Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Sunday, October 8, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022203037
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:0022203037.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudkýňJUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. F. X, G., 2/ A. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. D. XXX, 3/ I. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. F. D. XXX, 4/ J. G., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, K., 5/ B. K., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. X, G., 6/ A. D., C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, 7/ G. M., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom sídl.

N. X/X, D. F. H., 8/ A. F., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, 9/ I. O., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XXX, zastúpení JUDr. Mikulášom Pavlikom st., advokátom, so sídlom v Michalovciach, Š. Kukuru
14, proti žalovanej: Q. H., C. D., bytom na neznámom mieste, zastúpená Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, o určenie predmetu dedičstva, o odvolaní Slovenského
pozemkového fondu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 5C/79/2022 zo dňa 14. februára
2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 5C/79/2022-70 zo dňa 14. februára 2023
a konanie z a s t a v u j e .

N e p r i z n á v astranám sporu a Slovenskému pozemkovému fondu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom

výrokom I. určil, že do dedičstva po I. D., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX, patria nehnuteľnosti
na mene žalovanej, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, ktoré sú vedené na LV č. XXX, k.
ú. H. F. D., obec H. F. D., okres Michalovce - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape č.
348 - orná pôda o výmere 1008 m2, č. 349 - orná pôda o výmere 538 m2, č. 352 - orná pôda o výmere
524 m2 pod B4 v podiele 3/15, na LV č. XXX, k. ú. H. F. D., obec H. F. D., okres Michalovce - parcela
registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu, a to č. 406 - orná pôda o výmere 6179 m2 pod B8

v podiele 1/5, na LV č. XXXX k. ú. B., obec Horovce, N. Michalovce - parcely registra „E“ evidované na
mape určeného operátu č. 1647/13 - orná pôda o výmere 5932 m2 a č. 2395/2 - orná pôda o výmere
5739 m2 pod B1 v podiele 1/1 a na LV č. XXXX k. ú. A., obec A., okres Michalovce parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape č. 4785 - orná pôda o výmere 2331 m2 pod B1 v podiele 1/1. Výrokom
II. stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti, ako sú špecifikované
vyššie, patria do dedičstva po I. D., ktorý sa narodil X.X.XXXX a zomrel dňa XX.X.XXXX. Ako vlastníčka
vyššie uvedených nehnuteľností je doposiaľ zapísaná na príslušných listoch vlastníctva Q. H., C. D.,
s uvedením bydliska H. F. D., nar. XX.X.XXXX. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalovaná bola
sestrou poručiteľa I. D., v roku 1938 sa vysťahovala do USA a vtedy všetky svoje nehnuteľnosti darovala
svojmu bratovi, poručiteľovi I. D., ktorý ich od tej doby pokojne a nerušene užíval až do svojej smrti

v roku 1971.3. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 134 ods. 1 a § 460
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 116 ods. 1, 2 a § 145 ods. 1, 2 zákona 141/1950 Zb., Stredný
Občiansky zákonník dospel k záveru, že právny predchodca žalobcov I. D. splnil podmienky vydržania

podľa Stredného Občianskeho zákonníka, keď sa ujal držby nehnuteľností v roku 1938, nadobúdacím
titulom bola ústna darovacia zmluva od sestry, označenej žalovanej, pri jej odchode do USA a poručiteľ
následne nepretržite predmetné nehnuteľnosti užíval až do svojej smrti v roku 1971 ako vlastné, pričom
ho v držbe nikto nerušil. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel.

4. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP a žiadnej zo strán náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko strany sporu si náhradu trov konania neuplatnili.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie Slovenský pozemkový fond, ktorý bol
označený ako zástupca žalovanej, z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm. d/, f/ a h/ CSP a navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vytýkal súdu, že nesprávne posúdil otázku dobromyseľnosti a oprávnenosti poručiteľa pri vstupe do
držby sporných nehnuteľností, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že spoluvlastnícky podiel
na parcelách zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. H. F. D., nadobudla Q. H. podľa zápisu na LV titulom
dedenia v roku 1971, čo vylučuje, že ju v roku 1938 mohla darovať právnemu predchodcovi žalobcov.
Iba samotné užívanie nehnuteľnosti nestačí pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním a spochybnený je

tak titul vstupu právneho predchodcu žalobcov do držby. V tomto smere považoval rozhodnutie súdu
aj za nepreskúmateľné.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Argumentovali tým,
že v konaní bolo preukázané, že ich právny predchodca bol bratom žalovanej a táto v roku 1938 všetky

svoje nehnuteľnosti darovala poručiteľovi pod podmienkou, že sa postará a dochová ich rodičov, čo
poručiteľ aj splnil. Preukázaná tak bola tak dobromyseľnosť, ako aj oprávnenosť pri vstupe do držby
atátosaopieraodomnelýprávnydôvod.Niejetedarozhodujúce,ženebolisplnenézákonnépodmienky.
Podstatné je, či došlo k nadobudnutiu veci poctivým spôsobom a takýmto je nadobudnutie v súlade
s dobrými mravmi.

7. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

8. Krajský súd v Košiciach pred prejednaním odvolania vyzval žalobcov a Slovenský pozemkový
fond v zmysle ust. § 382 CSP na vyjadrenie k možnému použitiu ust. §§ 61, 62, 161 CSP, §

7 Občianskeho zákonníka, § 34 ods. 3, ods. 18 zákona 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových
spoločenstvách a § 16 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktoré pri doterajšom rozhodovaní sporu neboli použité a sú pre
rozhodnutie vo veci rozhodujúce.

9. Žalobcovia sa k výzve nevyjadrili.

10. Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení k výzve súdu uviedol, že v tomto konaní nezastupoval
fyzické osoby, ktoré už nežili a ktoré smrťou stratili spôsobilosť byť účastníkom konania, ale zastupoval

osobitný subjekt, a to nezisteného vlastníka, ktorému zákon priznal osobitnú procesnú subjektivitu
s poukazom na ust. § 61 CSP a § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 34 ods. 3 a ods. 18 zák. č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách. Oprávnenie zastupovať nezistených vlastníkov,
teda aj Q. H., C. D., ktorá spĺňala zákonné podmienky „nezisteného vlastníka“, patrí v zmysle citovaných

špeciálnych právnych predpisov SPF. Špeciálne predpisy majú prednosť pred všeobecnými právnymi
predpismi. V konaniach pred súdom nezistených vlastníkov zastupuje ex lege SPF a v prípade lesných
pozemkov Lesy SR, š.p. (§ 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb.). Účelom zavedenia tohto špeciálneho
subjektu uvedenými zákonmi bolo napomôcť pri evidencii a usporiadavaní vlastníckych vzťahov, a to
aj v súdnych konaniach, pričom nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a zastupovanie

nezistených vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi zveril zákon výslovne SPF a Lesom SR, š.p.
Týmito špeciálnymi predpismi je tak zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
nezistených vlastníkov, a to aj v konaniach pred súdom, aby sa mohol uskutočniť proces, ktorý sa priamo
týka práv a oprávnených záujmov nezistených vlastníkov (aby táto osobitá skupina osôb neutrpela ujmuna svojich právach). Nezisteným vlastníkom ako osobitému subjektu procesnú spôsobilosť priznáva
zákon. Nie je možné vzťahovať na SPF ako zákonného zástupcu nezistených vlastníkov ustanovenia
Občianskeho zákonníka resp. Civilného sporového poriadku o zastúpení, ale je potrebné aplikovať

na toto zákonné zastúpenie výslovne špeciálne ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktoré
zadefinovali tomuto zákonnému zástupcovi oprávnenia aj na úrovni hmotného práva, aj procesného
práva. Obe pozície spájajú tieto špeciálne predpisy s pojmom „nezistený vlastník“, t. j. osobou, ktorá nie
je identifikovaná príslušnými identifikačnými údajmi. Z uvedeného teda vyplýva, že toto zastúpenie nie je
viazané na právnu skutočnosť smrti, ale na skutočnosť „nezistenia“, t.j. absencie identifikačných údajov,

inak spojených s osobou zisteného vlastníka. Úmyslom zákonodarcu bolo poskytnúť ochranu práv
nezistených vlastníkov bez ohľadu na to, či je žijúcim alebo nežijúcim, aby sa jeho práva zachovali pre
jeho prípadných právnych nástupcov. Zákon č. 180/1995 Z. z. pritom v § 20 ods. 1 tieto práva priznáva
SPF až do okamihu doručenia výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo
k týmto pozemkom. Vlastník alebo jeho právni nástupcovia majú teda možnosť sami sa prihlásiť o svoje
vlastnícke právo a preukázať ho, aby došlo k zidentifikovaniu nezisteného vlastníka a aby sa z tohto

stal vlastník známy, čo sa v danom prípade ani doteraz nestalo, lebo v katastri nehnuteľností je stále na
príslušných listoch vlastníctva zapísaná Q. H., C. D., v nakladaní SPF.

11.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolanieSlovenskéhopozemkového
fondu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysleust.§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcom
z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že neboli splnené procesné podmienky konania, na ktorú
vadu prihliada odvolací súd ex offo (§ 380 ods. 2 CSP), čím je daný dôvod na zrušenie rozsudku v zmysle
ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a zastavenie konania v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 161 ods. 2 CSP.

12. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

13. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, odvolací súd musí z úradnej povinnosti

prihliadať na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

14. Nesplnenie procesných podmienok je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v
zmysle § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a k týmto procesným podmienkam patrí aj procesná subjektivita
sporových strán v čase začatia konania, ktorej nedostatok je neodstrániteľným nedostatkom podmienky

konania a vedie k zastaveniu konania (§ 62, § 161 ods. 2, § 378 ods. 1 a § 391 ods. 1 CSP).

15. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva (§ 61 CSP).

16. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví (§ 62 CSP).

17. Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť stranou sporu a z hľadiska začlenenia procesnej
subjektivity medzi odstrániteľné alebo neodstrániteľné podmienky konania je rozhodujúci okamih, kedy
prišlo k strate procesnej subjektivity.

18. Pokiaľ strata procesnej subjektivity nastala pred začatím konania, vedie táto skutočnosť vždy k
zastaveniu konania.

19. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére hmotného práva disponuje spôsobilosťou

na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím narodením
(§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať
predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási
aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije (§ 7 ods.
2 Občianskeho zákonníka).

20. Podľa ust. § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.21. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, nedostatok procesnej subjektivity v čase
začatia konania je neodstrániteľnou vadou konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania

v ktoromkoľvek jeho štádiu.

22. V prejednávanom spore žalobcovia označili žalovanú menom a priezviskom, bez uvedenia dátumu
narodenia a posledného jej bydliska na území SR a ako správcu označili Slovenský pozemkový fond.

23. Dátum narodenia žalovanej a miesto jej posledného bydliska sú zrejmé z obsahu spisu, a to jednak
z obsahu samotnej žaloby, kde žalobcovia uvádzajú jej dátum narodenia XX.X.XXXX zhodne s výpismi
z priložených listov vlastníctva na č.l. 13 a nasl., pričom na výpise z LV č. XXXX kat. úz. B. je uvedené
ako bydlisko žalovanej Tušická Nová Ves.

24. Podľa odpovede na lustráciu v registri obyvateľov zadaným podmienkam (meno, priezvisko, rodné

meno, dátum narodenia, posledné bydlisko žalovanej, ako sú uvedené vyššie) nevyhovuje žiaden
záznam.

25. Aj keď v spise sa nenachádza žiaden dôkaz o smrti žalovanej, vzhľadom na dátum jej narodenia
(XX.X.XXXX) by v čase podania žaloby (28.6.2022) musela mať žalovaná 121 rokov. Nemožno celkom

vylúčiť, že v čase podania ešte žila, s prihliadnutím však k bežnej i najdlhšej známej dĺžke života sa javí
skôr pravdepodobným, že žalovaná v čase začatia konania už nežila, teda nemala procesnú subjektivitu,
čo zakladá neodstrániteľnú prekážku konania.

26. Pokiaľ žalobcovia považujú žalovanú za osobu na neznámom mieste alebo pozemky, ktoré sú

zapísané v jej prospech, považujú za pozemky, ktorých vlastník nie je známy a označujú ako jej zástupcu
správcuSlovenskýpozemkovýfondzhodnesozápisomnapr.naLVč.XXXX,kat.úz.A.aleboLVč.XXX,
kat. úz. H. F. D., odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016
(obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/31/2018) a na závery, z neho vyplývajúce,
aplikovateľné aj v tu prejednávanej veci.

27. Podľa ust. § 34 ods. 3 zákona 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len
zákon 330/1991 Zb.) druhá veta, pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy
okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých

vlastník nie je známy.

28. Podľa ust. § 34 ods. 18 citovaného zákona, veta pred bodkočiarkou, pozemkový fond za štát
a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je

známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné.

29. Podľa ust. § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom (ďalej len zákon 180/1995Z.z.) fond nakladá podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom.

30. Podľa ust. § 16 ods. 2 citovaného zákona ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred
orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b/ a c/; obdobne
postupuje správca.

31. Z napadnutého rozhodnutia súdu vyplýva, že sa týmito ustanoveniami neriadil a nesprávne
vyhodnotil otázku, či osoba označená ako žalovaná, ktorá má byť zastúpená Slovenským pozemkovým
fondom, má procesnú subjektivitu.

32. Ako vyplýva zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016, v záujme

spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a aj obnovenia dostatočne
hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil
v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej
knihy,bolokreminéhoustanovenýzákonnýmechanizmusnakladaniaSlovenskéhopozemkovéhofondu1/ s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe
(podľa§8ods.1písm.c/zákona180/1995Z.z.)a2/spozemkami,ktorýchvlastníkniejeznámy(podľa§
8 ods. 1 písm. d/ zákona 180/1995 Z.z.). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu

skratu „pozemky s nezisteným vlastníkom“, pričom pri takýchto vlastníkoch resp. pozemkoch, ako aj
pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore
geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, zákon priznáva
na to určenej právnickej osobe, ktorou je Slovenský pozemkový fond, oprávnenie na zastupovanie
vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (§ 16 ods. 2 zákona 180/1995

Z.z.). Táto právna konštrukcia spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za
zástupcu presne označeného (a aj v žalobe alebo v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom
apriezviskomidentifikovaného)evidovanéhovlastníkalenuvlastníkovpozemkov,spadajúcichdorámca
definície ust. § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995 Zb., teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že
existujú, čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy
alebo sídla.

33. Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi
vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už zomrel a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom.
Mŕtva fyzická osoba (ani už zaniknutá právnická osoba) nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti
a s nedostatkom takejto spôsobilosti je spojený i nedostatok procesnej spôsobilosti (spôsobilosti byť

účastníkom konania, stranou sporu) a ak táto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel
od úmrtia fyzickej osoby či zániku právnickej osoby v priebehu konania), vadu nedostatku procesnej
spôsobilosti nemožno napraviť žiadnym spôsobom a musí dôjsť k zastaveniu konania.

34. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa podľa názoru Najvyššieho súdu SR javí len druhové

pomenovanie označenia strany sporu (účastníka), ktorý má byť zastúpený Slovenským pozemkovým
fondom napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľnosti ....., zastúpený Slovenským
pozemkovým fondom“, alebo „ Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemnoknižného
vlastníka menom ......, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom“.

35. Ako vyplýva z vyššie uvedeného a z dôkazov, z ktorých vychádzal aj súd prvej inštancie pri
rozhodovaní v spore, žalovaná nie je neznámym vlastníkom, keďže je identifikovateľná dátumom
narodenia aj posledným bydliskom, zároveň však nejde ani o prípad, že žalovaná ako vlastníčka je
známa, len miesto jej trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe.

36. Ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom na dátum narodenia žalovanej pri bežnom chode udalostí
je možné dôvodne predpokladať, že už nežije a nežila ani v čase podania žaloby, kedy by mala takmer
122 rokov.

37. Na strane žalovanej teda chýba procesná subjektivita, tento nedostatok konania tu už bol v čase

začatia konania, takýto nedostatok nie je možné žiadnym spôsobom odstrániť (neodstrániteľná vada
konania), v konaní nie je možné pokračovať s právnymi nástupcami takto označenej žalovanej, pričom
na takéto vady musí prihliadať súd, a teda aj odvolací súd ex offo v každom štádiu konania, preto
odvolací súd nemal inú možnosť, než napadnutý rozsudok zrušiť v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a/
CSP a konanie zastaviť v zmysle ust. § 391 ods. 1 v spojení s ust. § 161 ods. 2 a § 62 CSP.

38. Keďže žalobcami označená žalovaná nemala procesnú subjektivitu, nemohla byť ani zastúpená
Slovenským pozemkovým fondom, keďže však súd so Slovenským pozemkovým fondom konal ako so
zástupcom žalovanej, je Slovenský pozemkový fond osobou oprávnenou na podanie odvolania, lebo
napadnuté rozhodnutie sa dotýka pozemkov, ktorých správu zabezpečuje.

39. O náhrade trov celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
262 ods. 2 CSP. Žalobcovia zavinili zastavenie konania tým, že ako stranu sporu označili žalovanú bez
procesnejsubjektivity,zktoréhodôvodunemajúnároknanáhradutrovkonania.Žalovanejbezprocesnej
subjektivity ani trovy konania nemohli vzniknúť (keďže žalovaná nemá procesnú subjektivitu, a teda ani

spôsobilosť na práva a povinnosti, je vylúčené, aby vo vzťahu medzi ňou a žalobcami vznikli akékoľvek
práva a povinnosti tiež procesnej povahy, medzi ktoré patrí aj povinnosť nahradiť trovy konania a jej
zodpovedajúce právo), Slovenskému pozemkovému fondu trovy konania nevznikli, preto odvolací súd
stranám sporu a ani Slovenskému pozemkovému fondu náhradu trov konania nepriznal.40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).