Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723010068
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8723010068.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPoprad,samosudcaJUDr.PavolRoth,vtrestnejveciobžalovanéhoA.B.,trestnestíhaného

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Poprad dňa 15. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom A.
C., D. XXX/XX, E. B.,

j e v i n n ý ,ž e

ako otec detí F. B., nar. XX. X. XXXX a maloletého G. B., nar. XX. X. XXXX, hoci mu vyživovacia
povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ako aj z rozsudku Okresného súdu
Poprad, č. k.: 17C/159/2008-42, zo dňa 2. 6. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3. 8. 2009
a ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu F. B., nar. XX. X. XXXX sumou 165,- eur mesačne a na mal.
G. B., nar. XX. X. XXXX sumou 165,- eur, vždy do 20-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám
matky detí D. B., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, si túto vyživovaciu povinnosť úmyselne

pravidelne neplnil v Poprade ani nikde inde v období od 1. 9. 2021 až do 15. 11. 2023, pričom v mesiaci
október a november 2021 uhradil na výživnom súhrne sumu 660,- eur, čím mu za uvedené obdobie
vznikol dlh na výživnom v sume 7.920,- eur pre matku ich spoločných detí D. B., pričom v uvedenom
období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi,
ani žiadne iné dávky a je vlastníkom nehnuteľného majetku a jedného osobného motorového vozidla
na území Slovenskej republiky a súčasne vystupuje ako konateľ alebo spoločník v troch obchodných
spoločnostiach registrovaných v obchodnom registri Slovenskej republiky

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona mu ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností zameškané výživné vo výške 7.920,- eur pre matku detí D. B., nar. XX. X. XXXX, bytom
H., I. XXX/XX.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 25. 1. 2023 podal na Okresnom súde Poprad obžalobu 1
Pv 50/22 zo dňa 23. 1. 2023 na obvineného A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákon, a to pre skutok popísaný v samotnej obžalobe. Vo veci súd dňa 1. 2. 2023
vydal trestný rozkaz ktorým obvineného uznal vinným zo skutku pre ktorý bola podaná obžaloba a uložil
mu trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú

dobu v trvaní 2 rokov a zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností
zameškané výživné vo výške 4.950,- eur ku rukám matky detí D. B.. Proti trestnému rozkazu obvinený
v zákonnej lehote podal odpor, a preto súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Na hlavné pojednávanie ktorého termín bol určený na deň 7. 6. 2023 sa obžalovaný A. B. nedostavil,

napriek riadnemu poučeniu svoju neúčasť neospravedlnil zákonným spôsobom v súlade s ustanovením
§ 120 ods. 2 Trestného poriadku. Hlavné pojednávanie bolo odročené na 12. 7. 2023 na ktorom
obžalovaný po poučení podľa § 257 ods. 1 trestného poriadku urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo
skutku pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť
si neplní už dva roky, a to z dôvodu, že jeho bývalá priateľka ho už dva roky vodí po súdoch pre

údajne napadnutie, ktoré súdy ho stoja peniaze na obhajobu a dokopy ho to stále už 5.000,- eur. Nie
je konateľom dvoch obchodný spoločností, ale iba spolukonateľom v jednej obchodnej spoločnosti,
ktorá má dlhy voči daňovému úradu a ktorá spoločnosť počas korony prišla o zákazky. Sú voči nemu
vedené aj exekučné konania, aj pre výživné, proti ktorým konania pred dvoma rokmi podal aj odvolanie
o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Nedisponuje žiadnym majetkom okrem auta, ktoré bolo pred

9 rokmi odcudzené a dodnes sa nenašlo. Má ukončené SOU v odbore mechanizátor – opravár bez
maturity. Vo vzťahu k svojmu zdravotnému stavu poukázal nato, že ma vysoký krvný tlak a depresie,
čo musí riešiť tým, že si potrebuje na 4-5 hodín denne ľahnúť. Kvôli tomu navštevuje aj všeobecného
lekára. Býva v byte, ktorý vlastní firma, takže za nájom neplatí, má však výdavky na energie cca 350,- eur
mesačne, 50,- eur platí telefón a 300,- eur má výdavky na stravu. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť,

a to vo výške 130,- eur mesačne, ktorú povinnosť si riadne plní. Náklady na právnika v predchádzajúcej
veci mu platila sestra, ktorá mu takisto pomáha pri jeho výdavkoch na jeho živobytie. Skutočnosti, aby sa
zamestnal a mal vlastný príjem mu bránia prebiehajúce exekučné konania, pretože ak by sa zamestnal,
automaticky exekútor by mu siahol na príjem. Má však záujem uhradiť dlh na výživnom, pričom očakáva,
že mu budú vyplatené peniaze z titulu výdavkov na advokáta vo veci, v ktorej bol krivo obvinený. Ak

by aj k vyplateniu týchto peňazí v blízkej dobe nedošlo, bol by schopný nejakým spôsobom splatiť dlh
na výživnom za pomoci sestry do 4 mesiacov. Je pripravený od ďalšieho mesiaca riadne platiť bežné
výživné a začať splácať celkový dlh, tak aby k jeho splateniu došlo do 4 mesiacov.

Zdôvoduumožneniazaplatiťobžalovanémudlhnavýživnom,potomsúdhlavnépojednávanieodročilna

deň 15. 11. 2023, na ktoré hlavné pojednávanie sa obžalovaný nedostavil, svoju neúčasť ospravedlňoval
tesne pred začiatkom hlavného pojednávania e-mailovým oznámením zo zdravotných dôvodov, ktoré
ospravedlnenie nebolo ospravedlnením zákonným spôsobom v zmysle § 120 ods. 2 Trestného poriadku
(napriek opakovaným poučeniam) s tým, že dlžné výživné nebol schopný uhradiť lebo nedisponuje
osobným účtom v žiadnej banke. Vzhľadom k tomu, že zo strany obžalovaného došlo opätovne

k neúčasti na hlavnom pojednávaní zo zákonných dôvodov, ďalšie hlavné pojednávanie bolo vykonané
v jeho neprítomnosti.

Svedkyňa poškodená D. B. na hlavnom pojednávaní dňa 12. 7. 2023 vypovedala, že obžalovaný
si svoju vyživovaciu povinnosť neplní od mesiaca september 2021 až doposiaľ z jeho strany došlo

k úhradám výživného iba v mesiacoch október a november 2021 spolu v sume 660,- eur, pričom ďalšie
výživné neuhradil. Počas obdobia, keď obžalovaný výživné neplatil deti núdzou netrpeli, ich výživu
zabezpečovalaonaatakistojejpomáhalirodičia.Vyživovaciapovinnosťtrvánaďalej,ichvýškazmenená
nebola. Od mesiaca január 2022 je poberateľkou náhradného výživného ktorej jej vypláca Úrad práce,
sociálnych veci a rodiny Poprad v sume zodpovedajúcej určenej vyživovacej povinnosti. Je jedinou

konateľkou a spoločníčkou obchodnej spoločnosti, jej príjem predstavuje 800,- eur mesačne. Iný príjemnemá. Výdavky na bývanie má cca 250,- eur, zvyšok predstavujú výdavky na stravu a bežné životné
potreby. Nemá zvýšené náklady na výživu detí z hľadiska ich záujmov či zdravotného stavu. Dlžné
výživné si vymáha exekučne, ale exekútor ho vymôcť nevie, pretože obžalovaný nemá majetok písaný

na seba. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 11. 2023 uviedla, že obžalovaný dlžné výživné
neuhradil a nezaplatila ani výživné za ďalšie mesiace od júla až do októbra 2023. Doplnila, že v minulosti,
keď obžalovaný platil výživné, tak toto jej bolo uhrádzané na účet.

Svedkyňa A. J. H., pracovníčka ÚPSVaR Poprad na hlavnom pojednávaní vypovedala, že na základe

žiadostiD.B.zodňa11.1.2022ÚPSVaRvPopradesúčinnosťouod1.1.2022priznalnáhradnévýživné
pre obe deti vo výške 165,- eur mesačne na každé dieťa. Zo strany úradu doposiaľ bola vyplatená suma
po 2970,- eur na každé z oboch detí.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä zápisnica o trestnom
oznámení, rozsudku súdu o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného, rodných listov detí, potvrdenia

o návšteve školy, výpisov z účtu, dokladov a správ z daňového úradu Poprad, sociálnej poisťovne,
živnostenského registra, obchodného registra, ako aj ďalších listinných materiálov, ktoré sú súčasťou
trestného spisu.

Na podklade takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, mal

súd dostatočne preukázané, že obžaloba v danej trestnej veci bola podaná dôvodne, a to pre skutok
ktorý sa stal, ktorý je trestným činom a ktorý spáchal obžalovaný A. B.. Z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplýva, že obžalovaný je otcom detí F. B., nar. XX. X. XXXX a G. B., nar. XX. X. XXXX
na základe ktorých skutočností obžalovanému vznikla vyživovacia povinnosť medzi rodičmi a deťmi.
Z rozsudku Okresného súdu Poprad 17C/159/2008 zo dňa 2. 6. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť

3. 8. 2009 bolo zistené, že uvedeným rozhodnutím došlo k rozvodu manželstva obžalovaného
a poškodenej, pričom súd súčasne schválil dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností
na podklade ktorej, boli obe deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti poškodenej
D. B. a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne sumou vo výške 165,- eur na
každé dieťa k rukám matky detí vždy do 20-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred. Rovnako bolo

zistené, že vyživovacia povinnosť obžalovaného vo vzťahu k obom deťom ďalej trvá, keď tieto doposiaľ
nie sú schopné samostatne sa živiť z dôvodu celodenného štúdia na strednej, resp. základnej škole.
Z vykonaných dôkazov ďalej vyplynulo, že obžalovaný si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplní
riadne a včas, a to od 1. 9. 2021 až doposiaľ (do 15. 11. 2023), keď za toto obdobie uhradil na výživnom
súhrnne iba sumu 660,- eur z titulu výživného na obe deti za mesiace október a november 2021. Ďalšie

výživné už neuhradil, z jeho strany napriek opakovaným prísľubom, či už v prípravnom konaní alebo na
hlavnom pojednávaní nedošlo k úhrade dlhu na výživnom, ale naopak, v neplnení vyživovacej povinnosti
pokračoval i naďalej, čím dochádzalo k navyšovaniu dlhu na výživnom.

Zo správy sociálnej poisťovne, ktorá je súčasťou trestného spisu vyplýva, že obžalovaný v období

súvisiacom s jeho trestným stíhaním nepoberal nemocenské dávky a ani dávku v nezamestnanosti
a nebol ani poberateľom dôchodku. Zo správy ÚPSVaR Poprad je zrejmé, že obžalovaný počas tohto
obdobia nebol evidovaný ani ako uchádzať o zamestnanie a nepoberal ani dávku v hmotnej núdzi a ani
žiadnu inú sociálnu dávku. Súčasťou trestného spisu sú aj výpisy z obchodného registra z ktorých
vyplýva, že obžalovaný od 3. 6. 2011 je konateľom spoločnosti F. K., C., od 20. 6. 2015 je konateľom

spoločnosti L., C. a od 11. 1. 2014 je konateľom spoločnosti B. M., s. r. o. Z výpisu zo živnostenského
registra vyplýva, že obžalovaný nie je evidovaný ako subjekt, ktorý podniká na základe živnostenského
zákona. Z evidencie vozidiel Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný je vlastníkom osobného
motorového vozidla Audi, EČ B. a nákladného prívesu za traktor, EČ B..

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností,
možností a majetkových pomerov.

Z vykonaných dôkazov potom nepochybne vyplýva, že obžalovaný A. B. si pravidelne a v plnej výške
(s výnimkou mesiacov október a november 2021) neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť ako
otec detí, ktorej plnenie ponechal výlučne na matku detí D. B., ktorá súčasne zabezpečuje aj osobnústarostlivosť o deti a na štát, ktorý z titulu neplnenia vyživovacej povinnosti z jeho strany vypláca
náhradné výživné, čím za obdobie od 1. 9. 2021 do 15. 11. 2023 mu vznikol dlh na výživnom v sume
7.920,- eur.

Obrana obžalovaného je založená na tvrdení, že nemá príjem z ktorého by mohol uhrádzať výživné,
pričom súčasne uvádza, že aj ak by sa riadne zamestnal a mal vlastný príjem, z dôvodu prebiehajúcich
exekučných konaní by mu exekútor na príjem siahol. Z hľadiska prebiehajúceho trestného stíhania
takáto obrana je právne irelevantná, pretože nesvedčí o objektívnej neschopnosti obžalovaného plniť

si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k deťom, ktoré sami objektívne nie sú schopné
samostatne sa živiť. Práve naopak, zo strany obžalovaného za takejto situácie ide o cielenú opakujúcu
sa činnosť spojenú s neplnením vyživovacej povinnosti a nevyhľadávaním zdrojov pre jej plnenie, a to aj
napriek schopnostiam či možnostiam, ktoré sú u neho dané, či už s prihliadnutím na jeho vek, vzdelanie,
pracovné uplatnenie, ale aj zdravotný stav, ktorý ho nediskvalifikuje v uplatnení na pracovnom trhu.
Za takýchto okolností potom súd mal trestnú činnosť obžalovaného v celom rozsahu za preukázanú.

O prebiehajúcom trestnom stíhaní obžalovaný má vedomosť od 28. 3. 2022, odkedy mu bolo doručené
uznesenie o vznesení obvinenia a od uvedeného dátumu z jeho strany nedošlo k žiadnej úhrade
výživného, a to aj napriek deklarovaným prejavom vo vzťahu k naplneniu zákonných podmienok účinnej
ľútosti vzťahujúcej sa k tomuto trestnému činu, či už v štádiu prípravného konania alebo v konaní pred
súdom, a preto súd v súvislosti s posudzovaním veci na hlavnom pojednávaní dňa 15. 11. 2023 nevidel,

aby takýto deklarovaný prejav zo strany obžalovaného mal súvis aj s jeho reálnou snahou.
Z hľadiska právneho posúdenia skutku súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože najmenej dva mesiace v období 2
rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným
subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu

v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom uvedeného trestného činu je záujem spoločnosti
na riadnom plnení zákonnej vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi. Medzi protiprávnym konaním
obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita, čím je naplnená aj objektívna
stránka uvedeného trestného činu.

Pri úvahách o treste súd prihliadol na základne kritéria ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu, ale aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a má súčasne predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ako vyplýva
z registra trestov obžalovaného tento má v registri má jeden záznam, a to na podklade odsúdenia
rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6T/69/2010 zo dňa 12. 9. 2019, ktorým bol uznaný

vinným z prečinu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 1 roka s určením skúšobnej doby na 1 rok, v ktorej skúšobnej dobe sa osvedčil dňa
12. 9. 2021. V evidencii priestupkov má 11 záznamov, prevažne za priestupky na úseku bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, ale aj pre priestupku proti občianskemu nažívaniu. Proti obžalovanému
na Okresnom súde Poprad bolo v minulosti vedené aj trestné stíhanie pre prečin podľa § 360 ods.

1 ods., 2 písm. b) Trestného zákona pod číslom 0T/104/2021, ktorá vec uznesením z 9. 1. 2023,
právoplatným 23. 5. 2023 bola postúpená Okresnému úradu Poprad na prejednanie ako priestupok
proti občianskemu nažívaniu podľa § 49 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Z miesta bydliska obžalovaný
je hodnotený všeobecne. Obžalovanému za takýto trestný čin hrozil trest odňatia slobody až na 2 roky.
Priťažujúce a ani poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36, resp. § 37 Trestného zákona súd nezistil

žiadne. Vzhľadom na uvedené potom súd mal zato, že sledovaný účel trest bude dosiahnutý uložením
trestu odňatia slobody v strede trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, pričom osoba obžalovaného
aktuálne dáva predpoklady na to, aby takto sledovaný účel trestu bol dosiahnutý aj jeho hrozbou počas
primeranej skúšobnej doby, a preto trest vyslovil ako podmienečný, pričom za primeranú skúšobnú
dobu považoval dobu 2 rokov. Zároveň vzhľadom na povahu a okolnosti skutku považoval za potrebné

v rámci ukladania podmienečného trestu uložiť obžalovanému aj povinnosť danú ustanovením § 50 ods.
2 Trestného zákona spočívajúcu zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zameškané výživné
vo výške 7.920,- eur pre matku detí D. B..
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.