inštancie správne rozhodol aj o trovách konania vo vzťahu k žalovanému, na ktorých náhradu zaviazal
žalobcu v plnom rozsahu. Odvolacie námietky žalobcu o nespravodlivosti a nemorálnosti odvolací súd

vyhodnotil ako nedôvodné, keď záver súdu prvej inštancie vychádza zo zákonných ustanovení a súd
prvej inštancie nemohol rozhodovať na základe nepreukázaných tvrdení žalobcu. Záverom odvolací
súd k požiadavke žalovaného overiť, či odvolanie žalobcu bolo podané včas uvádza, že napadnuté
rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 10.05.2023 a odvolanie bolo žalobcom podané na poštovú
prepravu dňa 25.05.2023, čo je zrejmé z podacej pečiatky príslušnej pobočky Slovenskej pošty, a.s..

Vzhľadom na uvedené bolo odvolanie žalobcu podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanoveníodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejevovýrokuvecnesprávne
a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 100%, keďže žalovaný bol v predmetnom odvolacom konaní plne úspešný.

19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).