Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121206106
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7121206106.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C., D. X, zast. kochan advokáti s.r.o., Košice, Wuppertálska 3159/67, IČO: 54 901 413, proti žalovanej: E.
F.,nar.XX.XX.XXXX,C.,D.X,zast.AdvokátskakanceláriaFabianaNovosads.r.o.,Prešov,Masarykova
16, IČO: 51913984, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Košice I zo dňa 23. januára 2023 č.k. 38C/31/2021-81 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku II.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozhodnutím zastavil

konanie (výrok I.), priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré žalobca
zaplatí na účet právneho zástupcu žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vydaného vyšším
súdnymúradníkom(výrokII.)arozhodolovrátenísúdnehopoplatkuvovýške989,50euržalobcovi,ktorý
bude žalobcovi vyplatený prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica
po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.).

2. Rozhodol tak potom, ako žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP, keďže žalobca zavinil zastavenie konania.

3. Protiuzneseniu v častivýroku II. (o nároku na náhradu trov konania) podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
v napadnutom rozsahu tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania na súde prvej

inštancie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, prípadne aby
zrušil napadnuté uznesenie vo výroku II. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania.

4. Uviedol, že v konaní do späťvzatia žaloby nebol zastúpený advokátom v dôsledku čoho by v prípade
úspechunemalnároknanáhradutrovkonaniatitulomprávnehozastúpeniaadvokátom.Povýzve,ktorou
súd prvej inštancie vyhodnotil podanú žalobu ako zjavne nedôvodnú žalovaný neuskutočňoval žiadne

procesné úkony, ktoré by navyšovali trovy konania. Akcentoval, že žalobca v danom prípade vychádza
zo skutočnosti, že býva v byte, ktorý celý zrekonštruoval, za ktorý platil nájom a následnej aj splnil
záväzokzozmluvyobudúcejzmluve.Žalovanýsaobmedzujevýlučnenaprávnuargumentáciu,morálny
aspekt vzájomného vzťahu opomínajúc. Za podstatné považuje aj to, že žaloba bola žalovanej doručená
03.01.2022, pričom následne došlo k zvoleniu si zástupcu - advokáta v čase, kedy už bola obsahom
súdneho spisu aj samotná výzva zo strany súdu o zjavnej nedôvodnosti žaloby. V danom prípade teda

žalovaný za účelom úspechu v spore nemusel vyhľadať právnu pomoc, keďže je zrejmé, že v spore by
tak či tak uspel. Svojho úspechu v spore si vedomý aj právny zástupca žalovaného, ktorý si dovolil rovnodoručiť k vyjadreniu k žalobe aj odhad hodnoty predmetného bytu. Jediným účelom takéhoto konania
môže byť výlučne spôsob nacenenia hodnoty úkonov pri výpočte tarifnej hodnoty sporu.

5. Poukázal tiež na to, že žalobou sa žalobca domáhal dvoch nesúvisiacich nárokov a bolo úlohou súdu,
aby sa vysporiadal s každým nárokom zvlášť. Zdôraznil, že náhrada trov konania sa priznáva pasívne
legitimovanému, pričom zo znenia žalobného výroku II. žalobca nepovažoval žalovaného za pasívne
legitimovaného.

6. Žalobca má za to, že v konaní existujú dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP. Vo vzťahu k tomuto
ustanoveniu konštatoval, že žalobca zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním, teda nemal záujem
na navyšovaní trov konania, ani nebol počas konania (do späťvzatia žaloby) zastúpený advokátom,
naproti tomu žalovaný si zvolil právneho zástupcu po tom, čo súd vyhodnotil žalobu ako zjavne
nedôvodnú a oznámil, že jej nevyhovie.

7. Žalovaná považuje podané odvolanie za nedôvodné. Skutočnosť že žalobca nebol do späťvzatia
žaloby zastúpený advokátom je z hľadiska zodpovednosti žalobcu za zavinenie zastavenia konania
irelevantná. Žalobcovi nič nebránilo dať sa zastúpiť advokátom už skôr, prípadne pred podaním žaloby.
Táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovanej.

8. Nie je pravdou, že by žalobca po doručení výzvy podľa § 138 CSP neuskutočňoval žiadne procesné
úkony, keď podal repliku z 01.03.2022. Nemôže byť na ťarchu žalovanej, že si v konaní po doručení
žaloby a výzvy zvolila právneho zástupcu – advokáta, čím realizovala svoje ústavou garantované právo
na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Existencia výzvy súdu podľa § 138 CSP nie je dôvodom
na nepriznanie nároku na náhradu trov konania. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 31.08.2010, sp. zn. 5Sžo/173/2010 a uznesenie z 14.09.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010 zdôraznil
správnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zavineniu zastavenia konania v zmysle § 256 ods.1
CSP.

9. Povinnosť znášať náhradu trov konania protistrany bola zrejme aj dôvodom späťvzatia žaloby, čím

tento inštitút splnil svoju preventívnu funkciu motivovaním žalobcu k tomu, aby neviedol tento zbytočný
spor. Žalovaná nezavinila zastavenie konania, pričom doposiaľ vynaložila nemalé finančné prostriedky
na trovy jej právneho zastúpenia a bolo by nespravodlivé, aby jej nebola náhrada trov konania v tomto
spore priznaná.

10. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

11. Odvolanie bolo podané výlučne proti výroku II. o trovách konania napadnutého rozhodnutia, na
základe čoho výrok I. a výrok III. ako výroky nenapadnuté odvolaním nadobudli právoplatnosť a neboli
predmetom odvolacieho prieskumu.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa §
385ods.1CSPacontrario,vrozsahudanom§379,§380ods.1,2CSPzhľadískuplatnenýchodvolacích
dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Uznesenie je vecne správne, z toho

dôvodu ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

13. Žalobca v podanom odvolaní v prvom rade namieta záver súdu o zavinení zastavenia konania
žalobcom v zmysle § 256 ods.1 CSP, ktoré vzhliadol vo formulácii žalobného návrhu vo výroku II., keď
žalobca nepovažoval žalovaného za pasívne legitimovaného a teda neexistuje ani spor ako predpoklad

priznania nároku na náhradu trov konania. V druhom rade namieta žalobca nesprávne právne posúdenie
veci, ak súd neaplikoval § 257 CSP.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa trov
konania uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, osvojuje si

dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. V predmetnej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré
by spochybnili správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, čo sa týka výroku o trovách konania. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplňuje:15. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Prvú odvolaciu námietku spočívajúcu v nesprávnom závere o zavinení zastavenia konania –
s ohľadom na žalobný návrh formulovaný žalobcom vo výroku II. ( – považuje odvolací súd za
nedôvodnú. Žalobca sám podaním žaloby vyvolal začiatok konania, späťvzatím žaloby bez udania
dôvody zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho súd správne aplikoval ust. § 256 ods.1 CSP.
Odvolací súd dodáva, že žalovanej nemôže byť v konaní (v ktorom sa ako strana, voči ktorej je vedený

súdny spor dá zastúpiť advokátom) na ťarchu, že žalobca naformuloval žalobu určitým spôsobom.

17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Podľa § 138 CSP ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé,

že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu
vyslúchnuť.

19. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nevzhliadol v tomto konaní dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by bolo možné výnimočne nepriznať žalovanej nárok na náhradu trov konania.

20. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Aplikácia ust. § 257
CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k

záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom, alebo sčasti
neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Aplikácia
daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy
výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje

kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností.
Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočnosť okolností zákon bližšie nešpecifikuje. To však
neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej
judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2020, sp. zn.
3MCdo/46/2012) nemožno§ 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie

(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
náhrady trov konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je
aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

21. Žalobca vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa predovšetkým v správaní žalobcu v konaní,
spočívajúce v tom, že žalobca nebol v počiatočnej fáze konania zastúpený advokátom, že došlo
k späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním, po výzve súdu podľa § 138 CSP neuskutočňoval žiadne
procesné úkony a mal záujem na nenavyšovaní trov konania. Na strane žalovanej ich odvodzuje od
správania sa žalovanej v konaní – ustanovila si právneho zástupcu v čase po vydaní výzvy súdu (podľa

§ 138 CSP), keď už bolo zrejmé, že v spore by tak či tak uspela.

22.Odvolacísúdsiuvedenétvrdenianeosvojil.Žalobcomtvrdenýhospodárnypostupvkonaníneobstojí,
nakoľko po doručení výzvy súdu v zmysle § 138 CSP (č. l. 13 súdneho spisu) žalobca podaním
doručeným osobne dňa 16.09.2021 (č. l. 16 súdneho spisu) uviedol, že trvá na podanej žalobe. Až

následnebolažalobadoručovanážalovanej.Dôvodomhodnýmosobitnéhozreteľaniejeanirozhodnutie
žalobcu nedať sa v konaní zastúpiť (do späťvzatia žaloby). Zároveň samotná skutočnosť, že žalovaná
si v konaní zvolila zástupcu – advokáta, nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko
vopačnomprípadebyboložalovanejnaťarchu,ževkonanívyužilasvojeoprávnenienechaťsazastúpiť.

23. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd nepovažuje ani ostatné okolnosti, ktoré viedli žalobcu
k podaniu žaloby, nakoľko až skutočnosť, že žalobca trval na podanej (zjavne nedôvodnej) žalobe aj po
vyzvaní súdu v zmysle § 138 CSP mala za následok vznik trov konania.24. Odvolací súd preskúmaním veci dospel záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod aplikovať §
257 CSP v súvislosti s rozhodovaním o trovách prvostupňového konania. Žalobca vyvolal spor podanou
žalobou, konanie bolo zastavené žalobcovom úkone – späťvzatí žaloby bez udania dôvodu a teda má

povinnosť nahradiť trovy konania v zmysle § 256 ods.1 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).