Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 13, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/143/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202763
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4216202763.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Kataríny Marčekovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom Bajkalská 19B, 821 01 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného spoločnosťou Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Roman
BLAŽEK, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, 945 01 Komárno, IČO: 36 721 123, o zaplatenie sumy
3.131,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
8C/75/2016-171 zo dňa 19.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.131,86 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 16.08.2014 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnostirozsudkuažalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavovýške100%.Vodôvodnení
rozsudku súd poukázal na základné princípy zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“), na ustanovenia § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, § 154, § 186 ods.
2, § 215 ods. 1 CSP, § 420 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj na ustanovenia § 1 ods. 1, 2,
§ 3 ods. 1, 3, § 4, § 24 ods. 2 písm. b) a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Rozhodnutie
o trovách konania oprel o ustanovenie § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozsudku uviedol,
že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.131,86 eura s príslušenstvom z dôvodu, že dňa

25.10.2013 vodič motorového vozidla ŠKODA, EČV: F., zavinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej
vznikla škoda na motorovom vozidle ŠKODA, EČV: G., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola
A. H.. Držiteľom motorového vozidla ŠKODA, EČV: F., bol v čase nehody žalovaný, ktorý ku dňu nehody
25.10.2013 nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Z toho dôvodu žalobca poskytol dňa 19.06.2014 poškodenej A. H. z poistného
garančného fondu poistné plnenie vo výške 3.588,14 eura, z čoho suma 456,28 eura predstavovala
spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorý si však neuplatňuje.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný bol držiteľom motorového
vozidla, poistné zaplatené nemal, čo ani nepoprel. Jeho tvrdenie, že na motorovom vozidle nejazdil,
a preto ho ani nepoistil, je irelevantné. Skutočnosť, že nemal vedomosť o dopravnej nehode jezavádzajúca, pretože žalobca mu zaslal výzvu zo dňa 15.07.2014, ktorou ho vyzval na zaplatenie
žalovanej sumy. Do podania odporu túto skutočnosť žalovaný nenamietal, svoje tvrdenia o nepodpísaní
listiny zo dňa 31.10.2013 a o telefónnom čísle na nej uvedenom, ktoré nie je jeho, ničím nepreukázal.

Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že nová právna úprava civilného konania je založená na princípe
zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na
stranysporu.Civilnýsporovýporiadokjepostavenýnaprincípeskutkovýchtvrdeníapopretiaskutkových
tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil
svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom

strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z
vlastnej iniciatívy nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení §
185 ods. 2, 3 CSP. Žalobca žalobu odôvodnil čo do dôvodu aj výšky, pričom žalovaný nepredložil žiadne
dôkazy. Súd mal teda za preukázané, že žaloba je oprávnená, pričom žalovaný sa dostal do omeškania
s plnením peňažného dlhu od 16.08.2014, kedy prevzal výzvu na plnenie do 15.08.2014.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nepostupoval dôsledne podľa § 191 ods. 1
CSP a napadnuté rozhodnutie odôvodnil v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd pochybil, keď
žalobe vyhovel napriek tomu, že v nej absentovali elementárne atribúty pre jej úspech, a pre neunesenie

dôkazného bremena zo strany žalobcu mal žalobu zamietnuť. Tvrdenia v nej uvedené nepodporuje
ani jeden pripojený dôkaz. Dôkazy poskytnuté žalobcovi Rakúskou kanceláriou poisťovateľov nemajú
žiadnu výpovednú a dôkaznú hodnotu. Z posudku I. H. zo dňa 06.11.2013 a z listiny zo dňa 31.10.2013
VW Audi Služba pomoci v prípade škodových udalostí vyplýva, že poškodenej vznikla škoda na prednej
časti vozidla. Z pripojenej fotodokumentácie však vyplýva, že vozidlo poškodenej bolo poškodené

na zadnej bočnej strane nad kolesom. Jeho vozidlo na fotografiách nie je zobrazené vôbec, ako
keby tam ani nebolo. To, že nereagoval na výzvu žalobcu zo dňa 15.07.2014, nie je dôkazom jeho
zodpovednosti; on totiž nereagoval z dôvodu, že list považoval za nedorozumenie a podvod. Súd
podľa neho nesprávne presúva dôkaznú povinnosť zo žalobcu na neho; on z objektívnych dôvodov
nemôže preukázať skutočnosť, že jeho vozidlo nehodu nezapríčinilo. Žalobca nepreukázal totožnosť

osoby, ktorá podpísala listinu zo dňa 31.10.2013 VW Audi Služba pomoci v prípade škodových udalostí.
Z listín predložených žalobcom nie je možné zistiť, ktorý orgán v Rakúsku na to oprávnený a príslušný
konštatoval porušenie dopravných predpisov z jeho strany, jeho zavinenie alebo jeho zodpovednosť
za dopravnú nehodu. Navyše nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že by bol za dopravnú nehodu
postihnutý on alebo iný vodič. Dokonca v listine VW Audi Služba pomoci v prípade škodových udalostí

je pri kolónke Úradný záznam označené políčko NIE. Pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku
nie je možné zistiť, akými dôkazmi mal súd za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe, podľa
ktorých zavinil vodič jeho vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na vozidle poškodenej. V
závere poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR o nedostatočných a nepresvedčivých
rozhodnutiach súdov.

4. Žalobca sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu s napadnutým rozsudkom stotožnil a navrhol ho
potvrdiť. Uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal a nepredložil nijaké dôkazy, ani nenavrhol
svedkov. Žalovaný nespochybnil, že je držiteľom predmetného motorového vozidla a že nemal
uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Keďže žalovaný nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie,

žalobca si splnil zákonnú povinnosť vyplatiť z poistného garančného fondu poistné na plnenie
poškodenej a následne si od žalovaného vymáha náhradu toho, čo plnil podľa § 24 ods. 7 zákona o
povinnom zmluvnom poistení.

5. Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom č. k. 12Co/37/2017-208 zo dňa

31.05.2018tak,žerozsudoksúduprvejinštancieč.k.8C/75/2016-171zodňa19.04.2017zmenil,žalobu
zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Cdo/175/2020-330 zo dňa 29.09.2022 zrušil

rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/37/2017-208 zo dňa 31.05.2018 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolaciemu súdu vytkol, že nevysvetlil, ako pri uplatnení diskrečnej právomoci (§ 153 ods. 3
v spojení s § 373 ods. 4 CSP) vyhodnotil okolnosti, ktorými žalobca dôvodil v odvolacom konaní.7. Krajský súd v Nitre postupoval v intenciách záverov dovolacieho súdu a ako odvolací súd (§ 34 CSP)
prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 385

ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval dôkazy v potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1 CSP), dospel k záveru
o potrebe zmeny rozsudku podľa § 388 CSP.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na súd žalobu dňa 24.02.2016 s požiadavkou zaviazať
žalovaného na zaplatenie vyplateného poistného plnenia A. H., ktorej vozidlo malo byť poškodené

vozidlom žalovaného bez toho, aby toto vozidlo bolo povinne zmluvne poistené. Za žalovaného vyplatil
teda náklady na opravu vozidla žalobca s odkazom na ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o povinnom
zmluvnom poistení a podľa § 24 ods. 7 tohto zákona požadoval náhradu zaplateného poistného od
žalovaného. Na dôkaz predložil len listiny v nemeckom jazyku, bez ich overeného prekladu do jazyka
slovenského, a listiny s mailovým podaním od slovenských poisťovní, ktorým bolo žalobcovi oznámené,
že predmetné vozidlo žalovaného nebolo povinne zmluvne poistené. Žalobca podal žalobu bez toho, aby

v nej riadne opísal, kde a akým spôsobom k dopravnej nehode došlo, čo bolo na vozidle poškodené, čo
sa na ňom opravovalo, aké konkrétne náklady v súvislosti s opravou vznikli a či dopravnú nehodu
vyšetrovala polícia. Až po tom, čo žalovaný podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, kde
poprel, že by bol účastníkom dopravnej nehody, žalobca o. i. doložil preklad z nemčiny do slovenčiny
- faktúru z opravy vozidla poškodenej a dokumentu „VW Audi Služba pomoci v prípade škodových

udalostí“ spísaného dňa 31.10.2013 (v spise na č. l. 36, 97, 120), podľa ktorého k nehode malo dôjsť
dňa 25.10.2013 o 15.00 hod. v meste J. tak, že „pán B. cúval a poškodil vozidlo pani H., ktoré
zastalo“. Z tejto listiny nie je zrejmé, prečo bola spísaná až 6 dní od nehody, prečo k nehode nebola
privolaná polícia a prečo nebola vyhotovená fotodokumentácia so zachytením vozidla, ktoré do vozidla
poškodenej narazilo (nacúvalo). Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení k predloženým listinám

oznámil, že na listine nie je jeho podpis a nie je tam uvedené ani jeho telefónne číslo. Na to reagoval
žalobca s tým, že „žalovaný svoje tvrdenia uvedené v odpore zo dňa 16.08.2016 ako aj vo vyjadrení
zo dňa 15.11.2016 žiadnym spôsobom nepreukázal.“ Takto reagoval žalobca napriek tomu, že dôkazné
bremeno preukázania dôvodnosti žaloby bolo nesporne na ňom, pričom samotný výsluch žalovaného
ako dôkaz ani len nenavrhol. Zároveň nenavrhol ani dôkaz na zistenie pravosti podpisu žalovaného na

danej listine, a ani napríklad výsluch poškodenej svedkyne, prípadne nepredložil žiadne listiny, ktoré by
preukazovali ním tvrdené skutočnosti.

9. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku v rámci zisteného skutkového stavu (bod 6.,
7.odôvodnenia),vyplývanasledovné:„Dňa25.10.2013o15.00hod.došlokdopravnejnehodenamieste

Leobersdorf, ktorú spôsobil vodič motorovým vozidlom ŠKODA, EČV: F.. V dôsledku dopravnej nehody
vznikla škoda na motorovom vozidle ŠKODA, EČV: G., ktorého držiteľom bola v čase dopravnej nehody
A. H.. Dňa 31.10.2013 bolo vyhotovené Oznámenie o škodovej udalosti pre UniCredit Bank Austria AG,
z ktorého vyplýva, že “pán B. cúval a poškodil vozidlo pani H., ktoré zastalo“. Poškodené diely vozidla
nárazník vpredu vľavo, ľavý blatník, reflektory. Úradný záznam nebol vyhotovený. Dňa 21.07.2014 bola

výzva žalobcu na úhradu poistného plnenia zo dňa 15.07.2014 doručená do vlastných rúk žalovaného
s tým, že sumu 3.131,86 eura má uhradiť do 15.08.2014.“ Súd konštatoval, že žalovaný bol držiteľom
motorového vozidla, avšak poistné zaplatené naň nemal, čo ani nepoprel. Samotný priebeh nehody a ani
dôveryhodnosť zápisu o nehode súd nehodnotil.

10. Súd prvej inštancie len v rámci právneho posúdenia zisteného skutkového stavu uviedol, že tvrdenie
žalovaného, že na motorovom vozidle nejazdil, a preto ho ani nepoistil, je irelevantné a bez akéhokoľvek
základu. Zároveň súd dospel k tomu, že skutočnosť, že žalovaný nemá vedomosti o dopravnej nehode,
je len zavádzajúca, lebo keď ho žalobca vyzval na plnenie vo výške 3.588,14 eura do 15.08.2014, až
do podania odporu dňa 16.08.2016 to nenamietal a ani sa na to „nedotazoval“. Podľa názoru súdu

žalovaný nepreukázal, že listinu zo dňa 31.10.2013 nepodpísal a že telefónne číslo na nej uvedené, nie
je jeho číslo. Uviedol, že nová právna úprava civilného konania je totiž založená na princípe zisťovania
skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany
sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových
tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Vykonanie

dokazovania je podmienené návrhom strán sporu a súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých
dôkazov vykoná a ktorý nie.11. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa novej procesnoprávnej úpravy súd z vlastnej iniciatívy
už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods.
2 a 3 CSP. Súd však v zmysle § 150 ods. 2 CSP môže na zistenie podstatných a rozhodujúcich

skutočností strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Nová právna úprava v ustanovení § 150
CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované
procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia
sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany

sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§
153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má
za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany
(§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany
(§ 151 ods. 2 CSP). Na odvrátenie fikcie nespornosti (t.j. fikcia založená podľa § 151 ods. 1 CSP)
skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia

o skutkových okolnostiach. Ak sa niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov
alebo časť uplatneného procesného nároku v priebehu konania stali nespornými, súd môže o tomto
procesnom nároku alebo o jeho časti rozhodnúť čiastočným rozsudkom. Princíp rovnosti zbraní ako
jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každej procesnej
strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do

podstatne nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe
implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi
apripomienkami,ktorébolipredložené,scieľomovplyvniťrozhodnutiesúduavyjadriťsaknim.Právona
spravodlivésúdnekonanievšakniejeabsolútneajehorozsahsamôžemeniťvzávislostiodšpecifických

okolností predmetného prípadu.

12. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným

prostriedkomjenajmävýsluchstrany,výsluchsvedka,listina,odbornévyjadrenie,znaleckédokazovanie
a obhliadka. V rámci toho je žalobca povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Povinnosť pripojiť k návrhu listinné či iné pripojiteľné
dôkazy slúži na to, aby súd mohol bez zbytočných prieťahov pripraviť pojednávanie vo veci. Strana
sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením

v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil.
Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť
tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania
za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci

samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v
takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva (či už z
dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne
určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa
dôkazného bremena.

13. Odvolací súd po prejednaní veci prijal záver, že žalobca – s ohľadom na popieranie základu

nároku žalobcu žalovaným – na dôkaz svojho práva nepredložil právne významné listinné dôkazy
na preukázanie toho, že dňa 25.10.2013 skutočne bola vozidlom žalovaného spôsobená škoda na
motorovom vozidle poškodenej A. H. v meste J. v Rakúsku. Žalovaný popieral, že by v žalobcom
doložených listinách išlo o jeho podpis a že by tam bolo uvedené jeho telefónne číslo. Namietal teda,
že žalobca nedoložil kompletný spisový materiál, z ktorého by bolo zrejmé, že práve vozidlo, ktorého

je on držiteľom, malo kolíziu s vozidlom poškodenej. Podľa obsahu listiny „VW Audi Služba pomoci
v prípade škodových udalostí“ zo dňa 31.10.2013, vyhotovenom po 6 dňoch od nehody, nebola táto
listina spísaná so žalovaným. Túto listinu v rámci skutkového stavu súd prvej inštancie po negatívnej
reakcii žalovaného pri posudzovaní jej dôveryhodnosti nezhodnotil a opodstatnenosť žaloby odôvodnilnajmä tým, že žalovaný nereagoval na výzvu na plnenie, doručenú mu ešte pred podaním žaloby, a že
to mal byť on, kto by mal preukazovať nepravosť podpisu vodiča na uvedenej listine.

14. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania právne významných listín doložených žalobcom
v prvoinštančnom konaní dospel k záveru, že to mal byť práve žalobca, kto mal uplatnené právo
dostatočne preukázať jednak dôkladným opísaním skutkového stavu v žalobe, čo evidentne neurobil,
a ktorý mal na dôkaz navrhnúť relevantné dôkazy, vrátane výsluchu žalovaného ako aj listinného dôkazu
spísaného po dopravnej nehode. Žalobca svoju žalobu oprel najmä o neoverenú fotokópiu listiny „VW

Audi Služba pomoci v prípade škodových udalostí“ zo dňa 31.10.2013, v nemeckom jazyku, pôvodne
bez prekladu do jazyka slovenského, o listinné dôkazy týkajúce sa vyfakturovania nákladov na opravu
vozidla a potom aj o to, že žalovaný na predžalobnú výzvu vôbec nereagoval. Skutočnosť, že žalovaný
nereagovalnavýzvunaplneniedoručenúmupredpodanímžaloby,všakpodľanázoruodvolaciehosúdu
nie je z hľadiska posudzovania dôvodnosti uplatneného práva relevantná. Právne relevantné napokon
nie je ani to, že žalovaný na okolnosť, že na mieste nehody nebol a dokument nepodpísal, nenavrhol

žiadne dôkazy. Žalobcom uvedené skutkové tvrdenia totiž poprel tým, že na doloženej listine nie je jeho
podpis, ani telefónne číslo, že vozidlo nepoužíval, bolo odstavené a ani ho nikomu nepožičiaval.

15. Žalobcom uvádzané tvrdenia sú takého charakteru, že to mal byť práve on, kto mal v spore
preukázať spôsobenie dopravnej nehody vozidlom žalovaného ako aj podpísanie listiny žalovaným,

čím by sa potvrdila pravdivosť jeho tvrdení. Žalobca je totiž ten, kto svoj nárok opiera o listinné
dôkazy a dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení mal preto znášať práve on. Pri popierajúcom
stanovisku žalovaného mal teda žalobca nad všetky pochybnosti preukázať, že dopravná nehoda
bola spôsobená vozidlom žalovaného. Listinné dôkazy predložené pred súdom prvej inštancie totiž
jednoznačne nepreukazujú účasť žalovaného na dopravnej nehode s ohľadom na popretie skutkových

tvrdení žalobcu zo strany žalovaného. Evidentne chýba policajná správa z vyšetrovania dopravnej
nehody, z ktorej by bolo zrejmé, ako k nehode došlo, kto bol jej účastníkom, aké predpisy boli porušené,
kto nehodu zavinil, resp. chýba potvrdenie žalovaného spísané pri dopravnej nehode, od ktorého by sa
odvíjal základ nároku na náhradu škody. Doložené listinné dôkazy by mohli preukazovať len poškodenie
vozidla ako také a výšku škody, no nad všetky pochybnosti nepreukazujú, že dopravnú nehodu spôsobil

žalovaný svojim vozidlom, nepreukazujú teda príčinnú súvislosť medzi skutkom žalovaného a škodou
na vozidle poškodenej osoby. Žalobca nepredložil ani záver rakúskej kancelárie, ktorý nemal dôvod
spochybňovať, ako uviedol pre odvolacím súdom. Odvolací súd celý prípad nakoniec vyhodnotil tak,
že súd prvej inštancie dôkazné bremeno žalobcu nevyhodnotil správne v nadväznosti na výpovednú
hodnotu žalobcom doložených listín, ktorý mal priamo v žalobe navrhnúť vykonanie právne významných

dôkazov, napr. výsluch žalovaného ako účastníka dopravnej nehody, doloženie ďalších listín, a pod.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka žalobcu ako dovolateľa, že vzhľadom na
predbežné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 CSP nemal dôvod navrhnúť
apredložiťďalšiedôkazy.Suvedenýmnázoromžalobcusaodvolacísúdnestotožnil,pretožestranymajú

povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150
ods. 1 CSP). Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné. Pokiaľ chce byť strana v konaní úspešná, musí reagovať na skutkové
tvrdenia protistrany, pričom musí uviesť vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach. Na preukázanie
svojich tvrdení však musí predložiť aj dôkazy. Žalovaný od podania odporu namietal, že dopravnú

nehodu nespôsobil on a že nebola spôsobená ani jeho vozidlom, ktoré bolo v čase nehody odstavené,
pričom nebolo ani poškodené. Žalobca na tieto skutkové tvrdenia nijako nereagoval, nedoložil žiadne
ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal, že nehoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s vedením
motorového vozidla žalovaného. Vzhľadom na obranu žalovaného založenú na neexistencii príčinnej
súvislosti medzi spôsobením dopravnej nehody jeho motorovým vozidlom a vznikom škody na vozidle

poškodenej, nebolo spravodlivé od žalovaného žiadať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. Aj keď žalobca na základe vyjadrenia súdu prvej inštancie predpokladal úspech
v konaní, nezbavilo ho to povinnosti predložiť všetky dôkazy preukazujúce oprávnenosť a dôvodnosť
jeho nároku, a to najmä, keď žalovaný už v odpore spochybňoval akúkoľvek účasť na dopravnej nehode
(obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/121/2022 zo dňa 28.02.2023). Predbežné právne posúdenie

súdu nie je záväzné a po jeho vyslovení strany nemajú zostať pasívne, ale majú reagovať na skutkové
tvrdenia protistrany, a nie na predbežné právne posúdenie súdu. V opačnom prípade by podľa úvah
žalobcumalodvolacísúdvždyumožniťstranámpredkladaťďalšiedôkazy,akbydospelnazákladeiného
vyhodnotenia dôkazov nachádzajúcich sa v spise k záveru, že rozsudok treba zmeniť, hoci tak stranymohli urobiť už pred súdom prvej inštancie. Zákonodarca však podľa názoru odvolacieho súdu nemal
zámer zaťažiť odvolací súd ďalším dokazovaním z dôvodu predkladania nových listinných dôkazov,
ktoré strana nepredložila pred súdom prvej inštancie, hoci tak urobiť mohla a aj mala, ak by bola

reagovala na skutkové tvrdenia protistrany, a to bez ohľadu na predbežné právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie. Civilný sporový poriadok kladie dôraz na rýchlosť a hospodárnosť konania, s čím súvisí
promptné reagovanie na skutkové tvrdenia protistrany ako aj predloženie všetkých dôkazov, ktoré má
strana k dispozícii, a ktoré podporia a preukážu jej skutkové tvrdenia, a to najmä za situácie, že ich
protistrana spochybňuje.

17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 366 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v
konanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievovecialeboakichodvolateľ

bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V zmysle § 149 CSP prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky. Návrh žalobcu na vykonanie dôkazu predloženého žalobcom na pojednávaní
odvolacieho súdu nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok prípustnosti novôt, a teda odvolací súd

v súlade s ustanovením § 366 CSP na predmetný prostriedok procesného útoku neprihliadol. Žalobca
netvrdil, že by dôkazy predložené na pojednávaní odvolacieho súdu nemohol bez svojej viny uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Bránil sa len tým, že vzhľadom na predbežné právne posúdenie
súdom prvej inštancie nemal dôvod takéto dôkazy predkladať, k čomu zaujal odvolací súd stanovisko
vyššie.

18. Dôležité je tiež poukázať aj na ustanovenie § 373 ods. 4 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno
uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Z citovaného
ustanovenia zákona vyplýva, že ak by odvolací súd pripustil v odvolacom konaní novoty, samozrejme

za splnenia podmienok stanovených v § 366 CSP, museli by tieto byť uplatnené najneskôr v lehote na
vyjadrenie k odvolaniu a nie až na pojednávaní odvolacieho súdu. Nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany iba v obmedzenom rozsahu (v zmysle § 366 CSP) môže podľa § 365
ods. 3 CSP uplatniť aj odvolateľ, avšak iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

19. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade ide o novotu, ktorá je podľa § 366 CSP
neprípustná, a to napriek obrane žalobcu, že ďalšie dôkazy v konaní nenavrhol kvôli predbežnému
právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. Ako už bolo vyššie uvedené, žiadny predbežný právny
názor vyslovený súdom prvej inštancie nie je záväzný a nezbavuje strany sporu predkladať dôkazy
na preukázanie svojich skutkových tvrdení, ak sú protistranou spochybňované. Strana má v zmysle

Civilného sporového poriadku reagovať na tvrdenia protistrany a svoje skutkové tvrdenia musí v konaní
preukázať, ak chce byť v konaní úspešná. Zákon v ustanovení § 366 CSP ani neuvádza taký dôvod,
ktorý by stranu oprávňoval predkladať ďalšie dôkazy v odvolacom konaní z dôvodu, že strana sa riadila
predbežným právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie.

20. Odvolací súd zastáva názor, že žalobcom predložený nový dôkaz v odvolacom konaní by mohol
byť v odvolaní použitý len z dôvodu, že ho žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie, čo však žalobca netvrdil. V takom prípade by ho odvolací súd neposudzoval ako
neprípustnú novotu v konaní a mohol by naň prihliadnuť. Zároveň však žalobca musel dodržať aj lehotu
stanovenú v § 373 ods. 4 CSP, a takýto dôkaz, ktorý je prípustnou novotou podľa § 366 písm. d) CSP,

mal predložiť najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, a nie na pojednávaní pred odvolacím súdom.
Bolo teda úlohou žalobcu v odvolaní preukázať, že nové dôkazy, ktoré uviedol až pred odvolacím súdom,
nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny a zároveň dodržať lehotu stanovenú v
§ 373 ods. 4 CSP. Uvedené však žalobca nepreukázal a dokonca ani netvrdil, keďže neuviedol, že na
odvolacom pojednávaní predložené dôkazy nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie. Rovnako nedodržal zákonom stanovenú lehotu.

21. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný odvolanie podal dôvodne,
a to bez ohľadu na to, že by sa možno inými dôkazmi – ak by ich bol žalobca včas pred súdomprvej inštancie navrhol – preukázalo, že dopravná nehoda bola zavinená skutočne jeho vozidlom, ktoré
v tom čase nemal povinne zmluvne poistené podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení. Civilné
sporové konanie je konanie dôkazné a súd podľa zákona, ktorým je v súčasnosti Civilný sporový

poriadok, nezisťuje materiálnu pravdu, ale skutkový stav zisťuje len na základe výsledkov dokazovania
vykonaného z navrhnutých dôkazov a následne na základe toho aj rozhoduje. V tomto smere bolo
potrebné vychádzať z ustanovenia § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná. Inak môže aj bez návrhu vykonať len taký dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 185 ods. 2 CSP).
Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované
rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva (§ 185 ods. 3 CSP). Súd vychádza zo
zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o
skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada (§ 186 ods. 2 druhá veta CSP).

22. Žalobca si v tejto veci riadne nesplnil dôkaznú povinnosť ani v žalobe a ani následne v priebehu
konania, preto odvolací súd v nadväznosti na neunesenie jeho dôkazného bremena za situácie, že
žalovaný popieral svoju účasť na nehode, dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Na
tom nič nemení skutočnosť, že žalovaný v čase dopravnej nehody nemal svoje vozidlo povinne
zmluvne poistené. Primárnym základom právneho nároku žalobcu je totiž preukázanie toho, že vozidlom

žalovaného bolo poškodené vozidlo inej osoby, ktorej žalobca plnil. Žalobcom doložené listiny až
na odvolacom pojednávaní odvolací súd nemohol, ako už vyššie uviedol vykonať ako dôkaz, keďže
žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že ide o dôkazy, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol
bez svojej viny uplatniť. Žalobca teda nesplnil podmienku prípustnosti novôt tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 366 CSP a nedodržal ani lehotu stanovenú v § 373 ods. 4 CSP, teda lehotu na

vyjadrenie k odvolaniu, kedy mohol dôkazy za splnenia podmienok podľa § 366 uplatniť. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Keďže
odvolací súd vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom na odvolacom pojednávaní (č. l. 201, 202 spisu)
ako neprípustné novoty, nezaoberal sa ani vyjadreniami strán sporu ohľadom zneužitia vodičského
preukazu žalovaného a neposudzoval ani správnosť či nesprávnosť reakcie žalovaného v súvislosti

s týmto dôkazom.

23. V konaní bol úspešný žalovaný, ktorému patrí náhrada účelne vynaložených trov celého konania
podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 2 CSP. Na tom základe odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 453 ods.
3 CSP rozhodol, že sa mu priznáva náhrada trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania.

O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).