Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/6/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421010322

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8421010322.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.11.2023 v trestnej
veci proti obž. ml. A. B. a spol. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona,

o odvolaní okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. KK-7T/68/2021 zo dňa
23.02.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

u k l a d á :

obžalovanému ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX/X, C.

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona,
§ 41 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona s použitím § 119 ods. 1 Tr. zákona výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
2T/6/2022 zo dňa 11.05.2022 ktorým bol obžalovanému uložený za prečin neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, podľa § 219 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 psím. l/ Tr. zákona,
§ 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého bol podľa
§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná

doba podmienečného odsúdenia v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

obžalovanému ml. E. F., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G., okres H.

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 39 ods. 2

písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona s použitím § 119 ods. 1 Tr. zákona výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

obžalovanému ml. I. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom J. XX, K. C.

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona s použitím § 119 ods. 1 Tr. zákona výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

obžalovanému ml. L. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G. XXX/XX, G., okres Kežmarok

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 39 ods. 2

písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona s použitím § 119 ods. 1 Tr. zákona výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaných za vinných zo spáchania zločinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že

po predchádzajúcej spoločnej dohode, poväčšine v trojici v rôznych kombináciách v období od

01.01.2020 do 20.10.2020 s maloletým E. F. a od 21.10.2020 do 23.11.2020 v čase do 11.30
hod. s mladistvým E. F. chodili do neuzamknutého Rímskokatolíckeho kostola Navštívenia H. E.
nachádzajúceho sa v C., na ulici G. M. N. XX, v ktorého vnútornej časti sa nachádza chodba, ktorá
je omrežovaná, pričom za mrežami sa nachádzal košík s peniazmi, z ktorého chodili do októbra 2020
10-krát vyberať peniaze v hodnote zakaždým najmenej 30,00 eur, spolu 300,00 eur a to tak, že E. F.

vždy prešplhal mreže, prešiel na druhú stranu cez medzeru na vrchu mreží a vybral peniaze z košíka,
s ktorými naspäť prešplhal, pričom ostatní obžalovaní zatiaľ dávali pozor a následne od kedy sa na
chodbe na pravej časti mreží nachádzala uzamknutá pokladnička na milodary, tak túto od 20.10.2020
do 23.11.2020 7 až 8-krát páčidlom obžalovaný I. B. alebo E. F. poškodili a otvorili a odcudzili z nej
zakaždým sumu najmenej 50,00 eur, čo je spolu 7 x 50,00 eur = 350,00 eur, pričom pred kostolom vonku

dávali pozor, či niekto nejde obžalovaný mladistvý A. B. a obžalovaný mladistvý L. B., kde si následne
finančnú hotovosť rozdeľovali medzi seba, čím takto svojím konaním spôsobili Rímsko-katolíckej cirkvi
C., so sídlom C., O. C. M. N. XXX/XX škodu poškodením pokladničky na milodary vo výške najmenej
20,00 eur a odcudzením finančnej hotovosti škodu 800,00 eur.

Za to uložil ml. obžalovanému A. B. podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l/
Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1
Trestného zákona, § 117 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov
a podľa § 49 odsek 1 písmeno a / Trestného zákona s použitím § 119 odsek 1 Trestného zákona súd
obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť)

mesiacov.

Mladistvému obžalovanému E. F. uložil podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno
l/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona, § 117
odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov a podľa § 49 odsek 1písmeno a / Trestného zákona s použitím § 119 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon
uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Mladistvému obžalovanému I. B. uložil podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno
j/, písmeno l/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného
zákona, § 117 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov a podľa § 49
odsek 1 písmeno a / Trestného zákona s použitím § 119 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému
výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

MladistvémuobžalovanémuL.B.uložilpodľa§212odsek3Trestnéhozákonaspoužitím§36písmenoj,
písmeno l/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona,
§ 117 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca a podľa § 49 odsek
1 písmeno a / Trestného zákona s použitím § 119 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon
uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Proti výroku o treste tohto rozsudku podal prokurátor odvolanie ihneď po jeho vyhlásení a po poučení
o opravnom prostriedku na hlavnom pojednávaní. V písomných dôvodoch okresná prokurátorka
v prvom rade poukázala na to, že okresný súd aplikoval na všetkých obžalovaných § 39 ods. 1
Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, avšak bez splnenia podmienok, a uložené tresty

sú neprimerane mierne. Zdôraznila, že výnimočné okolnosti prípadu a mimoriadne pomery páchateľa
samy osebe nepostačujú pre použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože musia byť zistené
aj skutočnosti odôvodňujúce záver o neprimeranej prísnosti uloženého trestu a účel trestu možno
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Citovala § 118 ods. 1 Trestného zákona v nadväznosti na §
39 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona. Argumentovala, že § 39 ods. 1 Trestného zákona je prostriedkom

individualizácie trestu, prejavom depenalizácie Trestného zákona, umožňuje riešiť situácie, keď trest
odňatia slobody uložený v rámci zákonnej, resp. individualizovanej trestnej sadzby nezodpovedá
okolnostiam konkrétneho prípadu. Zdôraznila mimoriadnosť znižovania trestu podľa § 39 ods. 1
Trestného zákona, neodôvodnenosť zohľadňovať len bežne sa vyskytujúce skutočnosti. Okolnosti
prípadu z hľadiska aplikácie § 39 ods. 1 Trestného zákona, ktorými sú všetky okolnosti majúce vplyv

na posúdenie závažnosti spáchaného trestného činu, neboli v tejto veci zistené. Pokiaľ ide o pomery
osobitného zreteľa vo vzťahu k páchateľom, za tie sa považujú rodinné, osobné pomery spôsobilé pri
uložení trestu vyvolať u páchateľa osobitne citeľný dopad, medzi nimi napríklad narušený zdravotný
stav, starostlivosť o početnú rodinu, odkázanosť viacerých osôb na príjem páchateľa, pričom ani tieto
podľa názoru prokurátorky neboli v tomto prípade zistené. Ďalej zdôraznila, že v tomto prípade je dolná

hranica už zákonom upravenej trestnej sadzby 18 mesiacov a už tu je zohľadnený záujem štátu pri
postihu mladistvých páchateľov na polovicu zníženými trestnými sadzbami. Upriamila pozornosť na
§ 34 Trestného zákona, na účel trestu a zásady jeho ukladania, na požiadavku primeranosti trestu
a uplatňovanie princípu proporcionality, na hľadisko humanity, ktoré obsahuje princíp úmernosti, na
zásadu represie, pričom zdôraznila, že tak príliš mierny trest ako aj trest prísny nepôsobí výchovne a bol

by v rozpore s individuálnou i generálnou prevenciou. Nadviazala, že obžalovaní boli v čase spáchania
skutku mladiství, čo sa zohľadnilo pri ukladaní trestu ako prvé v rámci ustanovenej upravenej trestnej
sadzby. Pokračovala, že u obžalovaných neboli dostatočne vyhodnotené všetky okolnosti vplývajúce
na požiadavky ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, nešlo totiž
o ojedinelý prípad krádeže finančnej hotovosti z pietneho miesta, ale o opakované konanie, čo nemožno

bagatelizovať a tak závažné konanie páchateľov zľahčovať a vyhodnotiť ako dostatočné pre ich nápravu
uloženie podmienečných trestov odňatia slobody znížených pod dolnú hranicu už zákonom upravenej
trestnej sadzby tak výrazne, t.j. na úroveň troch, resp. jedného mesiaca. Podľa názoru okresnej
prokurátorky neboli okolnosti prípadu a pomery obžalovaných zistené súdom prvého stupňa také, aby
odôvodňovali použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona v takej miere, ako to učinil súd prvého stupňa.

K tomu zopakovala, že ani zistenie výnimočných okolností prípadu a mimoriadnych pomerov páchateľov
samo osobe neodôvodňujú použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona, musia totiž preukazovať, že trest
ukladaný v rámci zákonnej, resp. už individualizovanej sadzby by bol pre páchateľov neprimerane prísny
a v zmysle zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona ochranu spoločnosti možno
dosiahnuť trestom kratšieho trvania. Zosumarizovala, že podmienky pre použitie § 39 ods. 1 Trestného

zákona v tejto veci neboli splnené, uložené tresty sú nedostatočné a porušujú zásady ukladania trestov,
navyše vo vzťahu k obžalovanému ml. A. B. nebol opomenutím uložený súhrnný trest vzhľadom na
odsúdenie Okresným súdom Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/6/2022 zo dňa 11.05.2022.Navrhla, aby odvolací súd zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a sám rozhodol o uložení
primeraných trestov so zohľadnením vyššie uvedených argumentov.

K odvolaniu sa vyjadrili obžalovaní prostredníctvom obhajcu. Nesúhlasili s dôvodmi uvedenými
v odvolaní. Podľa ich názoru vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa bolo správne, starostlivo boli
zvážené všetky okolnosti, uložené tresty sú primerané, postačujú na ich nápravu. Prísnejšie tresty by
zasiahli do ich spoločenského, študijného, alebo aj pracovného života, mohli by byť ohrozené ich príjmy
zo zárobkovej činnosti. Podotkli, že poškodený im ich konanie odpustil. Navrhli odvolanie podľa § 319

Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
ajsprávnosťpostupukonania,ktorétýmtovýrokompredchádzalopredchádzalo,prihliadajúcajnachyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Trestného poriadku. Na základe preskúmania veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie
okresnej prokuratúry je dôvodné.

Vzhľadom na obsah odvolania sa odvolací súd sústredil na preskúmanie výroku o treste vo vzťahu
k všetkým obžalovaným a dospel k záveru, že uložené tresty boli neodôvodnene mierne, nezodpovedali

účelu trestu, nevystihovali priliehavo zásady pre ukladanie trestov, napokon v spojitosti s obžalovaným
A. B. súd prvého stupňa nedopatrením opomenul (ale sám to zaznamenal) uložiť súhrnný trest.

Najskôr teda v súvislosti so súhrnným trestom u obžalovaného A. B. odvolací súd uvádza (ako to už
aj súd prvého stupňa správne v odôvodnení rozanalyzoval), že naposledy bol menovaný odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2T/6/2022 zo dňa 11.05.2022, právoplatným dňa
11.05.2022, teda teraz skúmaného skutku sa dopustil predtým ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
rozsudok pre iný trestný čin. S poukázaním na tieto súvislosti bolo potrebné u tohto odsúdeného okrem
iného ukladať súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásad pre ukladanie úhrnného
trestu vyjadrených v § 41 ods. 2 Trestného zákona, keďže išlo o súbeh zločinu a prečinu.

V tejto veci boli obžalovaní uznaní vinnými zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/,
ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, pri ktorom je trestná sadzba určená v rozpätí 3 až 10 rokov.

Vzhľadom na to, že u obžalovaných išlo o mladistvé osoby, bolo nevyhnutné aplikovať aj ustanovenia §

117 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone
sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem
rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Po zohľadnení tohto ustanovenia prichádzala u obžalovaných do úvahy primárne trestná sadzba

v rozpätí 18 mesiacov až 5 rokov.

Pokiaľ ide o ďalšie okolnosti vzťahujúce sa k jednotlivým obžalovaným, ktoré mali dopad na variáciu
trestnej sadzby, odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa,
a poukáže už len na rozhodujúce detaily.

V spojitosti s obžalovaným A. B. bolo zistené, že má tri záznamy v odpise registra trestov, pred
spáchaním zločinu krádeže prejednávanom v predmetnom trestnom konaní bol súdne trestaný dvakrát,
vobochprípadochstaršíchodsúdenísanapáchateľatohočasuhľadí,akobynebolodsúdený.Vzhľadom
na túto okolnosť a skutočnosť, že výrok o treste rozsudku OS Kežmarok sp. zn. 2T/6/2022 musel byť

zrušený v rámci ukladania súhrnného trestu, so zohľadnením všetkých okolností odvolací súd podľa §
37 písm. m/ Trestného zákona, na skoršie odsúdenia obžalovaného neprihliadol.

Z ostatných skutočností majúcich vplyv na výšku trestov bola významná tá, že u všetkých obžalovaných
prevažovali poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona.

Čo však bolo pre odvolací súd rozhodujúce a v čom sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, bolo
použitie § 39 Trestného zákona. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nenašiel dôvody premožnosť mimoriadne znížiť obžalovaným tresty pod spodnú hranicu vyššie uvedenej trestnej sadzby
v tom smere, ako to odôvodnil súd prvého stupňa.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Súd prvého stupňa použitie tohto ustanovenia odôvodnil u všetkých štyroch mladistvých obžalovaných
aj z dôvodu preventívneho, tiež tým, že pri neosvedčení sa by výkon trestu v trvaní jedného alebo
troch mesiacov bol dostatočne výchovný, nakoľko nepodmienečný trest odňatia slobody na úrovní 18
a viac mesiacov vzhľadom na spôsob spáchania skutku a následok (4 spolupáchatelia, odcudzená
hotovosť pod 1.000,00 eur, mladícka nerozvážnosť spojená s túžbou zaobstarať si spotrebné veci,
na ktoré nemali vlastné financie) súd hodnotil ako neprimerane prísny napriek tomu, že mladiství pri

krádeži používali páčidlo a dopúšťali sa krádeže milodarov v kostole. Neprimerane dlhý výkon trestu
odňatia slobody by podľa názoru súdu prvého stupňa vzhľadom na ich vek mohol viesť k opačnému
ako výchovnému a resocializačnému efektu, mohol by mať negatívny dopad na duševné rozpoloženie
mladistvých obžalovaných, spôsobovať ťažkosti spojené so začlenením sa do spoločnosti po prepustení
na slobodu.

Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa v tomto prípade vychádzal z príliš všeobecných hľadísk.
Zahrnul predčasne do úvah o výške trestov predpoklad, resp. hypotézu, ako by pôsobil výkon dlhších
trestov na obžalovaných v prípade, že by došlo k premene podmienečných trestov na nepodmienečné
tresty. Odvolací súd skúmal vec z opačného hľadiska a dospel k záveru, že dostatočne preventívnymi

by mali byť v tejto trestnej veci práve hrozby vyššími trestami, lebo práve tieto môžu mať intenzívnejší
preventívny účinok, a to tak vo sfére individuálnej ako aj generálnej prevencie. Navyše primerane dlhé
skúšobné doby poskytnú obžalovaným dostatok času, aby vlastnú trestnú činnosť a spôsoby života
prehodnotili majúc pri tom stále na zreteli hrozbu skutočného výkonu nízkeho, ale nezanedbateľného
trestu.

Súdom prvého stupňa uvádzané skutočnosti ani podľa názoru odvolacieho súdu (stotožnil sa s názorom
okresnej prokuratúry) nie sú svojou povahou tými črtami pomerov obžalovaných, ktoré upravuje § 39
ods. 1 Trestného zákona, ktoré by opodstatňovali záver o neprimeranej prísnosti uloženie trestov na
spodnej hranici trestnej sadzby, ktoré by následne mohli viesť k mimoriadnemu zníženiu trestov. Dôvody

uvedené súdom prvého stupňa sú pomerne všeobecné, univerzálne použiteľné pri každom mladistvom
páchateľovi, tu však odvolací súd poukazuje na to (podobne uvádzala okresná prokuratúra v odvolaní),
že takýmito okolnosťami sa zákonodarca zaoberal, a to už pri úprave § 117 ods. 1 Trestného zákona,
čo napokon viedlo podľa názoru odvolacieho súdu (explicitne to samozrejme nie je bližšie uvedené
v úprave) k vytvoreniu jednej zo základných zásad pri ukladaní trestu odňatia slobody mladistvým

páchateľom, ktorou je bezvýhradné zníženie sadzby uvedenej pri každej skutkovej podstate trestného
činu. Teda tie všeobecné okolnosti, ktoré majú svoj základ v osobe mladistvého páchateľa, na ktoré
poukázal súd prvého stupňa, sú bez výnimiek vyjadrené práve už v § 117 ods. 1 Trestného zákona.
Osobitne odvolací súd poukazuje na to, že v tejto veci obžalovaní naplnili kvalifikovanú skutkovú
podstatu trestného činu krádeže a spáchali zločin, keďže čin spáchali na mieste požívajúcom pietu,

alebo všeobecnú úctu, alebo na mieste konania verejného zhromaždenia, alebo obradu, čo tiež malo
vplyv na posúdenie možnosti použiť v ich prípade § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Na druhej strane odvolací súd zistil, že bolo potrebné aplikovať vo veci § 39, avšak jeho odsek 2 písm.
d/ v spojení s odsekom 4.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu, a podľa ods. 4 v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade

trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Podľa zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
44/2017 „Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienoktrestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje
medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému
ustanoveniu.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,
možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1

písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako
obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

V tejto veci, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, všetci obžalovaní urobili pred súdom
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, vyhlásili, že sú vinní a trestný čin oľutovali. Na

základe toho súd prvého stupňa u všetkých obžalovaných podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku
ich vyhlásenie prijal. V dôsledku tejto skutočnosti tak podľa názoru odvolacieho súdu v prípade
obžalovaných mladistvých bolo možné a opodstatnené využiť zákonnú možnosť vyjadrenú v § 39 ods. 2
písm.d/,ods.4Trestnéhozákonaaukladaťobžalovanýmtrestyvsadzbesospodnouhranicouzníženou
o jednu tretinu, t.j. so spodnou hranicou 12 mesiacov.

Odvolací súd poznamenáva, že hoci došlo k podstatnému zvýšeniu trestov, ich výkon bol podmienečne
odložený, a práve dôraz na hrozbu výkonu teraz uložených vyšších trestov u obžalovaných aj podľa
názoru odvolacieho súdu zapôsobí priliehavejšie individuálne na každého obžalovaného, v oblasti
individuálnejprevenciebudúefektívnejšie,súdomprvéhostupňauloženétrestysvojoumiernosťoumohli

vyvolávať klamlivý dojem možno až zanedbateľnej protiprávnosti ich konania a súčasne zanedbateľnej
hrozby, ak by sa aj dopustili v budúcnosti protiprávneho konania. Fakticky (pri predpokladanej bežne v
právnom vedomí spoločnosti zakotvenej predstave o nanajvýš polovičnom výkone trestov) mohli mať
predstavu o hrozbe mizivých trestov vo výmere niekoľko málo týždňov.

Vzhľadom na uvedené tak odvolací považoval za náležité použitie ust. § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4
Trestného zákona.

Odvolací súd tak na základe uvedených skutočností zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste
u všetkých obžalovaných.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku potom sám rozhodol rozsudkom, keďže nové rozhodnutie
bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,
uložil obžalovaným vyššie tresty odňatia slobody na základe § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím
§ 117 ods. 1 Trestného zákona i § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona a s prihliadnutím na

poľahčujúce okolnosti.

Obžalovanému A. B. na rozdiel od ostatných spoluobžalovaných uložil podľa § 41 ods. 2 Trestného
zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov.

Ostatným obžalovaným uložil tresty odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby pri tomto
zločine stanovenej zákonom pre mladistvých s mimoriadnym znížením, t.j. vo výmere 12 mesiacov.

Všetkým obžalovaným súčasne podľa § 49 ods. 1 písm. a/ s použitím § 119 ods. 1 Trestného zákona
výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu, a to v trvaní 2 rokov u obžalovaného

A. B. a na dobu 18 mesiacov u ostatných obžalovaných.

Tresty odňatia slobody v tejto výmere a s ich podmienečným odkladom na tieto skúšobné doby sú
podľa názoru odvolacieho súdu primerané a spravodlivé, nie sú nadmieru, neprimerane prísne, ani
neopodstatnene mierne, druh a výmera trestov súčasne dostatočne rešpektuje zásady pre ukladanie

trestov v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona, ale rešpektuje aj účel trestu u mladistvých osobitne
vyjadrený v zmysle § 97 ods. 1, 3 Trestného zákona, primerane zohľadňuje spôsob spáchania činu a
jehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostiaosobypáchateľov,ich
pomeryamožnosťichnápravy,súčasnepodľanázoruodvolaciehosúduvyjadrujepriliehavoúčelutrestuu týchto mladistvých, ktorým je predovšetkým výchova mladistvých obžalovaných na riadnych občanov,
pričom tieto tresty zároveň podľa odvolacieho súdu dostatočne pôsobia na predchádzanie protiprávnych
činov a primerane chránia aj spoločnosť a súčasne povedú k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov

a k začleneniu mladistvých do rodinného a sociálneho prostredia.

Na základe všetkých doteraz uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.