Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/272/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713218008
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8713218008.17

Uznesenie

Okresný súd Poprad, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Horná Kráľová,
Nad potokom 220/9 a 2/ C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX D., A. XXX/XX, obaja právne zastúpení: Mgr. Pavol Antoš, advokát so sídlom Poprad, Nám.
sv. Egídia 93 proti žalovaným: 1/ C. E. & F., s.r.o. so sídlom XXX XX A. F., G. XXX, ČR, IČO: XXX XX
XXX a 2/ H. I., J. K. K. XXX XX I. X, K. XX/XX, ČR, IČO: XXX XX XXX, obaja právne zastúpení: JUDr.

Gabriela Reichová, advokátka so sídlom Vajanského nám. č. 2, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie
sumy 8.778,35 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Sporovým stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade žalobou zo dňa 16.12.2013 žiadali, aby súd zaviazal žalovaných, a to
pôvodne žalovaného v 1./ rade, L. M., občan ČR, žalovaného v 2./ rade C. N. E. & F., v 3./ rade C. E. &
F., K. J. D. X./ O. H. I., J. na zaplatenie sumy spolu 480.000,- Kč s príslušenstvom.

2. Žalobcovia podaním zo dňa 22.9.2014 žiadali zastaviť konanie voči žalovaným v 1./ a 2./ rade. Súd
uznesením zo dňa 29.7.2020 konanie voči žalovaným v 1./ a 2./ rade zastavil a žalovaným v 1./ a 2./

rade náhradu trov konania nepriznal.

3. V priebehu konania a po pojednávaniach vo veci žalobcovia podaním zo dňa 2.6.2023 zobrali
žalobu späť voči žalovaným v 1./ a 2./ rade (pôvodne pri podaní žaloby to boli žalobcovia v 3./ a 4./
rade). Späťvzatie odôvodnili tým, že žaloba nebola podaná bezdôvodne, nakoľko v právnom poriadku
Slovenskej republiky je upravený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Obdobný nárok je upravený

aj v právnom poriadku Spolkovej republiky Nemecko, avšak vzťahuje sa na nehody až od r. 2017,
pričom uvedenú skutočnosť žalobcovia nemohli vedieť, ani predpokladať vzhľadom k tomu, že až
v priebehu súdneho konania, keď bol podaný výklad rozhodného práva príslušnými orgánmi v Nemecku
prostredníctvom žiadosti zaslanej Ministerstvom spravodlivosti SR, čo žalobcovia nemohli vedieť, tak
až s ohľadom na výklad rozhodného práva berú podanú žalobu späť v celom rozsahu. Súčasne
poukázali na skutočnosť, že späťvzatie vykonali hneď, ako sa dozvedeli o nemožnosti uplatňovania

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti Spolkovej republiky
Nemecko. Žiadali aplikovať § 257 CSP, pretože existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa videli
v okolnostiach sporu, aj v existencii skutočností spočívajúcich v zložitosti právnej problematiky a znalosti
cudzej právnej úpravy, pričom poukázali na to, že žalobcovia prišli v dôsledku dopravnej nehody o svojho
jediného syna a táto strata predstavuje stále pre nich obrovskú emocionálnu záťaž a stratu, s ktorou sa
možno ťažko vyrovnať, aj preto žalobu podávali.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, žalobca môže vziať žalobu späť.5. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, ak je žaloba vzatá späť celkom,
súd konanie zastaví.

6. Na základe uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd konanie o žalobe vo vzťahu
k žalovanému v 1./ rade a žalovanému v 2./ rade zastavil podľa § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., a to
na základe dispozitívneho úkonu žalobcov, ktorým títo žalobu voči žalovaným v 1./ a 2./ rade písomným
podaním zobrali späť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

7. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

8. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 257 Civilného sporového poriadku, a to tak, že súd
sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré spočívajú v okolnostiach prejednávanej veci, majúc na zreteli, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade
boli rodičia zomrelého syna, ktorý zahynul v dôsledku dopravnej nehody a strata jediného syna pre
rodičov predstavovala, a ako súd zistil počas výsluchu rodičov na pojednávaní, aj naďalej predstavuje
obrovskú emocionálnu záťaž a stratu, s ktorou sa rodičia, ktorí mali svoje dieťa veľmi radi a vzťah medzi
nimi a synom bol citovo úzko prepojený, vyrovnávali veľmi ťažko. Preto súd citlivo pristúpil aj k otázke

vysporiadania sa s nárokom na náhradu trov konania, a to posúdením všetkých zákonných kritérií na
priznanie, resp. nepriznanie náhrady trov konania sporovým stranám, ak sa jedná o tak závažnú otázku,
ako je podaná žaloba v tejto veci, keď žalobcovia ako rodičia (najbližší príbuzní) obete podali žalobu
titulom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd mal za to, že v danom prípade nemožno aplikovať
kritériá spočívajúce v zásade zavinenia zastavenia konania (§ 256 CSP), ale že je na mieste aplikácia

§ 257 CSP, keďže dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v samotnej povahe prejednávanej veci.

9. Ako vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR z 10.10.2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018, „Ustanovenie §
257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú

zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane,
ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na
základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.“ Preto aj

v uvedenej veci súd neoprel rozhodnutie o náhrade trov konania len o všeobecný záver hodnotiaci
dopad rozhodnutia o určitom nároku na základe všeobecných kritérií, ale prihliadol na samotný nárok
uplatnený na súde, okolnosti prejednávanej veci, ako aj postoj účastníkov konania. Žalobcovia zobrali
žalobu späť ihneď po tom, ako sa dozvedeli o nemožnosti uplatňovania nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, a to zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SRN, ktoré bolo dožiadané cestou tunajšieho súdu

a prostredníctvom žiadosti Ministerstva spravodlivosti SR, pričom stanovisko došlo súdu dňa 23.3.2023,
pritom učinili tak po predchádzajúcich dvoch pojednávaniach. Ako bolo vyššie uvedené, samotnou
prejednávanou vecou bolo uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy za zomrelého v dôsledku dopravnej
nehody, ale aj skutočnosť, že išlo o vec vyžadujúcu si posúdenie, a teda aplikáciu cudzieho práva.
Žalobcovia v podanej žalobe si uplatňovali nárok podľa českého právneho poriadku. V konaní vyšlo

napokon najavo, že na uplatnený nárok sa vzťahujú právne predpisy Spolkovej republiky Nemecko
(nemecké právo). Súd sa obrátil so žiadosťou o výklad rozhodného práva na príslušné orgány Nemecka,
a to prostredníctvom žiadosti zaslanej Ministerstvu spravodlivosti SR. Tu je podstatná tá skutočnosť, že
aj keď v konaní žalovaná strana ako prvá poukazovala na aplikáciu nemeckého práva, žalobcovia po
zohľadnení výkladu rozhodného práva, doručeného súdu prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti

SR zo strany nemeckých orgánov, zobrali podanú žalobu späť v celom rozsahu, a to hneď, ako sa
dozvedeli o nemožnosti uplatňovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z podaného stanoviska
Ministerstva spravodlivosti Nemecka zo dňa 23.3.2023. Vzhľadom na existenciu týchto skutočností
pozostávajúcich z povahy prejednávanej veci, okolnosti sporu i samotného postoja žalobcov v konaní
mal súd dôvodne za to, že im nemožno pričítať zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania, ale že

je tu iná okolnosť výnimočného charakteru, ktorá bráni súdu rozhodnúť v zmysle § 256 ods. 1 CSP.

10. Z vyššie uvedených dôvodov súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v druhom
výroku tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.