Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/20/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204518
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:1521204518.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr.MariánaHoffmanna,PhD.aJUDr.EduardaValenčina,vsporežalobcu:BytovédružstvoPetržalka,
Budatínska 1, 851 01 Bratislava, IČO: 00 169 765, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX D., o zaplatenie 368,89 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 8Csp/84/2022-174 zo dňa 15.11.2022 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok a vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
368,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 368,89 eur od 2.7.2021 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému bola uložená povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, v ktorej žalobca žiadal zaplatiť sumu 368,89 eur spolu s
úrokmizomeškaniazdôvodu,žežalovanýjevlastníkombytuč.XXX,ktorýsanachádzana10.poschodí
bytového domu na E. F. G. XX F. H., súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. I., pričom na
základe zmluvy o výkone správy ako vlastník bytu žalovaný neuhradil žalobcovi nedoplatok uvedený vo
vyúčtovaní nákladov za plnenia spojené s užívaním a prevádzkou predmetného bytu v prospech žalobcu
za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020, pričom za toto obdobie mu vznikol nedoplatok 368,89 eur.
Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že skutočne žalovaný je vlastníkom tohto bytu,
pričom na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 1.3.2018 je žalobca správcom bytového domu na
F. E. G. XX F. H.. Žalovaný nezaplatil sumu, ktorá bola vyrátaná v súvislosti s nedoplatkom ročného
vyúčtovanianákladovspojenýchsužívanímbytu.Prvoinštančnýsúdďalejzistil,ženaschôdzivlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome dňa 20.9.2018 bolo prijaté uznesenie č. 4/2018/1, v ktorom
súhlasili s obstaraním a inštaláciou pomerových rozdeľovačov tepla od spoločnosti Techem, typ radio,
v cene 16,30 eura za kus s DPH. Ďalej súhlasili s odpočtom a rozpočítaním vykurovacích nákladov na
vykurovanie spoločnosťou Techem v zmysle priloženej cenovej ponuky. Za rok 2020 vznikol žalovanému
v zmysle vyúčtovania nedoplatok v sume 368,89 eur, vrátane úroku z omeškania vo výške 0,21 eura.
Vyúčtovanie bolo žalovanému doručené poštou dňa 1.6.2021, v 30-dňovej lehote nedoplatok nezaplatil.
Žalovaný dňa 30.6.2021 vyúčtovanie reklamoval. Žalobca písomne na reklamáciu reagoval.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, z ktorého aplikoval ust. § 3 ods. 1, ust. § 8a ods. 1, 2, ust. § 10 ods. 1, 6 a aplikoval aj § 7
ods. 4 vyhlášky č. 240/2016 Z.z.
Prvoinštančný súd mal jednoznačne preukázané z predložených listín, že žalovaný nezaplatil žalobcovi
vyúčtované náklady za výkon správy a služby spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2020 do
31.12.2020 v 30-dňovej lehote, keď vyúčtovanie prevzal dňa 1.6.2021. Prvoinštančný súd poukázal
na to, že žalovaný bezdôvodne odmietol vymeniť pomerové rozdeľovače tepla vo svojom byte, preto
žalobca oprávnene pristúpil k náhradnému výpočtu spotreby podľa č. vyhlášky 240/2016 Z.z. Žalovanýpodľa prvoinštančného súdu neuniesol dôkazné bremeno a právne relevantným spôsobom nepreukázal
neoprávnenosť vyúčtovaných nákladov. Žalovaný na jeho reklamáciu riadnym spôsobom reagoval.
Preto prvoinštančný súd považoval uplatnený nárok na zaplatenie 368,68 eura za dôvodný.
Prvoinštančný súd námietky žalovaného o neplatnosť zmluvy o výkone správy považoval za nedôvodné
poukazujúc na ust. § 14 ods. 1 písm. e/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde žalovaný
hoci zmluvu nepodpísal, táto bola podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Ďalej prvoinštančný súd ohľadom tvrdenej škodlivosti pomerových rozdeľovačov tepla s rádiovým
zberom uviedol, že tieto okolnosti žalovaný nepreukázal, merače sú inštalované, žiaden právny predpis
ich nezakázal. Žalovaný nenapadol uznesenie č. 4/2018/1 na súde. Preto je potrebné vychádzať z
platnosti tohto uznesenia.
Vo vzťahu k úrokom z omeškania prvoinštančný súd priznaný nárok odôvodňoval ust. § 517 ods. 2 OZ
a nariadením vlády č. 87/95 Z.z. a priznal žalobcovi nárok na náhradu úrokov z omeškania vo výške 5
% zo žalovanej sumy od 2.7.2021.
Prvoinštančný súd nevykonal dokazovanie na návrh žalovaného zabezpečením pôvodného posudku z
dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko uvedený návrh bol podaný až na pojednávaní po uplynutí lehoty
sudcovskej koncentrácie, ale aj z dôvodu, že zabezpečenie uvedeného dôkazu nebolo nevyhnutné pre
posúdenie veci a rozhodnutie vo veci.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1
CSP, o ktorej výške bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal
nedostatočne zistený skutkový stav a tým aj nesprávne právne posúdenie veci.
Žalovaný namietal platnosť zmluvy o výkone správy medzi žalobcom a žalovaným, keď túto zmluvu
o výkone správy nepodpísal a podľa § 14b ods. 1 písm. e/ zákona č. 182/1993 a § 8a ods. 1 tohto zákona
osoba tak, že jej podpis mal byť úradne osvedčený.
Preto aj konanie správcu nebolo v súlade so zmluvou o výkone správy. Namietal správnosť vyúčtovania
za rok 2019, ktoré je z 24.6.2020 a vysoko nadhodnocuje predpis mesačných preddavkov.
Žalobca namietal správnosť vyúčtovania skutočných nákladov za uskutočnené plnenia spojené
s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2020. V tomto rozsahu žalobca neuniesol svoje
dôkazné bremeno. Namietal, že prvoinštančný súd sa bližšie nezaoberal reklamáciou, ktorú na
vyúčtovanie za rok 2020 podal a namietal aj okolnosť, že žalovaný sa touto reklamáciou riadnym
spôsobom zaoberal. Nárok na platbu za správu za rok 2019 žalovaný rozporoval, keď neznížil túto
položku o 97,92 eura, pretože mu nárok na správu za rok 2019 nevznikol.
Namietal aplikáciu meračov teplej a studenej vody s rádiovým dátovým zberom, ktoré sú zdravotne
škodlivé, avšak žalobca na ich montáži trval. Žalovaný namietal aj dôvodnosť výmeny meračov na
základe uznesenia č. 4/2018/1.
Rozporoval, že prvoinštančný súd tvrdiac, že tak vykonal po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie
konania, nezabezpečil dôkaz dôležitý pre posúdenie celej veci. Žiadal, aby súd zabezpečil pôvodný
posudok, na základe ktorého bolo konštatované, že merače s rádiovým zberom s ohľadom na rozsah
platnosti švajčiarskych limitných hodnôt nie sú určené pre lokality s citlivým užívaním, čo sú miestnosti
v budovách, ktoré sú pravidelne dlhodobo obývané alebo užívané osobami a detské ihriská.
Žalovaný namietal splnenie povinnosti žalobcom podľa § 8b ods. 1 písm. b/ zákona č. 182/1993 Z.z.
Tvrdil, že rozhodnutie prvoinštančného súd nie je náležitým spôsobom odôvodnené, je prílišne
formalistické. Preto žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu. Tvrdil, že je aj
spotrebiteľom.
4. K odvolaniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca. Uviedol, že žalovaný nevymedzil
v odvolaní žiaden odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP. Predmetom tohto sporu je
nedoplatok z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, a preto bolo povinnosťou žalovaného
v rámci procesnej obrany predložiť súdu dôkazy, ktoré by dôvodnosť uplatneného nároku spochybnili,
teda preukázať, že nedoplatok nevznikol. Prvoinštančný súd riadne zistil skutkový stav, riadne vykonal
dôkazy, zistil správne skutkové zistenia a vec správne právne posúdil. Žalobca na podanej žalobe
v celom rozsahu trvá. Navrhol, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok potvrdil ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
5. K vyjadreniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný.Uviedol, že namietal porušenie § 8b ods. 1 písm. b/ zákona č. 182/1993 Z.z., s tým, že žalobca je
povinný dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Porušenie povinnosti
je aj zmluvným porušením povinnosti. Žalobca sa nevyjadril k tomu, na základe čoho podal žalobu
na žalovaného, keď zmluvu sám žalobca zneplatnil tým, že táto nebola riadne podpísaná a podpisy
osvedčené.
Namietal správnosť vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2019
do 31.12.2020. To, že sa používajú na zber informácií zariadenia s rádiovým dátovým zberom, je sporné,
pretože tieto zariadenia nie sú určené na užívanie v bytoch. Preto účtovať podľa týchto zariadení je
neprípustné.
Žalobca nepredložil riadne vyúčtovanie za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2020, toto vyúčtovanie je
sporné a žalovaný ho reklamoval. Žalovaný namietal, že by mu za sporné obdobie vznikol nejaký
nedoplatok. Vyjadrenie žalobcu má vyvolať dojem, ako keby dôkazné bremeno bolo na žalovanom a nie
na žalobcovi. Žalovaný nemá dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nároku žalobcu, povinnosť
dokazovať má žalobca, že nárok voči žalovanému vznikol.
Žalovaný tvrdil, že podané odvolanie je opodstatnené a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil.
6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné.
7. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal porušenie viacerých ustanovení procesného predpisu
v súvislosti s vedením konania a vykonávaním dokazovania. Je pravdou, že v odvolaní konkrétne
necitoval zákonné znenie ust. § 365 ods. 1 CSP a explicitne nevymenoval jednotlivé odvolacie dôvody,
ktoré tvrdí, že nastali v jeho prípade, avšak opísal skutočnosti, ktoré jednotlivo je možné priradiť
k viacerým odvolacím dôvodom. Odvolanie je preto odôvodnené konkrétnymi porušeniami konkrétneho
zákonného ust. § 365 ods. 1 CSP, a preto nie je potrebné len formálne citovať zákonné dôvody pre to,
aby bolo možné považovať odvolanie za perfektné a aby nebolo vylúčené z odvolacieho prieskumu.
Žalovaný v odvolaní identifikoval, k akým konkrétnym pochybeniam zo strany prvoinštančného súdu
podľa jeho názoru došlo a tým boli naplnené odvolacie dôvody. Súd je aj takýmto vyčíslením odvolacích
námietok viazaný, vrátane odvolacej argumentácie a konkrétneho pochybenia, ktoré žalovaný vytýkal
prvoinštančnému súdu.
8. Základná odvolacia námietka žalovaného je námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu
prejednávanej veci.
Spôsoby vytvárania skutkového základu rozhodnutia sú stanovené zákonom, pričom súdne rozhodnutie
trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť
spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením
vykonaných dôkazov, nesprávnym postupom alebo záverom pri ostatných spôsoboch vytvárania
skutkového základu, alebo že je tu predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými
prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku.
Nedostatočne zistený skutkový stav prvoinštančným súdom má zásadný vplyv na nesprávne právne
posúdenie veci, keď právne posúdenie veci je možné vykonať na zistený skutkový stav. Každé právne
posúdenie, ktoré je vykonané pri skutkovom stave, ktorý nebol zistený úplne, je nesprávne.
Aj pre odvolací súd je zistenie skutkového stavu prvoinštančným súdom dôležité, pretože pre účely
odvolacieho súdu platí, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
Preto odvolací súd sa venoval v prvom rade odvolacej námietke žalovaného, ktorá súvisela
s nedostatočným zistením skutkového stavu.
9. Je potrebné uviesť, a dať za pravdu žalovanému, že konanie pred prvoinštančným súdom
v prejednávanej veci má spotrebiteľský charakter. Predmetom konania je totiž zaplatenie finančnej
čiastky 368,89 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 2.7.2021 do zaplatenia, a to z dôvodu,
že žalovaný dlhuje žalobcovi za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 za vyúčtovanie nákladov za
plnenie spojené s užívaním a prevádzkou predmetného bytu. Žalobca v žalobe tvrdil, že byt, ktorý je
vo vlastníctve žalovaného, spravuje na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi žalobcom
a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktorý sa nachádza na F. E. G. XX, XX F.
H., k.ú. I..Na základe tejto zmluvy potom za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2020 do
31.12.2020 vyúčtoval celkove náklady za plnenia, pričom zohľadnil poskytnuté preddavky.
10. Prvoinštančný súd otázku spotrebiteľského vzťahu uplatneného nároku a s tým súvisiacu metódu
dokazovania pred prvoinštančným súdom opomenul vyhodnotiť. Podľa uzesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Vcdo/5/2019 pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone správy podľa
§ 8a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavreté medzi správcovskou
spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické a právnické osoby.
Vzhľadomnato,žetakátozmluvaovýkonesprávymáspotrebiteľskýcharakter,platiaosobitnéprocesné
predpisy pre spor s ochranou slabšej strany – spotrebiteľské spory. Pri spotrebiteľských sporoch podľa
§ 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii
konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
Ďalej platí ust. § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.
Prvoinštančný súd, vzhľadom na nesprávne vyhodnotenie charakteru sporu skutkový stav nezisťoval
procesným postupom podľa § 295 a § 296 CSP, keď na daný právny vzťah neaplikoval túto osobitnú
formu dokazovania, kde sa predpokladá pri zisťovaní skutkového stavu aj aktivita súdu, až do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej.
11. Žalobca v prejednávanej veci namietal, že zmluvu o výkone správy nepodpísal. Schvaľovanie
a uvedenie do platnosti a účinnosti zmluvy o výkone správy bolo potrebné vykonať tak, že sa vykonajú
dva právne úkony, resp. nastanú dve právne skutočnosti. V prvom rade bolo potrebné, aby zmluva
o výkone správy bola podľa § 14b ods. 1 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z.z. prijatá rozhodnutím
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zo zmluvy,
ktorá bola žalobcom predložená, táto okolnosť vyplýva. Sporné je však to, či zmluva o výkone správy
je podľa § 8a tohto zákona záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a či bola
podpísaná osobou poverenou vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a či pravosť podpisov týchto
osôb bola úradne osvedčená.
Platí totiž, že schválená zmluva o výkone správy je záväzná voči všetkým vlastníkom v bytovom dome,
ak nielen bola schválená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ale bola podpísaná za každú zmluvnú stranu príslušnou osobou, ktorej podpis bol úradne osvedčený.
Pre prípad, že sa tak nestalo, a podpis nebol úradne osvedčený, zmluva nie je podľa § 8a ods. 1
zákona č. 182/1993 Z.z. záväzná. Touto otázkou sa prvoinštančný súd nezaoberal a potom nemohol
mať jednoznačnú odpoveď, či žalobca má nárok na poskytnuté plnenia zo zmluvy o výkone správy.
12. Žalovaný v priebehu celého konania, ale aj v odvolacom konaní namietal, že vyúčtovanie nákladov
za rok 2020 za plnenia spojené s užívaním bytu je nesprávne, pretože tvrdil, že náklady má uhradené.
Spochybnil aj realizované vyúčtovanie. Uviedol, že toto vyúčtovanie reaklamoval a taktiež reklamoval
aj vyúčtovanie za rok 2019.
Ako to vyplýva z obsahu žaloby a zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré vzhľadom na to, že ide
o spotrebiteľský spor, nie je možné meniť, predmetom konania je vyúčtovanie nákladov za rok 2020.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný poskytol za rok 2020 preddavky spolu vo výške
1.734 eur. Skutočné náklady v súvislosti s užívaním bytu mal žalovaný vo výške 1.138,549 eura. Teda za
rok 2020, za ktorý žalobca účtoval žalovanému nedoplatok, bolo uhradené zo strany žalobcu o 595,451
eura viac, než boli skutočné náklady.
Ako to vyplýva z vyúčtovania nákladov za rok 2020, v záverečnej časti, v ktorej následne je označený
nedoplatok 368,89 eur, je konštatované, že konečný zostatok k 31.12.2020 bol vyčíslený po započítaní
počiatočného stavu k 1.1.2020 podľa § 580 Občianskeho zákonníka. A počiatočný stav pre žalobcu bol
stav nedoplatku za rok 2019 vo výške 964,13 eura.
Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že predmetom konania je len nedoplatok za rok 2020,
nie je správny, pretože tvrdiac, že došlo k započítaniu podľa § 580 Občianskeho zákonníka, započítal
žalovanému aj predchádzajúci nedoplatok za rok 2019.
Touto okolnosťou sa prvoinštančný súd nezaoberal, túto skutočnosť, vzhľadom na nedostatočne zistený
skutkový stav si nevšimol. Ust. § 580 Občianskeho zákonníka pripúšťa započítanie, ak veriteľ a dlžník
majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa
vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik
nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.Z obsahu spisového materiálu však nie je zistiteľné a žalobca to ani netvrdil, že vykonal voči žalovanému
započítacíprejavtak,abytentomalzanásledokzapočítaniepohľadávkyžalobcuvočižalovanémuzarok
2019. Keďže v danom prípade ide i písomný právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o výkone správy, tento
započítací prejav musí mať písomnú formu, a musí z neho vyplývať, kto ho robí, komu je prejav určený,
aký dlh chce dlžník započítať, resp. označenie dlhu dlžníka, akú pohľadávku má veriteľ voči dlžníkovi,
ktorú chce dlžník započítať. Započítací prejav musí byť doručený do dispozičnej sféry žalovaného, teda
dlžníka (adresátovi).
Z vykonaného dokazovania tieto okolnosti nevyplývajú, a preto rozhodnutie prvoinštančného súdu vo
vzťahu k správnosti vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2020
do 31.12.2020 sú predčasné.
13. V závislosti od záverov prvoinštančného súdu o správnosti vyúčtovania nákladov za plnenia spojené
s užívaním bytu žalovaného, pokiaľ žaloba bude dôvodná a započítací prejav platný, je potrebné
vyhodnotiť, či skutočne reálne náklady vyúčtované žalobcom vo výške 1.138,5492 eura sú objektívne
zistené, vzhľadom na námietky žalovaného na spôsob výpočtu niektorých položiek a okolnosti, že do
vlastného bytu nesúhlasil s nainštalovaním meračov na rádiové, odovzdávanie dát.
Všetky tieto okolnosti viedli odvolací súd k zisteniu, že skutkový stav prvoinštančným súdom nebol
zistený dostatočne a odvolací súd vzhľadom na uvedené pochybenia nenachádza na dôvodné námietky
žalovaného adekvátnu odpoveď. Preto považuje odvolací súd tento rozsudok prvoinštančného súdu za
predčasný. Je potrebné ho v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Bude úlohou prvoinštančného súdu v zmysle vyššie uvedených názorov odvolacieho súdu doplniť
dokazovanie aj na základe vlastnej iniciatívy, umožniť stranám sporu sa k takýmto dôkazom vyjadriť,
obstarať ďalšie dôkazy v súvislosti so započítaním nárokov žalobcu za predchádzajúce vyúčtovacie
obdobie a tak vo veci zákonne rozhodnúť.
Prvoinštančný súd bude brať zreteľ na to, že právny vzťah, pokiaľ vznikol zo zmluvy o výkone správy,
má spotrebiteľský charakter, kde platia osobitné ustanovenia pre konanie so slabšou zmluvnou stranou.
15. V konečnom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne aj o náhrade trov konania.
16. Prvoinštančný súd sa bude zaoberať aj s návrhom žalovaného na oslobodenie od súdneho poplatku
( v závere odvolania ), o ktorom následne rozhodne.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.