Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200484
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:7019200484.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX
XX E., právne zastúpený: BAKO JANČIAR LEVRINC – advokáti, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Gerlach
Rožňavské Bystré, so sídlom Rakovnica 244, 049 31 Rakovnica, IČO: 52 093 441, o preskúmanie
zákonnosti uznesení mimoriadnej členskej schôdze žalovaného č. 3, 5, 6 a 7 zo dňa 11. apríla

2019, rozhodnutia Výboru žalovaného Č. p.: 1-003/2019 zo dňa 28. januára 2019 a uznesenia Výboru
žalovaného č. 6 zo dňa 14. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Vec postupuje Okresnému súdu Rožňava ako súdu vecne a miestne príslušnému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 26.06.2019 sa žalobca domáhal zrušenia uznesení mimoriadnej členskej
schôdze žalovaného č. 5 a 6 zo dňa 11.04.2019 v spojení s rozhodnutím Výboru žalovaného Č. p.:

1-003/2019 zo dňa 28. januára 2019. Vyššie uvedenými uzneseniami bolo schválené a potvrdené
rozhodnutie Výboru žalovaného Č. p.: 1-003/2019 zo dňa 28. januára 2019 vo výrokoch o vine (č. 5)
a o treste (č. 6) za spáchanie pokračovacieho disciplinárneho previnenia podľa čl. 18 ods. 1 písm. a)
s poukazom na čl. 4 ods. 2 písm. d) Stanov žalovaného. Za uvedené konanie bolo žalobcovi v zmysle
čl. 18 ods. 2 písm. d) Stanov žalovaného uložené disciplinárne opatrenie vylúčenie člena poľovníckeho
združenia.

2. Zároveň sa domáhal zrušenia
- uznesenia mimoriadnej členskej schôdze žalovaného č. 3 zo dňa 11. apríla 2019 o zamietnutí žiadosti
žalobcu o zmenu termínu konania mimoriadnej členskej schôdze žalovaného;
- uznesenia mimoriadnej členskej schôdze žalovaného č. 7 zo dňa 11. apríla 2019 o zamietnutí žiadosti
žalobcu o nahliadnutie do listinného materiálu a o vyhotovenie fotokópií listín disciplinárneho konania a
- uznesenia výboru žalovaného č. 6 zo dňa 14. marca 2019 o zamietnutí žiadosti žalobcu o nahliadnutie

do listinného materiálu a o vyhotovenie fotokópií listín disciplinárneho konania.
3. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej ,,S.s.p.“),
ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
4. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní

individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu
verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je
formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a
zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

6. Podľa § 4 S.s.p. orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej
správy,b)orgányúzemnejsamosprávy,ktorýmisúobce,mestá,avhlavnommesteSlovenskejrepublikyBratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy,
ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým

osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým
osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
7. Podľa § 32 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „zákon o poľovníctve“) sa na účely tohto zákona sa
poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou,
ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú
držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov
svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom
registri,ktorývedieministerstvo,riadisvojučinnosťstanovami,ktorémusiabyťvsúladestýmtozákonom

a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.
8. Podľa § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky,
ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.
9. Podľa § 7 písm. d) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

10. Podľa § 18 ods. 2 S.s.p., ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci
vyšším správnym súdom viazaný.
11. Podľa § 25 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.

Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
12. Podľa § 12 ods. 1 C.s.p., na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon
neustanovuje inak.
13. Podľa § 13 C.s.p., na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného,

ak nie je ustanovené inak.
14. Podľa § 15 ods. 1 C.s.p., všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má
právnická osoba adresu sídla.
15. Správny súd podľa § 97 S.s.p. skúmal svoju vecnú príslušnosť na rozhodnutie predmetnej veci
a teda posudzoval, či rozhodnutie žalovaného bolo rozhodnutím o právach a právom chránených

záujmoch žalobcu v oblasti verejnej správy.
16. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu voči rozhodnutiam
(vymedzených v bodoch 1 a 2 tohto uznesenia) Poľovníckeho združenia Gerlach Rožňavské Bystré,
ktoré predstavuje právny subjekt súkromného charakteru. Kým Slovenská poľovnícka komora napĺňa
základné znaky orgánu záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy, jednotlivé

poľovnícke združenia zriadené v zmysle § 32 zákona o poľovníctve nepredstavujú orgány záujmovej
samosprávy, ktoré by rozhodovali o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch v oblasti
verejnej správy. Poľovnícke združenia rozhodujú len o právach a povinnostiach svojich členov v rozsahu
určenom v stanovách predmetnej organizácie, teda iba v záujmovej oblasti svojich členov, z čoho
vyplýva, že ide o rozhodovanie v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutie poľovníckeho

združenia nie je realizáciou verejnej moci, ani nesleduje žiadny verejný záujem alebo cieľ. Samotný
zákon o poľovníctve ani žiaden iný zákon nezveril poľovníckym združeniam právomoc rozhodovať o
právachapovinnostiachfyzickýchaprávnickýchosôbvoblastiverejnejsprávy.Rozhodovaniezdruženia
o právach a povinnostiach svojich členov vyplývajúce zo stanov jednotlivých združení nepodlieha
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, keďže

stanovysúinternou-súkromnoprávnouzáležitosťouzdruženia(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017). Správny súd taktiež poukazuje na fakt, že vylúčením
člena z poľovníckeho združenia, tomuto členovi nezaniklo oprávnenie loviť zver, keďže je naďalej
držiteľom poľovného lístka a taktiež vylúčený člen sa môže stať členom v inom poľovníckom združení,
teda nebolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov na úseku verejnej správy.

17. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. PL ÚS 19/2014-83 zo dňa 16.3.2016
špecifikoval štyri kritéria, ktoré určujú, či právny subjekt je prostriedkom realizácie združovacieho práva,
a teda ide o súkromnoprávny subjekt alebo je prejavom práva občanov zúčastňovať sa na správe vecí
verejnýchaideoorgánzáujmovejsamosprávy,ktorýrozhodujevoblastiverejnejsprávy.Prvýmkritériomje spôsob založenia subjektu a to, či tento subjekt bol založený jednotlivcami alebo zákonom. Druhým
kritériomjeintegráciasubjektuvštátnychštruktúrach.Tretiekritériumspočívavskutočnosti,čiprávnemu
subjektu bola zverená administratívna, normotvorná alebo disciplinárna právomoc a štvrté kritérium

spočíva v cieli, ktorý má právny subjekt naplniť, pričom v prípade orgánu záujmovej samosprávy, cieľom
musí byť verejný záujem. Slovenská poľovnícka komora uvedené kritéria napĺňa, keďže je subjektom
zriadeným zákonom, pričom samotný zákon upravuje aj jej organizačnú štruktúru a rozdelenie úloh jej
jednotlivým orgánom. Taktiež disponuje administratívnou, normotvornou a disciplinárnou právomocou,
keďže je oprávnená rozhodovať o vydaní poľového lístka, predĺžení jeho platnosti a zároveň má aj

právomoc prejednávať a rozhodovať disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov. Čo sa týka
cieľa, ktorý má Slovenská poľovnícka komora dosahovať, tak ten má verejnoprávny rozmer, keďže
úlohou komory je ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok
zveri, výkon práva poľovníctva a iné zákonom vymedzené úlohy. Teda obsahové zameranie úloh komory
v sebe spája jednak orientáciu na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a
využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov, ale aj na

reguláciu záujmovej činnosti uskutočňovanej vo významnej miere pomocou strelných zbraní spôsobilých
ohroziť zdravie a život človeka. Na základe uvedeného je zrejmé, že Slovenská poľovnícka komora
predstavuje orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy.
18. Zákon o poľovníctve v ustanovení § 32 umožňuje jednotlivým subjektom združovať sa aj v
dobrovoľných organizáciách s nepovinným členstvom, ktoré združujú občanov Slovenskej republiky,

ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov ako aj iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania
oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva. Uvedené organizácie však nenapĺňajú
vyššie uvedené kritéria, a preto ich nemožno považovať za orgány záujmovej samosprávy, ale
za súkromnoprávne subjekty, ktoré vznikli na základe práva združovať sa v jednotlivých spolkoch,
spoločnostiach a iných združeniach podľa čl. 29 Ústavy SR.

19. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL ÚS 19/2014-83 z 16.3.2016
zaujal názor, ktorým vylúčil možnosť priznať akejkoľvek právnickej osobe verejno-mocenské oprávnenie
bez explicitnej opory v zákone a teda, keďže zákon o poľovníctve žiadne prerogatíva verejnej moci
poľovníckym organizáciám nepriznáva, rozhodnutie takéhoto združenia o vylúčení svojho členia nie
je výkonom verejnej moci, pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu o svojom členovi.

Uvedené rovnako platí aj o ostatných uzneseniach, ktoré sú de facto výsledkom hlasovania členov
o predložených návrhoch žalobcu (o odvolaní voči rozhodnutiu o vylúčení, o žiadostiach o nahliadnutie
do spisu a vyhotovenie fotokópie a o žiadosti o zmenu termínu zasadnutia členskej schôdze). Ústavný
súd Slovenskej republiky v uvedenom náleze bod 123. jednoznačne označil poľovnícke združenia za
súkromnoprávne združenia, v ktorých sa ich jednotliví členovia združujú na dobrovoľnej báze.

20. Správny súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017, v ktorom aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky zaujal názor, že rozhodnutie poľovníckej organizácie týkajúce sa jej jednotlivých členov nie
je rozhodnutím v oblasti verejnej správy ale súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Ani zákon o
poľovníctve ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a

povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia.
Preto takéto rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods.
2 S.s.p.. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon
(nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať
o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.

21. Pre podporu argumentácie správny súd poukazuje na ďalšie obdobné rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, najmä uznesenia sp. zn. 1KO/4/2020 zo dňa 08.06.2021, 1KO/6/2021 zo
dňa 25.05.2021, 1KO/35/2018 zo dňa 08.11.2018 a rozsudok sp. zn. 4Sžk/27/2018 zo dňa 02.04.2018.
Vzhľadom na dátum vydania, resp. vyhlásenia citovaných rozhodnutí sa príslušná judikatúra, na ktorú
poukazuje žalobca javí byť prekonanou.

22. Na základe vyššie uvedeného v prejednávanej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne
subjekty, ktoré rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba
v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia poľovníckeho združenia nie sú realizáciou
verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho
združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, je vzťahom

súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je nevyhnutné postúpiť vec vecne príslušnému
okresnému súdu na jej prejednanie.
23. Žalovaným je právnická osoba so sídlom v Rakovnici, t. j. miestne príslušným súdom na konanie
o podanej žalobe v prvej inštancii je Okresný súd Rožňava.24. Keďževdanejprávnejveciniejedanápríslušnosťsprávnehosúdu,tentosúdvsúladesuvedenými
skutočnosťami a citovaným zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
uznesenia.

25. Toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d/ S.s.p.).