Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118201640
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1118201640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobkyne: Z.. J. J., Q.. XX.X.XXXX, Q. G.. E..
S. Y. XXXX/XX, U., proti žalovanému: Y. S. - T. S., Q.Á. G.. E.. S. Y. XXXX/XX, U., Z.: XX XXX XXX,
zastúpeného advokátom Mgr. Ivanom Vojtašovičom, Pribinova 4, Bratislava, o neplatnosť uznesení, na
odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 22C/6/2018, zo dňa 15.6.2021,
takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomzamietajúcomvýrokuavsúvisiacomvýroku
o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.), zamietol aj návrh žalobkyne
na prerušenie konania (výrok II.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 100 % (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa
24.1.2018 domáhala určenia neplatnosti uznesení číslo X G. Č. X zo dňa 14.12.2017 M. T. Y.Č. T. U. G.
Q. R. - Y. S.. Žalobu odôvodnila na tom skutkom základe, že je vlastníčkou bytu číslo XX na Q. G. E. S.. Y.
XX T. U. a členkou žalovaného. Uviedla, že dňa 10.12.2017 bola vyvesená na nástenke domu pozvánka

na zhromaždenie vlastníkov na deň 14.12.2017, ktorá jej bola vhodená do schránky dňa 11.12.2017.
V súvislosti s uvedeným mala za to, že predmetné zhromaždenie bolo zvolané po lehote stanovenej
zákonom. Poukázala na to, že predmetom zhromaždenia vlastníkov malo byť odsúhlasenie zrušenia
žalovaného a jeho vstup do likvidácie, odsúhlasenie likvidátora a aj zmluvy o výkone správy, avšak
zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov, ktorá jej bola doručená dňa 5.1.2018 a na nástenke domu
zverejnená dňa 27.12.2017, zistila, že bola odsúhlasená aj zmluva o výkone správy so spoločnosťou Z.
Y..N..K.. U., a to napriek tomu, že na zhromaždení vlastníkov nebolo predložené aktuálne znenie návrhu

tejto zmluvy, preto dôvodila, že žalovaný konal v rozpore s § 14 ods. 7 a ods. 9 zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vzhľadom na uvedené žiadala o určenie neplatnosti
uznesenia číslo X, v zmysle ktorého vlastníci bytov schválili zrušenie a vstup žalovaného do likvidácie
ku dňu 1.1.2018, ako aj uznesenia číslo X, ktorým vlastníci bytov schválili zmluvu o výkone správy so
spoločnosťou Z. Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, F. XX, U..

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie

konštatoval, že žalobkyňa dňa 11.10.2018 doručila súdu návrh na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/54/2016, v ktorom sa
mala riešiť otázka, či ustanovenie členov rady a predsedu žalovaného dňa 11.4.2018 bolo v súlade
so zákonom č. 182/1993 Z. z. Mala za to, že od posúdenia otázky legitimácie orgánov spoločenstvavlastníkov závisí následne aj rozhodnutie v prejednávanej veci, v ktorej sa posudzuje zákonnosť, resp.
existencia uznesení zhromaždenia vlastníkov. Dňa 30.1.2020 doručila súdu ďalší návrh na prerušenie
konania, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. 12C/7/2020, v ktorom sa podľa žalobkyne rieši legitimácia právneho zástupcu žalovaného a
jeho oprávnenie konať v mene žalovaného, t. j. platnosť zmluvy o právnej pomoci medzi žalovaným a
jeho právnym zástupcom, ktorá sa podľa nej prieči dobrým mravom. Nakoniec dňa 19.5.2021 doručila
súdu návrh na prerušenie konania, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/24/2021, pričom predmetom uvedeného konania malo byť určenie

neplatnosti zmluvy o poskytovaní právnych služieb a ďalších úkonov medzi žalovaným a jeho právnym
zástupcom.

3. Vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že žalobkyňa je podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX pre
K. U. Z., obec U. - mestská časť Y. J., katastrálne územie - Y. J. (zo dňa 15.12.2017), vlastníčkou bytu
č. XX, na X. R., vo vchode S.. Y. XX. V zmysle pozvánky na schôdzu (zhromaždenie) vlastníkov bytov

a nebytových priestorov sa dňa 14.12. o 18:00 hod. mala konať schôdza vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu na Q. G.. E.. S.. Y. XX T. U.. Programom schôdze malo byť okrem iného
odsúhlasenie zrušenia Y. S. a jeho vstupu do likvidácie k 1.1.2018, odsúhlasenie likvidátora Y. S. -
R. J. F., určenie spôsobu konania a odmeňovania likvidátora, odsúhlasenie zmluvy o výkone správy
so spoločnosťou Z. Y..N..K.. Prílohou predmetnej pozvánky mal byť návrh zmluvy o výkone správy so

spoločnosťou Z. Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, F. XX, U..

4. V zmysle zápisnice zo schôdze (zhromaždenia) vlastníkov bytov a nebytových priestorov Y. S. zo
dňa 14.12.2017 o 18:00 hod., sa schôdze zúčastnila žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenej osoby
- Z.. Z. J.. Na schôdzi bolo prijaté uznesenie číslo X, v zmysle ktorého vlastníci bytov podľa § 7a

ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. schválili zrušenie a vstup Y. S. do likvidácie ku dňu 1.1.2018. Za
predmetné uznesenie hlasovalo 10 vlastníkov bytov, jeden vlastník sa zdržal hlasovania a žalobkyňa
zastúpená svojím zástupcom hlasovala proti prijatiu predmetného uznesenia. Zhromaždenie na schôdzi
prijalo aj uznesenie číslo X, ktorým vlastníci bytov schválili zmluvu o výkone správy so spoločnosťou
Z. Y..N..K.. v zmysle § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Podľa zápisnice zástupcovia spoločnosti Z.

Y..N..K.. predložili vlastníkom bytov potrebný počet rovnopisov zmluvy o výkone správy podpísaný ich
štatutárnym zástupcom a predsedajúci schôdze vyzval prítomných vlastníkov bytov k ich podpisu.

5. Z predloženej zmluvy o výkone správy č. XXXXXXXX uzavretej podľa § 8a zákona
č. 182/1993 Z. z. medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici Q. E.. G..

S.. Y. Č.. XX, U. a správcom - Z. Y..N..K.., so sídlom F. XX, U., vyplynulo, že bola podpísaná vlastníkmi
bytu číslo X G. XX a vlastníkom bytu číslo XX, ako aj konateľom spoločnosti Z. Y..N..K.., absentuje však
podpis vlastníka bytu číslo XX.

6. Súd prvej inštancie ozrejmil, že vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v

konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu žalobcu. Nositeľom vecnej legitimácie v spore je
ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu, o ktorý v konaní ide. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný
vtedy, keď má povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca od neho domáha alebo ktorá má byť určená v čase
rozhodovania súdom. Ide teda o stav, ktorý odpovedá na otázku, či je žalobca nositeľom tvrdeného
subjektívneho práva a či je žalovaný nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti. Preskúmavanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Otázka
vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), prípadne otázka nedostatku vecnej legitimácie je otázkou
právnou, čo znamená, že sa týka právneho posúdenia veci súdmi.

7. Konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému (právnickej osobe) určenia neplatnosti
uznesení číslo X G. Č. X prijatých na schôdzi (zhromaždení) vlastníkov bytov a nebytových priestorov
dňa 14.12.2017. Namietala, že schôdza bola zvolaná v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z., keďže
nebola dodržaná zákonná lehota na doručenie pozvánky na schôdzu, taktiež tvrdila, že zmluva o výkone
správy so správcom Z. Y..N..K.. nebola vopred predložená vlastníkom bytov. Žalovaný s tvrdeniami

žalobkyne nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ako aj
z dôvodu podania žaloby po lehote. Súd prvej inštancie sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného,
podľa ktorej žalovaný nie je pasívne legitimovaný v predmetnom spore. S poukazom na rozhodnutie
R 37/2020 uviedol, že z dôvodu, že predmetom konania je návrh prehlasovaného vlastníka bytu naurčenie neplatnosti hlasovania - prijatých uznesení, v takomto prípade pasívna vecná legitimácia v spore
svedčí všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome, ktorých spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže iba zastupovať, resp. konať v ich mene a na ich účet. Z

uvedeného dôvodu žalovanému spoločenstvu v predmetnom spore chýba pasívna vecná legitimácia.

8. Dodal, že z predmetného judikátu vyplýva aj odkaz na odbornú literatúru, v zmysle ktorej „hoci
spoločenstvo z povahy veci združuje a zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ide o samotný právny subjekt majúci nielen vlastnú právnu subjektivitu, ale aj samostatnú

procesnú spôsobilosť. Ide teda vždy o subjekt odlišný od ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Z tohto dôvodu musí byť žaloba podaná podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993
Z. z. smerujúca voči spoločenstvu vlastníkov súdom nevyhnutne zamietnutá pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie. Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na
schôdzach vlastníkov, sú totiž samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní na schôdzi
alebo zhromaždení vlastníkov. Len oni teda môžu byť žalovanými subjektmi v spore podľa § 14 ods. 8

zákona č. 182/1993 Z. z., lebo len ich rozhodnutia ich právne zaväzujú, t. j. vyplývajú z nich práva a
povinnosti.“ (Cirák, J., Grausová, K., Valachovič, M.: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Komentár. C. H. Beck, s. r. o., Praha, 2012, s. 895). K rovnakému záveru dospel aj Ústavný súd SR vo
veci sp. zn. IV. ÚS 194/2012, v ktorej uviedol, že „ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov.

V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci
bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné
aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 228 ods. 1 C. s. p.).“
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie za použitia § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993
Z. z. žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

9. Uviedol tiež, že žalobkyňa v priebehu konania navrhla prerušiť konanie do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/7/2020, sp. zn. 10C/24/2021 a
sp. zn. 4C/54/2016, keď tvrdila, že sa v uvedených konaniach rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, a to určenie neplatnosti zmluvy o právnej pomoci medzi právnym zástupcom

žalovaného a žalovaným a otázka legitimácie štatutárneho orgánu žalovaného. Pretože súd prvej
inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti predmetnej žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie,
s poukazom na § 162 ods. 1, ods. 3 a § 164 C. s. p. nevzhliadol dôvod ani na prerušenie konania
do právoplatného skončenia iných konaní. Poznamenal však, že toho času je konanie vo veci sp. zn.
12C/7/2020 právoplatne skončené odmietnutím žaloby vo veci samej.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
C. s. p. a z dôvodu, že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

11. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych
argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že namietala nesprávne právne
posúdenie veci, keď namietla záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného.

12. Dôvodila, že pasívna legitimácia vlastníkov bytov je daná len za predpokladu, že k hlasovaniu došlo
na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré zodpovedalo zákonným požiadavkám
na zvolanie takéhoto zhromaždenia v zmysle § 14a ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., ktorými sú:

zvolanie zákonom stanovenými osobami, pričom zákon stanovuje radu spoločenstva vlastníkov bytov
ako zodpovedné grémium a zvolanie v zákonom stanovenej lehote siedmych dní vopred pred konaním
zhromaždeniavlastníkov,kedyoznámenieoschôdzivlastníkovalebooznámenieopísomnomhlasovaní
musí byť v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Až po splnení týchto dvoch podmienok je možné hodnotiť hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových

priestorov samotné. Mala za to, že žalovaný nepreukázal doručenie oznámenia o schôdzi zhromaždenia
vlastníkov v listinnej podobe každému vlastníkovi bytu, čo potvrdil aj vo svojej replike zo dňa 13.7.2018,
keď uviedol, že pozvánka bola len zverejnená dňa 2.12.2017, pričom bol povinný predložiť dokument o
doručení každému vlastníkovi, čo však neurobil. Považovala preto za zjavné, že v prípade predmetnejschôdze sa nejednalo o zhromaždenie vlastníkov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a dodala, že je možné
namietať jeho záväznosť aj u toho subjektu, u ktoré by sa dôsledky mali prejaviť. V danom prípade
sa dôsledky prejavili u žalovaného, ktorý vykonal nadväznú aktivitu a podal návrh na zápis zmeny

obchodného mena s príponou, spolu s ďalšími údajmi do registra.

13. Vo vzťahu k lehote na podanie návrhu nesúhlasila s názorom žalovaného, že lehota na oponovanie
začína plynúť dňom konania sa zhromaždenia vlastníkov, resp. dátumom hlasovania. K odvolaniu
pripojila Záznam zo schôdze vyhotovený jej právnym zástupcom a zápisnicu zo schôdze, ktorá bol

prezentovaná žalovaným na nástenke domu, resp. doručená poštovou prepravou. Dodala, že záväzné
znenie uznesení je zrejme to, čo je zachytené v listinnej podobe a poukázala na podobnosť s Civilným
sporovým poriadkom, kedy účinky rozhodnutia súdu nastávajú dňom doručenia (sporovým) stranám
a tiež na podobnosť so Správnym poriadkom detto, preto účinky a možnosť oponovania nenastávajú
prijatím rozhodnutia, ale až doručením presného znenia jednotlivým stranám. Poukázala na § 14a ods.
5 až ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. a konštatovala, že nie je správny názor, že za situácie, kedy sa

zhromaždenie vlastníkov konalo dňa 14.12.2017 a zápisnica z neho bola zverejnená dňa 27.12.2017,
pričom vlastníkovi bytu v listinnej podobe bola doručená dňa 5.1.2018, bolo možné podať návrh na
súdne preskúmanie len do 13.1.2018 a nie do 27.1.2018 ako to urobila žalobkyňa, ktorá zároveň dala
do pozornosti, že podľa záznamu zo schôdze a zápisnice zo schôdze sa znenia uznesení odlišujú.
Vzhľadom k tomuto faktu mala za to, že pri formulácii súdneho preskúmania je nutné vychádzať zo

znenia uznesení, ktoré spracovalo zodpovedajúce grémium, ktoré zákonodarca upravil v zákone v §
14a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. Bola názoru, že jediným dokumentom, ktorý môže slúžiť na súdny
prieskum uznesení je zápisnica oznamujúca výsledok hlasovania, podpísaná predsedom, členom rady
a overovateľmi. Záverom zhrnula, že podľa jej názoru lehota na podanie súdnej žaloby začína plynúť
dňom zverejnenia zápisnice o zhromaždení vlastníkov podľa § 14a ods. 5, ods. 6 zákona č. 182/1993

Z. z., teda písomnosti kde je zachytený „výsledok hlasovania“. Zdôraznila, že uvedené by platilo, len
ak by sa bolo jednalo o zhromaždenie vlastníkov, o čo sa však v danom prípade v dôsledku nulitného
zvolania nejednalo.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal odvolanie žalobkyne odmietnuť podľa

§ 386 písm. b) C. s. p., alternatívne napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že má
dôvodné pochybnosti, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, nakoľko na podanie odvolania
je oprávnený žalobca, t. j. Z.. J. J. a podpis na odvolaní sa nezhoduje s podpisom žalobkyne na
iných podaniach v tunajšom alebo iných konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I. Poukázal
najmä na rozdielnosť podpisu žalobkyne na odvolaní oproti podpisom na podaniach v prejednávanej

veci, napríklad na žalobe zo dňa 24.1.2018, na návrhu na prerušenie konania datovanom na deň
23.1.2020 ako aj na návrhu na prerušenie konania zo dňa 22.3.2020. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že súd prvej inštancie v predmetnom konaní uznesením zo dňa 20.10.2020 rozhodol o nepripustení
zastúpenia žalobkyne zástupcom Z.. Z. J., a to z dôvodu zjavnej nespôsobilosti menovaného na riadne
zastupovanie. Dal do pozornosti, že napriek uvedenému je v odvolaní uvedené „potvrdenie“ plnej moci

v tomto konaní pre Z.. Z. J., ktorý odvolanie aj podpísal, preto by súd nemal na úkony vykonané Z.. Z.
J. prihliadať.

15. Odvolanie žalobkyne považoval za nedôvodné, formálne a účelovo podané, aby bola oddialená
likvidácia žalovaného a ako prejav pokračovania dlhotrvajúceho šikanózneho konania zo strany

žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu, ktorí sa nezúčastňujú pojednávaní, tieto ignorujú a z uvedeného
je zrejmé, že nemajú priamy záujem na rozhodnutí v tejto veci. Mal za to, že výrok napadnutého
rozhodnutia je správny a jeho odôvodnenie podáva odpoveď na podstatné otázky nastolené v tunajšom
konaní. Poukázal na skutočnosť, že povinnosťou súdu nie je uvádzať ako sa vysporiadal so všetkými
tvrdeniami uvádzanými sporovými stranami v priebehu konania, ale má poukázať len na tie, ktoré

považoval za podstatné z hľadiska svojho rozhodnutia vo veci samej. Súdy sa pri odôvodňovaní
rozsudkov majú vyjadriť jasne a výstižne a súd prvej inštancie jasne uviedol, že žalobu zamieta pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, čo aj riadne odôvodnil, pričom žalobkyňa v konaní
nepreukázala opak. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení zrozumiteľným spôsobom uviedol
dôvody svojho rozhodnutia, pri výklade a aplikácii zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na právny

základ sporu sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich význam ani účel, vzhľadom
na to odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky ústavnosti a zákonnosti. Dodal, že
žalobkyňa v odvolaní opakovane uvádzala skutočnosti, ktoré tvrdila už počas konania pred súdom prvejinštancie a ku ktorým sa už riadne vyjadril a súčasne listinnými dôkazmi vyvrátil ich pravdivosť, resp.
opodstatnenosť.

16. Bol názoru, že nakoľko nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní, súd prvej inštancie
nemohol rozhodnúť inak, ako žalobu zamietnuť. Argumentoval, že ako vyplýva z judikatúry, odbornej
literatúry a aj odôvodnenia rozsudku, pasívna vecná legitimácia v spore o neplatnosť uznesení
zhromaždenia vlastníkov svedčí všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom
dome a na nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie nič nemenia tvrdenia žalobkyne o potrebe

naplnenia žalobkyňou uvedených podmienok na pasívnu vecnú legitimáciu vlastníkov bytov. Oponoval
názoru žalobkyne, že žaloba bola podaná včas z dôvodu, že lehota na jej podanie začína plynúť
dňom zverejnenia zápisnice o zhromaždení vlastníkov. Do pozornosti dal § 14 ods. 8 zákona č.
182/1993 Z. z., v zmysle ktorého zákonom stanovená prekluzívna 30-dňová lehota začína plynúť
od „oznámenia o výsledku hlasovania“. Zdôraznil, že žalobkyňa bola na predmetnom zhromaždení
prítomná prostredníctvom svojho splnomocnenca a v tento deň sa teda o výsledku hlasovania aj

dozvedela. Doplnil, že uvedený začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby potvrdzuje aj
rozhodovacia prax súdov, keď poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/247/2014,
zo dňa 9.3.2016. Záverom uviedol, že na základe uvedeného mal za to, že žaloba bola podaná po lehote
určenej zákonom a v ostatnom sa pridržal predošlých vyjadrení k veci.

17. Žalobkyňa v odvolacej replike len uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného a s
poukazom na § 365 ods. 1, písm. d) až písm. h) a § 389 a nasl. C. s. p., navrhla prejednať odvolanie,
ktoré zároveň pripojila k svojmu vyjadreniu.

18. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu, v ktorom navrhol napadnutý

rozsudok potvrdiť, alebo odvolanie podľa § 386 písm. b) C. s. p. odmietnuť z dôvodu pochybnosti, či
bolo podané oprávnenou osobou. Zopakoval, že v odvolaní bolo uvedené potvrdenie plnej moci pre Z..
Z. J., ktorý odvolanie aj podpísal, avšak súd prvej inštancie v danej veci uznesením zo dňa 20.10.2020
rozhodol o nepripustení zastúpenia žalobkyne zástupcom Z.. Z. J., a to z dôvodu zjavnej nespôsobilosti
na riadne zastupovanie. Žalovaný vyslovil domnienku, že žalobkyňa, resp. jej nepripustený zástupca

si uvedomili svoje pochybenie, a preto žalobkyňa opätovne sama podala návrh, je však otázne, či tým
zhojila vady odvolania.

19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa§385ods.1acontrarioC.s.p.,keďžesanejednalooprípad,vktorombybolopotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správne potvrdil (§ 387
ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.10.2023 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

20. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobkyňa bola v konaní pred súdom prvej inštancie
v zmysle splnomocnenia uvedeného v závere žaloby doručenej súdu dňa 24.1.2018 (č. l. 3 spisu),
zastúpená splnomocneným zástupcom Z.. Z. J., S. XXX, R..K..U. XX, XXX XX U., pričom súd prvej
inštancie uznesením sp. zn. 22C/6/2018, zo dňa 20.10.2020 rozhodol, že zastúpenie žalobkyne
menovaným zástupcom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C/6/2018

nepripúšťa. V odôvodnení po rekapitulácii nariadených pojednávaní vo veci samej, ktoré neboli
uskutočnené v dôsledku žiadostí splnomocneného zástupcu o odročenie pojednávania, aj s poukazom
na jeho obdobný postup v iných konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I, za použitia §
89 ods. 1, ods. 2 C. s. p. uviedol, že splnomocnený zástupca žalobkyne nie je spôsobilý na riadne
zastupovanie žalobkyne, keď jeho osobné a pracovné povinnosti nedovoľujú sa riadne zúčastňovať

nariadených pojednávaní a tak obhajovať práva žalobkyne pred súdom. Súd prvej inštancie rozhodol
o žalobe žalobkyne rozsudkom sp. zn. 22C/6/2018, zo dňa 15.6.2021, ktorý bol žalobkyni doručený
dňa 9.8.2021 (č. l. 267 spisu). Následne, dňa 24.8.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie
žalobkyne proti predmetnému rozhodnutiu, ktoré obsahovalo podpis žalobkyne a v ktorom žalobkyňa
uviedla, že „pre aktuálne konanie sa potvrdzuje plná moc i doručovacia adresa Z.. Z. J., S. T., R..K..U.

XX, XXX XX U. XXX, ktoré bolo pri mene splnomocnenca týmto aj podpísané.

21. Odvolací súd konštatuje, že podanie doručené súdu dňa 24.8.2021 vyhodnotil ako v odvolacej lehote
podané odvolanie žalobkyne, nakoľko malo náležitosti odvolania podľa§ 363 C. s. p., bolo označené menom žalobkyne a obsahovalo aj vlastnoručný, hoci skrátený podpis,
vizuálne zhodný s podpisom žalobkyne na podanej žalobe. S ohľadom na uvedené, skutočnosť, že
súčasťou podaného odvolania bolo i potvrdenie plnej moci pre Z.. J. nezakladá naplnenie podmienok

pre odmietnutie odvolania podľa § 386 C. s. p., pričom vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie sp.
zn. 22C/6/2018, zo dňa 20.10.2020, o nepripustení zastúpenia žalobkyne menovaným zástupcom, ktoré
sa vzťahuje na celé konanie až do právoplatného skončenia veci, odvolací súd na splnomocnenie pre Z..
J. a na jeho podanie zo dňa 18.2.2022 označené ako doplnenie odvolania (č. l. 320 spisu) neprihliadal.

22. Zároveň odvolací súd uvádza, že hoci žalobkyňa podala odvolanie voči celému napadnutému
rozhodnutiu, keďže z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolacia argumentácia nesmeruje proti
výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ale výlučne k dôvodom zamietnutia žaloby, odvolací
súd podrobil prieskumu len výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol.

23. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

24. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobkyne týkajúcim
sa posúdenia dôvodnosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného hodno podotknúť, že ide o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k
zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti uznesení číslo X G. Č. X, zo dňa 14.12.2017.

25. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení
strán konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav,
opísalpriebehkonania,argumentáciustránkonania,uviedolvýsledkyvykonanéhodokazovaniaacitoval
právny predpis, ktorý aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorého vyvodil svoje právne závery, ktoré

podrobne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzného právne predpisu, ktorá by bola popretím jeho účelu,
podstaty a zmyslu, pričom súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo považoval žalobu
za nedôvodnú.

26. Neobstojí ani argumentácia žalobkyne, že pasívna legitimácia žalovaného je daná tým, že v prípade
predmetnej schôdze sa nejednalo o zhromaždenie vlastníkov podľa zákona
č. 182/1993 Z. z. v dôsledku nedodržania zákonných podmienok pri jeho zvolaní, na základe čoho mala
za to, že je možné namietať jeho záväznosť aj u subjektu, u ktorého sa následky (prijatých uznesení)
prejavili. Keďže žalobkyňa sa v konaní ako prehlasovaná vlastníčka bytu domáha určenia neplatnosti

uzneseníprijatýchnazhromaždeníspoločenstvavlastníkov,odvolacísúdzhodnesozáveromsúduprvej
inštancie poukazuje na to, že prijaté uznesenia nie sú prejavom vôle spoločenstva (ako samostatného
právneho subjektu), ale prejavom vôle vlastníkov bytov a nebytových priestorov, preto pasívna vecná
legitimácia svedčí všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome a nie
žalovanému.

27. Keďže žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ďalšie odvolacie námietky žalobkyne preto odvolací
súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako

vo výroku vecne správny potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní
plný úspech, priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).