Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/140/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200330
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5021200330.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Molčana a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej
veci žalobcu: ForestGan s.r.o., so sídlom Partizánska Ľupča 678, 032 15 Partizánska Ľupča, IČO: 50
404 415, právne zastúpený: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, 026
01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100751483/2021 zo dňa 04.05.2021, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina ako správca dane rozhodnutím č. 102010263/2020 zo dňa 18.12.2020 vyrubil
podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) žalobcovi rozdiel
dane v sume 9.669,33 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“). Správca dane vykonal u žalobcu v dňoch od 28.06.2019 do 25.05.2020
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2018 až

august 2018. Z daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 101876987/2020 zo dňa 01.12.2020.
Kontrolou dokladov bolo zistené, že daňový subjekt si uplatnil v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
04-09/2018 právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od daňových subjektov Colombina,
s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava, MA-PE, s.r.o., Partizánska Ľupča 650, 032 12 Partizánska
Ľupča a Dužstvo Trentin, Dúhová 40, Košice, neskôr Manula družstvo, Košice. Správca dane v rámci
preverovania obchodov vypočul svedka A. B. - bývalého konateľa spoločnosti Colombina, s.r.o a ďalších
svedkov, zabezpečil si ďalšie podklady a vyjadrenia. Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania -

prostredníctvom výziev, viacerých ústnych pojednávaní o vypočutí svedkov, predvolaniami, žiadosťami
o súčinnosť právnických a fyzických osôb zistil, že predloženými faktúrami od dodávateľa Colombina,
s.r.o. nebolo preukázané dodanie služieb tak, ako je to nimi deklarované. Výpovede svedkov nepotvrdili,
že došlo k dodaniu služieb fakturovaných spoločnosťou Colombina, s.r.o., pre spoločnosť ForestGan,
s.r.o. a ani z odpovedí na súčinnosť nebolo potvrdené dodanie služieb spoločnosťou Colombina,
s.r.o. Správca dane poukázal aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť v tomto prípade, a to, že spoločnosť
Colombina, s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne doklady (faktúry, dodacie listy, objednávky, úhrady)

vystavené pre odberateľa ForestGan, s.r.o. za dodanie služieb. Bývalý konateľ Colombina, s.r.o. pán A.
B. pri predaji obchodného podielu odovzdal účtovníctvo novému spoločníkovi a konateľovi Colombina,
s.r.o. pánovi A. C., ktorý však uvedenú skutočnosť poprel. Správcovi dane, ktorému sa nepodarilo
získať účtovné a daňové doklady spoločnosti Colombina s.r.o., poukázal na výpoveď svedka D. E.C., ktorý uviedol, že pán F. mal svojich ľudí a výžin lesných tráv vykonávali živnostníci, ktorí mali
svoje náradie, prevažne kosy. Pán F. so svojimi ľuďmi prevzal stromčeky od lesného hospodára a
vysadil ich v konkrétnej lokalite, ktorú mu určil lesný hospodár. Správca dane ďalej k zoznamu osôb,

ktorí boli zaškolení na BOZP pri lesných prácach pre Bodor, s.r.o. uviedol ďalšie zistenia a to, že
menované osoby neboli zamestnancami spoločnosti ForestGan s.r.o.. Spoločnosť Colombina s.r.o.,
ktorá je jediným deklarovaným dodávateľom lesopestevných prác pre spoločnosť ForestGan s.r.o.,
tieto osoby neviedla vo svojej mzdovej agende, neviedla o nich mzdové listy, ani nemala s nimi
uzatvorený pracovno-právny vzťah (pracovná zmluva, resp. dohoda). Správca dane na základe Výzvy

na súčinnosť č. 102053734/2019 zo dňa 02.09.2019 vyžiadal zo
Sociálnej poisťovne údaje o zamestnancoch spoločnosti Colombina, s.r.o. za preverované obdobia,
pričom uvedené mená osôb sa v zozname zamestnancov nenachádzali. Na základe všetkých týchto
informácií a vyjadrení vypočutých osôb, správca dane ich vyhodnotil tak, že spoločnosť Colombina, s.r.o.
žiadne lesopestovné práce deklarované faktúrami spoločnosti ForestGan s.r.o. neposkytla, nakoľko z
vyššie uvedeného vyplýva, že spoločnosť Colombina, s.r.o. vykonávala prevažne stavebné práce. Túto

skutočnosť potvrdili bývalí zamestnanci spoločnosti Colombina, s.r.o. ako aj pán A. B. v jednotlivých
odpovediach na otázky správcu dane na ústnom pojednávaní u správcu dane. Správca dane na základe
rozsiahleho dokazovania a zistených skutočností prijal záver, že spoločnosť Colombina, s.r.o., ktorá je
na sporných faktúrach uvádzaná ako dodávateľ, nedodala fakturované činnosti lesopestovné služby pre
kontrolovaný daňový subjekt ForestGan s.r.o. Ani žalobca dostatočne hodnoverným a vypovedajúcim

spôsobom nepreukázal, že služby mu dodal deklarovaný dodávateľ, a teda v zmysle ustanovenia § 49
zákonaoDPHmunevznikolnároknaodpočetdane.Správcadanenepriznalžalobcovinároknaodpočet
DPH ani na základe ním predložených faktúr od dodávateľa Družstvo Trentín, nakoľko po dokazovaní
spočívajúcom aj vo vykonanom vypočutí bývalého predsedu predstavenstva G. B., podpredsedu H. D.
I. a G. F., zistil, že fakturované tovary, resp. služby boli dodané Družstvom Trentin priamo spoločnosti

PM SYSTEMTS, a.s.. Keďže na základe dokladov predložených žalobcom, ani na základe preverovania
správcu dane nebolo preukázané, že tovar, resp. služby boli žalobcovi dodané, nedošlo došlo k vzniku
daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. l a ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/
zákona o DPH.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 100751483/2021 zo dňa 04.05.2021 prvostupňové rozhodnutie s poukazom
na ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku, konajúc o odvolaní žalobcu, potvrdil. Žalovaný zopakoval
skutkový stav zistený správcom dane a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom

a zákonom o DPH. Žalovaný mal za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vyrubovacom
konaní všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotil v ich
vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol
dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne
zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a

dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na
vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti.
Správca dane dospel k záveru, že obchodné transakcie – lesopestovné práce neboli vykonané
označenými dodávateľmi. Podľa žalovaného hlavnými dôkazmi, ktoré boli podkladom, a z ktorých
správca dane vychádzal pri vylúčení faktúr z nároku na odpočítanie dane od dodávateľa Colombina,

s.r.o., boli skutočnosti, že konateľ dodávateľa počas ústneho pojednávania nepredložil správcovi dane
žiadne doklady (faktúry, dodacie listy, objednávky, úhrady) vystavené pre odberateľa ForestGan, s.r.o.
za dodanie služieb. Bývalý konateľ Colombina, s.r.o. pán A. B. (ZUP zo dňa 21.8.2019) predložil
správcovi dane len preberací protokol zo dňa 28.02.2019, ktorým mal odovzdať pri predaji obchodného
podielu novému spoločníkovi a konateľovi Colombina, s.r.o. pánovi A. C. celkovú agendu a dokumenty

obchodnej spoločnosti Colombina, s.r.o. Z vyjadrenia nového konateľa spoločnosti Colombina, s.r.o.
pána A. C. (ZUP zo dňa 25.09.2019) vyplynulo, že žiadne doklady ani účtovnú agendu uvedené
v preberacom protokole od predchádzajúceho konateľa spoločnosti Colombina, s.r.o. neprevzal.
Správcovi dane sa nepodarilo získať účtovné doklady spoločnosti Colombina s.r.o. ani miestnym
zisťovaním dňa 16.09.2019 vykonaným v účtovnej kancelárii DAMEJ, s.r.o., Ružomberok, Podhora 40,

od pani J. D., ktorá viedla spoločnosti Colombina, s.r.o. účtovníctvo za rok 2018. Žalovaný mal za
to, že pokiaľ by daňový subjekt vykonával svoje podnikateľské činnosti s potrebnou starostlivosťou,
dôslednosťou a zodpovednosťou, riadne si overil u dodávateľa predpoklady pre poskytnutie služieb,
mohol daňový subjekt disponovať informáciami o osobách, ktoré dodávali služby, ako aj o ich vzťahuk dodávateľovi. Tým, že si potrebné informácie nezabezpečil, sám sa vystavil riziku, že dôkazné
bremeno neuniesol. Z uvedeného dôvodu posúdil žalovaný vyjadrenia odvolávajúceho týkajúce sa
prenášania neprimeraného dôkazného bremena na odvolávajúceho sa za neopodstatnené. Správca

dane v dokazovaní akceptoval doklady a dôkazy predložené odvolávajúcim sa a aj jeho vyjadrenia.
Predložené doklady však chcel preveriť v nadväznosti na dodávateľa a vyhodnotiť ich vo vzájomnej
súvislosti. To mu nebolo umožnené. Ďalšími podstatnými dôkazmi, ktoré boli podkladom pri rozhodovaní
správcu dane, boli výpovede svedkov zamestnancov spoločnosti Colombina, s.r.o. p. K. I., p. G. I., p. E.
L. ako aj bývalého a súčasného konateľa spoločnosti. Výpovede svedkov - zamestnancov dodávateľa

nepotvrdilivykonávanielesopestovnýchprác,nakoľkovtomčasevykonávaliprespoločnosť Colombina,
s.r.o. stavebné murárske práce na výstavbe Lidla v Liptovskom Mikuláši. Bývalý konateľ spoločnosti
Colombina, s.r.o. p. A. B. do zápisnice dňa 21.08.2019 formálne potvrdil vykonanie predmetných
prác, vymenoval práce, ktoré údajne vykonali, ako aj lokalitu ako Partizánska Ľupča a Liptovská
Osada a vymenoval osoby, ktoré prácu vykonali. Svedok však nevedel preukázať svoje formálne
tvrdenie o dodaní služieb, pretože nedisponoval žiadnymi dokladmi, účtovníctvom ani neuviedol bližšie

skutočnosti a okolnosti súvisiace s fakturovanými službami pre ForestGan s.r.o., ktoré by správcu
dane presvedčilo o pravdivosti uvádzaných tvrdení. Neprejavil väčšiu súčinnosť a neposkytol žiadne
ďalšie informácie o fakturovaných službách, ktoré mal vykonať pre odvolávajúceho sa. Svoje tvrdenia
pán A. B. nepreukázal žiadnymi dokladmi, uviedol však, že lesopestovné práce vykonali osoby,
ktorých mená správcovi dane oznámil dodatočne predložením zoznamu osôb. Táto skutočnosť sa

však nepotvrdila, vyjadrenia vypočutých osôb správcom dane činnosť predmetných lesopestovných
prác nepotvrdili, naopak, správcovi dane uviedli, že vykonávali úplne iné práce, a to stavebné činnosti.
Zároveň, správca dane z registračných listov a mesačných hlásení zaslaných do Sociálnej poisťovne
spoločnosťou Colombina, s.r.o. ako aj z dohôd o pracovnej činnosti zamestnancov Colombina, s.r.o.
zistil, že zamestnanci boli prijatí do pracovného pomeru na výkon činnosti pomocné stavebné práce.

B. A. B. v zápisnici o ústnom pojednávaní na otázku, akú konkrétnu ekonomickú činnosť vykonávala
spoločnosť Colombina s.r.o. v roku 2018, odpovedal, že väčšinou stavebné a lesné práce. Ďalej na
otázku správcu dane, ako boli faktúry spoločnosti Colombina, s.r.o. pre spoločnosť ForestGan s.r.o.
uhradené, svedok A. B. uviedol, že hotovosťou, peniaze prebral on osobne od pána F.. Pokladničný
doklad vystavoval pán B. alebo chlapci na stavbe. Správca dane tiež preveroval vykonávanie prác

u odberateľov odvolávajúceho sa, ktorým práce boli ďalej fakturované, tí nepotvrdili vykonávanie
lesopestovných prác spoločnosťou Colombina, s.r.o., naopak vyjadrovali sa, že práce vykonávala
spoločnosť ForestGan s.r.o., ktoré boli koordinované p. G. F.. Na základe všetkých týchto informácií
a vyjadrení vypočutých osôb bolo podľa žalovaného preukázané, že spoločnosť Colombina, s.r.o.
žiadne lesopestovné práce deklarované faktúrami spoločnosti ForestGan s.r.o. neposkytla, nakoľko z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť Colombina, s.r.o. vykonávala stavebné práce, čo
potvrdili bývalí zamestnanci spoločnosti Colombina, s.r.o. ako aj bývalý konateľ pán A. B. v jednotlivých
odpovediach na otázky správcu dane do zápisnice na ústnom pojednávaní. Zo zistených skutočností
vyplýva, že pán F. viedol evidenciu spôsobom, z ktorej mal presné informácie o tom, kto vykonal práce
v lese a komu má za vykonanú prácu v lese zaplatiť odmenu a v akej výške. Práce v lesopestovnej

činnosti boli vykonané tiež osobami z marginalizovaných skupín, pričom ani jedna z osôb nebola
zamestnancom spoločnosti Colombina, s.r.o. ani jej subdodávateľom. Nikto z oslovených svedkov
spoločnosť Colombina s.r.o., konateľa spoločnosti a ani osoby, ktoré by mali pracovať pre spoločnosť
Colombina s.r.o. nepoznali a neprišli s nimi pri výkone prác v lese do kontaktu. V súvislosti s vylúčením
faktúry z nároku na odpočítanie dane od dodávateľa Družstvo Trentin žalovaný uviedol, že hlavným

dôkazom, prečo správca dane neuznal odpočet dane bolo samotné vyjadrenie žalobcu do Zápisnice
z ústneho pojednávania zo dňa 18.12.2019 (č.l. 56 administratívneho spisu) k realizácii dodania prác,
kde konateľ p. F. mimo iného uviedol, že Družstvo Trentin nepozná, fakturovaný tovar bol dodaný
priamo PM SYSTEMS, a.s. a faktúra od Družstva Trentin mu prišla poštou. Žiadne iné písomné dôkazy
okrem už predložených nepredložil. Na základe dohody so zástupcom PM SYSTEMS, a.s. sa dohodli,

že spoločnosť ForestGan s.r.o. vstúpi do fakturačného reťazca. Bývalý predseda Družstva Trentin
Richard Pojezdala síce ústne potvrdil vykonávanie lesopestovných činností, avšak tieto tvrdenia ničím
nepreukázal. Podpredseda družstva H. I. nemal žiadnu vedomosť o vykonávaní lesopestovných prác,
nakoľko sa zameriavali na stavebné práce. Žalovaný poukázal na to, že zo zásady skutočného obsahu
právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna

existencia plnenia prijatá od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Ide o ekonomickú podstatu
daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola
uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť
zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. V predmetnomprípade ekonomická podstata daňových transakcií od platiteľov, ktorí fakturovali zdaniteľné plnenia
preukázaná nebola. Žalovaný preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že toto bolo vydané v
súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky

skutočnosti, ktoré boli podkladom vyrubenia rozdielu dane, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami
odvolávajúceho sa. Správca dane pri vydaní rozhodnutia postupoval tak, že v rozhodnutí uviedol
dostatočné a jednoznačné dôvody, na základe ktorých je založené, pričom tieto dôvody sú správne
naformulované, čo sa týka ich pomenovania ako aj porušenia ustanovení zákona. Pre dokazovanie
bola rozhodujúca konkrétnosť a adresnosť, závery správcu dane sa odvíjali od konkrétnych zistení,

ich porovnaní, vyhodnotení a vyplývajúcich rozporov. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, v rozhodnutí sú uvedené citácie ustanovení
zákona s odôvodnením, akým spôsobom zo strany odvolávajúceho sa došlo k porušeniu jednotlivých
ustanovení zákona o DPH. K poukazovaniu odvolávajúceho sa- žalobcu, že spoločnosť Colombina
s.r.o. uviedla predmetné zdaniteľné obchody v kontrolnom výkaze, žalovaný uviedol, že uvedená
skutočnosť preukazuje len formálnu deklaráciu zdaniteľného plnenia. Pre splnenie podmienok na

uplatnenie odpočítania dane musí byť preukázaná aj vecná stránka zdaniteľného obchodu. Tiež k
námietke, že formálnu podmienku si mohol správca dane overiť z účtovníctva spoločnosti Colombina
s.r.o., nakoľko mal správca dane k dispozícií zoznam vydaných faktúr za rok 2018, žalovaný uvieodl,
že preverovaním účtovníctva v spoločnosti Colombina s.r.o., sa správcovi dane nepodarilo získať
relevantné účtovné doklady, ktoré by potvrdili realizáciu predmetných služieb. Správcovi dane bola

predložená len časť neúplného účtovníctva dodávateľa. K námietke žalobcu, že obdobná podmienka,
t. j. uvedenie faktúr v kontrolných výkazoch, bola splnená aj u dodávateľov MA-PE s.r.o. a Družstvo
Trentin, pričom zo strany správcu dane došlo k procesnému pochybeniu, keď si nevyžiadal KV aj od
týchto spoločností, žalovaný uviedol, že nepožiadanie o KV spoločnosti MA-PE s.r.o. a Družstvo Trentin
vyplynulo z vyjadrenia pána F. v Zápisnici číslo 102932787/2019 zo dňa 18.12.2019. Zo zápisnice

vyplynulo, že obchodná transakcia so spoločnosťou MA-PE, s.r.o. a Družstvo Trentin bola formálna,
správca dane preto považoval vyžiadanie KV spoločnosti MA-PE s.r.o. za bezpredmetné. Žalovaný
mal za to, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že služby boli dodané dodávateľmi uvedenými na
sporných faktúrach. Správca dane vykonal rozsiahle preverovanie transakcií, avšak správcovi dane
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť poskytnúť daňovému subjektu konkrétny návod

ako preukázať spornú obchodnú transakciu. V procese daňovej kontroly správca dane preveruje
u dodávateľa služieb alebo tovaru kontrolu ním vedeného účtovníctva a iných skutočností, ktoré
následne správca dane vyhodnotí každú zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti. Výsledkom daňovej
kontroly ako aj vyrubovacieho konania vykonaného po daňovej kontrole bolo zistenie, že daňový subjekt
ForestGan s.r.o. nepreukázal, že mu služby za zdaňovacie obdobie máj 2018 naozaj dodali dodávatelia

uvedení na faktúre, a to Colombina, s.r.o. a Družstvo Trentin. V prípade obchodných transakcií so
spoločnosťou Colombina s.r.o. správca dane netvrdil, že dodanie služieb nebolo vykonané a obchod
nebol realizovaný, avšak nebolo preukázané, že služby dodala spoločnosť Colombina s.r.o. Služby
mohli byť dodané inými dodávateľmi, ich zamestnancami, dodávateľom, ktorý nebol platcom DPH,
osobami bez zamestnaneckého pomeru ku kontrolovanému platiteľovi, prípadne iným spôsobom, pri

ktorom kontrolovanému platiteľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Sporné faktúry bez ďalších
dôkazov, nie sú vierohodným a nespochybniteľným dôkazom o oprávnenosti nároku na odpočítanie
dane. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyjadril k ďalším odvolacím námietkam
žalobcu. K námietke žalobcu, že správca dane mal požiadať o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej
kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku a nepožiadaním o predĺženie lehoty a nerešpektovania

vyjadrenia v rámci daňovej kontroly došlo k významnej vade zákonnosti Protokolu, odvolací orgán
uvádza, že nezapracovanie vyjadrenia do protokolu správcom dane nebolo možné z dôvodu, že bolo
podané po lehote stanovenej vo výzve, bolo doručené po odoslaní protokolu. Prerokovanie vyjadrenia
k výzve spolu s prerokovaním pripomienok k protokolu, je procesne správne, v súlade s daňovým
poriadkom a uvedené nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. K námietke žalobcu, ktorou poukazoval,

že správcovi dane navrhoval vykonanie miestneho zisťovania, ktoré nebolo vykonané, odvolací orgán
uvádza, že správca dane s týmto návrhom sa zaoberal a vysporiadal už v protokole z daňovej kontroly.
Správca dane mal za to, že miestnym zisťovaním a fyzickým spočítavaním vysadených stromčekov
nie je možné zistiť ani kontrolovaným daňovým subjektom preukázať, že práve tieto stromčeky a
iné fakturované činnosti ako je uhadzovanie, vyžínanie, ochranné nátery boli vykonané konkrétnym

dodávateľom služieb napr. spoločnosťou M., N., t. j. tak, ako to deklaroval odvolávajúci sa. Z uvedeného
dôvodu správca dane nepovažoval za potrebné vykonať miestne zisťovanie ohľadom vykonávaných
služieb v oblasti Partizánska Ľupča a spočítavať množstvo sadeníc a následne vykonávať prepočet
vysadených sadeníc v oblasti Partizánska Ľupča. Existencia samotných stromčekov ešte nepreukazuje,že sadenie stromčekov uskutočnila spoločnosť Colombina s.r.o. S uvedeným tvrdením správcu dane
sa stotožňnil aj žalovaný, pretože v predmetnom konaní fyzické dodanie služieb — lesopestovné
činnosti neboli spochybnené. Predmetnú námietku žalovaný posúdil za neopodstatnenú. K námietke

žalobcu,žesprávcadanenedostatočnevyhodnotilvýpovedesvedkovvovyrubovacomkonaní,žalovaný
uviedol, že z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že pán G. F. mal presný prehľad o osobách
a miestach (lokalitách), kde v konkrétny deň a akú prácu vykonávajú. Vypočutí študenti vyhlásili,
že počas výkonu prác bol pri nich prítomný pán F., a pri osobách z marginalizovaných skupín boli
prítomní horári, lesníci, ktorí zodpovedali za konkrétny úsek a za vykonanú prácu. B. G. F. si viedol

evidenciu osôb, komunikoval prostredníctvom mobilnej aplikácie a vedel vopred, koľko ľudí sa dostaví
v konkrétny deň na výkon prác. Tieto skutočnosti sa správca dane dozvedel až z ústnych pojednávaní
so svedkami (študentami). Vypočutím ďalších svedkov bližšie identifikovaných v rozhodnutí, sa taktiež
nepodarilo preukázať, že fakturované služby pre odvolávajúceho sa vykonala spoločnosť Colombina,
s.r.o.,keďbývalýkonateľA.B.sadozápisnicevyjadril,žeprácebolivykonávanéprostredníctvomsvojich
zamestnancov, pracovníkov na dohody, brigádnikov alebo subdodávateľov (ktorých názov neuviedol).

Správca dane z vykonaných dôkazov zistil, že ani jeden z vypočutých svedkov nepoznal spoločnosť
Colombina, s.r.o., ani pána A. B.. Vymenované osoby, ktoré mali pre spoločnosť Colombina, s.r.o.
vykonávať práce v lese, túto skutočnosť nepotvrdili, a vyjadrili sa na ústnych pojednávaniach, že
vykonávali stavebné práce, k čomu mali uzavretú dohodu na výkon prác (A. O. — ZÚP č. XXXXXXXXX/
XXXX, K. I. - č. 100266234/2020, E. L. - ZÚP č. 100262053/2020). Správca dane vypočutím svedkov t.j.

SZČO a právnických osôb vo vyrubovacom konaní zistil, že tieto tvrdenia nie sú podložené relevantnými
dôkazmi, o čom svedčí, že svedkovia potvrdili, že pán F. si viedol evidenciu osôb, ktoré sa zúčastňovali
na výkone lesopestovných prác, mal ich telefonické kontakty, deň vopred resp. ráno pred výkonom
prác kontaktoval osoby a overoval si, koľko osôb sa v konkrétny deň dostaví na výkon prác, vedel
ich mená, viedol evidenciu množstva vykonaných prác, lokalitu, kde sa vykonávali práce, obdobie

výkonu prác, mal presný prehľad o množstve osôb v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste,
pán G. F. bol podľa vyjadrenia svedkov väčšiu časť pracovnej doby prítomný pri výkone prác, keďže
dohliadal na kvalitu vykonanej práce, poskytoval vlastné vozidlo Fiat Ducato niekoľkým osobám z
marginalizovaných skupín obyvateľstva, aby sa mohli dopravovať na miesto výkonu prác v lese.
Dokazovanie vo vyrubovacom konaní výpoveďami svedkov utvrdilo správcu dane v tom, že preverované

fakturované práce pre spoločnosť ForestGan s.r.o. neboli vykonané spoločnosťou Colombina s.r.o.
Práce v lesopestovnej činnosti boli vykonané aj osobami z marginalizovaných skupín, avšak ani jedna
z osôb nebola zamestnancom spoločnosti Colombina, s.r.o. ani jej subdodávateľom. Nikto z oslovených
svedkov spoločnosť Colombina s.r.o., konateľa spoločnosti a ani osoby, ktoré by mali pracovať pre
spoločnosť Colombina s.r.o., nepoznajú a neprišli s nimi pri výkone práce v lese do kontaktu.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
a prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že zistenie skutkového

stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, obe rozhodnutia
vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo (a aj malo) za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej a obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov. Žalobca mal za to, že naplnil formálne aj materiálne podmienky na uplatnenie

si práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Tieto podmienky podrobne opísal správcovi
dane vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný nestotožnil. Žalobca
poukázal na rozsudok súdneho dvora vo veci HALIFAX a spol., C-255/02, rozsudok vo veci K. P.
Q., C-80/11 a C-142/11, rozsudok Súdneho dvora vo veci N. P. N. I.. B. R. P.- S. E. I. P.- S. E.
T., C-446/15, rozsudok Súdneho dvora vo veci SC C.F.SRL v. A.J.F.P.M. a D.G.R.F.P.C., C-430/19,

rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 4 Afs 58/2017 zo dňa 02.08.2017.
Žalobca uviedol, že použil uvedené dodávky na dodávku konečných služieb pre ďalších odberateľov,
teda prijaté služby mali priamu a bezprostrednú súvislosť s ekonomickou činnosťou daňového subjektu.
Uvedená skutočnosť nebola spochybnená správcom dane, keďže na str. 48 rozhodnutia správcu dane
ako reakciu na pripomienky daňového subjektu z jeho vyjadrenia uvádza „Správca dane neuviedol

pochybnosti o tom, že Lesnému komposesorátu, s.r.o. Partizánska Ľupča boli poskytnuté lesopestovné
činnosti, ktoré sú uvedené vo faktúrach od spoločnosti ForestGan s.r.o. Správca dane má pochybnosti o
reálnom dodaní fakturovaných služieb spoločnosťou Colombina, s.r.o., tak ako to deklaruje spoločnosť
ForestGan...“. Vo vzťahu k prvej podmienky je na základe vyššie uvedeného zrejmé, že podmienkapoužitia uplatneného dodávateľského plnenia vo väzbe na dodávku konečných služieb sa stala v
predmetnom konaní nespornou. Správca dane zároveň na str. 87 rozhodnutia správcu dane konštatuje,
že služby od dodávateľov boli následne ďalej fakturované, teda z pohľadu daňového subjektu aj

ďalej použité. Žalobca poukázal na to, že správca dane mal k dispozícii všetky dôkazy, z ktorých je
zrejmé a je možné si overiť, že všetky plnenia zo spochybňovaných faktúr boli následne zahrnuté
do faktúr vydaných daňovým subjektom, z ktorých daňové povinnosti riadne zahrnul do daňových
priznaní a kontrolných výkazov DPH za príslušné zdaňovacie obdobia. Žalobca ďalej uviedol, že
daň bola zahrnutá v kontrolnom výkaze DPH (ďalej len „KV DPH“) iného subjektu – dodávateľa.

Daňový subjekt prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu nahliadol do sprístupnených KV
DPH (tieto boli správcovi dane sprístupnené na základe Zrušenie stupňa utajenia – žiadosť – odpoveď
stupňa utajenia č. 125463/2020 zo dňa 6.3.2020, ktorý je súčasťou spisu o daňovej kontrole) a zistil,
že všetky spochybňované zdaniteľné plnenia sú súčasťou KV DPH. Žalobca namietal nepripojenie
kontrolných výkazov ďalších dodávateľov MA-PE, s.r.o. a Družstvo Trentin a súčasne nesprávnu
interpretáciu vyjadrenia konateľa vykonanú správnymi orgánmi. Žalobca mal za to, že čo mal preukázať

na splnenie nároku (na základe formálnej a materiálnej podmienky) na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty z faktúr jeho dodávateľov (spoločnosť Colombina, s.r.o. a Družstvo Trentin) na základe jemu
dostupných dôkazov preukázal a vykonal. Daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje
v ustanoveniach § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, tak ako to podrobne rozoberá
vyššie. Z uvedených ustanovení nemožno abstrahovať dôkazné bremeno daňového subjektu vo vzťahu

k právnym vzťahom týkajúcimi sa jeho dodávateľov – vo vzťahu k týmto skutočnostiam nemôže byť
daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom a nemôže v ich prípade znášať dôkaznú núdzu, čo
bude daňový subjekt rozoberať nižšie. Je teda zrejmé, že celé neuznanie práva na odpočet dane
je postavené na svojvôli správcu dane a žalovaného. Napriek dôslednému zdokladovaniu všetkých
rozhodujúcich skutočností sa správca dane aj Žalovaný sa zhodli, že dodanie služieb nebolo vykonané

spoločnosťou Colombina, s.r.o. a Družstvom Trentin. Žalobca však na preukázanie týchto skutočností
urobil všetko čo bolo v jeho silách – navrhol vykonanie dôkazu – porastovej mapy, predložil čestné
vyhlásenia lesníkov (o tom nižšie) a snažil sa interpretovať význam svedeckých výpovedí (taktiež o
tom nižšie). S poukazom na judikatúru uvedenú vyššie, najmä na povinnosť dodržiavať zásady daňovej
neutrality a právnej istoty, mal žalobca za to, že nemôže byť na základe takto zisteného skutkového stavu

vyvodené závery o nemožnosti uplatniť si právo na odpočítanie dane. Na základe vyššie uvedeného mal
žalobca za to, že správca dane a následne žalovaný nesprávne zhodnotili vykonané dôkazy a dospeli k
záveru, že neboli splnené podmienky na uplatnenie si práva na odpočítanie dane. Zároveň nevykonali
niektoré dôležité dôkazy (KV DPH). Takéto nesprávne zhodnotenie dôkazov napĺňa dôvod na zrušenie
napádanéhorozhodnutiaatodôvodpodľaustanovenia§191ods.1písm.e)SSP.Navyše,nedostatočné

zistenie skutkového stavu sa tiež predstavuje následok nesprávneho právneho posúdenia veci . Žalobca
má za to, že v predmetnom prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, pričom Žalobca ho
videl v nasledovnom rozsahu – právna norma je síce správne zvolená, správne interpretovaná, avšak
nesprávne aplikovaná. Žalobca videl nedostatočné zistenie skutkového stavu aj v porušení zásady
in dubio mitius ako aj porušenie zásady Daňového poriadku uvedenej v ustanovení § 3 ods. 2 a 3.

Porušenie tejto zásady vidí žalobca v tom, že ak sa v napádanom rozhodnutí uvádza služby mohli byť
dodané inými dodávateľmi, tak takéto tvrdenie nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Ak mali v úmysle správne
orgány preukázať, že služby neboli dodané deklarovanými dodávateľmi, mali jednoznačne preukázať
kým boli dodané a nie iba spochybniť existujúcich dodávateľov. Žalobca sa snažil opakovane preukázať
reálnosť dodania prác od spoločnosti Colombina, s.r.o. ako aj od ďalších dodávateľov, ktorých dodanie

bolo spochybňované, pričom za týmto účelom zosumarizoval vykonané dôkazy, ktorými podľa jeho
názoru preukázal reálnosť dodania prác zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 21.8.2019 svedka
p. A. B., ďalej v administratívnom spise sa nachádzala časť účtovníctva dodávateľa, navrhol vykonať
dôkazy prostredníctvom porastovej mapy, čestných vyhlásení lesníkov, resp. opätovne vypočuť p. A.
B.. Vo vzťahu k spochybneným plneniam od spoločností MA-PE, s.r.o. a Družstvo Trentin (súčasný

obchodný názov Manula družstvo) – sa žalobca vyjadril a zosumarizoval dôkazy, ktoré predložil za
účelom preukázania dodania služieb od týchto spoločností v bode 3. vyjadrenia zo dňa 20.5.2020 na
str. 2 - išlo najmä o objednávky služieb, faktúry a preberacie protokoly. Zároveň vysvetli správcovi dane
významviacerýchpriebežnýchkontrolPôdohospodárskejplatobnejagentúry.Namietal,žesprávcadane
sa obmedzil pri hodnotení reálnosti dodania týchto služieb na argument využívajúci výpoveď p. G. F.

zo dňa 18.12.2019, čo podrobne rozvádza na str. 86 a nasledujúcich rozhodnutia správcu dane, pričom
tento postup bol v napádanom rozhodnutí potvrdený - napr. str. 20 napádaného rozhodnutia. Žalobca
mal za to, že dôkazné bremeno uniesol a preukázal všetky podmienky na uplatnenie odpočtu dane zo
spochybňovaných plnení. Žalobca trval na dodaní prác zo strany spoločnosti Colombina, s.r.o., pričomvzťahy medzi spoločnosťou Colombina, s.r.o. a jej zamestnancami/obchodnými partnermi nemôžu ísť
na jeho ťarchu. Aj v prípade, ak spoločnosť Colombina, s.r.o. nepreukázala pred správcom dane zmluvy
s obchodnými partnermi resp. zamestnancami to nezmámená, že títo zamestnanci/obchodní partneri

práce nevykonávali pre ňu. Zároveň žalobca zosumarizoval, ktoré výpovede a akým spôsobom podľa
jeho názoru hodnotil správca dane nesprávne. V odvolaní upozornil na skutočnosť, že niektoré práce
mohli byť pre spoločnosť Colombina, s.r.o. realizované aj bez nutnosti uzavrieť zmluvu o spolupráci
resp. realizované zo strany osôb, ktoré si príjmy za tieto činnosti ani nemuseli priznávať, pretože
tieto príjmy nepresahovali 50% nezdaniteľnej časti základu dane v zmysle zákona 595/2003 Z.z. o

dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ak žalovaný v napádanom rozhodnutí na str. 24 uvádza
„Služby mohli byť dodané inými dodávateľmi, ich zamestnancami, dodávateľom, ktorý nebol platcom
DPH, osobami bez zamestnaneckého pomeru ku kontrolovanému platiteľovi...“ tak žalobca oponuje,
že tieto domnienky môžu rovnako platiť vo vzťahu ku dodávateľovi spoločnosti Colombina, s.r.o. a
ostatným spochybňovaným dodávateľom. Toto sa snažil správcovi dane vysvetliť v odvolaní, keď
uviedol, „Ide o zistenie, že spoločnosť Colombina, s.r.o. (prípadne obdobné zistenia pri spoločnosti

Bodor, s.r.o.) nemala podľa zistení správcu dane uzatvorené pracovno-právne vzťahy s vybranými
zamestnancami. Daňový subjekt má za to, že takáto skutočnosť nemôže byť na jeho ťarchu a nemá
súvislosť s podmienkami nároku na odpočet dane podľa ust. § 49 zákona o DPH. Pokiaľ mal alebo
má správca dane pochybnosti o dodržiavaní pracovnoprávnych ustanovení, má možnosť podniknúť
príslušné právne kroky za účelom iniciovania kontroly zo strany Inšpektorátu práce.“ Žalobca nesúhlasil

so závermi žalovaného že „nebolo preukázané, že služby dodala spoločnosť Colombina, s.r.o. Služby
mohli byť dodané“. Nie je podľa jeho názoru správne unesenie dôkazného bremena s konštatovaním
„mohli byť“ a navyše na základe nesprávne vyhodnocovaných svedeckých výpovedí. Žalobca v priebehu
konania poukazoval na porušovanie základných zásad daňového konania v súvislosti s cieľmi správcu
dane, ktoré boli vyjadrené v jeho zápisniciach (vyvrátiť tvrdenia daňového subjektu), resp. v iných

hodnoteniach (napríklad v rozhodnutí správcu dane sa na str. 73 uvádza „spoločnosť ForestGan
s.r.o. faktúry od spoločnosti Colombina, s.r.o. ako platiteľa DPH iba uplatnila v daňových priznaniach),
ale služby od spoločnosti Colombina, s.r.o. jej reálne neboli poskytnuté. Žalobca uviedol podstatný
a dôležitý argument ku celkovému trvaniu daňovej kontroly. Žalobca nesúhlasil so závermi správcu
dane a žalovaného. Správcu dane upozorňoval, že tento úkonu uskutoční v rámci zákonnej lehoty aj

vzhľadom na zákonnú možnosť podľa mimoriadne prijatej legislatívy – ust. § 4 zákona č. 67/2020 Z.z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19, o čom svedčí časť napadnutého rozhodnutia o emailovej komunikácii medzi
správcom dane a daňovým subjektom, prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Žalobca preto mal
za to, že správca dane mal počkať na realizovanie jeho procesného úkonu alebo ho upozorniť na

skutočnosť, že vzhľadom na novelu zákona č. 67/2020 Z.z. (zákonom č. 96/2020 Z.z.), ktorá bola
účinná od 25. apríla 2020, začína plynúť nová lehota na vyjadrenie sa. Žalobca namietal, že s týmto
vyjadrením nebolo v rámci priebehu daňovej kontroly nakladané ako s procesným vyjadrením k daňovej
kontrole. Ak by tomu tak bolo, správca dane by sa sním vysporiadal v rámci Protokolu. Naopak,
toto vyjadrenie bolo vyhodnotené ako vyjadrenie k Protokolu. Zmätočne pôsobí fakt, že v úvodnej

časti rozhodnutia správcu dane sa už toto vyjadrenie nespomína ako vyjadrenie k Protokolu. Podľa
žalobcu v nasledovnom období došlo k zdĺhavým a s vecou zjavne nesúvisiacim výsluchom, ktoré
nemali byť podľa názoru daňového subjektu realizované po vyhotovení protokolu, ale v rámci kontroly.
Žalobca namietal, že s vyjadrením zo dňa 21.05.2020 nebolo nakladané zákonným spôsobom. Postup
správcu dane, v rámci ktorého si správca dane v rámci predĺženej lehoty na vydanie rozhodnutia

stanovil za cieľ vykonať ďalšie dokazovanie označil za procesne nesprávny. Takýmto spôsobom došlo
nepriamo k predlženiu trvania daňovej kontroly, čo daňový subjekt považuje za významný zásah do
svojej individuálnej sféry a porušenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku o obmedzení celkového trvania
daňovej kontroly. Žalobca poukázal na vypočúvanie svedkov vo vzťahu k obdobiam, ktoré podľa jeho
názoru časovo a vecne nesúvisia s kontrolovaným zdaňovacím obdobím. Žalobca tento procesný

postup považuje najmä za naplnenie dôvodu na zrušenie rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods.
1 písm. d) SSP poukazuje naň aj v tejto časti, nakoľko podľa jeho názoru zvyšuje intenzitu ostatných
porušení. Žalobca poukazoval na závažné procesné pochybenie – telefonické kontaktovanie svedkov
a vykonávanie výsluchu bez možnosti byť prítomný na takomto telefonickom rozhovore. Žalobca takýto
postup namietal napríklad v Zápisnici z 1.12.2020 na str. 23 bode 2. K tomuto sa správca dane vyjadril

v Zápisnici z 17.12.2020, pričom nosným argumentom bola skutočnosť, že predmet telefonického
rozhovoru bol následne predmetom výsluchu, na ktorom už bol žalobca prítomný. Žalobca poukázal aj
na vyvodzovanie nesprávnych záverov zo svedeckých výpovedí či iných dôkazov, ktoré správca dane
zjednodušene vyvodil a na takýchto záveroch staval. Žalobca uvedené považuje za dôvod nezákonnostirozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) SSP ale aj podľa ustanovenia § 191 ods. 1
písm. g) SSP. Ako príklad o konštatovanie správcu dane na str. 37 Zápisnice z 17.12.2020, ktoré je
zhodné s konštatovaním na str. 55 rozhodnutia správcu dane, podľa ktorého kontaktovanie svedka p.

E. U. ešte pred ústnym pojednávaním spolu s komunikáciou ohľadom daňovej kontroly javí známky
ovplyvňovania svedka pred jeho výpoveďou na daňovom úrade. Žalobca p. U. do ničoho nenútil a
čestné vyhlásenie malo potvrdzovať skutočnosti ako aj boli, o čom svedčí záver jeho výpovede na str.
55 rozhodnutia správcu dane „čestné prehlásenie podpísal, nakoľko s ním súhlasil“. Žalobca nevidí
spôsob, akým by malo dôjsť k ovplyvňovaniu svedka. Obdobné závery boli vyvodené z výsluchu svedkov

pani K. F. a E. F.. Žalobca vo svojom odvolaní ohradil voči tvrdeniu, že by vystavoval faktúru za iné
subjekty.Takýtozáverpovažujezostranysprávcudanezajednostrannýaúčelový,ktorýniejepodložený
žiadnym znaleckým či iným relevantným dokazovaním. Podľa žalobcu žalovaný sa nijakým spôsobom
nevyrovnal s rozporom, na ktorý poukazoval Žalobca vo svojom odvolaní. Správca dane vo vzťahu k
čestným vyhláseniam lesníkov vyslovil na str. 8-9 zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102003086/2020
zo dňa 17.12.2020 „Správca dane vyhodnotením svedeckých výpovedí dospel k záveru, že deklarované

služby, ktoré boli predmetom faktúr vystavených spoločnosťou Colombina s.r.o. boli aj uskutočnené
práve touto spoločnosťou Z uvedeného dôvodu správca dane nepovažoval za potrebné vykonať
miestne zisťovanie ohľadom vykonaných služieb v oblasti Partizánska Ľupča...Existencia samostatných
stromčekov ešte nepreukazuje, že sadenie stromčekov uskutočnila spoločnosť.“ Záver o uskutočnení
služieb spoločnosťou Colombina, s.r.o. pôsobí zmätočne vzhľadom na dovtedy prezentované závery

správcu danem, ked z tohto tvrdenia podľa žalobcu skôr vyplýva, že správca dane mal v určitom
štádiu napokon presvedčenie, že služby boli realizované spoločnosťou Colombina, s.r.o. Žalobca taktiež
poukázal na skutočnosť, ktorú už namietal v Zápisnici zo dňa 1.12.2020 a síce, že niektorí vypočutí
svedkovia, napr. V. I., V. C. vykonávali práce počas iných období ako kontrolované zdaňovacie obdobie
04-09/2018, a teda boli vykonávané dôkazy za iné zdaňovacie obdobia. S touto námietkou sa snažil

správca dane vysporiadať na str. 35 Zápisnice zo dňa 17.12.2020, avšak odôvodnenie nebolo podľa
názoru žalobcu zrozumiteľné a dostatočné. O nedôslednom prístupe správcu dane, ktorý bol následne
osvojený aj žalovaným, svedčí aj str. 20 napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uvádza „Z vykonaného
dokazovania správcom dane počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplýva, že
predmetné práce nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach t.j. spoločnosť Colombina, s.r.o. a Družstvo

Trentin.", avšak, v kontrolovanom zdaňovacom období v napádanom rozhodnutí - apríl 2018 neboli
spochybňované práce od subjektu Družstvo Trentin - ale od subjektu - spoločnosti MA-PE, s.r.o.
Uvedenými rozpormi a nezrovnalosťami rozhodnutia správcu dane, ktoré neboli nijako vysvetlené a
riešené žalovaným v napádanom rozhodnutí a teda ich možno považovať aj za rozpory napádaného
rozhodnutia, došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správca dane dospel k záveru, že fakturované
služby deklarované spoločnosťou Colombina, s.r.o. neboli touto spoločnosťou vykonané, správca dane

vypočul osoby, ktoré potvrdili, že lesné práce pre spoločnosť ForestGan s.r.o. vykonali živnostníci,
neplatitelia DPH Vladimír Horváth VH LES s.r.o. V. C., V. I., K. F. (manžel E. F.), G. U., spolu s
ďalšími osobami ako sú ich rodinní príslušníci a ich blízke osoby v počte 5 až 9. Práce v lese
pre spoločnosť ForestGan s.r.o. vykonávajú pravidelne aj študenti ako brigádnici počte 11 osôb. Z
ústnych pojednávaní s uvedenými živnostníkmi správca dane zistil nezrovnalosti medzi fakturovaným

obdobím vykonávaných prác a ich reálnym vykonaním, t.j. lesopestovné práce boli vykonávané v jarných
a letných mesiacoch roku 2018, nielen v jesenných mesiacoch ako to deklarujú faktúry. Žalobcom
tak neboli splnené podmienky pre uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/
zákona o DPH. Hlavnými dôkazmi, ktoré boli podkladom, a z ktorých správca dane vychádzal pri
vylúčení faktúr nároku na odpočítanie dane od dodávateľa Colombina, s.r.o., boli skutočnosti, že konateľ

dodávateľa počas ústneho pojednávania nepredložil správcovi dane žiadne doklady (faktúry, dodacie
listy, objednávky, úhrady) vystavené pre odberateľa ForestGan, s.r.o. za dodanie služieb, bývalý konateľ
Colombina, s.r.o. pán A. B. (ZUP zo dňa 21.8.2019) predložil správcovi dane len preberací protokol
zo dňa 28.02.2019, ktorým mal odovzdať pri predaji obchodného podielu novému spoločníkovi a
konateľovi Colombina, s.r.o. pánovi A. C. celkovú agendu dokumenty obchodnej spoločnosti Colombina,

s.r.o. Z vyjadrenia nového konateľa spoločnosti. pána A. C. (ZUP zo dňa 25.09.2019) vyplynulo, že
žiadne doklady ani účtovnú agendu uvedené v preberacom protokole od predchádzajúceho konateľa
spoločnosti Colombina, s.r.o. neprevzal, správcovi dane sa nepodarilo získať účtovné doklady
spoločnosti Colombina s.r.o. ani miestnym zisťovaním dňa 16.09.2019 vykonaným v účtovnej kanceláriiDAMEJ, s.r.o., Ružomberok, Podhora 40, od pani J. D., ktorá viedla spoločnosti Colombina, s.r.o.
účtovníctvo za rok 2018. Ďalšími podstatnými dôkazmi, ktoré boli podkladom pri rozhodovaní správcu
dane boli výpovede svedkov zamestnancov spoločnosti Colombina, s.r.o. p. K. I., p. G. I., p. E. L.

ako aj bývalého a súčasného konateľa spoločnosti. Výpovede svedkov – zamestnancov dodávateľa
nepotvrdili vykonávanie lesopestevných prác, nakoľko v tom čase vykonávali pre spoločnosť Colombina,
s.r.o. stavebné murárske práce na výstavbe Lidla Liptovskom Mikuláši. Bývalý konateľ spoločnosti
Colombina, s.r.o. p. A. B. do zápisnice dňa 21.08.2019 formálne potvrdil vykonanie predmetných prác,
avšak vymenoval práce, ktoré údajne vykonali, ako aj lokalitu ako Partizánska Ľupča a Liptovská Osada

a vymenoval osoby, ktoré prácu vykonali. Svedok však nevedel preukázať svoje formálne tvrdenie o
dodaní služieb, pretože nedisponoval žiadnymi dokladmi, účtovníctvom ani neuviedol bližšie skutočnosti
a okolnosti súvisiace s fakturovanými službami pre ForestGan s.r.o., ktoré by správcu dane presvedčilo
o pravdivosti uvádzaných tvrdení. Neprejavil väčšiu súčinnosť a neposkytol žiadne ďalšie informácie o
fakturovaných službách, ktoré mal vykonať pre odvolávajúceho sa. Svoje tvrdenia pán A. B. nepreukázal
žiadnymi dokladmi, uviedol však, že lesopestovné práce vykonali osoby, ktorých mená správcovi

dane oznámil dodatočne predložením zoznamu osôb. Táto skutočnosť sa však nepotvrdila, vyjadrenia
vypočutých osôb správcom dane, činnosť predmetných lesopestevných prác nepotvrdili, naopak správ
uviedli, že vykonávali úplne iné práce a to stavebné činnosti. Zároveň správca dane z registračných
listov a mesačných hlásení zaslaných do Sociálnej poisťovne spoločnosťou Colombina, s.r.o. ako aj
z dohôd o pracovnej činnosti zamestnancov zistil, že zamestnanci boli prijatí do pracovného pomeru

na výkon činnosti pomocné stavebné práce. B. A. B. v zápisnici o ústnom pojednávaní na otázku
akú konkrétnu ekonomickú činnosť vykonávala spoločnosť Colombina s.r.o. v roku 2018, odpovedal, že
väčšinou stavebné lesné práce. Ďalej na otázku správcu dane, ako boli faktúry spoločnosti Colombina,
s.r.o. pre spoločnosť ForestGan s.r.o. uhradené, pán A. B. uviedol, že hotovosťou, peniaze prebral
on osobne od pána F.. Pokladničný doklad vystavoval pán B. alebo chlapci na stavbe. Na základe

všetkých týchto informácií a vyjadrení vypočutých osôb bolo preukázané, že spoločnosť Colombina,
s.r.o. žiadne lesopestovné práce deklarované faktúrami spoločnosti ForestGan s.r.o. neposkytla,
nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť vykonávala stavebné práce, čo potvrdili
bývalí zamestnanci spoločnosti Colombina, s.r.o. ako aj bývalý konateľ pán A. B. v jednotlivých
odpovediach na otázky správcu dane zápisnice na ústnom pojednávaní. Zo zistených skutočnosti

vyplýva, že pán F. viedol evidenciu osôb a presné informácie o tom, kto vykonal práce v komu má za
vykonanú prácu v lese zaplatiť akej výške. Práce v lesopestovnej činnosti boli vykonané tiež osobami
marginalizovaných skupín, ale ani jedna z osôb, nebola zamestnancom spoločnosti Colombina, s.r.o.
ani jej subdodávateľom. Nikto z oslovených svedkov spoločnosť Colombina s.r.o., konateľa spoločnosti
a ani osoby, ktoré by mali pracovať pre spoločnosť Colombina s.r.o. nepoznali a neprišli nimi pri výkone

prác v lese do kontaktu. V súvislosti s vylúčením faktúry z nároku na odpočítanie dane od dodávateľa
Družstvo Trentin žalovaný zopakoval rovnaké skutočnosti ako v rozhodnutí o odvolaní. Žalovaný mal
za to, že rozhodnutia správnych orgánov obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne
odôvodnené. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v platnými právnymi predpismi. Správca
daneakoajžalovanýaplikujúczásaduvoľnéhohodnoteniadôkazovpodľa§3ods.3Daňovéhoporiadku

s prihliadnutím na jeho povinnosť, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie.

5. Žalobca v replike uviedol, že správne orgány postupovali šikanózne so svojvoľným prekrúcaním
skutočností tak, aby mohli spochybniť uplatnený nárok na odpočet dane.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP

vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa obaja účastníci nezúčastnili. Po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.
Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa
05.10.2023 (§ 137 ods. 3 SSP).

7. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.8. Podľa § 3 ods. 1, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov – (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

9. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

10. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

11. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

12. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

13. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,

ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Právo odpočítať daň z fakturovaného tovaru alebo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

15. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

16. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane vznikne len vtedy, ak vznikla daňová
povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia 19 ods. 2 zákona o DPH.

17. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou

podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

18. Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

19.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.
a/ uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy

vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
31S/140/2021 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/140/2021.21. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, žalovaného a administratívneho spisu dospel
senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom
a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k

vydaniunapadnutéhoaprvostupňovéhorozhodnutia.Správcadanevykonalvovecirozsiahle,efektívne,
dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah
administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje
úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav
správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v

napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane
a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoločnosť Colombina s.r.o. ako
dodávateľ žalobcu nedodala pre žalobcu služby – lesopestovné práce uvedené na sporných faktúrach,
pričom žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočet dane z dodávateľských faktúr od uvedeného
dodávateľa, ako aj záver, že bolo preukázané, že plnenie na základe faktúry od dodávateľa Družstvo

Trentin nebolo dodané, je opodstatnený.

22. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane
dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a

informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane
nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci
čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná,
akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom
konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých

sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane
právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo
daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný
hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí

zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
Zásadaobjektívnejpravdyovládajúcadaňovékonanienepredstavujeabsolútnupovinnosťsprávcudane
viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu
(žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,
nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom

dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to
predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane
v priebehu konania k dispozícii.

23. Splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods.
1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je,
aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. V okamihu, keď správca
dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom
konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v

postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej
transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne
uvádza v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží
predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným
šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým

únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a
C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový
subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom

leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH
uznanýakooprávnený(rozsudokNSSRzodňa23.06.2010,sp.zn.2Sžf/4/2009vspojenísrozhodnutím
ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).24. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd
uvádza,žezákonodarcazdôvoduzabráneniaľahkejzneužiteľnostipožaduje,abyplatiteľ,ktorýnárokna
odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ

teda žalobca tvrdil, že došlo k dodaniu služieb dodávateľmi Colombina s.r.o. a Družstvo Trentin, ako
aj k uhradeniu faktúr súvisiacich s takýmto dodaním tovaru tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní,
bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Keď správca dane spochybnil dôveryhodnosť údajov
na sporných faktúrach, mal žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že
k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami

(dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na
preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. Správny
súd podčiarkuje, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie
zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na
odpočet DPH priznaný. Správca dane úkonom z 26.03.2020 (č.l. 114 administratívneho spisu) žalobcu
podrobne oboznámil so skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou, s pochybnosťami správcu dane

a súčasne ho v súlade s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval na vyjadrenie k nim a na preukázanie
pravdivosti predložených podkladov a tvrdení. Dôkazné bremeno tak zreteľne bolo na žalobcovi, ktorý
(okrem svojich tvrdení) nepredložil žiadny ďalší dôkaz, ktorý by osvedčil dodanie služby deklarovaným
dodávateľom prípadne inou zdaniteľnou osobou. Aj túto žalobcovu námietku uvedenú v správnej žalobe
hodnotil správny súd ako nedôvodnú.

25. Žalobca v konaní nedoložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturovaný tovar a služby
boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou Colombina, s.r.o.), resp.
v prípade dodávateľa Družstvo Trentin, že vôbec došlo k ich dodaniu žalobcovi. V prípade dodávateľa
Colombina, s.r.o. správca dane nadobudol pochybnosti okrem iného aj tým, že sporné faktúry boli

vystavené dodávateľskou spoločnosťou pre žalobcu v predmetnom zdaňovacom období, ktorá nemala
personálne, materiálne ani majetkové pomery na zabezpečenie dodávok, pričom konateľ spoločnosti,
ktorý mal zabezpečiť dodávky nevedel uviesť podstatné okolnosti obchodu, resp. uvádzal nepravdivé
okolnosti (výkon prác označenými pracovníkmi), ktoré vyvrátili svedecké výpovede jeho zamestnancov.
Súčasne aj preverovanie dokladov v Sociálnej poisťovni, resp. svedecké výpovede tretích osôb

nepreukázali, že by dodávateľ žalobcu sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na dodávke lesopestovných
prác. Svedok A. B. uviedol vo svedeckej výpovedi skutočnosti, ktoré sa nepotvrdili (odovzdanie
dokladov), resp. vlastní zamestnanci poskytli iný obraz o vykonávaní prác ako tvrdil svedok. Potom jeho
svedecká výpoveď nemôže vierohodne preukázať tvrdené dodávky služieb, keď v konečnom dôsledku
nikto z osôb zainteresovaných na dodávke služieb, tohto svedka nepozná, ani ho nevidel. Rovnako sám

žalobca (jeho konateľ) nevedel uviesť bližšie okolnosti ohľadne poskytovaných služieb, pričom v konaní
bolo preukázané (svedeckými výpoveďami), že si viedol podrobnú evidenciu osôb, ktoré vykonávali
lesopestovné práce, pričom mal na tieto osoby aj tel. kontakt. Až dokazovaním správcu dane boli zistené
niektoré z osôb, ktoré boli vypočuté, avšak v ničom nepotvrdili tvrdené dodávky dodávateľa pre žalobcu.
Žalobca teda disponoval dôkazmi, ktoré by teoreticky preukázali dodávku lesopestovných prác, avšak

tieto vedome nepredložil a tým, si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Správny súd konštatuje, že je
neštandardné v obchodnom styku nepoznať pri lesopestovných činnostiach mená, adresy pracovníkov
poskytnutých tretím subjektom, nemať na nich priamy kontakt, v prípadoch keď konateľ žalobcu s nimi
trávil každý pracovný deň, zadeľoval im prácu a kontroloval ich činnosť. Ak však žalobca takýmto
dokladmi disponuje a predkladá len faktúry, ktoré nie sú dostatočne preukázané v procese preverovania,

vystavuje sa sám riziku tak, ako v tomto prípade, že neunesie dôkazné bremeno. Správny súd uvádza,
ževšetkytietoskutočnostioprávnenenavodzujúvznikpochybnostísprávcudaneoreálnomuskutočnení
dodania služieb žalobcovi spoločnosťou Colombina, s.r.o.

26. Na základe zistení správcu dane boli pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní

služieb práve dodávateľom Colombina, s.r.o., uvedeným na sporných faktúrach, oprávnené. Aj podľa
správneho súdu je nepravdepodobné a neštandardné, aby žalobca nemal vedomosť o tom s kým
komunikoval (vzhľadom na odstup času) a súčasne o komunikácii nemal žiaden dôkaz a rovnako tak
konateľ jeho dodávateľa. Naopak, možno konštatovať, že správca dane riadne viedol dokazovanie,
z ktorého vyplynuli riadne závery, že pán F. viedol evidenciu spôsobom, z ktorej mal presné informácie

o tom, kto vykonal práce a komu má za vykonanú prácu v lese zaplatiť a v akej výške. Práce v
lesopestovnej činnosti boli vykonané tiež osobami marginalizovaných skupín, ale ani jedna z osôb,
nebola zamestnancom spoločnosti Colombina, s.r.o. ani jej subdodávateľom. Nikto z oslovených
svedkov spoločnosť Colombina s.r.o., konateľa spoločnosti a ani osoby, ktoré by mali pracovať prespoločnosť Colombina s.r.o. nepoznali a neprišli s nimi pri výkone prác do styku. Vo svetle týchto
okolností je nevyhnutné prijať záver, že dodávateľ služieb tieto žalobcovi neposkytol, ale tento si ich
zariadil sám, resp. mu ich poskytli, tak ako to správne uzavrel správca dane a žalovaný, neplatcovia

DPH, a preto v súlade s § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH nemá nárok na odpočítanie DPH, nakoľko
neboli služby poskytnuté platiteľom. Tento záver správnych orgánov vzhľadom na zistené skutočnosti je
oprávnený a správny. Žalobca sa bránil tým, že ide o spoluprácu s marginalizovanou komunitou a tam
sa nedá predpokladať taká miera vedenia dokladov, aby tento obchod bol bezproblémový. Správny
súd s uvedeným súhlasí, ale potom je potrebné dodať to, že od predstaviteľa spoločnosti, ktorý si je

vedomý uvedených skutočností, sa dá logicky očakávať, že bude vedieť jasne uviesť a zdokladovať
svoje obchody, a to nielen v rozsahu komu službu poskytuje, ale i od koho ju nadobudol. Vzhľadom
na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia
skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet dane za zdaňovacie obdobie máj
2018 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre
odpočet DPH uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V tejto súvislosti

správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia veci ako neopodstatnenú,
keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných
podmienok na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa Colombina s.r.o., čím porušil § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Právne posúdenie v danej veci je podľa názoru správneho
súdu správne.

27. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal v početných
bodoch správnej žaloby, čím mali byť porušené jeho práva vyplývajúce z Daňového poriadku, zo zákona
o DPH, je potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola a po nej nasledujúce vyrubovacie konanie, zavŕšené
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a naň nadväzujúce odvolacie konanie, neprebiehali bez

vedomosti a už vôbec nie bez aktívnej ingerencie žalobcu ako účastníka administratívneho konania.
Žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane
prostredníctvom práv prináležiacich mu Daňovým poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam
správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle Daňového poriadku zaujímal stanoviská,
s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa

týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť
oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a
efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho
tvrdení.Správnysúdmáďalejzato,žesprávneorgánynáležitezistiliskutkovýstav,keďdospelikzáveru,
že nebola preukázaná dodávka služieb subjektom uvedeným na faktúrach, a že žalobca v tejto časti

neuniesol dôkazné bremeno, pričom naviac identifikovali subjekty, ktoré reálne služby poskytli. Rovnako
tak má správny súd za to, že závery správnych orgánov uvedené v rozhodnutiach zodpovedajú obsahu
administratívneho spisu a majú v ňom oporu, pričom vec správne orgány aj správne posúdili na podklade
zisteného skutkového stavu a rozhodnutie aj dostatočne odôvodnili.

28. Správny súd ďalej konštatuje, že došlo k posunu judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republikypridodávkachtovarovaslužieboddeklarovanéhododávateľavychádzajúczjudikatúrySDEÚ,
ktorý v rozsudku vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s.r.o. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství
(ďalej iba „rozsudok Kemwater“), v bode 40 uviedol, že „Odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva na
odpočítanie DPH z dôvodu, že skutočny´ dodávateľ dotknuty´ch tovarov alebo poskytovateľ dotknuty´ch

služieb nebol identifikovany´ a táto zdaniteľná osoba nepreukázala, že tento dodávateľ mal postavenie
zdaniteľnej osoby, hoci zo skutkovy´ch okolností jasne vyply´va, že uvedeny´ dodávateľ mal nevyhnutne
toto postavenie, by totiž bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ako aj s judikatu´rou pripomenutou
v bodoch 26 až 30 tohto rozsudku. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uvádza vnu´troštátny su´d,
nemožno od zdaniteľnej osoby v každom prípade vyžadovať, aby v prípade, že skutočny´ dodávateľ

dotknuty´ch tovarov alebo poskytovateľ dotknuty´ch služieb nebol identifikovany´, preukázala, že tento
dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, aby si mohla uplatniť toto právo.“
Závery rozsudku Kemwater je možné zhrnúť nasledovne:
- uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná

pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je.
- dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje
odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú´ osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže
považovať za splnenú´ i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.Pokiaľsadeklarovaný´dodávateľuvedený´nafaktúrelíšiodskutočnéhododávateľa,osobeuplatňujúcej
si odpočítanie dane môže byť odopreté odpočítanie dane pokiaľ nebude preukázané (tým kto si právo
na odpočítanie dane uplatňuje), že skutočný´ dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou, alebo neexistujú´

osobitné skutkové okolnosti (ktoré správca dane môže samostatne identifikovať), ktoré preukazujú´, že
skutočný´ dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou.
Vo vyššie uvedených prípadoch nie je potrebné preukazovať podvodné konanie, resp. vedomosť o ňom.

29. Rozsudok Kemwater podľa správneho súdu je potrebné vnímať ako spresnenie a doplnenie

predchádzajúcej judikatúry s ohľadom na argumentáciu týkajúcu sa nepreukázania deklarovaného
dodávateľa. V prejednávanej veci ide o situáciu, keď bolo finančnými orgánmi jednoznačne preukázané,
že síce k dodaniu služby lesopestevných prác došlo, pričom dodávateľom nebola spoločnosť uvedená
na faktúre- spoločnosť Colombina, s.r.o., ale dodávateľmi boli tretie osoby, neplatcovia DPH. Daňové
orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania,
a to v rozsahu postačujúcom na záver o nepreukázaní dodania služieb dodávateľom Colombina, s.r.o.

Na základe nimi vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 zákona
o DPH potom vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom
zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne
realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované na sporných faktúrach, pričom správca
dane preukázal, že tieto služby boli poskytnuté neplatiteľmi DPH, a žalobca, ktorý mal podrobné

záznamy a dôkazy tieto neposkytol správcovi dane. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov
so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jej materiálno-technické
či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil
náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť.

30. V prípade dodávateľa Družstvo Trentin správca dane vyjadrením konateľa žalobcu p. F.
a výpoveďami svedkov H. I. a B. B. preukázal, že lesopestovné práce neboli dodané Družstvom
Trentin žalobcovi, ale priamo spoločnosti PM SYSTEM, s.r.o., a teda žalobca hodnoverným spôsobom
nepreukázal, že služby mu boli dodané (dodávateľom Družstvo Trentin), čím nebolo preukázané, že
podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH došlo k vzniku daňovej povinnosti, a preto nevzniklo žalobcovi právo

na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. l a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.
1 písm. a) zákona o DPH. Naopak, konateľ p. F. mimo iného uviedol, že Družstvo Trentin nepozná,
fakturovaný tovar bol dodaný priamo PM SYSTEMS, a.s. a faktúra od Družstva Trentin mu prišla poštou.
Žiadne iné písomné dôkazy okrem už predložených nepredložil. Na základe dohody so zástupcom
PM SYSTEMS, a.s. sa dohodli, že spoločnosť ForestGan s.r.o. vstúpi do fakturačného reťazca. Bývalý

predseda Družstva W. G. B. síce ústne potvrdil vykonávanie lesopestovných činností žalobcom, avšak
tieto tvrdenia ničím nepreukázal. Podpredseda družstva H. I. nemal žiadnu vedomosť o vykonávaní
lesopestovných prác, nakoľko sa zameriavali na stavebné práce. Výpovede uvedených svedkov, ktoré
si vzájomne odporujú, boli vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach s logickým a veci priliehavým
záverom správcu dane a žalovaného o tom, že žalobcovi služby, resp. tovar touto spoločnosťou (ani

inou osobou) dodané neboli.

31. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti
predmetných obchodov, o identite skutočného dodávateľa na základe sporných faktúr sú založené
na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia

tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú
rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného
na sporných faktúrach a skutočných dodávateľov služby. Správca dane mal právo preveriť existenciu
zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však
povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť

vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť
svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Postup správcu
dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich
vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení,
vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým

stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie
nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena
na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené.
Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno,je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol,
nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.

32. Správny súd tiež konštatuje, že nezistil v správnom konaní žalobcom tvrdené nesprávne
vyhodnocovanie svedeckých výpovedí. Správne orgány vyhodnotili správne svedecké výpovede
s ohľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci. Správny súd tiež uvádza, že s ohľadom na zistený
skutkový stav, nebolo potrebné opätovné vypočutie svedka A. B., ktorý už vypočutý bol (žalobca bol
pri výsluchu prítomný), pričom jeho svedecká výpoveď nebola vierohodná a naviac mal s konateľom

žalobcu dlhodobý priateľský vzťah. Žalobca nepreukázal, že služby mu skutočne poskytol dodávateľ
uvedený na faktúre, pričom túto dodávku vôbec nepreukazuje výpoveď svedka A. B., ktorá bola
vyhodnotená oprávnene ako nedôveryhodná a nepreukazná, resp. bolo v rozpore s výpoveďami ďalších
osôb. Rovnako tak tvrdenia žalobcu (jeho konateľa) nie sú spôsobilé dosvedčiť reálnosť dodávky
služieb dodávateľom, keď žalobca napriek tomu, že zo svedeckých výpovedí je preukázaná existencia
podrobných písomných záznamov, tak tieto nepredložil na overenie. Neobstojí ani námietka o existencii

časti účtovníctva dodávateľa, nakoľko z toho boli zisťované potrebné skutočnosti, pričom existujúce
dohody o vykonaní práce, nepotvrdili dodanie tvrdených služieb (viď výpovede svedkov). Rovnako tak
čestné vyhlásenia predložené žalobcom nie sú spôsobilé preukázať tvrdenia žalobcu, nakoľko v nich
nie sú zachytené podrobnosti a sú prezentované v teoretickej rovine, pričom lesník, ktorý bol vypočutý,
nevedel uviesť žiadne bližšie skutočnosti ohľadne osôb, ktoré vykonávali práce. Súčasne svedok D. C.

posúdil okolnosti tak, že pracovníci patrili žalobcovi, čomu svedčí aj listina predložená týmto svedkom,
o ktorej konateľ žalobcu tvrdí, že podpis na nej nie je jeho. Výpovede svedkov H. I. a B. boli taktiež
vyhodnotené v súlade s ich obsahom a najmä v nadväznosti na iné dôkazy (najmä výpoveď p. F.,
z ktorou boli tvrdenia B. B. v rozpore) Správny súd nevidel porušenie procesných práv žalobcu v postupe
správcudaneaniporušeniezásadyindubiomitius,resp.vykladaniedôkaznéhobremenananeprospech

žalobcu.

33. K námietke žalobcu, že správca dane mal požiadať o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej
kontroly podľa § 46 ods. 10 zákona a nepožiadaním o predĺženie lehoty a nerešpektovaním vyjadrenia
v rámci daňovej kontroly došlo k významnej vade zákonnosti Protokolu, možno súhlasiť so záverom

žalovaného a správcu dane o nezapracovaní vyjadrenia do protokolu správcom dane z dôvodu, že
bolo podané po lehote stanovenej vo výzve a bolo doručené po odoslaní protokolu. Prerokovanie
vyjadrenia k výzve spolu s prerokovaním pripomienok k protokolu, bolo procesne správne, v súlade s
Daňovým poriadkom a uvedené nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Námietka žalobcu, že mal byť
upozornený na znovu plynutie lehoty, resp. mu malo byť umožnené sa vyjadriť je rovnako nedôvodná,

nakoľko podanie žalobcu bolo podané po lehote. Správne orgány správne uzavreli, že od 25.04.2020
platila novela zákona č. 67/2020 Z. z. (č. 96/2020 Z.z.), podľa ktorej v zmysle § 6 ods. 3, ak daňový
subjekt nepožiada o prerušenie daňovej kontroly podľa odseku 1, pri úkonoch v daňovej kontrole sa
odpustenie zmeškania lehoty podľa § 4 neuplatní. Lehoty na vykonanie úkonov začnú plynúť odznova.
Lehota15dnínavykonanieúkonuzačalaplynúťodznovaaskončila10.05.2020.Skutočnosť,žepodanie

daňového subjektu (Vyjadrenie a predloženie dôkazov II.) evidované pod č. 233425/2020 doručené
správcovi dane dňa 22.05.2020, bolo prerokované dňa 17.12.2020 spolu s prerokovaním pripomienok
k protokolu, nakoľko podanie daňového subjektu bolo na daňový úrad doručené po odoslaní protokolu
je potrebné posúdiť ako správny procesný postup, ktorým neboli odňaté práva žalobcovi. Správca dane
dňa 17.12.2020 v zmysle ustanovenia 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval s odvolávajúcim sa

všetky pripomienky a dôkazy k Protokolu č. 100928545/2020 zo dňa 21.05.2020 z daňovej kontroly dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl 2018 až september 2018, ktoré boli podané cez ÚPVS
vrátane vyjadrenie zo dňa 21.05.2020, čím zachoval práva žalobcu.

34. K námietke žalobcu, ktorou poukazoval, že správcovi dane navrhoval vykonanie miestneho

zisťovania, ktoré nebolo vykonané správny súd konštatuje, že táto nie je dôvodná. Správca dane s
týmto návrhom sa zaoberal a vysporiadal už v protokole z daňovej kontroly, rovnako aj žalovaný vo
svojomrozhodnutí.Miestnezisťovaniebynemohlopriniesťtakénovéskutočnosti,ktorébybolispôsobilé
odstrániť pochybnosti správnych orgánov, a to či lesopestovné práce boli vykonané konkrétnym
dodávateľom služieb napr. spoločnosťou Colombina, s.r.o. Správny súd konštatuje, že v tomto prípade

nebolo rozhodujúcim, či služba bola vykonaná a poskytnutá ďalej, ale či ju vykonal platiteľ DPH, čo
v konaní preukázané nebolo.35. Námietka žalobcu vo vzťahu k potrebe vykonania dokazovania listinnými dôkazmi preukazujúcimi,
že dodávateľ Družstvo Trentin uviedol obchodné prípady v kontrolných výkazoch, je neopodstatnená.
Samotné doklady majúce charakter formálnej podmienky pre odpočítanie dane môžu byť základom pre

vyhovenie požiadavke žalobcu len za splnenia aj materiálnej podmienky odpočítania dane – reálnej
existencie plnenia, ktoré bolo spochybnené na základe rozsiahleho dokazovania. Toto dokazovanie
a jeho výsledky boli následne argumentačne podrobne vysvetlené v prvostupňovom i odvolacom
rozhodnutí. Možno konštatovať, že skutkový základ pochybností finančných orgánov o reálnosti
obchodov deklarovaných predloženými faktúrami je dostatočne jasný, pričom dôkazy na preukázanie

opaku žalobca v správnom konaní neprodukoval.

36. Správny súd k namietaným nesprávnym, nepresným alebo nejasným formuláciám správnych
orgánov uvádza, že tieto nemali ani nemohli mať za následok nezákonnosť napadnutého
a prvostupňového rozhodnutia, nakoľko tieto individuálne správne akty boli v celom ich kontexte určité
a zrozumiteľné. Z judikatúry najvyšších súdnych autorít plynie, že prípadné jednotlivé nepresnosti

odôvodnenia rozhodnutia verejnej správy nespôsobujú automaticky jeho nezákonnosť ako celku.
Rozhodnutia a aj konanie, ktoré mu predchádzalo je potrebné posúdiť v kontexte konkrétnych
skutočností, ktoré v tomto prípade s ohľadom na všetky okolnosti možno posúdiť ako konanie vedené
riadne s vecne správnym rozhodnutím, v ktorom nedošlo k porušeniu práv žalobcu, pričom bol náležite
zistený skutkový stav, s riadnym a preskúmateľným rozhodnutím.

37. Ďalší obsah správnej žaloby tvoria názory, vyjadrenia, polemiky a prejavy nesúhlasu žalobcu
s napadnutým rozhodnutím a postupom, ktorý mu prechádzal. Vo vzťahu ku kvalite takýchto žalobných
námietok považuje správny súd za potrebné poukázať na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že

zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie
zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie
alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie
právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola
odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké

vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení,
teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je
možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“ Z uvedeného vyplýva, že bez
vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia,
t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení dôkazov a pri právnom posúdení veci

a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate
nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu
s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho
významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho
zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého

rozhodnutia.

38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť žalobných námietok žalobcu, správny
súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

39. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a
contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej
sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.