Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/69/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416212399
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4416212399.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu

JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: A. A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C., D. E. F. XXXX/XX, zast. JUDr. Ema Zacharová advokát s. r. o., Nové Zámky,
Forgáchova bašta 7, IČO: 47 237 023, proti žalovaným: 1. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. B. XXX,
zast. JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou, Bratislava, Ružová dolina 10, IČO: 31 785 484 a 2. All
99 s. r. o., so sídlom Hurbanovo, Zelený Háj 1968/123, IČO: 47 513 799, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Vlasta Suchanová, s. r. o., Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 53 344 294, o určenie neplatnosti
právneho úkonu a nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové

Zámky zo dňa 25. februára 2022 č. k. 13C/254/2016-919 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v časti o nahradenie prejavu vôle
žalovaného v 1. rade na kúpnej zmluve so žalobkyňou zamietol. Výrokom II. súd žalobu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade dňa 04. 05. 2016, zamietol. III. Súd
priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške. IV. Súd zrušil neodkladné

opatrenie OS Nové Zámky 13C/254/2016-64 zo dňa 01. 08. 2016.

1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 3, § 34, § 37 ods. 1, 2, § 39, § 50a,§ 575 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 137 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané z listinných dôkazov, že žalovaný v 1. rade
dňa 14. 03. 2014 uzavrel kúpnu zmluvu s p. J., ktorou od nej kúpil všetky nehnuteľnosti, ktoré mali byť

predmetom budúcej kúpnej zmluvy, ktorú v rovnaký deň žalobkyňa ako budúca kupujúca a žalovaný v
1. rade ako budúci predávajúci uzavreli s tým, že v lehote 2 rokov za dohodnutú kúpnu cenu žalovaný v
1. rade odpredá tie isté nehnuteľnosti žalobkyni. Taktiež je z listinných dôkazov nesporne preukázané,
že dňa 04. 05. 2016 žalovaný v 1. rade uvedené nehnuteľnosti odpredal žalovanému v 2. rade, ktorý
je ako ich výlučný vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami
sporné a súd ich považuje za nesporné a preukázané.

1.3. Zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo 14. 03. 2014 v bode I.1.) je zrejmé, že jej predmetom bolo
vyhlásenie žalovaného v 1. rade o tom, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej vo forme notárskej
zápisnice NZ 10107 nadobudne vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam v kat. území C., v
bode II. sa zaviazal budúcej kupujúcej odpredať ich do jej výlučného vlastníctva a budúca kupujúca sazaviazala ich od neho odkúpiť a zaplatiť za ne kúpnu cenu 66 000 eur (bod III.1) a tiež to, že strany
zmluvy sa dohodli, že kúpnu zmluvu uzatvoria najneskôr do 14. 03. 2016 (bod IV.).

1.4. Bolo tiež nesporné, že, žalovaný v 1. rade predmetné nehnuteľnosti previedol do vlastníctva
žalovaného v 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 04. 05. 2016, t. j. po uplynutí lehoty, v ktorej podľa Zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve zo 14. 03.2014 mala byť uzavretá kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade
ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou. V tomto čase teda nebol viazaný svojím záväzkom zo
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nedošlo k porušeniu podmienok uvedenej zmluvy o budúcej zmluve a

ani k porušeniu zákona, a to ani pre prípad, že by uvedená zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola platná.

1.5. Aj z uvedeného je zrejmé, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.
rade v dohodnutej lehote nedošlo. Zásadnou pre rozhodnutie v tejto veci je potom otázka, kto zavinil
nenaplnenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, resp.
kto porušil jej podmienky. Súd v tomto smere vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom

svedkov a oboznámením ku spisu pripojených listinných dôkazov.

1.6. V bodoch 45. a 46. rozsudku súd poukázal na tvrdenia žalobkyne, ako aj žalovaného v 1. rade
a z obsahu spisu a z výpovedí strán sporu a svedka F. mal za preukázané, že žalobkyňa sama so
žalovaným v 1. rade nikdy ohľadom týchto vecí nejednala, bližšie sa nepoznali, bol to jej druh F., kto

žalovaného v 1. rade s ňou zoznámil a kto jednotlivé podrobnosti zmlúv (nielen zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, ale aj zmlúv o pôžičkách a ďalších) dohadoval, hoci za prítomnosti žalobkyne, a z nezisteného
dôvodu tieto zmluvy neuzatváral F., ale žalobkyňa vo vlastnom mene.

1.7. Pokiaľ ide o výzvu žalobkyne zo dňa 16. 01. 2016, súd konštatoval, že ohľadom existencie

takejto výzvy, otázky jej doručenia žalovanému v 1. rade a pravosti jeho podpisu na nej, sú tu zásadné
nezrovnalosti. Žalobkyňa tvrdila, že pokiaľ ide o grafologický rozbor A. I., treba uviesť, že nejde o
znalecký posudok (a to ani súkromný), ako ho pozná CSP a tiež hlavne to, že vychádza iba z kópie
tejto výzvy, čo evidentne znemožňuje nesporné potvrdenie otázky pravosti daného podpisu, pretože
na také skúmanie je nevyhnutne potrebný originál listiny. Je na ťarchu žalobkyne, ako strana sporu,

ktorá niečo tvrdí, že nedokázala v konaní predložiť originál tejto výzvy, a pokiaľ sa ňou tvrdenú otázku
preukázať v konaní nepodarilo, neuniesla svoje dôkazné bremeno. Navyše, podľa obsahu tejto výzvy
mali byť podpísané 4 jej vyhotovenia, preto nie je zrejmé, ako je možné, že žalobkyni sa ani jedno z 2,
ktoré jej mali zostať, nezachovali, a že originál dala vraj omylom žalovanému v 1. rade, keď originály
mali byť 4. Na takýto vysoko sporný dôkaz súd preto neprihliadol.

1.8. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobkyňa nebola
finančne pripravená splniť svoj záväzok voči predávajúcemu a uhradiť mu kúpnu cenu. Je vykonaným
dokazovaním preukázané, že žalobkyňa si opakovane požičiavala, a to od žalovaného v 1. rade peniaze
(pritom v nižších sumách) a ani splátky z nich riadne neplatila, preto jej tvrdenie o tom, že mohla

kúpnu cenu v sume 66 000 eur vyplatiť, je nepravdepodobné, podľa názoru súdu iba účelové a ničím
nepodložené. Ani jej tvrdenia o tom, že peniaze by jej požičala A. F., nie sú dostatočným dôkazom, ako
ani to, že táto osoba na svojom účte disponovala takou hotovosťou. Nie je relevantné, či A. F. mala alebo
nemala hotovosť dosahujúcu výšku kúpnej ceny medzi stranami dohodnutú, pretože relevantné je len
to, či takou sumou disponovala žalobkyňa sama. Pokiaľ tvrdí, že áno a že si peniaze mohla požičať, je

zarážajúce, že túto skutočnosť nedeklarovala už v čase, kedy ešte 2-ročná lehota na uzavretie kúpnej
zmluvy plynula, resp. že si tieto prostriedky nepožičala hneď v čase kúpy týchto nehnuteľností od J..
Podľa názoru súdu je tým preukázané iba to, že síce žalobkyňa alebo presnejšie jej druh F. mali záujem
kúpiť predmetné nehnuteľnosti, ale nemali na to peniaze a zároveň vyvrátené tvrdenie žalobkyne, že to
bol žalovaný v 1. rade, kto chcel do týchto nehnuteľností investovať (viď aj bod 55. tohto rozsudku).

1.9. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne o tom, že nevedela, kde žalovaný v 1. rade býva, že ho hľadala
na K. dňa 02. 03. 2016 a o tom, že ho nevedela nájsť, je jednoznačne preukázané, že jednak to, že
žalovaná síce bola na K. (a možno sa aj pokúšala žalovanému doručiť výzvu ), ale nebolo to dňa 02.
03. 20216 (čo jednoznačne vo svojom vyjadrení vyvrátil E.), ale až neskôr, v máji 2016 alebo neskôr,

čo je jednoznačne po uplynutí lehoty 2 rokov na uzavretie kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o to, či žalobkyňa
vedela, kde žalovaný v 1. rade býva (a či teda mala možnosť ho kontaktovať a žiadať ho o uzavretie
kúpnej zmluvy), boli vypočutí viacerí svedkovia ( body 19. a 20. rozsudku), ktorí potvrdili, že žalobkyňa
bola v I. B. (čo nakoniec sama potvrdila), a to aj pred domom žalovaného v 1. rade a na jeho stavbe. Zpohľadu týchto výpovedí sa tvrdenia žalobkyne o tom, že nevedela, kde žalovaný v 1. rade býva a kde
ho nájde, javia ako účelové a nepravdivé.

1.10. Tiež výpisy hovorov z telefónneho čísla žalovaného v 1. rade (keď žalobkyňa potvrdila, že ide o
číslo na jej druha F.) podľa názoru súdu potvrdzujú tvrdenia žalovaného v 1. rade o tom, že s F. boli v
neustálom kontakte a že nemohlo byť pre žalobkyňu a F. problémom žalovaného kontaktovať a že ich
tvrdenia o tom, že zatajovanie sa žalovaného v 1. rade pred nimi, bolo dôvodom, že k uzavretiu kúpnej
zmluvy nedošlo. Zároveň tieto výpisy vyvracajú tvrdenia F. a žalobkyne o tom, že sa im žalovaný v 1.

rade vyhýbal a zatajoval sa, keď je evidentné, že žalovaný v 1. rade s F. telefonoval pomerne často a
aj to, aké dlhé rozhovory to boli.

1.11. Posudzujúc teda otázku toho, kto zapríčinil nenaplnenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, súd,
hodnotiac všetky vyššie uvedené dôkazy jednotlivo a hlavne v ich vzájomnej súvislosti, konštatoval,
že všetky skutkové tvrdenia žalobkyne v konaní prednesené, boli vykonaným dokazovaním buď úplne

vyvrátené, alebo vážne spochybnené a že žalobkyňa v konaní svoje dôkazné bremeno vôbec neuniesla.

1.12. Podľa názoru súdu sa žalovanému v 1. rade nepodarilo úplne jednoznačne preukázať skutočnosť,
že podanie zo dňa 16. 03. 2016, ktorým mu mala žalobkyňa oznámiť, že nemá dostatok prostriedkov,
aby od neho kúpila nehnuteľnosti a žiada ho, aby s predajom počkal, skutočne žalobkyňa podpísala.

V tomto smere preukázanie pravosti jej podpisu nebolo vykonané dokazovanie (ani nebolo navrhované),
avšak tento dôkaz v plnom rozsahu korešponduje s ostatnými dôkazmi o platobnej neschopnosti
žalobkyniajsohľadomnaskutočnosť,žežalobkyňasvojedôkaznébremenovcelomspektreskutkových
okolností neuniesla. Na základe uvedeného preto súd uzavrel, že dôvody nenaplnenia ustanovení
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako budúcim predávajúcim

a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou dňa 14. 03. 2014, sú výlučne na strane samotnej žalobkyni, ktorá
zapríčinila, že v dohodnutej dobe nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade, a preto
jej zanikol nárok na jej uzavretie, ako aj nárok domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného v 1. rade,
a preto súd žalobu v tejto časti zamietol, pričom dôvodom toho, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo,
bolo to, že žalobkyňa nemala dostatok finančných prostriedkov na uhradenie kúpnej ceny.

1.13. Pokiaľ žalovaný v 1. rade previedol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v 2.
rade po uplynutí 2-ročnej lehoty dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ktorú uzavrel so žalobkyňou
a ktorá uplynula dňa 14. 03. 2016, bolo jednoznačne preukázané, že v tomto prípade dňa 04. 05. 2016
konal v súlade so zákonom, dobrými mravmi a neporušil ustanovenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

Súd žalobu zamietol z dôvodu, že nárok žalobkyne domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného
v 1. rade na kúpnej zmluve zanikol prevodom vlastníctva nehnuteľnosti zo žalovaného v 1. rade na
žalovaného v 2. rade pre nemožnosť plnenia (rozsudok NS SR 1 Cdo 107/2006 zo dňa 27. 03. 2007).

1.14. Vzhľadom k tomu, že súd považoval žalobu v časti týkajúcej sa nahradenia prejavu vôle

žalovaného v 1. rade za nedôvodnú a zamietol ju, je zrejmé, že je nutné zamietnuť i žalobu žalobkyne
v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa predmetných nehnuteľností, ktorú uzavrel
žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci dňa 04. 05. 2016 vo forme notárskej
zápisnice L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, spísanej notárkou JUDr. Oľgou Folbovou.
Je tomu tak z dôvodu, že žalobkyňa v situácii, kedy bola z vyššie uvedených dôvodov zamietnutá jej

žaloba v časti o nahradenie prejavu vôle, nemala na určení vyššie uvedenej kúpnej zmluvy za neplatnú,
naliehavý právny záujem.

1.15. Súd skúmal právny záujem ako podmienku procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle §
80 písm. c/ OSP (teraz § 137 CSP), ktorý musí byť naliehavý. Poukázal na novú právnu úpravu, ktorá

pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu.
Pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c/ CSP je žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo tu nie je.
Vyhovujúci rozsudok na základe určovacej žaloby má deklaratórne účinky. V posudzovanej veci je potom
podľa platnej právnej úpravy predmetom konania žaloba na určenie právnej skutočnosti (neplatnosti
právneho úkonu).

1.16. Je zrejmé, že vo chvíli, kedy žaloba žalobkyne na nahradenie prejavu vôle bola zamietnutá,
nemôže mať žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy, ktorý je
nevyhnutným zákonným predpokladom pre jej prípadnú úspešnosť v konaní a bez preukázania ktorej jenutnéžalobuzamietnuť.Žalobuourčenieneplatnostikúpnejzmluvy(zpohľadužalobypodľa§137písm.
d/ CSP), uzatvorenej medzi žalovanými dňa 04. 05. 2016, súd zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobkyne vo vzťahu k tejto časti konania. Po zamietnutí žaloby v časti nahradenia

prejavu vôle žalobkyňa stratila akýkoľvek vlastnícky nárok k uvedeným nehnuteľnostiam, alebo inak
povedané, vzhľadom k zániku jej nároku na uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve stratila akúkoľvek
právnu možnosť stať sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností a ako taká nemôže ani po procesnej
stránkeúspešnežalovaťneplatnosťpredmetnejkúpnejzmluvy.Anivprípadeúspechuvkonaníourčenie
neplatnosti kúpnej zmluvy by sa totiž nemohla stať vlastníčkou týchto nehnuteľností. Preto jej žaloba

podľa § 137 písm. c/ a d/ CSP nie je prípustná. Už aj bez skúmania ďalších dôvodov uvádzaných
žalobkyňou, ako aj skutočností, ktoré podľa nej spôsobujú neplatnosť kúpnej zmluvy, súd by musel
žalobu v tejto časti zamietnuť. Napriek uvedenému, súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
zistil, že predmetné kúpne zmluvy spĺňajú všetky zákonné náležitosti (podľa § 588 a nasl., § 34, § 43 a
§ 47 OZ) a boli podpísané na to oprávnenými osobami a bolo na ich základe aj zavkladované vlastnícke
právo kupujúceho v katastri nehnuteľností.

1.17. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný v 1. rade si na katastri nehnuteľností
uplatňoval neplatnosť kúpnych zmlúv, uzavretých so žalovaným v 2 rade dňa 04. 05. 2016. Taktiež nič
na týchto záveroch nemenia ani žiadne iné právne, či iné kroky strán sporu vykonané v úmysle ochrany
svojich práv (napr. žaloba v konaní Okresného súdu Bratislava III. - bod 26. tohto rozsudku), pretože

samotné tvrdenie ktorejkoľvek strany sporu nemôže spôsobiť samé o sebe neplatnosť akéhokoľvek
právneho úkonu. K nej môže dôjsť len rozhodnutím súdu, k čomu nielenže nedošlo, ale ani sa na
súde žiadna z dotknutých strán sporu takého nároku nedomáhala. Na základe uvedeného preto súd
skonštatoval, že predmetné kúpne zmluvy sú platné. Z vyššie uvedených dôvodov prvoinštančný súd
v oboch častiach konania žalobu zamietol.

1.18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade
priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

1.19. Súd na návrh žalovaného v 2. rade z 24. 10. 2018 podľa § 334 CSP zrušil neodkladné opatrenie,

ktorým zakázal žalovanému v 2. rade nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, nakoľko s ohľadom na
to, že došlo ku zásadnej zmene pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia
boli relevantné pre jeho nariadenie. Došlo totiž v priebehu konania ku kvalitatívnemu posunu v otázke
miery preukázania rozhodujúcich skutočností, keď z pôvodne osvedčenej skutočnosti ohľadne toho, že
žalobkyni zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve svedčí nárok na uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným v

1. rade, po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané (ako je vyššie uvedené), že takýto nárok
žalobkyňa nemá a nie je preto ďalší dôvod k tomu, aby žalovaný v 2. rade nemohol s nehnuteľnosťou
nakladať v plnom rozsahu práv vlastníka.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa vo všetkých jeho

výrokoch a domáhala sa, aby odvolací súd rozhodol vo veci sám tak, že určí za neplatnú kúpnu zmluvu
spísanú v notárskej zápisnici N 198/2016, NZ 15779/2016 notárkou JUDr. Oľgou Folbovou, so sídlom
v Senci dňa 04. 05. 2016, ktorou žalovaný v 1. rade odpredal žalovanému v 2. rade za kúpnu cenu
70 000 eur nehnuteľnosti vedené OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre okres Nové
Zámky, obec C., kat. úz. C., a to parcely a stavby presne vymenované v odvolacom petite podaného

odvolania. Ďalej sa domáhala zmeny rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým by súd nahradil
vyhlásenie vôle žalovaného v 1. rade ako predávajúceho, ktorý uzatvára kúpnu zmluvu so žalobkyňou
ako kupujúcou o kúpe nehnuteľností, pričom znenie kúpnej zmluvy uviedla vo svojom odvolacom petite
a k výroku IV. (o zrušení neodkladného opatrenia) žalobkyňa odvolací petit neuviedla. Zároveň žiadala
priznať náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

2.1. Namietala, ako prvý odvolací dôvod, že nesprávnym procesným postupom jej bolo znemožnené,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. S poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP tvrdila, že súd prvej inštancie neuviedol všetky zásadné
skutkové tvrdenia, odignoroval ich, vôbec sa k nim nevyjadroval, ani ich teda právne neposúdil. Súd

konal v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, keď si bez odôvodnenia osvojil názor žalovaných a nebral
do úvahy jej vyjadrenia, odôvodnenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, ako
aj z nesprávnych skutkových zistení súdom. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za nedostatočné,
nepresvedčivé a v rozpore so zákonnými požiadavkami na obsah riadneho odôvodnenia.2.2. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd sa nedostatočne oboznámil

s obsahom jej podania, s dôkazmi, ktorými svoje tvrdenie podporila, vykonané dokazovanie nesprávne
vyhodnotil a bezdôvodne si osvojil názor žalovaných v 1. a 2. rade, čo spôsobilo, že súd
dospel k nesprávnym alebo nedostatočným skutkovým zisteniam, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Poukázala na to, že súd v elektronickom súdnom spise nevedie informácie o tom,
že sa uskutočnilo pojednávanie dňa 24. 10. 2018 a neeviduje ani ňou založené uznesenie Okresnej

prokuratúry Nové Zámky zo 07. 09. 2018, s ktorými súd na pojednávaní účastníkov oboznámil.

2.3. K odôvodneniu napadnutého rozhodnutia uviedla, že z rozsudku je zrejmé, že súd sa vôbec
nezaoberal otázkou odstúpenia žalovaného v 1. rade od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, dôsledne sa
nezaoberal platnosťou kúpnej zmluvy zo 04. 05. 2016 medzi žalovanými, spísanej v notárskej zápisnici
N 198/2016, NZ 15779/2016 notárkou JUDr. Oľgou Folbovou, so sídlom v Senci dňa 04. 05. 2016,

ani sa nezaoberal rozporom v kúpnej cene uvádzanej v kúpnej zmluve zo dňa 04. 05. 2016 medzi
žalovanými, a v notárskej zápisnici o zmluve a úvere a zriadení záložného práva medzi žalovaným v 2.
rade a záložným veriteľom T. P. D. RENT, s. r. o. opomenul vyhodnotiť uznesenie OR PZ v Nových
Zámkoch zo dňa 26. 07. 2018, z ktorého vyplynulo, že sporný podpis vyhotovený na listine zo dňa 16.
03. 2016 nie je pravým podpisom A. A. B., teda žalobkyne. Súd sa zameral iba na to, kto zavinil, že

nebola kúpna zmluva uzatvorená do 14. 03. 2016 a nebral do úvahy listinné dôkazy. V bode 13. rozsudku
uviedol,žeakožalobkyňamalauviesť,ževI.B.zažalovanýmv1.radebolivseptembri2015sF.(vdome
žalovaného v 1. rade inak v rokoch 2014 až 2016 nebola). Takto formulovaná výpoveď v odôvodnení
rozsudku vyvoláva dojem, že mala vedieť už v septembri 2015, kde býva žalovaný v 1. rade. Tieto
skutočnosti vôbec neuviedla, v dome žalovaného nikdy nebola. Na pojednávaní uviedla, že o tom, že

žalovaný v 1. rade býva v I. B. sa dozvedela až koncom mája 2016, keď jej kataster nehnuteľností
poskytol kópie listín z vkladového konania, v ktorom žalovaný v 1. rade odpredal žalovanému v 2. rade
nehnuteľnosti. Zdôraznila, že v I. B. bola v septembri 2015, potom tam už nebola.

2.4. Ďalej zdôraznila to, že žalovaný v 1. rade klamal, keď tvrdil, že mu poslala prípis 16. 03. 2016

o tom, že nemá peniaze na kúpu, ani k tomuto prípisu obálku predložiť nevedel a znaleckým posudkom,
ktorého vykonanie zadala polícia, bolo preukázané, že nejde o jej podpis. Súd sa však týmto dôkazom
nezaoberal. Súd prvej inštancie však, napriek uvedenému, v bode 29. rozsudku z podania zo 16.
03. 2016 zistil, že oznámila žalovanému v 1. rade, že nedisponuje finančnými prostriedkami k tomu,
aby odkúpila majer M.. Táto sfalšovaná listina bola základom konaní na OÚ Nové Zámky, katastrálny

odbor Z 1606/16, podkladom pre výmaz záložného práva zriadeného v prospech žalobkyne. Podstatné
a záväzné podľa jej názoru je zistenie znalca podrobne odôvodnené v znaleckom posudku, že podpis na
listine zo dňa 16. 03. 2016 neurobila ona. Súdu predložila obálku s podpisom p. E. a dátumom zo dňa 02.
03. 2016 a preukázala, že sa pokúsila doručiť žalovanému v 1. rade výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy
na adrese, ktorú určili v zmluve o budúcej zmluve, keďže žiadne iné miesto trvalého bydliska jej žalovaný

v 1. rade neoznámil. Napriek uvedenému, súd v bode 23. rozsudku uviedol, že zistil iný dátum doručenia
výzvy. Z vykonaného dokazovania pre súd mohlo byť nanajvýš sporné, kedy písomnosť doručovala, keď
svedok E. uvádza iný dátum, ako je uvedený na obálke, ktorú aj podpísal. Z toho nie je možné vyvodiť
žiadne jednoznačné preukázanie doručovania výzvy inokedy, ako 02. 03. 2016.

2.5. Súd v bodoch 24. a 54. rozsudku uvádza, čo zistil z rozpisu hovorov. Podľa jej názoru však nezistil
nič, bolo možné zistiť iba to, že v mesiacoch január a február 2016 hovoril žalovaný v 1. rade s majiteľom
telefónneho čísla, ktorým bol A. F., a nie ona. A. F. ju však nikdy neinformoval o tom, že mu žalovaný
v 1. rade hovoril, že je pripravený kúpnu zmluvu uzatvoriť. Ak aj žalovaný v 1. rade telefonoval s A. F.,
nikdy nechcel hovoriť s ňou a kúpu odďaľoval. Žalovaný v 1. rade nebol pripravený s ňou uzatvoriť kúpnu

zmluvu, nepredložil jej podpísanú kúpnu zmluvu a až z následných jeho úkonov zistila, že tak konal
cielene. Žalovaný v 1. rade zmenil miesto trvalého pobytu, toto jej neoznámil a zmaril tak uzatvorenie
kúpnej zmluvy.

2.6. VpodanomodvolanížalobkyňaďalejnamietalaapoukazovalanakonanievedenénaOSBratislava

III sp. zn. 14C/235/2016, kde z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade uznávajú
a tvrdia absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy na hnuteľné veci a žalovaný v 1. rade aj kúpnu zmluvu na
nehnuteľnosti. Predmet kúpnej zmluvy na hnuteľné veci v kúpnej zmluve medzi žalovanými nebol nijako
určený, a teda nie je určitý a zrozumiteľný. Kúpna zmluva na hnuteľné veci bola zjavne antidatovanáa vyhotovená pre vznik sporu s ňou. Nikdy neprišlo k odovzdaniu hnuteľných vecí, čo vyplýva z výpovedí
žalovaných,tedažalovanýv1.radesiichnikdyodpredávajúcejJ.neprevzalanikdysniminedisponoval.
- K bodu 45. uviedla, že na adresu L. K., K. išla doručiť výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa

02. 03. 2016 a až tu sa dozvedela, že tu býva iná osoba – p. E.. Nič iné z vykonaného dokazovania
nevyplynulo. K. je záhradnícka osada, kde poštu Slovenská pošta nedoručuje.
- K bodu 46. uviedla, že na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie mala finančné prostriedky na
vyplatenie kúpnej ceny, čo potvrdila A. F.. Výpoveď svedka E. nebola ničím podložená, naopak,
predložila obálku, ktorú podpísal E., že dňa 02. 03. 2016 sa snažila žalovanému v 1. rade doručiť výzvu

na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Má za to, že jednoznačne preukázala, že mala peniaze od A. F..
- K bodu 58. rozsudku uviedla, že záver o tom, že nenaplnenie ustanovení zmluvy o budúcej zmluve je
výlučne na jej strane, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a súd k nemu dospel na základe toho, že
sa nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný v 1. rade odpredal nehnuteľnosti za 4-násobne vyššiu cenu,
než za akú sa zaviazal odpredať jej a konal tak v súčinnosti so žalovaným v 2..rade, aby ju obišli. Výmaz
záložného práva zriadeného v jej prospech žalovaní docielili protiprávne sfalšovaním jej podpisu.

-Opätovnepoukázalanazmluvuobudúcejzmluve,vktorejanijedenzostrántejtozmluvysanezaviazal,
až na výzvu, kúpnu zmluvu uzavrieť, ale obaja sa zaviazali zmluvu uzatvoriť. Povinnosť výzvy nie
je daná zákonom a nebola dohodnutá ani v zmluve o budúcej zmluve. Opätovne zdôraznila, že sa
pokúšala žalovanému v 1. rade doručiť výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, tento sa však v mieste
bydliskanezdržiaval,atakzmarildoručenie.Navyše,výzvumudoručilaajnaoslaváchjejapartnerových

narodenín, čo súdu preukázala. Má za to, že nezavinila neuzatvorenie zmluvy so žalovaným v 1. rade.
Stále bývala na tom istom mieste a preukázala, že žalovaný v 1. rade sa zúčastnil osláv v januári 2016
a v tom čase bol ich vzťah ešte korektný. So žalovaným v 1. rade sa snažila kontaktovať, ten sa jej však
vyhýbal, ktorú možnosť potvrdil aj jeho predchádzajúci advokát.
- V konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade mali právny záujem na výmaze záložného práva

zapísaného na LV č. XXXX a žalovaný v 1. rade doručil katastru listinu zo 16. 03. 2016 s jej sfalšovaným
podpisom. V tejto súvislosti poukázala aj na upozornenie prokurátora za účelom vykonania opatrení na
predchádzanie takýchto porušení zákona.
- Bolo preukázané, že dôvodom neuzatvorenia kúpnej zmluvy nebola objektívna nemožnosť jej
uzatvorenia, ale došlo k nemu v dôsledku porušenia existujúcich povinností zo zmluvy o budúcej zmluve,

ktorú povinnosť porušil žalovaný v 1. rade, keď jej neoznámil zmenu trvalého pobytu. Súd sa týmto
porušením vôbec nezaoberal a ignoroval ho ako nespornú skutočnosť. Bolo preukázané, že žalovaný
v 1. rade zmenil miesto bydliska, túto zmenu jej neoznámil, hoci sa tak zaviazal v čl. 10 bod 1 zmluvy
o budúcej zmluve. Svedkovia, ktorých navrhol žalovaný v 1. rade, zhodne vypovedali o veciach, ktoré
sa ani neudiali, ona ich nepoznala a žalovaný v 1. rade jej nikdy neoznámil zmenu trvalého pobytu.

3. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania.
Stotožnil sa s odôvodnením súdu prvej inštancie a mal za to, že súd neopomenul niektoré dôkazy, všetky
vykonal v súlade so závermi Krajského súdu v Nitre, a ak niektoré nevyhodnotil, tak jedine z dôvodu, že

dospel k právnemu posúdeniu a právnemu záveru, ktoré boli vyslovené vo výrokovej časti odvolaním
napadnutého rozsudku a sú právne neopodstatnené alebo úplne irelevantné.
- Súd považoval za podstatné zaoberať sa odstúpením žalovaného v 1. rade od zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve v takom kontexte, ako si to žalobkyňa želala, ale súd sa s touto otázkou vysporiadal ako
s otázkou, ktorú vzhľadom na zamietnutie prvého výroku rozsudku – nahradenie vôle – neskúmal, len

v intenciách vlastného právneho názoru. Pokiaľ žalobkyňa mylne tvrdí, že súd sa nezaoberal platnosťou,
resp. neplatnosťou kúpnych zmlúv, poukazuje aj na záver súdu, súladný s predchádzajúcim názorom
KS v Nitre, ktorý mal za to, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej
zmluvy, nakoľko prvý nárok, ktorým žiadala o nahradenie vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovaným v 1.
rade, bol zamietnutý. Uviedol však, že kúpne zmluvy spĺňajú všetky zákonné náležitosti v zmysle § 588

a nasl., ako aj § 34 až § 37 OZ a z tohto dôvodu sa už súd nezaoberal tzv. rozporom v kúpnej zmluve.
- Poukázal na to, že p. F., ktorý je životným partnerom žalobkyne, bol v pravidelnom kontakte so
žalovaným v 1. rade a bol za ním aj so svojou partnerkou. Je jedno, či žalobkyňa z auta vystúpila, alebo
nie, svedčí to skôr o tom, že nie žalobkyňa mala vážny úmysel zmluvu podpísať, ale p. F., keďže o jej
právnom úkone – úmysle niečo kúpiť pre seba nebol preukázaný. Preukázalo sa jednoznačne, že bola

za žalovaným v 1. rade, ktorý býval v I. B.. Nemá logiku, aby navštívila žalovaného v I. B., keď do domu
vojde jej partner p. F., kde sa nachádza aj žalovaný v 1. rade, a žalobkyňa nevie, že tam býva. Súd
sa pokúšal presvedčiť, že žalobkyňa vedela o tom, kde býva, a to priamymi aj nepriamymi dôkazmi,
svedkami, telefonátmi s p. F.. Register obyvateľstva potvrdil, že miesto trvalého pobytu žalovaného v 1.rade je od 21. 01. 2015 I. B. XXX. Takisto z rozhodnutia Obce I. B. bolo preukázané, že dňom 21.
01. 2015 bolo žalovanému v 1. rade povolené užívanie stavby na adrese I. B. XXX. Preukázateľne od
januára 2015 nebýval na K., čo potvrdil aj svedok E., ktorý potvrdil, že žalobkyňa ho hľadala v máji

2016, a nie v marci 2016. Považuje za veľmi dôležité si uvedomiť, že žalobkyňa sa preukazovala stavom
účtu A. F., čo je bez dôkaznej sily. Ak si chcela od nej požičať, prečo tak neučinila, aký bol dôvod
nezložiť do notárskej úschovy dohodnutú kúpnu cenu v prospech žalovaného v 1. rade? Dôvod bol taký,
že žalobkyňa nepreukázala žiadnym hodnoverným dôkazom - listinou to, že finančne bola na kúpu
pripravená.

- Odvolacia námietka žalobkyne, že súd sa nevysporiadal s otázkou pravosti podpisu na listine zo 16.
03. 2016 neobstojí, pretože súd sa s touto otázkou v bode 56. vyporiadal. Žalobkyňa však nedoručila
včas výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy. Vedela, kde žalovaný v 1. rade býva, čiže neporušil žiadnu svoju
zmluvnú povinnosť, tak ako sa to žalobkyňa snaží preukázať.
- Je pravdou, že súd nezisťoval obsah rozhovorov, ale zistil, že žalovaný v 1. rade a p. F. boli v
pravidelnom kontakte v čase rozhodnom pre uzatvorenie kúpnej zmluvy, čo znamená, že sa nevyhýbal

kontaktu so žalobkyňou, resp. s jej partnerom F., lebo on sám v podstate uviedol zhodne so žalobkyňou,
že priamo ani nekomunikovali, vždy za žalobkyňu konal p. F..
- Pokiaľ ide o grafologickú analýzu A. I., táto v zmysle CSP nie je znaleckým úkonom, resp. je neplatná,
vyhodnotená z nesprávnych, nie z originálnych listín, ktoré by mali slúžiť ako zákonne uznaný podklad
pre účely grafologického posudku.

- Ak pre žalobkyňu nebol problém z požičaných peňazí zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu žalovanému v 1.
rade, aký je dôvod, že sa nepreukázala žalovanému v 1. rade, že tieto peniaze má k dispozícii?
- Žalobkyňa zavádza súd, keď tvrdí, že žalovanému v 1. rade nevedela doručiť výzvu na uzavretie
kúpnej zmluvy, lebo sa zatajoval, čo preukázané nebolo. Klamala aj v tom, kedy navštívila svedka E.,
že nevedela, kde žalovaný v 1. rade býva, pričom nepreukázala, že žalovaný v 1. rade kúpnu zmluvu

nechcel uzatvoriť. Žalobkyňa nepreukázala svoju finančnú solventnosť, naopak, bola insolventná, čo bol
hlavný dôvod, prečo k podpísaniu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalobkyňa nepreukázala doručenie výzvy ani
na oslave partnerových narodenín, takže súd správne posúdil, že pokiaľ mali byť 4 originály a nenašiel
sa ani jeden originál, že žiadna výzva na oslave podpisovaná nebola a výzva neexistuje.
- Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v zmysle zmluvy o budúcej zmluve porušil povinnosť, keď žalobkyni

neoznámil jeho trvalé bydlisko. Poukázal na to, že súd sa nezaoberal týmto porušením preto, lebo
bolo preukázané, že žalobkyňa so svojím partnerom veľmi dobre vedeli, kde žalovaný v 1. rade býva
a uzatvorenie kúpnej zmluvy sa predsa neviazalo na konkrétnu adresu, na ktorej malo dôjsť k podpisu
zmluvy. Žalovaný v 1. rade po márnom uplynutí 2-ročnej lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy nemal
oboznamovaciu povinnosť voči žalobkyni, čo hodlá so svojou nehnuteľnosťou urobiť, a preto žiadnu

svoju povinnosť neporušil. Oficiálne oznámenie zmeny trvalého bydliska taktiež právne neovplyvňuje
zmluvu o budúcej zmluve.

4. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.Jetohonázoru,žesúdrozhodolvzmyslezásadCSP,nazákladevykonanýchdôkazovrozhodol
zákonne, spravodlivo s tým, že správne zistil skutkový stav a na základe správne zisteného skutkového
stavu prijal správny právny záver.
- Nestotožňuje sa s argumentáciou žalobkyne, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne
odôvodnené. Súd prvej inštancie v zmysle zrušujúceho uznesenia KS v Nitre 9Co/46/2019 vykonal

dokazovanie navrhnuté stranami sporu a na základe takto vykonaného dokazovania a celej dôkaznej
situácie svoj právny názor prezentoval v napadnutom rozhodnutí, ktoré dostatočne odôvodnil
a zodpovedal dostatočne na všetky otázky, na ktoré vo všeobecnosti poukazuje žalobkyňa vo svojom
odvolaní.
- K ďalšej námietke žalobkyni uvádza, že súdne rozhodnutie tvrdenými vadami skutkových zistení netrpí,

keďžeskutkovýzákladprebral,vyhodnotil,čiužpodľatvrdenístranyžalobkyneastranyžalovaných.Súd
sa zaoberal otázkami skutočnej vôle zmluvných strán, hlavne vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1.
rade, ako aj s možnosťami uzatvoriť zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade a bolo jednoznačne zistené, že žalobkyňa nemala finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti.
Túto skutočnosť žalovaný v 1. rade preukázal.

- Pokiaľ žalobkyňa namietala, že určité listiny neboli zaznamenané v elektronickom súdnom spise,
neznamená to, že súd sa s nimi neoboznámil alebo, že by pri hodnotení týchto dôkazov na ne
neprihliadol. Nakoľko žalobkyňa viackrát opakovane dokladala do súdneho spisu tie isté listiny, s ktorými
sa súd oboznámil.- K bodu 4. a 5. odvolania žalobkyni žalovaný v 2. rade uvádza, že podľa jeho názoru sa v napadnutom
rozhodnutísúddetailnezaoberalskutkovýmitvrdeniami,vykonanýmidôkazmi,analýzoutýchtodôkazov,
pričom tvrdené skutočnosti zo strany žalobkyne sa neustále opakujú, a pokiaľ súd vyhodnotil vykonané

dôkazy inak a nevyhovel žalobkyni, môže ísť len o jej subjektívny pocit.
- Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že dňa 04. 05. 2016 mu žalovaný v 1. rade
odpredal nehnuteľnosti, pričom je vedený ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností v katastri.
- Súd v bodoch 48. a 49. rozhodnutia jasne uviedol, že žalobkyňa nikde, ani so žalovaným v 1. rade,
nejednala a je spochybnená jej výzva zo dňa 16. 01. 2016, jej podpis, že žalobkyňa takýto originál

ani nepredložila a odôvodnenie nepredloženia týchto listín neustále menila. Následne preukázala, že
finančné prostriedky si zabezpečila od tretích osôb, čo od začiatku konania nikdy netvrdila, a preto
vtomtosmerežalobkyňaneuniesladôkaznébremeno,takakotosúdprvejinštancievyhodnotil.Súdteda
správne určil, že dôvody, pre ktoré nebolo naplnené ustanovenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve boli
na strane žalobkyni samotnej, a preto jej zanikol nárok na jej uzavretie, či nárok domáhať sa nahradenia
prejavu vôle žalovaného v 1. rade na uzatvorenie takejto kúpnej zmluvy s tým, že nemala dostatok

finančných prostriedkov na uhradenie kúpnej ceny.
- Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že súd sa nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou kúpnych zmlúv
uzatvorených medzi žalovanými v 1. a 2. rade, tento argument nie je pravdivý, nakoľko napadnutý
rozsudok obsahuje analýzu tejto právnej situácie v bodoch 63., 71. a 72. s tým, že žalobkyňa nemá
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.

- Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na konania vedené pred OS Bratislava III č. 14C/235/2016, ktoré konania
neboli meritórne ukončené, toto konanie bolo vysvetlené, pričom z opatrnosti sa snažili uplatniť svoje
práva spôsobom, na ktorý poukazuje žalobkyňa.
- Opakovane uvádza, že žalobkyňa, A. F. a žalovaný v 1. rade boli dlhoroční obchodní partneri, známi
priatelia a žalovaný v 2. rade sa so žalovaným v 1. rade spoznal len prostredníctvom tretej osoby

realitnej kancelárie, pričom všetky povinnosti z titulu kúpnych zmlúv boli naplnené a každá zo strán
splnila podmienky dohodnuté v jednotlivých zmluvách.
- Vo všetkých vyjadreniach, či už žalovaného v 1. rade, alebo v jeho vyjadreniach sú popreté skutkové
tvrdenia žalobkyne, pričom kúpna zmluva na hnuteľné veci nebola zmluvou, ktorá by bola predmetom
konania a ktorej neplatnosti by sa žalobkyňa domáhala.

- K bodu 7. a 8. odvolania žalobkyne uvádza, že v konaní pred OS Bratislava III č. 14C/253/2016 nebolo
preukázané, že by žalovaný v 1. rade, ako aj on – žalovaný v 2. rade, uznávajú absolútnu neplatnosť
kúpnej zmluvy na hnuteľné veci a žalovaný v 1. rade absolútnu neplatnosť zmluvy na nehnuteľnosti. Ide
o výklad, ktorý zúžila žalobkyňa a prezentuje ho ako preukázaný fakt.
- Pokiaľ žalobkyňa konštatuje, že žalovaný v 1. rade, ani žalovaný v 2. rade nemal prístup

k nehnuteľnostiam, uvádza, že dobre vedel, čo je predmetom kúpy, mali aj reálnu predstavu, akým
spôsobom bude s predmetom kúpy naložené a ako bude využitý celý priemyselný areál. Nebolo
preukázané, že porušenie povinnosti z existujúcej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy porušil žalovaný
v 1. rade a v plnom rozsahu sa pridržiava právneho názoru súdu prvej inštancie, v čom spočíva, že
neprišlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy a táto bola ustálená jednoznačne na strane žalobkyne.

5. Žalobkyňa sa k podaným vyjadreniam žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade písomne
nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,

viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a zistil, že odvolanie bolo podané
v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP). Odvolanie žalobkyne prejednal bez nariadenia odvolacieho poojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti uvedenej v § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako

vecne správne v zmysle § 387 odsek 1, 2 CSP potvrdiť.

7. Predmetom konania je určenie, že kúpna zmluva spísaná v notárskej zápisnici N 198/2016, NZ
15779/2016, NCRLs 16253/2016 notárkou JUDr. Oľgou Folbovou, so sídlom v Senici dňa 04. 05. 2016,
ktorou žalovaný v 1. rade odpredal žalovanému v 2. rade za kúpnu cenu 70 000 eur nehnuteľnosti

vedené OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre okres Nové Zámky, obec C., kat. úz. C.
(nehnuteľnosti bližšie špecifikované v podanej žalobe), na základe ktorej bol pôvodný vklad vlastníckeho
práva OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor pod V 2680/16, je neplatná. Zároveň žiadala, aby súd nahradil
prejav vôle žalovaného v 1. rade na kúpnej zmluve, ktorou žalovaný v 1. rade odpredáva predmetnénehnuteľnosti žalobkyni v zmysle zmluvy o budúcej zmluve (ZbZ), ktorú spolu uzavreli dňa 14. 03. 2014.
V konaní nebolo sporné, že do 14. 03. 2016 nedošlo k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy a následne sa
žalobkyňa dozvedela, že žalovaný v 1. rade predal nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade. Zásadná pre

rozhodnutie vo veci bola otázka, kto zavinil nenaplnenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej
medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, resp. porušil jej podmienky. Súd v tomto smere po tom, čo
došlo k zrušeniu jeho predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom, doplnil dokazovanie výsluchom
strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, skonštatoval, že všetky tvrdenia žalobkyne
v konaní prednesené boli vyvrátené vykonaným dokazovaním buď úplne, alebo vážne spochybnené

a žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno. Uzavrel, že dôvody nenaplnenia ustanovení zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve sú výlučne na strane žalobkyne samotnej, ktorá zapríčinila, že v dohodnutej
dobe nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade, a preto jej zanikol nárok na jej
uzavretie, či nárok domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného v 1. rade na takejto zmluve. Preto
súd žalobu ohľadne tohto výroku zamietol, pričom dôvod videl aj v tom, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
nedošlo preto, že žalobkyňa nemala dostatok finančných prostriedkov na uhradenie kúpnej ceny. Preto,

pokiaľ žalovaný v 1. rade previedol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v 2.
rade po uplynutí 2-ročnej lehoty dohodnutej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorú uzatvoril so
žalobkyňou (a ktorá uplynula dňa 14. 03. 2016), keď bolo preukázané, že takúto zmluvu uzavrel až
04. 05. 2016, konal v súlade so zákonom, dobrými mravmi a neporušil ustanovenia zmluvy o budúcej
kúpnejzmluve.Žalobuohľadnenahradeniaprejavuvôlezamietolajzdôvodu,ženárokžalobkynizanikol

prevodom vlastníctva nehnuteľností na žalovaného v 2. rade, a to pre nemožnosť plnenia s poukazom
na rozsudok NS SR 1 Cdo 7/2006 z 27. 03. 2007. Keďže žaloba žalobkyne na nahradenie prejavu
vôle bola zamietnutá, žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej
zmluvy,ktorýjenevyhnutnýmzákonnýmpredpokladom(§137písm.d/CSP)prejejprípravnúúspešnosť
v konaní a bez jeho preukázania je nutné jej žalobu zamietnuť aj v tomto výroku. Súd, viazaný názorom

odvolacieho súdu však skúmal, napriek uvedenému, aj platnosť kúpnej zmluvy a konštatoval, že kúpne
zmluvy spĺňali všetky zákonné náležitosti, preto konštatoval, že predmetné kúpne zmluvy sú platné.

8. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorým vykonal
správne dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku,

výsledkyvykonanéhodokazovaniajednotlivédôkazyvyhodnotiljednotlivo,akoajvovzájomnejsúvislosti
správne a na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie potom dospel i k správnym
skutkovým a právnym záverom, a preto odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie, ktorý
na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
pokiaľ ide o nárok ohľadne nahradenia prejavu vôle. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací

súd v tomto nároku odkazuje na správne. logické a presvedčivé vyhotovenie rozsudku. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Žalobkyňa ako prvý odvolací dôvod namietala nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý
jej znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, keď namietala nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ako aj to, že súd neuviedol všetky jej zásadné skutkové tvrdenia, resp. sa k nim vôbec nevyjadril, a teda
vec nesprávne právne posúdil.

9.1. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva
za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov v tom-ktorom
konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenia práva na spravodlivý proces; jeho
súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

9.2. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdov, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca
strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (5 Cdo
201/2011, 6 Cdo 90/2012, 3 Cdo 38/2015). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho sťahovaním
aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný

priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť uplatneného nároku
(3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017).9.3. K námietkam odvolateľky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia
a nevysporiadania sa dostatočným spôsobom s jej argumentáciou odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí podrobne uviedol jednotlivé dôkazy, ktoré v konaní vykonal, vrátane

tvrdení žalobkyne a žalovaných. Uviedol svedecké výpovede, listinné dôkazy, z ktorých vychádzal,
hmotno-právne predpisy, ktoré aplikoval na danú vec a od bodu 40. až po bod 74. podrobne uviedol, ako
vyhodnotil vykonané dokazovanie, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, zistený skutkový
stav správne aplikoval pod príslušné hmotno-právne ustanovenia citovaných zákonov, jeho rozhodnutie
je logické, presvedčivé, zrozumiteľné a podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa náležitosti odôvodnenia

vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, pretože zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Jednotlivé body odôvodnenia, ako aj ich obsah zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť, ako
aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami, ako aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktorá bola
podstatná pre rozhodnutie vo veci samej.

9.4. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR platí, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené
procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
vsúladesplatnýmprocesnýmprávom.Ibaskutočnosť,žesažalobkyňanestotožnilasprávnymnázorom

súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti jej rozhodnutia (I. ÚS 188/06).

9.5. Aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že judikatúra síce nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia; avšak, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď na tento argument. Do pravidla spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na súdnu
ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd
nemusírozhodovaťvsúladesoskutkovýmaprávnymnázoromúčastníkovkonania,vrátaneichdôvodov
a námietok (I. ÚS 204/2010).

9.6. Pokiaľ v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom žalobkyňa uvádzala, že v elektronickom súdnom
spise sa nevedie informácia o tom, že sa uskutočnilo pojednávanie dňa 24. 10. 2018 a neeviduje sa
ani uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo 07. 09. 2018, s ktorými však súd prvej inštancie
účastníkov oboznámil. Nejde o taký vadný postup súdu, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne

na spravodlivý proces, keď navyše sama uznáva, že z uvedenými dôkazmi súd účastníkov oboznámil
a z obsahu rozhodnutia nevyplýva, že by sa súd s nimi neoboznámil, alebo pri hodnotení dôkazov
z nich nevychádzal. Rovnako nie je dôvodná námietka žalobkyne, že súd nepovedal predbežné právne
posúdenie veci, keď je zrejmé, že celé konanie prebieha od roku 2016. Prvé rozhodnutie bolo zrušené
odvolacím súdom, ktorý vyslovil svoj čiastočný právny názor s pokynom súdu prvej inštancie ďalej vo

veci konať a rozhodnúť.

10. Žalobkyňa ďalej v zmysle ust. § 365 odsek 1 písm. f/ CSP namietala, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

V zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu ide o chybu v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie a je nesprávne,
to znamená, musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych

skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam pripisoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (úsudku medzi porovnávanýmiskutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak,
z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 185 až § 211 CSP.

Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj tie okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo
rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú. Skutkové zistenie ako výsledok
hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie
nezodpovedá ust. § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo, a nie v ich vzájomnej
súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom)

a jeho vyvodeným skutkovým záverom je zrejmý nesúlad.

10.1. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie má oporu vo vykonanom dokazovaní.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP) je
omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenia), pričom o mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny
predpis, ale nesprávne ho vyložil.

11.1. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd sa napriek zložitosti veci zameral iba na to, kto
zavinil, že nebola kúpna zmluva uzatvorená do 14. 03. 2016.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 30. apríla 2020

č. k. 9Co/46/2019-681, v ktorom uviedol, že ak v lehote dojednanej stranami zmluvy o budúcej zmluve
nedôjde k uzatvoreniu budúcej zmluvy, treba rozlišovať, či budúcu zmluvu nemožno uzatvoriť v dôsledku
objektívnej nemožnosti jej uzatvorenia alebo k neuzavretiu budúcej zmluvy došlo v dôsledku porušenia
existujúcej (nezavniknuvšej) povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve, vtedy vzniká oprávnenému
subjektu právo domáhať sa v lehote jedného roka od momentu, od ktorého malo dôjsť k uzatvoreniu

budúcej zmluvy, nahradenia prejavu vôle povinnej osoby súdom.

Súd prvej inštancie aj v zmysle naznačeného právneho názoru odvolacím súdom sa zameral na
zisťovanie, z akých dôvodov nedošlo v dohodnutej lehote k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a kto tento stav
zapríčinil. Vykonaným dokazovaním nebolo sporné, že zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.

03. 2014 vyplývalo vyhlásenie žalovaného v 1. rade o tom, že po tomto nadobudne kúpnou zmluvou
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, zaviazal sa budúcej kupujúcej (žalobkyni) odpredať tieto
nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva a budúca kupujúca sa zaviazala ich od neho odkúpiť za kúpnu
cenu 66 000 eur, a taktiež to, že strany zmluvy sa dohodli, že kúpnu zmluvu uzatvoria najneskôr do 14.
03.2016.Rovnakojenesporné,žedouvedenejlehoty(14.03.2016)kuzatvoreniuriadnejkúpnejzmluvy

nedošlo a že následne dňa 04. 05. 2016 previedol žalovaný v 1. rade vlastníctvo k nehnuteľnostiam na
žalovaného v 2. rade. Pokiaľ žalobkyňa namietala bod 13. rozsudku, a to, že jej formulovaná odpoveď
v odôvodnení rozsudku vyvoláva dojem, že mala vedieť už v septembri 2015, kde býva žalovaný v 1.
rade a dôvodila, že v jeho dome nikdy nebola, odvolací súd túto jej obranu považuje za účelovú a právne
bezvýznamnú. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že životný partner žalobkyni p. F.

bol v pravidelnom kontakte so žalovaným v 1. rade. Sám vo svojej výpovedi uviedol, že mali partnerský
a obchodný vzťah a samotné podmienky zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dojednávali traja – on,
žalovaný v 1. rade a žalobkyňa, ktorá sama so žalovaným v 1. rade ani nejednala. V konaní vypočutý
svedok F. sám vypovedal, že bol za žalovaným v 1. rade v I. B.. Aj z výpisov z hovorov z telefónneho
čísla žalovaného v 1. rade, o ktorom žalobkyňa potvrdila, že ide o telefónne číslo jej druha p. F., bolo

preukázané, že žalovaný v 1. rade bol v neustálom minimálne telefonickom kontakte s p. F., a preto nie
je logické, že by nebolo možné kontaktovať žalovaného v 1. rade aj osobne, keď práve preukázaným
častým telefonickým kontaktom druha žalobkyne p. F. a žalovaného v 1. rade je vyvrátené tvrdenie
žalobkyni, že žalovaný v 1. rade by sa jej a jej druhovi vyhýbal alebo zatajoval. Pokiaľ žalobkyňa sama
potvrdila,žebolasosvojímpartneromp.F.zažalovanýmv1.radevI.B.,avšakzautanevystúpila,práve

táto skutočnosť svedčí skôr o tom, že nemala v úmysle podpísať kúpnu zmluvu so žalovaným v 1. rade,
resp. na uzavretie takejto kúpnej zmluvy nebola pripravená. Pokiaľ žalovaného v 1. rade navštívila v jeho
bydlisku v I. B., a jej partner p. F. vošiel do jeho rodinného domu, kde sa nachádzal žalovaný v 1. rade,
je ťažké uveriť tomu, že žalobkyňa, napriek uvedenému, nevedela o tom, že žalovaný v 1. rade bývapráve na tejto adrese. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade býval v obci I. B. M. XXX sa v konaní potvrdilo
prostredníctvom Registra obyvateľstva, ako aj rozhodnutím Obce I. B., v zmysle ktorého vyplynulo, že
dňom 21. 01. 2015 mu bolo povolené užívanie stavby na adrese I. B. XXX.

Žalobkyňa v konaní ďalej tvrdila, že výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy odovzdala žalovanému v 1.
rade na oslave narodenín jej druha p. F. v januári 2016, tento výzvu aj podpísal, pričom mu omylom
mala odovzdať originál, ktorým teda už nedisponuje, avšak výzvu stratila. Následne, keď sa so svojím
druhom F. pokúšala kontaktovať žalovaného v 2. rade, čo malo byť 02. 03. 2016, pričom túto výzvu
chcela odovzdať žalovanému v 1. rade na Zúgove v Nových Zámkoch, tam bývajúci p. E. im povedal,

že žalovaný v 1. rade tam už nebýva.
V konaní vypočutý svedok E. potvrdil, že žalobkyňa hľadala žalovaného v 1. rade, avšak nie v marci
2016, ale v máji 2016 alebo neskôr. Keďže samotná žalobkyňa potvrdila, že svedok E. jej povedal, že
žalovaný v 1. rade na uvedenej adrese už nebýva, musela vedieť, keďže jej druh F. bol v kontakte so
žalovaným v 1. rade, že tento býva v obci I. B., a nie na K. v L. K.. Odvolací súd sa stotožňuje aj so
skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobkyňa nepreukázala

dostatok finančných prostriedkov, aby splnila svoj záväzok voči predávajúcemu a uhradila mu kúpnu
cenu. Pokiaľ žalobkyňa v konaní preukazovala stavom účtu A. F., že táto má dostatok finančných
prostriedkov, takéto tvrdenie, príp. dôkaz je po uplynutí 2-ročnej lehoty, počas ktorej sa mala uzatvoriť
riadna kúpna zmluva, právne bezvýznamný, pretože povinnosťou žalobkyne bolo preukázať, že tieto
peniaze mala, resp. si ich mohla požičať, alebo nimi disponovať, avšak v čase, kedy plynula 2-ročná

lehota na uzavretie kúpnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu je záver súdu prvej inštancie o tom, že
žalobkyňa nebola finančne pripravená a žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázala, že disponovala
potrenou finančnou hotovosťou počas 2-ročnej lehoty na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, je správny.

Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie z ďalších podrobných dôvodov, ktoré uviedol

v napadnutom rozhodnutí, správne určil, že dôvody, pre ktoré neboli naplnené ustanovenia zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve, boli jednoznačne na strane žalobkyni, a preto jej zanikol nárok na jej
uzatvorenie, a teda nárok domáhať sa nahradenie prejavu vôle za žalovaného v 1. rade. Vzhľadom
na vyššie uvedený záver o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne, už nemalo potom
posudzovanie pravosti podpisu na listine zo dňa 16. 03. 2016 o tom, že žalobkyňa nemá peniaze na

kúpu, právny význam pre posúdenie danej veci.

12. V konaní bolo preukázané, že po uplynutí 2-ročnej lehoty na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade došlo k prevodu nehnuteľností zo žalovaného v 1. rade na žalovaného
v 2. rade, a to kúpnou zmluvou zo dňa 04. 05. 2016. Vzhľadom na záver, tak súdu prvej inštancie, ako

aj odvolacieho súdu, že nárok žalobkyni na nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu zanikol pre
dôvody nenaplnenia ustanovení o zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na strane žalobkyni, žalovaný potom
platne previedol nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade, čím aj zanikol nárok žalobkyne domáhať sa
nahradeniaprejavuvôležalovanéhov1.radenauzavretiekúpnejzmluvy,pretožetakýtonárokzanikolaj
pre nemožnosť plnenia. K takémuto prevodu nehnuteľností medzi žalovanými došlo po márnom uplynutí

2-ročnej lehoty na uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy a táto zmluva bola riadne zavkladovaná v katastri
nehnuteľností.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu vo výroku o nahradenie prejavu vôle žalovaného,
správne sa zaoberal, či je daný naliehavý právny záujem na druhom žalovanom petite, a to o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá sa týka predmetných nehnuteľností a ktorú uzatvoril žalovaný v 1. rade
ako predávajúci so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim dňa 04. 05. 2016 vo forme notárskej zápisnice
N 198/2016, NZ 15779/2016, NCRls 16253/2016, spísanej notárkou JUDr. Oľgou Folbovou.

13.1. Z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1VCdo 1/2017 z 27. 04. 2017

k otázke posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu vyplýva, že „súdna prax vychádza z toho,
že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáhal)
a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva
alebo právnej neistoty, tento záujem je daný vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo buď
ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neisté, záver súdu o (ne)existencii

naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný
(správne zvolený a prípustný) procesný nástroj ochrany práva, a naliehavý právny záujem je daný tiež
vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde prípadným
ďalším sporom, naliehavý právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie súdu budepodkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, naliehavý právny záujem na určení, či tu vzťah alebo
právo je, či nie je, môže mať aj tretia osoba, pokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo
ovplyvní (zlepší) jej právne postavenie“.

13.2. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Cdo 56/2009 z 22. 09. 2010 vyplýva, že „nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd
zaoberal vecou v jej merite, lebo tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti
uplatneného nároku.“

13.3. V konaní, v ktorom sa účastník zmluvy o budúcej zmluve domáhal nahradenia vyhlásenia vôle,
môže súd ako predbežnú posúdiť otázku platnosti zmluvy, ktorou druhý účastník zmluvy o budúcej
zmluve prevedie vec, ktorá je predmetom zamýšľanej zmluvy na tretiu osobu, ktorá je ako vlastník
zapísaná v katastri nehnuteľností (rozhodnutie NS ČR z 25. 11. 2009 sp. zn. 33 Cdo 1721/2007).

14. Vychádzajúc z vyššie uvedenej judikatúry najvyššieho súdu, ako aj z právnej praxe odvolací
súd sa jednoznačne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žaloba žalobkyne na
nahradenie prejavu vôle bola zamietnutá, žalobkyňa už nemôže mať naliehavý právny záujem ani na
určení neplatnosti kúpnej zmluvy, keď otázku platnosti tejto zmluvy by súd za splnenia podmienok
posudzoval len ako predbežnú otázku a zamietnutím žaloby o nahradenie prejavu vôle by ani prípadným

skúmaním platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. a 2. rade nezlepšilo jej
právne postavenie a rozhodnutie by nemohlo byť ani podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností,
pretože žalobkyňa by vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ani takýmto zápisom nenadobudla.
Keďže záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na skúmaní platnosti
uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a 2. rade, tento zákonný predpoklad bráni tomu,

aby sa súd zaoberal meritom veci, t. j. posudzovaním platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy.
Z uvedených dôvodov preto ďalšie odvolacie námietky žalobkyni ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovanými sú právne irelevantné, nemajúce silu zmeniť rozhodnutie súdu prvej
inštancie ohľadom platnosti kúpnej zmluvy pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.

14.1. Zároveň je potrebné dodať, že za účinnosti CSP je žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP. Jej prípustnosť je podmienená
existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú
určovaciu žalobu (uznesenie NS SR 1 Obdo 51/2021 z 20. 10. 2022). V čase rozhodovania
prvostupňového, ako i odvolacieho súdu nová právna úprava zotrvala na preukazovaní naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý právny záujem vyplýva
z osobitného predpisu). Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov,
ak to nevyplýva z osobitného predpisu.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na podrobné dôvody súdom prvej inštancie,

na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, ako vecne správny rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1, 2 CSP potvrdil.

16. Pokiaľ žalobkyňa podala odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, aj voči
výroku IV., ktorým sa zrušuje nariadené neodkladné opatrenie OS Nové Zámky 13C 254/2016-64 zo

dňa 01. 08. 2016, žalobkyňa k tomuto výroku neuviedla žiadne odvolacie dôvody, preto odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vrátane napadnutého výroku IV.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 odsek 1 a § 255 odsek 1 CSP
a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).